1 ÚVOD

Autorské právo predstavuje výhradné subjektívne právo každého autora, ktoré mu zabezpečuje oprávnenie dielo používať a tiež rozhodovať o jeho ďalšom použití zo strany iného subjektu. Toto právo je nepremlčateľné, absolútnej povahy a pôsobí erga omnes, lebo už na základe vzniku diela je účinné voči každému, kto príde s dielom do styku, a to bez toho, aby medzi ním a autorom vznikla ďalšia skutočnosť, napr. zmluva.(1) Autorské právo je vystavené ohrozeniam alebo porušeniam viac než iné subjektívne práva. Odôvodnením je ich všeobecná spoločenská relevancia, nakoľko ide o práva absolútnej povahy a tiež mnohostrannosť tejto relevancie.(2)

V období staroveku nebolo autorstvo predmetom ochrany i napriek veľkému množstvu literárnych diel, ktoré v tomto období vznikli. Rozdielna situácia existovala v prípadoch práv priemyselného vlastníctva, v rámci ktorých vznikala snaha vynález chrániť, napr. formou tajomstva.(3) Ako príklad možno uviesť výrobu hodvábu v Číne alebo porcelánu v Japonsku. Stredovek následne priniesol prvé náznaky autorského práva, a to vo forme rôznych nepísaných zákonov, ktoré možno označiť za dôkazy existencie právneho povedomia o duševnom obsahu diela zo strany autora.(4) Za medzník v oblasti ochrany autorského práva sa však považuje vynájdenie kníhtlače v období novoveku, ktoré so sebou prinieslo fenomén pirátskej dotlače. Na základe tohto nového faktora vznikli vydavateľské a autorské privilégiá, ktoré udeľoval panovník. Stručný historický exkurz poukazuje na skutočnosť, že autorské právo sa začalo rozvíjať najmä v 18. storočí, kedy bol v Anglicku prijatý prvý autorský zákon, Copyright Act (1790). Pilierom právneho vývoja kontinentálneho autorského práva sa stal Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel z roku 1886 (ďalej len ako „Bernský dohovor“), ktorý mal výrazný vplyv na etablovanie fundamentálnych princípov ochrany autorských práv.(5)

Vzhľadom na súčasnú prebiehajúcu informatizáciu spoločnosti prechádza autorské právo novou etapou svojej existencie, prinášajúcou množstvo nových podnetov, ktoré majú vplyv najmä na zvýšenú potrebu ochrany autora a jeho autorského práva. Z tohto dôvodu je cieľom predkladaného príspevku analýza súčasného právneho stavu ochrany autorského práva pozostávajúca z komparácie jednotlivých druhov ochrany v podmienkach Slovenskej republiky a komparácie súvisiacej slovenskej právnej úpravy so zahraničím. Na základe zistených nedostatkov právnej úpravy, predovšetkým administratívnoprávnej ochrany, sa zameriavame na poskytnutie záverov a úvah de lege ferenda o možných riešeniach načrtnutých problémov.

