Budú na ústavnom súde kvalitnejší sudcovia?



V sú-vis-los-ti s oča-ká-va-nou voľ-bou kan-di-dá-tov na sud-cov Ústav-né-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky sa dis-ku-tu-je naj-mä o navr-ho-va-nom zvý-še-ní kvó-ra z jed-no-du-chej väč-ši-ny pos-lan-cov ná-rod-nej ra-dy na väč-ši-nu ab-so-lút-nu a o no-vých kva-li-fi-kač-ných pred-pok-la-doch sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, vrá-ta-ne zvý-še-nia po-ža-do-va-né-ho mi-ni-mál-ne-ho ve-ku zo 40 na 45 ro-kov.

Pod-ľa dô-vo-do-vej sprá-vy k návr-hu no-ve-ly ús-ta-vy mož-no navr-ho-va-ným zvý-še-ním kvó-ra pris-pieť k zvý-še-niu le-gi-ti-mi-ty zvo-le-né-ho kan-di-dá-ta na fun-kciu sud-cu Ústav-né-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky, zá-ro-veň však ide o sta-no-ve-nie ta-kej vý-šky kvó-ra, kto-rá by nep-red-sta-vo-va-la ri-zi-ko nez-vo-le-nia dos-ta-toč-né-ho poč-tu kan-di-dá-tov na fun-kciu sud-cu Ústav-né-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky, aké by moh-lo nas-tať pri za-ve-de-ní kvó-ra spo-čí-va-jú-ce-ho v pot-re-be do-siah-nu-tia kva-li-fi-ko-va-nej väč-ši-ny.

Sku-pi-na práv-ni-kov, kto-rá návrh no-ve-ly ús-ta-vy pri-po-mien-ko-va-la, za-stá-va ná-zor, že na voľ-bu kan-di-dá-ta na fun-kciu sud-cu ús-tav-né-ho sú-du by mal byť pot-reb-ný súh-las as-poň troj-pä-ti-no-vej väč-ši-ny všet-kých pos-lan-cov. Dô-le-ži-tosť kva-li-fi-ko-va-nej väč-ši-ny od-ôvod-ni-la tým, že vy-tvá-ra pries-tor pre do-ho-du na kan-di-dá-toch na-prieč ce-lým po-li-tic-kým spek-trom a jej pri-ja-tie od-po-ru-či-la aj Be-nát-ska ko-mi-sia v sta-no-vis-ku č. 877/2017 z 13. mar-ca 2017, pod-ľa kto-ré-ho by voľ-ba ús-tav-ných sud-cov kva-li-fi-ko-va-nou väč-ši-nou umož-ni-la od-po-li-ti-zo-va-nie ce-lé-ho pro-ce-su voľ-by sud-cov, pre-to-že dá-va aj opo-zí-cii vý-raz-né pos-ta-ve-nie v pro-ce-se vý-be-ru.

Be-nát-ska ko-mi-sia správ-ne vy-stih-la pod-sta-tu ce-lé-ho prob-lé-mu v tom, že pro-ces voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du je v Slo-ven-skej re-pub-li-ke znač-ne spo-li-ti-zo-va-ný. Sú-čas-ná práv-na úp-ra-va umož-ňu-je vlád-nej väč-ši-ne navr-hnúť a nás-led-ne aj zvo-liť kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du pod-ľa vlas-tné-ho uvá-že-nia. Pred-lo-že-ný návrh no-ve-ly ús-ta-vy zvý-še-ním kvó-ra z jed-no-du-chej väč-ši-ny na väč-ši-nu ab-so-lút-nu v tom-to sme-re nič ne-me-ní.

Nao-zaj by voľ-ba kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du kva-li-fi-ko-va-nou väč-ši-nou vied-la k od-po-li-ti-zo-va-niu ce-lé-ho pro-ce-su? Pri za-ve-de-ní troj-pä-ti-no-vej väč-ši-ny by vlád-na väč-ši-na bo-la nú-te-ná po-kú-siť sa dos-pieť k po-li-tic-kej do-ho-de s opo-zí-ciou, resp. jej čas-ťou, na vzá-jom-nej pod-po-re jed-not-li-vých kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du. Od-hliad-nuc od mož-nos-ti, že ro-ko-va-nie o vzá-jom-nej pod-po-re jed-not-li-vých kan-di-dá-toch me-dzi vlád-nou väč-ši-nou a opo-zí-ciou ne-mu-sí vy-ús-tiť do do-ho-dy, t. j. k zvo-le-niu kan-di-dá-tov po-ža-do-va-nou kva-li-fi-ko-va-nou väč-ši-nou v ná-rod-nej ra-de ne-dôj-de a ús-tav-ný súd zos-ta-ne neob-sa-de-ný, čo lo-gic-ky po-ve-die k váž-nej ús-tav-nej a po-li-tic-kej krí-ze, uzat-vá-ra-ním po-li-tic-kých kom-pro-mi-sov me-dzi vlád-ny-mi a opo-zič-ný-mi pos-lan-ca-mi by sa ce-lý pro-ces voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du fak-tic-ky eš-te viac spo-li-ti-zo-val.

Od-po-li-ti-zo-va-nie voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, a tým aj od-po-li-ti-zo-va-nie sa-mot-né-ho ús-tav-né-ho sú-du, ne-ve-die cez zvy-šo-va-nie kvó-ra či za-vá-dzanie kva-li-fi-ko-va-nej troj-pä-ti-no-vej väč-ši-ny. Pod-sta-ta ce-lé-ho prob-lé-mu spo-čí-va v tom, že pri voľ-be kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du sa up-red-nos-tňu-jú zá-uj-my po-li-tic-kých strán pred od-bor-nou a mo-rál-nou in-teg-ri-tou jed-not-li-vých kan-di-dá-tov. Ak má mať pred-met-ná no-ve-la ús-ta-vy zmy-sel, za cieľ by si ma-la klásť od-po-li-ti-zo-va-nie voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, čo sa dá do-siah-nuť pre-dov-šet-kým zme-nou me-cha-niz-mu ich voľ-by. Vý-raz-né od-po-li-ti-zo-va-nie voľ-by kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du by sa da-lo do-siah-nuť aj bez no-ve-li-zá-cie ús-ta-vy, a to jed-no-du-chým vy-pus-te-ním pos-lan-cov ná-rod-nej ra-dy a vlá-dy SR z ok-ru-hu sub-jek-tov op-ráv-ne-ných navr-ho-vať kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du v prís-luš-nom zá-ko-ne. Ak kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du vo-lí, resp. sud-cov me-nu-je po-li-tic-ký or-gán, prá-vo navr-ho-vať kan-di-dá-tov by ma-li mať len ne-po-li-tic-ké sub-jek-ty, t. j. práv-nic-ké or-ga-ni-zá-cie a in-šti-tú-cie (or-gá-ny), resp. ich pred-sta-vi-te-lia, a to na zá-kla-de dôs-led-ných a tran-spa-ren-tných vý-be-ro-vých ko-na-ní, nie ka-ma-rát-skych vzťa-hov či lo-biz-mu.

Pod-ľa navr-ho-va-nej no-ve-ly ús-ta-vy za sud-cu ús-tav-né-ho sú-du by mal byť vy-me-no-va-ný ob-čan Slo-ven-skej re-pub-li-ky, kto-rý je vo-li-teľ-ný do Ná-rod-nej ra-dy Slo-ven-skej re-pub-li-ky, do-sia-hol vek 45 ro-kov, je bez-úhon-ný, má vy-so-koš-kol-ské práv-nic-ké vzde-la-nie dru-hé-ho stup-ňa, je v od-bo-re prá-va všeo-bec-ne uz-ná-va-nou osob-nos-ťou, je naj-me-nej 15 ro-kov čin-ný v práv-nic-kom po-vo-la-ní a je-ho do-te-raj-ší ži-vot dá-va zá-ru-ku, že bu-de svo-ju fun-kciu vy-ko-ná-vať riad-ne, čes-tne, ne-zá-vis-le a nes-tran-ne.

Z uve-de-né-ho je zrej-mé, že no-ve-la ús-ta-vy má pri-niesť dve zá-sad-né zme-ny v kva-li-fi-kač-ných pred-pok-la-doch na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du – zvý-še-nie mi-ni-mál-ne-ho ve-ku na 45 ro-kov a zvý-še-nie kva-li-ta-tív-nych po-žia-da-viek na od-bor-nosť a mo-rál-nu in-teg-ri-tu sud-cov ús-tav-né-ho sú-du.

Zvý-še-nie mi-ni-mál-ne-ho ve-ku sud-cu ús-tav-né-ho sú-du v pri-po-mien-ko-vom ko-na-ní na-mie-ta-la sku-pi-na práv-ni-kov, pod-ľa kto-rej ta-ké-to zvý-še-nie ve-ko-vej hra-ni-ce nie je opod-stat-ne-né a ne-bu-de ani prí-nos-né. Pod-ľa ich ná-zo-ru zvý-še-ním tej-to hra-ni-ce bu-de neo-dô-vod-ne-ne za-me-dze-ný prís-tup k fun-kcii sud-cu ús-tav-né-ho sú-du kan-di-dá-tom, kto-rí štu-do-va-li po ro-ku 1989 a moh-li by byť prí-no-som svo-ji-mi ná-zor-mi a skú-se-nos-ťa-mi pri roz-ho-do-va-ní ús-tav-né-ho sú-du.

Zvý-še-nie mi-ni-mál-ne-ho ve-ku sud-cu ús-tav-né-ho sú-du sa nao-zaj ja-ví ako neo-pod-stat-ne-né a hlav-ne neo-dô-vod-ne-né. Vy-šší vek sud-cu ús-tav-né-ho sú-du auto-ma-tic-ky ne-ga-ran-tu-je aj je-ho väč-šie skú-se-nos-ti, me-dzi ve-kom a skú-se-nos-ťa-mi sa-moz-rej-me neexis-tu-je pria-ma úme-ra. Ak sa návr-hom no-ve-ly ús-ta-vy v uve-de-nej čas-ti sku-toč-ne sle-du-je, aby sa na ús-tav-ný súd dos-ta-li „skú-se-nej-ší“ kan-di-dá-ti, a nie iba kan-di-dá-ti „star-ší“, ove-ľa vhod-nej-šie než zvy-šo-vať ve-ko-vú hra-ni-cu pre sud-cov ús-tav-né-ho sú-du je zvý-šiť po-žia-dav-ku na dĺžku ich práv-nej praxe, resp. ich čin-nos-ti v práv-nic-kom po-vo-la-ní, z 15 na 20 ro-kov. Ak zvy-šo-vať mi-ni-mál-nu ve-ko-vú hra-ni-cu, tak pre-čo nie aj sud-com všeo-bec-ných sú-dov, kto-rí čas-to roz-ho-du-jú skut-ko-vo a práv-ne zlo-ži-té spo-ry bez to-ho, aby ma-li dos-ta-toč-né prak-tic-ké skú-se-nos-ti s vý-kla-dom a ap-li-ká-ciou prá-va?

Po-žia-dav-ka, aby sa sud-com ús-tav-né-ho sú-du moh-la stať len všeo-bec-ne uz-ná-va-ná osob-nosť v od-bo-re prá-vo, vy-znie-va tak-mer vzne-še-ne, ale len dov-te-dy, kým sa oboz-ná-mi-me s navr-ho-va-nou le-gál-nou de-fi-ní-ciou toh-to poj-mu, pod-ľa kto-rej, všeo-bec-ne uz-ná-va-nou osob-nos-ťou v od-bo-re prá-vo je ten, kto a) zlo-žil od-bor-nú jus-tič-nú skúš-ku, ad-vo-kát-sku skúš-ku, pro-ku-rá-tor-skú skúš-ku ale-bo no-tár-sku skúš-ku a pra-vi-del-ne vy-ko-ná-va pub-li-kač-nú čin-nosť ale-bo pred-ná-ša-teľ-skú čin-nosť v od-bo-re prá-va, ale-bo b) je ve-dec-kou ale-bo inou vý-znam-nou osob-nos-ťou v od-bo-re prá-va a naj-me-nej 15 ro-kov je čin-ný v práv-nic-kom po-vo-la-ní.

Jus-tič-ná či iná pro-fes-ná skúš-ka, ani pra-vi-del-ná pub-li-kač-ná ale-bo pred-ná-ša-teľ-ská čin-nosť, sa-mé ose-be eš-te z ni-ko-ho osob-nosť v od-bo-re prá-vo neu-ro-bi-li, a už vô-bec nie osob-nosť „všeo-bec-ne uz-ná-va-nú“. To-to kri-té-rium po-ľah-ky spĺňa nes-po-čet-né množ-stvo práv-ni-kov. Ak ná-rod-ná ra-da uve-de-né vy-me-dzenie poj-mu schvá-li, Slo-ven-ská re-pub-li-ka sa ne-po-chyb-ne sta-ne kra-ji-nou s naj-väč-ším poč-tom všeo-bec-ne uz-ná-va-ných osob-nos-tí v od-bo-re prá-vo na sve-te.

Sku-pi-na práv-ni-kov v pri-po-mien-ko-vom ko-na-ní navrh-la, aby po-jem všeo-bec-ne uz-ná-va-ná osob-nosť v od-bo-re prá-vo ne-bol v zá-ko-ne bliž-šie de-fi-no-va-ný, pre-to-že pod-ľa jej ná-zo-ru sna-ha o exak-tnú de-fi-ní-ciu toh-to poj-mu zna-me-ná iba je-ho skres-le-nie a de-for-má-ciu je-ho vý-zna-mu.

Uve-de-ný po-jem, ak má byť sú-čas-ťou práv-ne-ho po-riad-ku, však v zá-ko-ne de-fi-no-va-ný byť mu-sí. Pod-ľa § 3 ods. 6 zá-ko-na č. 400/2015 Z. z. o tvor-be práv-nych pred-pi-sov a o Zbier-ke zá-ko-nov Slo-ven-skej re-pub-li-ky a o zme-ne a dopl-ne-ní niek-to-rých zá-ko-nov v plat-nom zne-ní, ak sa pri tvor-be práv-ne-ho pred-pi-su pou-ží-va po-jem, kto-rý práv-ny po-ria-dok ne-poz-ná, vy-me-dzí sa je-ho pres-ný vý-znam de-fi-ní-ciou; to nep-la-tí, ak ide o po-jem, kto-ré-ho vý-znam je všeo-bec-ne zná-my ale-bo dos-ta-toč-ne zrej-mý vzhľa-dom na je-ho bež-né pou-ží-va-nie.

Po-jem „všeo-bec-ne uz-ná-va-ná osob-nosť v od-bo-re prá-vo“ náš práv-ny po-ria-dok ne-poz-ná a nej-de ani o po-jem, kto-ré-ho vý-znam je všeo-bec-ne zná-my ale-bo dos-ta-toč-ne zrej-mý vzhľa-dom na je-ho bež-né pou-ží-va-nie. Dos-ta-toč-ne jas-ná a zro-zu-mi-teľ-ná le-gál-na de-fi-ní-cia toh-to poj-mu je však v sú-la-de s prin-cí-pom práv-nej is-to-ty ne-vyh-nut-ná aj z dô-vo-du, že má ísť o jed-nu z pod-mie-nok, kto-rých spl-ne-nie sa vy-ža-du-je pri reali-zá-cii zá-klad-né-ho prá-va na prís-tup k vo-le-ným a iným ve-rej-ným fun-kciám za rov-na-kých pod-mie-nok (člá-nok 30 ods. 4 Ústa-vy Slo-ven-skej re-pub-li-ky), kam sa-moz-rej-me pat-rí aj fun-kcia sud-cu ús-tav-né-ho sú-du. Ap-li-ká-ciou poj-mu, kto-rý nie je dos-ta-toč-ne jas-ný a zro-zu-mi-teľ-ný, t. j. je-ho ob-sah nie je vy-me-dze-ný ob-jek-tív-ny-mi kri-té-ria-mi, by pri voľ-be jed-not-li-vých kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du moh-lo do-chá-dzať k po-ru-šo-va-niu toh-to ús-tav-né-ho prá-va.

Kan-di-dá-ti na sud-cu ús-tav-né-ho sú-du by ma-li svo-jím pro-fe-sio-nál-nym pô-so-be-ním pre-ja-vo-vať sku-toč-ný a úp-rim-ný zá-ujem o ús-tav-né prá-vo. Ho-ci Ústa-va Slo-ven-skej re-pub-li-ky expres-sis ver-bis od kan-di-dá-tov špe-cia-li-zá-ciu na ús-tav-né prá-vo ne-vy-ža-du-je, ús-tav-ný súd, ako vy-plý-va už z je-ho náz-vu, je sú-dom špe-cia-li-zo-va-ným. Zdra-vý ro-zum nám ho-vo-rí, že od-bor-nú prá-cu by ma-li ro-biť iba od-bor-ní-ci. Ústav-né prá-vo, na roz-diel od os-tat-ných práv-nych od-vet-ví, nie je za-lo-že-né na práv-nych nor-mách, ale na práv-nych prin-cí-poch, či-že zjed-no-du-še-ne po-ve-da-né, ús-tav-né prá-vo sa ne-ria-di prá-vom „jed-no-du-chým“, ale prá-vom, kto-ré-ho ob-sah je zväč-ša hl-bo-ko uk-ry-tý vo veľ-mi všeo-bec-ne vy-jad-re-ných práv-nych prin-cí-poch a práv-nych dok-trí-nach. Dos-ta-toč-ná orien-tá-cia v ús-tav-nom prá-ve a tiež pri-me-ra-né skú-se-nos-ti s ap-li-ká-ciou a inter-pre-tá-ciou ús-tav-né-ho prá-va v kon-krét-nych prí-pa-doch by ma-li byť pre-to sa-moz-rej-mým (im-pli-cit-ným) kva-li-fi-kač-ným pred-pok-la-dom kaž-dé-ho kan-di-dá-ta na sud-cu ús-tav-né-ho sú-du. Ne-mô-že byť pred-sa vo ve-rej-nom zá-uj-me vy-be-rať ta-kých kan-di-dá-tov, kto-rí si Ústa-vu Slo-ven-skej re-pub-li-ky pr-vý raz pre-čí-ta-jú až v rých-li-ku z Bra-tis-la-vy do Ko-šíc.

Rôz-no-ro-dosť zlo-že-nia sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, po-kiaľ ide o ich za-me-ra-nie na jed-not-li-vé práv-ne od-vet-via, je sa-moz-rej-me žia-du-ca a ví-ta-ná. Kan-di-dá-ti mô-žu byť od-bor-ník-mi na ob-čian-ske, tres-tné či me-dzi-ná-rod-né prá-vo, ale ma-li by zá-ro-veň chá-pať a mať skú-se-nos-ti s ús-tav-nop-ráv-ny-mi as-pek-tmi tých-to práv-nych od-vet-ví, nap-rík-lad sú-vi-sia-cich s ochra-nou ľud-ských práv.

Všet-ky za-in-te-re-so-va-né sub-jek-ty, kto-ré sa bu-dú po-die-ľať na no-mi-ná-ciách jed-not-li-vých kan-di-dá-tov na sud-cov ús-tav-né-ho sú-du, ich voľ-be a me-no-va-ní, by ma-li vy-vi-núť maximál-ne úsi-lie, aby sa no-vý-mi sud-ca-mi ús-tav-né-ho sú-du sta-li od-bor-ne, mo-rál-ne a osob-nos-tne vy-spe-lé osob-nos-ti s vý-bor-ným ana-ly-tic-kým mys-le-ním a s mi-mo-riad-ne vy-vi-nu-tým ci-tom pre spra-vod-li-vosť, kto-ré po-su-nú roz-ho-do-va-ciu čin-nosť ús-tav-né-ho sú-du na kva-li-ta-tív-ne vy-ššiu úro-veň. Nap-rík-lad ta-kú, že jed-né-ho dňa bu-dú sud-co-via Ústav-né-ho sú-du Čes-kej re-pub-li-ky pri kon-ci-po-va-ní svo-jich roz-hod-nu-tí opi-so-vať z ju-di-ka-tú-ry svo-jich slo-ven-ských ko-le-gov.P

Autor
JUDr. Martin Buzinger PhD.

Vzájomná interakcia páchateľa a obete trestného činu nebezpečného prenasledovania

Zákon – Trestný zákon 300/2005 | Paragrafy: § 360a

Úvod

Cie-ľom toh-to člán-ku je ob-jas-niť vzá-jom-nú inter-ak-ciu pá-cha-te-ľa a obe-te tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia tak-zva-né-ho ,,stal-kin-gu“, všeo-bec-ne po-va-žo-va-né-ho za špe-ci-fic-kú va-rian-tu ná-si-lia, kto-ré-ho hlav-ným zna-kom je ob-se-sív-ne up-nu-tie sa zná-me-ho ale-bo nez-ná-me-ho pá-cha-te-ľa na ur-či-tú oso-bu, kto-rú nás-led-ne ob-ťa-žu-je a pre-ja-vu-je jej ne-vy-žia-da-nú a nech-ce-nú po-zor-nosť. Stal-king sa po-va-žu-je za re-la-tív-ne mo-der-ný fe-no-mén a ako o ot-vo-re-nom prob-lé-me sa o ňom dis-ku-tu-je pre-dov-šet-kým z hľa-dis-ka kri-mi-no-ló-gie, kri-mi-nál-nej psy-cho-ló-gie a tres-tné-ho prá-va. Stal-king ako so-ciál-no – pa-to-lo-gic-ký jav bol do náš-ho práv-ne-ho po-riad-ku za-kot-ve-ný 1. sep-tem-bra 2011 v po-do-be tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia, ke-dy sa Slo-ven-ská re-pub-li-ka za-ra-di-la me-dzi kra-ji-ny, kde je ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie kri-mi-na-li-zo-va-né a kla-si-fi-ko-va-né ako trest-ný čin. Na-koľ-ko prob-le-ma-ti-ka tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia je veľ-mi roz-siah-la a mož-no ju skú-mať z via-ce-rých as-pek-tov, bliž-šie sa za-me-riam na stal-king, z hľa-dis-ka fo-ren-zno – psy-chia-tric-ké-ho po-su-dzo-va-nia pá-cha-te-ľa a obe-te toh-to tres-tné-ho či-nu.

1. Vy-me-dzenie poj-mu stal-king

Vik-ti-mo-lo-gic-ky je za-ují-ma-vým trest-ný či-nom, trest-ný čin ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia, tzv. stal-king, kto-ré-ho pod-sta-ta spo-čí-va v tom, že dl-ho-do-bo, sys-te-ma-tic-ky a čas-to do-chá-dza k psy-cho-te-ro-ru, kto-ré-ho sa do-púš-ťa zná-my a nez-ná-my pá-cha-teľ. Sku-toč-ným mo-tí-vom pre-nas-le-do-va-nia je vy-hľa-dá-va-nie kon-tak-tu s blíz-kou oso-bou, zís-ka-nie kon-tro-ly nad obe-ťou a v ne-pos-led-nom ra-de aj roz-hod-nu-tie pá-cha-te-ľa zni-čiť bla-ho, te-da psy-chic-ké i te-les-né zdra-vie obe-te.

Me-dzi pr-vých od-bor-ní-kov skú-ma-jú-cich fe-no-mén ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia pat-rí ame-ric-ký fo-renz-ný psy-chiater Park Di-etz, kto-rý nás-led-ne, čo stal-ker spá-chal aten-tát na pre-zi-den-ta Ro-nal-da Rea-ga-na, bol po-ve-re-ný vy-pra-co-va-ním štú-die, kto-rej cie-ľom bo-lo zis-tiť, či v lis-toch ad-re-so-va-ných oso-bám z ve-rej-né-ho ži-vo-ta sa da-jú zis-tiť sig-ná-ly sved-čia-ce pre bu-dú-ce ná-si-lie zo stra-ny pre-nas-le-do-va-te-ľa.

Stal-king je po-va-žo-va-ný za zlo-čin 90. ro-kov 20. sto-ro-čia, pre-to-že v tom-to ob-do-bí fe-no-mé-ny pre-nas-le-do-va-nia na se-ba str-há-va-jú vý-raz-nej-ší zá-ujem od-bor-ní-kov, kto-rý bol vy-vo-la-ný sku-toč-ný-mi prí-pad-mi pre-nas-le-do-va-nia pro-mi-nen-tov, tr-pia-cich ne-vy-žia-da-nou a ob-ťa-žu-jú-cou po-zor-nos-ťou svo-jich ob-di-vo-va-te-ľov.

Po-kiaľ ide o pô-vod an-glic-ké-ho slo-va stal-king, tak v re-či lov-cov zna-me-nal ,,sto-po-va-nie, res-pek-tí-ve sto-po-va-ním uš-tvať lo-ve-nú zver k smr-ti.“ Z poh-ľa-du kri-mi-no-ló-gie je stal-king de-fi-no-va-ný ako úmy-sel-né, svoj-voľ-né pre-nas-le-do-va-nie a ob-ťa-žo-va-nie inej oso-by, kto-rá zni-žu-je kva-li-tu ži-vo-ta a oh-ro-zu-je jej bez-peč-nosť.

Je-ho pria-mym nás-led-kom je zá-važ-né na-ru-še-nie súk-ro-mia, osob-nej slo-bo-dy a ľud-skej dôs-toj-nos-ti obe-te, pri-čom v zá-važ-nej-ších prí-pa-doch mô-že ta-ké-to ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie poš-ko-diť du-šev-né i te-les-né zdra-vie obe-te, či do-kon-ca oh-ro-ziť jej ži-vot.

Pre-nas-le-do-va-nie te-da mô-že-me súhr-nne cha-rak-te-ri-zo-vať ako sús-tav-né a exce-sív-ne ob-ťa-žo-va-nie dru-hej oso-by pre-jav-mi ne-vy-žia-da-nej po-zor-nos-ti, v zá-sa-de buď údaj-ným ale-bo sku-toč-ným ob-di-vom, ale-bo po-ci-ťo-va-ným hne-vom či pom-stou. Mo-ti-vá-cia pá-cha-te-ľa však mô-že byť rôz-na, a to od reak-cie na od-miet-nu-tie až po fi-nanč-ný zisk. Pre-nas-le-do-va-nie sa vy-sky-tu-je me-dzi oso-ba-mi, kto-ré ma-jú ale-bo ma-li sku-toč-né vzťa-hy ( in-tím-ny, pra-cov-ný, su-sed-ský ), ale tiež me-dzi oso-ba-mi, kto-ré sa nik-dy nes-tret-li ( pre-nas-le-do-va-nie ce-leb-rít, po-li-ti-kov ).(1)

2. Ty-pic-ké spô-so-by sprá-va-nia sa pre-nas-le-do-va-te-ľov

Sprá-va-nie stal-ke-rov je po ja-vo-vej strán-ke znač-ne roz-ma-ni-té. Pre-nas-le-do-va-teľ mô-že pou-ží-vať ile-gál-ne pros-tried-ky ( nap-rík-lad ni-če-nie cu-dzích ve-cí, oho-vá-ra-nie, pod-vo-dy ), ale tiež zá-kon-né a všeo-bec-ne neš-kod-né pos-tu-py ( po-sie-la-nie lis-tov ale-bo dar-če-kov, te-le-fo-no-va-nie a pod. ). Jed-not-li-vé ak-ti-vi-ty sa-my o se-be eš-te ne-zak-la-da-jú ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie, pre-to-že dô-le-ži-tá je cel-ko-vá sklad-ba a naj-mä re-ťa-ze-nie tých-to ak-ti-vít.

Po-kus o kon-takt pros-tred-níc-tvom ko-mu-ni-kač-ných pros-tried-kov

Sú-čas-ný ži-vot-ný št-ýl vy-tvá-ra pre pre-nas-le-do-va-te-ľov veľ-mi vhod-né pod-mien-ky, na-koľ-ko ko-mu-ni-kač-né pros-tried-ky pos-ky-tu-jú cel-kom ne-ná-roč-né a jed-no-du-ché mož-nos-ti pre ob-ťa-žo-va-nie vy-hliad-nu-tej obe-te. Pre-nas-le-do-va-teľ ju mô-že dep-tať sys-te-ma-tic-ky a bez veľ-kých in-ves-tí-cii. Zo všeo-bec-né-ho úsud-ku je pri-tom zrej-mé, že množ-stvo te-le-fo-ná-tov ale-bo iných kon-tak-tov bez pat-rič-né-ho vec-né-ho dô-vo-du a bez vy-žia-da-nia, do-kon-ca pro-ti vô-li obe-te, prek-ra-ču-je únos-nú hra-ni-cu. K ra-fi-no-va-nej-ším spô-so-bom sprá-va-nia sa pá-cha-te-ľa pat-rí umies-tňo-va-nie pí-som-ných od-ka-zov na pra-cov-ný stôl obe-te, za stie-ra-če au-ta, či do-kon-ca pria-mo do jej vo-zid-la. Do tej-to sku-pi-ny be-ha-vio-rál-nych ak-ti-vít pat-rí rov-na-ko aj za-sie-la-nie rôz-nych ve-cí ale-bo me-nej sym-bo-lic-kých pred-me-tov, prí-pad-ne ich za-ne-chá-va-nie v blíz-kos-ti obe-te. Po-ku-sy o kon-takt spra-vid-la za-hŕňa-jú aj za-stra-šo-va-nie a vy-hráž-ky, no ich ob-sa-hom mô-žu byť do-kon-ca aj neut-rál-ne od-ka-zy, či slo-vá pl-né lás-ky a ob-di-vu.

Vy-hľa-dá-va-nie fy-zic-kej blíz-kos-ti obe-te, slie-de-nie

Po-zo-ro-va-nie či strá-že-nie byd-lis-ka obe-te, pos-tá-va-nie pred mies-tom jej pra-co-vis-ka ale-bo de-monštra-tív-na prí-tom-nosť na mies-tach, kde obeť trá-vi svoj voľ-ný čas sú ty-pic-ký-mi pre-jav-mi pre-nas-le-do-va-te-ľov.

