HODNOTENIE ČESKEJ REPUBLIKY PRACOVNOU SKUPINOU OECD O ÚPLATKÁRSTVE V MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH TRANSAKCIÁCH

júl 11, 2023 Admin

1 ÚVOD

Dňa 14. marca 2013 schválila pracovná skupina OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách („pracovná skupina“) Hodnotiacu správu Českej republiky v rámci tretej fázy vzájomného hodnotenia zmluvných strán Dohovoru o boji proti úplatkárstvu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (č 25/2000 Sb.).Tretia fáza vyhodnotenia Českej republiky pracovnou skupinou OECD o úplatkárstve v medzinárodných obchodných transakciách prebiehala od júna 2012, kedy boli Českej republike zaslané dotazníky zamerané na vykonávanie Dohovoru a vykonávania právnych ustanovení vykonávacieho Dohovoru v praxi, s osobitným dôrazom na stíhanie trestných činov podplácania zahraničných verejných činiteľov podľa § 332 trestného zákona. Na konci októbra 2012 hodnotiacej misie sa uskutočnili v Českej republike, keď hodnotitelia z Islandu a z Juhoafrickej republiky a zástupcovia sekretariátu pracovnej skupiny mali možnosť stretnúť sa s predstaviteľmi všetkých príslušných inštitúcií podieľajúcich sa na boji proti zahraničnému úplatkárstvu a zástupcami občianskej spoločnosti. O hodnotiacej správe sa následne diskutovalo na plenárnom zasadaní pracovnej skupiny v dňoch 11. – 15. marca 2013 v Paríži. Česká republika bola na tomto plenárnom zasadnutí zastúpená odborníkmi z Ministerstva spravodlivosti, Najvyššieho štátneho zastupiteľstva a stálej misie Českej republiky pri OECD. Z hodnotenia bolo vo vzťahu k Českej republike celkom 21 odporúčaní v 11 oblastiach a bola identifikovaných 9 potenciálne problematických oblasti. Česká republika predloží do dvoch rokov pracovnej skupine písomnú správu o implementácii novo prijatých odporúčaní. Súčasne je však potrebné poznamenať, že v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami nie je správa k situácii v Českej republike tak kritická.

Hodnotiaca správa víta zavedenie komplexného režimu zodpovednosti právnických osôb v Českej republike a dúfa, že prispeje k efektívnejšiemu postihovaniu trestných činov spojených so zahraničným podplácaním. Ďalej pozitívne vníma jasné inštitucionálne štruktúry, ktorých účelom je vyšetrovanie a stíhanie zahraničného podplácania a zmieňuje sa o skutočnostiach, že vyšetrovatelia a štátni zástupcovia sa zdajú byť dobre pripravení aby primerane riešili tieto prípady. A rovnako aj odhodlanosť Českej republiky účinne zaisťovať a odčerpávať výnosy z tejto trestnej činnosti, čoho je dôkazom prudký nárast zaistených a odčerpaných výnosov z trestnej činnosti v prípade domácej korupcie.

Za nedostatok pracovná skupina označila absenciu komunikácie medzi štátom (štátnou správou, vrátane presadzovania práva) a súkromným sektorom a nedostatok povedomia súkromnej sféry o problematike zahraničného podplácania, vrátane toho že súkromné spoločnosti sú od začiatku roku 2012 za svoje korupčné správanie v zahraničí zodpovedné podľa zákona č.418/2011 Sb. o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a konania proti nim.

2 IMPLEMENTÁCIA A VYKONÁVANIE DOHOVORU A ODPORÚČANÍ Z ROKU 2009 V ČESKEJ REPUBLIKE

2.1 TRESTNÝ ČIN PODPLÁCANIA ZAHRANIČNÝCH VEREJNÝCH ČINITEĽOV

Od doby hodnotenia v rámci druhej fázy Česká republika novelizovala starý trestný zákon (ďalej len TZ) a nový trestný zákon(TZ) nadobudol účinnosť k 1. januáru 2010 (TZ, zákon č.40/2009 Sb.).Tieto úpravy boli vykonané po konzultácii s orgánmi prokuratúry a súdnictva, a zároveň aj s príslušnými vládnymi inštitúciami. Aktívne podplácanie zahraničných verejných činiteľov je postihnuteľné podľa §332 nového TZ a umožňuje uloženie trestu odňatia slobody v rozsahu jedného až šiestich rokov a peňažného trestu. Možno uložiť aj prepadnutie majetku. Trestný čin podľa novej úpravy si ponecháva niekoľko aspektov predchádzajúceho trestného činu aktívneho podplácania verejného činiteľa (starý TZ, zákon č.140/1961Sb. §162), ktorým sa pracovná skupina zaoberala v rámci predchádzajúcich hodnotenia Českej republiky. Nový trestný čin však rozširuje rozsah trestného korupčného konania, zatiaľ čo predchádzajúce ustanovenia postihovali iba podplácania pri „obstaraní vecí vo verejnom záujme“.

Pri definícii zahraničného verejného činiteľa existujú dve ustanovenia, ktoré obsahujú definíciu „zahraničného verejného činiteľa, a to §§ 127, 334 TZ. § 127 považuje za „úradnú osobu“ sudcu, prokurátora, prezidenta Českej republiky, členov parlamentu, členov vlády alebo osoby zastávajúce funkcie v inom orgáne verejnej moci a ďalšie funkcie (napr. notár, finančný arbiter). § 127 tiež ustanovuje, že „úradná osoba cudzieho štátu alebo medzinárodnej organizácie sa považuje za úradnú osobu podľa TZ, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.“ Táto definícia sa vzťahuje na všetky paragrafy TZ.V porovnaní s právnou úpravou zahraničného podplácania, ktorá platila do roku 2010, zahrnul § 334 širšiu definíciu „úradnej osoby“, ktorá sa zvlášť vzťahuje na trestné činy podplácania a obchodovanie s vplyvom (nepriame úplatkárstvo). K štátnym zamestnancom, vymenovaným v § 127, zahŕňa pojem „úradná osoba“ podľa § 334 tiež osoby zastávajúce funkciu v zákonodarnom orgáne, súdnom orgáne, alebo vo verejnej správe cudzieho štátu. Rovnako ako predtým sa nová definícia vzťahuje na zamestnancov podnikov“ v ktorých má cudzí štát rozhodujúci vplyv“ (t.j. podnikov pod kontrolou štátu), ako aj zamestnancov medzinárodných organizácií. Súčasná definícia tiež výslovne zahŕňa zamestnancov „medzinárodného súdneho orgánu“. Česká republika uviedla, že táto definícia zahraničného verejného činiteľa bola zvlášť rozšírená na úplnú implementáciu Dohovoru OECD proti podplácaniu a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Nová definícia „úradnej osoby“ v § 334 vyvoláva dve obavy, ktoré existovali už v čase druhej fázy hodnotenia. Po prvé, definícia požaduje, aby „trestný čin [bol ] spáchaný v súvislosti [ s ] výkonom funkcie “ úradnej osoby. Po druhé, definícia požaduje, aby sa správanie činiteľa „týkalo právomoci pri obstarávaní vecí vo verejnom záujme“. V druhej fáze hodnotenia Pracovná skupina rozhodla, že bude sledovať, či trestný čin zahraničného podplácania podľa Českej republiky pokrýva všetky činy vo vzťahu k výkonu funkcie verejného činiteľa, vrátane využitia postavenia verejného činiteľa, či už v rámci alebo mimo udelenej právomoci.

2.2 Zodpovednosť právnických osôb

Dňa 1. januára 2012 nadobudol účinnosť zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a konania proti nim (Zákon č. 418/2011 Sb.), ktorý zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb za rad trestných činov, vrátane zahraničného podplácania. Táto tretia fáza hodnotenia preto skúma tento nový právny predpis o zodpovednosti spoločností, ako aj jeho uplatňovanie v praxi. Legislatíva Českej republiky o právnej zodpovednosti spoločností je tu porovnávaná s článkom 2 Dohovoru proti podplácaniu a zároveň s Praktickou príručkou k článku 2.,ktoré je obsiahnuté v Prílohe I protikorupčných odporúčaní z roku 2009. Česká republika v súčasnosti splnila odporúčanie z druhej hodnotiacej fázy ohľadom zavedenia zodpovednosti právnických osôb. V súčasnosti sa čaká, až sa prvé prípady konaní proti právnickým osobám dostanú pred súd, aby mohlo byť zhodnotené, ako sa inštitút zodpovednosti právnických osôb uplatňuje v praxi. Hodnotitelia odporúčajú Pracovnej skupine, aby sa ďalej zamerala na prax v nasledujúcich oblastiach:
• uplatnenie zákona voči všetkým právnickým osobám, vrátane subjektov vlastnených alebo kontrolovaných štátom,
• zodpovednosť právnických osôb za činy zamestnancov na nižších pozíciách, vrátane výkladu činov, ktorých sa zamestnanec dopustil „pri plnení svojich povinností alebo úloh“ oprávnene požadovaných „opatrení, pri ktorých je potrebné dokázať, že neboli zavedené obvinenou právnickou osobou, ak sa zahraničného podplácania dopustil zamestnanec,
• zodpovednosť právnických osôb za činy spáchané spriaznenými osobami,
• či bude znovu zavedený inštitút účinnej ľútosti, a aký dopad to môže mať na zodpovednosť právnických osôb.

Ďalej, ohľadom „oprávnene požadovaných opatrení“, ktoré bude potrebné zhodnotiť za účelom stanovenia, či právnická osoba je zodpovedná za konanie svojich zamestnancov, odporúča Pracovná skupina, aby Česká republika poskytla štátnym zástupcom na túto tému školenie, najmä o tom, ako zhodnotiť účinnosť implementačných programov.

2.3 Sankcie

Vo veci sankcií uplatnených voči fyzickým osobám zastávajú hodnotitelia názor, že Česká republika v súčasnosti plne splnila odporúčanie 17 z druhej fázy tým, že poskytla podrobné štatistiky trestov a pokút uložených v tuzemských prípadoch podplácania. Odporúčajú, aby pracovná skupina monitorovala uplatňovanie sankcií v prípadoch podplácania zahraničných verejných činiteľov, aby zabezpečila, že budú účinné, primerané a odradzujúce. Ohľadom právnických osôb hlavné hodnotitelia usúdili, že Česká republika v súčasnosti plne splnila odporúčanie 13 druhej fázy tým, že začlenila do zákona č. 418/2011 Sb. účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré zahŕňajú vysoké peňažné tresty aj ďalšie opatrenia, ako je vylúčenie a prepadnutie. Vzhľadom k tendencii ukladať pomerne nízke tresty fyzickým osobám za prípady tuzemského podplácania, hodnotitelia odporúčajú, aby pracovná skupina ďalej monitorovala uplatňovanie sankcií proti právnickým osobám v praxi. Pracovná skupina by sa mala osobitne zamerať na uplatňovanie sankcií voči právnickým osobám vykonávajúcim činnosť, „ktorá má strategický alebo ťažko nahraditeľný význam pre národné hospodárstvo“, aby zabezpečila, že sankcie voči týmto podnikom budú účinné, primerané a odradzujúce. A na záver, vzhľadom k tomu, že ustanovenia §§ 175a a 175b Trestného poriadku o dohode o vine a treste sú platné len veľmi krátko, odporúčajú hodnotitelia, aby pracovná skupina ďalej monitorovala ich uplatňovanie v praxi a uistila sa tak, že sankcie uplatnené podľa tejto procedúry sú účinné, primerané a odradzujúce, a že tento postup je dostatočne transparentný.

2.4 Prepadnutie úplatku a výnosu z podplácania

Prepadnutie úplatku a výnosov z podplácania v držbe právnických osôb podľa § 15 zákona č. 418/2011 Sb. upravuje možnosť „prepadnutia majetku“ i „prepadnutia veci alebo inej majetkovej hodnoty“. § 15.3 stanovuje, že „nemožno uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku …. „. Avšak „zhabanie veci alebo inej majetkovej hodnoty“ – a nie „prepadnutie majetku“ – sú ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na konfiškáciu ziskov zo zahraničného podplácania, ktoré získala právnická osoba. Zdá sa tak, že česká právna úprava zodpovednosti právnických osôb umožňuje uvalenie peňažných trestov súbežne s prepadnutím výnosov zo zahraničného podplácania. Či sa to uplatňuje v praxi, bude potrebné ďalej vyhodnotiť podľa vývoja judikatúry. Česká republika prijala opatrenia za účelom prehĺbenia odbornej úrovne v oblasti odčerpávania príjmov z trestnej činnosti, čím bude dochádzať k rýchlemu nárastu počtu odčerpaných hodnôt v prípadoch úplatkárstva. Česká republika by mala pokračovať vo svojom úsilí a náležite využívať tento prostriedok aj v prípadoch zahraničného podplácania všade tam, kde to bude primerané.

2.5 Vyšetrovanie a stíhanie trestného činu podplácania zahraničných verejných činiteľov

Hodnotitelia vítajú informáciu Českej republiky, že školenie o zahraničnom podplácaní pre políciu zahŕňa aj všeobecné školenie o korupcii. Súčasný rámec, štruktúra a prostriedky, ktorými disponuje ÚOKFK sú vyhovujúce pre účely vyšetrovania zahraničného podplácania. V tomto ohľade nabádajú české policajné a bezpečnostné orgány, aby sa aktívnejšie zapájali do odhaľovania zahraničného úplatkárstva, predovšetkým za použitia ďalších nástrojov, napríklad preverovaním účtovníctva, daní, prania špinavých peňazí a súkromného sektora.

Hodnotitelia uznávajú hodnotu a flexibilitu, ktorú poskytuje možnosť dohôd o vine a treste, zavedené nedávno podľa ustanovení §§ 175a a 175b Trestného poriadku. Ak bude niekedy nejaký prípad zahraničného podplácania riešený prostredníctvom tohto typu dohody, bolo by účelné uverejniť jej podstatné časti, tam kde to bude primerané a v súlade s Českým právnym poriadkom. Medzi aspekty dohody, ktoré by boli zverejnené, patrí zdôvodnenie takéhoto riešenia, uvedenie obvinenej právnickej alebo fyzickej osoby, informácie o schválenej sankcii a podmienkach dohody. Zvýšilo by to zodpovednosť, informovanosť a dôveru verejnosti k presadzovaniu protikorupčných zákonných opatrení v Českej republike.

Česká republika by mala pokračovať v reformách, ktoré začala prípravou vecného zámeru zákona o prokuratúre sa zámerom vyhodnotiť možnosť udeľovania pokynov z vyšších prokuratúr v zvláštnych prípadoch a postup menovania prokurátorov, nakoľko v súčasnosti nezaručujú nezávislosť na výkonnej moci. Zabezpečila by sa tak nezávislosť rozhodovania prokurátorov a posilnila záruka, že na vyšetrovanie a stíhanie prípadov zahraničného podplácania nebudú mať vplyv faktory, ktoré zakazuje článok 5 Dohovoru, menovite prihliadania k národným hospodárskym záujmom, možný vplyv na vzťahy s iným štátom alebo totožnosť dotknutých fyzických alebo právnických osôb.

2.6 Pranie špinavých peňazí

Sankcie v Českej republike za trestný čin prania špinavých peňazí závisia na závažnosti prediktívneho (zdrojového) trestného činu a na výške legalizovanej čiastky. Nie je podstatné, či bol prediktívny (zdrojový) trestný čin spáchaný v Českej republike alebo v zahraničí. Všeobecne je pranie špinavých peňazí a zatajovanie príjmov z trestnej činnosti postihnuteľné trestom odňatia slobody až do výšky štyroch rokov. Podľa toho, či je príslušná čiastka „väčšia“ , „značná“ alebo „veľkého rozsahu“ je pranie špinavých peňazí postihnuteľné trestom odňatia slobody v dĺžke až osem rokov.

Česká republika by mala poskytovať spravodajským subjektom lepšie odborné vedenie, napríklad aktualizované typológie k praniu špinavých peňazí, kedy je prediktívnym (zdrojovým) trestným činom podplácanie. Hodnotitelia odporúčajú aby Česká republika prijala primerané opatrenia pre účinnejšie odhaľovanie trestných činov prania špinavých peňazí v súvislosti s prípadmi zahraničného podplácania. Aby zabezpečila, že trestný a správny postih za skresľovanie účtovníctva bude v praxi účinný, primeraný a odradzujúci. Viedla podrobnejšie štatistiky o sankciách uplatnených v prípadoch skresľovania účtovníctva a aby sa ďalej zaoberala postihovaním takýchto prípadov. Písomná správa o plnení odporúčaní druhej fázy považuje tieto odporúčania za čiastočne splnené, pretože Česká republika zvýšila maximálny postih za trestné činy skresľovania účtovníctva, avšak nezaoberala sa sankciami voči prázdnym spoločnostiam („shellentities“ ).

2.7 Požiadavky na účtovníctvo, externý audit a podnikové programy dodržiavania zákonných požiadaviek a etiky

Zákon o účtovníctve určuje štandardy účtovníctva v Českej republike a v rámci druhej fázy sa zistilo, že z veľkej časti vyhovuje požiadavkám článku 8 Dohovoru. Zákon o účtovníctve nariaďuje, aby značné množstvo právnych subjektov viedlo finančné výkazy, ktoré poskytnú „pravdivý a skutočný obraz“ finančnej situácie subjektu a aby účtovníctvo bolo vedené „správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne, prehľadne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov“. Zákon o účtovníctve tiež zakazuje účty vedené mimo účtovné knihy. Ako vyplýva z informácií druhej fázy, ukladanie pokút účtovným jednotkám za porušenia zákona spadá do pôsobnosti územných finančných úradov.