2 DRUHY OCHRANY AUTORSKÉHO PRÁVA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Primárnym účelom ochrany autorského práva je zabezpečiť dodržiavanie subjektívnych práv autora, ktoré sú chránené v zákonnej i ústavnej rovine. Domnievame sa, že dôležitou súčasťou tohto cieľa je tiež podpora kultúry, vzdelávania a vedy. Texty, obrazy i zvuky sú totiž významnými nástrojmi šírenia informácií a poznania, ktoré vzhľadom na rozšírenie osobných počítačov, internetu a digitálnych foriem rozmnoženín nadobúdajú nový rozmer. Neoprávnené, tzv. pirátske vyhotovenia rozmnožením diel a iné protiprávne konania založené na využití moderných technológií, predstavujú pre autorov značný problém. Slovenská republika je signatárskou krajinou Bernského dohovoru a z toho dôvodu vychádza jej právna úprava ochrany autorského práva predovšetkým z tohto právneho dokumentu, ďalej z množstva medzinárodných zmlúv, napr. Dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu – TRIPS z roku 1994 (ďalej len ako „Dohoda TRIPS“) a od vstupu Slovenska do Európske únie aj z početného množstva smerníc.(6)
Vymožiteľnosť a ochrana autorského práva je dlhodobo pertraktovanou témou, a to na európskej i svetovej úrovni. V apríli roku 2004 došlo v Európskej únii k prijatiu Smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej len ako „Smernica o vymožiteľnosti“), ktorú členské štáty, vrátane Slovenskej republiky, transponovali do svojich právnych poriadkov, ako minimálny štandard pre vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva. Konkrétna úprava jednotlivých otázok bola v Slovenskej republike implementovaná na základe Zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Dostupnosť primeraných opatrení by mala predstavovať jeden zo základných prvkov každého efektívne fungujúceho štátneho mechanizmu na dosiahnutie vymožiteľnosti autorského práva. Cieľom takýchto opatrení má byť predovšetkým predchádzanie konaniam, ktoré by smerovali k porušovaniu autorského práva, zadržanie nelegálne vyhotovených rozmnoženín diel, ako aj poskytnutie dostatočného dôkazu v prípadnom súdnom konaní.

Slovenská právna úprava ochrany autorského práva pozostáva z týchto právnych predpisov:
– Zákon č. 460/1992. Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako „Ústava“),(7)
– Zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon (ďalej len ako „Autorský zákon“),
– Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ako „Priestupkový zákon“),
– Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“),
– Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“)(8),
– Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“),
– Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len ako „Trestný zákon“).

Protiprávnosť konania vo vzťahu k autorskému právu je postihovaná tak normami súkromného
práva, ako i normami verejného práva. V súvislosti s porušením a zásahmi do práv autorov, možno poskytnúť ochranu podľa toho, ktorý právny predpis a akého odvetvia práva, spája s takýmto porušením právne následky, resp. aké sankcie možno uplatniť a ktorý orgán môže ochranu poskytnúť. Z toho možno vyvodiť dve roviny právnej ochrany, a to:
1. súkromnoprávna ochrana autorského práva,
2. verejnoprávna ochrana autorského práva.

V prípadoch protiprávnych konaní, ktoré narúšajú práva vyplývajúce z občianskoprávnych predpisov, je v prvom rade potrebné uvažovať o využití súkromnoprávnych prostriedkov ochrany. To znamená, že autor, ktorého subjektívne autorské právo je ohrozené alebo porušené, je oprávnený využiť právne prostriedky ochrany, ktoré v prípade využitia noriem súkromného práva, zahŕňajú viaceré spôsoby. Základným hmotnoprávnym súkromnoprávnym právnym predpisom pre oblasť autorského práva a jeho vymožiteľnosti je Autorský zákon. Súkromné právo však okrem toho poskytuje ochranu aj inými zákonmi, ktoré možno sumarizovať nasledovne:
a) Ochrana autorského práva podľa Autorského zákona
b) Ochrana autorského práva podľa Občianskeho zákonníka
c) Ochrana autorského práva podľa Obchodného zákonníka
d) Ochrana autorského práva podľa Civilného sporového poriadku
e) Iné spôsoby ochrany autorského práva

Ad a) Ochrana autorského práva podľa Autorského zákona
Autorský zákon obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré zabezpečujú autorovi dôslednú ochranu jeho autorského práva. V zmysle Smernice o vymožiteľnosti upravuje piata hlava Autorského zákona ochranu autorského práva, ktorá zahŕňa viaceré možné nároky autora v prípadoch, že do jeho práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu neoprávnený zásah hrozí. Subjekt, ktorý sa predmetného konania dopustil, spáchal autorskoprávny delikt, ktorý možno charakterizovať, ako protiprávne konanie namierené proti autorským právam, pričom v zhode s právnou teóriou pojem „delikt“ vzťahujeme na označenie konania, resp. opomenutia konania porušujúceho jednak zákonnú, ako i zmluvnú alebo inú záväzkovú povinnosť.(9) Autorský zákon priznáva autorovi, ktorého právo bolo porušené alebo ohrozené, viacero zákonných nárokov uvedených v ustanovení § 58 ods. 1 písm. a) až i) Autorského zákona. Autor sa na základe týchto môže domáhať určenia svojho autorstva, zákazu ohrozenia svojho práva, zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny, poskytnutia informácií o sprístupňovaní diela, odstránenia následkov zásahu do práva, náhrady nemajetkovej ujmy, náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia.(10)