Oso-čo-va-nie, de-val-vá-cia, nát-lak a psy-chic-ké dep-ta-nie

Až v po-lo-vi-ci prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia sa pá-cha-teľ uchy-ľu-je k oso-čo-va-niu a lži-vým ob-vi-ne-niam. Cel-kom bež-né je nap-rík-lad zve-rej-ne-nie te-le-fón-ne-ho čís-la obe-te s tým, že pos-ky-tu-je sexuál-ne služ-by cez te-le-fón ale-bo po-da-nie fa-loš-né-ho in-ze-rá-tu do ľu-bo-voľ-nej in-zer-cie. Do tej-to sku-pi-ny spa-da-jú tiež všet-ky ak-ti-vi-ty pre-nas-le-do-va-te-ľa, kto-rý-mi chce dos-tať obeť pod tlak. Mô-že ísť o poš-ko-dzo-va-nie jej ma-jet-ku ( pre-pich-nu-tie pneu-ma-tík u vo-zid-la, us-klad-ne-nie od-pa-du na jej po-zem-ku), vnik-nu-tie do jej súk-ro-mia za úče-lom od-cu-dzenia ur-či-tých sym-bo-lic-kých ve-cí ( fo-tog-ra-fie, osob-né fo-tog-ra-fie, spod-né prád-lo ). Zvláš-tne sú nap-rík-lad aj úto-ky vo-či do-má-cim zvie-ra-tám.

Po-ku-sy o kon-takt pros-tred-níc-tvom tre-tej oso-by

Ten-to št-ýl je ozna-čo-va-ný ako ,,stal-king by proxy“ a re-gis-tru-je-me ho asi v tre-ti-ne prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia. Pá-cha-teľ pres-ved-či-vo zma-ni-pu-lu-je svo-je oko-lie a nie-ke-dy aj oko-lie obe-te. Pres-ved-čí ju nap-rík-lad o tom, že obe-ťou pre-nas-le-do-va-nia je vlas-tne on sám. Oko-lie nás-led-ne zor-ga-ni-zu-je vzá-jom-ne stret-nu-tie, do-ho-vá-ra obe-ti, aby bo-la ro-zum-ná ale-bo in-for-mu-je pre-nas-le-do-va-te-ľa o zá-me-roch sku-toč-nej obe-te.

Fy-zic-ké ná-si-lie

Me-dzi od-bor-ník-mi pa-nu-jú rôz-ne ná-zo-ry na to, čo všet-ko mô-že-me pod fy-zic-ké ná-si-lie pri stal-kin-gu za-hr-núť. Via-ce-rí od-bor-ní-ci na fy-zic-ké ná-si-lie po-va-žu-jú za stal-king už vy-tr-va-lé bú-še-nie ale-bo ko-pa-nie do dve-rí, iní pra-cu-jú s prís-nej-ším vy-me-dze-ním a za fy-zic-ké ná-si-lie po-va-žu-jú, naj-mä na-pá-da-nie osôb a sexuál-ne ata-ky, vrá-ta-ne zná-sil-ne-nia. Ná-sil-nos-ti v po-do-be fy-zic-kých úto-kov po-sú-va-jú stal-king tak-mer vždy z ka-te-gó-rie ľah-ších prí-pa-dov až do zá-važ-nej-ších káuz. Ra-ny, ko-pan-ce a úde-ry sú ob-vyk-le vní-ma-né ako sig-nál zvý-še-né-ho oh-ro-ze-nia obe-te. K zá-važ-né-mu fy-zic-ké-mu úto-ku po-mo-cou zbra-ne ale-bo škr-te-ním mô-že dôjsť náh-le aj v si-tuáciách, ke-dy sa obe-ti pred-tým da-ri-lo vy-hý-bať sa stret-nu-tiu so svo-jím pre-nas-le-do-va-te-ľom. Pre-nas-le-do-va-teľ oh-ro-zu-je svo-ju obeť aj vy-uži-tím mo-to-ro-vé-ho vo-zid-la.

Zvláš-tnos-ťou extrém-ne-ho fy-zic-ké-ho ná-si-lia je je-ho pred-chá-dza-jú-ce oh-lá-se-nie, kto-ré spo-čí-va v tom, že pre-nas-le-do-va-teľ sa uchy-ľu-je k tzv. aví-zu, čo zna-me-ná, že to čo chce spra-viť, pred-tým ozná-mi svo-jej obe-ti. Avi-zu-je aj naj-ťaž-šie zlo-či-ny, ako vraž-du a cel-kom ot-vo-re-ne ozná-mi, ke-dy ju us-ku-toč-ní a akým spô-so-bom ju vy-ko-ná.

Cy-ber-stal-king

Cy-ber-stal-king pred-sta-vu-je zvláš-tnu po-do-bu stal-kin-gu. Ten-to po-jem po pr-výk-rát pou-žil Deir-men-jian a cha-rak-te-ri-zo-val ho ako stal-king v ky-ber-ne-tic-kom pries-to-re, te-da pre-nas-le-do-va-nie pros-tred-níc-tvom inter-ne-tu. Ku ky-ber-stal-kin-gu pat-rí naj-mä:

· za-sie-la-nie ob-ťa-žu-jú-cich e-mai-lov

· ne-ga-tív-ne sprá-vy o obe-ti v rôz-nych chat- roo-moch

· ne-vy-žia-da-né pre-zen-tá-cie obe-te na rôz-nych mies-tach v inter-ne-to-vom pries-to-re

· vy-hrá-ža-nie sa pros-tred-níc-tvom inter-ne-tu, elek-tro-nic-ká sa-bo-táž ( za-ví-ro-va-nie po-čí-ta-ča, slie-de-nie v po-čí-ta-či obe-te, od-cu-dzo-va-nie elek-tro-nic-kých dát a pod. )

Inter-net pos-ky-tu-je sku-toč-ne roz-siah-le mož-nos-ti pre stal-ke-rov, ako ano-nym-ne, dl-ho-do-bo a sys-te-ma-tic-ky dep-tať vy-hliad-nu-tú obeť. Pá-cha-teľ-mi sú po-väč-ši-ne mu-ži, no v ro-ly obe-te vy-stu-pu-jú pre-dov-šet-kým že-ny. Aj u cy-ber-stal-kin-gu je vy-ššia prav-de-po-dob-nosť, že pre-nas-le-do-va-teľ a je-ho obeť sa poz-na-jú z reál-ne-ho sve-ta a ma-li pred-tým bliž-ší ale-bo in-tím-ny vzťah. Na dru-hej stra-ne je at-rak-tív-ny pre šir-šiu šká-lu pre-nas-le-do-va-te-ľov, pre-to-že je ľah-ko dos-tup-ný. Bez veľ-kých nák-la-dov a in-ves-tí-cii umož-ňu-je sús-tav-ne te-ro-ri-zo-vať obeť, a to aj na veľ-kú vzdia-le-nosť.

3. Dru-hy stal-kin-gu

Pre-nas-le-do-va-nie je dnes vní-ma-né ako za-stre-šu-jú-ci po-jem, kto-rý za-hŕňa rôz-ne dru-hy ale-bo ty-py toh-to kom-plexné-ho ja-vu. Nás-led-ne pos-kyt-ne-me je-ho roz-čle-ne-nie do nie-koľ-kých preh-ľad-ných va-riant.

Väč-ši-na od-bor-ní-kov v pr-vom kro-ku di-fe-ren-cu-je pre-nas-le-do-va-nie na:

· pre-nas-le-do-va-nie blíz-kych osôb

· pre-nas-le-do-va-nie cu-dzích osôb



Stal-king, kto-rý sa od-oh-rá-va v rám-ci exis-tu-jú-ce-ho či ukon-če-né-ho par-tner-ské-ho vzťa-hu, ale-bo mi-mo ne-ho, mô-že byť pá-cha-ný v rôz-nej in-ten-zi-te. Pre-nas-le-do-va-te-lia sa usi-lu-jú o za-cho-va-nie mo-ci a kon-tro-ly nad obe-ťou. Keď sa im ne-po-da-rí zís-kať obeť späť do svoj-ho vlas-tníc-tva, stra-te-né-ho par-tne-ra zá-mer-ne te-ro-ri-zu-jú, aby mu ži-vot, čo naj-viac znep-rí-jem-ni-li. Ak sa však pre-nas-le-do-va-teľ za-mie-ra na cu-dziu oso-bu, nej-de mu ani tak o ňu, pre-to-že ju vlas-tne z pria-me-ho kon-tak-tu ani ne-poz-ná. Mo-tí-vom je skôr pred-sta-va, kto-rú si pre-nas-le-do-va-teľ vo svo-jej mys-li vy-tvo-ril. Mô-že sa nap-rík-lad up-núť na oso-bu z pra-co-vis-ka ale-bo byd-lis-ka, ale aj na úpl-ne cu-dzie oso-by zná-me skôr z mé-dií.

Ďal-ším kri-té-riom di-fe-ren-co-va-nia rôz-nych po-dôb stal-kin-gu je je-ho zá-važ-nosť a in-ten-zi-ta. Va-rian-ty in-ten-zi-ty sia-ha-jú od pros-té-ho ob-ťa-žo-va-nia, cez opa-ko-va-né na-ru-šo-va-nie osob-nej sfé-ry obe-te až k ne-bez-peč-né-mu pre-nas-le-do-va-niu, kto-ré za-hŕňa oh-ro-zo-va-nie zdra-via a ži-vo-ta obe-te.

R. Löbmann roz-de-ľu-je stal-king pod-ľa je-ho in-ten-zi-ty do dvoch kom-plexov:

· mier-ny ale-bo ľah-ký, ozna-čo-va-ný ako ob-ťa-žo-va-nie

· ťaž-ký, ag-re-sív-ny, ozna-čo-va-ný ako ne-bez-peč-né pre-nas-le-do-va-nie

Za-tiaľ, čo pr-vá uve-de-ná for-ma pred-sta-vu-je ne-vy-žia-da-ne po-ku-sy o kon-takt pros-tred-níc-tvom ko-reš-pon-den-cie, te-le-fo-no-va-nia, sle-do-va-nia, dru-há sa pre-ja-vu-je hru-bým oso-čo-va-ním a vy-hrá-ža-ním obe-ti, vrá-ta-ne ni-če-nia jej ma-jet-ku a úto-kov na jej zdra-vie. K mier-ne-mu stal-kin-gu sa čas-to uchy-ľu-jú že-ny. Ťaž-ký stal-king ma-jú na sve-do-mí vý-hrad-ne mu-ži. Ty-pic-ké pre-nas-le-do-va-nie tr-vá prib-liž-ne dvad-sať-päť až dvad-sať-šesť me-sia-cov, ale zná-me sú tiež prí-pa-dy, ke-dy pre-nas-le-do-va-nie tr-va-lo až de-sať ro-kov.

Ďal-šie štú-die sa za-obe-ra-jú pre-nas-le-do-va-ním pod-ľa ty-pu vzťa-hu, kto-rý me-dzi stal-ke-rom a je-ho obe-ťou exis-to-val ale-bo stá-le exis-tu-je. Pod-ľa em-pi-ric-kých zis-te-ní sa pre-nas-le-do-va-nie ob-ja-vu-je naj-čas-tej-šie u tých-to ty-pov vzťa-hov:

· osob-né vzťa-hy ( mi-le-nec-ké a par-tner-ské vzťa-hy, ale tiež vzťa-hy su-sed-ské )

· pra-cov-né vzťa-hy ( bliž-šie sa roz-li-šu-je za-mes-tna-nec-ký po-mer a pro-fe-sij-ný vzťah, nap-rík-lad bý-va-lý zá-kaz-ník ale-bo klient ako pre-nas-le-do-va-teľ )

· me-diál-ne spros-tred-ko-va-né vzťa-hy ( pre-nas-le-do-va-nie me-diál-ne zná-mych osob-nos-tí )

Na otáz-ku, pre-čo sa v tých-to vzťa-hoch vô-bec ob-ja-vu-je fe-no-mén pre-nas-le-do-va-nia, od-po-ve-da-jú vý-sku-my za-me-ra-né na mo-ti-vá-ciu pá-cha-te-ľa. Pod-ľa Mulle-na mô-že-me u pre-nas-le-do-va-te-ľa iden-ti-fi-ko-vať päť hlav-ných mo-ti-vač-ných vzor-cov:

· reak-cia na od-miet-nu-tie

· hľa-da-nie in-ti-mi-ty a blíz-kos-ti za kaž-dú ce-nu

· ven-ti-lo-va-nie hos-ti-li-ty a ne-ná-vis-ti

· pre-nas-le-do-va-nie z ne-dos-tat-ku kom-pe-ten-cie rie-šiť vznik-nu-tú si-tuáciu inak

· pre-nas-le-do-va-nie ako dôs-le-dok pre-dá-tor-skej ( útoč-nej ) ag-re-si-vi-ty

K po-dob-né-mu trie-de-niu dos-pel aj Fie-dler, kto-rý roz-li-šu-je nas-le-du-jú-ce mo-ti-vač-né vzor-ce ale-bo kon-text stal-kin-gu:

· zno-vuob-no-ve-nie bý-va-lé-ho vzťa-hu

· pria-nie ale-bo túž-ba po in-tím-nom vzťa-hu

· ne-dos-ta-toč-ná so-ciál-na schop-nosť

· ne-mi-losť a zlo-ba vo-či obe-ti

· sexuál-ne mo-ti-vo-va-ný stal-king

Uve-de-né mo-ti-vač-né vzor-ce ma-jú vý-znam naj-mä pri za-ob-chá-dza-ní so stal-ke-rom. Nap-rík-lad pá-cha-te-lia, kto-rí za kaž-dú ce-nu hľa-da-jú in-ti-mi-tu a blíz-kosť bý-va-jú čas-to du-šev-ne na-ru-še-ní. Niek-to-rí sú mo-ti-vo-va-ní pria-mo ob-se-sív-nym pria-ním nad-via-zať vzťah s vy-hliad-nu-tou obe-ťou, iní sú za-sa v kon-texte svo-jej na-ru-še-nej osob-nos-ti hl-bo-ko pres-ved-če-ní, že stal-king po-ve-die k ich ús-pe-chu. Niek-to-rí je-din-ci z tej-to ka-te-gó-rie tr-pia aj váž-ny-mi du-šev-ný-mi po-ru-cha-mi psy-cho-tic-ké-ho rá-zu. Práv-ne opat-re-nia sú však vo-či nim má-lo účin-né, res-pek-tí-ve neú-čin-né. Na-mies-to po-li-caj-nej inter-ven-cie je na mies-te včas-ná spolu-prá-ca s psy-chia-trom.

4. Pá-cha-te-lia stal-kin-gu

V rám-ci Slo-ven-skej re-pub-li-ky sa tak-mer nes-tre-tá-va-me s vý-sku-ma-mi pre-nas-le-do-va-nia, res-pek-tí-ve slie-de-nia, no v za-hra-ni-čí je to prá-ve nao-pak. Už od za-čiat-ku de-väť-de-sia-tich ro-kov sa ob-ja-vu-jú em-pi-ric-ké štú-die, kto-ré po-pi-su-jú a vy-svet-ľu-jú rôz-ne as-pek-ty toh-to ce-los-po-lo-čen-ské-ho prob-lé-mu.

Prá-ve skú-ma-nie pá-cha-te-ľov pat-rí me-dzi naj-frek-ven-to-va-nej-šie zá-uj-my od-bor-ní-kov z via-ce-rých ob-las-tí. Rôz-ne psy-cho-lo-gic-ké štú-die sa sna-žia za-chy-tiť, kto-ré po-va-ho-vé vlas-tnos-ti sú pre pá-cha-te-ľa ty-pic-ké, tak-že ich mô-že-me chá-pať, aj ako osob-nos-tné po-za-die, kto-ré uľah-ču-je vznik ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia. Po me-to-do-lo-gic-kej strán-ke si väč-ši-na štú-dii za-cho-vá-va svoj kla-sic-ký di-zajn. Sku-pi-na pre-nas-le-do-va-te-ľov je pod-ro-be-ná via-ce-rým psy-cho-lo-gic-kým tes-tom, hľa-da-jú sa spo-loč-né cha-rak-te-ris-ti-ky a vý-sled-ky sú zvy-čaj-ne po-rov-ná-va-né s kon-trol-nou sku-pi-nou.

Za-tiaľ naj-zná-mej-šiu ty-po-ló-giu pre-nas-le-do-va-te-ľov vy-pra-co-val Boon a She-ri-dan, kto-rí vy-chá-dza-li z de-tail-nej ana-lý-zy 124 prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia. Ok-rem to-ho v nej oba-ja auto-ri zu-žit-ko-va-li svo-je bo-ha-té skú-se-nos-ti so stal-kin-gom. Nás-led-ne uvá-dzam as-poň struč-nú cha-rak-te-ris-ti-ku jed-not-li-vých ty-pov pre-nas-le-do-va-te-ľov, kto-rú dopĺňam o od-po-rú-ča-né pos-tu-py a rie-še-nia.

Pre-nas-le-do-va-nie ex- par-tne-rom, tzv. do-mes-tic stal-ker

Až 50 % všet-kých prí-pa-dov za-hŕňa prá-ve pre-nas-le-do-va-nie ex- par-tne-rom. V prie-me-re sú bý-va-lí par-tne-ri ná-sil-nej-ší než nez-ná-mi pre-nas-le-do-va-te-lia, ale-bo stal-ke-ri, kto-rí obeť sí-ce poz-na-jú, ale ne-ma-li s ňou žiad-ny in-tím-ny vzťah. Za-tiaľ sa zdá, že jed-ným z naj-pev-nej-ších pre-di-ká-to-rov ná-si-lia je väz-ba pre-nas-le-do-va-te-ľa na pred-chá-dza-jú-ce do-má-ce ná-si-lie. Mo-ti-vá-cia k pre-nas-le-do-va-niu vy-plý-va už zo skor-šie-ho vzťa-hu. Pre-nas-le-do-va-teľ sa cí-ti ako od-vr-hnu-tý par-tner a vo svo-jom pre-ží-va-ní je pri-pú-ta-ný k mi-nu-los-ti. Do-mi-nu-jú u ne-ho po-ci-ty ne-ná-vis-ti a ne-pria-teľ-stva vo-či obe-ti. Ťaž-ko zná-ša ús-pe-chy obe-te po roz-cho-de s ňou. Prá-ve tou-to emo-cio-nál-nos-ťou a orien-tá-ciou na mi-nu-losť sa di-amet-rál-ne od-li-šu-je od tzv. sa-dis-tic-ké-ho stal-ke-ra, kto-rý je orien-to-va-ný na prí-tom-nosť a je-ho ná-si-lie je chlad-né a kal-ku-lo-va-né.(2)

V reak-cii na tie-to poz-nat-ky sa prob-le-ma-ti-ka pre-nas-le-do-va-nia bý-va-lým par-tne-rom vy-čle-ňu-je ako špe-ci-fic-ký prob-lém, kto-rý vy-ža-du-je špe-ci-fic-ké prís-tu-py pre ana-lý-zu a po-sú-de-nie kon-krét-ne-ho prí-pa-du. U ex- par-tner stal-kin-gu je ne-vyh-nut-né po-su-dzo-vať vznik, vý-voj a naj-mä spô-sob ukon-če-nia kon-krét-ne-ho vzťa-hu. Niek-to-ré obe-te sa vy-hý-ba-jú pria-mej ko-mu-ni-ká-cii o ukon-če-ní vzťa-hu, nap-rík-lad poš-lú len sms sprá-vu, od-sťa-hu-jú sa bez je-di-né-ho slo-va ale-bo vo-lia zdan-li-vo šetr-né spô-so-by ukon-če-nia vzťa-hu, kto-ré bu-dú-ci stal-ker vní-ma skôr ako ná-dej. Jed-noz-nač-né, tran-spa-ren-tné a ko-rek-tné spô-so-by ukon-če-nia vzťa-hu zo stra-ny bu-dú-cej obe-te umož-ňu-jú a pod-mie-ňu-jú zá-ver, že sa jed-ná o ex- par-tner stal-king, kto-rý mô-že-me pod-ľa in-ten-zi-ty a dĺžky tr-va-nia even-tuál-ne stí-hať prá-ve ako trest-ný čin ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia.[3]

Pre-nas-le-do-va-nie pob-láz-ne-ným (ne-kom-pe-ten-tným) ob-di-vo-va-te-ľom, tzv. in-fa-tuation ha-ras-sment

Vý-skyt toh-to ja-vu sa po-hy-bu-je zhru-ba oko-lo 18 %. Pod-ľa ve-ku sa roz-li-šu-je mla-dý ob-di-vo-va-teľ a ob-di-vo-va-teľ stred-né-ho ve-ku. Po ja-vo-vej strán-ke je ter-čom pre-nas-le-do-va-nia skôr idol ako obeť. Idol je stre-do-bo-dom pre-ží-va-nia pá-cha-te-ľa, pre-to-že do-mi-nu-je v je-ho fan-tá-zii. Pre-nas-le-do-va-teľ sa sí-ce usi-lu-je o kon-tak-ty s ido-lom, no nie je u ne-ho za-zna-me-na-né zvý-še-né ri-zi-ko fy-zic-kej ag-re-sie. V prí-pa-de mla-dé-ho ob-di-vo-va-te-ľa sa od-po-rú-ča psy-cho-lo-gic-ké po-ra-den-stvo a psy-cho-lo-gic-ká inter-ven-cia, kto-rá za-hŕňa pos-tup-né a opatr-né kro-ky, kto-ré by vied-li k zme-ne je-ho kog-ni-tív-nej per-spek-tí-vy. U ob-di-vo-va-te-ľov stred-né-ho ve-ku sa v zá-sa-de up-lat-ňu-je rov-na-ký pos-tup, kto-rý je zá-ro-veň dopl-ne-ný o pre-ru-še-nie akých-koľ-vek fy-zic-kých kon-tak-tov s obe-ťou.

Pre-nas-le-do-va-nie ,, pob-láz-ne-ným cti-te-ľom “ pred-sta-vu-je mäk-ší va-riant ja-vu, kto-rý má po-do-bu ob-ťa-žo-va-nia kvô-li údaj-nej za-mi-lo-va-nos-ti. Terč zá-uj-mu je skôr ob-jek-tom lás-ky, než oh-ro-ze-nou obe-ťou. Stal-ker ne-má v plá-ne vy-vo-le-nej oso-be ško-diť a ub-li-žo-vať jej, na-koľ-ko je-ho sprá-va-nie za-hŕňa pr-vky ado-ro-va-nia, ob-di-vu a mi-los-tné-ho pob-láz-ne-nia. Nej-de o kon-tro-lu, pom-stu či sa-dis-tic-kú túž-bu po ab-so-lút-nom ov-lád-nu-tí obe-te. Pob-láz-ne-ný cti-teľ je orien-to-va-ný na bu-dúc-nosť, tú-ži po ro-man-tic-kom vzťa-hu s vy-hliad-nu-tou obe-ťou. V je-ho pre-ží-va-ní do-mi-nu-je idea-li-zo-va-ný ob-raz, pre-to-že mi-lo-va-ná by-tosť je u ne-ho vša-de prí-tom-ná.

Fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ s psy-chic-ký-mi po-ru-cha-mi

Pod-ľa ne-bez-peč-nos-ti sa roz-li-šu-jú dva pod-ty-py fixova-ných pre-nas-le-do-va-te-ľov, a to me-nej ne-bez-peč-ný fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ a fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ so zvý-še-nou ne-bez-peč-nos-ťou. Me-nej ne-bez-peč-ný fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ sa za-me-ria-va na že-ny, s kto-rý-mi pri-chá-dza do kon-tak-tu, nap-rík-lad ko-le-gy-ne ale-bo klien-tky. Tr-pí po-ru-chou osob-nos-ti a psy-cho-pa-tie. Ži-je v ilu-zór-nej pred-sta-ve o reál-nos-ti ideál-ne-ho vzťa-hu a má po-cit, že obeť si pra-je kon-takt s ním. Kon-takt s reali-tou je však za-cho-va-ný. Iba zried-ka-ke-dy sa uchy-ľu-je k sil-ným hroz-bám, ale vy-ni-ká skôr schop-nos-ťou ma-ni-pu-lá-cie. Aj v tom-to prí-pa-de sa od-po-rú-ča ab-so-lút-ne pre-ru-še-nie kon-tak-tu me-dzi pre-nas-le-do-va-te-ľom a obe-ťou.

Dru-hým pod-ty-pom je fixova-ný pre-nas-le-do-va-teľ so zvý-še-nou ne-bez-peč-nos-ťou, kto-rý sa vy-zna-ču-je zá-važ-nej-ším stup-ňom psy-chic-ké-ho na-ru-še-nia (nap-rík-lad bor-derli-ne či epi-zo-dic-ká schi-zof-ré-nia). Je viac než prav-de-po-dob-né, že pre svo-je prob-le-ma-tic-ké sprá-va-nie už bol v sta-ros-tli-vos-ti psy-chia-tric-ké-ho za-ria-de-nia. V je-ho anam-né-ze sa vy-sky-tu-jú sexuál-ne ná-pad-nos-ti i ag-re-sív-ne pre-ja-vy. Obeť bom-bar-du-je po-kus-mi o kon-takt a vo svo-jom sprá-va-ní je ne-vys-py-ta-teľ-ný. Ob-ja-vu-je sa v nep-ra-vi-del-ných ča-so-vých inter-va-loch na rôz-nych mies-tach. Ty-pic-ký-mi obe-ťa-mi sú že-ny, ale aj mu-ži, kto-rí ma-jú vy-šší so-ciál-ny sta-tus, ako ce-leb-ri-ty, prí-pad-ne vý-znam-né a at-rak-tív-ne oso-by v ur-či-tom lo-kál-nom pros-tre-dí .

Sa-dis-tic-ký pre-nas-le-do-va-teľ

Do-mi-nan-tným zna-kom sa-dis-tic-ké-ho pre-nas-le-do-va-te-ľa je kon-tro-lo-vať ži-vo-te obe-te, ná-pad-ný je sklon k es-ka-lá-cii jej kon-tro-ly a za-stra-šo-va-nie, pri-čom pá-cha-teľ pos-tu-pu-je s ná-pad-nou ci-to-vou chlad-nos-ťou. Pá-cha-teľ vní-ma do-kon-ca aj svo-je oko-lie ako psy-cho-pa-tic-ké osob-nos-ti. Vo-či obe-ti sa strie-da-jú pre-ja-vy ná-sil-nos-ti a lás-ka-vos-ti a obeť tak strá-ca schop-nosť orien-to-vať sa. Ty-pic-ké sú vý-ro-ky ako ,, zo-mrie-me spo-lu “.

Ta-kú-to obeť je ne-vyh-nut-né ih-neď izo-lo-vať od pre-nas-le-do-va-te-ľa, do-kon-ca je nut-né uta-jiť jej po-byt, pre-to-že pá-cha-teľ má ten-den-ciu ju opä-tov-ne vy-hľa-dať a zís-kať nad ňou úpl-nú kon-tro-lu. Sa-dis-tic-ký pre-nas-le-do-va-teľ sa vy-zna-ču-je ob-rat-nos-ťou v ko-mu-ni-ká-cii, vy-ni-ká v ma-ni-pu-lá-cii a u ve-rej-nos-ti na pr-vý poh-ľad vzbu-dzu-je dob-rý do-jem. V sku-toč-nos-ti je však ego-cen-tric-ký, fa-loš-ný, aro-gant-ný a povrch-ný. Má níz-ku emo-cio-na-li-tu, pre-to-že ne-poz-ná vý-čit-ky a ani po-cit vi-ny. Je-ho sprá-va-nie je pa-ra-zi-tu-jú-ce a ne-zod-po-ved-né. Pá-cha-teľ-mi sú väč-ši-nou mu-ži, v ro-ly obe-te sa mô-žu vy-sky-to-vať obe poh-la-via. Ob-se-sia stal-ke-ra pri-tom kon-ti-nuál-ne na-ras-tá, pre-to-že mu ide o maximál-nu kon-tro-lu nad obe-ťou. Stal-ker si väč-ši-nou vy-hľa-dá-va po-zi-tív-ne la-de-nú, pria-teľ-skú, ve-se-lú a v ži-vo-te ús-peš-nú oso-bu. Z je-ho poh-ľa-du ta-ká-to oso-ba u ne-ho spĺňa všet-ky kri-té-riá, aby ju zni-čil. Pre-nas-le-do-va-ná oso-ba sa so stal-ke-rom poz-ná len povr-chne, nap-rík-lad bý-va-jú ved-ľa se-ba ale-bo ma-jú iba pra-cov-ný kon-takt.

V po-čia-toč-nej fá-ze sa stal-ker pre-zen-tu-je ako pria-teľ-ský člo-vek, ale je-ho ak-ti-vi-ty nás-led-ne sme-ru-jú k ne-ga-tív-nym cie-ľom, a to obeť zne-po-ko-jiť ale-bo ju zba-viť ži-vot-nej ener-gie. Sa-dis-tic-ký pre-nas-le-do-va-teľ vo-lí spo-čiat-ku sub-til-né me-tó-dy a dá-va sig-ná-ly, ,,že je tu“. Obe-ti za-ne-chá-va od-ka-zy nap-rík-lad v uzam-knu-tom aute ale-bo na pra-cov-nom sto-le. Ino-ke-dy naj-skôr poš-ko-dí jej vo-zid-lo a nás-led-ne jej navr-hne, že ho op-ra-ví. Cie-ľom je-ho ak-ti-vít je obeť psy-chic-ky os-la-biť a de-monštro-vať nad ňou svo-ju moc. Vy-uží-va aj ro-di-nu obe-te a jej pria-te-ľov. V roz-vi-nu-tej fá-ze pre-nas-le-do-va-nia sa obe-ti vy-hrá-ža. Ďal-ším ty-pic-kým zna-kom je ob-do-bie zdan-li-vé-ho po-ko-ja, ke-dy stal-ker skon-čí a po-tom zno-va za-čne.