Ohľadom odporúčaní 15 (a) z druhej fázy boli hodnotitelia potešení zvýšenou mierou postihu za trestné činy skresľovania účtovníctva ako aj skutočnosťou, že skresľovanie účtovníctva je predmetom prebiehajúceho vyšetrovania zahraničného podplácania. Hodnotitelia sa domnievajú, že odporúčanie 15 (b) z druhej fázy nebolo doposiaľ splnené, pokiaľ ide o prázdne spoločnosti. Opakujú teda odporúčania pracovnej skupiny, aby Česká republika zabezpečila, že trestné a správne postihy za skresľovanie účtovníctva v súvislosti s prípadmi podplácania zahraničných verejných činiteľov bude v praxi účinné, primerané a odradzujúce. Hodnotitelia ďalej odporučili Českej republike, aby plne využívala svoju sieť finančných špecialistov, tak aby účinnejšie postihovala delikty uvedené v zákone o účtovníctve týkajúce sa prípadov podplácania. Pracovná skupina zistila, že českým orgánom chýba dostatok odbornosti a motivácie pre postihovanie správnych aj trestných deliktov skresľovania účtovníctva.

Hodnotitelia však vyjadrili nespokojnosť s nedostatkom primeraných programov „compliance“, ktoré by sa zameriavali na riziká zahraničného podplácanie medzi českými firmami, najmä vzhľadom na to, že určité české firmy podnikajú vo vysoko rizikovom prostredí a priemyselných oblastiach. Je to o to viac znepokojujúce vzhľadom na skutočnosť, že Česká republika nedávno zaviedla inštitút zodpovednosti právnických osôb a nový trestný čin zahraničného podplácania. Odporúčajú preto, aby Česká republika podnikla urýchlené kroky k presadeniu vzdelávacích programov alebo opatrení zameraných najmä na prevenciu a odhaľovanie činov zahraničného podplácania, prostredníctvom Praktickej príručky interných kontrol, etiky a programov compliance podľa prílohy II protikorupčných odporúčaní z roku 2009 .

2.8 Daňové opatrenia pre boj proti korupcii

Česká republika v zásade zdieľa daňové informácie v rámci dohôd o dvojitom zdanení a výmene daňových informácií, ktoré umožňujú výmenu daňových informácií iba na daňové účely. V roku 2012 česká vláda predložila Parlamentu ČR právnu úpravu, ktorá by umožnila, aby daňové informácie a podklady v Českej republike mohli byť použité v členských štátoch EÚ na iné účely ako je správa a vymáhanie daní v súlade s Nariadením EÚ č.2011/16 /EÚ. Česká republika podpísala 26. októbra 2012 Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových otázkach. Česká republika bežne nezahŕňa voliteľné ustanovenia článku 26 Vzorové daňovej dohody OECD do svojich bilaterálnych zmlúv, hoci toto ustanovenie v niektorých prípadoch použila na žiadosť zmluvného partnera. Česká republika objasňuje, že tento článok nezaraďuje do zmlúv tam, kde existujú obavy, že informácie poskytnuté Českou republikou inému štátu by mohli byť následne poskytnuté tretiemu štátu na nepovolené účely (napr. stíhaniu z politických dôvodov).

Nedostatočné úsilie o zvýšenie informovanosti súkromného sektora o odpočítateľnosti úplatkov je znepokojujúce a v Českých firmách môže mať za následok neprípustné odčítanie úplatkov pre zahraničných verejných činiteľov z daní. Táto obava sa opiera o skutočnosť, že českí daňoví kontrolóri sa zjavne nevyznajú v spôsobe, akým majú zisťovať úplatky, ktoré sú odpočítané ako zákonné poplatky. Hoci hodnotitelia oceňujú, že české orgány poskytli daňovým kontrolórom príručku v elektronickej podobe, zjavne to pre zvyšovanie informovanosti a dostatočných vedomostí nestačí. Hodnotitelia preto považujú odporúčanie 5 (a) z druhej fázy za čiastočne nesplnené a odporúčajú, aby Česká republika zvyšovala informovanosť o odpočítateľnosťou úplatkov, najmä v súkromnom sektore. Odporúčajú tiež, aby Česká republika vyškolila daňových kontrolórov v oblasti odhaľovania platieb úplatkov, vydávaných za náklady uznateľné zo zákona. V otázke zdieľania informácií hodnotitelia odporúčajú, aby Česká republika zvážila zavedenie opčného jazyka článku 26 Modelové zmluvy OECD o daniach do všetkých budúcich bilaterálnych zmlúv o daniach, aj zo svojej vlastnej iniciatívy, a nie iba na žiadosť druhej zmluvnej strany.

2.9 Medzinárodná spolupráca

České ústredné orgány vyvíjajú aktivitu pri školení a podpore štátnych zástupcov a sudcov v oblasti vzájomnej právnej pomoci. Odporúča sa však, aby Česká republika viedla štatistiky o formálnych žiadostiach o vzájomnú právnu pomoc, ktoré boli doručené, odoslané a zamietnuté, aby tak bolo možné presnejšie rozoznať pomer tých žiadostí, ktoré sa týkajú zahraničného podplácania. Hodnotitelia upozorňujú, že české orgány neboli schopné poskytnúť úplnú vzájomnú právnu pomoc jednej zmluvnej strane Dohovoru v súvislosti s vyšetrovaním zahraničného podplácania z dôvodov národnej bezpečnosti. Hodnotitelia uznávajú, že získavanie účinnej vzájomnej právnej pomoci je horizontálnou otázkou, ktorá má vplyv na mnoho zmluvných strán Dohovoru proti podplácaniu. S ohľadom na chýbajúce štatistiky v Českej republike a na obmedzené množstvo informácií zo strany príslušných zmluvných strán Dohovoru ohľadom efektivity reakcií Českej republiky na žiadosti o vzájomnú právnu pomoc vo vzťahu k prípadom zahraničného podplácania bolo ťažké primerane zhodnotiť tento bod.

Pokiaľ ide o poskytovanie vzájomnej právnej pomoci ohľadom správnych a civilných konaní proti právnickým osobám, článok 9 Dohovoru stanovuje, že každá zmluvná strana „bude, v najvyššom možnom rozsahu podľa jej právneho poriadku a príslušných zmlúv a dohôd, poskytovať okamžitú a účinnú právnu pomoc inej zmluvnej strane pre trestné konanie v rozsahu danom týmto Dohovorom vedenej stranou proti právnickej osobe.“ Ak by cudzí štát mohol viesť proti právnickej osobe iba civilné alebo správne konanie vo veci zahraničného podplácania, nemohla by Česká republika v takýchto konaniach poskytnúť právnu pomoc v plnom rozsahu. Hodnotitelia preto Českej republike odporúčajú, aby prijala primerané kroky, ktorými zabezpečí, že široký záber vzájomnej právnej pomoci, vrátane prehliadok a zaistenia, vyhľadávanie a odčerpanie príjmov z trestnej činnosti, bude môcť poskytnúť u civilných a správnych konaní proti právnickej osobe vo veci zahraničného podplácania cudziemu štátu, ktorého právny poriadok nepripúšťa trestnú zodpovednosť právnických osôb.

2.10 Povedomie verejnosti a oznamovanie zahraničného podplácania

Povedomie o rizikách zahraničného podplácania a o Dohovore je v Českej republike pomerne nízke. Aj keď Česká republika podnikla niektoré protikorupčné opatrenia vo verejnom sektore, mnohé z nich boli zameraná na potieranie tuzemského podplácania alebo korupcie ako celku. Zdá sa, že táto snaha bola primárne zameraná na verejný sektor. Veľké znepokojenie pôsobí nedostatok informovanosti medzi českými podnikateľmi a súkromnými osobami a nedostatok vedomostí, ako sa týmto rizikám postaviť.

Česká republika tiež podnikla kroky vedúce k zvýšeniu povedomia vo verejnom sektore. Ministerstvo zahraničných vecí rozoslalo informáciu ohľadom oznamovania zahraničného podplácania všetkým veľvyslanectvám a konzulátom a rozširuje svoj školiaci program pre všetkých vedúcich misií, veľvyslanectvách a konzulátov o otázky týkajúce sa korupcie. Určité úsilie bolo vyvinuté aj na zvýšenie informovanosti súkromného sektora, avšak toto úsilie je zamerané na korupciu vo všeobecnom zmysle, alebo sa sústredí na tuzemské podplácanie. V rokoch 2011-2012 prijala česká vláda Protikorupčnú stratégiu, vrátane školení a vzdelávania o prevencii korupcie vo verejnom sektore. V januári 2013 prijala česká vláda novú Protikorupčnú stratégiu pre obdobie rokov 2013-2014: „Od korupcie k integrite“. Opatrenia sa zameriavajú na témy ako integrita vo verejnom sektore, vyšetrovanie a stíhanie korupcie, a posilňovanie protikorupčných opatrení v súkromnom sektore.

Ešte v rámci druhej fázy Pracovná skupina odporučila Českej republike, aby zvážila prijatie dodatočných opatrení na posilnenie ochrany oznamovateľov, ktorá by podnietila zamestnanca k oznamovaniu podozrivých prípadov zahraničného podplácania, bez toho aby sa museli obávať odvety.

Neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by riešila ochranu oznamovateľov. Iné právne úpravy poskytujú len obmedzenú ochranu za oznamovanie Český Zákonník práce priznáva iba všeobecnú ochranu pred nespravodlivým prepustením, ale nerieši iné spôsoby odvetných opatrení proti zamestnancom, ktorí nahlásia priestupok. Podľa českého zákonníka práce môže totiž zamestnávateľ okamžite prepustiť zamestnanca všeobecne za „porušenie povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov“. To by sa zrejme dalo chápať tak, že zamestnávatelia môžu prepustiť zamestnanca za oznámenie, urobené na polícii, pretože takéto hlásenie by bolo porušením zásad zachovania mlčanlivosti. Chýbajúca ochrana oznamovateľov je obzvlášť znepokojujúca, vzhľadom k tomu, že neoznámenie vierohodného povedomia o trestných činoch je samo o sebe trestným činom. České štátne orgány v súčasnosti skúmajú, ako zdokonaliť ochranu oznamovateľov. V roku 2012 Česká republika zriadila pracovnú skupinu pre posilnenie ochrany oznamovateľov, ktorá spracovala analýzu regulačného dopadu na ochranu oznamovateľov. Analýza regulačných vplyvov, ktorá bola predložená vláde, navrhovala návrh štyroch legislatívnych predpisov (antidiskriminačného zákona, Občianskeho súdneho poriadku, zákona o vojakoch z povolania a zákona o ozbrojených silách), ktoré by zabezpečili dodatočnú ochranu prostredníctvom antidiskriminačných princípov, skôr než osobitnou právnou úpravou ochrany oznamovateľov. Terajší návrh by dôkazné bremeno presunul na zamestnávateľa, ktorý sa dopustil odvetného činu v snahe dokázať, že čin zamestnanca sa netýkal oznamovania.

2.11 Verejná podpora

Pokrok nastal v novej právnej úprave o verejnom obstarávaní, ktorá stanovuje ako „základný kvalifikačný predpoklad „pre získanie verejnej zákazky to, že žiadateľ nebol odsúdený za podplácanie. Ďalej ide o rozhodnutie Českej republiky zefektívniť proces v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce prostredníctvom zákona č.51/2010 Sb. A tiež úsilie o systematickejšie uplatnenie prevencie podplácania ako súčasti počas verejného obstarávania. Kladne je hodnotené úsilie, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí ČR a Česká rozvojová agentúra vynakladajú na zvyšovanie povedomia obchodných spoločností a mimovládnych organizácií usporadúvaním seminárov v rozmedzí jedného alebo pol roka , ako aj vkladaním odkazov na Dohovor proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov do všetkých podkladov zahraničnej rozvojovej spolupráce. Pokiaľ ide o vylúčenie firiem odsúdených za podplácanie verejných subvencií (verejné obstarávanie, exportné úvery), chýba systematický postup, ktorý by umožnil všetkým úradom nahliadnuť do centrálnej databázy odsúdených. Preto sa odporúča, aby Česká republika zvážila zavedenie systematického postupu, ktorý by poskytol prístup k informáciám o spoločnostiach, ktoré boli odsúdené za korupciu, napríklad formou národného registra vylúčených spoločností, tak aby sa štátnym úradom pri uzatváraní verejných zákaziek uľahčilo vylúčenie tých podnikateľských subjektov, ktoré boli odsúdené za podplácanie zahraničných verejných činiteľov .

3 ODPORÚČANIA A TÉMY PRE ĎALŠIE SLEDOVANIE PRACOVNOU SKUPINOU

3.1 Odporúčania pracovnej skupiny

Odporúčania na zabezpečenie efektívnosti vyšetrovania, stíhania a trestania zahraničného podplácania.

• s ohľadom na trestný čin podplácania zahraničného verejného činiteľa, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika zabezpečila, že v prípade, kedy bude znovu zavedený inštitút účinnej ľútosti, nebude tento aplikovateľný na prípady zahraničného podplácania a Pracovná skupina bude informovaná o ďalšom vývoji vo veci.
•s ohľadom na vyšetrovanie a stíhanie zahraničného podplácania, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• neustala v rozvíjaní proaktívneho prístupu smerom k prebiehajúcim prípadom vyšetrovania zahraničného podplácania, rovnako ako v prípade akýchkoľvek podozrení, ktoré sa môžu objaviť,
• prijala kroky, ktoré povedú k posilneniu aktivity pri odhaľovaní zahraničného podplácania, zvlášť potom za účasti zainteresovaných strán v rámci orgánov zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí (legalizácii výnosov), povolaniam venujúcim sa účtovníctvu, auditu a daniam a súkromnému podnikaniu,
• poskytla školenie pre prokurátorov tak, aby mali dostatočné znalosti potrebné pre hodnotenie existujúcich „compliance“ programov právnických osôb so zreteľom na zákonný odkaz na opatrenia „ktoré po nich možno spravodlivo požadovať“, tak ako je uvedené v legislatíve o zodpovednosti právnických osôb,
• nadviazala na úspechy pri zvyšovaní množstva zaistených výnosov z trestnej činnosti a využila získané skúsenosti v prípadoch zahraničného podplácania tam, kde to bude vhodné.
• s odkazom na úvahy podliehajúce režimu článku 5 Dohovoru, Pracovná skupina odporúča , aby Česká republika prijala opatrenia, ktoré povedú k zabezpečeniu vyššej nezávislosti prokurátorov tak, aby úvahy zakázané v článku 5 Dohovoru neboli nikdy počas rozhodovania o veciach vo vyšetrovaní a stíhaní umožnené v prípadoch zahraničného podplácania, vrátan prípadov, keď boli v špecifických prípadoch vydané inštrukcie vo veci,
• s odkazom na vzájomné poskytovanie právnej pomoci v prípadoch nadnárodnej korupcie, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika viedla štatistiky o počtoch formálne prijatých a odoslaných žiadostí o vzájomnú právnu pomoc, vrátane špecifikácie trestných činov, na základe ktorých sa žiadosť doručila či bola odoslaná, a o výsledku a čase potrebnom na vybavenie žiadostí.
• s odkazom na tresty uložené v prípadoch nadnárodného podplácania, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• so zreteľom na dohody o vine a treste, zverejnila, tam kde to bude vhodné a v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami, čo najviac informácií, vrátane dôvodov prečo vo veci bolo vhodné uzavrieť dohodu, fyzické a právnické osoby prijímajúce vinu, dohodnuté tresty a podmienky dohody,
• pokračovala v zbere štatistík o trestoch uložených za prípady podplácania, vrátane prípadov uzatvorených dohôd o vine a treste, tak aby pracovná skupina mohla zhodnotiť, či ukladané tresty za zahraničné podplácanie sú účinné, primerané a odradzujúce.

Odporúčania zaisťujúce účinné predchádzanie a odhaľovanie zahraničného podplácania

• s odkazom na pranie peňazí, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• poskytla lepšie odborné vedenie povinným entitám, napríklad vývojom aktuálnych typológií o praní peňazí, kedy je zahraničné podplácanie zdrojovým trestným činom, a poskytnutím školenia ohľadom politicky významných osôb,
• prijala zodpovedajúce opatrenia k efektívnejšiemu presadzovaniu trestného činu prania špinavých peňazí (legalizácia príjmov z trestnej činnosti) v súvislosti so zahraničným podplácaním,
• s odkazom na požiadavky kladené na účtovníctvo, externý audit a „compliance“ právnických osôb, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:

•zabezpečila, že trestné a správne sankcie za skresľovanie účtovníctva v súvislosti s prípadmi zahraničného podplácania budú účinné, primerané a odradzujúce, zahrňujúce tkzv. prázdne spoločnosti,
•plne využila siete špecialistov na finančné šetrenie pri efektívnom presadzovaní trestných činov skresľovania účtovníctva v súvislosti s prípadmi podplácania,
•zvýšila povedomie o trestnom čine zahraničného podplácania medzi zástupcami účtovných profesií a auditu, vrátane poskytnutia školení o odhaľovaní náznakov podozrivého správania pri rokovaní v prípadoch zahraničného podplácania, a objasnení oznamovacích povinností medzi českými audítormi najmä vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní,
•prijala naliehavé opatrenia na podporu interných kontrolných mechanizmov, etiky a „compliance“ programov alebo iných opatrení na prevenciu a odhaľovanie zahraničného podplácania berúc do úvahy Good Practice Guidance on Internalcontrol, Ethics and Compliance.
• s odkazom na opatrenia v daňovej oblasti, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:

• zvýšila snahu o zvýšenie povedomia o zahraničnom podplácaní a zákaze odpočtu úplatkov medzi daňovou správou a súkromným sektorom,
• poskytla dodatočné školenie úradníkom daňovej správy (kontrolórom) zamerané na odhaľovanie úplatkov vykazovaných v daňových priznaniach ako prípustné legálne výdavky,
• s odkazom na zvyšovanie povedomia, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:

• prijala naliehavé opatrenia za účelom zvýšenia povedomia a poskytla školenie českým verejným činiteľom (úradným osobám) zamerané na trestný čin zahraničného podplácania a ich úlohu pri komunikácii so súkromným sektorom (podnikateľmi), zvlášť v prípade inštitúcií, ktoré sú pre komunikáciu s podnikateľmi vo vhodnom postavení ako napríklad Ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo priemyslu a obchodu a české úrady (agentúry zamerané na podporu podnikania),
• prijala, v súčinnosti s podnikateľskými asociáciami tam, kde to bude vhodné, bezprostrednejšie opatrenia za účelom zvýšenia povedomia o trestnom čine zahraničného podplácania medzi českými podnikateľmi pôsobiacimi v zahraničí, tiež so zameraním na malé a stredné podniky,
• s odkazom na ohlasovanie zahraničného podplácanie, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika bez odkladu pokročila so zámerom prijať také vhodné opatrenia, ktoré povedú k ochrane pred diskriminačným a kárnym konaním proti zamestnancom verejného a súkromného sektora, ktorí v dobrej viere a na základe primeraných dôvodov oznámili podozrenie zo zahraničného podplácania zodpovedným orgánom,
• s odkazom na poskytovanie verejnej podpory, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika zvážila prijatie systematického prístupu umožňujúceho verejným agentúram jednoduchý prístup k informáciám týkajúcich sa spoločností, ktorým boli uložené tresty za zahraničné podplácanie, napríklad cez zriadenie národného registra spoločností so zákazom účasti na verejnom obstarávaní.