Právne prostriedky na ochranu autorského práva sú zakotvené v Civilnom sporovom poriadku a autor sa môže vyššie uvedených hmotnoprávnych nárokov domáhať v rámci občianskeho súdneho konania prostredníctvom prislúchajúcich žalobných návrhov.(11) V závere tejto časti pripomíname, že zodpovednosť za zásah do autorského práva je založená na objektívnej zodpovednosti, to znamená, že zavinenie protiprávne konajúceho sa v tomto prípade neskúma.

Ad b) Ochrana autorského práva podľa Občianskeho zákonníka
Primárna občianskoprávna úprava hmotnoprávnych aspektov autorského práva obsiahnutá v Autorskom zákone, môže byť doplnená ďalšími, v tomto prípade všeobecnými prostriedkami ochrany subjektívnych občianskych práv, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Máme na mysli predovšetkým možnosť využiť ochranu pokojného stavu zakotvenú v ustanovení § 5 Občianskeho zákonníka alebo inštitút svojpomoci, nachádzajúci sa v ustanovení § 6 Občianskeho zákonníka.

V prvom prípade sa autor môže domáhať ochrany na obci, a to vtedy, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. Obec je oprávnená takýto zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Ak sa autor na obec obráti, jeho právo pokračovať so svojim nárokom na súde, nie je obmedzené.(12) Na tomto mieste vzniká otázka, či autorské právo možno považovať za stav a následná odpoveď potvrdí možnosť využitia tohto občianskoprávneho nástroja. Podobnou problematikou sa vo svojej monografii, okrem iného, zaoberal aj autor Šalomoun(13), ktorý odkázal na názory Knappa. Ten sa snažil definovať pojem „stav“ a jedným z výsledkov jeho úvah bola i kladná odpoveď na vyššie uvedenú polemiku. Knapp sa najskôr vyjadruje k otázke, či je možné sa podľa tohto ustanovenia domáhať ochrany osobných nemajetkových práv, t.j. chovania zodpovedajúcemu takým právam, najmä rôznym formám, tzv. intelektuálneho, resp. priemyselného vlastníctva. Knapp sa domnieva, že formulácia ustanovenia § 5 to nevylučuje a z toho dôvodu je potrebné pripustiť predbežnú ochranu pokojného stavu v prípade cudzieho mena, ochrannej známky a pod.(14)

Na základe druhého spomínaného prípadu je autor oprávnený sám odvrátiť bezprostredne hroziaci neoprávnený zásah do svojho subjektívneho autorského práva.(15) Tu je potrebné zdôrazniť, že autor je oprávnený tento spôsob ochrany využiť iba za splnenia určitých podmienok, a to že zásah hrozí subjektívnemu právu bezprostredne a je neoprávnený, možnosť využiť svojpomoc prináleží iba ohrozenému autorovi a odvracanie útoku musí byť v súlade so zásadou proporcionality.

Ad c) Ochrana autorského práva podľa Obchodného zákonníka
Umelecké diela predstavujú v mnohých prípadoch veci, s ktorými je možné obchodovať.(16) Za špecifickú eventualitu ochrany autorského práva možno považovať úpravu nekalosúťažného konania(17) zakotvenú v ustanoveniach § 44 – § 55 Obchodného zákonníka. Autorove práva môžu byť narušené viacerými postupmi, ktoré zákonodarca zaraďuje medzi nekalú súťaž. Na tomto mieste by sme však chceli upozorniť iba na jeden spôsob, konkrétne vyvolanie nebezpečenstva zámeny.(18)
V Obchodnom zákonníku nachádzame tiež špeciálnu úpravu nárokov osoby, ktorej právo bolo porušené. Tá sa proti narušiteľovi môže súdnou cestou domáhať, aby sa tohto konania narušiteľ zdržal alebo odstránil závadný stav. Ďalej tiež môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť poskytnuté aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.(19)Rovnako, ako tomu bolo v prípade nárokov podľa Autorského práva, aj v týchto prípadoch sa autor bráni občianskoprávnymi žalobami v súdnom konaní.