Rie-še-nie prí-pa-dov u sa-dis-tic-ké-ho pre-nas-le-do-va-te-ľa je veľ-mi ná-roč-né. Kon-fron-tá-cia s ním ne-ve-die k žiad-nej zme-ne sprá-va-nia. Zvy-čaj-ne pos-tu-pu-je veľ-mi chyt-ro a sna-ží sa mi-ni-ma-li-zo-vať ri-zi-ko tres-tné-ho stí-ha-nia, pre-to-že sa do-kon-ca vy-zná aj v súd-nic-tve, a tým do-ka-zu-je, že na ne-ho nik-to ne-má. Všeo-bec-ne sa v tých-to prí-pa-doch od-po-rú-ča kom-bi-ná-cia rep-re-sív-nych a te-ra-peu-tic-kých opat-re-ní.[4]

5.Psy-cho-pa-to-lo-gic-ká cha-rak-te-ris-ti-ka stal-ke-rov a ich fo-ren-zno – psy-chia-tric-ké po-su-dzo-va-nie

V prí-pa-doch, keď ide o pre-mys-le-nú čin-nosť, kto-rej mo-tív je uve-do-mo-va-ný, stal-king pá-cha-jú naj-mä je-din-ci, kto-rí tr-pia po-ru-cha-mi osob-nos-ti. Naj-čas-tej-šie ide o osob-nos-ti s dis-ociál-ny-mi, pa-ra-noid-ný-mi, nar-cis-tic-ký-mi, schi-zoid-ný-mi, ob-se-dan-tný-mi či emoč-ne nes-ta-bil-ný-mi cha-rak-te-ris-ti-ka-mi. Vy-chá-dza sa z pred-pok-la-du, že je-di-nec s po-ru-chou osob-nos-ti má svoj poz-ná-va-cí apa-rát ne-po-ru-še-ný a je schop-ný usú-diť, že čin ne-zod-po-ve-dá so-ciál-nym a etic-kým nor-mám. Aj zá-klad-né me-cha-niz-my re-gu-lá-cie sprá-va-nia sú pri po-ru-chách osob-nos-ti za-cho-va-né, pre-to nie je dô-vod na priz-na-nie pod-stat-ne zní-že-nej schop-nos-ti ov-lá-dať ko-na-nie. Ne-pod-stat-né zní-že-nie mož-no ak-cep-to-vať, ak čin sú-vi-sí s emoč-ne sil-ne na-bi-tým pres-ved-če-ním. Je ne-vyh-nut-né si však uve-do-miť, že aj je-di-nec s po-ru-chou osob-nos-ti mô-že du-šev-ne ochorieť, a prá-ve pre-to je vždy pod-stat-né pri-hlia-dať na in-di-vi-duál-ne okol-nos-ti kaž-dé-ho prí-pa-du.

Pre-nas-le-do-va-nie u stal-ke-rov tr-pia-cich sexuál-nou de-viá-ciou sme-ru-je k cie-ľu us-po-ko-jiť vlas-tné de-vian-tné sexuál-ne túž-by. Pri fo-ren-znom po-su-dzo-va-ní je dô-le-ži-té, že sexuál-na de-viá-cia ne-me-ní schop-nosť roz-poz-nať po-va-hu svoj-ho ko-na-nia. Ho-ci je schop-nosť ov-lá-dať de-vian-tné poh-nút-ky rov-na-ká ako schop-nosť ov-lá-dať nor-mál-ne sexuál-ne poh-nút-ky, vo fo-ren-zno- psy-chia-tric-kej praxi exis-tu-je kon-ven-cia, že ak sa potvr-dí de-viá-cia v pra-vom slo-va zmys-le, priz-ná-va sa po-su-dzo-va-né-mu pod-stat-né zní-že-nie ov-lá-da-cej schop-nos-ti. Znal-ci te-da pos-ky-tu-jú sú-du pod-kla-dy na kon-šta-to-va-nie sta-vu zmen-še-nej prí-čet-nos-ti. Tým-to spô-so-bom sa umož-ní po-su-dzo-va-né-mu pá-cha-te-ľo-vi so sexuál-nou de-viá-ciou ab-sol-vo-vať ochran-nú sexuolo-gic-kú lieč-bu.

Iná si-tuácia nas-tá-va u stal-ke-rov, kto-rí tr-pia na niek-to-rú zo spek-tra psy-cho-tic-kých po-rúch, v rám-ci kto-rých bý-va naj-čas-tej-šou mo-ti-vá-ciou ich sprá-va-nia ero-to-ma-nic-ký blud. Ak je trest-ný čin spá-cha-ný po-čas akút-ne-ho ata-ku psy-cho-tic-kej po-ru-chy a je cho-rob-ne mo-ti-vo-va-ný, pri fo-ren-zno- psy-chia-tric-kom po-su-dzo-va-ní sa spra-vid-la priz-ná-va pá-cha-te-ľo-vi vy-miz-nu-tie roz-poz-ná-va-cích a ov-lá-da-cích schop-nos-tí. U tých-to pá-cha-te-ľov je pot-reb-ná ochran-ná psy-chia-tric-ká lieč-ba, väč-ši-nou ús-tav-nou for-mou, kto-rá ok-rem lie-čeb-né-ho ov-plyv-ne-nia sta-vu ve-die aj k pre-ru-še-niu kon-tak-tu me-dzi stal-ke-rom a obe-ťou. Krát-ko-do-bo sa však mô-že stal-king ob-ja-viť aj ako reak-cia na pre-ži-tý zá-važ-ný ži-vot-ný stres ( naj-čas-tej-šie roz-vod, roz-chod ), aj u osôb, kto-ré netr-pia žiad-nou di-ag-nos-ti-ko-va-teľ-nou psy-chic-kou po-ru-chou. [5]

6. Obeť stal-kin-gu

Obe-ťou stal-kin-gu sa mô-že stať kaž-dý, ne-zá-vis-le od ve-ku, poh-la-via, so-ciál-ne-ho sta-tu-su, kul-túr-ne-ho zá-ze-mia, vzhľa-du či sexuál-nej orien-tá-cie. Zo šta-tis-tic-ké-ho hľa-dis-ka je ty-pic-kou obe-ťou skôr slo-bod-ný člo-vek ži-jú-ci bez par-tne-ra ale-bo oso-ba krát-ko po par-tner-skom roz-cho-de. Pod-ľa ná-zo-ru niek-to-rých od-bor-ní-kov sa u obe-ti čas-to vy-sky-tu-je sklon k sub-mi-sii a pa-sív-ne-mu pod-ro-bo-va-niu sa vo vzťa-hoch, tak-že je pre ňu ná-roč-nej-šie jed-noz-nač-ne a pres-ved-či-vo po-ve-dať ná-pad-ní-ko-vi ale-bo ex- par-tne-ro-vi, že o kon-takt ne-má zá-ujem.

Špe-ciál-ny prí-pad pred-sta-vu-je stal-king z poh-ľa-du vik-ti-mo-ló-gie, pre-to-že nej-de o jed-no-ra-zo-vý sku-tok, s kto-rým sa obeť pos-tup-ne vy-rov-ná. Stal-king so se-bou pri-ná-ša mno-ho-ná-sob-nú a pok-ra-ču-jú-cu vik-ti-mi-zá-ciu, kto-rá sa skla-dá z množ-stva drob-ných in-ci-den-tov. Ri-zi-ko, že ďal-šie ak-ti-vi-ty bu-dú nas-le-do-vať je znač-né, pre-to-že obeť sa cí-ti per-ma-nen-tne oh-ro-ze-ná. Väč-ši-ne obe-tí nej-de o tres-tné stí-ha-nie ale-bo san-kcie vo-či pre-nas-le-do-va-te-ľo-vi, pre-to-že ich osob-nosť sa upria-mu-je pre-dov-šet-kým na ob-no-vu na-ru-še-né-ho vzťa-hu.

Za-čia-tok pre-nas-le-do-va-nia vzni-ká v oka-mi-hu, ke-dy obeť vlas-tným di-ag-nos-tic-kým úsud-kom dôj-de k zá-ve-ru, že sna-hy pre-nas-le-do-va-te-ľa vní-ma ako nech-ce-né a ne-vy-žia-da-né. Ne-vy-žia-da-né pre-ja-vy a zá-uj-my sa stá-va-jú stal-kin-gom do tej mie-ry, v akej obeť dos-pe-je k pres-ved-če-niu, že pre-nas-le-do-va-teľ sa mie-ša do jej súk-ro-mia, po-ru-šu-je ho a zís-ka-va nad ním kon-tro-lu. Obeť veľ-mi ťaž-ko od-li-šu-je neš-kod-né pre-ja-vy zá-uj-mu a ne-vy-žia-da-nej po-zor-nos-ti od pre-ja-vov ne-bez-peč-ných. Z poh-ľa-du obe-te je pre-dik-cia vý-vo-ja ďal-ších uda-los-tí ne-mož-ná, pre-to-že obeť je nú-te-ná ča-kať, čo sa bu-de ďa-lej od-oh-rá-vať. Množ-stvo obe-tí ma-jú nap-rík-lad nut-ka-nie per-ma-nen-tne sa otá-čať do-za-du a sle-do-vať, či nie je pre-nas-le-do-va-teľ niek-de nab-líz-ku.

Niek-to-rí od-bor-ní-ci pre-to ho-vo-ria o špi-rá-le stal-kin-gu, kto-rá za-hŕňa tri opa-ku-jú-ce fá-zy. Pr-vá fá-za sa vy-zna-ču-je vlas-tnou ak-ti-vi-tou stal-ke-ra ( za-sla-nie SMS, te-le-fo-nát, list ), kto-rá u obe-ti vy-vo-lá-va strach a pri-ná-ša jej znač-ný stres. Ten po-ma-ly od-znie-va a ot-vá-ra sa dru-há fá-za, v kto-rej nas-tá-va ur-či-té upo-ko-je-nie a obeť sa z ot-ra-su spa-mä-tá-va. To-to štá-dium však netr-vá dl-ho a pri-chá-dza tre-tia fá-za, v kto-rej do-mi-nu-jú nep-rí-jem-né oča-ká-va-nia a oba-vy z ďal-šej ak-cii stal-ke-ra. V pre-ží-va-ní obe-te opäť na-ras-tá stre-so-vá hla-di-na.

V dôs-led-ku to-ho, že sprá-va-nie pre-nas-le-do-va-te-ľa mô-že-me len ťaž-ko anti-ci-po-vať, obeť sa veľ-mi rých-lo dos-tá-va prá-ve do tre-tej fá-zy, v kto-rej pre-ží-va stres, oba-vy a bez-moc-nosť, pre-to-že ne-vie čo bu-de ďa-lej nas-le-do-vať. Obeť sa tak dos-tá-va do sta-vu per-ma-nen-tné-ho zne-po-ko-je-nia, stra-chu a zvý-še-nej po-zor-nos-ti spo-je-nej s ne-po-ko-jom a po-do-zrie-va-vos-ťou. Stal-ker ich ži-vot úpl-ne ov-lá-da.[6]

Otáz-ka, či exis-tu-jú oso-by, kto-ré sú ná-chyl-nej-šie na to, aby sa sta-li obe-ťa-mi stal-kin-gu vy-vo-lá-va u mno-hých od-bor-ní-kov roz-pa-ky. Aj keď na jed-nej stra-ne by sme moh-li po-ve-dať, že obe-te si za svo-je prob-lé-my mô-žu sa-mé, na stra-ne dru-hej je oči-vid-né, že vy-ššie ri-zi-ko vik-ti-mi-zá-cie hro-zí nap-rík-lad oso-bám ve-rej-ne zná-mym, kde do-chá-dza k tzv. stal-kin-gu pro-mi-nen-tov. Pri kon-tak-te s ,,oby-čaj-ný-mi “ obe-ťa-mi stal-kin-gu sa ale uka-zu-je, že exis-tu-je ur-či-tá pod-sku-pi-na obe-tí, kto-rých cha-rak-te-ris-ti-ka prav-de-po-dob-ne pod-po-ru-je vznik stal-kin-gu. Už pr-vé štú-die stal-kin-gu z po-lo-vi-ce osem-de-sia-tych ro-kov za-re-gis-tro-va-li u niek-to-rých do-ta-zo-va-ných žien, kto-ré bo-li pre-nas-le-do-va-né svo-ji-mi bý-va-lý-mi par-tner-mi, via-ce-ré rov-na-ké zna-ky. Tie-to obe-te pô-so-bi-li doj-mom až extrém-nej dob-rosr-deč-nos-ti a pria-teľ-stva, kto-ré vo-či mu-žom ťaž-šie vy-jad-ro-va-li svo-je ne-ga-tív-ne sta-no-vis-ko a od-miet-nu-tie. Cel-kom ra-zan-tne for-mu-lo-val svoj ná-zor na obe-te a pá-cha-te-ľov stal-kin-gu zná-my bez-peč-nost-ný expert de Bec-ker, kto-rý po-ve-dal že: ,, Mu-ži, kto-rí sa ne-ve-dia od-pú-tať, si vy-be-ra-jú že-ny, kto-ré ne-ve-dia po-ve-dať nie. “ Tak-tiež ne-mec-ké vý-sku-my naz-na-ču-jú, že me-dzi obe-ťa-mi stal-kin-gu je ná-pad-ne množ-stvo obe-tí so znak-mi inter-per-so-nál-nej zá-vis-los-ti a zní-že-nej se-bais-to-ty.

Do pop-re-dia sa nám te-da dos-tá-va otáz-ka, ke-dy sa za-čne oso-ba cí-tiť ako obeť stal-kin-gu a ke-dy te-da vzni-ká per-cep-cia obe-te? Em-pi-ric-ké vý-sku-my preu-ka-zu-jú, že obe-te ma-jú rôz-nu frus-trač-nú to-le-ran-ciu. Fun-gu-je tu aj tzv. gen-de-ro-vý efekt, čo zna-me-ná, že že-ny sa zvy-čaj-ne cí-tia oh-ro-ze-nej-šie skôr ako mu-ži. Per-cep-cia obe-te je naj-čas-tej-šie spo-je-ná s po-ci-tom oh-ro-ze-nia a stra-chu v mo-men-te, ke-dy si ob-ťa-žo-va-ná oso-ba za-čne uve-do-mo-vať, že ak-ti-vi-ty pre-nas-le-do-va-te-ľa ne-mô-že ov-plyv-niť či za-sta-viť. V rám-ci va-li-di-zá-cie obeť sme-ru-je k pres-ved-če-niu, že stal-ker pro-ti jej vô-li ov-plyv-ňu-je jej ži-vot, res-pek-tí-ve zís-ka-va nad svo-jou obe-ťou moc a kon-tro-lu.[7]

7. Prís-tu-py k rie-še-niu stal-kin-gu

Stal-king pred-sta-vu-je kom-plex-ný psy-cho-lo-gic-ký a so-ciál-ny dej, za kto-rým sa uk-rý-va-jú rôz-ne mo-tí-vy, emó-cie, sprá-va-nie, inter-ak-cie a tiež rôz-ne va-rian-ty psy-cho-pa-to-ló-gie. Prí-pad od prí-pa-du vy-ka-zu-je rôz-nu dy-na-mi-ku. Pri zvá-že-ní všet-kých tých-to as-pek-tov je zrej-mé, že ne-mô-že exis-to-vať je-di-ná stra-té-gia, kto-rú by sme moh-li pou-žiť uni-ver-zál-ne u všet-kých prí-pa-dov pre-nas-le-do-va-nia. Pre za-sta-ve-nie stal-kin-gu exis-tu-jú rôz-ne mož-nos-ti inter-ven-cie.

K hlav-ným stra-té-giám obe-te, kto-rý-mi mô-že-me pod-po-riť ukon-če-nie stal-kin-gu je:
Dôs-led-ne ig-no-ro-vať po-ku-sy o kon-takt

Obeť mu-sí stal-ke-ro-vi jed-noz-nač-ne a pres-ved-či-vo po-ve-dať, že si s ním nep-ra-je udr-žia-vať žiad-ny kon-takt. For-mu-lá-cia od-miet-nu-tia mu-sí byť z poh-ľa-du stal-ke-ra dô-vod-ná. Pre-nas-le-do-va-te-lia ma-jú sklon prek-rú-cať reali-tu na zá-kla-de ra-cio-na-li-zá-cie a idea-li-zá-cie. Prík-la-dom mô-že byť upo-zor-ne-nie: ,, Ne-mô-žem byť s te-bou, mám pria-te-ľa .“ Pre stal-ke-ra z to-ho ply-nie lo-gic-ký zá-ver, že ke-by ne-ma-la pria-te-ľa, tak bu-de mať zá-ujem o mňa. Pre od-miet-nu-tie kon-tak-tu je ne-vyh-nut-ne vy-tr-vať v nu-lo-vej reak-cii. Po-mer-ne čas-tou chy-bou je ne-dôs-led-nosť na stra-ne obe-te, kto-rá dl-ho zotr-vá-va v blo-ká-cii po-ku-su o kon-takt, ale na-ko-niec ne-vydr-ží a po nie-koľ-ko-ná-sob-nom za-zvo-ne-ní te-le-fó-nu, ho aj tak zdvih-ne. Pre stal-ke-ra je to akým-si pov-zbu-de-ním. Obeť je ne-vyh-nut-né va-ro-vať aj pred poz-va-ním na tzv. pos-led-nú schôdz-ku, pre-to-že je to len fa-loš-ný prís-ľub, kto-rý pre-nas-le-do-va-teľ nik-dy ne-dodr-ží.


Vy-hnúť sa stret-nu-tiu a ísť stal-ke-ro-vi z ces-ty

Od-po-rú-ča-nie, aby sa obeť stal-ke-ro-vi vy-hla, po-va-žu-jú pre-nas-le-do-va-né oso-by ako nes-pra-vod-li-vé, pre-to-že im pri-pa-dá ne-fér, že sa-mé nič zlé nes-pra-vi-li, a aj na-priek to-mu ma-jú zme-niť svo-je zvy-čaj-né ži-vot-né ná-vy-ky. Zme-na ži-vot-ných ná-vy-kov tak-mer vždy zna-me-ná pre-ru-še-nie pô-vod-ných kon-tak-tov a ďal-šie pod-stat-né so-ciál-ne ob-me-dzenia. Prá-ve tu pla-tí pra-vid-lo prag-ma-tic-ké-ho prís-tu-pu.

Stal-king do-ku-men-to-vať

Pr-vou reak-ciou na ďal-ší list, SMS či e-mail bý-va im-pul-zom ta-kú-to sprá-vu zni-čiť. Ide však o chyb-ný pos-tup, pre-to-že správ-na stra-té-gia spo-čí-va v do-ku-men-tá-cii a ar-chi-vá-cii všet-kých stal-ke-ro-vých ak-ti-vít. Ma-li by byť za-do-ku-men-to-va-né všet-ky ak-ti-vi-ty stal-ke-ra, nap-rík-lad aj po-ku-sy o vy-hľa-da-nie obe-te na jej pra-co-vis-ku, pos-tá-va-nie pred byd-lis-kom a po-dob-ne. U zni-če-ných ve-cí sa do-kon-ca od-po-rú-ča ich fo-to-do-ku-men-tá-cia. Tak-to zhro-maž-de-né in-for-má-cie sú cen-né nie len pre even-tuál-ny práv-ny pos-tup vo ve-ci, ale sú ne-vyh-nut-né aj pre po-sú-de-nie ri-zík ďal-šej es-ka-lá-cie.

Stal-king zve-rej-niť, in-for-mo-vať o ňom oko-lie

Obe-te pre-nas-le-do-va-nia by ne-ma-li ta-jiť pred svo-jím oko-lím ani na pra-co-vis-ku, in-for-má-cie o tom, čo sa de-je. Včas-né zve-rej-ne-nie stal-kin-gu v súk-rom-nom i pra-cov-nom pros-tre-dí zvy-šu-je mož-nos-ti ochra-ny obe-te a do-kon-ca za-bra-ňu-je to-mu, aby stal-ker ma-ni-pu-lo-val s je-ho oko-lím. K to-mu má príl-eži-tosť naj-mä vte-dy, keď on ako pr-vý pos-kyt-ne fa-loš-né in-for-má-cie o tom, že sa oko-lo pre-nas-le-do-va-nej oso-by nie-čo de-je. Keď-že pla-tí efekt pr-vej in-for-má-cie, pre obeť je nás-led-ne veľ-mi ťaž-ké vy-vra-cať nep-rav-dy, kto-ré uvie-dol pre-nas-le-do-va-teľ. Včas-né in-for-mo-va-nie oko-lia je z poh-ľa-du obe-te ofen-zív-na stra-té-gia, kto-rá zvy-čaj-ne po-sil-ňu-je jej po-cit vlas-tnej si-ly a kom-pe-ten-cie.

Hľa-dať po-moc a pod-po-ru

Hľa-da-nie po-mo-ci a pod-po-ry je rov-na-ko pok-la-da-né za ak-tív-nu stra-té-giu, kto-rá zmier-ňu-je sta-vy pa-si-vi-ty a bez-moc-nos-ti. Laic-ká i od-bor-ná po-moc by ma-la v pr-vom ra-de viesť k roz-ptý-le-niu klam-ných mý-tov o stal-kin-gu. Pred-sta-vy obe-te, že je to jej vi-na ale-bo že sa s tým ne-dá nič ro-biť, sú príz-nač-né pre obeť v so-ciál-nej izo-lá-cii. Po-moc a pod-po-ra z von-ku spros-tred-ko-vá-va obe-ti ob-jek-tív-ne poh-ľa-dy na jej po-ci-ty a po-sil-ňu-je jej zdro-je pre náj-de-nie vhod-ných stra-té-gii rie-še-nia.[8]

Zá-ver

Stal-king pred-sta-vu-je ak-tuál-nu té-mu, kto-rá je na-priek vy-so-ké-mu ri-zi-ku čas-to pod-ce-ňo-va-ná a nie je jej ve-no-va-ná dos-ta-toč-ná po-zor-nosť. Inter-ak-cia pá-cha-te-ľa s obe-ťou vy-vo-lá-va pri po-su-dzo-va-ní kaž-dé-ho tres-tné-ho či-nu ex post, ra-du otá-zok, kto-rý-mi je ne-vyh-nut-né sa nás-led-ne za-obe-rať. Prá-ve vzťah osob-nos-ti obe-te a pá-cha-te-ľa tres-tné-ho či-nu je špe-ci-fic-kou for-mou inter-ak-cie, pre-to-že nej-de o jed-nos-tran-ný pro-ces, ale o pro-ces, v kto-rom je prí-tom-ná spät-ná väz-ba a po-sú-de-nie aké-ho-koľ-vek tres-tné-ho či-nu, te-da nie len tres-tné-ho či-nu ne-bez-peč-né-ho pre-nas-le-do-va-nia, by bez tej-to sku-toč-nos-ti ne-bo-lo ani od-bor-ne správ-ne a ani spra-vod-li-vé.

Poznámky

  • 1) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 53-55.
  • 2) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 55-74
  • 3) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Vik-ti-mo-lo-gie pro fo-ren-zní praxi. Pra-ha: Por-tál s.r.o.., s. 56-57
  • 4) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 74-79
  • 5) http://www.so-len.sk/pdf/cda2fba8655800c0f04ed9ca718f3db7.pdf
  • 6) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 82-85
  • 7) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Vik-ti-mo-lo-gie pro fo-ren-zní praxi. Pra-ha: Por-tál s.r.o.., s. 55-57
  • 8) ČÍRTKOVÁ, Ľ. Mo-der-ní psy-cho-lo-gie pro práv-ni-ký. Pra-ha: GRA-DA Pub-lis-hing, a.s., s. 89-90

Autor
JUDr. Alica Fedorová

Aké budú kroky Ministra spravodlivosti SR Gábora Gála?

Ne-for-mál-na sku-pi-na bra-tis-lav-ských sud-cov a ad-vo-ká-tov, v rám-ci od-bor-nej roz-pra-vy, od-po-rú-ča mi-nis-tro-vi spra-vod-li-vos-ti SR tie-to kro-ky k rie-še-niu prob-lé-mov sú-dov:

1/ Pred-lo-žiť na ro-ko-va-nie vlád-ne-ho ka-bi-ne-tu Sprá-vu o zá-klad-ných úlo-hách všeo-bec-né-ho súd-nic-tva.

Štruk-tú-ru sprá-vy vy-me-dziť prob-lé-mo-vo, ur-čiť fi-lo-zo-fiu re-zor-tu k rie-še-niu vnú-tor-ných/ ap-li-kač-ných/ prob-lé-mov na úrov-ni ria-dia-cej čin-nos-ti.

Od-bor-ná sprá-va vlá-dy SR bo-la na-pos-le-dy pre-ro-ko-va-ná v ro-ku 2012 a bo-la pred-lo-že-ná na za-sad-nu-tie Ná-rod-nej ra-dy SR dňa 8.2012/ návrh na od-vo-la-nie exmi-nis-tra T. Bor-ca/. Prek-va-pu-jú-co väč-ši-na opat-re-ní zo sprá-vy ne-bo-la reali-zo-va-ná, naj-mä k rie-še-niu reš-tan-čných ve-cí a súd-nych prie-ťa-hov v ko-na-ní.

2/ Spra-co-vať sú-bor kon-krét-nych opat-re-ní/ pro-jekt/ na rie-še-nie vnú-tor-ných/ ap-li-kač-ných/ prob-lé-mov všeo-bec-né-ho súd-nic-tva.

Z roz-ho-do-va-cej čin-nos-ti ús-tav-né-ho sú-du, od-vo-la-cích a do-vo-la-cích sú-dov, z vnú-tor-ných re-ví-zií sú-dov, mož-no prík-lad-mo po-me-no-vať vnú-tor-né/ ap-li-kač-né/ prob-lé-my nas-le-dov-ne: zby-toč-né prie-ťa-hy v súd-nych agen-dách/ ne-čin-nosť ale-bo nes-práv-na čin-nosť sú-du,sud-cov /,sub-jek-tív-ne prie-ťa-hy sú-du /sud-cov/ vo vä-zob-ných tres-tných ve-ciach, predl-žo-va-nie súd-ne-ho ko-na-nia z dô-vo-du ar-bit-rár-nos-ti/ svoj-vô-li/ sud-cu v súd-nom pos-tu-pe a pri roz-ho-do-va-ní, sub-jek-tív-ne prie-ťa-hy znal-cov v zna-lec-kom do-ka-zo-va-ní, nek-va-li-fi-ko-va-ný ale-bo ones-ko-re-ný vý-kon súd-nych roz-hod-nu-tí/ po-roz-sud-ko-vá agen-da/,predĺže-nie súd-ne-ho ko-na-nia pre ne-reš-pek-to-va-nie práv-ne-ho ná-zo-ru vy-šších sú-dov, zní-že-ná kva-li-ta ad-mi-nis-tra-tív-ne-ho apa-rá-tu sú-dov, ne-vy-vo-dzo-va-nie zod-po-ved-nos-ti za hru-bé po-ru-šo-va-nie zá-ko-na sud-cov ria-dia-ci-mi pra-cov-ník-mi všeo-bec-ných sú-dov.

3/ Pro-jek-tom ur-čiť in-di-ká-to-ry hod-no-te-nia sú-dov/ me-ra-nie kva-li-ty a vý-kon-nos-ti sú-dov/ v in-ten-ciách me-to-di-ky Európ-skej ko-mi-sie pre hod-no-te-nie efek-tív-nos-ti súd-nic-tva /CE-PEJ/.

Do-te-raz sa mi-nis-ter-stvo spra-vod-li-vos-ti ob-me-dzu-je iba na mo-ni-to-ring s pred-se-da-mi sú-dov, čo má iba in-for-ma-tív-ny a for-mál-ny cha-rak-ter.

Za-hra-nič-ná od-bor-ná li-te-ra-tú-ra oce-ňu-je mo-del hod-no-te-nia sú-dov, kto-rý reali-zu-je mi-nis-ter-stvo spra-vod-li-vos-ti Ta-lian-ska.

4/ Reali-zo-vať úlo-hu ve-rej-nej kon-tro-ly všeo-bec-né-ho súd-nic-tva.

Tú-to ús-tav-nú zá-sa-du pre-miet-nuť do Ko-mi-sie pre efek-tív-ne súd-nic-tvo pod ges-ciou štát-nej ta-jom-níč-ky re-zor-tu. Iš-lo by o plat-for-mu na ši-ro-ké spek-trum sta-no-vísk /spät-ná väz-ba/, po-su-dzo-va-nie ná-me-tov na rie-še-nie prob-lé-mov súd-nych agend, hod-no-te-nie sťaž-nos-tí účas-tní-kov k sub-jek-tív-nym ne-dos-tat-kom v ko-na-ní pred súd-mi.

Člen-mi ko-mi-sie by moh-li byť aj ob-čian-ski ak-ti-vis-ti, ľud-skop-ráv-ne a watchdo-go-vé mi-mov-lád-ne or-ga-ni-zá-cie, ve-rej-ný ochran-ca práv, zá-stup-co-via mé-dií, za-mes-tná-va-teľ-ské zvä-zy a pod.

5/ Roz-pra-co-vať re-zor-tné ak-ti-vi-ty v bo-ji pro-ti súd-nej ko-rup-cii.

Re-zort, s vý-nim-kou proti-ko-rup-čnej te-le-fón-nej lin-ky, sa s tou-to prob-le-ma-ti-kou vô-bec ne-zao-be-ral. Opo-me-nul aj na niek-to-ré kon-krét-ne do-ku-men-ty EÚ-„Ko-rup-cia v súd-nic-tve“,“Do-ho-vor o bo-ji pro-ti ko-rup-cii v tres-tnom a ci-vil-nom prá-ve“, „Do-ho-vor OSN o ko-rup-cii“, kto-ré vy-zý-va-jú člen-ské štá-ty na sku-toč-né a ráz-ne opat-re-nia.Ak-ti-vis-ti mu-sia špe-ci-fi-ko-vať mies-ta vzni-ku mož-ných ko-rup-čných ko-na-ní, spô-so-by ich eli-mi-ná-cie a vy-me-dzenie opat-re-ní k zvý-še-niu ri-zi-ka z ko-rup-čné-ho sprá-va-nia.

Niek-to-ré člen-ské štá-ty EÚ zria-di-li na mi-nis-ter-stvách mo-ni-to-ro-va-ciu exper-tnú sku-pi-nu.

6/ Zvo-lať sú-čin-nos-tnú /me-dzi-re-zor-tnú/ po-ra-du k prob-le-ma-ti-ke sú-čin-nos-ti a po-mo-ci or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní a všeo-bec-ných sú-dov/ ply-nu-losť a rých-losť ko-na-nia z poh-ľa-du ria-dia-cich štruk-túr/.