3.2 Oblasti, ktoré bude pracovná skupina naďalej sledovať

Pracovná skupina bude naďalej sledovať nasledujúce oblasti na základe toho, ako sa bude vyvíjať judikatúra a prax :
• uplatňovanie ustanovení, ktoré požadujú, aby podplácanie bolo spáchané v súvislosti s „funkciou“ úradnej osoby, a v súvislosti s „obstarávaním veci všeobecného záujmu“,
•uplatňovanie „českého“ trestného činu zahraničného podplácania tak, aby páchatelia, ktorí podplácajú cez prostredníkov boli zodpovední za páchanie tejto trestnej činnosti,
•či sa české orgány nespoliehajú na trestný čin nepriameho úplatkárstva za účelom vyhnúť sa ťažkostiam pri dokazovaní trestného činu podplácania a súvisiaci vplyv takejto praxe na vymáhanie pri trestnom čine zahraničného podplácania,
•či návrh na znovu zavedenie účinnej ľútosti zaistí, že účinná ľútosť sa nebude vzťahovať na prípady zahraničného podplácania,

•uplatňovanie zodpovednosti právnických osôb, zvlášť uplatňovanie zákona na všetky typy právnických osôb, vrátane štátom vlastnených a štátom kontrolovaných entít; výklad konanie zamestnancov „pri plnení pracovných úloh“, štandard „spravodlivo požadovaných opatrení“, kedy musí byť preukázané, že nebola vykonaná obvinenou právnickou osobou; zodpovednosť právnických osôb za činy spáchané spriaznenými právnickými osobami; vplyv účinnej ľútosti na zodpovednosť právnických osôb v prípade, že táto bude znovu zavedená,
• ukladania trestov v praxi a uplatňovaní zabezpečovacích mechanizmov v prebiehajúcich a budúcich prípadoch zahraničného podplácania a zabezpečenia ,že tieto opatrenia sú účinne uplatňované, primerané a majú odstrašujúci účinok, vrátane právnických osôb, ktoré „vykonávajú činnosť majúcu strategický alebo ťažko nahraditeľný význam na národné hospodárstvo“,
• využitie dohôd o vine a treste v prípadoch zahraničného podplácania,
• či Česká republika je schopná plne poskytnúť vzájomnú právnu pomoc vo veciach zahraničného podplácania; a trestného činu prania špinavých peňazí (legalizácia príjmov z trestnej činnosti), kedy zahraničné podplácanie je zdrojovým trestným činom.

4 ZÁVER

Pracovná skupina OECD pre podplácanie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (WGB) je veľmi nespokojná s tým, že v Slovenskej republike nie je prijatá legislatíva upravujúca trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Písomný návrh nového zákona už je pripravený. Určite je podnetom aj hodnotenie českej legislatívy, ktoré sa uskutočnilo na WGB v marci 2013. Legislatívna úprava tejto problematiky našich susedov by mala byť pre Slovenskú republiku inšpirujúca. Cieľom Slovenskej republiky je pripraviť zákon, ktorý ustanoví takzvanú pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb. To znamená priame trestné stíhanie právnickej osoby bez ohľadu na dokázanie viny konkrétnej fyzickej osoby. Pôjde napríklad o finančné sankcie, zákaz uchádzať sa o verejné zákazky alebo aj likvidácia obchodnej spoločnosti.

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0620-11.

Autor
Dr.h.c., prof., JUDr. Lucia Kurilovská PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB PODĽA SÚČASNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A ZÁKLAD PRAVEJ TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PODĽA PRIPRAVOVANÉHO NÁVRHU ZÁKONA V SR

júl 11, 2023 Admin

1 ÚVOD- K SÚČASNEJ ÚPRAVE

Sankcie zhabania peňažnej čiastky podľa §83a TZ a zhabania majetku podľa 83b TZ sa vo všeobecnosti uvádzajú ako tzv. „nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb“. Podstatou oboch sankcii je skutočnosť, že prelamuje jednu z doposiaľ základných zásad trestného práva hmotnéhozodpovednosti za individuálne zavinenie fyzickej osoby a sankcionujú konanie právnickej osoby cestou uloženia sankcie – ochranného opatrenia

V zmysle ustanovenia §83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ uloženie ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku prichádza do úvahy ak sú splnené nasledovné podmienky (kumulatívne):

1.Došlo k spáchaniu trestného činu
2.Existuje príčinná súvislosť medzi právnickou osobou a fyzickou osobou v súvislosti:
a.s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu.
b.s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby.
c.S výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby alebo
3.Existuje príčinná súvislosť medzi právnickou osobou a spáchaným trestným činom v súvislosti:
a.s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu.
b.s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby.
c.S výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby alebo
4.V prípade uloženia ochranného opatrenia zhabania majetku v zmysle §83b TZ je obligatórnou náležitosťou nadobudnutie majetku alebo jeho časti trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Uvedená trestná zodpovednosť v zmysle 83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ má absolútny charakter bez možnosti oslobodenia resp. uvedenia okolnosti, ktorá by mohla rezultovať v neuloženie týchto ochranných opatrení1 je právne irelevantne a na rozhodnutie súdu nemá dopad..

V zmysle §83a ods.1 písm. d) resp. 83b ods.1 písm. d) TZ na rozdiel od §83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ ustanovuje zanedbanie dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe. Možno hovoriť o stave, keď právnická osoba nevynaložila všetko úsilie na to, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti.2 Tento koncept určitým spôsobom nahrádza „nedbanlivostnú“ formu zavinenia, tak ako ju ustanovuje § v zmysle §16 písm.a) a písm.b), pričom ustanovenie §83a ods.1, písm.d) a 83b ods.1, písm.d) TZ– zanedbanie dohľadu alebo náležitej starostlivosti možno taktiež obsahovo vymedziť pomocou výstižnej Solnářovej definície nedbanlivosti ako zanedbanie povinnej opatrnosti, ktorá spôsobí nezamýšľaný výsledok t.j. trestný čin.3

Z relevantných rozhodnutí zahraničných justičných orgánov4 vyplýva, že toto tvrdenie bude právne relevantné iba v prípade, ak sa preukáže, že právnická osoba tento dohľad alebo náležitú starostlivosť nielen popisuje vo vnútorných predpisoch spoločnosti, ale že taktiež táto starostlivosť reálne funguje5 . Samotná existencia dohľadových mechanizmov s vymenovaním zodpovedných osôb v dokumentoch nestačí, ak tieto osoby reálne nekonajú a trestná činnosť (in concretopodplácanie) predstavuje v spoločnosti bežnú obchodnú praktiku.6

2 NÁSTIN TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKEJ OSOBY V PRIPRAVOVANOM NÁVRHU ZÁKONA

V súčasnosti sa v Slovenskej republike pripravuje samostatný zákon, ktorým by sa mala zaviesť priama trestná zodpovednosť právnických osôb a ktorým by sa taktiež zrušila súčasná úprava, ktorú aplikačná prax neprijala a v zásade nikdy sa s ňou nestotožnila.

Táto situácia bola vynútená výsledkami hodnotiacich správ pracovných skupín OECD, ktoré považovali neexistenciu pravej trestnej zodpovednosti v Slovenskej republike za nedostatok, najmä vo vzťahu ku korupcií a boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a podpory terorizmu.7

Samostatný zákon by mal obsahovať jednak hmotnoprávne ustanovenia, procesnoprávne ustanovenia a špeciálne ustanovenia justičnej spolupráce v trestných veciach.

Z dôvodu príbuznosti právnych poriadkov bol predlohou pre spracovanie zákona česká právna úprava.8

Vzhľadom na hore načrtnutý problém s chápaním nepravej trestnej zodpovednosti, ktorej charakter je viac „objektívny“ než, že by vychádzal zo zodpovednosti za zavinenie sa pokúsim načrtnúť možné znenie týchto dôvodov, tak ako by mohli byť upravené v novom zákone, príp. tak aby reflektovali aspoň základný rámec trestnej zodpovednosti páchateľa trestného činu- právnickej osoby, ktorá vychádza z individuálnej trestnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za zavinenie. Formulácia uvedeného znenia do značnej miery vychádza z existujúcej právnej úpravy ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku, avšak akcentuje má svoju inšpiráciu v rozhodnutiach US. Department of Justice, ktoré v týchto veciach poskytuje pomerne rozsiahlu jurisprudenciu,9 ale veľmi podobnú formuláciu napr. obsahuje i talianska zákonná úprava.10

Návrh zákona vychádza zo zodpovednosti za všetky trestné činy, pričom platí, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech a spáchal ho:
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
b) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť,
c) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
d) ten, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby, alebo
e) zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písm. a) až d).

Ďalšie ustanovenie predstavuje z teoretického východiska náznak reálnej doktríny trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ktorá je typická požiadavkou na etické konanie a konanie ktoré je v súlade s trestným poriadkom, pričom právnicka osoba samotná má … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
doc. JUDr. Marek Kordík PhD., LL.M.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

PRÁVNE NÁSTUPNÍCTVO TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

júl 11, 2023 Admin

1 ÚVOD

„Právne nástupníctvo znamená relatívne nadobudnutie práva (povinnosti), t.j. prípad, kedy niekto nadobúda právo (povinnosť), ktoré niekto stratil. Právny nástupca vstupuje voči tretím osobám do právneho postavenia svojho právneho predchodcu (auktora). Právne nástupníctvo býva označované tiež ako právna postupnosť (sukcesia).“1 „Pritom môže ísť o sukcesiu univerzálnu, kedy právny nástupca vstupuje do všetkých práv a povinností svojho predchodcu… alebo o sukcesiu singulárnu, ktorou sa vstupuje len do určitého práva či povinnosti…“2

Zavádzanie nového právneho inštitútu, akým je v podmienkach strednej Európy trestná zodpovednosť právnických osôb, prináša so sebou vždy množstvo aplikačných problémov, ktoré je pokiaľ možno potrebné vyriešiť čo najskôr. Na niektoré z nich sa musí zamerať „mikroskop“ záujmu omnoho podrobnejšie, pretože ich nezvládnutím hrozí nefunkčnosť celého nového právneho inštitútu. Pri trestnej zodpovednosti právnických osôb je jedným z takýchto zásadných inštitútov jej právne nástupníctvo, pretože pre právnickú osobu často nie je nič ľahšie, ako transformovať svoju majetkovú podstatu, prípadne aj personálny substrát a know-how do inej právnickej osoby. Ak by sa takýmto počinom mohla vyhnúť trestnej zodpovednosti, potom by bol reálny dosah trestnej zodpovednosti právnických osôb takmer mizivý a jej právna úprava by tak ostala bez šance naplniť svoj spoločenský či právny význam. Právnická osoba je síce iba právnou fikciou, lenže táto fikcia „…má spôsobilosť k právnym úkonom, spôsobilosť k právam a povinnostiam a teda aj spôsobilosť k zodpovednosti za porušenie svojej povinnosti.“3

Trestná zodpovednosť fyzických osôb je dlhodobo a v demokratickej spoločnosti nemenne budovaná na zásade individuálnej trestnej zodpovednosti, ktorá znamená, že „…je páchateľ trestne zodpovedný iba za vlastné konanie v právnom zmysle, tzn. za trestnoprávne relevantný prejav vôle navonok.“4 Preto trestné právo v podmienkach, v ktorých neexistovala trestná zodpovednosť právnických osôb, nemá s inštitútom právneho nástupníctva trestnej zodpovednosti žiadne skúsenosti. „Ide o celkom nový, pre doterajšie trestné právo neznámy spôsob vzniku trestnej zodpovednosti ex lege.“5

2 KONŠTRUKCIA PRÁVNEHO NÁSTUPNÍCTVA TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB A VYMEDZENIE NAJPROBLEMATICKEJŠÍCH OTÁZOK S ŇOU SPOJENÝCH

Riešenie právneho nástupníctva trestnej zodpovednosti právnických osôb môže byť konštruované rôzne.

Reštriktívnu úpravu právneho nástupníctva aj keď v tomto prípade nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb (uloženie ochranných opatrení v trestnom konaní právnickej osobe ako následok činu pričítateľného právnickej osobe)6 , obsahujú napríklad ustanovenia § 83a ods. 4 a § 83b ods. 5 slovenského zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“ alebo „Trestný zákon“), ktoré stanovujú, že ak ide o zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, uloží súd ochranné opatrenie právnemu nástupcovi zaniknutej právnickej osoby. V tomto prípade teda ide len o prechod (nepravej) trestnej zodpovednosti právnických osôb v prípade univerzálnej sukcesie v podobe zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia právnickej osoby. Zlúčenie je v zásade taký právny úkon, ktorým dochádza k zrušeniu jednej alebo viacerých právnických osôb a ich/jej právnym nástupcom sa stane iná už existujúca právnická osoba. Pri splynutí na rozdiel od zlúčenia ide o právne nástupníctvo novozaloženej právnickej osoby po dvoch alebo viacerých zaniknutých právnických osobách.7 Rozdelenie právnickej osoby predstavuje taký právny úkon, ktorým dochádza k zrušeniu právnickej osoby a jej právnymi nástupcami sú iné či už existujúce alebo novozaložené právnické osoby.8 Súčasný slovenský Trestný zákon síce úplne jednoznačne vymedzuje, kedy nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb prechádza na jej právnych nástupcov, takže z tohto pohľadu je prehľadná a bezproblémovo určitá, na druhej strane však obsahuje také závažné chyby, ktoré spôsobujú, že v prípade šikovného právneho prechodu či prevodu práv bude nepravá trestná zodpovednosť právnickej osoby poľahky obídená. Čo napríklad s trestnou zodpovednosťou v prípade prevodu podniku podľa § 476 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov? Alebo čo ak budú jednotlivé práva či už majetkové alebo iné právnickej osoby postupnými zmluvami na úrovni singulárnej sukcesie prevádzané na iné právnickú osobu alebo osoby? V takýchto prípadoch neprichádza právne nástupníctvo nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb do úvahy. Majetkové aj ďalšie práva právnickej osoby sa síce trocha komplikovanejšie, ale predsa prevedú na „čistú“ právnickú osobu a tá môže „spokojne“ pokračovať v páchaní predošlej trestnej činnosti svojho faktického a z hľadiska singulárnej sukcesie aj právneho predchodcu.

Právna úprava by nemala byť tak „ladne“ obíditeľná ako vo vyššie uvedenom prípade. A preto v krajinách, kde to myslia s trestnou zodpovednosťou právnických osôb vážne, nastupuje široká koncepcia právneho nástupníctva trestnej zodpovednosti právnických osôb, s ktorou operujú aj súčasné návrhy slovenského zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a na ktorej je postavený aj § 10 ods. 1 českého zákona č. 418/2011 Sb. o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Jej podstata spočíva v tom, že trestná zodpovednosť právnických osôb prechádza na všetkých právnych nástupcov právnickej osoby. Pritom je úplne irelevantné, či pôvodná právnická osoba ostáva zachovaná, alebo bude zrušená. „Podľa môjho názoru, ak by mala prechádzať trestná zodpovednosť len na právneho nástupcu právnickej osoby, ktorá zanikla, musel by to zákon stanoviť výslovne, čo však neučinil…“9 v Českej republike a momentálne takú úpravu neplánujú ani doterajšie návrhy slovenského zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je to vhodné riešenie, pretože, ak by sme priali opak, opäť by sme ponechali pohodlnú možnosť na obchádzanie trestnej zodpovednosti právnických osôb, tentokrát tým spôsobom, že na „čistú“ právnickú osobu by bolo možné previesť prakticky všetko a pôvodnú právnickú osobu by sme ponechali právne existovať a trestnoprávne zodpovedať, lenže už by nemala nijaký majetok ani iný význam.

Predstavená právna úprava je natoľko široká, že v značnej miere skresáva na minimum možnosti obchádzania trestnej zodpovednosti právnických osôb transformáciou týchto právnických osôb alebo jej čiastkových práv do iných právnických osôb. Jedným dychom však treba dodať, že zároveň širokospektrálnym prístupom k danej problematike vyvoláva niekoľko pomerne komplikovaných otázok a to najmä:
1) Môže trestná zodpovednosť právnických osôb v rámci právneho nástupníctva prejsť na fyzickú osobu?
2) Spôsobuje akékoľvek právne nástupníctvo vrátane bežných singulárnych sukcesii aj právne nástupníctvo trestnej zodpovednosti právnických osôb?
3) Má nekriminálna právnická osoba, ktorá dobromyseľne prevzala záväzky právnickej osoby zodpovednej za trestný čin pykať za jej trestný čin?