Ad d) Ochrana autorského práva podľa Civilného sporového poriadku
Súdna ochrana autorského práva zahŕňa aj procesnoprávne inštitúty, ktoré môže autor využiť priamo na základe Civilného sporového poriadku. Ide o neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva podľa ustanovenia §341 a § 342 CSP(20) a zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva podľa ustanovenia § 346 CSP(21) .

Predbežné opatrenia v oblasti práva duševného vlastníctva plnia špecifickú funkciu. Hlavná osobitosť spočíva v tom, že sa autorovi a jeho dotknutému právu týmto spôsobom poskytuje pomerne rýchla pomoc a žiada sa v podstate to, čo vo veci samej, napr. zdržanie sa neoprávneného rozširovania originálu autorského diela. Ďalšie špecifikum možno nachádzať v tom, že v dôsledku nariadenia, ale aj nenariadenia neodkladného opatrenia, môže nastať značná ujma. Z toho dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ zodpovedne zvážil, či je žiadanie tohto opatrenia skutočne opodstatnené.(22)
Zabezpečenie dôkazu pre účely ochrany autorského práva je taktiež špecifické. Podľa Vojčíka je v praxi problematické zabezpečiť realizáciu tejto zákonnej úpravy, a to najmä v prípadoch, keď povinný odmieta dobrovoľne vydať dôkazný materiál a vykonávanie tejto činnosti (vymáhania predmetu) nie je zo strany exekútorov legislatívne doriešené.(23)

Ad e) Iné spôsoby ochrany autorského práva
Sumár jednotlivých druhov súkromnoprávnej ochrany autorského práva uzatvárame dvoma poslednými postupmi, a to rozhodcovským konaním upraveným v Zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a mimosúdnou cestou mediácie v zmysle Zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii. Ide o špecifické formy ochrany, ktoré možno považovať za rýchlejšie, avšak domnievame sa, že autori vo väčšej miere využívajú ostatné uvedené spôsoby. Rozhodcovské konanie a mediácia sú teda považované za súkromnoprávne metódy na zabezpečenie autorského práva, avšak bližšie sa nimi v predkladanom článku nezaoberáme.

2.2 Verejnoprávna ochrana autorského práva
Protiprávne zásahy do výhradných osobnostných práv a rovnako do výhradných majetkových práv autora sú mnohokrát spôsobilé presiahnuť úroveň intenzity zabezpečovanej právnymi normami súkromného práva a z toho dôvodu je nutné zvážiť využitie prostriedkov ochrany, ktoré poskytuje právo verejné. Na druhej strane nám však vzniká legitímna otázka, či má štát zasahovať do ochrany práv vyplývajúcich zo súkromnoprávnych vzťahov? Odpoveď nachádzame v Dohode TRIPS, ktorá vo svojej tretej časti vymedzuje prostriedky na dodržiavanie práv duševného vlastníctva. Predmetná tretia časť obsahuje päť sekcií, z ktorých bližšie uvádzame druhú sekciu zaoberajúcu sa občianskoprávnymi a správnymi konaniami a nápravnými opareniami a piatu sekciu, ktoré v stručnosti rozoberá trestné konanie. V súvislosti so správnym konaním sa v článku 49 uvádza, že „v rozsahu, v akom možno nariadiť akékoľvek občianskoprávne nápravné opatrenie ako výsledok správneho konania vo veci, bude takéto konanie v súlade so zásadami v podstate sa rovnajúcimi zásadám uvedeným v tejto sekcii.“(24)Trestné konanie je objasnené v článku 61, podľa ktorého „členovia zabezpečia, aby aspoň v prípadoch úmyselného falšovania ochranných známok alebo porušovania autorských práv v obchodnej oblasti bolo zavedené trestné konanie a tresty.“(25) Na základe uvedeného možno konštatovať, že Dohoda TRIPS nabáda signatárske štáty k rozšíreniu súkromnoprávnej ochrany autorského práva aj o nástroje, ktoré poskytuje verejné právo. Okrem týchto môžeme za dôvody štátnej ingerencie považovať existenciu záujmu verejnosti na dodržiavaní subjektívnych práv, ďalej tiež podporu vedy, vzdelávania a kultúry. Vo vzťahu k verejnosti je nutné predpokladať potrebu výchovných a preventívnych dôvodov, ktoré taktiež ovplyvňujú porušovanie autorských práv. V niektorých závažnejších prípadoch narušenia autorských práv je nutné uvažovať aj nad represiou smerom k páchateľovi. Toto všetko považujeme za opodstatnené argumenty v prospech verejnoprávnej ochrany autorského práva. V ďalšej časti príspevku sa vyjadríme k dvom podskupinám verejnoprávnej ochrany, ktorými sú:
a) trestnoprávna ochrana autorského práva,
b) administratívnoprávna ochrana autorského práva.