Te-ma-tic-ký ok-ruh po-ra-dy: ak-tuál-ne prob-lé-my zby-toč-ných /sub-jek-tív-nych/ prie-ťa-hov z poh-ľa-du ria-dia-cej čin-nos-ti, rie-še-nie obštruk-cií účas-tní-kov v ko-na-ní, prob-lé-my sú-čin-nos-ti pri za-is-te-ní osôb, prí-ka-zoch na za-tknu-tie, pred-ve-de-ní a za-bez-pe-če-ní osôb, do-ru-čo-va-ní zá-sie-lok a prob-lé-my sub-jek-tov v práv-nom sty-ku s cu-dzi-nou.

Na po-ra-du poz-vať Ge-ne-rál-ne-ho pro-ku-rá-to-ra SR, Pre-zi-den-ta PZ SR, Pred-se-du Slo-ven-skej ad-vo-kát-skej ko-mo-ry a Ve-rej-nú ochran-ky-ňu práv.P

Autor
JUDr. Darina Ličková

Splynutie obvineného a poškodeného do jednej osoby v tom istom trestnom konaní

Úče-lom toh-to prís-pev-ku je pri-po-me-núť na kon-krét-nej tres-tnej ve-ci prí-pa-dy, v kto-rých je ur-či-tá oso-ba ob-vi-ne-ná zo spá-chania tres-tné-ho či-nu, av-šak v tej is-tej tres-tnej ve-ci vy-stu-pu-je fak-tic-ky (ma-te-riál-ne) aj ako poš-ko-de-ná oso-ba (či sve-dok).

Ide o špe-ci-fic-ké prí-pa-dy, v kto-rých jed-na a tá is-tá oso-ba má v tej is-tej tres-tnej ve-ci for-mál-ne pro-ces-né pos-ta-ve-nie ob-vi-ne-né-ho (bo-lo jej vzne-se-né ob-vi-ne-nie), av-šak fak-tic-ky aj pos-ta-ve-nie poš-ko-de-né-ho (bo-la jej tres-tným či-nom spô-so-be-ná uj-ma). Je sa-moz-rej-mým, že pro-ces-né pos-ta-ve-nia ob-vi-ne-né-ho a poš-ko-de-né-ho v jed-nej a tej is-tej tres-tnej ve-ci sú nez-lu-či-teľ-né a pre-to by ta-ká-to pro-ces-ná si-tuácia ne-ma-la v ap-li-kač-nej praxi nas-tať a ak pred-sa len nas-ta-ne, ma-li by byť nás-led-ne ve-de-né pa-ra-lel-né tres-tné stí-ha-nia (t. j. dve tres-tné stí-ha-nia) s tým, že v jed-nom tres-tnom stí-ha-ní by ur-či-tá oso-ba ma-la mať pro-ces-né pos-ta-ve-nie ob-vi-ne-né-ho a v dru-hom tres-tnom stí-ha-ní ve-de-nom prak-tic-ky pre to-tož-ný sku-tok by ma-la mať pro-ces-né pos-ta-ve-nie poš-ko-de-né-ho (prí-pad-ne len sved-ka). Nie vždy sa však ten-to práv-ny ná-zor v praxi dodr-žia-va.

V kon-krét-nej tres-tnej ve-ci ve-de-nej na Ok-res-nom sú-de Bra-tis-la-va IV bo-la po-da-ná ob-ža-lo-ba a to na dvoch ob-vi-ne-ných (ob-vi-ne-né-ho A a ob-vi-ne-né-ho B) za spá-chanie dvoch skut-kov.

Skut-ko-vo iš-lo o bit-ku ob-vi-ne-né-ho A s ob-vi-ne-ným B, pri kto-rej ob-vi-ne-ný A pou-žil nôž pro-ti ob-vi-ne-né-mu B a spô-so-bil mu zra-ne-nia. Sku-tok uve-de-ný pod bo-dom 1 ob-ža-lo-by bol pre-to, vo vzťa-hu k ob-vi-ne-né-mu A, práv-ne kva-li-fi-ko-va-ný ako zlo-čin ub-lí-že-nia na zdra-ví pod-ľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štá-diu po-ku-su pod-ľa § 14 ods. 1 Tr. zák. v jed-no-čin-nom sú-be-hu s pre-či-nom vý-tr-žníc-tva pod-ľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. (po-ne-chaj-me bo-kom, či ide o správ-nu práv-nu kva-li-fi-ká-ciu).

Vzhľa-dom k to-mu, že pod-ľa ob-ža-lo-by iš-lo o vzá-jom-né na-pá-da-nie sa dvoch osôb, neš-lo v prí-pa-de ko-na-nia ob-vi-ne-né-ho B o ko-na-nie v nut-nej ob-ra-ne. Pre-to bo-la na ob-vi-ne-né-ho B po-da-ná ob-ža-lo-ba za spá-chanie pre-či-nu vý-tr-žníc-tva pod-ľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák. na tom skut-kom zá-kla-de, že ob-vi-ne-ný B ko-pal pri bit-ke ob-vi-ne-né-ho A do rôz-nych čas-tí te-la (iš-lo o sku-tok uve-de-ný v ob-ža-lo-be pod bo-dom 2).

Z po-da-nej ob-ža-lo-by je zrej-mé, že fak-tic-ky tu ide o je-den sku-tok (jed-nu bit-ku, t. j. jed-no vzá-jom-né na-pá-da-nie dvoch osôb), pri kto-rej sa fy-zic-ky na-pá-da-li ob-vi-ne-ný A s ob-vi-ne-ným B s tým, že časť bit-ky, kto-rá sa kla-die za vi-nu ob-vi-ne-né-mu A bo-la po-pí-sa-ná v skut-ku pod bo-dom 1 ob-ža-lo-by a časť bik-ty, kto-rá sa kla-die za vi-nu ob-vi-ne-né-mu B bo-la po-pí-sa-ná v bo-de 2 ob-ža-lo-by.

Zá-ro-veň z uve-de-né-ho vy-plý-va, že fak-tic-ky ob-vi-ne-ný B má pri skut-ku uve-de-nom pod bo-dom 1 ob-ža-lo-by pro-ces-né pos-ta-ve-nie sved-ka – poš-ko-de-né-ho (utr-pel zra-ne-nia, kto-ré sme-ro-va-li k ťaž-kej uj-me na zdra-ví) a ob-vi-ne-ný A má pri skut-ku uve-de-nom v bo-de 2 ob-ža-lo-by tak-tiež pro-ces-né pos-ta-ve-nie sved-ka – poš-ko-de-né-ho (je poš-ko-de-ným v zmys-le § 46 ods. 1 Tr. por. na-koľ-ko bol fy-zic-ky na-pad-nu-tý a utr-pel drob-né po-ra-ne-nia).

Oso-ba A ako aj oso-ba B ma-jú sí-ce v ko-na-ní pred sú-dom for-mál-ne iba pro-ces-né pos-ta-ve-nie ob-vi-ne-ných, av-šak fak-tic-ky vy-stu-pu-jú zá-ro-veň aj ako poš-ko-de-né oso-by a to v jed-nej a tej is-tej tres-tnej ve-ci oh-ľad-ne jed-né-ho a to-ho is-té-ho skut-ku.

K uve-de-né-mu je nut-né do-dať, že už v príp-rav-nom ko-na-ní bo-lo vzne-se-né ob-vi-ne-nie zhod-ne ako bo-la nás-led-ne po-da-ná ob-ža-lo-ba, t. j. oso-be A ako aj oso-be B bo-lo vzne-se-né ob-vi-ne-nie jed-ným uz-ne-se-ním, pri-čom v príp-rav-nom ko-na-ní žiad-na oso-ba ne-vy-po-ve-da-la ako poš-ko-de-ná, pre-to-že oso-ba A a oso-ba B bo-li ob-vi-ne-ní a pre-to ne-moh-li byť zá-ro-veň for-mál-ne tie is-té oso-by vy-po-čú-va-né aj v pro-ces-nom pos-ta-ve-ní sved-ka – poš-ko-de-né-ho.

Ok-res-ný súd Bra-tis-la-va IV pos-tu-po-val po po-da-ní ob-ža-lo-by tak, že pos-tu-pom pod-ľa § 244 ods. 1 písm. h) Tr. por. od-mie-tol ta-kú-to ob-ža-lo-bu a vec vrá-til pro-ku-rá-to-ro-vi, na-koľ-ko zis-til zá-važ-né pro-ces-né chy-by. Svo-je roz-hod-nu-tie od-ôvod-nil nie-len lo-gi-kou ve-ci (t. j. nez-lu-či-teľ-nos-ťou pos-ta-ve-nia ob-vi-ne-né-ho a poš-ko-de-né-ho v tej is-tej ve-ci), ale aj us-ta-no-ve-ním § 47 ods. 1 Tr. por., či ju-di-ka-tú-rou (R 54/1956), kto-rá vy-slo-ve-ne sta-no-vu-je, že v jed-nej oso-be nie je mož-né spá-jať ob-vi-ne-né-ho a poš-ko-de-né-ho, t. j. oso-by s proti-chod-ný-mi zá-uj-ma-mi a prá-va-mi.

Pro-ti to-mu-to uz-ne-se-niu po-dal pro-ku-rá-tor sťaž-nosť, v kto-rej pou-ká-zal na to-tož-nú ju-di-ka-tú-ru ako súd pr-vé-ho stup-ňa, z kto-rej vy-vo-dil, že ve-de-nie spo-loč-né-ho ko-na-nia vo-či ob-vi-ne-ným je v ta-kých-to prí-pa-doch mož-né s tým, že us-ta-no-ve-nie § 47 ods. 1 Tr. por. re-du-ko-val len na otáz-ku náh-ra-dy ško-dy, te-da len na sku-toč-nosť, že si sí-ce v ta-kých-to prí-pa-doch ne-mô-že ob-vi-ne-ný vo-či spolu-ob-vi-ne-né-mu ná-ro-ko-vať náh-ra-du ško-dy, av-šak to neb-rá-ni to-mu, aby si je-den ob-vi-ne-ný vo-či dru-hé-mu ob-vi-ne-né-mu up-lat-nil ná-rok na náh-ra-du ško-dy v ci-vil-nom pro-ce-se.

Kraj-ský súd v Bra-tis-la-ve vy-ho-vel sťaž-nos-ti pro-ku-rá-to-ra a zru-šil uz-ne-se-nie ok-res-né-ho sú-du o od-miet-nu-tí ob-ža-lo-by, pri-čom sa sto-tož-nil s ar-gu-men-tá-ciou pro-ku-rá-to-ra a do-dal, že ak ne-mô-že byť ob-vi-ne-ný sú-čas-ne poš-ko-de-ným, strá-ca sí-ce niek-to-ré vý-ho-dy, kto-ré by mal ke-by sa tres-tné stí-ha-nie vie-dlo od-de-le-ne pro-ti dru-hé-mu ob-vi-ne-né-mu, av-šak ide pre-važ-ne iba o vý-ho-dy pro-ces-né-ho rá-zu.

Pod-ľa môj-ho ná-zo-ru, je práv-ny zá-ver kraj-ské-ho sú-du (ako aj ar-gu-men-tá-cia pro-ku-rá-to-ra) nes-práv-ny, na-koľ-ko ne-má opo-ru vo vý-kla-de us-ta-no-ve-nia § 47 ods. 1 Tr. por. Ve-de-nie spo-loč-né-ho ko-na-nia za vy-ššie naz-na-če-ných okol-nos-tí je ta-kou pod-sta-tou chy-bou príp-rav-né-ho ko-na-nia (ab-so-lút-ne ne-go-va-nie práv poš-ko-de-né-ho), kto-rá sa ne-dá nap-ra-viť v ko-na-ní pred sú-dom (nap-rík-lad oh-ľad-ne up-lat-ňo-va-né-ho ná-ro-ku na náh-ra-du ško-dy) a pre-to pri-chá-dza do úva-hy iba od-miet-nu-tie ob-ža-lo-by a vrá-te-nie ve-ci pro-ku-rá-to-ro-vi do príp-rav-né-ho ko-na-nia. Na-vy-še, je po-mer-ne prek-va-pi-vým, že pro-ku-rá-tor ako aj kraj-ský súd vo svo-jej ar-gu-men-tá-cii ob-me-dzi-li prá-va poš-ko-de-né-ho iba na up-lat-ne-nie ná-ro-ku na náh-ra-du ško-dy (ako-by ne-mal žiad-ne iné prá-va).

Opä-tov-ne je nut-né zdô-raz-niť, že s pou-ka-zom na nez-lu-či-teľ-nosť pos-ta-ve-ní ob-vi-ne-né-ho a poš-ko-de-né-ho v jed-nej a tej is-tej tres-tnej ve-ci by k ta-kým-to pro-ces-ným si-tuáciám vô-bec ne-ma-lo do-chá-dzať. Už po-li-cajt by si mal uve-do-miť pri vzná-ša-ní ob-vi-ne-nia, že je nut-né reš-pek-to-vať nie-len prá-va ob-vi-ne-né-ho, ale aj prá-va poš-ko-de-né-ho, čo sa ne-dá za-ru-čiť, ak je ob-vi-ne-ným a poš-ko-de-ným v jed-nej a tej is-tej tres-tnej ve-ci tá is-tá oso-ba (v ta-kom-to prí-pa-de sa zjav-ne ig-no-ru-jú tak-mer všet-ky op-ráv-ne-nia poš-ko-de-né-ho s vý-nim-kou súh-la-su poš-ko-de-né-ho pod-ľa § 211 Tr. por. – k uve-de-né-mu poz-ri niž-šie).

Vzhľa-dom k uve-de-né-mu je nut-né dos-pieť k zá-ve-ru, že pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní, vo vy-ššie uve-de-nej ve-ci, bol nes-práv-ny (v roz-po-re so zá-ko-nom). To na-po-kon mož-no vy-vo-diť už z us-ta-no-ve-nia § 47 ods. 1 Tr. por. pod-ľa kto-ré-ho op-ráv-ne-nia poš-ko-de-né-ho ne-mô-že vy-ko-ná-vať ten, kto je v tres-tnom ko-na-ní stí-ha-ný ako spolu-ob-vi-ne-ný. Us-ta-no-ve-nie § 47 ods. 1 Tr. por. te-da sta-no-vu-je tzv. ne-ga-tív-nu de-fi-ní-ciu vý-ko-nu práv poš-ko-de-né-ho, pre-to-že je nep-ri-ja-teľ-né, aby spolu-ob-vi-ne-ný sú-čas-ne vy-ko-ná-val prá-va poš-ko-de-né-ho. Vý-kla-dom uve-de-né-ho us-ta-no-ve-nia mož-no pri-tom dos-pieť k lo-gic-ké-mu zá-ve-ru, že zá-ko-no-dar-ca za-ka-zu-je si-tuácie, v kto-rých by mo-hol spolu-ob-vi-ne-ný zá-ro-veň vy-ko-ná-vať prá-va poš-ko-de-né-ho (pre-to-že by bol uk-rá-te-ný na prá-vach poš-ko-de-né-ho) a pre-to by ani ne-ma-lo do-chá-dzať k ve-de-niu ta-kých-to tres-tných stí-ha-ní.

V tom-to sme-re je pot-reb-né uviesť, že sved-ka – poš-ko-de-né-ho ne-vyt-vá-ra or-gán čin-ný v tres-tnom ko-na-ní tým, že kon-krét-nu oso-bu pred-vo-lá v tres-tnom ko-na-ní vy-po-ve-dať ako sved-ka – poš-ko-de-né-ho, ale vy-tvá-ra ho sám prie-beh skut-ku, t. j. sku-toč-nosť, že tres-tnop-ráv-ne re-le-van-tným ko-na-ním bo-la kon-krét-nej oso-be spô-so-be-ná uj-ma špe-ci-fi-ko-va-ná v us-ta-no-ve-ní § 46 ods. 1 Tr. por. (de-fi-ní-cia poš-ko-de-né-ho je pri-tom vy-me-dze-ná tak ši-ro-ko, že za poš-ko-de-né-ho sa po-va-žu-je aj ten, ko-mu žiad-na uj-ma nev-znik-la, ak mu vznik-núť moh-la – nap-rík-lad v prí-pa-doch príp-ra-vy, či po-ku-su tres-tné-ho či-nu).

Oso-ba, kto-rej vznik-la ale-bo moh-la vznik-núť uj-ma v zmys-le § 46 ods. 1 Tr. por. nep-res-tá-va byť (ma-te-riál-ne) poš-ko-de-ným iba pre-to, že tej-to oso-be bo-lo v tres-tnom ko-na-ní ve-de-nom pre sku-tok, pri kto-rom jej uj-ma vznik-la, vzne-se-né ob-vi-ne-nie.

Po-kiaľ sa te-da ve-die jed-no tres-tné stí-ha-nie oh-ľad-ne jed-nej bit-ky (jed-né-ho skut-ku, pri kto-rom iš-lo o vzá-jom-né na-pá-da-nie dvoch osôb) a obid-vom ak-té-rom vzá-jom-nej bit-ky je vzne-se-né ob-vi-ne-nie, pôj-de o nes-práv-ny pro-ces-ný pos-tup, pre-to-že v ta-kom-to prí-pa-de ma-jú obid-va-ja ak-té-ri bit-ky zá-ro-veň aj pos-ta-ve-nie poš-ko-de-ných osôb. For-mál-ne ide te-da o oso-by ob-vi-ne-né, av-šak ma-te-riál-ne nep-res-tá-va-jú byť zá-ro-veň aj oso-ba-mi poš-ko-de-ný-mi. S pou-ka-zom na vý-klad us-ta-no-ve-nia § 47 ods. 1 Tr. zák. je pre-to nep-ri-ja-teľ-né viesť ta-ké ko-na-nia, pri kto-rých splý-va oso-ba ob-vi-ne-né-ho s oso-bou poš-ko-de-nou.

Nez-lu-či-teľ-nosť pos-ta-ve-nia poš-ko-de-né-ho a ob-vi-ne-né-ho v jed-nej a tej is-te tres-tnej ve-ci na-po-kon vy-plý-va aj z od-bor-nej li-te-ra-tú-ry(1), kto-rá zhod-ne kon-šta-tu-je, že poš-ko-de-ný je v pod-sta-te od-por-com ob-vi-ne-né-ho, kto-rý mu spô-so-bil ško-du ale-bo ne-ma-jet-ko-vú uj-mu a pre-to mu-sí v tres-tnom ko-na-ní dis-po-no-vať prá-va-mi pro-ti ob-vi-ne-né-mu. Pre-to je lo-gic-ké, že v jed-nom ko-na-ní ne-mô-že zá-ro-veň vy-stu-po-vať v dvo-ji-tom vzá-jom-ne proti-chod-nom pro-ces-nom pos-ta-ve-ní. Spolu-ob-vi-ne-ným v zmys-le § 47 ods. 1 Tr. por. sa pri-tom ro-zu-mie oso-ba, kto-rá je ako ob-vi-ne-ný stí-ha-ná v spo-loč-nom ko-na-ní s ďal-ším ob-vi-ne-ným, kto-rý jej spô-so-bil (ale-bo mo-hol spô-so-biť) ško-du tres-tným či-nom. Ma-te-riál-ne by pre-to ta-ká-to oso-ba ma-la vy-stu-po-vať ako poš-ko-de-ný a to aj s prá-va-mi poš-ko-de-né-ho.

Rov-na-ký zá-ver kon-šta-tu-je aj už spo-mí-na-ná star-šia ju-di-ka-tú-ra (R 54/1956), v zmys-le, kto-rej je poš-ko-de-ný od-por-com ob-vi-ne-né-ho. Nie je te-da mož-né, aby sa v tom is-tom tres-tnom ko-na-ní sús-tre-di-li prá-va ob-vi-ne-né-ho a prá-va poš-ko-de-né-ho, t. j. prá-va dvoch strán, v jed-nej oso-be. Nie je pre-to mož-né spá-jať v jed-nej oso-be oso-by s proti-chod-ný-mi zá-uj-ma-mi. Z od-ôvod-ne-nia pred-met-nej ju-di-ka-tú-ry mož-no vy-vo-diť zá-ver, že by sa ta-ké-to tres-tné ko-na-nia viesť ne-ma-li, na-koľ-ko obe-ra-jú poš-ko-de-né-ho o je-ho prá-va (a zá-ro-veň obe-ra-jú tres-tnú vec o sved-ka). Sku-toč-nosť, že uve-de-né roz-hod-nu-tie zá-ro-veň kon-šta-tu-je, že ve-de-nie ta-ké-ho-to spo-loč-né-ho ko-na-nia neb-rá-ni to-mu, aby sa ob-vi-ne-ný a zá-ro-veň poš-ko-de-ný do-má-hal ná-ro-ku na náh-ra-du ško-dy v ci-vil-nom ko-na-ní (tak ako na to pou-ka-zo-val vo vy-ššie uve-de-nej tres-tnej ve-ci pro-ku-rá-tor a kraj-ský súd) na tom-to zá-ve-re nič ne-me-ní.

Na-po-kon, aj ak-tuál-na roz-ho-do-va-cia čin-nosť Naj-vyš-šie-ho sú-du SR (nap-rík-lad uz-ne-se-nie naj-vyš-šie-ho sú-du sp. zn. 2Tost/19/2018 zo dňa 30.07.2018) kon-šta-tu-je, že us-ta-no-ve-nie § 47 ods. 1 Tr. por. „vy-lu-ču-je, aby aké-koľ-vek op-ráv-ne-nie poš-ko-de-né-ho (nie-len up-lat-ne-nie ná-ro-ku na náh-ra-du ško-dy) mo-hol up-lat-ňo-vať ten, kto je stí-ha-ný ako spolu-ob-vi-ne-ný. Uve-de-né vy-plý-va z to-ho, že pro-ces-né pos-ta-ve-nie poš-ko-de-né-ho a ob-vi-ne-né-ho v tres-tnom ko-na-ní je nez-lu-či-teľ-né, keď-že ma-jú pos-ta-ve-nie strán, kto-ré sto-ja pro-ti se-be“.

K uve-de-né-mu mož-no do-dať, že ak ma-jú ob-vi-ne-ný a poš-ko-de-ný nez-lu-či-teľ-né pro-ces-né pos-ta-ve-nia v tres-tnom ko-na-ní, po-tom nie je žiad-ny zá-kon-ný dô-vod na to, aby sa ta-ké-to ko-na-nie (v kto-rom oso-ba ob-vi-ne-né-ho splý-va s oso-bou poš-ko-de-né-ho a v kto-rej sí-ce fak-tic-ky poš-ko-de-ný exis-tu-je, av-šak práv-ne neexis-tu-je) vô-bec vie-dlo.

V prí-pa-doch, v kto-rých oso-ba ob-vi-ne-né-ho a poš-ko-de-né-ho splý-va-jú v jed-nej oso-be strá-ca poš-ko-de-ný nap-rík-lad tie-to svo-je prá-va:

– prá-vo byť pou-če-ný o svo-jich prá-vach a prá-vo mať mož-nosť na ich pl-né up-lat-ne-nie (§ 49 Tr. por.),

– prá-vo vy-jad-riť sa k to-mu, či súh-la-sí, aby sa tres-tné stí-ha-nie vie-dlo v zmys-le § 211 Tr. por. (súh-las poš-ko-de-né-ho). Sku-toč-nosť, že aj ob-vi-ne-ná oso-ba mô-že byť v tej is-tej tres-tnej ve-ci ma-te-riál-ne poš-ko-de-nou oso-bou vhod-ne ilus-tru-je ju-di-ka-tú-ra R 34/1992. V prí-pa-de, kto-rý bol rie-še-ný ju-di-ka-tú-rou iš-lo o vzá-jom-né fy-zic-ké na-pá-da-nie sú-ro-den-cov, kto-rí bo-li nás-led-ne oba-ja ob-vi-ne-ní za ub-lí-že-nie na zdra-ví a sú-dom pr-vé-ho stup-ňa aj od-sú-de-ní. Od-vo-la-cí súd nás-led-ne za-ujal ná-zor, že ide zá-ro-veň aj o poš-ko-de-né oso-by a pre-to je pot-reb-né aj v ta-kých-to tres-tných ve-ciach zis-ťo-vať, či dá-va-jú súh-las s tres-tným stí-ha-ním (§ 211 Tr. por.). V od-vo-la-com ko-na-ní po vý-zve sú-du ani je-den z ob-vi-ne-ných sú-ro-den-cov ne-dal súh-las s tres-tným stí-ha-ním dru-hé-ho sú-ro-den-ca a pre-to bo-lo nás-led-ne tres-tné stí-ha-nie za-sta-ve-né. Iš-lo te-da o po-mer-ne ab-sur-dnú si-tuáciu, keď oso-by v pro-ces-nom pos-ta-ve-ní ob-vi-ne-ných bo-li do-ta-zo-va-né, či dá-va-jú súh-las s tres-tným stí-ha-ním svoj-ho spolu-ob-vi-ne-né-ho. Ju-di-ka-tú-ra R 34/1992, kto-rá to umož-ňu-je, je správ-na, na-koľ-ko vy-chá-dza z ma-te-riál-ne-ho po-ja-tia poš-ko-de-né-ho ako aj z to-ho, že us-ta-no-ve-nie § 211 Tr. por. je v po-mer-ne špe-cia-li-ty k us-ta-no-ve-niu § 47 ods. 1 Tr. por.,

– prá-vo dať sa za-stu-po-vať spl-no-moc-nen-com,

– prá-vo up-lat-ňo-vať vo-či ob-vi-ne-né-mu ná-rok na náh-ra-du ško-dy,

– prá-vo žia-dať za-is-te-nie ná-ro-ku poš-ko-de-né-ho na náh-ra-du ško-dy na ma-jet-ku ob-vi-ne-né-ho (§ 50 Tr. por.),

– prá-vo zú-čas-tniť sa na hlav-nom po-jed-ná-va-ní vý-slu-chu ob-vi-ne-né-ho a klásť mu otáz-ky, prá-vo navr-ho-vať dô-ka-zy oh-ľad-ne up-lat-ňo-va-né-ho ná-ro-ku na náh-ra-du ško-dy, prá-vo zá-ve-reč-nej re-či oh-ľad-ne up-lat-ňo-va-né-ho ná-ro-ku na náh-ra-du ško-dy,

– prá-vo na pos-kyt-nu-tie in-for-má-cií v sú-vis-los-ti s po-by-tom ob-vi-ne-né-ho ale-bo od-sú-de-né-ho na slo-bo-de (§ 46 ods. 8 Tr. por.) a po-dob-ne.

Ab-so-lút-ne ig-no-ro-va-nie práv poš-ko-de-né-ho a vô-bec ce-lé-ho pro-ces-né-ho pos-ta-ve-nia poš-ko-de-né-ho a to pri oso-bách, kto-ré ma-te-riál-ne sú evi-den-tne oso-ba-mi poš-ko-de-ný-mi je pod-ľa môj-ho ná-zo-ru pod-stat-nou (zá-važ-nou) chy-bou príp-rav-né-ho ko-na-nia a pre-to ide o zjav-ný dô-vod na od-miet-nu-tie ob-ža-lo-by a vrá-te-nie ve-ci do príp-rav-né-ho ko-na-nia. Mož-no pre-to zo-pa-ko-vať, že pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní vo vy-ššie uve-de-nej tres-tnej ve-ci ako aj kraj-ské-ho sú-du bol pre-to nes-práv-ny.

Ap-li-ká-cia us-ta-no-ve-nia § 47 ods. 1 Tr. por. však nep-ri-chá-dza do úva-hy v prí-pa-doch, v kto-rých doš-lo k vy-lú-če-niu ko-na-nia vo-či spolu-ob-vi-ne-né-mu na sa-mos-tat-né ko-na-nie, res-pek-tí-ve, ak sa hneď od za-čiat-ku ve-dú sa-mos-tat-né ko-na-nia, na-koľ-ko v ta-kých-to prí-pa-doch už o spolu-ob-vi-ne-ných nej-de. Prá-ve pre-to sa v ta-kých-to prí-pa-doch ne-má viesť spo-loč-né ko-na-nie, ale ma-jú sa viesť ko-na-nia sa-mos-tat-né.

Ok-res-ný súd Bra-tis-la-va IV, kto-ré-mu kraj-ský súd nes-práv-ne na-ria-dil vo ve-ci ko-nať a roz-hod-núť, bu-de pre-to mu-sieť vy-lú-čiť zo spo-loč-né-ho ko-na-nia jed-né-ho zo spolu-ob-vi-ne-ných a viesť v ko-na-ní pred sú-dom dve sa-mos-tat-né (pa-ra-lel-né) ko-na-nia. Ten-to zá-ver však ne-me-ní nič na tom, že poš-ko-de-né oso-by už o niek-to-ré svo-je op-ráv-ne-nia v tres-tnom ko-na-ní ne-náv-rat-ne priš-li (nap-rík-lad prá-vo up-lat-niť si ná-rok na náh-ra-du ško-dy mož-no reali-zo-vať iba do skon-če-nia vy-šet-ro-va-nia) a je mož-né, že tá-to ne-náv-rat-nosť sa bu-de tý-kať aj ko-na-nia ci-vil-né-ho (nap-rík-lad v dôs-led-ku preml-ča-nia ne-bu-de mož-né priz-nať ža-lo-va-né prá-vo v ci-vil-nom pro-ce-se, pri-čom je nut-né zdô-raz-niť, že len riad-nym up-lat-ne-ním ná-ro-ku na náh-ra-du ško-dy v príp-rav-nom ko-na-ní do-chá-dza k pre-ru-še-niu ply-nu-tia preml-ča-cej do-by).

Len pre úpl-nosť je mož-né do-dať, že nez-lu-či-teľ-né je tak-tiež pos-ta-ve-nie poš-ko-de-né-ho, sved-ka (či ob-vi-ne-né-ho) na stra-ne jed-nej a znal-ca na stra-ne dru-hej, pre-to-že ako zna-lec je poš-ko-de-ný, či ob-vi-ne-ný vy-lú-če-ný pre po-mer k ve-ci (§ 144 ods. 1 Tr. por. a R 11/1977). Z rov-na-kých dô-vo-dov je nez-lu-či-teľ-né aj pos-ta-ve-nie poš-ko-de-né-ho (ob-vi-ne-né-ho) a tl-moč-ní-ka a z dô-vo-du proti-chod-nos-ti zá-uj-mov je nez-lu-či-teľ-né aj pos-ta-ve-nie poš-ko-de-né-ho a zú-čas-tne-nej oso-by.