3 MÔŽE TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB V RÁMCI PRÁVNEHO NÁSTUPNÍCTVA PREJSŤ NA FYZICKÚ OSOBU?

Vo všeobecnosti nemožno vylúčiť univerzálnu sukcesiu, v rámci ktorej je právnym nástupcom právnickej osoby osoba fyzická. S takýmto prípadom počíta napríklad § 88a ods. 1 slovenského zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov pri verejnej obchodnej spoločnosti. Ak by sme mali vychádzať čisto iba zo znenia zákona, že trestná zodpovednosť právnických osôb prechádza na všetkých právnych nástupcov tejto právnickej osoby (ako je to trebárs v Českej republike), potom by bol možný prechod trestnej zodpovednosti právnickej osoby na osobu fyzickú. Právo však nie je len súhrn slov koncipovaných do viet, ale tvorí prepojený logický celok viazaný na určité zásady, z ktorých mnohým sa nesmie aplikačná prax priečiť. Trestná zodpovednosť fyzických osôb je v demokratickom právnom štáte pevne postavená na zásade individuálnej trestnej zodpovednosti (ktorú definujem vyššie), čo dokladuje aj čl. 17 ods. 2, čl. 49 a čl. 13 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ako aj čl. 4 ods. 4, čl. 8 ods. 2 a čl. 39 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd. Ustanovenie Čl. 13. ods. 4 Ústavy SR (a obdobne i čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) zakotvuje: „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto ustanovenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“ Postih za trestný čin a vôbec konštatovanie, že je osoba zodpovedná za trestný čin, je rozhodne silný zásah do základných ľudských práv a slobôd. Zásada individuálnej trestnej zodpovednosti fyzických osôb sa vyvíjala historicky pomerne dlho, kým konečne trestné právo dospelo k riešeniu, že fyzické osoby možno postihovať len a výlučne za ich trestné činy. Keďže účelom trestného práva je aj naprávať páchateľa, ťažko asi napravíme fyzickú osobu, ktorá trestný čin nespáchala. Z čoho ju máme naprávať? Naproti tomu právnická osoba sa majetkovo, personálne, technologicky, know-how môže transformovať do inej právnickej osoby a pod inou „hlavičkou“ ďalej páchať trestné činy.

Preto musíme pristúpiť k jednoznačnému záveru, že aj keď žiadne zákonné ustanovenie výslovne nevylučuje prechod trestnej zodpovednosti právnickej osoby na fyzickú osobu, právne nástupníctvo fyzickej osoby na trestnú zodpovednosť právnických osôb je vylúčené.

Z dôvodov legislatívnej čistoty by ale bolo vhodné v ustanovení o právnom nástupníctve trestnej zodpovednosti právnických osôb výslovne uviesť, že trestná zodpovednosť právnickej osoby neprechádza na fyzickú osobu. Tu sa nám následne vynárajú ešte dva súvisiace problémy.

Po prvé, trestná zodpovednosť právnických osôb prechádza na všetkých právnych nástupcov, teda nielen na právnych nástupcov v prvom rade, ale aj na právnych nástupcov v ďalších radoch (napr. spoločnosť Bistro sa rozdelí na spoločnosti Bistro A a Bistro B, … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
doc. JUDr. Eduard Burda PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

TRESTNÁ POLITIKA ŠTÁTU A ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB

júl 11, 2023 Admin

Problematika zavedenia trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je jednou z najdiskutovanejších moderných tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu.

Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám v procesnom postavení obvinenej osoby vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby.

V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňuje aj model tzv. nepriamej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená, pričom naďalej platí zásada individuálnej trestnej zodpovednosti v zmysle ktorej trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty, ale ako ochranné opatrenia.

Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy (napr. Nemecko).

Snaha zaviesť jednu z foriem trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike sa datuje od roku 2004, kedy sa v rámci návrhu nového rekodifikovaného Trestného zákona účinného od roku 2006 navrhovalo zavedenie pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb; časť návrhu Trestného zákona, ktorá upravovala otázku trestnej zodpovednosti právnických osôb bola Národnou radou SR v rámci legislatívneho procesu vypustená. Opätovné pokusy o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, tento krát formou osobitných zákonov predložených do legislatívneho procesu v roku 2006 boli rovnako neúspešné a nenašli dostatočnú politickú podporu na ich prijatie. Obavy odbornej a laickej verejnosti k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb boli založené na konzervatívnom prístupe k zavádzaniu nových netradičných inštitútov v rámci trestného práva a možnostiach zneužívania takejto právnej úpravy v rámci konkurenčného boja v obchodných vzťahoch.

Postihovanie právnických osôb v rámci trestného konania si však nepochybne vyžiadala spoločenská realita a dôsledky ekonomického rozvoja, ktoré so sebou priniesli nový druh kriminality páchaný prostredníctvom právnických osôb a to najmä v oblasti korupcie, ochrany životného prostredia a hospodárskej kriminality.

Potreba zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb rovnako vyplynula z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, v zmysle ktorých sa Slovenská republika zaviazala k uznávaniu a výkonu cudzích rozhodnutí trestnoprávnej povahy vo vzťahu k právnickým osobám na základe medzinárodných nástrojov Rady Európy, OECD a právne záväzných aktov Európskej únie.

Novelou Trestného zákona č. 224/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2010 sa v podmienkach Slovenskej republiky zaviedla tzv. nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá v záujme ochrany spoločnosti umožnila sankcionovať právnické osoby v trestnom konaní, a to formou uloženia ochranných opatrení, ak došlo k v súvislosti s ich činnosťou k spáchaniu trestného činu. Touto právnou úpravou nedošlo k prelomeniu zásady individuálnej trestnej zodpovednosti, nakoľko páchateľom trestného činu mohla naďalej byť len fyzická osoba. Ochranné opatrenie zhabanie peňažnej čiastky súd ukladá fakultatívne, zatiaľ čo zhabanie majetku, v prípade splnenia podmienok podľa § 83b, súd ukladá obligatórne, pričom v tomto prípade sa v rámci výkonu rozhodnutia vyhlasuje konkurz aj bez návrhu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V prípade zhabania majetku sa jeho vlastníkom stane štát v rozsahu, ktorý právnickej osobe patrí po skončení konkurzného konania. Účelom takejto úpravy je nepostihovať tretie osoby – veriteľov právnickej osoby a zamestnancov, ktorí sa neúčastnili na páchaní trestnej činnosti.

Ochranné opatrenie zhabania peňažnej čiastky môže súd uložiť od 800 do 1.660.000 eur a suma, ktorú súd uloží predstavuje pohľadávku štátu z tohto zhabania, ktorá sa uspokojuje, resp. vymáha postupom upraveným v Trestnom poriadku.

Návrh na uloženie ochranného opatrenia môže prokurátor uplatniť samostatne, alebo ak podáva obžalobu na obvineného, môže ho podať ako súčasť obžaloby.

Uloženie týchto ochranných opatrení sa neviaže na odsúdenie fyzickej osoby za spáchanie trestného činu.

Prijatie predmetnej právnej úpravy vyvolalo diskusie v odborných kruhoch o vhodnosti jej riešenia. Kritika smerovala najmä k povahe ochranných opatrení, ktoré majú skôr charakter trestu ako ochranného opatrenia a k procesnému postaveniu právnickej osoby ako zúčastnenej osoby v trestnom konaní, ktoré je možné vzhľadom k tejto skutočnosti považovať za nedostatočné. Rovnako aplikačná prax nepriniesla želané výsledky ohľadom využívania ukladania týchto ochranných opatrení voči právnickým osobám v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov došlo na národnej a medzinárodnej úrovni k prehodnoteniu tejto právnej úpravy s odporúčaním prijatia efektívnejšieho modelu zavedenia … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. Tomáš Borec

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

ZÁSADA INDIVIDUÁLNEJ TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI A TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB

júl 11, 2023 Admin

Máloktorá otázka trestnoprávnej vedy vyvolala také diskusie, rôznorodé i protichodné názory ako problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb. Je to jedna z najspornejších otázok trestnoprávnej teórie. Je tomu tak preto, že trestná zodpovednosť právnických osôb problematizuje osvedčený systém základných princípov kontinentálnej európskej právnej kultúry. Narušuje stáročiami uznávanú zásadu európskeho kontinentálneho práva, že trestná zodpovednosť je zodpovednosťou individuálnou, zodpovednosťou fyzickej osoby.[1]

Zásadu individuálnej trestnej zodpovednosti považuje trestnoprávna teória za jednu zo základných zásad slovenského trestného práva, pretože sa uplatňuje princíp „societas delinquere non potest“. Znamená, že páchateľom trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Súčasný právny stav je taký, že páchateľom trestného činu môže byť len fyzická osoba (§ 19 ods. 2 TZ), ktorá spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti, t. j. v čase činu je príčetná a dosahuje požadovaný vek (14 rokov). Súčasné slovenské trestné právo nepozná kolektívnu zodpovednosť, ani zodpovednosť za cudziu vinu.

Za trestné činy spáchane vo sfére právnickej osoby podľa slovenského trestného práva môže byť de lege lata trestne zodpovedný ten, kto za právnickú osobu, alebo v jej mene v konkrétnom prípade konal, teda ten, kto sa dopustil protiprávneho konania, ktoré Trestný zákon označuje za trestné a ktoré vykazuje znaky uvedené v Trestnom zákone. Právnická osoba ako fikcia a abstraktum môže konať navonok len cez určitý okruh fyzických osôb, keďže sama pre absenciu psychickej vôle konať nemôže. Nie všetky fyzické osoby, ktoré vytvárajú personálny substrát právnickej osoby, sú osobami právne relevantnými pre právne konanie právnickej osoby vo vonkajších vzťahoch, t.j. vo vzťahoch k tretím osobám. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka vymedzujú okruh fyzických osôb, ktoré svojím konaním za právnickú osobu, resp. v mene právnickej osoby túto právnickú osobu zaväzujú, čiže v dôsledku ich konania navonok vznikajú právnickej osobe povinnosti a samozrejme i práva a v dôsledku toho i právna zodpovednosť. T restne zodpovednou fyzickou osobou nemusí byť vždy len štatutárny orgán, resp. člen kolektívneho štatutárneho orgánu právnickej osoby, ale môže to byť aj iný člen, pracovník alebo zástupca právnickej osoby.

Prevažnú väčšinu trestných činov môže spáchať ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Ak na spáchanie konkrétneho trestného činu Trestný zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Účastníkom na trestnom čine môže byť aj osoba, ktorá ju nemá. Ak Trestný zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí podľa § 128 ods. 8 TZ, ak túto požiadavku spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná (konanie za iného). To znamená, že fyzická osoba, ktorá nemá znaky špeciálneho alebo konkrétneho subjektu bude zodpovedať za spáchaný trestný čin so zúženým okruhom páchateľov, ak osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie má právnická osoba v mene ktorej koná. Predmetné ustanovenie je jediným v Trestnom zákone, ktoré vymedzuje podmienky trestnej zodpovednosti fyzickej osoby, konajúcej za osobu právnickú. Táto osobitná právna konštrukcia sa neuplatní pri ktorejkoľvek skutkovej podstate, uplatní sa len pri trestných činoch so zúženým okruhom páchateľov (napr. § 240 Zvýhodňovanie veriteľa: „Kto ako dlžník…“, alebo § 241 Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním: „Kto ako konkurzný veriteľ…“). Konanie za iného je však stále zodpovednosťou individuálnej fyzickej osoby.

Nemožno fyzickú osobu brať na trestnú zodpovednosť za akékoľvek konanie pričítateľné právnickej osobe. Vždy je potrebné skúmať, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu, ako aj podiel konania zodpovednej fyzickej osoby na následku a jej zavinenie.

Aby sme sa vyhli pochybnostiam či možno konanie za iného aplikovať aj na prípady, keď právnická osoba platne nevznikla alebo osoba konajúca v mene právnickej osoby nebola oprávnená ju podľa osobitných predpisov zaväzovať, bolo by vhodné doplniť ustanovenie § 128 ods. 8 TZ o výslovnú úpravu niektorých do úvahy prichádzajúcich situácií konania páchateľa v mene právnickej osoby, ktorá je v postavení špeciálneho alebo konkrétneho subjektu.

Aplikačná prax poukazuje na problémy pri hľadaní odpovede na otázku – kto konkrétne je v jednotlivých prípadoch konania právnickej osoby trestne zodpovedným (napr. pri vyšetrovaní najzávažnejších foriem ekonomickej trestnej činnosti) v rámci širšieho počtu do úvahy prichádzajúcich trestne zodpovedných osôb, niekedy aj niekoľkých desiatok, a čo je potrebné obzvlášť podčiarknuť, rôznym spôsobom rozhodujúcich, zastupujúcich alebo konajúcich v mene právnických osôb a nimi kreovaných viacerých orgánov, navyše s rôznymi kompetenciami.

Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti členov kolektívneho orgánu spoločnosti musia orgány činné v trestnom konaní rešpektovať právne odvetvia, ktoré vznik a činnosť kolektívnych orgánov upravujú. Trestná zodpovednosť fyzických osôb – členov kolektívneho orgánu právnickej osoby za rozhodnutie tohto orgánu, ktoré inak vykazuje znaky objektívnej stránky niektorého trestného činu, prichádza do úvahy, len keď je zistené, že sa títo členovia skutočne svojím konaním, predpokladaným pre prijatie takéhoto rozhodnutia kolektívneho orgánu, na ňom zavinenie podieľali.

V prípade kolektívnych orgánov právnickej osoby je potrebné vždy skúmať, ktorí členovia kolektívneho orgánu naplnili znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu (vrátane zavinenia) a títo potom zodpovedajú ako fyzické osoby za spáchaný trestný čin. Napríklad v prípade predstavenstva akciovej spoločnosti môže byť daná trestná zodpovednosť všetkých jej členov, ale môžu byť zodpovední len niektorí z nich, pokiaľ sa ostatní na spáchanom trestnom čine nepodieľali. Člen predstavenstva, ktorý sa nezúčastnil rokovania predstavenstva, alebo hlasoval proti návrhu (člen predstavenstva má právo, aby v zápisnici o priebehu zasadnutia predstavenstva a jeho rozhodnutiach, bol uvedený jeho odlišný názor na prerokúvanú záležitosť), nemôže byť v žiadnom prípade trestne zodpovedný, hoci by aj bol ostatnými členmi predstavenstva ako kolektívneho orgánu prehlasovaný.

Viacerí odborníci z trestného práva zastávajú názor, že účasť na hlasovaní kolektívneho orgánu právnickej osoby je potrebné spravidla posudzovať podľa ustanovení o účastníctve na trestnom čine podľa § 21 TZ, a to v závislosti na štádiu, do ktorého dospelo konanie hlavného páchateľa. V prípade, že nedôjde k pokusu ani k dokonaniu trestného činu, je predchádzajúce schválenie prípravou na trestný čin (§ 13 TZ). V prípade, že dôjde k pokusu trestného činu, môže ísť podľa okolností prípadu o návod alebo pomoc k trestnému činu. Vyššie uvedený názor vychádza z toho, že hlasovanie kolektívneho orgánu, či už predstavenstva, alebo valného zhromaždenia, vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí podľa § 128 ods. 8 TZ, ak túto požiadavku spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná (konanie za iného). To znamená, že fyzická osoba, ktorá nemá znaky špeciálneho alebo konkrétneho subjektu bude zodpovedať za spáchaný trestný čin so zúženým okruhom páchateľov, ak osobitnú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie má právnická osoba v mene ktorej koná. Predmetné ustanovenie je jediným v Trestnom zákone, ktoré vymedzuje podmienky trestnej zodpovednosti fyzickej osoby, konajúcej za osobu právnickú. Táto osobitná právna konštrukcia sa neuplatní pri ktorejkoľvek skutkovej podstate, uplatní sa len pri trestných činoch so zúženým okruhom páchateľov (napr. § 240 Zvýhodňovanie veriteľa: „Kto ako dlžník…“, alebo § 241 Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním: „Kto ako konkurzný veriteľ…“). Konanie za iného je však stále zodpovednosťou individuálnej fyzickej osoby.

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
doc. JUDr. Ingrid Mencerová PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB V KRAJINÁCH SUSEDIACICH SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU

júl 11, 2023 Admin

trestná zodpovednosť právnickej osoby
Zákon – Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov 91/2016 | Paragrafy: § 4

1 ÚVOD
Zrodenie trestnej zodpovednosti právnických osôb v štátoch s kontinentálnym právnym systémom iste nebolo jednoduché. Predchádzalo tomu množstvo diskusií a viacero návrhov legislatívneho zámeru s predkladaním viacerých alternatív zákonného znenia, pokiaľ sa dosiahla platnosť a účinnosť právnej úpravy zakotvujúcej trestnú zodpovednosť právnických osôb v tom ktorom európskom štáte. Vo svojom článku som sa obmedzila iba na štáty, ktoré susedia so Slovenskou republikou. Týka sa to teda Maďarska, Poľska, Rakúska, Českej republiky a Ukrajiny. Všetky tieto štáty sú členmi Európskej únie s výnimkou Ukrajiny, no napriek tomu parlament tejto krajiny prijal 23. mája 2013 zákon o implementácii akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu EÚ pre Ukrajinu o zodpovednosti právnických osôb. Účinnosť tohto zákona sa očakáva 1. septembra 2014.(2)

2 MAĎARSKO
Maďarsko patrí medzi štáty s pravou trestnou zodpovednosťou právnických osôb. V roku 2001 bol prijatý samostatný zákon č. 104/2001 o trestnoprávnych opatreniach aplikovateľných na právnické osoby.(3) Tento zákon nadobudol účinnosť až 1. mája 2004, kedy sa Maďarsko stalo členom Európskej únie.(4) Zákon je rozdelený do dvoch častí. Prvá časť má trestnohmotný charakter a druhá časť má trestnoprocesný charakter. Tento zákon vychádza z pričítateľnosti trestného činu právnickej osoby. Špecifikom právnej úpravy je, že na potrestanie právnickej osoby sa vyžaduje najskôr odsúdenie fyzickej osoby (čl. 3 ods.1). Pokiaľ teda fyzická osoba nie je známa, alebo známa síce je a je dokonca aj obvinená, avšak nie je odsúdená, nemôže byť právnickej osobe uložená žiadna sankcia.(5) Tento fakt nepochybne komplikuje uplatňovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb v aplikačnej praxi.