Ad a) Trestnoprávna ochrana autorského práva
Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie i signatársky štát Dohody TRIPS, reflektuje stanovené požiadavky, a to aj v rozoberanej oblasti ochrany autorského práva. Náš Trestný zákon obsahuje vo štvrtom diele piatej hlavy trestné činy proti priemyselným právam a proti autorskému právu. Bližšie uvádzame trestný čin porušovania autorského práva, ktorého skutková podstata znie: „Kto neoprávnene zasiahne do zákonom chránených práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému vysielaniu alebo televíznemu vysielaniu alebo databáze, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“(26) Skutková podstata je obsahovo široká, keď okrem práva k dielu obsahuje i práva súvisiace s autorským právom a databázu.

V kontexte formálneho chápania kategórií trestných činov by takto extenzívne vyjadrená skutková podstata zahŕňala akékoľvek úmyselné porušenie autorského práva. Jediným prostriedkom, ktorý limituje potenciálne trestnoprávne dôsledky, je tzv. materiálny korektív.(27)

Na tomto mieste považujeme za nevyhnutné zdôrazniť, že jednou zo základných zásad trestného práva je zásada subsidiarity trestnoprávnej represie (ultima ratio), na základe ktorej by sa malo postupovať aj v prípadoch poskytovania ochrany autorskému právu. Znamená to, že ak dôjde k porušeniu niektorého z práv, ktoré tvorí obsahovú súčasť autorského práva, autor by mal v prvom rade postupovať pomocou súkromnoprávnych prostriedkov a až po ich vyčerpaní alebo ak od nich nemožno očakávať požadovaný výsledok, sa môže pokúsiť využiť nástroje práva verejného. Podľa Lazura by však ochrana autorského práva verejnoprávnymi prostriedkami mala mať jasne definované zákonné hranice, ktorých dosah by sa nemal nekriticky rozširovať. Uplatňovanie opačného prístupu by totiž mohlo viesť k situácii, pri ktorej by mohlo reálne dosahovanie vymožiteľnosti autorských práv prinášať v praxi negatívnejšie výsledky, ako keby sa trestnoprávne prostriedky vnímali ako nástroje poslednej inštancie a primárny dôraz by sa kládol na vytvorenie zákonných a inštitucionálnych predpokladov pre účinné dosahovanie praktickej vymožiteľnosti autorských práv prostredníctvom súkromnoprávnych inštrumentov.(28) S týmito názormi sa plne stotožňujeme a ďalej sa budeme bližšie venovať administratívnoprávnej ochrane autorského práva.