Poznámky

  • 1) nap-rík-lad Šámal, P. a kol.: Tres-tní řád I, II, III, 7. vy-dá-ní, C.H.Beck, 2013 ale-bo Ru-žič-ka, M. a kol.: Poš-ko-ze-ný a ad-hez-ní říze-ní v Čes-ké re-pub-li-ce. 1. vy-dá-ní. Pra-ha: C.H.Beck, 2007

Autor
JUDr. Peter Šamko

Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 8

Ap-li-ká-cia zá-sa-dy ex of-fo v pred-príp-rav-nej fá-ze tres-tné-ho ko-na-nia z poh-ľa-du OČTK

V ďal-šom člán-ku autor prib-lí-ži ďal-šiu for-ma-lis-tic-kú ne-resť tres-tnop-ráv-nej praxi a to ne-kon-texto-vú ap-li-ká-ciu us-ta-no-ve-nia § 2 ods. 6 Tres-tné-ho po-riad-ku, tzv. zá-sa-du ko-na-nia ex of-fo, te-da z úrad-nej po-vin-nos-ti v pred-príp-rav-nom ko-na-ní a to z poh-ľa-du OČTK. Člá-nok má am-bí-ciu ar-gu-men-tač-ne nad-via-zať na člán-ky, uve-rej-ne-né na strán-ke práv-ne-lis-ty.sk(1)

Zá-sa-da ex of-fo má v tres-tnom prá-ve nes-mier-ny vý-znam. Trest-ný po-ria-dok ob-sa-hu-je via-ce-ré pro-ces-né pos-tu-py, kto-ré sú k dis-po-zí-cií OČTK, av-šak až zá-sa-da ex of-fo ur-ču-je spô-sob ap-li-ká-cie tých-to in-šti-tú-tov; tj. zá-kon-nú po-vin-nosť OČTK, pris-tu-po-vať k ich ap-li-ká-cií ak-tív-ne, v ur-či-tom zmys-le ini-cia-tív-ne.

Teo-re-tic-ké vý-cho-dis-ká:

Cie-ľom člán-ku je upo-zor-niť na ne-bez-peč-nú prax bez-bre-hej ap-li-ká-cie tej-to zá-sa-dy, na-koľ-ko li-mi-ty pa-tria k prin-cí-pom práv-ne-ho štá-tu tak, ako k správ-nej ap-li-ká-cií zá-ko-na. Už z teo-re-tic-ké-ho poh-ľa-du sa na sa-mot-nú zá-sa-du, mô-žu vy-stu-po-vať mier-ne sé-man-tic-ké nez-rov-na-los-ti. OČTK mu-sí byť ak-tív-ny (zá-sa-da ex of-fo). Skús-me sa však za-my-slieť, nad otáz-ka-mi: ak-tív-ny áno ale v čom, ke-dy, za akých pod-mie-nok, prí-pad-ne v akých si-tuáciách, vo-či ko-mu ale-bo čo-mu?

Ur-či-te je mož-né za-stá-vať naj-rôz-nej-šie sta-no-vis-ká. Jed-ným z hľa-dis-ka praxi naj-čas-tej-ších je po-zí-cia „vždy, stá-le a vo všet-kom“. Má-lok-to sa však za-mýš-ľa nad dôs-led-ka-mi toh-to prís-tu-pu. Ur-či-tý ob-čan by mo-hol mať „dob-ro-my-seľ-né“ po-doz-re-nie, že je-ho sok v lás-ke (ná-ho-dou je ním prá-ve zá-stan-ca ap-li-ká-cie v mó-de vždy, stá-le a vo všet-kom), zá-ro-veň ko-na-te-ľom ob-chod-nej spo-loč-nos-ti, dob-ro-my-seľ-ne „vy-pro-vo-ko-val“ u toh-to ob-ča-na po-doz-re-nie z rôz-nej tres-tnej čin-nos-ti (vy-sta-vo-va-ním fak-túr, uží-va-nia in-šti-tú-tov ob-chod-né-ho či ob-čian-ske-ho prá-va(2)). Pre-to by sa ten-to ob-čan roz-ho-dol po-dať na zá-stan-cu tej-to ap-li-ká-cie tres-tné ozná-me-nia. Nie jed-no ani dve, ale hneď napr. 150, pri-čom kaž-dé by bo-lo for-mu-lo-va-né s rôz-ny-mi ob-me-na-mi a po-doz-re-nia-mi na rôz-ne tres-tné či-ny ako nap-rík-lad pod-vod, ne-zap-la-te-nie da-ne a pois-tné-ho, skres-ľo-va-nie úda-jov hos-po-dár-skej a ob-chod-nej evi-den-cie, za-vi-ne-ný úpa-dok a pod. Ten-to dob-ro-my-seľ-ný ob-čan by ďa-lej tr-val na tom, že OČTK mu-sí tie-to je-ho po-doz-re-nia pre-ve-ro-vať a pre-šet-ro-vať, mu-sí za-bez-pe-čo-vať dô-ka-zy, vy-po-čú-vať navr-hnu-té oso-by, (sa-moz-rej-me naj-mä so-ka as-poň 150x), za-bez-pe-čo-vať lis-tin-né dô-ka-zy a na kon-ci tých-to 150 ko-na-ní mu-sí OČTK zod-po-ved-ne potvr-diť ale-bo vy-vrá-tiť je-ho po-doz-re-nia. Pre re-žim „vždy, stá-le a vo všet-kom“ je cha-rak-te-ris-tic-ká prá-ve sle-po-ta k iným okol-nos-tiam prí-pa-du a po-ža-du-je od OČTK; aby aké-koľ-vek po-doz-re-nie pre-ve-ro-va-li „do zbláz-ne-nia“ – veď z úrad-nej po-vin-nos-ti.

Nor-ma-tív-ne vý-cho-dis-ká:

Teo-re-tic-ké vý-cho-dis-ká sú sí-ce dô-le-ži-té, av-šak naj-dô-le-ži-tej-šie je umies-tne-nie zá-sa-dy ex of-fo v tres-tnop-ráv-nych nor-mách. Vlaj-ko-vou lo-ďou je us-ta-no-ve-nie § 2 ods. 6 Tres-tné-ho po-riad-ku kde zá-ko-no-dar-ca sta-no-vu-je po-vin-nosť(!) „Ak ten-to zá-kon neus-ta-no-vu-je inak, or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní a sú-dy ko-na-jú z úrad-nej po-vin-nos-ti…“ K uve-de-né-mu us-ta-no-ve-niu len pár poz-ná-mok. V pr-vom ra-de je nut-né si uve-do-miť, že tá-to po-vin-nosť sa nev-zťa-hu-je na vec resp. spis, ale na štát-ne or-gá-ny. Ne-ma-li by sme za-bú-dať, že sa-mot-ná zá-sa-da je ob-siah-nu-tá v Tres-tnom po-riad-ku a ten pod-ľa § 1 „up-ra-vu-je pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní a sú-dov tak, aby tres-tné či-ny bo-li ná-le-ži-te zis-te-né a ich pá-cha-te-lia pod-ľa zá-ko-na spra-vod-li-vo pot-res-ta-ní…“ Z hľa-dis-ka na-šej prob-le-ma-ti-ky tý-ka-jú-cej sa li-mi-tov zá-sa-dy ex of-fo eš-te mu-sí-me spo-me-núť zá-sa-du pod-ľa § 2 ods. 10 Tres-tné-ho po-riad-ku „Or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní pos-tu-pu-jú tak, aby bol zis-te-ný skut-ko-vý stav ve-ci, o kto-rom nie sú dô-vod-né po-chyb-nos-ti, a to v roz-sa-hu ne-vyh-nut-nom na ich roz-hod-nu-tie .Dô-ka-zy ob-sta-rá-va-jú z úrad-nej po-vin-nos-ti….or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní s rov-na-kou sta-ros-tli-vos-ťou ob-jas-ňu-jú okol-nos-ti sved-čia-ce pro-ti ob-vi-ne-né-mu, ako aj okol-nos-ti, kto-ré sved-čia v je-ho pros-pech a v oboch vy-ko-ná-va-jú dô-ka-zy tak, aby umož-ni-li sú-du spra-vod-li-vé roz-hod-nu-tie“.

Prob-le-ma-ti-ky sa sa-moz-rej-me do-tý-ka-jú aj ďal-šie us-ta-no-ve-nia tý-ka-jú-ce sa pos-tu-pu pred za-ča-tím tres-tné-ho ko-na-nia ako napr. § 60, § 176 a nasl., § 196 a nasl., § 199 a rad ďal-ších.

Vý-kla-do-vé vý-cho-dis-ká:

Rov-na-ko ako práv-na nor-ma aj vý-klad mu-sí ob-sa-ho-vať po-žia-dav-ku nor-ma-ti-vi-ty tj. plat-nosť pri rov-na-kých prí-pa-doch av-šak v ich neur-či-tom poč-te. Iný vý-klad mož-no po-va-žo-vať za úče-lo-vý resp. nes-práv-ny. Autor sa pre-to po-kú-si o „sys-te-ma-tic-ký vý-klad zá-sa-dy ex of-fo“, kto-ré-ho cie-ľom je správ-ne po-cho-pe-nie tej-to zá-sa-dy, pri-čom ap-li-kač-nú po-do-bu ro-zo-be-rie až nes-kôr.

Je mož-né sa op-ráv-ne-ne pý-tať: aký účel sle-do-val zá-ko-no-dar-ca za-ra-de-ním da-nej zá-sa-dy do sa-mot-né-ho textu práv-nej nor-my? Od-po-veď by sme moh-li pre vý-kla-do-vé cie-le sta-no-viť nas-le-dov-ne: cie-ľom je ak-ti-vá-cia prís-tu-pu OČTK k re-le-van-tným po-doz-re-niam z tres-tnej čin-nos-ti. Autor má za to, že zá-ko-no-dar-ca nes-le-do-val cieľ aby OČTK bo-li pros-tred-níc-tvom da-nej nor-my op-ráv-ne-né k pa-ra-noid-né-mu prís-tu-pu tj. aby OČTK vi-de-li za akou-koľ-vek sku-toč-nos-ťou jed-noz-nač-né po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu, kým sa nep-reu-ká-že opak?

Ne-ma-li by sme tak-tiež za-bú-dať, že ho-ci je sa-mot-ná zá-sa-da abstrak-tná, ne-mô-že sa do nej vtes-nať úpl-ne všet-ko. Ak Trest-ný po-ria-dok up-ra-vu-je pos-tup or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní tak „aby tres-tné či-ny bo-li ná-le-ži-te zis-te-né a ich pá-cha-te-lia pod-ľa zá-ko-na spra-vod-li-vo pot-res-ta-ní…“ tak by sme ma-li vi-dieť do-sah tej-to zá-sa-dy v in-ten-ciách tres-tné-ho prá-va, av-šak nie len vo for-mál-nom zmys-le. Zá-sa-da ex of-fo nes-to-jí v práv-nom po-riad-ku osa-mo-te-ne ako dub na po-li, ale nao-pak, je dopĺňa-ná ďal-ší-mi zá-sa-da-mi. Jed-nou z tých-to zá-sad je aj zá-sa-da ul-ti-ma ra-tio, kto-rá nám ho-vo-rí, že aj v prí-pa-doch, keď ide o po-doz-re-nie z tres-tnej čin-nos-ti sú pros-tried-ky tres-tné-ho prá-va až se-kun-dár-ne.

Nie je ne-kon-texto-vé chá-pa-nie zá-sa-dy ex of-fo v za-ry-tom mó-de „vždy, stá-le a vo všet-kom“ ďal-ším pre-ja-vom pre-pä-té-ho for-ma-liz-mu resp. ali-biz-mu? Mož-no po-va-žo-vať za správ-ne, ak OČTK v prí-pa-doch so zjav-ným pre-sa-hom ob-čian-ske-ho, ob-chod-né-ho či spot-re-bi-teľ-ské-ho prá-va nad tres-tným, ap-li-ku-jú pros-tried-ka-mi tres-tné-ho prá-va napr. pos-tu-pom pod-ľa § 196 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku, tj. vý-sluch-mi, do-žia-da-nia-mi, do-po-ču-tia-mi atď. aby nás-led-ne „zis-ti-li“ to čo bo-lo zjav-né už na za-čiat-ku ko-na-nia a to, že v da-ných prí-pa-doch nao-zaj pre-va-žu-je ob-čian-sky, ob-chod-ný, spot-re-bi-teľ-ský či iný pre-sah? Aký efekt, ma-jú pl-niť uve-de-né ko-na-nia a aký vý-sle-dok ma-jú pro-du-ko-vať ?

Či-ta-te-ľo-vi by sa moh-lo zdať, že ob-čas-né „pre-ve-re-nie“ po-doz-re-ní v zjav-ne net-res-tných prí-pa-doch ne-mô-že byť na ško-du, veď čo ak mo-ty-ka vy-stre-lí. Čo však v prí-pa-doch, keď sa jed-ná o 50% prí-pa-do-va 70% pra-cov-nej za-ťa-že-nos-ti OČTK, či do-kon-ca 90%? Už aj, inak mi-mo-riad-ne nev-ší-ma-vý zá-ko-no-dar-ca, zdá sa za-čí-na ref-lek-to-vať uve-de-ný stav a pri-ná-ša pr-vý, ho-ci nie veľ-mi kom-pe-tent-ný návrh rie-še-nia, as-poň čas-ti po-da-ní(3). Ako nas-ta-viť li-mi-ty ap-li-ká-cie tej-to zá-sa-dy, aby sa z nej nes-ta-la zá-sa-da „pre is-to-tu“ prí-pad-ne „čo ak“, kto-rá de fac-to vy-čer-pá-va mož-nos-ti apa-rá-tu a ve-die k je-ho bez-du-ché-mu za-hl-co-va-niu na úkor riad-ne-ho ob-jas-ňo-va-nia a preu-ka-zo-va-nie tres-tnej čin-nos-ti?

Navr-ho-va-ný ap-li-kač-ný prís-tup:

Skús-me prík-lad: „tým-to po-dá-vam tres-tné ozná-me-nie le-bo som spolu-vlas-tní-kom neh-nu-teľ-nos-ti X, kde je nás 150 spolu-vlas-tní-kov. Ne-súh-la-sím so sú-čas-ným spô-so-bom uží-va-nia spo-loč-nej ve-ci a mys-lím si, že je to pod-vod, le-bo som sa roz-prá-val s 5 ďal-ší-mi spolu-vlas-tník-mi a oni tiež ne-súh-la-sia so sú-čas-ným spô-so-bom pou-ží-va-ním tej-to neh-nu-teľ-nos-ti. Uží-va-teľ bez môj-ho súh-la-su uží-va neh-nu-teľ-nosť na môj úkor, te-da ide o pod-vod, spre-ne-ve-ru, neop-ráv-ne-né uží-va-nie cu-dzej ve-ci ale-bo krá-dež“ Zá-stan-ca zá-sa-dy „vždy, stá-le a vo všet-kom“ bu-de po-ža-do-vať re-le-van-tné pre-ve-re-nie po-doz-re-ní z mi-ni-mál-ne 4 tres-tných či-nov a to na zá-kla-de za-bez-pe-če-ných dô-kaz-ných pros-tried-kov. To že sa-mot-ný „sku-tok“ neim-pli-ku-je po-doz-re-nie ani z jed-né-ho je ved-ľaj-šie.

Autor má za to, že pred sa-mot-nou pred-príp-rav-nou fá-zou tres-tné-ho ko-na-nia má OČTK nie-koľ-ko po-vin-nos-tí. Pr-vou je sta-no-ve-nie to-tož-nos-ti skut-ku. Te-da to, čo mož-no z hľa-dis-ka tres-tné-ho prá-va ďa-lej po-su-dzo-vať. V prí-pa-de, ak ta-ký sku-tok ne-mož-no ani v ob-ry-soch sta-no-viť, mož-no pod-ľa ná-zo-ru auto-ra de-du-ko-vať, že ne-mô-že byť ani ak-ti-vo-va-ná zá-sa-da ex of-fo v zmys-le Tres-tné-ho po-riad-ku. OČTK ne-dis-po-nu-je prá-vo-mo-cou ho-ci-ke-dy, kde-koľ-vek v čom-koľ-vek bez re-le-van-tných in-for-má-cií kon-šta-to-vať vznik po-doz-re-nia zo spá-chania tres-tné-ho či-nu a ap-li-ko-vať pros-tried-ky tres-tné-ho prá-va. Autor je do-kon-ca to-ho ná-zo-ru, že to-to po-doz-re-nie si OČTK ani ne-mô-že sám fa-bu-lo-vať na pod-kla-de neur-či-tých in-for-má-cií napr. z „tres-tné-ho ozná-me-nia“ s od-ôvod-ne-ním: „veď z úrad-nej po-vin-nos-ti“. Oso-bit-ná po-vin-nosť OČTK v pred-príp-rav-nej fá-ze, je prá-ve tá-to auto-kon-tro-la, resp. auto-re-gu-lá-cia, kto-rá mu-sí byť v práv-nom štá-te prí-tom-ná. Ig-no-ro-va-nie tej-to auto-kon-tro-ly ve-die k si-tuá-cií, že pri kaž-dej si-tuá-cií mô-že vznik-núť po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu, kto-ré sú OČTK po-vin-né vy-šet-riť, čo však mož-no po-va-žo-vať za opak lo-gi-ky tres-tné-ho prá-va.

Autor za-stá-va ná-zor, že len uve-de-nie ma-gic-kých slov-ných va-riá-cií „tres-tné ozná-me-nie“, „pod-vod“, „trest-ný čin“ „mám po-doz-re-nie“ a ďal-šie, nie je sa-mo o se-be spô-so-bi-lé vy-vo-lať ko-na-nie pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku a te-da ak-ti-vá-ciu zá-sa-dy ex of-fo v zmys-le tres-tné-ho prá-va, ak v se-be neob-sa-hu-jú re-le-van-tné in-for-má-cie. Ani sa-mot-ná zá-sa-da to-tiž ne-mô-že byť v práv-nom štá-te neob-me-dze-ná. Mu-sí po-dlie-hať po-sú-de-niu, kto-ré mož-no cha-rak-te-ri-zo-vať ako uvá-že-né. Autor je tak-tiež to-ho ná-zo-ru, pri ap-li-ká-cií sa-mot-nej zá-sa-dy je nut-né mať na pa-mä-ti, že „Po-da-nie sa po-su-dzu-je vždy pod-ľa ob-sa-hu, aj keď je nes-práv-ne ozna-če-né…“(§ 62 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, ve-ta pr-vá).

Skús-me na chví-ľu pri-jať ná-zor auto-ra člán-ku a pris-túp-me k zá-sa-de ex of-fo ako po-vin-nos-ti OČTK a sú-dov ko-nať ak-tív-ne as-poň pri re-le-van-tnej mie-re po-doz-re-nia, pos-tu-po-vať pros-tried-ka-mi tres-tné-ho prá-va. Ako sta-no-viť roz-sah toh-to „po-doz-re-nia“? Autor má za to, že po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu, mô-že mať z tres-tnop-ráv-ne-ho hľa-dis-ka re-le-van-ciu je-di-ne, ak ta-ké-ho po-doz-re-nie má OČTK resp. súd, te-da tí na kto-rých sa via-že zá-sa-da ex of-fo. Te-da po-doz-re-nie zo stra-ny ozna-mo-va-te-ľa, „poš-ko-de-né-ho“, práv-ne-ho zá-stup-cu a pod., kto-rý ob-vyk-le ani nie sú schop-ný ro-zoz-nať me-dzi tres-tným či-nom a pries-tup-kom, nie je z hľa-dis-ka ak-ti-vá-cie tej-to zá-sa-dy re-le-van-tné.Uve-de-ná té-za má svo-ju lo-gi-ku. Opač-ný zá-ver by to-tiž zna-me-nal, že po-doz-re-nie napr. ozna-mo-va-te-ľa je schop-né ak-ti-vo-vať zá-sa-du ob-siah-nu-tú v Tres-tnom po-riad-ku a kto-rá sa vzťa-hu-je na pos-tup OČTK a súd (za-kla-dá je-ho po-vin-nosť), čo mož-no po-va-žo-vať za nes-práv-ne vy-vo-de-nie(4).

Ak te-da po-va-žu-je-me oka-mih vzbu-de-nia po-doz-re-nia zo spá-chania tres-tné-ho či-nu ako špe-ci-fic-ký hod-no-tia-ci zá-ver OČTK ale-bo sú-du, mu-sí-me k ne-mu pris-tu-po-vať mier-ne od-liš-ne ako je to pri bež-nom ja-zy-ko-vom vý-kla-de poj-mu po-doz-re-nie. To sa ho-vo-ro-vo chá-pe ako neo-ve-re-ná dom-nien-ka. Nao-pak po-doz-re-nie zo stra-ny OČTK mu-sí byť dô-vod-né a to na zá-kla-de po-sú-de-nia jed-not-li-vých in-for-má-cií, skut-ko-vé-ho a práv-ne-ho sta-vu, oso-by ozna-mo-va-te-ľa, pá-cha-te-ľa a pod.,„po-doz-re-nie mu-sí byť od-ôvod-ne-né kon-krét-ny-mi sku-toč-nos-ťa-mi zis-te-ný-mi v tres-tnom ko-na-ní“(5), te-da sa mu-sí jed-nať as-poň o ove-ri-teľ-nú dom-nien-ku. Kva-li-fi-ko-va-né po-doz-re-nie pre-to ne-mô-že byť to-tož-né so sub-jek-tív-nym po-doz-re-ním či ná-zo-rom. Nao-pak to-to kva-li-fi-ko-va-né po-doz-re-nie mu-sí mať ur-či-tú kva-li-tu, as-poň v po-do-be dô-vod-né-ho po-doz-re-nia štát-ne-ho or-gá-nu[6].

Sa-mot-né po-sú-de-nie v se-be zá-ro-veň mu-sí ob-sa-ho-vať mo-ment pri-hliad-nu-tia na po-žia-dav-ky auto-kon-tro-ly. V prí-pa-de, ak tým-to my-šlien-ko-vým pro-ce-som ne-dôj-de k vzbu-de-niu re-le-van-tné-ho po-doz-re-nia, ne-jed-ná sa o žiad-nu nuk-leár-nu ka-tas-tro-fu. Jed-nou z úloh PZ pod-ľa § 2 ods. 1 písm. b) zá-ko-na č. 171/1993 Z.z. o Po-li-caj-nom zbo-re, je: „(PZ)od-ha-ľu-je tres-tné či-ny a zis-ťu-je ich pá-cha-te-ľov“(7). Neup-lat-ne-nie pos-tu-pu pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku te-da nez-na-me-ná od-su-nu-tie do ko-ša, ale pos-tup v „ope-ra-tív-nom“ mó-de, kto-rý mô-že viesť opäť do tres-tné-ho mó-du, ak na zá-kla-de ďal-ších in-for-má-cií „prej-de“ kri-tic-kou auto-kon-tro-lou.

Prak-tic-ká ap-li-ká-cia:

V nas-le-du-jú-cej čas-ti sa autor po-kú-si o prib-lí-že-nie mož-nej ap-li-kač-nej ro-vi-ny v pod-mien-kach sú-čas-nej práv-nej úp-ra-vy.

Autor má za to, že na pos-tup pod-ľa §196 Tres-tné-ho po-riad-ku mu-sí jes-tvo-vať re-le-vant-ný in-for-mač-ný zdroj tj. pod-net/tres-tné ozná-me-nie. V pred-met-nom us-ta-no-ve-ní sa uvá-dza po-jem „tres-tné ozná-me-nie“. Pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku sú z hľa-dis-ka tres-tné-ho prá-va ak-cep-to-va-teľ-né nas-le-du-jú-ce dru-hy re-le-van-tných in-for-mač-ných zdro-jov tj. (1.)po-da-nie pod-ľa § 62 ods. 1 TP a (2.)tres-tné ozná-me-nie pod-ľa § 62 ods. 2 TP, tiež (3.)iný pod-net pod-ľa § 199 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku[8].

Za zmien-ku sto-jí sa-mot-né tres-tné ozná-me-nie na-koľ-ko, ak je po-dá-va-né ús-tne mu-sí ob-sa-ho-vať pou-če-nie ozna-mo-va-te-ľa a)zod-po-ved-nos-ti za ve-do-mé uve-de-nie nep-rav-di-vých úda-jov b) nás-led-ky kri-vé-ho ob-vi-ne-nia c)pod-mien-ky pos-kyt-nu-tia ochra-ny pred neop-ráv-ne-ným pos-ti-hom v pra-cov-nop-ráv-nom vzťa-hu pod-ľa oso-bit-né-ho zá-ko-na a ďal-šie in-for-má-cie ako 1) okol-nos-ti za akých bol spá-cha-ný trest-ný čin, 2) o osob-ných po-me-roch to-ho na ko-ho sa tres-tné ozná-me-nie po-dá-va 3) ur-če-nie dô-ka-zov 4) vý-ške ško-dy a iných nás-led-koch spô-so-be-ných tres-tným či-nom 5) či žia-da, ak je zá-ro-veň poš-ko-de-ný tres-tným či-nom, náh-ra-du ško-dy. Z uve-de-né-ho vy-plý-va, že tres-tné ozná-me-nie v sú-la-de s us-ta-no-ve-ním § 62 ods. 2 mož-no po-va-žo-vať, za špe-ci-fic-ký pod-net ob-sa-hu-jú-ci ob-li-ga-tór-ne ná-le-ži-tos-ti. Prá-ve k uve-de-né-mu pod-ne-tu mož-no na-via-zať nás-led-ný pos-tup pod-ľa § 196 Tres-tné-ho po-riad-ku. Až tres-tné ozná-me-nie s ná-le-ži-tos-ťa-mi uve-de-ný-mi v us-ta-no-ve-ní § 62 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku a to či už v pí-som-nej po-do-be za-zna-me-na-nej v zá-pis-ni-ci o tres-tnom ozná-me-ní ale-bo v pí-som-nom pod-ne-te kto-rý, ob-sa-hu-je pred-met-né ná-le-ži-tos-ti, mož-no po-va-žo-vať za tres-tné ozná-me-nie na kto-ré sa via-žu ďal-šie us-ta-no-ve-nia pod-ľa § 196, § 198, § 199 a ďal-šie.

Pod-net po-da-ný pod-ľa § 62 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku pod-ľa ná-zo-ru auto-ra člán-ku po-dlie-ha ho-reu-ve-de-nej auto-kon-tro-le a v prí-pa-de vzbu-de-nia re-le-van-tné-ho po-doz-re-nia (OČTK) mož-no pos-tu-po-vať pod-ľa us-ta-no-ve-ní § 62 ods. 1, 196 ods. 2 Tres-tné-ho zá-ko-na resp. mož-no za-čať tres-tné stí-ha-nie v sú-la-de s us-ta-no-ve-ním § 199 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku. Nao-pak, ak ta-ký-to pod-net nespĺňa „pod-mien-ku“ re-le-van-tné-ho po-doz-re-nia, mož-no pod-net vy-hod-no-tiť ako „poz-na-tok“. Us-ta-no-ve-nie § 62 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, te-da pria-mo sa-mo o se-be neak-ti-vi-zu-je zá-sa-du ex of-fo pod-ľa § 2 ods. 6 TP prí-pad-ne pos-tup pod-ľa § 196 Tres-tné-ho po-riad-ku, ale pred-sta-vu-je zdroj in-for-má-cií na zá-kla-de kto-ré-ho mô-že OČTK v od-ôvod-ne-ných prí-pa-doch (napr. neod-klad-nosť, dô-vod-nosť pod.) za-čať tres-tné stí-ha-nie aj bez to-ho, aby bo-li spl-ne-né pod-mien-ky uve-de-né v us-ta-no-ve-ní § 62 ods. 2 TPtj. Tres-tným po-riad-kom ak-cep-to-va-ný in-for-mač-ný zdroj pre pot-re-by OČTK.

Sa-moz-rej-me s uve-de-ný-mi vý-kla-do-vý-mi té-za-mi mož-no ne-súh-la-siť a autor uví-ta od-ôvod-ne-né opo-nen-tú-ry. V zá-sa-de, ale autor po-va-žu-je za ne-vyh-nut-nú pre-mi-su, že v práv-nom štá-te, ne-mô-žu OČTK po-va-žo-vať kaž-dú sku-toč-nosť naj-prv za trest-ný čin, kým sa nep-reu-ká-že opak, za jed-noz-nač-nú. Pred-kla-da-ný po-le-mic-ký vý-klad sa sna-ží o al-ter-na-tív-ne rie-še-nie uve-de-né-ho prob-lé-mu ar-gu-men-tač-ne, na-koľ-ko zá-kon-ná úp-ra-va vy-ža-du-je vý-klad práv-nej nor-my. Cie-ľom OČTK má byť funkč-ný vý-klad práv-nej nor-my. Zá-klad-ná lo-gi-ka ozná-me-ní za-kla-da-jú-cich po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu mu-sí vy-chá-dzať z pre-mís, že ur-či-té sku-toč-nos-ti v sú-bo-re s ďal-ším in-for-má-cia-mi za-kla-da-jú re-le-van-tnosť toh-to po-doz-re-nia. Ne-ma-li by sme pre-to ak-cep-to-vať opač-ný prís-tup, tj. exis-ten-ciu ur-či-tej sku-toč-nos-ti, nás-led-ne úva-hou sa sna-ží-me-vyv-rá-tiť sku-toč-nosť, že k tres-tné-mu či-nu ne-moh-lo vô-bec dôjsť (na čo zväč-ša nie sú pr-vot-né in-for-má-cie), a v prí-pa-de ak sa nám tie-to „po-doz-re-nia“ ne-po-da-rí vy-vrá-tiť (v úpl-nos-ti), exis-tu-je tým pá-dom re-le-van-tné po-doz-re-nie zo spá-chania tres-tné-ho či-nu, kto-ré mu-sí pre-ve-riť OČTK a to je-di-ne v tres-tnom ko-na-ní a pros-tried-ka-mi tres-tné-ho ko-na-nia.

