Vplyv úpadku na regulačný systém ekonomiky

Domnievam sa, že zmeny v spoločnosti sú hybným faktorom rozvoja obchodu, následného rozvoja ekonomiky a v neposlednom rade aj vývoja či zdokonaľovania zákonodarstva.1 Pri riešení akéhokoľvek hospodárskeho problému, napríklad aj úpadku2 podnikateľských subjektov, je podľa môjho názoru potrebné okrem spoznania jeho právnej stránky, zaoberať sa vplyvom problému a následne aj jeho riešenia na vnútropodnikové i vonkajšie prostredie podnikateľa. Keďže úpadok podnikateľa je vyjadrením dynamickosti podnikateľského prostredia, je možné povedať, že úpadok vplýva aj na ekonom i- ku.

Pri posudzovaní vplyvu úpadku na regulačný systému ekonomiky je v úvode potrebné v krátkosti sa zaoberať samotnou definíciou pojmu regulačný systém ekonomiky, tým, čo znamená, ako sa vytvára a za akým účelom. Pod pojmom regulácia rozumieme usmerňovanie hospodárskej činnosti súkromného sektora štátom.3 Ekonomický systém alebo typ ekonomiky podľa môjho názoru vytvára hospodárskou politikou štátu stanovený spôsob usporiadania hospodárskej činnosti. V podmienkach Slovenskej republiky ide o trhovú ekonomiku. Hospodárska politika je sústava nástrojov, metód, cieľov4, inštitúcií a opatrení, zameraná na zvyšovanie účinnosti trhového systému a na odstraňovanie negatív trhu.

Regulovanú ekonomiku teda považujem za následok stanovenia trhových a právnych nástrojov, ktorými sa ma dosiahnuť stav alebo vývoj ekonomiky požadovaný na základe cieľov a požiadaviek stanovených orgánmi riadenia [1] [2] [3] [4] štátu. K regulovaniu ekonomiky dochádza z dôvodu, že trhový mechanizmus je nedokonalý. Ekonomiku reguluje činnosť rôznych subjektov, pričom regulácia zákonodarnou mocou je podľa môjho názoru kľúčová, keďže prostredníctvom zákonov by štát mal stanoviť presné, jasné a efektívne pravidlá pre správanie sa subjektov (napríklad podnikateľov, úpadcu, atď), ktorými sa dosiahnu štátom stanovené ciele. Zákonodarca v právnych predpisoch stanovuje pravidlá, ktoré výrazne regulujú proces úpadku, ako napríklad pravidlá pre uspokojovanie pohľadávok a to či už stanovením tried pohľadávok, spôsobu ich zisťovania alebo aj napríklad formálnych požiadaviek pre prihlásenie pohľadávky veriteľa do konkurzu. V súčasnosti sa pozornosť Európskej únie upriamuje na proces inteligentnej regulácie.[5] Rovnako sa politika Európskej únie usiluje aj o podporu úpadcu, keďže Komisia predĺžila platnosť existujúcich usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach do októbra 2012 [6].

Oblasť konkurzného práva[7] podlieha regulácii z dôvodu, že jedným z cieľov hospodárskej politiky štátu je aj izolovanie podnikateľsky neúspešných subjektov od ekonomicky „zdravých“ subjektov a obmedzenie prelievania podnikateľského rizika na iné subjekty. „Toto riziko znamená, že podnikateľ sám znáša prípadnú stratu, ktorá je výsledkom jeho neúspešného podnikania.“[8]Riziko podnikania sa spája s úpadkom podnikateľa, prípadne sekundárne úpadkom obchodných partnerov pôvodného úpadcu či v neposlednom rade úpadkom fyzických osôb (napríklad zamestnancov). Rovnako oblasť konkurzného práva je aktuálna a dôležitá najmä pre podnikateľov, keďže ide o jednu z prirodzených možností skončenia ich podnikateľskej činnosti[9]. Dôvodom úpadku môžu byť faktory z vnútorného ale aj vonkajšieho prostredia podnikateľa, ktoré podnikateľom ovplyvniteľného alebo neovplyvniteľného charakteru. Domnievam sa, že podnikateľ by v rámci prevencie svojho úpadku pri výkone podnikateľskej činnosti mal pozorovať a vyhodnocovať signály nastupujúceho úpadku[10] [11]. Aj napriek uvedenému som názoru, že úpadok však nie je potrebné chápať iba ako negatívny následok neúspešného podnikania. Dnes rastúca konkurencia medzi podnikateľmi núti podnikateľské subjekty rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať, a to aj napríklad skončením podnikania a začatím nového. Bankrot teda môže viesť k opätovného začiatku podnikania. Je potrebné podľa môjho názoru podporovať najmä proces reštrukturalizácie majetku úpadcu[12], pretože pri reštrukturalizácii má úpadca nádej zabrániť zániku podniku, zachovať si ekonomickú a právnu samostatnosť a zvýšiť efektívnosť v podniku. Medzi ďalšie výhody patrí aj zabezpečenie väčšej miery uspokojenia veriteľov úpadcu ako v konkurznom konaní či zachovanie si doterajších zákazníkov a obchodných partnerov. Reštrukturalizáciou majetku sa ukazovatele rastu ekonomiky zvyšujú viac ako pri likvidačnom konkurze. Pri reštrukturalizácii je potrebné zamerať sa na komplexné riešenie problému, pričom dôraz je podľa môjho názoru potrebné venovať najmä procesu začatia reštrukturalizačného konania, v ktorom sa rozpoznáva stav v podniku. Reštrukturalizácia by nemala prebiehať neprimerane dlhú dobu.