Ad b) Administratívnoprávna ochrana autorského práva
Druhá forma verejnoprávnej ochrany autorského práva spočíva v aplikácii noriem správneho práva a vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti v prípade ich porušenia. Pre oblasť autorského práva a jeho ochrany existuje v Priestupkovom zákone ustanovenie § 32, podľa ktorého sa priestupku na úseku kultúry dopustí „ten, kto neoprávnene použije dielo podľa autorského práva alebo umelecký výkon.“(29) Prostredníctvom vyvodenia uvedenej priestupkovej zodpovednosti sa chráni len výhradné majetkové právo autora, čo možno konštatovať na základe formulácie chrániacej autora voči tomu narušiteľovi, ktorý neoprávnene použije dielo. Priestupky sa v týchto prípadoch prejednávajú na okresných úradoch a zákon stanovuje, že ako sankciu možno uložiť pokutu do výšky 99 EUR. V tejto súvislosti pripomíname, že priestupku sa môže dopustiť iba fyzická osoba, čo možno v súlade s teóriou vyvodiť aj zo samotnej definície priestupku.(30)

Za jeden z nedostatkov právnej úpravy administratívnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu k ochrane autorského práva, považujeme absenciu zabezpečenia ochrany v prípade porušení zo strany právnických osôb. Slovenský právny poriadok totiž neobsahuje úpravu správnych deliktov právnických osôb za porušovanie práv prináležiacich autorom diela. Tento prístup však badáme v právnych poriadkoch viacerých krajín vrátane Českej republiky, kde je predmetná úprava obsiahnutá spolu s úpravou priestupkov v samotnom autorskom zákone.(31) To znamená, že v podmienkach Slovenskej republiky nemožno voči právnickým osobám aplikovať zodpovednosť za priestupok a ani žiadnu inú administratívnoprávnu zodpovednosť, rovnako nie je možné použiť trestnoprávnu zodpovednosť. Trestný čin totiž môže rovnako ako priestupok spáchať iba fyzická osoba s výnimkou niektorých trestných činov, ktoré sú taxatívne vymenované v novom Zákone č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.(32) Medzi týmito sa však trestný čin porušovania autorského práva nenachádza.

Záverom tejto časti konštatujeme, že ochrana autorov a ich subjektívnych práv je v súvislosti s protiprávnym konaním právnických osôb značne limitovaná. Vzhľadom na časté prípady porušovania autorských práv práve zo strany rôznych spoločností sa domnievame, že takáto právna úprava je nedostatočná.

3 ZÁVER A ÚVAHY DE LEGE FERENDA

V dnešnej dobe sa porušovanie autorského práva stalo „biznisom“, ruka v ruke s informatizáciou sa šíri pirátstvo a poškodzuje tak práva autorov, ako aj celú spoločnosť. Z toho dôvodu by mali byť páchatelia dôsledne potrestaní. Keďže v časti prípadov by však nešlo o situácie, ktoré by boli tak závažné pre spoločnosť, aby by bolo potrebné vyvodzovať zodpovednosť za trestné činy, je na mieste uvažovať nad administratívnoprávnou zodpovednosťou, a to aj vo vzťahu k právnickým osobám, ktorá poskytuje miernejšie sankcie, ale dokáže naplniť represívnu funkciu vo vzťahu k páchateľom. V poslednej časti príspevku načrtávame otázky, ktoré vznikli počas študovania tejto témy a samotnej prípravy článku. Ich zodpovedanie prináša návrhy do budúcnosti, ktoré sú spôsobilé vyriešiť nedostatky právnej úpravy, predovšetkým administratívnoprávnej ochrany autorského práva.

*Je potrebné upraviť administratívnoprávnu zodpovednosť za porušenie autorského práva alebo to postačuje ponechať na rozhodnutí autora, či využije možnosť ochrany?
Považujeme za nevyhnutné, aby právny poriadok zahŕňal možnosť postihovať porušovanie autorského práva aj prostredníctvom vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti. Uznávame, že ide o práva, ktoré vyplývajú najmä zo súkromnoprávnych vzťahov, ale autorské právo považujeme za jeden z prostriedkov šírenia vzdelanosti, kultúry a vedy. Európska únia tiež viackrát naznačila, že ide o stimul zamestnanosti a hospodárskeho rastu. V tomto priestore teda nachádzame i ďalšie dôvody, medzi ktorými sú ochrana verejného záujmu, ochrana kultúrneho bohatstva, výchova spoločnosti a prevencia voči ďalšiemu porušovaniu autorských práv.