Zá-ver

Zá-sa-da ex of-fo nie je man-tra a nie je ani ma-gic-ké za-klí-nad-lo. Je to zá-sa-da, jed-na z mno-hých, kto-ré sú ob-siah-nu-té v tres-tnom ko-na-ní. Jej po-zí-cia však nie je v po-do-be „je-den vlád-ne všet-kým“. Aj ona sa-mot-ná mu-sí po-dlie-hať sys-te-ma-ti-ke tres-tné-ho prá-va.

Zá-ve-rom je-den prík-lad nad zla-to, pa-ni po-dá nas-le-du-jú-ci pod-net[9]: „chcem po-dať tres-tné ozná-me-nie na tú ma-fián-sku ban-du z X. Už 4 ro-ky mi tu ich stí-hač-ky lie-ta-jú nad do-mom, strie-ľa-jú do mňa la-se-rom, aby som dos-ta-la ra-ko-vi-nu. Aj môj ne-bo-hý brat zom-rel pred 4 rok-mi z to-ho žia-re-nia, to oni ho za-bi-li. Chcú ma vy-hnať z môj-ho do-mu, aby tu ma-li la-bo-ra-tó-rium, pre NA-SA a tak…v od-pad-ko-vom ko-ši mám o tom ve-ľa dô-ka-zov.“[10]

A te-raz pár otá-zok pre za-ry-tých zá-stan-cov ab-so-lút-nej zá-sa-dy ex of-fo: Akým spô-so-bom a aké dô-ka-zy bu-dú v rám-ci pos-tu-pu z úrad-nej po-vin-nos-ti vy-hľa-dá-vať, aké tres-tné či-ny bu-dú ob-jas-ňo-vať, ako plá-nu-jú kon-ci-po-vať skut-ko-vú ve-tu a s akým od-ôvod-ne-ním bu-dú v da-nej ve-ci roz-ho-do-vať (mu-sí byť lo-gic-ky kon-zis-ten-tné a ob-sa-ho-vať ná-le-ži-tos-ti uz-ne-se-nia pod-ľa § 174 TP[11]) a pre prí-pad, že by vo ve-ci od-miet-li ko-nať, tak s akým od-ôvod-ne-ním a prí-pad-ne na zá-kla-de aké-ho zá-kon-né-ho dô-vo-du by od-miet-li pos-tu-po-vať pod-ľa zá-sa-dy ex of-fo?

Úče-lom pos-led-né-ho prík-la-du bo-lo naj-mä po-ba-viť či-ta-te-ľa, ho-ci v praxi sa mož-no stret-núť aj s exklu-zív-nej-ší-mi prí-pad-mi s kto-rý-mi si práv-ny po-ria-dok skrát-ka mu-sí ve-dieť zá-kon-ne po-ra-diť. Pri po-su-dzo-va-ní po-doz-re-nia z tres-tné-ho či-nu mu-sí hrať ne-zas-tu-pi-teľ-nú úlo-hu pro-fes-ný, kva-lit-ný a poc-ti-vý prís-tup zo stra-ny OČTK. Ob-dob-ne ako le-ká-ra, kto-rý po-čas chríp-ko-vé-ho ob-do-bia na príz-na-ky chríp-ky nas-ta-ví pa-cien-to-vi lie-čeb-ný pro-ces pro-ti chríp-ke, ne-mož-no vi-niť za po-ru-še-nie je-ho po-vin-nos-tí, keď sám ne-vy-lú-či „ex of-fo“ ri-zi-ko ra-ko-vi-ny hru-bé-ho čre-va, roz-vra-tu vnú-tor-né-ho pros-tre-dia či zá-pa-lu sle-pé-ho čre-va a ne-na-ria-di pri príz-na-koch zá-pa-lu hor-ných dý-cha-cích ciest, „pre is-to-tu“ ko-lo-nos-ko-pic-ké vy-šet-re-nie pa-cien-ta.

Zá-me-rom člán-ku nie je ob-ha-jo-ba laxné-ho prís-tu-pu zo stra-ny OČTK, ani vy-jad-re-nia „ne-chu-ti“ pre-ve-ro-vať spor-né tres-tné ozná-me-nia. Skôr sa jed-ná o pou-kaz na za-cho-va-nie nor-mál-nos-ti pri ap-li-ká-cií pros-tried-kov tres-tné-ho prá-va a úče-lu tres-tné-ho prá-va ako ta-ké-ho a ne-po-dlie-ha-nie tla-ku for-ma-liz-mu a ali-biz-mu v tres-tnom prá-ve pri zjav-ne neo-pod-stat-ne-ných tres-tných pod-ne-toch. Tak ako po-ža-du-je-me od le-ká-rov vzhľa-dom k ich vzde-la-niu a praxi,aby bo-li schop-níur-čiť di-ag-nó-zu-pa-cien-ta, tak mu-sí-me po-ža-do-vať aby aj OČTK, vzhľa-dom k svo-jim skú-se-nos-tiam a eru-do-va-nos-ti-bo-li schop-né ro-zoz-nať,čo je a čo nie je re-le-van-tné po-doz-re-nie z tres-tné-ho či-nu. Z uve-de-né-ho kri-té-ria kva-li-ty OČTK jed-no-du-cho ne-mô-že-me po-ľa-viť.

Poznámky

  • 1) http://www.prav-ne-lis-ty.sk/roz-hod-nu-tia/a91-od-miet-nu-tie-tres-tne-ho-ozna-me-nia-pre-ne-jas-ne-ob-ry-sy-skut-ku
  • 2) http://www.prav-ne-lis-ty.sk/clan-ky/a405-kde-su-hra-ni-ce-ap-li-ka-cie-prin-ci-pu-ul-ti-ma-ra-tio-v-tres-tnom-pra-ve
  • 3) http://www.prav-ne-lis-ty.sk/za-ko-ny/a676-ano-nym-ne-tres-tne-ozna-me-nia-navrh-zme-ny-tres-tne-ho-po-riad-ku
  • 4) De fac-to by to zna-me-na-lo, že OČTK a súd „pot-re-bu-jú“po-doz-re-nie inej oso-by ako svo-je vlas-tné na spl-ne-nie svo-jej po-vin-nos-ti, kto-rá im vy-plý-va zo zá-sa-dy ex of-fotj. zo zá-ko-na, čo mož-no po-va-žo-vať za nez-my-sel.
  • 5) BUR-DA, E. et al. Trest-ný po-ria-dok, Bra-tis-la-va: C.H. Beck, s. 137. ISBN 978-8074-003-240
  • 6) Pre vý-kla-do-vé cie-le by sme ho moh-li poj-mo-vo ob-me-dziť na: „ta-ký stu-peň po-doz-re-nia, kto-rý je re-le-vant-ný z hľa-dis-ka za-uží-va-nej praxe“. Sa-moz-rej-me nej-de o pres-né kri-té-rium, ale o lo-gic-ký pou-kaz na va-li-di-tu poj-mu po-doz-re-nie v ap-li-kač-ných in-ten-ciách tres-tné-ho prá-va.
  • 7) Jed-na zo zá-klad-ných úloh PZ !
  • 8) Pod tým-to iným pod-ne-tom by sme moh-li náj-sť, napr. po-kyn pro-ku-rá-to-ra, re-le-van-tné pod-ne-ty štát-nych in-šti-tú-cií či me-dia-li-zo-va-né in-for-má-cie a pod.
  • 9) Pre sprá-ve po-cho-pe-nie prob-le-ma-ti-ky je ne-vyh-nu-té mať na pa-mä-ti, že tres-tné ozná-me-nie ne-po-dá-va-jú len oso-by poc-ti-vé, prav-dov-rav-né, dob-ro-my-seľ-né, či na as-poň prie-mer-nej psy-chic-kej a so-ciál-nej úrov-ni. Tak-tiež je dob-ré si uve-do-miť, že tres-tné ozná-me-nie auto-ma-tic-ky nez-na-me-ná, že doš-lo ku skut-ku, tak ako je to uve-de-né v tres-tnom ozná-me-ní a že ten-to sku-tok je tres-tným či-nom v sú-la-de s Tres-tným zá-ko-nom. Rov-ni-ca: Tres-tné ozná-me-nie = trest-ný čin, pod-ľa skú-se-nos-tí auto-ra nep-la-tí ani v po-lo-vi-ci prí-pa-dov.
  • 10) Reál-na ca-suis-ti-ka
  • 11) Autor pri-po-mí-na, že sna-ha lo-gic-ky od-ôvod-niť ne-lo-gic-ké po-da-nia na zá-kla-de dô-ka-zov je v niek-to-rých prí-pa-doch na hra-ni-ci zdra-vé-ho ro-zu-mu.

Autor
npor. JUDr. Miroslav Srholec

Môžeme sa v budovách súdov cítiť bezpečne?

V os-tat-ných ro-koch sa na Slo-ven-sku sta-lo tak-mer pra-vi-del-ným ja-vom, že ano-nym-ný ozna-mo-va-teľ, ob-vyk-le pros-tred-níc-tvom po-li-caj-nej lin-ky, nah-lá-si umies-tne-nie vý-buš-ni-ny na sú-de. Nás-led-ne je bu-do-va sú-du (sú-dov) eva-kuo-va-ná a prís-luš-ní-ci po-lí-cie vy-ko-ná-va-jú nie-koľ-ko-ho-di-no-vú py-ro-tech-nic-kú pre-hliad-ku pries-to-rov sú-du. Do-te-raz bol vý-sle-dok ta-kých-to pre-hlia-dok, naš-ťas-tie, vždy ne-ga-tív-ny, a uda-losť zos-ta-la „len“ v ro-vi-ne ší-re-nia pop-laš-nej sprá-vy.
Mô-žu sa však účas-tní-ci súd-nych ko-na-ní, sud-co-via, za-mes-tnan-ci sú-dov a iné oso-by na-chá-dza-jú-ce sa v bu-do-vách sú-dov cí-tiť bez-peč-ne? Akým spô-so-bom, resp. do akej mie-ry je za-bez-pe-če-né, aby sa do ob-jek-tu sú-du zbra-ne či iné ne-do-vo-le-né ve-ci aj reál-ne ne-dos-ta-li a ne-bo-li pou-ži-té na spá-chanie tres-tné-ho či-nu?

Pod-ľa § 47 ods. 1 zá-ko-na č. 4/2001 Z. z. o Zbo-re vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov (ďa-lej len „zá-kon“) ochra-nu po-riad-ku a bez-peč-nos-ti v ob-jek-toch sú-du(1) na účel za-cho-va-nia ne-ru-še-né-ho prie-be-hu ko-na-nia pred sú-dom a bez-peč-nos-ti osôb za-bez-pe-ču-jú prís-luš-ní-ci zbo-ru ozna-če-ní ako „Jus-tič-ná stráž“.

Prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že sú v tej-to sú-vis-los-ti op-ráv-ne-ní pre-ve-ro-vať op-ráv-ne-nosť vstu-pu oso-by do ob-jek-tu sú-du a vy-zvať ju, aby dok-la-dom preu-ká-za-la svo-ju to-tož-nosť, a tiež kon-tro-lo-vať oso-by vstu-pu-jú-ce do ob-jek-tu sú-du tech-nic-ký-mi pros-tried-ka-mi, či ne-ma-jú pri se-be zbraň (§ 47 ods. 2 písm. a) a b) zá-ko-na).

Pod-ľa § 48 ods. 4 pr-vá ve-ta zá-ko-na prís-luš-ník Jus-tič-nej strá-že je op-ráv-ne-ný vy-ko-nať pre-hliad-ku vstu-pu-jú-cej oso-by, jej od-ev-ných zvr-škov a osob-ných ve-cí pod-ľa § 14 ods. 4 až 6.

Pre-hliad-ku oso-by a pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov vy-ko-ná prís-luš-ník Jus-tič-nej strá-že po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov (§ 14 ods. 4 zá-ko-na). Ak po vy-ko-na-ní pre-hliad-ky pod-ľa od-se-ku 4 exis-tu-je dô-vod-né po-doz-re-nie, že oso-ba má pri se-be zbraň ale-bo inú ne-do-vo-le-nú vec, prís-luš-ník zbo-ru (oso-ba rov-na-ké-ho poh-la-via ako pre-hlia-da-ná oso-ba) vy-ko-ná vi-zuál-nu pre-hliad-ku te-la vrá-ta-ne ús-tnej du-ti-ny, pod-pa-zu-šia, dla-ní a cho-di-diel. Pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov vy-ko-ná prís-luš-ník zbo-ru dôs-led-ným preh-ma-ta-ním s vy-uži-tím de-tek-čných pros-tried-kov. Pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov mô-že prís-luš-ník zbo-ru vy-ko-nať za po-mo-ci slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom. Pri pre-hliad-ke pou-ží-va prís-luš-ník zbo-ru hy-gie-nic-ké ru-ka-vi-ce. Oso-ba mô-že pre-hliad-ku od-miet-nuť. V prí-pa-de od-miet-nu-tia pre-hliad-ky ne-bu-de tej-to oso-be umož-ne-ný vstup do chrá-ne-né-ho ob-jek-tu ale-bo bu-de z chrá-ne-né-ho ob-jek-tu vy-ve-de-ná. Prís-luš-ník zbo-ru oso-bu pou-čí o prá-ve od-miet-nuť pre-hliad-ku, ako aj o dôs-led-koch od-miet-nu-tia. O od-miet-nu-tí pre-hliad-ky spí-še prís-luš-ník zbo-ru úrad-ný zá-znam (§ 14 ods. 5 zá-ko-na).

Pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a pre-hliad-ka ve-cí sa vy-ko-ná po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov, na-hliad-nu-tím, vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny na ur-če-né mies-to, dôs-led-ným preh-ma-ta-ním ve-cí. Pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a pre-hliad-ka ve-cí sa mô-že vy-ko-nať za po-mo-ci slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom (§ 14 ods. 6 zá-ko-na).

Z uve-de-nej práv-nej úp-ra-vy vy-plý-va, že na účel za-bez-pe-če-nia po-riad-ku a bez-peč-nos-ti v ob-jek-toch sú-du sú prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že „op-ráv-ne-ní“, nie však po-vin-ní, vy-ko-nať pre-hliad-ku vstu-pu-jú-cej oso-by, jej od-ev-ných zvr-škov, ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí.

Ak sa vy-ko-ná-va pre-hliad-ka vstu-pu-jú-cej oso-by a jej od-ev-ných zvr-škov, tá-to sa mu-sí vy-ko-nať po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov. V prí-pa-de dô-vod-né-ho po-doz-re-nie, že oso-ba má pri se-be zbraň ale-bo inú ne-do-vo-le-nú vec, prís-luš-ník Jus-tič-nej strá-že vy-ko-ná aj vi-zuál-nu pre-hliad-ku te-la, pri-čom pre-hliad-ku od-ev-ných zvr-škov vy-ko-ná dôs-led-ným preh-ma-ta-ním s vy-uži-tím de-tek-čných pros-tried-kov, prí-pad-ne aj za po-mo-ci slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom.

V prí-pa-de, že sa vy-ko-ná-va pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí, tá-to sa pod-ľa § 14 ods. 6 zá-ko-na mu-sí vy-ko-nať po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov, na-hliad-nu-tím, vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny na ur-če-né mies-to, dôs-led-ným preh-ma-ta-ním ve-cí. Ob-dob-ne ako v prí-pa-de pre-hliad-ky vstu-pu-jú-cej oso-by a jej od-ev-ných zvr-škov, aj pri pre-hliad-ke ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí vstu-pu-jú-cej oso-by mož-no pou-žiť slu-žob-né-ho psa vy-cvi-če-né-ho na vy-hľa-dá-va-nie lá-tok so špe-ci-fic-kým pa-chom.

Z ci-to-va-né-ho us-ta-no-ve-nie § 14 ods. 6 zá-ko-na nie je zrej-mé, či jed-not-li-vé spô-so-by vý-ko-nu pre-hliad-ky ba-to-ži-ny a ve-cí oso-by vstu-pu-jú-cej do ob-jek-tu sú-du sú v zá-ko-ne uve-de-né ku-mu-la-tív-ne ale-bo al-ter-na-tív-ne. Práv-ny ja-zyk pou-ži-tý zá-ko-no-dar-com skôr na-vo-dzu-je do-jem, že ide o ku-mu-la-tív-ne vy-jad-re-nie, keď-že v prí-pa-de al-ter-na-tív-ne-ho vý-poč-tu by v sú-la-de s le-gis-la-tív-ny-mi pra-vid-la-mi tvor-by zá-ko-nov mu-se-la byť me-dzi pos-led-ný-mi dvo-ma al-ter-na-tí-va-mi vlo-že-ná vy-lu-čo-va-cia spoj-ka „ale-bo“, čo nie je. Z hľa-dis-ka ja-zy-ko-vé-ho (gra-ma-tic-ké-ho) vý-kla-du uve-de-né-ho práv-ne-ho us-ta-no-ve-nia sú te-da prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že po-vin-ní pre-hliad-ku ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí vy-ko-ná-vať vždy všet-kým štyr-mi v zá-ko-ne uve-de-ný-mi spô-sob-mi, t. j. po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov, na-hliad-nu-tím, vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny na ur-če-né mies-to a dôs-led-ným preh-ma-ta-ním ve-cí.

Ap-li-kač-ná prax, zdá sa, si na-priek uve-de-né-mu le-gis-la-tív-ne-mu vy-jad-re-niu os-vo-ji-la opač-ný vý-klad zá-ko-na. Prís-luš-ní-ci Jus-tič-nej strá-že pre-hliad-ku ba-to-ži-ny a ve-cí oso-bám vstu-pu-jú-cim do ob-jek-tu sú-du ob-vyk-le vy-ko-ná-va-jú na-hliad-nu-tím do ba-to-ži-ny, aj to čas-to veľ-mi for-mál-nym a ne-dôs-led-ným spô-so-bom, pri-čom len v oje-di-ne-lých prí-pa-doch vy-ko-ná-va-jú pre-hliad-ku aj vy-lo-že-ním ve-cí z ba-to-ži-ny či preh-ma-ta-ním niek-to-rých ve-cí. Pre-hliad-ka ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí osôb vstu-pu-jú-cich do ob-jek-tu sú-du po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov sa prak-tic-ky vô-bec ne-vy-ko-ná-va, pri-čom ten-to stav je dl-ho-do-bý.

Keď-že zá-kon prís-luš-ní-kom Jus-tič-nej strá-že neuk-la-dá po-vin-nosť, ale len op-ráv-ne-nie, vy-ko-ná-vať pre-hliad-ku osôb vstu-pu-jú-cich do ob-jek-tu sú-du, ich od-ev-ných zvr-škov, ba-to-ži-ny a osob-ných ve-cí, u niek-to-rých osôb, kon-krét-ne u sud-cov a za-mes-tnan-cov sú-du, pre-hliad-ky, vrá-ta-ne pre-hlia-dok ich osob-ných zvr-škov, ba-to-žín a osob-ných ve-cí, pri vstu-pe do ob-jek-tu sú-du fak-tic-ky reali-zo-va-né nie sú. Ta-ké-to pri-vi-lé-gium však ne-má opo-ru v žiad-nom zá-ko-ne, pri-čom neo-dô-vod-ne-ne zvý-hod-ňu-je ur-či-té ka-te-gó-rie osôb pred iný-mi, čo aj s oh-ľa-dom na sku-toč-nosť, že k to-mu do-chá-dza na sú-doch, kto-ré ma-jú sym-bo-li-zo-vať a pre-sa-dzo-vať prin-cíp rov-nos-ti pred zá-ko-nom, tre-ba vní-mať obzvlášť cit-li-vo.

Uve-de-ná ne-dôs-led-ná práv-na úp-ra-va a eš-te be-ne-vo-len-tnej-šia ap-li-kač-ná prax však so se-bou ne-sú váž-ne bez-peč-nos-tné ri-zi-ká. Pre-dov-šet-kým sku-toč-nosť, že Jus-tič-ná stráž na sú-doch v Slo-ven-skej re-pub-li-ke pre-hliad-ku ba-to-žín a osob-ných ve-cí osôb vstu-pu-jú-cich do ob-jek-tu sú-du po-mo-cou de-tek-čných pros-tried-kov vô-bec ne-vy-ko-ná-va, keď-že pot-reb-né de-tek-čné pros-tried-ky (ba-to-ži-no-vé RTG ske-ne-ry) ne-má k dis-po-zí-cii, je obzvlášť alar-mu-jú-ca. Ta-ký-to fak-tic-ký stav umož-ňu-je bez väč-ších prob-lé-mov do ob-jek-tu kto-ré-ho-koľ-vek sú-du vniesť tak-mer neob-me-dze-né množ-stvo ľah-ko pre-nos-ných zbra-ní či iných ne-do-vo-le-ných ve-cí, kto-ré by nás-led-ne moh-li byť pou-ži-té na spá-chanie tres-tné-ho či-nu. Ak zá-kon pou-ží-va-nie ba-to-ži-no-vých de-tek-čných pros-tried-kov Jus-tič-nou strá-žou v zá-uj-me ochra-ny bez-peč-nos-ti na sú-doch pred-pok-la-dá, je po-vin-nos-ťou Mi-nis-ter-stva spra-vod-li-vos-ti SR tie-to de-tek-čné pros-tried-ky bez-od-klad-ne za-bez-pe-čiť. Ale-bo sa ča-ká, kým tá toľ-ko nah-la-so-va-ná „bom-ba“ na niek-to-rom sú-de aj sku-toč-ne vy-buch-ne?

Poznámky

  • 1) Práv-na úp-ra-va sa vzťa-hu-je aj na ob-jek-ty pro-ku-ra-tú-ry.

Autor
JUDr. Martin Buzinger PhD.

Pohľad na bezpečnostné prehliadky – reakcia k problematike bezpečnostných prehliadok

„Nie je mož-né, aby sa po-li-cajt pres-ved-čil, či oso-ba, kto-rú ob-me-dzil na osob-nej slo-bo-de pos-tu-pom pod-ľa § 85 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku, má pri se-be zbraň, resp. inú vec, kto-rou by moh-la oh-ro-ziť ži-vot ale-bo zdra-vie osôb.“

Zá-kon č. 301/2005 Z. z. Trest-ný po-ria-dok

§ 85 ods. 2 osob-nú slo-bo-du oso-by, kto-rá bo-la pris-tih-nu-tá pri tres-tnom či-ne ale-bo bez-pros-tred-ne po ňom, mô-že ob-me-dziť kto-koľ-vek, ak je to pot-reb-né na zis-te-nie jej to-tož-nos-ti, za-brá-ne-nie úte-ku, za-bez-pe-če-nie dô-ka-zov ale-bo na za-brá-ne-nie ďal-šie-mu pá-chaniu tres-tnej čin-nos-ti. Je však po-vin-ný ta-kú oso-bu bez-od-klad-ne od-ov-zdať út-va-ru Po-li-caj-né-ho zbo-ru, út-va-ru Vo-jen-skej po-lí-cie ale-bo út-va-ru Col-nej sprá-vy.

Trest-ný po-ria-dok jed-noz-nač-ne up-ra-vu-je pre ko-ho pla-tí a to v § 1 a pre-to, kto-koľ-vek nie je op-ráv-ne-ný pos-tu-po-vať pod-ľa § 85 ods. 2 Tr. po-riad-ku.

Zá-kon č. 400/2015 o tvor-be práv-nych pred-pi-sov a o Zbier-ke zá-ko-nov Slo-ven-skej re-pub-li-ky a o zme-ne a dopl-ne-ní niek-to-rých pred-pi-sov

§ 4 ods. 1 Práv-ny pred-pis mu-sí byť struč-ný, vnú-tor-ne bez-roz-por-ný a mu-sí ob-sa-ho-vať us-ta-no-ve-nia s nor-ma-tív-nym ob-sa-hom, kto-ré sú sys-te-ma-tic-ky a ob-sa-ho-vo vzá-jom-ne pre-via-za-né.

Trest-ný po-ria-dok si proti-re-čí v rôz-nych svo-jich čas-tiach, priz-ná-va od-liš-né pos-tu-py, kto-ré ani nie sú poj-mom vy-me-dze-ne. Znie to ab-sur-dne a však o nič viac ako niek-to-ré práv-ne pred-pi-sy.

V tom-to sme-re mož-no na-po-mô-žem k ob-jas-ne-niu či sa po-li-cajt mô-že pres-ved-čiť, či oso-ba má pri se-be zbraň ale-bo inú vec kto-rou by ju mo-hol oh-ro-ziť. Preš-tu-do-val som všet-ky člán-ky a tak tiež ko-men-tá-re k da-ným člán-kom a pod-ľa môj-ho ná-zo-ru ho-ci nie som žiad-ny or-gán ani ad-vo-kát dos-pel som k zá-ve-ru:

Po-li-cajt je po-vin-ný vy-ko-nať slu-žob-ný zá-krok pod-ľa § 9 zá-ko-na č. 171/1993 Z. z. O Po-li-caj-nom zbo-re ak je pá-cha-ný trest-ný čin ale-bo pries-tu-pok ale-bo je dô-vod-né po-doz-re-nie z ich pá-chania ak je pá-cha-ný pries-tu-pok ale-bo je bez-pros-tred-ne oh-ro-ze-ný ži-vot, zdra-vie ale-bo ma-je-tok a po-li-cajt je po-vin-ný vy-ko-nať slu-žob-ný zá-krok aj mi-mo služ-by. Slu-žob-ným zá-kro-kom po-li-cajt za-sa-hu-je do zá-klad-ných práv a slo-bôd oso-by. Ak to-to po-li-cajt vy-ko-ná v sú-la-de zo zá-ko-nom o Po-li-caj-nom zbo-re neos-tá-va mu iná mož-nosť ako opus-tiť ďal-šie pos-tu-py v zmys-le zá-ko-na o Po-li-caj-nom zbo-re a ak nech-ce byť za ta-ký-to pos-tup tres-tne stí-ha-ný mal by pre-sed-lať na Trest-ný po-ria-dok. Pre-čo?

Po-li-cajt slu-žob-ným zá-kro-kom spus-til pro-ces pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku a to za-is-ťo-va-cím úko-nom, neod-klad-ným úko-nom ale-bo neo-pa-ko-va-teľ-ným úko-nom a to aj vte-dy ak úko-ny vy-ko-nal mies-tne nep-rís-luš-ný po-li-cajt. V tom-to prí-pa-de te-da po-li-cajt kto-rý vy-ko-nal slu-žob-ný zá-krok mu-sí pos-tu-po-vať pod-ľa § 199 Tr. po-riad-ku.

Po-li-cajt aj tým, že oso-bu za-čne preh-ľa-dá-vať, za-čí-na sa pro-ces kto-rý mu-sí byť pres-kú-ma-tel-ný a to s to-ho dô-vo-du, že oso-ba ne-moh-la vy-ko-ná-vať ale-bo ko-nať slo-bod-ne čím jej bo-lo za-siah-nu-té do zá-klad-ných práv da-lo by sa tu pí-sať o roz-sud-koch ESĽP to by som mo-hol rov-no pí-sať kni-hu. Pos-tup aby sa pres-ved-čil po-li-cajt či má niek-to zbraň je s môj-ho poh-ľa-du nep-rí-pus-tné, mal by za-čať pos-tu-po-vať len v sú-la-de Tr. po-riad-ku aby ve-del zdô-vod-niť pos-tup a nás-led-ne aby bo-lo mož-né zá-sah do zá-klad-ných práv pre-jed-nať pred sú-dom. Ako vy-plý-va z us-ta-no-ve-nia § 199 Tr. po-riad-ku na-koľ-ko tres-tné stí-ha-nie sa za-čne za-is-ťo-va-cím úko-nom, neod-klad-ným úko-nom ale-bo neo-pa-ko-va-teľ-ným úko-nom, a v tom-to sme-re je po-vin-ný do troch dní od-ov-zdať vec mies-tne prís-luš-né-mu po-li-caj-to-vi s uz-ne-se-ním o za-ča-tí tres-tné-ho stí-ha-nia. To aký pos-tup zvo-lí ten ko-mu bo-la vec od-ov-zda-ná je tak is-to pres-kú-ma-tel-ná. Po-li-cajt by si mal byť ve-do-mí aké-ho-koľ-vek slu-žob-né-ho zá-kro-ku kto-rý vy-ko-ná-va a pro-ce-sy spo-je-né s nim. Pre-to si na zá-kla-de to-ho-to do-vo-lím tvr-diť, že aj pri akom-koľ-vek úko-ne po-li-caj-ta, kto-rý oso-ba ne-vy-ko-ná-va dob-ro-voľ-ne a je spo-je-ná s ob-me-dze-ním osob-nej slo-bo-dy by ma-la byť pres-kú-ma-tel-ná sú-dom aby sa štát-na moc kto-rá je or-gá-nom zve-re-ná nes-ta-la nás-tro-jom svoj-vô-le. V mno-hých člán-koch sa ro-zo-be-rá, že dô-ka-zy zís-ka-né pred za-čiat-kom tres-tné-ho stí-ha-nia sú ne-pou-ži-teľ-né a to prá-ve s to-ho dô-vo-du, že po-li-cajt v da-nom mo-men-te za-bez-pe-čí ne-ja-kú vec ne-mu-sí mať ve-do-mosť či je pre prí-pad-né tres-tné ko-na-nie dô-le-ži-tá ale-bo nie a tým-to spô-so-bom ke-dy ne-pos-tu-pu-je pod-ľa Tres-tné-ho po-riad-ku je da-ná vec ne-pou-ži-teľ-ná.