Proti právnickej osobe môžu byť uložené sankcie ak:
– došlo k spáchaniu úmyselného trestného činu uvedeného v Trestnom zákone,
– právnická osoba profitovala z trestnej činnosti a
– trestný čin bol spáchaný v rámci právnickej osoby s aktivitou jej člena alebo pracovníka oprávneného ju zastupovať alebo ide o vedúceho pracovníka, alebo člena či zástupcu rady dohľadu.
Opatrenia vzťahujúce sa na právnické osoby:
– zrušenie právnickej osoby, ak bola založená za účelom vykonávania alebo zakrytia trestnej činnosti,
– obmedzenie činnosti právnickej osoby na jeden až tri roky (napr. zákaz zúčastňovať sa verejného obstarávania, prijímania dotácií, zhromažďovania vkladov od verejného oznámenia, uzavretia koncesnej zmluvy) a
– ukladanie pokút vo výške až trojnásobku získaných alebo očakávaných finančných výhod v dôsledku trestnej činnosti; najmenej však 500 000 FT (asi 2 000 €). Túto pokutu možno kombinovať s uložením obchodných obmedzení.
Sankcie sa uplatnia aj v prípade, keď trestným činom spoločnosť získala finančnú výhodu a člen alebo výkonní pracovníci oprávnení konať v mene spoločnosti vedeli, že bol spáchaný trestný čin.
Pod pojem „právnická osoba“ spadajú takmer všetky druhy právnických osôb existujúce v rámci občianskeho práva (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a iné právnické osoby vykazujúce ekonomickú aktivitu, okrem toho i nadácie a sociálne organizácie). Štát a jeho orgány, ako i medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodných zmlúv nepodliehajú trestnej zodpovednosti.
Ako už bolo spomenuté, druhá časť samostatného zákona má trestnoprocesný charakter. Základným princípom tohto zákona je, že spoločnosť (právnická osoba) sa nepovažuje za páchateľa, a preto nemôže mať status obvineného v súdnom konaní. Na uloženie sankcie právnickej osobe je potrebné, aby v príslušnej kauze bola stíhaná fyzická osoba a niesla aj trestnú zodpovednosť. Ak je trestné konanie ukončené proti fyzickej osobe, nebude pokračovať konanie proti právnickej osobe. Trestný poriadok sa použije ako pomocný právny predpis pre všetky procesné otázky, ktoré nie sú upravené v samostatnom zákone.(6)

3 POĽSKO
V roku 2002 bol v Poľsku prijatý samostatný zákon o zodpovednosti kolektívnych subjektov za činy zakázané pod hrozbou trestu (zbierka zákonov z roku 2002 č. 197, položka 1661). Tento zákon nadobudol účinnosť o rok neskôr. K jeho novelizácii došlo v roku 2005. Uvedený je v zbierke zákonov z roku 2005 č. 180, položka1492.(7)
V zmysle predmetného zákona je kolektívny subjekt chápaný ako právnická osoba a organizačná jednotka bez štatútu právnickej osoby, s výnimkou ministerstva financií , územných úradov a ich zväzkov , ako aj jednotky územnej samosprávy alebo združenia týchto jednotiek. Kolektívny subjekt je aj obchodná spoločnosť s vlastným kapitálom. Takýto subjekt môže byť zodpovedný iba za trestné činy uvedené v samostatnom zákone. Aj keď ich výpočet je značne obmedzený v porovnaní s trestným zákonníkom, napriek tomu stále široký a pokrýva veľmi odlišný rozsah trestných činov.
Kolektívny subjekt nesie zodpovednosť za protiprávne konanie fyzickej osoby. Zákon o zodpovednosti kolektívnych subjektov stanovuje nasledovné sankcie:

• pokutu až do výšky 20 000 000 PLN (približne 5 000 000 €), ale nie viac ako 10 % príjmov v zdaňovacom období, keď bol trestný čin spáchaný.
• Obligatórne:
a) prepadnutie predmetov získaných trestným činom, používaných alebo určených na spáchanie trestného činu,
b) prepadnutie finančných ziskov pochádzajúcich z trestnej činnosti,
c) prepadnutie finančných výnosov, ktoré sú výsledkom protiprávneho kovania.
• Fakultatívne:
– zákazy (ukladajú sa na dobu 1 až 5 rokov):
a) podporovať a propagovať obchodnú činnosť, produkty, služby atď.,
b) používať granty, dotácie a finančnú podporu z verejných prostriedkov,
c) používať podporu poskytovanú medzinárodnými organizáciami,
d) podávať žiadosti na verejné obstarávanie,
e) zákaz výkonu konkrétnej činnosti; tento zákaz sa neuloží, ak by mohol viesť k úpadku alebo likvidácii kolektívneho subjektu, alebo k veľkému prepúšťaniu zamestnancov,
– vylúčenie z verejných zákaziek,
– verejné oznámenie rozsudku.
V poľskej jurisdikcii platila od roku 2003 zásada, že kolektívny subjekt môže niesť trestnú zodpovednosť, ale musí to byť podmienené právoplatným rozsudkom súdu, že fyzická osoba je vinná zo spáchania závažného trestného činu alebo súd vydal právoplatné rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo rozhodol o zastavení trestného stíhania v dôsledku okolností vylučujúcich trestné stíhanie páchateľa (§ 4 zákona).
Kolektívny subjekt môže niesť trestnú zodpovednosť i za nedbanlivostné trestné činy (napr. § 186 proti životnému prostrediu, § 296 trestný čin porušenia dôvery v obchodných vzťahoch, § 296a trestný čin korupcie v súkromnom sektore).
V súčasnej dobe v Poľsku funguje pravá trestná zodpovednosť právnických osôb, avšak v praktickej rovine to nemá veľké využitie s prihliadnutím na malý počet riešenia prípadov v tejto oblasti. Príslušné poľské orgány idú radšej občianskoprávnou cestou.

4 RAKÚSKO
Od 1. januára 2006 je v Rakúsku účinný zákon o zodpovednosti kolektívnych subjektov (Verbandsverantwortlichkeitsgesetz – VbVG).(8) Spolková zbierka zákonov je obsiahnutá pod číslom 151/2005. Týmto zákonom sa zaviedla do tohto štátu pravá trestná zodpovednosť právnických osôb. Účelom tohto zákona je dosiahnuť predchádzanie alebo znižovanie trestnej činnosti združenia.(9) Ide predovšetkým o akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, súkromnú nadáciu, komanditnú spoločnosť, záujmové združenie atď.
Tento zákon upravuje v § 1 ods. 1 podmienky, za ktorých sú organizácie zodpovedné za spáchané trestné činy a spôsob, akým sa určuje zodpovednosť a sankcie. Združenie môže byť v zásade zodpovedné za akékoľvek porušenie obsiahnuté v Trestnom zákone. Takže neexistujú žiadne obmedzenia v zmysle „katalógu trestných činov“. V § 3 VbVG sú uvedené požiadavky trestnej zodpovednosti združenia: (10)
a) Všeobecná zodpovednosť Predpokladom je:
•spáchanie trestného činu v prospech združenia (napr. asociácia bola obohatená, ušetrila výdavky v dôsledku trestného činu) alebo
•porušenie povinností združením (napr. spoločnosť nebude zodpovedná za dopravnú nehodu svojho zamestnanca, keď počas jazdy telefonoval bez hands-free. Iná bude situácia, keď došlo k zlyhaniu bŕzd, pretože povinnosťou spoločnosti je zabezpečiť pravidelný servis a kontrolu automobilu).
b) Zodpovednosť za činnosť rozhodujúcej osoby (osoba vystupujúca za právnickú osobu, ktorá má internú kontrolnú právomoc alebo má významný vplyv na právnickú osobu iným spôsobom (§ 2 ods. 1 VbVG).
c)Zodpovednosť za činnosť zamestnancov. Platí zásada, že keď zamestnanec koná úmyselne, právnická osoba bude taktiež zodpovedná za úmyselný trestný čin a to i v prípade, ak rozhodujúca osoba konala nedbanlivostne. Pokiaľ však došlo u zamestnanca k nedbanlivostnému zavineniu, právnická osoba bude tiež zodpovedná za nedbanlivostný trestný čin, i keď rozhodujúca osoba konala úmyselne.(11)

V § 3 ods. 4 VbVG je zároveň stanovené, že zodpovednosť združenia za trestný čin a trestnosť nositeľa rozhodovacej právomoci alebo zamestnancov za rovnaké trestné činy sa navzájom nevylučujú. (12) Tento fakt nie je v rozpore so zákazom dvojitého potrestania v zmysle zásady ne bis in idem (čl. 4 Dodatkového protokolu č. 7 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách), pretože sankcie sa vzťahujú na odlišné subjekty.(13) Potrebné je ešte dodať, že trestná zodpovednosť združenia nemusí závisieť od zodpovednosti, resp. odsúdenia fyzickej osoby (zamestnanca).
Ak je združenie zodpovedné za trestný čin, možno mu uložiť pokutu, ktorá sa určuje v denných sadzbách (1 – 180) podľa závažnosti trestného činu. Finančné rozmedzie jednej dennej sadzby závisí od výsledkov hospodárenia združenia, vrátane jeho ďalšej ekonomickej výkonnosti. Výťažok z pokút slúži neziskovým združeniam, na humanitárne alebo náboženské účely (§ 4 VbVG). Ak je združenie odsúdené k pokute najviac na 70 dní, môže byť tento peňažný trest podmienečne odložený, pričom sa stanoví skúšobná doba najmenej na jeden rok a najviac na tri roky. Skúšobná doba môže byť predĺžená maximálne na päť rokov s dálšími povinnosťami (§ 9 ods. 3 VbVG). Trestnoprávne opatrenia voči združeniu prechádzajú i na jeho právneho nástupcu.

5 ČESKÁ REPUBLIKA
V Českej republike bol prijatý samostatný zákon č. 418/2011 Sb. o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim s účinnosťou od 1. januára 2012. K tomuto zákonu bol súčasne prijatý aj zákon č. 420/2011 Sb. o zméné nékterých zákonu v souvislosti s prijetím zákona o trestní odpovédnosti právnických osob a nzení proti nim, ktorý novelizoval napríklad Trestní zákoník, Občanský zákoník, Občanský soudní rád, Obchodní zákoník, Živnostenský zákon atď. Treba zdôrazniť, že Trestní zákoník a Trestní rád majú subsidiárnu povahu vo vzťahu k zákonu o trestní odpovédnosti právnických osob a nzení proti nim. Explicitne to vyplýva z § 1 ods. 2 tohto zákona. Predmetom jeho úpravy sú podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, tresty a ochranné opatrenia, ktoré možno uložiť právnickým osobám za stanovené spáchané trestné činy, a postup v konaní proti právnickým osobám (§ 1 ods. 1). Spomínaný samostatný právny predpis obsahuje komplexnú úpravu trestnej zodpovednosti právnických osôb z hmotnoprávneho i procesnoprávneho hľadiska a zároveň prináša aj množstvo noviniek z tejto oblasti. Tento zákon v podstate kopíruje štruktúru všeobecnej časti Trestního zákoníka. Zo širšieho pohľadu možno konštatovať, že zákon o trestní odpovédnosti právnických osob a nzení proti nim sa svojou povahou odvíja jednak od Trestního zákoníka a jednak aj od Trestního rádu. Na základe tejto skutočnosti ho viacerí odborníci nepovažujú za osobitný právny predpis, ale označujú ho ako vedľajší Trestný zákon.(14) Tento samostatný zákon upravujúci trestnú zodpovednosť právnických osôb a konanie proti nim zaviedol do Českej republiky tzv. pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, keďže umožňuje okrem ochranných opatrení uložiť aj tresty.
Rámcové rozhodnutia Európskej únie i smernice Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie EU definujú zhodne právnickú osobu, ako „akýkoľvek subjekt, ktorý je právnickou osobou podľa príslušného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných verejnoprávnych subjektov pri výkone verejnej moci a verejných medzinárodných organizácií“.(15) Táto výnimka sa, samozrejme, premietla i do § 6 ods. 1 zákona o trestní odpovédnosti právnických osob. To znamená, že z trestnej zodpovednosti sú vylúčené iba:
a) Česká republika a
b) územné samosprávne celky pri výkone verejnej moci.
V zmysle samostatného zákona podľa § 9 ods. 3, trestná zodpovednosť fyzickej osoby nie je viazaná na trestnú zodpovednosť právnickej osoby v tej istej veci a platí to aj opačne. Zároveň nie je však vylúčené, aby za protiprávne konanie niesla trestnú zodpovednosť rovnako fyzická osoba, ako aj právnická osoba v tej istej veci. V § 10 uvedeného zákona je upravená zásada trestnej zodpovednosti nástupcu právnickej osoby. To znamená, že trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádza na všetkých jej právnych nástupcov za účelom, aby sa zabránilo vyhnutiu právnickej osoby z konzekvencie trestnej zodpovednosti. V zásade platí, že právnická osoba nemôže byť počas trvania trestného konania zrušená, zmenená alebo nemôže dôjsť k jej zániku s výnimkou, ak by dôsledky boli neprimerané povahe spáchaného trestného činu. V takom prípade potom prechádza trestná zodpovednosť takejto právnickej osoby na právneho nástupcu, resp. na všetkých jej právnych nástupcov.(16)

Pokiaľ ide o otázku rozsahu trestnej zodpovednosti právnických osôb, rieši to § 7 zákona o trestní odpovédnosti právnických osob. Obsahuje taxatívny výpočet trestných činov, ktorých sa môže dopustiť právnická osoba, a za ktoré bude niesť aj trestnú zodpovednosť. Do stanoveného výpočtu spadajú prečiny i zločiny. Forma zavinenia týchto trestných činov je takisto rôznorodá.
Ustanovenie § 8 zákona o trestní odpovédnosti právnických osob rieši otázku, ktoré fyzické osoby a za akých predpokladov, majú za následok vznik trestnej zodpovednosti právnickej osoby. Otázka zavinenia je riešená formou tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Ide o špecifickú zodpovednosť za zavinenie vzťahujúcu sa na právnickú osobu odlišnú od pojmu zavinenia pri fyzickej osobe, na základe ktorej možno právnickej osobe pričítať určitú formu zavinenia, ak nastali určité okolnosti (napr. nesprávne rozhodnutie, zanedbanie dohľadu zodpovednou osobou, aby nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestním zákoníkem.(17) Okrem zavinenia právnickej osoby musí byť jej konanie protiprávne a trestný čin musí byť spáchaný v jej mene alebo v jej záujme alebo v rámci jej činnosti.
Česká právna úprava uvádza v § 15 príslušného zákona druhy trestov, ktoré možno uložiť právnickej osobe. Patrí sem:
a) zrušenie právnickej osoby,
b) prepadnutie majetku,
c) peňažný trest,
d) prepadnutie veci alebo inej majetkovej hodnoty,
e) zákaz činnosti,
f) zákaz plnenia verejných zákaziek, účasti v koncesnom konaní alebo vo verejnej súťaži,
g) zákaz prijímania dotácií a subvencií,
h) uverejnenie rozsudku.
Právnickej osobe možno uložiť aj ochranné opatrenie, ktorým je zhabanie veci alebo inej majetkovej hodnoty. Na jeho aplikáciu zákonodarca odkazuje na Trestní zákonník.
Zákon o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim v § 31 pripúšťa spoločné konanie proti obvinenej právnickej osobe a obvinenej fyzickej osobe, ak ich trestné činy spolu súvisia a pokiaľ tomu nebránia dôležité dôvody. Ich trestná zodpovednosť sa posudzuje samostatne a právne úkony sa v takomto konaní vykonávajú spravidla najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

6 UKRAJINA
Prvé pokusy o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb na Ukrajine boli vykonané už v roku 1993. Niektorí právnici tvrdia, že trestná zodpovednosť právnických osôb na Ukrajine v najširšom slova zmysle už existovala, ale bola skrytá za rôznymi názvami (napr. administratívna, daňová, ekonomická zodpovednosť).(18)
23. mája 2013 ukrajinský parlament prijal zákon o zmene niektorých legislatívnych aktov Ukrajiny (o implementácii akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu EÚ pre Ukrajinu o zodpovednosti právnických osôb). Tento zákon ešte nie je účinný, ale stane sa tak 1. septembra 2014.(19) Prijatý zákon vymedzuje trestné činy, za ktoré právnická osoba bude trestne zodpovedná. Týka sa to napr. legalizácie príjmov získaných z trestnej činnosti, účasti na spáchaní teroristického činu, verejného podnecovania k spáchaniu terorizmu, vytvorenia teroristickej skupiny alebo teroristickej organizácie, aby sa uľahčilo spáchaniu terorizmu, financovania terorizmu, využívania finančných prostriedkov pochádzajúcich z nedovoleného obchodovania s omamnými, psychotropnými látkami, jedmi a prekurzormi, podplácania úradníkov iných právnických osôb alebo osôb zapojených do odborných verejných služieb, ako sú audítori, odhadcovia, notári atď., ponuka alebo poskytnutie neoprávnenej výhody pre úradníka, alebo neprimeraný vplyv naňho.

Trestná zodpovednosť vzniká, ak osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby sa dopustí niektorého z uvedených trestných činov v mene a v prospech právnickej osoby. Sankciou za protiprávne konanie je pokuta od 85 000 UAH do 1 275 000 UAH (v prepočte je to približne od 10 000 USD do 160 000 USD). Ak je takáto osoba uznaná za vinnú zo spáchania teroristického činu, verejného podnecovania k spáchaniu terorizmu, financovania terorizmu, vytvorenia teroristickej skupiny alebo teroristickej organizácie, musí dôjsť k zrušeniu právnickej osoby na základe súdneho rozhodnutia a k zhabaniu majetku. Zákon predpokladá, že orgány štátnej správy, miestnej samosprávy, ako aj organizácie nimi vytvorené a medzinárodné organizácie, nemôžu byť trestne zodpovedné.