*Kedy sa aplikuje administratívnoprávna zodpovednosť za porušenie autorského práva?
Autorský zákon upravuje viaceré spôsoby oprávneného použitia diela bez súhlasu autora (tzv. zákonné licencie), na zachovaní ktorých existuje i verejný záujem a v prípade porušenia by teda mohlo nastúpiť vyvodzovanie administratívnoprávnej zodpovednosti.

*Kde je hranica medzi súkromnoprávnym deliktom, správnym deliktom a trestným činom?
V súkromnom práve sa autor domáha ochrany svojho práva, ktorej výsledok spočíva predovšetkým v reštitúcii a satisfakcii, ale neplní represívnu funkciu vo vzťahu k porušiteľovi práva. Túto poskytujú až normy správneho práva alebo normy trestného práva. Hranica medzi správnym deliktom a trestným činom spočíva v stupni nebezpečnosti pre spoločnosť a hlavné rozdiely identifikujeme v druhu sankcie, postupe domáhania sa ochrany práva a taktiež osobe, ktorá je aktívne legitimovaná na začatie konania. V správnom a trestnom práve to totiž môže byť i osoba odlišná od autora, pretože v týchto právnych odvetviach je konanie ovládané zásadou oficiality.

*Je potrebné aplikovať voči porušovateľom autorských práv represívnu funkciu, ktorú poskytuje administratívnoprávna ochrana?
Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa nášho názoru potrebné a správne využívať represívnu funkcie a navyše rozšíriť jej aplikáciu i na protiprávne konanie právnických osôb.

*Ak áno, aké sankcie sú najvhodnejšie?
Ak berieme do úvahy v úvode spomínanú informatizáciu spoločnosti a jej obrovský a rýchly rozmach, dospievame k záveru, že administratívnoprávne sankcie pre prípady porušovania autorských práv sú vysoko aktuálne a malo by sa nimi dosahovať preventívne pôsobenie. To je možné dosiahnuť najmä zvýšením pokút, ktoré sa v iných krajinách pohybujú v porovnaní so slovenskou právnou úpravou v niekoľkonásobných výškach a rovnako rozšírením druhov sankcií o ďalšie, napríklad prepadnutie veci, uverejnenie rozhodnutia alebo zákaz činnosti, ktoré sú v zahraničí taktiež často využívané.

Ako sme už uviedli, odpovede na vyššie položené otázky v spojitosti s analýzou predmetnej problematiky nachádzajúcou sa v druhej kapitole príspevku a tiež s výsledkami štúdia právnych úprav v Číne, Taliansku, Litve, Grécku a Českej republike, prinášajú viaceré teoretické návrhy de lege ferenda, z ktorých uvádzame nasledovné:
– právna úprava priestupku a správneho deliktu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb by sa nachádzala v Autorskom zákone,
– objektívna stránka skutkovej podstaty týchto správnych deliktov by bola vymedzená konkrétnejšia a extenzívnejšie vzhľadom na všetky možné porušenia Autorského zákona,
– okruh možných sankcií by sa rozšíril a výška možnej pokuty by sa zvýšila.
Konkrétne znenie navrhovanej úpravy, ako reflexia týchto návrhov, je nasledovné:
Priestupku a správneho deliktu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb sa dopustí ten, kto
a) neoprávnene použije autorské dielo, umelecký výkon, zvukový záznam, audiovizuálny záznam, vysielanie, databázu;
b) neoprávnene zasahuje do autorského práva spôsobom uvedeným v § 60 ods. 1 a 2, v § 61 ods. 1 Autorského zákona.
Za priestupok možno uložiť:
a) pokutu do 5.000 EUR;
b) zákaz činnosti na najviac 1 rok;
c) prepadnutie veci.
Ako nové kritérium pre určenie druhu sankcie navrhujeme upriamovať pozornosť na výšku neoprávneného zisku alebo na počet neoprávnených rozmnoženín diela.