Na úpl-ný zá-ver:

Kaž-dý slu-žob-ný zá-krok je neod-klad-ným úko-nom a to aj pod jed-not-ným ve-le-ním čo je spo-je-né zo zá-sa-hom do zá-klad-ných práv a slo-bôd a te-da mu-sí byť ta-ký-to zá-sah pres-kú-ma-tel-ný sú-dom. Ne-súh-la-sím, že by kto-koľ-vek mo-hol pou-žiť § 85 ods. 2 Tr. po-riad-ku vzhľa-dom k to-mu, že len or-gá-ny čin-né v tres-tnom ko-na-ní sú via-za-né Tres-tným po-riad-kom a kto-koľ-vek by od-ov-zdal oso-bu ob-me-dze-nú na osob-nej slo-bo-de ne-mô-že vy-dať uz-ne-se-nie. Ak už bo-la nie-ko-mu ob-me-dze-ná osob-ná slo-bo-da je mož-né vy-ko-nať pre-hliad-ku len v zmys-le zá-ko-na č. 301/2005 Z. z. Trest-ný po-ria-dok.

Autor
Ľudovít Holásek

Bezpečnostné previerky kandidátov na ústavných sudcov?

V pos-led-nom ča-se sme sved-ka-mi dis-ku-sií o no-vých pod-mien-kach voľ-by ús-tav-ných sud-cov. Pod-ľa prip-ra-vo-va-nej zme-ny ús-ta-vy, ús-tav-ný sud-ca mu-sí byť všeo-bec-ne uz-ná-va-nou osob-nos-ťou v od-bo-re prá-va a tak-tiež sa za-vá-dza ús-tav-ný pred-pok-lad sú-vi-sia-ci s mo-rál-nou in-teg-ri-tou dot-knu-tej oso-by spo-čí-va-jú-ci v tom, že da-ná oso-ba svo-jím do-te-raj-ším ži-vo-tom dá-va zá-ru-ku, že fun-kciu sud-cu Ústav-né-ho sú-du bu-de vy-ko-ná-vať riad-ne, čes-tne, ne-zá-vis-le a nes-tran-ne.

Zme-niť sa má aj spô-sob voľ-by. Dnes nap-rík-lad sta-čí na zvo-le-nie kan-di-dá-ta na ús-tav-né-ho sud-cu v parla-men-te jed-no-du-chá väč-ši-na z prí-tom-ných pos-lan-cov. Mi-nis-ter-stvo spra-vod-li-vos-ti navr-hu-je sprís-niť pra-vid-lá tak, aby bo-la pot-reb-ná kva-li-fi-ko-va-ná väč-ši-na, te-da viac ako po-lo-vi-ca zo všet-kých 150 pos-lan-cov. Uva-žu-je sa o tom, že by z pro-ce-su me-no-va-nia ús-tav-ných sud-cov vy-pus-ti-li pre-zi-den-ta- ak by na zvo-le-nie sud-cu ús-tav-né-ho sú-du bo-la pot-reb-ná mi-ni-mál-ne troj-pä-ti-no-vá väč-ši-na pos-lan-cov NRSR. V ce-lej dis-ku-sii mi však chý-ba jed-na vec – a to ove-ro-va-nie bez-úhon-nos-ti kan-di-dá-tov na ús-tav-ných sud-cov.

Ústav-ným zá-ko-nom čís-lo 161/2014 Z. z. a nás-led-ne zá-ko-nom čís-lo 195/2014 Z. z. kto-rým sa me-ní a dopĺňa zá-kon č. 385/2000 Z. z. o sud-coch a prí-se-dia-cich sa do práv-ne-ho po-riad-ku Slo-ven-skej re-pub-li-ky za-hr-nu-la po-vin-nosť skú-mať bez-úhon-nosť kan-di-dá-tov na sud-cov pre-vier-ka-mi, kto-ré vy-ko-ná-va Ná-rod-ný bez-peč-nost-ný úrad. Ten má pre-ve-riť, či kan-di-dát na sud-cu „nie je pod preu-ká-za-teľ-ným nát-la-kom v dôs-led-ku fi-nan-čnej si-tuácie, nie je preu-ká-za-teľ-ne zá-vis-lý od kon-zu-má-cie al-ko-ho-lic-kých ná-po-jov ale-bo od iných ná-vy-ko-vých lá-tok, nep-ri-jí-ma neop-ráv-ne-né plat-by, da-ry ale-bo iné vý-ho-dy ale-bo nez-neu-ží-va pos-ta-ve-nie a fun-kciu na zís-ka-va-nie neop-ráv-ne-ných po-žit-kov, ne-dis-po-nu-je s ma-jet-kom, kto-ré-ho hod-no-ta je nep-ri-me-ra-ná priz-na-ným príj-mom a kto-ré-ho le-gál-nosť pô-vo-du nie je schop-ný ale-bo ochot-ný preu-ká-zať, ne-má ob-chod-né, ma-jet-ko-vé ale-bo fi-nan-čné vzťa-hy s oso-ba-mi z pros-tre-dia or-ga-ni-zo-va-né-ho zlo-či-nu, ale-bo nes-prá-va sa ko-rup-čne.“(§ 7 písm. a/ až f/ zá-ko-na čís-lo 385/2000 Z.z. v plat-nom zne-ní.)

Od 01.09.2014, te-da od účin-nos-ti no-ve-ly zá-ko-na čís-lo 385/2000 Z.z. kan-di-dá-ti na sud-cov pre-vier-ky NBÚ sku-toč-ne ab-sol-vu-jú, pre-vier-ky u sud-cov, kto-rí bo-li me-no-va-ní do fun-kcie pred 01.09.2014 po-zas-ta-vil Ústav-ný súd Slo-ven-skej re-pub-li-ky ná-le-zom sp. zn. PL. ÚS 21/2014.

Nech-cem sa te-raz ve-no-vať prob-le-ma-ti-ke ús-tav-nos-ti resp.neús-tav-nos-ti pre-vie-rok (aj keď si mys-lím, že sud-ca, na kto-ré-ho má jed-na z mo-cí v štá-te le-gál-ne vy-tvo-re-nú zlož-ku ne-mô-že vy-ko-ná-vať svo-ju fun-kciu ne-zá-vis-le a nes-tran-ne). Za-ují-ma ma však jed-na vec- ak ma-jú byť pre-ve-ro-va-ní kan-di-dá-ti na sud-cov všeo-bec-ných sú-dov SR, ne-ma-li by byť pre-ve-re-ní kan-di-dá-ti na naj-dô-le-ži-tej-šiu sud-cov-skú po-zí-ciu v štá-te – te-da aj kan-di-dá-ti na ús-tav-ných sud-cov?

Bez pre-vie-rok sa mô-že stať, že sa ús-tav-ným sud-com mô-žu stať aj oso-by, kto-ré pred-pok-la-dy uve-de-né v § 7 zá-ko-na čís-lo 385/2000 Z.z. nespĺňa-jú-te-da oso-by v zlej fi-nan-čnej si-tuá-cii, al-ko-ho-li-ci ale-bo nar-ko-ma-ni, oso-by s kon-tak-ta-mi na or-ga-ni-zo-va-ný zlo-čin a po-dob-ne.

Ne-ro-zu-miem to-mu, pre-čo pos-lan-ci, kto-rí sa ve-he-men-tne v ro-ku 2014 pre-vie-rok sud-cov do-má-ha-li ( naj-mä pos-lan-ci stra-ny Smer ) te-raz ml-čia a ne-ro-zu-miem ani to-mu, pre-čo po pre-vier-kach ne-vo-la-jú ani mi-mov-lád-ne or-ga-ni-zá-cie a mé-diá, kto-ré v ro-ku 2014 pre-vier-ky sud-cov ve-he-men-tne ob-ha-jo-va-li.

Ten-to člá-nok by mal spus-tiť spo-lo-čen-skú dis-ku-siu o pre-vier-kach – buď by ma-li byť pre-ve-re-ní všet-ci kan-di-dá-ti na sud-cov – a te-da aj kan-di-dá-ti na ús-tav-ných sud-cov, ale-bo nik-to – ak sa pre-vier-ky u kan-di-dá-tov na ús-tav-ných sud-cov nep-red-pok-la-da-jú. Ško-da, že o ús-tav-nos-ti pre-vie-rok ús-tav-ný súd eš-te ne-roz-ho-dol…

Autor
JUDr. Peter Rajňák

Prehľad relevantnej rozhodovacej činnosti súdov ohľadom zákazu zneužitia práva v súvislosti s DPH

Pri do-ka-zo-va-ní da-ňo-vých tres-tných či-nov, kto-ré ma-jú pod-vod-ný cha-rak-ter (t.j. skrá-te-nie da-ne a pois-tné-ho pod-ľa § 276 a da-ňo-vý pod-vod pod-ľa § 277a Tres-tné-ho zá-ko-na), je tak-mer vždy ne-vyh-nut-né za-obe-rať sa otáz-kou, či dot-knu-tý da-ňo-vý sub-jekt v rám-ci dek-la-ro-va-ných zda-ni-teľ-ných pl-ne-ní tie-to vy-ko-nal reál-ne, ale-bo len pa-pie-ro-vo. Po-ve-da-né zjed-no-du-še-ne, jed-ným z ús-tred-ných pred-me-tov do-ka-zo-va-nia tej-to sku-pi-ny tres-tných či-nov bý-va okol-nosť, či da-ňo-vý sub-jekt reál-ne (sku-toč-ne) do-dal to-var, ale-bo pos-ky-tol služ-bu tak, ako to dek-la-ru-je v rám-ci da-ňo-vých dok-la-dov (fak-túr, do-da-cích lis-tov, CMR, JCD a pod.), resp. v po-da-nom da-ňo-vom priz-na-ní.

Je to-tiž zrej-mé, že na vznik ná-ro-ku na od-po-čí-ta-nie da-ne u kon-krét-ne-ho da-ňo-vé-ho sub-jek-tu, nie je práv-ne ur-ču-jú-ca exis-ten-cia prís-luš-ných dok-la-dov, ho-ci ta-ké-to dok-la-dy ob-sa-hu-jú všet-ky for-mál-ne ná-le-ži-tos-ti, ale pod-stat-né je, či neš-lo o ob-chod fik-tív-ny, te-da pred-stie-ra-ný (si-mu-lo-va-ný), a to i s pou-ka-zom na § 3 ods. 6 zá-ko-na č. 563/2009 Z.z. o sprá-ve da-ní (da-ňo-vý po-ria-dok) a o zme-ne a dopl-ne-ní niek-to-rých zá-ko-nov v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov(1), ale-bo s pri-hliad-nu-tím na ust. § 2 ods. písm. i) (2) a ust. § 21 ods. 1(3)zá-ko-na č. 595/2003 Z.z. o da-ni z príj-mov v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov.

Kon-krét-ne mož-no uviesť, že v prí-pa-de po-kiaľ zda-ni-teľ-ná oso-ba ako do-dá-va-teľ iba fik-tív-ne dek-la-ru-je do-da-nie to-va-ru, a te-da iš-lo o ne-reál-ny ob-chod s to-va-rom, kto-rý sa nik-dy neus-ku-toč-nil, tak po-tom nev-zni-ká ani pri-da-ná hod-no-ta, pri-čom lo-gic-ky to-mu-to sub-jek-tu ne-moh-lo po-tom vznik-núť ani prá-vo na od-po-čí-ta-nie da-ne pod-ľa § 49 zá-ko-na č. 222/2004 Z. z. o da-ni z pri-da-nej hod-no-ty v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov.

Po-kiaľ te-da da-ňo-vý sub-jekt u správ-cu da-ne up-lat-ňu-je od-po-čí-ta-nie da-ne, ho-ci pri tom-to pos-tu-pe vy-chá-dza len z for-mál-ne-ho (tzv. pa-pie-ro-vé-ho) do-da-nia to-va-ru, keď-že k reál-ne-mu do-da-niu to-va-ru ne-doš-lo (§ 8 zá-ko-na č. 222/2004 Z. z. o da-ni z pri-da-nej hod-no-ty), tak v ta-kej si-tuácie mož-no ho-vo-riť o zneu-ži-tí prá-va, kto-ré-ho cie-ľom je pre-dov-šet-kým neop-ráv-ne-ne zís-ka-nie da-ňo-vej vý-ho-dy. Prá-ve niž-šie uve-de-ný struč-ný vý-ber roz-ho-do-va-cej čin-nos-ti sú-dov sa ok-rem iné-ho za-obe-ral prin-cí-pom zá-ka-zu zneu-ži-tia prá-va v da-ňo-vej prob-le-ma-ti-ke.

Nas-le-du-je preh-ľad re-le-van-tnej roz-ho-do-va-cej čin-nos-ti sú-dov:

Roz-su-dok súd-ne-ho dvo-ra vo ve-ci C-255/02 „Ha-li-fax plc a iní“, kde bo-lo ok-rem iné-ho kon-šta-to-va-né, že: „Šies-tu smer-ni-cu je pot-reb-né vy-kla-dať v tom zmys-le, že brá-ni prá-vu pla-ti-te-ľa da-ne na od-po-čet DPH za-pla-te-nej na vstu-pe, keď pl-ne-nia pred-sta-vu-jú-ce zá-klad toh-to prá-va pred-sta-vu-jú zneu-ži-tie. Preu-ká-za-nie zneu-ži-tia na jed-nej stra-ne vy-ža-du-je, aby pred-met-né pl-ne-nia na-priek for-mál-ne-mu dodr-ža-niu pod-mie-nok sta-no-ve-ných v prís-luš-ných us-ta-no-ve-niach šies-tej smer-ni-ce a vo vnút-roš-tát-nej práv-nej úp-ra-ve pre-be-ra-jú-cej tú-to smer-ni-cu vied-li k zís-ka-niu da-ňo-vej vý-ho-dy, kto-rej pos-kyt-nu-tie by bo-lo v roz-po-re s cie-ľom sle-do-va-ným tý-mi-to us-ta-no-ve-nia-mi. Na dru-hej stra-ne mu-sí z cel-ku ob-jek-tív-nych pr-vkov ta-kis-to vy-plý-vať, že hlav-ný cieľ pred-met-ných pl-ne-ní je zís-kať da-ňo-vú vý-ho-du. Keď bo-la zis-te-ná exis-ten-cia zneu-ži-tia, prís-luš-né pl-ne-nia mu-sia byť zno-vu de-fi-no-va-né tak, aby bo-la nas-to-le-ná si-tuácia, kto-rá by exis-to-va-la v prí-pa-de, ke-by neexis-to-va-li pl-ne-nia pred-sta-vu-jú-ce zneu-ži-tie.“

Roz-su-dok súd-ne-ho dvo-ra vo ve-ci C440/04 Re-col-ta Re-cyc-ling SPRL, kde súd o. i. vy-hlá-sil, že vnút-roš-tát-ne-mu sú-du „pri-ná-le-ží od-miet-nuť priz-na-nie prá-va na od-po-čet, ak sa vo svet-le ob-jek-tív-nych sku-toč-nos-tí preu-ká-že, že, pla-ti-teľ da-ne sa svo-jou kú-pou zú-čas-tňu-je na pl-ne-ní, kto-ré je sú-čas-ťou pod-vo-du vo vzťa-hu k DPH, a to aj vte-dy, ak dot-knu-té pl-ne-nie spĺňa ob-jek-tív-ne kri-té-riá, na kto-rých sú za-lo-že-né poj-my do-dáv-ka to-va-ru pla-ti-te-ľom da-ne a hos-po-dár-ska čin-nosť.“

Roz-su-dok súd-ne-ho dvo-ra vo ve-ci C-504/10 vo ve-ci Ta-noarch s.r.o., kde súd uvie-dol, že „vnút-roš-tát-ne-mu sú-du pri-ná-le-ží, aby vzhľa-dom na všet-ky skut-ko-vé okol-nos-ti tý-ka-jú-ce sa pos-kyt-nu-tia služ-by, o kto-rú ide vo ve-ci sa-mej, ur-čil, či doš-lo k zneu-ži-tiu prá-va, po-kiaľ ide o prá-vo na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty za-pla-te-nej na vstu-pe, ale-bo nie. V rám-ci toh-to roz-hod-nu-tia súd de-fi-no-val zá-sa-du zá-ka-zu zneu-ži-tia prá-va ako zá-kaz vy-slo-ve-ne ume-lých konštruk-cií zba-ve-ných hos-po-dár-skej reali-ty a vy-tvo-re-ných iba s cie-ľom do-siah-nuť da-ňo-vú vý-ho-du.“

„Súd však dos-pel k zá-ve-ru, že o reál-ne tr-ho-vé vzťa-hy vy-vo-la-né pri-ro-dze-ným vzťa-hom do-py-tu a po-nu-ky neš-lo, tok to-va-ru bol dop-re-du na-li-naj-ko-va-ný tvor-ca-mi ce-lé-ho pro-jek-tu, tok fi-nan-cií reál-ne ne-ko-pí-ro-val úč-tov-né dok-la-dy, sa-mot-ný to-var bol v pod-sta-te bez-cen-ný pro-dukt vy-tvo-re-ný len za úče-lom fik-cie pod-ni-ka-nia a po-dob-ne ume-lo a ne-ria-diac sa zá-kon-mi tr-hu bo-la vy-tvo-re-ná i sieť vy-me-no-va-ných fi-riem. To všet-ko s je-di-ným cie-ľom – za po-mo-ci fin-go-va-nia z eko-no-mic-ké-ho hľa-dis-ka zmys-lupl-nej čin-nos-ti, kto-rá je v sku-toč-nos-ti ob-cho-dom len for-mál-ne a u kto-rej pri-da-ná hod-no-ta nev-zni-ká, do-siah-nuť neop-ráv-ne-né vrá-te-nie nad-mer-né-ho od-poč-tu DPH. Inak po-ve-da-né do sché-my za-po-je-né fir-my svo-ji-mi for-mál-ny-mi úkon-mi eko-no-mic-kú pod-sta-tu ob-cho-du len pred-stie-ra-li, pri-čom z tak-to pred-stie-ra-né-ho ob-cho-du s ko-mo-di-tou fik-tív-nej hod-no-ty žiad-ne zá-väz-ky štá-tu ne-mô-žu vzni-kať.“ (z roz-sud-ku vte-daj-šie-ho Špe-ciál-ne-ho sú-du v Pe-zin-ku zo dňa 28.04.2008, sp. zn. PK 2Tš 29/2006).

Na-do-bú-da-teľ mu-sí mať v zá-sa-de prá-vo na od-po-čet DPH, po-kiaľ ob-jek-tív-ny-mi dô-kaz-mi pred-lo-ží úmy-sel vy-ko-ná-vať hos-po-dár-sku čin-nosť. Av-šak vy-chá-dza-júc z roz-sud-ku Súd-ne-ho dvo-ra Európ-skej únie sp. zn. C-504/10 z 27. ok-tób-ra 2011 vy-plý-va, že vznik-nu-té prá-vo na od-po-čet zos-tá-va ža-lob-co-vi iba v prí-pa-de, že neexis-tu-jú pod-vod-né ale-bo zneu-ží-va-jú-ce okol-nos-ti sme-ru-jú-ce k zís-ka-niu da-ňo-vej vý-ho-dy (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 15.12.2011, sp. zn. 5 Sžf 66/2011).

„Pri po-su-dzo-va-ní ná-ro-ku na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty má sku-toč-ný stav pred-nosť pred sta-vom for-mál-nym. Tá-to zá-sa-da nie-len umož-ňu-je, ale aj pri-ka-zu-je správ-co-vi da-ne nep-ri-hlia-dať k si-mu-lo-va-ným práv-nym úko-nom, ak sa tie-to reál-ne neus-ku-toč-ni-li, ne-napl-ni-li a len za-stie-ra-jú úko-ny, kto-ré sa us-ku-toč-ni-li. Ne-vyh-nut-ným pre ná-rok na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty je preu-ká-za-nie, že for-mál-na dek-la-rá-cia pred-lo-že-ných dok-la-dov má aj po-va-hu fak-tu“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 28. sep-tem-bra 2017, sp. zn. 8Sžf/40/2015).

„Zmys-lom zá-ko-nom us-ta-no-ve-nej sús-ta-vy da-ní, vrá-ta-ne da-ne z pri-da-nej hod-no-ty (ďa-lej aj DPH) a spot-reb-nej da-ne z lie-hu (ďa-lej len SDL) je pri-ná-šať pros-tried-ky do štát-ne-ho roz-poč-tu. Aký-koľ-vek práv-ny úkon ale-bo súhrn na se-ba nad-vä-zu-jú-cich práv-nych úko-nov, vy-ko-ná-va-ných na účel do-siah-nu-tia opač-né-ho efek-tu, te-da vý-sled-né-ho fak-tic-ké-ho de-fi-ci-tu štá-tu pros-tred-níc-tvom od-čer-pa-nia je-ho fi-nan-čných zdro-jov je pop-re-tím sa-mot-nej pod-sta-ty prís-luš-né-ho dru-hu da-ne. Ob-ha-jo-ba ta-ké-ho pos-tu-pu, za-me-ra-ná na for-mál-ne spl-ne-nie ná-le-ži-tos-tí jed-not-li-vých us-ta-no-ve-ní oso-bit-ných pred-pi-sov je práv-ne ire-le-van-tná. Pod-ľa § 39 Ob-čian-ske-ho zá-kon-ní-ka (kto-rým sa spra-vu-jú aj ob-chod-né zá-väz-ko-vé vzťa-hy v zmys-le § 1 ods. 2 Ob-chod-né-ho zá-kon-ní-ka) je to-tiž nep-lat-ný práv-ny úkon, kto-rý svo-jim ob-sa-hom ale-bo úče-lom od-po-ru-je zá-ko-nu ale-bo ho ob-chá-dza ale-bo sa prie-či dob-rým mra-vom. Ta-ký úkon ne-mô-že byť ani pod-kla-dom pre vznik ná-ro-kov a po-vin-nos-tí vy-plý-va-jú-cich zo zá-kon-né-ho da-ňo-vé-ho re-ži-mu (tu da-ne z pre-da-nej hod-no-ty a spot-reb-nej da-ne) pri pre-da-ji to-va-ru a pos-ky-to-va-ní slu-žieb. Ko-na-ním, zod-po-ve-da-jú-cim nep-lat-né-mu práv-ne-mu úko-nu, však mô-že byť spá-cha-ný trest-ný čin.“ (z Uz-ne-se-nia Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 4. jú-na 2013, sp. zn. 2 To 10/2012).

„Bo-la preu-ká-za-ná exis-ten-cia štruk-tú-ro-va-nej sché-my, kto-rej je-di-ným dô-vo-dom vzni-ku a fun-go-va-nia po do-bu tak-mer dvoch ro-kov bo-lo up-lat-ňo-va-nie si nad-mer-né-ho od-poč-tu da-ne z pri-da-nej hod-no-ty z ob-cho-dov, kto-ré v ko-neč-nom dôs-led-ku ne-go-va-li svo-ju hos-po-dár-sku pod-sta-tu, a tou bo-la tvor-ba reál-ne-ho zis-ku reál-ny-mi eko-no-mic-ký-mi ak-ti-vi-ta-mi vy-plý-va-jú-ci-mi z reál-nych po-žia-da-viek tr-hu.“ (Uz-ne-se-nie Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 24. ap-rí-la 2014, sp. zn. 5 To 9/2013).

„Ob-ha-jo-ba pos-tu-pu, za-me-ra-ná na for-mál-ne spl-ne-nie ná-le-ži-tos-tí jed-not-li-vých us-ta-no-ve-ní oso-bit-ných pred-pi-sov je práv-ne ire-le-van-tná, keď-že pri po-su-dzo-va-ní le-ga-li-ty a le-gi-ti-mi-ty akých-koľ-vek pos-tu-pov v rám-ci sta-no-vo-va-nia da-ňo-vých po-vin-nos-tí za-in-te-re-so-va-ných sub-jek-tov ne-pos-ta-ču-je preu-ká-za-nie for-mál-nej per-fek-tnos-ti úč-tov-ných dok-la-dov. V rám-ci tes-tov, kde sa po-su-dzu-je mož-nosť od-poč-tov da-ne z pri-da-nej hod-no-ty, sa mu-sí zva-žo-vať aj prin-cíp zneu-ži-tia prá-va a nie sú prí-pus-tné si-tuácie, ke-dy sa is-té sku-toč-nos-ti len pred-stie-ra-jú.“ (Uz-ne-se-nie Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo 26. feb-ruára 2015, sp. zn. 5 To 12/2014).

„Zo su-má-ru vy-ko-na-ných a vy-hod-no-te-ných dô-ka-zov lo-gic-ky vy-ply-nu-lo, že ob-cho-dy tý-ka-jú-ce sa ly-kož-rú-tov a euroočiek bo-li iba fik-tív-ne – úč-tov-ne sí-ce čias-toč-ne pod-lo-že-né, av-šak k sku-toč-né-mu ná-ku-pu a pre-da-ju tej-to ko-mo-di-ty nik-dy ne-doš-lo“ (Uz-ne-se-nie Naj-vyš-šie-ho sú-du SR zo dňa 27.02.2014, sp. zn. 4 To 5/2014).

„Pre prí-pad preu-ká-za-nia vzni-ku prá-va na od-po-čí-ta-nie da-ne z pri-da-nej hod-no-ty pri do-da-ní to-va-ru je ža-lob-ca za-ťa-že-ný dô-kaz-ným bre-me-nom, že v zda-ni-teľ-nom ob-cho-de doš-lo od do-dá-va-te-ľa to-va-ru na ža-lob-cu k pre-vo-du prá-va reál-ne nak-la-dať s hmot-ným ma-jet-kom ako vlas-tník. Pri ur-če-ní to-ho, či bo-lo us-ku-toč-ne-né do-da-nie to-va-ru, nie je roz-ho-du-jú-ce na-do-bud-nu-tie práv-ne-ho vlas-tníc-tva v zmys-le Ob-chod-né-ho zá-kon-ní-ka k to-va-ru ža-lob-com ako ku-pu-jú-cim, nap-rík-lad tvr-de-ním o od-ov-zda-ní a prev-za-tí to-va-ru pod-lo-že-ným prís-luš-ný-mi pro-to-kol-mi, ale pre us-ku-toč-ne-nie zda-ni-teľ-né-ho ob-cho-du do-da-ním to-va-ru je roz-ho-du-jú-ce, aby ku-pu-jú-ci zís-kal prá-vo dis-po-no-vať s to-va-rom ako vlas-tník.“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky z 11. ap-rí-la 2017, sp. zn. 1Sžf/72/2015 uve-rej-ne-ný ako ju-di-kát pod č. 4/2018).

„V prí-pa-de, že da-ňo-vé or-gá-ny op-ráv-ne-ne a dô-vod-ne spo-chyb-nia exis-ten-ciu a pô-vod to-va-ru, kto-rý mal byť pred-me-tom ob-cho-do-va-nia, je dô-vod-ne na-mies-te otáz-ka, s akou od-bor-nou sta-ros-tli-vos-ťou da-ňo-vý sub-jekt pris-tu-po-val k reali-zá-cii zda-ni-teľ-né-ho ob-cho-du, keď ob-cho-do-val s nie-čím, čo neexis-to-va-lo. Ob-chod, o kto-rom sved-čí len exis-ten-cia for-mál-nych dok-la-dov, ne-vys-ti-hu-je reál-nu pod-sta-tu a eko-no-mic-ký účel pod-ni-ka-nia, nao-pak, dá sa ho-vo-riť o po-die-ľa-ní sa na zneu-ži-tí prá-va vy-plý-va-jú-ce-ho zo zá-sa-dy neut-ra-li-ty da-ne z pri-da-nej hod-no-ty všet-ký-mi zú-čas-tne-ný-mi člán-ka-mi v ob-chod-nom re-ťaz-ci. Správ-ca da-ne má prá-vo pre-ve-riť pô-vod to-va-ru ako aj dopl-ne-ným do-ka-zo-va-ním od-strá-niť vznik-nu-té po-chyb-nos-ti, ak vie-ro-hod-nosť vo vzťa-hu k ich ob-sa-hu bo-la vy-hod-no-te-ním vý-sled-kov do-ka-zo-va-nia spo-chyb-ne-ná, preu-ká-zať prav-di-vosť tvr-de-ní da-ňo-vé-ho sub-jek-tu, že so spor-ným to-va-rom sku-toč-ne ob-cho-do-val. Dô-kaz-né bre-me-no spo-čí-va na da-ňo-vom sub-jek-te, aby pred-lo-žil dô-ka-zy potvr-dzu-jú-ce, že pred-met ob-cho-du sku-toč-ne exis-to-val.“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky z 31. ja-nuá-ra 2018, sp. zn. 6Sžfk/30/2017 uve-rej-ne-ný ako ju-di-kát pod č. 39/2018)

„V prí-pa-de po-hy-bu to-ho is-té-ho to-va-ru, kto-rý sa us-ku-toč-ní od pr-vé-ho k pos-led-né-mu do-dá-va-te-ľo-vi, ak z ce-lé-ho kom-plexu okol-nos-tí re-ťa-zo-vé-ho ob-cho-du je dos-ta-toč-ným spô-so-bom zjav-né, že ob-chod-né ope-rá-cie, vy-ho-to-ve-nie fak-túr so slo-ven-skou da-ňou z pri-da-nej hod-no-ty me-dzi pla-ti-teľ-mi na úze-mí Slo-ven-ska, čias-toč-ných me-dzi-ná-rod-ných nák-lad-ných lis-tov, a fak-túr za čas prep-rav-nej tra-sy, us-ku-toč-ni-li sa zjav-ne iba for-mál-ne bez reál-ne-ho ob-cho-du, doš-lo k pod-vod-né-mu ko-na-niu, kto-ré-ho cie-ľom a úče-lom je čer-pa-nie nad-mer-ných od-poč-tov zo štát-ne-ho roz-poč-tu.“ (Roz-su-dok Naj-vyš-šie-ho sú-du Slo-ven-skej re-pub-li-ky z 21. mar-ca 2018, sp. zn. 6Sžfk/33/2017, uve-rej-ne-ný ako ju-di-kát pod č. 51/2018).