7 SÚHRN
Vznik trestnej zodpovednosti právnických osôb
Maďarsko — zákon č. 104/2001 o trestnoprávnych opatreniach aplikovateľných na právnické osoby, účinnosť 1. mája 2004,
Poľsko — zákon č. 197/2002, položka 1661 o zodpovednosti kolektívnych subjektov za činy zakázané pod hrozbou trestu, účinnosť o rok neskôr,
Rakúsko — spolkový zákon č. 151/2005 o zodpovednosti kolektívnych subjektov, účinnosť 1. januára 2006,
Česká republika — zákon č. 418/2011 Sb. o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim, účinnosť 1. januára 2012,
Ukrajina — 23. mája 2013 ukrajinský parlament prijal zákon o implementácii akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu EÚ pre Ukrajinu o zodpovednosti právnických osôb.
Charakter trestnej zodpovednosti právnických osôb Vo všetkých daných krajinách je v súčasnosti upravená trestná zodpovednosť právnických osôb v samostatných zákonoch v podobe pravej trestnej zodpovednosti.
Rozsah trestnej zodpovednosti právnických osôb
Z pätice štátov sa v štyroch prípadoch vzťahuje zodpovednosť právnických osôb len na trestné činy taxatívne vymedzené v samostatnom zákone. Výnimkou je Rakúsko, kde sú právnické osoby zodpovedné za všetky trestné činy uvedené v Trestnom zákone.
Sankcie
Spoločnou sankciou pre uvedené štáty je pokuta. Najprísnejšou sankciou je zrušenie právnickej osoby , ktorá platí v Maďarsku, Českej republike a Ukrajine. Najmiernejšou sankciou je z pohľadu zákona uverejnenie rozsudku a platí v Poľsku a Českej republike.
Na úplný záver považujem za potrebné poznamenať, že trestná zodpovednosť právnických osôb sa v krajinách s kontinentálnym právnym systémom veľmi neujala v praktickej rovine, pretože je to prvok cudzí a neprirodzený pre tradíciu tohto systému.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0620-11.

Poznámky

1) Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0620-11. This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. APVV-0620-11.
2) Dostupné na http://www.legalalliance.com.ua/eng/press/2046/ Dostupné na http://www.dlapiper.com/global/publications/Detail.aspx?pub=8398&RSS=true
3) V maďarskom Trestnom zákone sú v § 70 vymenované trestné opatrenia, vrátane opatrení vzťahujúcich sa na právnické osoby s odkazom na osobitný zákon v poznámke pod čiarou.
4) Dostupné na http://www.upm.ro/proiecte/EEE/Conferences/papers/S1A38.pdf Dostupné na http://www.internationallawoffice.com/newsletters/detail.aspx?g=03cc5a8a-eb3b-4900- b9c7-dada1ae61160 Dostupné na http://www.internationallawoffice.com/newsletters/detail.aspx?g=a95538c1-4e82-47aa9439 aa4d8f2c3395
5) Dostupné na http://pravniradce.ihned.cz/c1-59952640-jake-zkusenosti-maji-s-trestni-odpovednostipravnickych-osob-nektere-staty-eu
6) Dostupné na http://www.internationallawoffice.com/newsletters/detail.aspx?g=a95538c1-4e82- 47aa-9439-aa4d8f2c3395
7) Dostupné na http://www.asser.nl/upload/documents/20121114T044426-Rafal Kierzynka Liability of legal persons in Poland.pdf
8) Dostupné na http://www.jusline.at/index.php?cpid=ba688068a8c8a95352ed951ddb88783e&lawid=102&paid=1& mvpa=0
9) Zákon nepoužíva pojem „právnická osoba“, ale pojem „združenie“ (Verband).
10) Dostupné na http://www.hausarbeiten.de/faecher/vorschau/185024.html
11) Cit. podľa BOHUSLAV, L. Přičitatelnost trestného činu právnické osobě. In: JELÍNEK, J. a kol. Trestní odpovědnost právnických osob – bilance a perspektivy. Praha: Leges, 2013, s. 153.
12) Dostupné na http://www.wkw.at/docextern/tankstellen/Gesellschaftsrecht/unternehmerstrafrecht[1].pdf
13) Dostupné na http://www.law.muni.cz/sborniky/dp08/files/pdf/trest/kratochvil.pdf
14) Pozri napr. ŠÁMAL, P. K trestněprávní odpovědnosti právnických osob. Bulletin advokacie č. 11/2011, s. 21. VANTUCH, P. K návrhu zákona o trestní odpovědnosti právnických osob. Trestní právo, 2003, č. 10, s. 2-3.
15) Dostupné na http://www.ok.cz/iksp/docs/aidp 111006s.doc
16) JELÍNEK, J., HERCEG, J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s judikaturou. Praha: Leges, 2012, s. 85.
17) JELÍNEK, J., HERCEG, J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s judikaturou. Praha: Leges, 2012, s. 72.
18) Dostupné na http://www.tmf-group.com/en/Media-Centre/News-Comments-and-Features/July2013/Change-to-law-sets-out-criminal-responsibility-of-legal-entities-in-the-Ukraine
19) Dostupné na http://www.legalalliance.com.ua/eng/press/2046/ Dostupné na http://www.dlapiper.com/global/publications/Detail.aspx?pub=8398&RSS=true

Autor
Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

PRAVÁ A NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB

júl 11, 2023 Admin

1 ÚVOD

„ Trestná zodpovednosť právnických osôb je inštitútom, ktorý zavádza do právnych poriadkov možnosť postihovať protiprávne konanie páchané právnickými osobami.“1
Dňa 1. septembra 2010 nadobudol v Slovenskej republike účinnosť zákon číslo 224/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „novela Trestného zákona č. 224/2010“), a ktorým sa zaviedol v trestnom práve Slovenskej republike model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Naopak, v Českej republike nemusí byť od 1. januára 2012 páchateľom trestného činu iba fyzická osoba, ale trestne stíhaná môže byť podľa zákona č 418/2011 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a konania proti nim v platnom znení aj právnická osoba. Z uvedeného je zrejmé, že v Českej republike došlo k zavedeniu modelu tzv. pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Pokiaľ teda ide o problematiku komparácie pravej a nepravej zodpovednosti, túto uskutočníme aj s pomocou použitia príkladov zo slovenskej a českej právnej úpravy, nakoľko v Slovenskej republike v súčasnosti existuje model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.

2 TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ VO VŠEOBECNOSTI

Na úvod tohto príspevku považujeme za potrebné zadefinovať termín trestná zodpovednosť a až následne sa budeme zaoberať modelmi trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Termín trestná zodpovednosť môžeme definovať ako „povinnosť páchateľa trestného činu strpieť za zákonom predpokladaných podmienok sankcie ustanovené Trestným zákonom.“
Obsahom trestnej zodpovednosti je možnosť potrestať toho, kto spácha trestný čin, pričom takéto vyvodenie trestnej zodpovednosti vo vzťahu k subjektu – páchateľovi trestného činu, si vyžaduje splnenie dvoch podmienok:
1) páchateľom môže byť iba príčetná fyzická osoba,
„Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“
2) Zároveň táto osoba v čase spáchania skutku dosiahla potrebný vek, t.j. 14 rokov, resp. 15 rokov v prípade trestného činu sexuálneho zneužívania.
„Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný. Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.‘A.
3) Napokon, od páchateľa sa vyžaduje, aby vykonal činnosť, ktorej znaky sú uvedené v príslušnom paragrafe osobitnej časti Trestného zákona.

3 MODELY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

Vzhľadom na to, že termín „trestná zodpovednosť“ sme si už zadefinovali, máme za to, že môžeme pristúpiť k definovaniu jednotlivých modelov trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to k modelu tzv. pravej trestnej zodpovednosti a tzv. nepravej trestnej zodpovednosti.
A) PRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ
V prípade pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb sú právnické osoby sankcionované prostredníctvom sankcií, ktoré sú im ukladané v trestnom konaní. Pravá trestná zodpovednosť právnických osôb je obsiahnutá buď v Trestnom zákone, ako je to napríklad vo Francúzsku, Holandsku, Dánsku, Fínsku, alebo v osobitných zákonoch o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré existujú napríklad v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku, Rakúsku a od roku 2012 aj v Českej republike (Zákon č. 418/2011 Zb. o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim).
Viac o pravej zodpovednosti právnických osôb si načrtneme na príklade českej právnej úpravy (viď. ďalej v článku).
B) NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ
Nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb umožňuje uložiť právnickým osobám trestnoprávne sankcie, aj keď trestná zodpovednosť právnických osôb výslovne v Trestnom zákone upravená nie je. Z uvedeného vyplýva, že pri nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb je ukladanie sankcií zverené tzv. kvázitrestnoprávnym sankciám, a teda nie je teda možné hovoriť o trestoch, tak ako je tomu v prípade pravej trestnej zodpovednosti. V prípade slovenskej legislatívnej úpravy je v súčasnosti inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb upravený v Trestnom zákone vo forme dvoch ochranných opatrení (viď. ďalej v článku). Tento model tzv. nepravej zodpovednosti sa okrem Slovenskej republiky uplatňuje napr. aj v Španielsku vo forme tzv. cosequencias accesorias (vedľajšie dôsledky).
Keďže spočiatku boli legislatívne návrhy koncipované tak, že inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb do našej legislatívy zavádzali ako tzv. pravú trestnú zodpovednosť, máme za to, že je potrebné zaoberať sa v tejto súvislosti aj ich stručným výpočtom (hoci napokon bol do slovenského trestného práva zavedený model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti). Prvý legislatívny návrh pochádzajúci z roku 2004 predpokladal prijatie pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a rovnako tomu bolo aj v roku 2006. Ani jeden z návrhov však nenašiel dostatočnú podporu.
Podstatnú zmenu priniesol až rok 2008, kedy bola po prvý krát v návrhu presadená nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá uprednostňovala cestu sankcionovania právnických osôb v konaní vedenom proti fyzickej osobe, ktorá musela byť k právnickej osobe v určitom vzťahu a v návrhu z roku 2008 sa navrhovalo uložiť ako právny následok protiprávnej činnosti ochranné opatrenie.
Potreba zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb v štátoch kontinentálnej právnej kultúry bola podmienená aj tým, že v súčasnosti nadnárodný organizovaný zločin a terorizmus využíva majetok a činnosť právnických osôb a často je nemožné zistiť zodpovednosť individuálnych fyzických osôb.
Práve zmena prístupu k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb v kontinentálnom právnom systéme je považovaná za efektívny prostriedok v boji proti narastajúcej ekonomickej kriminalite, ktorá je páchaná jednotlivcami v rámci organizačne veľmi zložitých štruktúr právnických osôb a reálne odhalenie konkrétnych osôb v rámci týchto štruktúr je však často takmer nemožné. Práve v týchto prípadoch, keď nie je možné vyvodiť individuálnu trestnú zodpovednosť, nastupuje trestná zodpovednosť právnických osôb ako účinný prostriedok na ochranu záujmov chránených Trestným zákonom.11
Keďže trestná zodpovednosť právnických osôb nie je výslovne v Trestnom zákone upravená, Trestný zákon hovorí naďalej iba o páchateľovi – fyzickej osobe: „Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba.“12 Z uvedeného vyplýva, že podľa slovenského Trestného zákona je fyzická osoba páchateľom trestného činu ako jediná možná osoba. Právnickú osobu ako páchateľa trestného činu Trestný zákon nepozná, respektíve slovenské trestné právo pozná termín právnická osoba iba ako samostatný subjekt práva, ktorý má spôsobilosť nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a povinnosti a preberať zodpovednosť za svoje konanie, tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch, avšak nepripúšťa trestnoprávnu zodpovednosť právnickej osoby.
Zakotvenie inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb v Trestnom zákone predstavuje možnosť postihu protiprávneho konania páchaného právnickými osobami. Pokiaľ však ide o pojem právnická osoba, tento trestné právo pozná, avšak legálnu definíciu neobsahuje žiadny z trestnoprávnych predpisov.
Existuje množstvo argumenty, ktoré odmietajú trestnú zodpovednosť právnických osôb, a to nasledovnými odôvodneniami: právnické osoby sú umelé a fiktívne výtvory práva, ktoré sú vytvorené buď zákonom alebo vznikajú na základe zákona registráciou príslušným orgánom verejnej moci, pričom nie sú spôsobilé konať v trestnoprávnom zmysle a nemôžu konať zavinene.
Pokiaľ ide o spomínané zavinenie, práve ním je vyjadrená individuálna trestná zodpovednosť. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k objektívnym znakom trestného činu a je založené na dvoch zložkách – vôľovej a intelektuálnej (rozumovej). Z uvedeného vyplýva, že v trestnom práve v Slovenskej republike sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie a platí zásada, že každý zodpovedná zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil.
Trestná zodpovednosť je teda viazaná na konkrétnu, individuálnu osobu a trestný postih právnickej osoby by je označovaný ako nespravodlivý, pretože postihne i nevinnú osobu v rámci právnickej osoby. Napokon proti inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb stojí aj názor, že restné sankcie nie sú vhodné pre právnické osoby, nakoľko správne trestanie je efektívnejšie a hospodárnejšie.
Vzhľadom na vyššie uvedené je pre mnohých odborníkov existencia inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb v slovenskom právnom poriadku vylúčená, pretože právnická osoba nedisponuje vôľovou zložkou a je vylúčená jej deliktuálna spôsobilosť spočívajúca v spôsobilosti niesť následky za vlastné protiprávne konanie (t. j. spôsobilosť na právnu zodpovednosť).
V tejto súvislosti pPovažujeme za potrebné na tomto mieste uviesť, že pokiaľ ide o českú právnu úpravu (model tzv. pravej zodpovednosti), v ust. § 8 zákona č. 418/2011 Zb. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a konania proti nim v platnom znení je … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. Vladimír Žitník

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

NIEKTORÉ PROCESNOPRÁVNE ASPEKTY PRÁVNEJ ÚPRAVY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

júl 11, 2023 Admin

1 ÚVOD

Trestná zodpovednosť právnických osôb je v poslednom období jednou z azda najviac diskutovaných tém medzi odbornou verejnosťou. Treba však uviesť, že sa nejedná o problematiku posledných rokov. Už v roku 1929 na Medzinárodnom zjazde pre trestné právo v Bukurešti účastníci načrtli možnosť, že by za niektoré trestné činy bola zodpovedná najstaršia právnická osoba a to štát. Samozrejme, nejedná sa o trestnú zodpovednosť v ponímaní, v akom ju chápeme dnes, ale skôr o zodpovednosť v rámci medzinárodného práva.
Trestná zodpovednosť právnických osôb v podobe, v akej sa o nej diskutuje dnes sa týka právnických osôb odlišných od štátu a smeruje prevažne voči obchodným spoločnostiam. Zástancovia zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb argumentujú nasledovnými skutočnosťami:
-existencia nových trestných činov,
-s tým súvisiaca zvýšená potreba ochrany objektov trestnej činnosti,
-páchanie trestnej činnosti prostredníctvom právnickej osoby,
-nemožnosť vypátrať fyzickú osobu zodpovednú za trestný čin,
-nemožnosť dostatočného postihnutia takejto fyzickej osoby.
Ak však spomíname argumenty „za“, je nutné uviesť aj argumenty „proti“, ktoré sú rovnako, ak nie viac, závažné:
-zásada individuálnej trestnej zodpovednosti, ktorá je typická pre kontinentálny právny systém,
-zásada zodpovednosti za zavinenie, ktoré nemožno vyžadovať od právnickej osoby, -porušenie zásady ne bis in idem v prípade, ak právna úprava umožní paralelne stíhať právnickú i fyzickú osobu,
-za právnickú osobu vždy koná fyzická osoba,
-zložitosť výberu trestných činov, za ktoré by bolo možné trestne stíhať právnickú osobu -druhy trestov, ktoré možno uložiť právnickej osobe.
Odporcovia zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb argumentujú, podľa nášho názoru veľmi logicky, tým, že vzhľadom na vyššie uvedené je trestná zodpovednosť právnických osôb pre kontinentálny právny systém absolútne neprirodzená a reálna aplikácia ustanovení bude prinajmenšom problematická. Je veľmi pravdepodobné, že k trestnému konaniu voči právnickým osobám bude napriek prípadnému prijatiu zákona dochádzať iba minimálne, ak vôbec. Pripájame sa k názorom, že čo sa týka právnických osôb, najlepším riešením by bola precíznejšia a tiež výrazne prísnejšia administratívno-právna úprava postihu právnických osôb za protiprávne konanie.
Cieľom tohto príspevku však nie je poukazovať na rozpory medzi zástancami a odporcami zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Domnievame sa, že k tejto téme už bolo povedané viac-menej všetko a vzhľadom na záväzky, ktoré Slovenská republika má voči Európskej únii k prijatiu zákona, ktorý zavedie tzv. pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, musí dôjsť bez ohľadu na súhlas či nesúhlas odbornej verejnosti. Slovami klasika, môže sa nám to nepáčiť, môžeme s tým nesúhlasiť, môžeme proti tomu i protestovať, ale to je asi všetko, čo s tým môžeme robiť.

Argumentácia pre i proti sa však v drvivej väčšine prípadov sústreďuje na hmotnoprávne aspekty problematiky, rozpor so zásadami trestného práva, tradíciu kontinentálneho právneho systému a podobne. Omnoho menej pozornosti sa však venuje trestnému konaniu voči právnickej osobe. Máme za to, že procesné ustanovenia musia byť rovnako precízne, pretože bez dostatočného procesného zabezpečenia by akokoľvek dokonalo prepracované hmotnoprávne ustanovenia ostali iba mŕtvymi ustanoveniami.

2 TRESTNÉ KONANIE VOČI PRÁVNICKEJ OSOBE

Legislatíva štátov, v ktorých už je zavedená tzv. pravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ale i štátov, kde je zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb ešte v štádiu prípravy a kam sa zaraďuje i Slovenská republika, predpokladajú v prípade trestného konania voči právnickým osobám analogické použitie trestného poriadku, samozrejme s primeranými úpravami a špecifikami. Je to však dostačujúce? Podľa nášho názoru nie. Zamerali sme sa na právnu úpravu trestného konania voči právnickej osobe v štátoch Európskej únie, ktoré už majú zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb.