Poznámky

• 1) KNAPP, V., LUBY, Š. a kol. Československé občianske právo, s. 394. 
• 2) LUBY, Š. Spoločná teoretická a praktická problematika osobnomajetkových práv, s. 61. 
• 3) Utajovanie predstavovalo dlhú dobu najvyužívanejší nástroj ochrany práv duševného vlastníctva. 
• 4) CHUDÝ, A., LICHNEROVÁ, L., ŠUŠOĽ, J. Úvod do autorského práva pre informačné štúdiá, s. 80. 
• 5) Sú nimi ochrana autorského diela bez ohľadu na formu a spôsob zverejnenia, vznik nároku autora na ochranu už samotným vytvorením diela či právo rovnakých práv autora vo všetkých signatárskych krajinách. 
• 6) Napr. Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, Smernica Rady a Európskeho parlamentu č. 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv v znení Smernice Rady a Európskeho parlamentu č. 2001/29/ES a ďalšie. 
• 7) Podľa článku 43 ods. 1 Ústavy: „Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti chráni zákon.“ 
• 8) Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. júla 2016. 
• 9) SKORKOVÁ, V. Priestupková zodpovednosť za autorskoprávny delikt, s. 41 
• 10) S účinnosťou od 1. 11. 2013 môže autor požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške najmenej dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu. 
• 11) Ide o najmä tieto žaloby: určovacia žaloba, zdržovacia žaloba, odstraňovacia žaloba, satisfakčná žaloba, žaloba na náhradu škody, žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, žaloba na poskytnutie primeraného zadosťučinenia, žaloba na nahradenie vôle. 
• 12) Ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka. 
• 13) Šalomoun, M. Ochrana názvů, postav a příběhu uměleckých děl, s. 35 – 36. 
• 14) Knapp, V. Quieta non movere. Pokojný stav, s. 271. 
• 15) Ustanovenie § 6 Občianskeho zákonníka. 
• 16) Šalomoun, M. Ochrana názvů, postav a příběhu uměleckých děl, s. 30. 
• 17) Za nekalú súťaž sa považuje konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. 
• 18) Ustanovenie § 47 ods. 1 písm., c) Obchodného zákonníka. Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: „napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil.“ 
• 19) Ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka. 
• 20) Ustanovenie § 341 ods. 1 CSP: „Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.“ 
• 21) Ustanovenie § 346 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej môže súd na návrh toho, koho práva duševného vlastníctva boli ohrozené alebo porušené a kto osvedčil ohrozenie alebo porušenie práva duševného vlastníctva na účely vykonania dôkazu, uznesením o zabezpečení dôkazného prostriedku zabezpečiť: a) tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu práva duševného vlastníctva; b) materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru uvedeného v písmene a); c) dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).“ 
• 22) VOJĆÍK, P. a kol. Právo duševného vlastníctva – 2. upravené vydanie, s. 286. 
• 23) Tamtiež. 
• 24) Svetová obchodná organizácia. Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu – TRIPS, článok 49. Bližšie pozri: Oznámenie č. 152/2000 Z. z. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie. 
• 25) Tamtiež, článok 61. 
• 26) Ustanovenie § 283 Trestného zákona. 
• 27) Lazur, J. Trestný čin porušovania autorského práva vo svetle princípu ultima ratio, s. 38. 
• 28) Tamtiež. 
• 29) Ustanovenie § 32 Priestupkového zákona. 
• 30) Ustanovenie § 2 ods. 1 Priestupkového zákona: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“ 
• 31) Ide o Zákon č. 121/2000 Sb. Zákon o právu autorském, o právech souvisejících s právem autorským a o změně některých zákonů (autorský zákon). 
• 32) Tento zákon nadobúda účinnosť dňa 1. júla 2016. 

Autori
JUDr. Soňa Ralbovská Sopúchová PhD.
JUDr. Jozef Andraško PhD., 

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/milniky_zborniky_2011_2018/Zbornik_Milniky_2016.pdf