Poznámky

  • 1) na práv-ny úkon ale-bo inú sku-toč-nosť roz-ho-du-jú-cu pre zis-te-nie, vy-ru-be-nie ale-bo vy-bra-tie da-ne, kto-ré ne-ma-jú eko-no-mic-ké opod-stat-ne-nie a kto-rých vý-sled-kom je úče-lo-vé ob-chá-dzanie da-ňo-vej po-vin-nos-ti ale-bo zís-ka-nie ta-ké-ho da-ňo-vé-ho zvý-hod-ne-nia, na kto-ré by inak ne-bol da-ňo-vý sub-jekt op-ráv-ne-ný, ale-bo kto-rých vý-sled-kom je úče-lo-vé zní-že-nie da-ňo-vej po-vin-nos-ti, sa pri sprá-ve da-ní nep-ri-hlia-da.
  • 2) da-ňo-vým vý-dav-kom ro-zu-mie vý-da-vok (nák-lad) na do-siah-nu-tie, za-bez-pe-če-nie a udr-ža-nie zda-ni-teľ-ných príj-mov preu-ká-za-teľ-ne vy-na-lo-že-ný da-ňov-ní-kom, za-úč-to-va-ný v úč-tov-níc-tve da-ňov-ní-ka ale-bo za-evi-do-va-ný v evi-den-cii da-ňov-ní-ka pod-ľa § 6 ods. 11, pri-čom pri vy-uží-va-ní ma-jet-ku, kto-rý mô-že mať cha-rak-ter osob-nej pot-re-by a s ním sú-vi-sia-cich vý-dav-kov (nák-la-dov), je da-ňo-vý vý-da-vok uz-na-ný len v po-mer-nej čas-ti pod-ľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa pou-ží-va na do-siah-nu-tie, za-bez-pe-če-nie a udr-ža-nie zda-ni-teľ-ných príj-mov, ak ten-to zá-kon neus-ta-no-vu-je inak.
  • 3) da-ňo-vý-mi vý-dav-ka-mi nie sú vý-dav-ky (nák-la-dy), kto-ré ne-sú-vi-sia so zda-ni-teľ-ným príj-mom, aj keď tie-to vý-dav-ky (nák-la-dy) da-ňov-ník úč-to-val, vý-dav-ky (nák-la-dy), kto-rých vy-na-lo-že-nie na da-ňo-vé úče-ly nie je dos-ta-toč-ne preu-ká-za-né, …

Autor
JUDr. Ondrej Repa PhD.

K problematike obmedzenia osobnej slobody vs. zaistenia osoby v rámci polície

Pred-met-ný člá-nok pou-ka-zu-je na nes-práv-ne vy-kla-da-nie práv-nych no-riem pri pou-ží-va-ní in-šti-tú-tov ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy pod-ľa § 85 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku a za-is-te-nia oso-by pod-ľa § 19 ods. 1 Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re s kto-rý-mi sú spo-je-né ap-li-kač-né prob-lé-my. Už dlh-šiu do-bu sa po-le-mi-zu-je nad tým, kto mô-že a kto ne-mô-že za-dr-žať oso-bu po-doz-ri-vú z pá-chania tres-tné-ho či-nu, prí-pad-ne akým spô-so-bom. Ok-rem iné-ho je to spô-so-be-né neus-tá-le-ným a ne-jed-not-ným vzá-jom-ným vý-kla-dom zá-ko-nov a inter-ných pred-pi-sov v rám-ci Mi-nis-ter-stva vnút-ra. Pred-kla-da-ný člá-nok je ur-če-ný pre-dov-šet-kým pre prís-luš-ní-kov po-li-caj-né-ho zbo-ru, pro-ku-ra-tú-ru ale aj šir-šiu ve-rej-nosť. Cie-ľom je po-núk-nuť je-den z návr-hov rie-še-nia da-nej prob-le-ma-ti-ky ale aj vy-tvo-re-nia šir-šej dis-ku-sie z ra-dov od-bor-nej práv-nej ob-ce.

Na pr-vom mies-te je pot-reb-né uviesť, kto je po-li-cajt. Sú-čas-ný po-jem po-li-caj-ta v tres-tnom ko-na-ní je mož-né chá-pať z via-ce-rých hľa-dísk. I keď na pr-vý poh-ľad mož-no jed-no-du-cho uviesť, že po-jem po-li-cajt je taxatív-ne vy-me-dze-ný v tres-tnom po-riad-ku (zá-kon čís-lo 301/2005 Z. z.) v § 10 ods. 8 a nas-le-dov-ne, v šir-šom zmys-le slo-va mô-že-me po-jem po-li-cajt náj-sť aj v iných zá-kon-ných úp-ra-vách či na-ria-de-niach, ako je nap-rík-lad zá-kon čís-lo 171/1993 Z. z. o Po-li-caj-nom zbo-re a inter-né na-ria-de-nia či us-mer-ne-nia v rám-ci čin-nos-ti Po-li-caj-né-ho zbo-ru. Na úče-ly tres-tné-ho ko-na-nia ro-zu-mie-me po-li-caj-tom:

„a) vy-šet-ro-va-teľ Po-li-caj-né-ho zbo-ru,

b) vy-šet-ro-va-teľ fi-nan-čnej sprá-vy, ak ide o tres-tné či-ny spá-cha-né v sú-vis-los-ti s po-ru-še-ním col-ných pred-pi-sov ale-bo da-ňo-vých pred-pi-sov v ob-las-ti da-ne z pri-da-nej hod-no-ty pri do-vo-ze a spot-reb-ných da-ní,

c) po-ve-re-ný prís-luš-ník Po-li-caj-né-ho zbo-ru,

d) po-ve-re-ný prís-luš-ník vo-jen-skej po-lí-cie v ko-na-ní o tres-tných či-noch prís-luš-ní-kov oz-bro-je-ných síl,

e) po-ve-re-ný prís-luš-ník Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že v ko-na-ní o tres-tných či-noch prís-luš-ní-kov Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že v ob-jek-toch Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že aj je-ho za-mes-tnan-cov a o tres-tných či-noch osôb vo vý-ko-ne tres-tu od-ňa-tia slo-bo-dy ale-bo vo väz-be,

f) po-ve-re-ný prís-luš-ník fi-nan-čnej sprá-vy, ak ide o tres-tné či-ny spá-cha-né v sú-vis-los-ti s po-ru-še-ním col-ných pred-pi-sov ale-bo da-ňo-vých pred-pi-sov v ob-las-ti da-ne z pri-da-nej hod-no-ty pri do-vo-ze a spot-reb-ných da-ní,

e) ve-li-teľ ná-mor-nej lo-de v ko-na-ní o tres-tných či-noch spá-cha-ných na tej-to lo-di.“[1]

Pod-ľa § 10 ods. 9 zá-ko-na čís-lo 301/2005 Z. z. v zne-ní nes-kor-ších pred-pi-sov sa ro-zu-mie na úče-ly toh-to zá-ko-na aj zá-stup-ca prís-luš-né-ho or-gá-nu iné-ho štá-tu v rám-ci po-ve-re-nia úko-nov vy-šet-ro-va-nia s oh-ľa-dom na Rám-co-vé roz-hod-nu-tie Ra-dy Európ-skej únie z 13. jú-na 2002 o spo-loč-ných vy-šet-ro-va-cích tí-moch (2002/465/SVV) a tiež Pro-to-ko-lu o spo-loč-ných vy-šet-ro-va-cích tí-moch sa zá-ko-nom o európ-skom za-tý-ka-com roz-ka-ze a o zme-ne a dopl-ne-ní niek-to-rých zá-ko-nov čís-lo 403/2004 Z. z. vy-tvo-ri-li pod-mien-ky pre vy-šet-ro-va-nie tres-tných či-nov vy-šet-ro-va-cím tí-mom, kto-ré-ho člen-mi sú zá-stup-co-via štá-tov Európ-skej únie, kto-ré sú sú-čas-ťou tých-to roz-hod-nu-tí a vzá-jom-ných do-hôd me-dzi tý-mi-to štát-mi. (2) To-to us-ta-no-ve-nie má cha-rak-ter me-dzi-ná-rod-né-ho tres-tné-ho prá-va aby na úče-ly tres-tné-ho ko-na-nia, kto-ré bu-de vy-ko-ná-va-né v rám-ci dvoch ale-bo via-ce-rých štá-tov ma-li op-ráv-ne-nie ko-nať v pos-ta-ve-ní po-li-caj-ta v zmys-le slo-ven-ských no-riem tres-tné-ho prá-va aj oso-by, kto-ré sú člen-mi or-gá-nov čin-ných v tres-tnom ko-na-ní iných štá-tov. Lex spe-cia-lis k to-mu-to us-ta-no-ve-niu § 10 ods. 9 tres-tné-ho po-riad-ku je zá-kon čís-lo 403/2004 Z. z. o európ-skom za-tý-ka-com roz-ka-ze, pri-čom v § 2 ods. 2 uve-de-né-ho zá-ko-na sa uvá-dza, že na ko-na-nie pod-ľa spo-mí-na-né-ho zá-ko-na sa pou-ži-jú us-ta-no-ve-nia Tres-tné-ho po-riad-ku, ak nie je sta-no-ve-né inak. Trest-ný po-ria-dok sa pou-ži-je aj na ko-na-nie o žia-dos-tiach člen-ských štá-tov o vy-da-nie osôb na tres-tné stí-ha-nie ale-bo vý-kon tres-tu od-ňa-tia slo-bo-dy ale-bo ochran-né-ho opat-re-nia, na kto-ré ne-mož-no up-lat-niť rám-co-vé roz-hod-nu-tie.

Us-ta-no-ve-nie § 10 ods. 10 tres-tné-ho po-riad-ku uvá-dza ta-kis-to po-jem po-li-cajt na úče-ly tres-tné-ho po-riad-ku, pri-čom je uve-de-né, že je to ok-rem po-li-caj-tov v § 10 ods. 8 je po-li-caj-tom aj prís-luš-ník Po-li-caj-né-ho zbo-ru, kto-rý má pod-ľa všeo-bec-ne zá-väz-né-ho práv-ne-ho pred-pi-su vy-da-né-ho Mi-nis-ter-stvom vnút-ra Slo-ven-skej re-pub-li-ky, a to kon-krét-ne Vy-hláš-ky Mi-nis-ter-stva vnút-ra SR čís-lo 192/2017 Z. z. o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní. V tej-to vy-hláš-ke sú kon-krét-ne up-ra-ve-né prá-vo-mo-ci a roz-sah tých-to prá-vo-mo-cí a roz-hod-nu-tí po-li-caj-ta, kto-rý ne-má pos-ta-ve-nie vy-šet-ro-va-te-ľa ani pos-ta-ve-nie po-ve-re-né-ho prís-luš-ní-ka Po-li-caj-né-ho zbo-ru. Z hľa-dis-ka pos-ta-ve-nia je však tá-to ka-te-gó-ria po-li-caj-tov špe-ci-fic-ká. V rám-ci toh-to us-ta-no-ve-nia sa už mô-že-me dos-tať do ap-li-kač-ných prob-lé-mov v praxi. Stá-va sa to-tiž, že mno-ho ľu-dí či už tých, kto-rí nie sú sú-čas-ťou po-li-caj-né-ho zbo-ru ale do-kon-ca aj tí, kto-rí dl-ho-do-bo pra-cu-jú v zlož-kách po-lí-cie si za-mie-ňa-jú ten-to „typ“ po-li-caj-ta z di-kcie § 10 ods. 10 s po-li-caj-tom v zmys-le § 10 ods. 8 písm. c). Na jed-nej stra-ne je po-li-cajt po-ve-re-ný prís-luš-ník po-li-caj-né-ho zbo-ru (§ 10 ods. 8 písm. c), na dru-hej stra-ne je to po-ve-re-ný po-li-cajt (§ 10 ods. 10). Na pr-vý poh-ľad by sa moh-lo zdať, že poj-my sú to-tož-né a za-me-ni-teľ-né, av-šak opak je prav-dou.

Za-dr-ža-nie, ob-me-dzenie osob-nej slo-bo-dy a op-ráv-ne-nie na za-is-te-nie oso-by

Ďal-ším z ap-li-kač-ných prob-lé-mov pri spô-so-be za-dr-ža-nia je vy-me-dzenie poj-mov za-dr-ža-nia, ob-me-dzenia osob-nej slo-bo-dy a op-ráv-ne-nia na za-is-te-nie oso-by pod-ľa zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. Za-dr-ža-ním ro-zu-mie-me in-šti-tút tres-tné-ho ko-na-nia, kto-rým sa zá-sad-ným spô-so-bom za-sa-hu-je do zá-klad-ných ľud-ských práv a slo-bôd tak ako aj pri ob-me-dze-ní osob-nej slo-bo-dy v zmys-le tres-tné-ho po-riad-ku. Roz-diel je však v pro-ces-no-práv-nom pos-tu-pe. Kým pri za-dr-ža-ní oso-by mo-men-tom za-dr-ža-nia za-čí-na tres-tné stí-ha-nie na-koľ-ko ide o neod-klad-ný a neo-pa-ko-va-teľ-ný úkon, pri ob-me-dze-ní osob-nej slo-bo-dy ide o za-bez-pe-čo-va-cí úkon ale stá-le v zmys-le tres-tné-ho po-riad-ku pri-čom však z toh-to úko-nu ply-nú oso-be, kto-rá ob-me-dzu-je osob-nú slo-bo-du inej oso-be ďal-šie po-vin-nos-ti. Za-dr-žať oso-bu mô-že len po-li-cajt v zmys-le tres-tné-ho po-riad-ku, kým ob-me-dziť osob-nú slo-bo-du mô-že kto-koľ-vek za pod-mie-nok že sa jed-ná o trest-ný čin a zá-ro-veň je oso-ba od-ov-zda-ná po-li-caj-né-mu út-va-ru ale-bo col-nej sprá-ve.

Op-ráv-ne-nie na za-is-te-nie oso-by chá-pe-me v zmys-le zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re v rám-ci § 19 ods. 1, kde sú taxatív-ne vy-me-dze-né dô-vo-dy na ten-to úkon. To-to op-ráv-ne-nie má po-li-cajt na-koľ-ko sa jed-ná o re-žim zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. Po-jem po-li-cajt sí-ce v zá-ko-ne o po-li-caj-nom zbo-re uve-de-ný nie je, av-šak ana-lo-gic-ky ho mô-že-me preb-rať zo zá-ko-na čís-lo 73/1998 Z. z. o štát-nej služ-be prís-luš-ní-kov po-li-caj-né-ho zbo-ru, Slo-ven-skej in-for-mač-nej služ-by, Zbo-ru vä-zen-skej a jus-tič-nej strá-že Slo-ven-skej re-pub-li-ky a Že-lez-nič-nej po-lí-cie v § 2, kde sa uvá-dza, že po-li-cajt je vý-hrad-ne fy-zic-ká oso-ba, kto-rá je v slu-žob-nom po-me-re a kto-rá vy-ko-ná-va štát-nu služ-bu v rám-ci slu-žob-né-ho úra-du. Per ana-lo-giam je op-ráv-ne-ný za-is-tiť oso-bu aký-koľ-vek po-li-cajt v rám-ci MV SR.

Ap-li-kač-né prob-lé-my

V od-bor-ných člán-koch sa už ve-ľa pí-sa-lo o ap-li-kač-ných prob-lé-moch, ke-dy bež-ný ob-čan ne-mo-hol ob-me-dziť na osob-nej slo-bo-de oso-bu resp. ten-to pos-tup bol nea-dek-vát-ny a te-da proti-práv-ny. Pre úpl-nosť „Osob-nú slo-bo-du oso-by, kto-rá bo-la pris-tih-nu-tá pri tres-tnom či-ne ale-bo bez-pros-tred-ne po ňom, mô-že ob-me-dziť kto-koľ-vek, ak je to pot-reb-né na zis-te-nie jej to-tož-nos-ti, za-brá-ne-nie ďal-šie-mu pá-chaniu tres-tnej čin-nos-ti. Je však po-vin-ný ta-kú oso-bu bez-od-klad-ne od-ov-zdať út-va-ru Po-li-caj-né-ho zbo-ru, út-va-ru Vo-jen-skej po-lí-cie ale-bo út-va-ru Col-nej sprá-vy“ (§ 85 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku). Prob-lém nas-tá-va, keď oso-ba ne-vie v prie-be-hu pár se-kúnd vy-hod-no-tiť či sa jed-ná o pries-tu-pok ale-bo trest-ný čin. Keď-že § 85 ods. 2 TP sa expli-cit-ne via-že iba na trest-ný čin, mô-že byť da-ná oso-ba, kto-rá ob-me-dzi-la osob-nú slo-bo-du inej oso-be stí-ha-ná za prís-luš-ný trest-ný čin ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy. Iným, pre nás dô-le-ži-tej-ším prí-pa-dom je, keď da-nú oso-bu má ob-me-dziť po-li-cajt (nap-rík-lad prís-luš-ník po-ho-to-vos-tnej mo-to-ri-zo-va-nej jed-not-ky). Na tom-to mies-te je pre-to pot-reb-né za-me-rať sa na inter-né pred-pi-sy Mi-nis-ter-stva vnút-ra SR. Kým pod-ľa Vy-hláš-ky MV SR čís-lo 648/2008 o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní bo-lo o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia mož-né aby po-li-caj-ti v zmys-le § 10 ods. 10 Tres-tné-ho po-riad-ku ma-li de-le-go-va-nú prá-vo-moc a moh-li za-dr-žať oso-bu pod-ľa § 85 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku sú-čas-ná plat-ná Vy-hláš-ka MV SR čís-lo 192/2017 o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní nie je mož-né aby kto-rý-koľ-vek po-li-cajt vy-ko-nal za-dr-ža-nie oso-by pod-ľa § 85 ods. 1, pri-čom ten-to úkon mô-že vy-ko-nať len po-li-cajt v zmys-le § 10 ods. 8 Tres-tné-ho po-riad-ku. To zna-me-ná, že hliad-ka po-riad-ko-vej po-lí-cie resp. člen po-ho-to-vos-tnej mo-to-ri-zo-va-nej jed-not-ky mô-že oso-bu len ob-me-dziť na osob-nej slo-bo-dy pod-ľa § 85 ods. 2. Po-do-tý-kam však, že sa mu-sí jed-nať o trest-ný čin. V prí-pa-de ak sa jed-ná o pries-tu-pok, ako bo-lo spo-mí-na-né mô-že po-li-cajt za-is-tiť oso-bu a to v zmys-le § 19 ods. 1 písm. b) Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. Prob-lém zno-vu však nas-tá-va spô-sob ako po-li-cajt pr-vé-ho zá-sa-hu zis-tí, či ide o pries-tu-pok ale-bo trest-ný čin. Zno-vu sa mu-sí-me ana-lo-gic-ky oprieť o inter-né pred-pi-sy MV SR. Na-ria-de-nie MV SR 175/2010 o vy-me-dze-ní prís-luš-nos-ti út-va-rov Po-li-caj-né-ho zbo-ru a út-va-rov Mi-nis-ter-stva vnút-ra Slo-ven-skej re-pub-li-ky pri od-ha-ľo-va-ní tres-tných či-nov, pri zis-ťo-va-ní ich pá-cha-te-ľov a o pos-tu-pe v tres-tnom ko-na-ní v člán-ku 26 po-jed-ná-va o sa-mos-tat-nos-ti po-li-caj-ta, pri-čom sa jed-noz-nač-ne uvá-dza, že „Po-li-cajt vo vy-šet-ro-va-ní, ok-rem prí-pa-du, na kto-rý je tre-ba roz-hod-nu-tie ale-bo súh-las sud-cu pre príp-rav-né ko-na-nie ale-bo pro-ku-rá-to-ra, vy-ko-ná-va všet-ky úko-ny sa-mos-tat-ne, je po-vin-ný ich vy-ko-nať v sú-la-de so zá-ko-nom a zod-po-ve-dá za ich včas-né vy-ko-na-nie pod-ľa oso-bit-né-ho pred-pi-su.“ Oso-bit-ným pred-pi-som v zmys-le toh-to člán-ku je § 7 ods. 1 Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re, pri-čom z toh-to us-ta-no-ve-nia vy-pich-nem zno-vu „sa-mos-tat-nosť“ a „úko-ny v sú-la-de so zá-ko-nom“. Od-sek dva uve-de-né-ho člán-ku na-ria-de-nia 175/2010 ďa-lej uvá-dza „Prís-luš-ník PZ, kto-rý nie je vy-šet-ro-va-te-ľom ale-bo po-ve-re-ným prís-luš-ní-kom mô-že vy-ko-ná-vať roz-hod-nu-tia, opat-re-nia a úko-ny tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní v roz-sa-hu ur-če-nom oso-bit-ným pred-pi-som[3], po za-ča-tí tres-tné-ho stí-ha-nia ich vy-ko-na-nie pre-ro-ku-je s vy-šet-ro-va-te-ľom ale-bo po-ve-re-ným prís-luš-ní-kom ale-bo ich bez-pros-tred-ne na-dria-de-ným.“ Čo sa tý-ka uve-de-né-ho oso-bit-né-ho pred-pi-su tak pre úpl-nosť, „po-li-cajt v zmys-le tej-to vy-hláš-ky je op-ráv-ne-ný, vy-dať uz-ne-se-nie o za-ča-tí tres-tné-ho stí-ha-nia pod-ľa § 199 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, ak vy-ko-nal úkon pod-ľa § 3 písm. a) ale-bo písm. g), vy-dať uz-ne-se-nie o op-ra-ve uz-ne-se-nia pod-ľa § 174 ods. 1 v spo-je-ní s § 180 Tres-tné-ho po-riad-ku, tiež je op-ráv-ne-ný prib-rať do ko-na-nia tl-moč-ní-ka pod-ľa § 28 ods. 1 Tres-tné-ho po-riad-ku, prib-rať do ko-na-nia prek-la-da-te-ľa pod-ľa § 28 ods. 4 Tres-tné-ho po-riad-ku, pred-vo-lať sved-ka a po-žia-dať o je-ho pred-ve-de-nie pod-ľa § 128 Tres-tné-ho po-riad-ku, vy-žia-dať od-bor-né vy-jad-re-nie ale-bo pí-som-né potvr-de-nie pod-ľa § 141 ods. 2 Tres-tné-ho po-riad-ku ako aj za-is-tiť na úče-ly tres-tné-ho ko-na-nia vec dô-le-ži-tú pre tres-tné ko-na-nie pod-ľa § 89 ods. 1 TP, prev-ziať vec pod-ľa § 92 TP, vrá-tiť vec ale-bo ulo-žiť vec do ús-cho-vy na zá-kla-de uz-ne-se-nia pod-ľa § 97 ods. 1 TP, vy-dať vec ob-vi-ne-né-mu na zá-kla-de uz-ne-se-nia pod-ľa § 98 ods. 2 TP, zni-čiť vec na zá-kla-de uz-ne-se-nia pod-ľa § 98 ods. 3 TP, vy-ko-nať ob-hliad-ku pod-ľa § 154 ods. 1 TP, vy-ko-nať pre-hliad-ku te-la pod-ľa § 155 ods. 1 TP, vy-ko-nať od-ber bio-lo-gic-ké-ho ma-te-riá-lu pod-ľa § 155 ods. 2 TP, vy-ko-nať od-ber bio-lo-gic-ké-ho ma-te-riá-lu pod-ľa § 155 ods. 2 TP, vy-ko-nať úko-ny na zis-te-nie to-tož-nos-ti oso-by pod-ľa § 155 ods. 5 TP, pri-jať tres-tné ozná-me-nie pod-ľa § 196 ods. 1 TP a vy-hľa-dať a za-bez-pe-čiť dô-ka-zy, aby moh-li byť vy-ko-na-né v ďal-šom ko-na-ní pod-ľa § 203 ods. 1 písm. b) Tres-tné-ho po-riad-ku“. V zmys-le tej-to vy-hláš-ky nie je po-li-cajt op-ráv-ne-ný ro-biť iné úko-ny do tres-tné-ho ko-na-nia a te-da ne-mô-že ani za-dr-žať oso-bu pod-ľa § 85 ods. 1 TP a tiež po-kiaľ nie je preu-ká-za-teľ-né napl-ne-nie niek-to-rej zo skut-ko-vých pod-stát tres-tné-ho či-nu pod-ľa Tres-tné-ho zá-ko-na, nie je mož-né aby ob-me-dzil osob-nú slo-bo-du oso-be pod-ľa § 85 ods. 2 TP, ale ako po-li-cajt je op-ráv-ne-ný vy-užiť us-ta-no-ve-nie § 19 zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re o op-ráv-ne-ní na za-is-te-nie oso-by a v tom-to re-ži-me ďa-lej pos-tu-po-vať a roz-hod-núť sa po po-ra-de s vy-šet-ro-va-te-ľom ale-bo po-ve-re-ným prís-luš-ní-kom prí-pad-ne s ich spo-loč-ným pria-mym na-dria-de-ným.

V prí-pa-de prís-luš-ní-kov po-ho-to-vos-tnej mo-to-ri-zo-va-nej jed-not-ky od-bo-ru po-riad-ko-vej po-lí-cie kraj-ské-ho ria-di-teľ-stva PZ je pot-reb-né brať do úva-hy Na-ria-de-nie pre-zí-dia po-li-caj-né-ho zbo-ru o čin-nos-ti zá-klad-ných út-va-rov služ-by po-riad-ko-vej po-lí-cie PZ čís-lo 80/2018. Pri pod-rob-nej ana-lý-ze toh-to na-ria-de-nia nie je mož-né náj-sť je-di-ný bod, kto-rý by op-ráv-ňo-val či už re-fe-ren-ta, star-šie-ho re-fe-ren-ta ale-bo ve-li-te-ľa ča-ty roz-ho-do-vať sa-mos-tat-ne o proti-práv-nom či-ne, kto-rým mô-že byť pries-tu-pok resp. trest-ný čin. Uve-de-né na-ria-de-nie po-jed-ná-va a de-le-gu-je prá-vo-moc prís-luš-ní-ka PMJ len na od-ha-ľo-va-nie, ozna-mo-va-nie a pre-jed-na-nie pries-tup-kov.


Zá-ver

Z uve-de-nej ana-lý-zy jed-noz-nač-ne vy-plý-va, že tzv. hliad-kar resp. prís-luš-ník PMJ ne-mô-že roz-ho-do-vať o tom, či sku-tok má zna-ky SPTČ ale-bo pries-tup-ku. Tým-to je op-ráv-ne-ný len vy-šet-ro-va-teľ ale-bo po-ve-re-ný prís-luš-ník resp. ich naj-bliž-šie spo-loč-ný na-dria-de-ný. Na tom-to mies-te mož-no kon-šta-to-vať, že nie je te-da mož-né aby prís-luš-ník pred sa-mot-ným zis-te-ním pot-reb-ných in-for-má-cií a dô-ka-zov o tom, či sku-tok jed-noz-nač-ne mož-no sub-su-mo-vať pod trest-ný čin nie je mož-né aby bo-la oso-ba ob-me-dze-ná na osob-nej slo-bo-de pod-ľa § 85 ods. 2 TP na-koľ-ko pre uve-de-ných po-li-caj-tov pla-tí re-žim rov-na-ký ako pre „bež-né-ho ob-ča-na“ a te-da v prí-pa-de ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy pá-cha-te-ľa pries-tup-ku stá-le pla-tí, že po-li-cajt mô-že byť tres-tne stí-ha-ný za trest-ný čin Ob-me-dzo-va-nia osob-nej slo-bo-dy v zmys-le prís-luš-né-ho us-ta-no-ve-nia Tres-tné-ho zá-ko-na. Je pre-to pot-reb-né aby bo-li oso-by za-is-tné pod-ľa § 19 Zá-ko-na o po-li-caj-nom zbo-re. V praxi však mô-že nas-tať si-tuácia, ke-dy je pot-reb-né na mies-te da-nú vec vy-rie-šiť a jed-ným z pros-tried-kov je mož-nosť ope-rač-né-ho stre-dis-ka vy-slať vy-šet-ro-va-te-ľa resp. po-ve-re-né-ho prís-luš-ní-ka na mies-to, kde bu-de roz-hod-nu-té a v zá-vis-los-ti od okol-nos-tí bu-dú vy-ko-ná-va-né ďal-šie pro-ces-né úko-ny či už ako pries-tu-pok ale-bo trest-ný čin. Zá-ro-veň by mal vy-šet-ro-va-teľ, resp. po-ve-re-ný prís-luš-ník vy-ho-to-viť úrad-ný zá-znam s od-ôvo-de-ním nep-ri-ja-tia ve-ci ako trest-ný čin resp. s od-ôvod-ne-ním svoj-ho pos-tu-pu na mies-te. Rov-na-ko tak pou-ka-zu-jem na zá-sa-du tres-tné-ho ko-na-nia in du-bio pro reo – te-da v prí-pa-de po-chyb-nos-tí v pros-pech pá-cha-te-ľa. Po-kiaľ na mies-te nie je jed-noz-nač-ne preu-ká-za-né, že vec napl-ni-la SPTČ je ďa-lej pot-reb-né do-ku-men-to-vať tú-to vec ako pries-tu-pok pri-čom tiež uvá-dzam, že v prie-be-hu ob-jas-ňo-va-nia pries-tup-ku nie je od-op-re-tá mož-nosť vec od-stú-piť pre pot-re-by vy-šet-ro-va-nia o spá-cha-nom tres-tnom či-ne. Inter-né pred-pi-sy ďa-lej priz-ná-va-jú prá-vo roz-hod-núť v prí-pa-de spo-rov o prís-luš-nosť pria-me-ho spo-loč-né-ho na-dria-de-né-ho, k to-mu by mal ta-kis-to prís-luš-ník, kto-ré-ho sa vec tý-ka tú-to sku-toč-nosť uviesť v úrad-nom zá-zna-me.

Poznámky

  • 1) § 10 ods. 8 zá-ko-na čís-lo 301/2005 Z. z. (Trest-ný po-ria-dok)
  • 2) ČEN-TEŠ, J. a kol. Trest-ný po-ria-dok. Veľ-ký ko-men-tár. 3. Ak-tua-li-zo-va-né vy-da-nie. Bra-tis-la-va : Euro-ko-dex, 2017. str. 35
  • 3) Viď Vy-hláš-ka MV SR čís-lo 192/2017 o roz-sa-hu vy-ko-ná-va-nia roz-hod-nu-tí, opat-re-ní a úko-nov tres-tné-ho ko-na-nia vo vy-šet-ro-va-ní ale-bo skrá-te-nom vy-šet-ro-va-ní

Autor
ppor. JUDr. Peter Adamec