2.1 Česká republika
Trestné konanie proti právnickej osobe je upravené v štvrtej časti zákona č. 418/2011 Sb. o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim. V zmysle ustanovenia § 28 nie je možné, aby v prípade, kedy sa vedie proti právnickej osobe trestné stíhanie, zároveň prebiehalo aj správne konanie. Rovnako tak bráni trestnému stíhaniu právnickej osoby skutočnosť, že už o tom istom skutku bolo rozhodnuté v konaní o správnom delikte.
Zákon umožňuje vykonať spoločné konanie fyzickej a právnickej osoby vtedy, ak ich trestné činy spolu súvisia, pričom ich trestná zodpovednosť by mala byť posudzovaná samostatne.
V súvislosti s právnickou osobou vznikla logicky potreba zabezpečiť, aby počas trestného stíhania nedošlo k jej zániku. Preto v súlade s § 32 ods. 2 zákona nesmie do skončenia trestného stíhania dôjsť k zrušeniu alebo premene takejto právnickej osoby, okrem prípadu, keby dôsledky takéhoto konania boli neprimerané povahe spáchaného trestného činu. Zákonodarca ďalej nevymedzuje, čo považuje za neprimerané. Zákon vo svojich ustanoveniach pamätá aj na situáciu, kedy by sa počas trestného stíhania právnická osoba dopustila konania, ktoré by u fyzickej osoby zakladalo väzobný dôvod podľa § 67 písm. c) (pozn. slovenský Trestný poriadok § 71 ods. 1 písm. c) išlo by teda o tzv. preventívnu väzbu. U právnickej osoby samozrejme väzba nepripadá do úvahy, preto bolo nutné upraviť iné zaisťovacie opatrenia. Týmito zaisťovacími opatreniami sú v zmysle § 33 zákona dočasné pozastavenie výkonu jednej alebo viacerých činností a obmedzenie nakladania s majetkom právnickej osoby.
V trestnom konaní za právnickú osobu koná osoba oprávnená v zmysle Občianskeho súdneho poriadku alebo si môže zvoliť splnomocnenca. Obe uvedené možnosti samozrejme nevylučujú právo právnickej osoby zvoliť si obhajcu. Neplatia však ustanovenia o nutnej obhajobe a zo znenia predmetného ustanovenia nevyplýva ani možnosť právnickej osoby požiadať o to, aby jej bol obhajca ustanovený.
V prípadoch, ktoré tento zákon neupravuje sa v súlade s ust. § 1 ods. 2 použijú príslušné ustanovenia trestného poriadku.

2.2 Taliansko
Taliansko zaviedlo trestnú zodpovednosť právnických osôb zákonom č. 231 z roku 2001. Tento zákon sa v závere venuje aj určitým procesnoprávnym aspektom. Rovnako ako v Slovenskej republike, aj Talianske trestné konanie, resp. jeho začatie, je postavené na zásade legality, t.j. prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie. Má však diskrečnú právomoc nezačať trestné konanie v prípade, že by bolo podľa jeho názoru a doposiaľ získaných dôkazov neúčelné a pravdepodobne by neviedlo k odsúdeniu páchateľa. Toto sa týka aj trestného konania vedeného voči právnickej osobe. Právnická osoba, voči ktorej je vedené trestné konanie je uvedená v tzv. registri vyšetrovaných osôb. Ako náhle je uvedená v tomto registri, má, rovnako ako fyzická osoba, právo na obhajcu. Vyšetrovanie v Taliansku je absolútne neverejné a malo by byť ukončené do 6 mesiacov, v konaní obzvlášť závažných trestných činoch 18 mesiacov. Právnická osoba má právo nevypovedať, v zmysle zásady nemo tenetur se ipsum accusare, nemá však právo odmietnuť vydanie relevantných dokumentov či prehliadku priestorov sídla právnickej osoby. V prípade trestného konania vedeného voči právnickej osobe sú štatutári a zamestnanci v postavení svedkov. Je však možné súčasne trestne stíhať právnickú aj fyzickú osobu a v takom prípade je trestné konanie spoločné. Ostatné aspekty trestné konania sú analogicky upravené v trestnom poriadku.

2.3 Chorvátsko
Chorvátska republika je jedným z najnovších členov Európskej únie , napriek tomu zaviedla trestnú zodpovednosť právnických osôb už v roku 2003 zákonom č. 151/03. V stručnosti procesnej úpravy však ničím nezaostáva za inými štátmi. Procesnej úprave sú venované ustanovenia § 23 – 37 uvedeného zákona. Tak, ako i v právnej úprave iných štátov, i v Chorvátsku je možné pre ten istý trestný čin stíhať tak fyzickú ako aj právnickú osobu a takéto konanie by malo byť … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autori
JUDr. Simona Sťahulová PhD.
JUDr. Tomáš Matúška

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

OSOBITOSTI TRESTNÉHO STÍHANIA PRÁVNICKÝCH OSÔB

júl 11, 2023 Admin

Osobitosti trestného stíhania právnických osôb vychádzajú zo základov ich trestnej zodpovednosti. Pripravovaná slovenská úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb a osobitostí ich trestného stíhania vychádza z prijatia samostatného zákona, ktorý by bol v postavení zákona špeciálneho k platným trestným kódexom. Aká je pripravovaná právna úprava a z čoho vychádza sa pokúsime priblížiť v danom texte.
Komisia na prípravu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a osobitostiach ich trestného stíhania (ďalej len „Zákon“) vychádzala z diskusie, či je vhodnejšia trestná a lebo správna zodpovednosť deliktov právnických osôb a porovnávala svoje východiská aj s názormi na nemeckú úpravu danej problematiky.
Otázka, či nemecká právna úprava by mala byť zmenená, aby zahŕňala trestnú zodpovednosť právnických osôb je dlhodobo diskutovaná. Škandály v spoločnostiach a veľké pokuty uložené právnickým osobám zo strany zahraničných orgánov udržujú túto diskusiu nažive aj v súčasnosti, a to i napriek tomu, že takáto zodpovednosť je nezlučiteľná s podstatou v nemeckom trestnom práve.
Zástancovia trestnej zodpovednosti právnických osôb sa domnievajú, že sankcie zvyčajne vo forme pokút, nie sú dostatočné. Ďalej poukazujú na iniciatívy v rámci Európskej únie, ktoré vyžadujú, aby členské štáty Európskej únie upravili účinné sankcie voči právnickým osobám, ako sa tomu stalo napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku, ako aj mimo Európy, a to najmä v Spojených štátoch amerických.
Odporcovia myšlienky právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb tvrdia, že nemecký trestný zákon je založený na pojme osobného zavinenia, a preto právnické osoby nemôžu byť trestne zodpovedné, nakoľko im chýba schopnosť konať v zmysle nemeckého trestného zákona. V súčasnej dobe sa domnievame, že v Nemecku nie je mysliteľné zmeniť právnu úpravu ohľadom zodpovednosti právnických osôb, a to na trestnú zodpovednosť právnických osôb.
Napriek tomu, uloženie regulačných pokút a odčerpávanie ekonomických výnosov sú nástroje, ktoré sú v Nemecku často používané ako praktické riešenia postihu právnických osôb, a to pre ich činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom. Ak by sme si položili otázku, za akých okolností môže právnická osoba spáchať trestný čin alebo byť trestne zodpovedná, tak odpoveď by bola, že trestný zákon sa vzťahuje len na fyzické osoby, i. e. právnická osoba nemôže spáchať trestný čin. Avšak, právnická osoba môže byť sankcionovaná (zhabanie objednávky alebo regulačná pokuta – po anglicky „forfeiture orders or regulátory fines“) vtedy, ak bol vykonaný zo strany právnickej osoby rozpor so zákonom, a to zamestnancami právnickej osoby. Uloženie sankcií ako zhabanie objednávky alebo regulačnej pokuty si nevyžaduje predchádzajúce právoplatné odsúdenie, ale na strane druhej vyžaduje zistenie, že právnická osoba konala v rozpore so zákonom.

Regulačné pokuty (Geldbu&e) môžu byť uložené právnickej osobe až do výšky 1.000.000,- eur, a to v prípade, že kompetentné orgány zistia, že vedúci pracovník alebo zamestnanec právnickej osoby konal v rozpore so zákonom. Pokutu možno zvýšiť, a to v prípade, že skutok, ktorý bol vykonaný v rozpore s právom, viedol k ekonomickému prospechu právnickej osoby viac ako 1.000.000,- eur.
Súd môže vydať príkaz na zhabanie objednávky na právnickú osobu v prípade, ak zistí, že právnická osoba sa neoprávnene obohatila a tohto konania sa dopustila fyzický osoba v pracovnom pomere s právnickou osobou (úradník alebo zamestnanec právnickej osoby). Uvedenú sankciu (zhabanie objednávky) možno odčerpať z výnosov (brutto-Erlangtes) právnickej osoby, ktorá konala v rozpore so zákonom.
Ak by sme si položili otázku, či existujú špecifické liberizačné dôvody, tak odpoveď je nie. Avšak, uloženie regulačnej pokuty právnickej osobe je dobrovoľné a súd môže upustiť od jej uloženia, ak má za to, že právnická osoba prijala primerané opatrenia na zabránenie takéhoto porušenia v budúcnosti. Skutkový stav musí byť dostatočne zistený, aby preukázal, či konanie úradníkov alebo zamestnancov právnickej osoby bolo v rozpore so zákonom. V prípade, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a bolo preukázané konanie právnickej osoby v rozpore so zákonom, tak na základe tejto skutočnosti môžu byť uložené primerané sankcie.
Zhabanie objednávky a regulačná pokuta sú uložené právnickej osobe príslušnými orgánmi. Regulačná pokuta môže byť uložená až do výšky 1.000.000,- eur a príp. môže byť zvýšená, ak je to potrebné na zachytenie ekonomických ziskov z trestného činu spáchaného právnickou osobou.
Ďalšie možné sankcie vyplývajú zo skutočnosti, či je právnická osoba uvedená v čiernej listine (tzv. Black letter). Regulačná pokuta a názov sankcionovanej právnickej osoby sú teda zaradené do nemeckého spolkového obchodného registra („Gewerbezentralregister“) pokiaľ výška regulačnej pokuty nepresiahne 200,- EUR. Vstup do Nemeckého spolkového obchodného registra je prístupný iba orgánom verejnej moci a samotnej právnickej osobe. Zápis právnickej osoby v nemeckom spolkovom obchodnom registri musí byť odstránený po troch rokoch, ak je regulačná pokuta nižšia ako 300,- EUR, prípadne po piatich rokoch, ak je regulačná pokuta vyššia ako 300,- EUR.
Zo strany kompetentných orgánov je väčšia ochota uložiť regulačnú pokutu právnickej osobe ako napríklad iné možné sankcie, ktoré poskytuje v iných krajinách trestné právo. Tento trend v Nemecku je v poslednej dobe viditeľný aj v regulačnom konaní proti známym spoločnostiam, ako je Siemens AG alebo MAN AG.
Právnická osoba, resp. jej zástupcovia môžu byť zodpovední v prípade, že sa nepodarilo prijať vhodné kontrolné opatrenia, ktoré by do budúcna zabránili konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom. To platí v prípade, že porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe by bolo sankcionovateľné, a to trestným právom alebo regulačnou pokutou.
Je to obrana de facto právnickej osoby a jej zástupcov preukázať, že sa prijali primerané opatrenia na predchádzanie činností, ktoré sú v rozpore so zákonom. Patrí k nim napríklad zodpovedný výber zamestnancov, organizácií, pokyny, školenia, monitorovanie, audity a ústretové kroky, ktoré by zabránili k pochybeniu zamestnancov. Ak by sme sa zamysleli nad tým, aké skutočnosti sú brané do úvahy pri ukladaní pokuty, tak existujú rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú výšku pokuty. Sú nimi závažnosť skutku, výška škody, do akej miery právnická osoba spolupracovala pri vyšetrovaní, či si vygenerovala nejaké zisky zo spáchania trestnej činnosti alebo sa jedná o prvý „priestupok“. Potrebné je poznamenať, že neexistujú žiadne pokyny pre ukladanie pokút.
V prípade, že právnická osoba je ochotná spolupracovať s kompetentnými orgánmi pri objasnení skutku, v takom prípade je možné, že jej bude navrhnutá nižšia, resp. mierenejšia sankcia.
V nedávnej minulosti bolo regulačné konanie začaté proti rôznym nemeckým spoločnostiam, a to najmä na základe rôznych obvinení z korupcie, napríklad:
-v roku 2007 spoločnosť Siemens AG dostala regulačnú pokutu vo výške 201 mil. EUR;
-v roku 2009 spoločnosť MAN AG dostala regulačnú pokutu vo výške 151 mil. EUR;
-v 2012 bolo začaté konanie proti spoločnosti Ferrostaal, v ktorom by mohla byť uložená regulačná pokuta vo výške 200 mil. EUR. (2)
John Coffee naznačuje, že Nemecko má „pravdepodobne najviac skeptický a obmedzujúci pohľad“ na trestnú zodpovednosť právnických osôb zo všetkých členských štátov Európske únie.
Na rozdiel od niektorých výnimiek, nemecké právo nikdy neuznalo trestnú zodpovednosť právnických osôb, nakoľko sa podľa neho tento inštitút odchyľuje od základných princípov trestného práva, ako sú chápané v rámca vplyvných filozofických tradícií v 19. storočí.
Namiesto toho bol v Nemecku upravený systém správnych sankcií, ktorého podkladom je zákon o priestupkoch (Ordnungswidrigkeiten). Na základe tejto skutočnosti môžu byť právnické osoby sankcionované za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom a je spáchané:
•zástupcom právnickej osoby alebo členom takéhoto subjektu (napr. riaditeľom právnickej osoby). To môže zahŕňať „de facto“ riaditeľa, u ktorého je zrejmé, že bol „režisérom lode“;
•pracovníkom alebo zamestnancom, ktorí sú na nižšej úrovni, za predpokladu, že vedúci pracovník v rámci vyššie uvedenej úrovne mohol zabrániť takému konaniu prostredníctvom osoby zodpovedajúcej za dohľad.

Tento nedostatok dohľadu môže byť spôsobený zlou organizačnou štruktúrou právnickej osoby.
Okrem vyššie uvedenej skutočnosti je nevyhnutným predpokladom aj bezdôvodné obohatenie právnickej osoby. V rámci ukladania sankcií je v Nemecku diskusia týkajúca sa ukladania správnych alebo trestných sankcií, avšak ako bolo vyššie spomenuté, tak systém ako sankcionovať v Nemecku právnickú osobu sa vníma ako nie trestná, ale administratívna zodpovednosť právnických osôb.
Leigh, na strane druhej tvrdí, že správne delikty nemožno považovať za sankcie, ktoré nemajú morálny dosah, resp. nemajú dosah na jeho resocializáciu. Domnieva sa:
„Toto konanie je síce v rozpore so zákonom, ale nenachádza miesto vo formálnej definícii trestného činu, t.j. v trestnom práve. To neznamená, že človek, ktorý spácha skutok, ktorý je v rozpore so zákonom, morálne zábrany nemal, pretože nejde o trestný čin, ale len o správny delikt“. (3)
Príbeh trestnej zodpovednosti právnických osôb je v Nemecku podstatne chudobnejší ako napríklad v členských štátoch Európskej únie alebo v Spojených štátov amerických: jednoducho povedané, neexistuje žiadna trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Rovnako ako západná Európa, aj Nemecko už dlho odmietalo domnienku, že právnická osoba by mohla spáchať trestný čin. Poukazovala na starorímsku zásadu societas delinquere potest, nakoľko nemecký systém sankcionuje právnické osoby a je považovaný za miernejší v porovnaní s americkým systémom. V súčasnosti Nemecko naďalej odoláva upraveniu trestnej zodpovednosti právnických osôb v právnom systéme, aj keď veľa z jej susedských krajín v západnej Európe už nesmelo začína meniť kurz, a to najmä v reakcii na nedávne škandály v Spojených štátoch a Európe.
To neznamená, že Nemci by zatvárali oči pred možnou reguláciou právnických osôb, čo sa týka ich konania, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Ale rozhodli sa sankcionovať právnické osoby iným právnym odvetvím ako trestným právom. Nemecko rozšírilo pôsobnosť trestného práva na jednotlivých riaditeľov a zástupcov právnických osôb, avšak nadálej sa opiera o správne a občianskoprávne prostriedky, ktoré sú aplikované pri regulácii právnických osôb, ak tie konajú v rozpore s právom.
Nemecko kontroluje a trestá právnické osoby prostredníctvom systému správnych opatrení, ktoré prichádzajú s vyhliadkou občianskoprávnej zodpovednosti. Nemecký správny systém technicky dohliada na trestné súdy a uložené pokuty, ktoré sú ukladané s kvázi-trestnou povahou. Pokuty sú štandardné sankcie. Právnické osoby môžu tiež čeliť konfiškácii majetku a navráteniu nezákonne nadobudnutých ziskov. (4)
Kľúčovým ustanovením pre sankcionovanie právnických osôb v Nemecku je ustanovenie § 30 („Ordnungswidrigkeitengesetz“), ktoré upravuje pokuty pre právnické osoby. V právnych kruhoch boli viaceré diskusie, či upraviť trestnú zodpovednosť právnických osôb, ale argumenty proti jej právnej úprave boli silnejšie. Samotná diskusia nastala najmä kvôli nárastu ekonomických a environmentálnych trestných činov. Jedným z dôvodov pre upravenie trestnej zodpovednosti právnických boli a ešte sú súčasné „nedostatočné“ sankcie, resp. málo odstrašujúce „správne pokuty“.
Argumenty proti právnej úprave trestnej zodpovednosti právnických osôb sú napríklad nedostatok schopnosti konať podľa trestného práva. Tieto argumenty sú založené na predstave, že právnické osoby nie sú schopné konať v trestnoprávnom zmysle, vzhľadom na absenciu vôle právnickej osoby. Druhý argument je založený na presvedčení, že právnické osoby nie sú schopné byť postihnuteľné trestným právom. Ďalšie argumenty zahŕňajú neschopnosť podstúpiť trest a možné porušenie zásady „ne bis in idem“. (5)
Samotní nemeckí autori (Jescheck, Wiegend(6) , Baumann, Weber, Mitsch(7) atď.) majú rôzne názory na právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb. Ako sme už vyššie uviedli, v Nemecku je upravená administratívna zodpovednosť právnických osôb, avšak neustále sa vedú rozpravy o tom, či model administratívnej zodpovednosti právnických osôb je ten pravý a či ho nenahradiť trestnou zodpovednosťou právnických osôb. V každom prípade doposiaľ upravená, administratívna zodpovednosť právnických osôb, sa osvedčila. Právni teoretici poukazujú najmä na otázku viny a konanie právnickej osoby. Baumann, Weber a Mitsch demonštrujú fakt, že právnické osoby nie sú schopné viny. Na druhej strane je potrebné dodať, že rovnakí autori (Baumann, Weber, Mitsch) sa skôr domnievajú, že zavinie je možné pričítať právnickej osobe. Aj z uvedeného je zrejmé, že v Nemecku je otázka zodpovednosti právnických osôb otvorená diskusii. Jelínek sa domnieva, že väčšinová mienka v Nemecku poukazuje na fakt, že mravnú (morálnu) zodpovednosť má iba fyzická osoba, čo však neodôvodňuje záver, že zodpovednosť za pochybenie fyzickej osoby nemožno klásť i na právnickú osobu.
Zákonodarca v Nemecku zaviedol pracovnú skupinu na začiatku roka 1998, ktorá má za cieľ skúmať situáciu ohľadom právnických osôb v kontexte s trestným právom.
Trestné stíhanie proti právnickej osobe je vo vzťahu k všeobecnému trestnému konaniu v zmysle Trestného poriadku konaním špeciálnym. Trestný poriadok sa aplikuje len v tých prípadoch, ked sám samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb neustanovuje osobitný postup v trestnom stíhaní právnických osôb(8) . V samostatnom zákone o trestnej zodpovednosti a trestnom stíhaní právnických osôb, ktorý sa pripravuje v Slovenskej republike, sú právne vymedzené špecifiká procesných aspektov trestného postihu právnických osôb.
Osobitne bolo treba vymedziť vzťah trestného konania proti právnickým osobám ku konaniu o správnych deliktoch týchto osôb. Začatie trestného stíhania proti právnickej osobe bráni tomu, aby
o tom istom skutku proti tej istej právnickej osobe prebiehalo konanie o správnom delikte, tzv. prekážka veci rozhodovanej (lis pendes). To však nevylučuje uloženie nútenej správy alebo iného nápravného opatrenia podľa iného právneho predpisu. Trestné stíhanie proti právnickej osobe nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak skoršie konanie pre ten istý skutok proti tej istej právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím o správnom delikte a toto rozhodnutie nebolo zrušené. V opačnom prípade by išlo o porušenie zásady veci rozhodnutej (rei iudicata), resp, zásady zákazu nebis in idem.(9) Súčasne, ak ustanovuje iný právny predpis vo veciach správnych deliktov právnických osôb lehotu pre zánik zodpovednosti, nezapočítava sa do jej plynutia čas, počas ktorého sa pre ten istý skutok viedlo trestné konanie.