Dôležité je podľa mňa aj zameranie sa na „veľké konkurzy“, ako konkurzy napríklad väčších obchodných spoločností, prípadne spoločností s viacerými veriteľmi či veriteľmi pohľadávok vysokej hodnoty. Vo veľkých konkurzoch prebieha väčšie množstvo procesov medzi viacerými subjektami, ktoré majú medzi sebou vzťahy, vyznačujúce sa svojou početnosťou a často aj zložitosťou, pričom zodpovednosť správcu za výkon činnosti je v takomto prípade väčšia a väčší je aj s tým spojený dopad na systém ekonomiky. Je snahou Európskej únie sledovať najmä finančnú stabilitu jej štátov, a to najmä v oblasti bankového sektora zavedením bankového dohľadu. Ministri financií Európskej únie napríklad v tejto súvislosti požadujú vytvorenie novej inštitúcie, ktorá by mala za úlohu monitorovanie finančnej stability. To by mal byť prvý krok k reorganizácii regulačného systému EÚ.[13] Podľa názoru prijatého na rokovaniach G 20 úsilie o reguláciu trhu sa má opierať o vieru v princípy voľného trhu, otvorený obchod bez bariér a otvorený investičný režim, reguláciu finančných trhov, ktorá má podporovať dynamiku, inovácie a podnikanie, ktoré sú nevyhnutné pre hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a znižovanie chudoby vo svete[14]. Rovnako podľa názoru Európskej únie by členské štáty mali vytvárať pravidlá podľa zásady „najskôr myslieť v malom“ a zjednodušiť existujúce regulačné prostredie[15].

Je zrejmé, že štáty majú možnosť určením hospodárskej politiky alebo legislatívnym procesom regulovať úpadok. Z názvu tohto príspevku však vyplýva záver, že úpadok vplýva na vytváranie systému ekonomiky a hospodárskej politiky štátu. Keďže ekonomiku štátu vytvárajú jej subjekty, pôsobiace na trhu, reálne vykonávajúce podnikateľskú činnosť, platí, že hospodárenie podnikateľov (napríklad ak prevažujú podnikateľské subjekty v úpadku) sa odráža v samotnej ekonomike štátu. S konkurzným konaním sa spája ako negatívum ukončenie podnikateľskej činnosti úpadcu, ktorý stráca kontrolu nad svojim podnikaním, rozpredáva sa jeho majetok a pohľadávky mnohých veriteľov ostanú neuspokojené. Takáto situácia neprináša ekonomike štátu prospech, preto sa v súčasnosti preferuje reštrukturalizačné konanie, v ktorom sa aspoň sčasti odstránia uvedené nedostatky.

Záver

Domnievam sa, že úpadok podnikateľa je dôležitou problematikou, a to nielen pre samotného dlžníka a jeho veriteľov, ale má aj široké celospoločenské dôsledky ovplyvňujúce zamestnancov úpadcu, ich kúpyschopnosť, obchodných partnerov úpadcu a pod.. Prostredníctvom konkurzu na majetok podnikateľa je možné regulovať systém ekonomiky a nezväčšovať ekonomické straty (napríklad uzatváraním ďalších zmlúv úpadcu s obchodnými partnermi), určiť pravidlá pre rýchle a efektívne speňaženie majetku a zabezpečiť pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov. Na druhej strane aj reštrukturalizačné konanie reguluje ekonomiku, pretože tým, že odvracia úpadok podnikateľa či jeho hrozbu, zabezpečuje ešte väčšie uspokojenie pohľadávok veriteľov ako v prípade konkurzného konania. Pri reštrukturalizácii podnikateľ pokračuje v činnosti, ktorá je prevádzkovaná s cieľom dosiahnuť zisk a tým prispieva k trvalo udržateľnému rastu ekonomiky. Úpadok je v očiach spoločnosti vnímaný negatívne, avšak úpadok poskytuje možnosť ukončiť staré stratové podnikanie a začať s novým. Podľa môjho názoru, aj napriek tomu, že regulácia trhu je potrebná, a to najmä v období po hospodárskej kríze, samotná regulácia neprináša konečné riešenie problémov, preto je potrebné dôkladne zvážiť všetky dopady. Okrem toho, že reguláciou sa vytvárajú dodatočné náklady.

Autor
JUDr. Ing. Andrea Oreničová

Zdroj
https://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_23.pdf