Kritéria určenia miestnej príslušnosti v trestnom konaní sú obdobné ako k Trestnom poriadku. Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak nemožno zistiť miesto činu alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode má obvinená právnická osoba sídlo alebo v ktorého obvode má obvinená zahraničná právnická osoba svoj podnik alebo organizačnú zložku; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.

Osobitne sú upravené procesné úkony týkajúce sa upovedomenia o začatí a skončení trestného stíhania. O začatí trestného stíhania proti právnickej osobe upovedomí policajný orgán toho, kto vedie obchodný alebo iný zákonom určený register zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Rovnako upovedomí aj príslušný orgán dohľadu alebo núteného správcu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu,(10) ) orgán udeľujúci licenciu alebo povolenie k činnosti tejto právnickej osoby. Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor upovedomia tieto orgány aj o právoplatnom skončení veci. Ak je k zániku alebo premene právnickej osoby potrebný zápis do zákonom určeného registra alebo evidencie, upovedomí predseda senátu orgán verejnej moci, ktorý takýto register alebo evidenciu vedie, o skončení vykonávacieho konania.
Spoločné konanie je riešené tak, že proti obvinenej právnickej osobe a proti obvinenej fyzickej osobe, ktorých činy spolu súvisia, sa vykoná spoločné konanie, ak tomu nebránia dôležité dôvody, najmä ukončenie veci v primeranej lehote. Spoločné konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie o najťažšom trestnom čine. Ak je z najťažšieho trestného činu obvinená aj fyzická osoba, aj právnická osoba, konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie voči obvinenej fyzickej osobe. Z toho vyplýva, že v prípade príslušnosti viacerých súdov má prednosť konania súd príslušný konať proti fyzickej osobe. Dôležitá je tá skutočnosť, že v spoločnom konaní vedenom proti právnickej a fyzickej osobe sa trestná zodpovednosť právnickej a fyzickej osoby posudzuje samostatne. Rovnako má prednosť fyzická osoba, ak sa v spoločnom konaní vykonávajú procesné úkony vo vzťahu k obom týmto osobám.
Ustanovenia Zákona týkajúce sa zrušenia, zániku a zmeny právnickej osoby sú pomerne podrobné v snahe zabrániť zmareniu súdneho potrestania zo strany právnickej osoby tým, že dosiahne v inom konaní svoje zrušenie, zmenu alebo zánik pred ukončením trestného stíhania.
Štatutárny orgán, jeho člen alebo likvidátor právnickej osoby, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie, je povinný bez meškania písomne oznámiť prokurátorovi a v konaní pred súdom predsedovi senátu vykonávanie právnych úkonov a vznik právnych skutočností, ktoré môžu spôsobiť jej zmenu, zrušenie alebo zánik.
K nadobudnutiu účinnosti právnych úkonov smerujúcich k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa vyžaduje v prípravnom konaní súhlasné rozhodnutie prokurátora a v konaní pred súdom súhlasné rozhodnutie predsedu senátu. Ak k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby má dôjsť v dôsledku právnej skutočnosti, ich účinky nenastanú skôr ako dôjde k právoplatnému skončeniu trestného stíhania. Pred vydaním daného rozhodnutia môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu právnickej osobe uložiť, aby v určenej lehote zložila ním stanovenú peňažnú sumu do úschovy na súde vo výške zodpovedajúcej predpokladaného peňažného trestu alebo náhradnej hodnoty za predpokladaný trest prepadnutia veci alebo za predpokladané ochranné opatrenie zhabania veci alebo aby poskytla inú záruku.
Súčasne je daná povinnosť orgánu, ktorý vedie obchodný alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, že nezapíše zrušenie alebo zmenu právnickej osoby do takéhoto registra, ani nevykoná jej výmaz bez súhlasného rozhodnutia prokurátora a v konaní pred súdom súhlasné rozhodnutie predsedu senátu. Súčasne bolo potrebné osobitne vymedziť, že zmenou právnickej osoby sa rozumie jej zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie, prevod imania na spoločníka, zmena právnej formy právnickej osoby alebo premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia.
Trestné stíhanie právnických osôb vyžaduje zavedenie efektívnych obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení. Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo že sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu, môže v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravne konanie a v konaní pred súdom predseda senátu obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia, ktorými sú povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami a povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať, alebo niečo znášať. Pri ukladaní obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení treba prihliadať na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.
Obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie, ako aj jeho obmedzenie alebo zrušenie súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka alebo orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie k činnosti obvinenej právnickej osoby. Dané opatrenie sa zruší alebo obmedzí, ak už nie je pre účely konania potrebné alebo nie je potrebné v stanovenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh dotknutej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje obmedzujúce alebo zaisťujúce opatrenie.

Významnú časť pripravovaného Zákona tvoria úkony právnickej osoby. Za právnickú osobu vykonáva v konaní úkony ten, ktorý je na to oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Právnická osoba si môže zvoliť zástupcu. Zastúpenie sa preukazuje písomným plnomocenstvom udeleným fyzickej osobe, ktoré ju na to výslovne oprávňuje. Plnomocenstvo možno udeliť aj ústne do zápisnice. V konaní môže mať obvinená právnická osoba súčasne len jedného zástupcu.
Rovnako je určené, že za právnickú osobu nemôže konať ten, kto už bol do konania pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ, alebo bol svedkom prejednávaného skutku. Za právnickú osobu nemôže konať ani ten, kto je obvineným v tej istej veci. Dané neplatí ak obvinený je jediným členom štatutárneho orgánu právnickej osoby.
V praxi sa môžu vyskytnúť a to pomerne často, že niet osoby, ktorá môže vykonávať úkony za právnickú osobu. V tomto prípade predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor určí lehotu na ustanovenie osoby oprávnenej konať za právnickú osobu, nie kratšiu ako 15 dní. Po márnom uplynutí tejto lehoty ustanoví v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu opatrovníka spravidla z radu advokátov. Ak nejde o advokáta, osobu možno ustanoviť za opatrovníka len s jej súhlasom. Treba zdôrazniť, že opatrovník ustanovený z radov advokátov je osoba rozdielna od obhajcu – advokáta trestne stíhanej právnickej osoby. Osoba oprávnená konať za právnickú organizáciu, splnomocnenec a opatrovník majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako obvinený.
Neprítomnosť týchto osôb na hlavnom pojednávaní nie je vždy prekážkou jeho konania. Ak sa uvedené osoby nedostavia na hlavné pojednávanie bez dostatočného ospravedlnenia, môže súd hlavné pojednávanie vykonať v ich neprítomnosti, ak bola obžaloba obvinenej právnickej osobe riadne doručená, ak bola včas a riadne na hlavné pojednávanie predvolaná, ak bolo dodržané ustanovenie o začatí trestného stíhania a obvinená právnická osoba bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania. Ak má právnická osoba splnomocnenca, alebo ak bol jej ustanovený opatrovník, písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú iba tomuto splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, ak Trestný poriadok neustanovuje inak.
Aj v trestnom stíhaní právnických osôb musia byť dodržané základné procesné práva obvineného, najmä jeho právo na obhajobu. Právo zvoliť si obhajcu má štatutárny orgán právnickej osoby. Súčasne Zákon vylučuje použitie ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe pre trestné stíhanie právnickej osoby.
Zabezpečenie prítomnosti na procesných úkonov riešia ustanovenia o predvolaní, predvedení a poriadkovej pokute. Ak sa osoba, ktorá za právnickú osobu je oprávnená na procesné úkony, bez dostatočného ospravedlnenia nedostaví, môže byť predvedená, ak bola riadne predvolaná. Ak, napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, správa urážlivo, alebo ak bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré jej boli dané podľa Trestného pori adku alebo podľa tohto zákona, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt právnickú osobu potrestať poriadkovou pokutou do výšky 16 590 eur. Ak sa daného konania dopustí opatrovník, možno ho potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur.
Zákon ustanovuje niektoré osobitosti hlavného pojednávania, týkajúce sa výsluchu, záverečných rečí a posledného slova. V spoločnom konaní sa vypočuje na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí najskôr fyzická osoba a až potom zástupca právnickej osoby. V spoločnom konaní po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov, poškodeného, zúčastnenej osoby alebo ich splnomocnencoch, prehovorí obhajca právnickej osoby, potom zástupca právnickej osoby, obhajca fyzickej osoby a fyzická osoba. Posledné slovo udelí predseda senátu najskôr zástupcovi právnickej osoby a potom fyzickej osobe.
Procesné ustanovenia Zákona musia obsahovať aj ustanovenia, upravujúce výkon trestov a ochranného opatrenia. Len čo nadobudne právoplatnosť rozsudok, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, nariadi predseda senátu jeho výkon. V nariadení výkonu trestu vymenuje likvidátora. Právnická osoba vstupuje do likvidácie ku dňu právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, ak iný právny predpis neustanovuje inak.

Pri likvidácii právnickej osoby sa pri výkone trestu zrušenia právnickej osoby postupuje podľa iného právneho predpisu upravujúceho likvidáciu právnickej osoby zrušenej súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. Predseda senátu môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj bez návrhu, ak iný právny predpis nestanovuje inak, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho inou osobou.
Na výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o výkone trestu zákazu činnosti. Ak je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zašle predseda senátu právoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, trestu zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní príslušnému orgánu k potrebnému zápisu.
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest uverejnenia odsudzujúceho rozsudku, vykonateľným, vyzve predseda senátu odsúdenú právnickú osobu, aby ho na svoje náklady v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom zverejnila. Ak odsúdená právnická osoba bez dostatočného ospravedlnenia neuverejní určeným spôsobom daný trest, súd jej uloží poriadkovú pokutu do 16 590 eur. Túto poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, a to až do doby splnenia uloženej povinnosti.
Ak sa stane vykonateľným rozsudok, ktorým bol uložený súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby, probačný a mediačný úradník alebo súdom určený splnomocnenec kontroluje jej činnosť v rozsahu uvedenom v rozsudku, a ak bolo právnickej osobe uložené prijatie opatrení potrebných na nápravu aj kontrolu ich prijatia a vykonávania. Splnomocnenca na súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby ustanovuje a ruší predseda senátu opatrením. Výšku odmeny za výkon funkcie splnomocnenca a náhradu hotových výdavkov určuje súd podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na odmeňovanie znalcov. Náklady na splnomocnenca uhrádza právnická osoba. Súčasťou rozsudku, ktorým sa ukladá súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby môže byť povinnosť uhradenia preddavku na odmeňovanie splnomocnenca na účet súdu.

Pre ustanovenie splnomocnenca sa vyžaduje zodpovedajúca odborná kvalifikácia k výkonu uloženého súdneho dohľadu. Ak si výkon kontroly vyžaduje odbornú kvalifikáciu z viacerých odborov, súd môže na výkon dohľadu určiť viacero splnomocnencov, ktorí sa odborne dopĺňajú pri výkone dohľadu.
Právnická osoba je povinná umožniť vykonávať nariadenú súdnu kontrolu. Inak jej súd uloží poriadkovú pokutu od 3 000 eur do 15 000 eur, a to aj opakovane. Poriadkovú pokutu od 3 000 eur do 15 000 eur môže súd právnickej osobe uložiť aj vtedy, ak právnická osoba dostatočným spôsobom neprijala uložené opatrenia na nápravu.
Probačný a mediačný úradník alebo súdom určený splnomocnenec predkladá najmenej raz za pol roka súdu písomnú správu o plnení svojich úloh a o plnení opatrení uložených súdom. Vždy však písomne upozorní predsedu senátu, ak mu právnická osoba neumožňuje vykonávať kontrolu alebo neplní určené opatrenia na nápravu. Na základe týchto správ môže súd po výkone polovice tohto ochranného opatrenia rozhodnúť, že od výkonu jeho zvyšku upustí.
Pre právny styk s cudzinou sa v trestnom konaní proti právnickým osobám sa primerane použije Piata časť Trestného poriadku, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak.(11)) Na konanie o výkone trestu zrušenia právnickej osoby, trestu uverejnenia odsudzujúceho rozsudku, alebo ochranného opatrenia súdneho dohľadu uloženého na základe uznaného cudzieho rozhodnutia, sa použijú príslušné ustanovenia Zákona. Na výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, uloženého na základe uznaného cudzieho rozhodnutia, sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o výkone trestu zákazu činnosti.
V súvislosti s novelizáciou zákona o výkone väzby, resp. zákona o výkone trestu odňatia slobody Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky riešilo možnosť súčasného postihu jedného konania ako v trestnom konaní, tak v disciplinárnom konaní. V predkladacej správe návrhu zákona o výkone väzby, resp. zákona o výkone trestu odňatia slobody bolo okrem iného konštatované, že doterajšia prax od účinnosti zákona potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.

S týmto konštatovaním sa stotožnilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v celom rozsahu a v nadväznosti na uvedené uviedlo, že jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz ne bis in idem je obmedzený len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.
Pre čl. 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má zásadný význam povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne dopadá na všetky činy napĺňajúce znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto trestné činy. Na druhej strane sa nevzťahuje na všetky menej závažné činy kvalifikované naším právnym poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty. Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi, ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu, z hľadiska adresáta normy a z hľadiska účelu a typu sankcie(12) .

Poznámky

1) Tento text bol vyhotovený v rámci projektu VEGA (č. 1/0092/13) „Princípy administratívnej zodpovednosti – právna úprava a právna prax“.
2) Corporate Liability in Europe, Clifford Chance LLP January 2012 (link: http://www.cliffordchance.com/content/dam/cliffordchance/PDFs/Corporate_Liability_in_Europe.pdf)
3) Corporate criminal liability and the ICC Statute (link: http://mongolianmind.com/wpcontent/uploads/2012/10/CORPORATE-CRIMINAL-LIABILITY-AND-THE-ICC-STATUTE-thecomparative-law-challenge-2009.pdf)
4) The yale law journal. Comparative Corporate Criminal Liability: Exploring the Uniquely American Doctrine Through Comparative Criminal Procedure (link: http://www.law.yale.edu/documents/pdf/cbl/Diskant_paper.pdf).
5) Corporate Criminal Liability National and International Responses (link: http://www.icclr.law.ubc.ca/publications/reports/corporatecriminal.pdf)
6) Jescheck, H. – H., Wiegend, T.: Lehrbuch des Strafrechts: Allgemeiner Teil. 5. Auflage. Berlin. Dunker&Humblot. 1996.
7) Baumann, J., Weber, U., Mitsch, W.: Strafrecht: Allgemeiner Teil – Lehrbuch. 11. Auflage. Bielefeld: Gieseking. 2003.
8) Vidrna J.: Některé procesní aspekty zákona o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. In: Jelínek,J. a kol.: Trestní odpovědnost právnických osob v České republice. Bilance a perspektivy. Praha, Leges, s.r.o. 2013. s. 239
9) Gřivna,T.: Ke vztahu trestního řízení proti právnické osobě a řízení o správním deliktu téže osoby pro týž skutek. In: Jelínek,J. a kol.: Trestní odpovědnost právnických osov v České republice. Bilance a perspektivy. Praha, Leges, s.r.o. 2013. s. 192
10) Napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11) Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12) Pozri (uznesenie NS SR zo dňa 20.4.2011 sp. zn. 5 Tdo 18/2011).

Autori
prof. JUDr. Ivan Šimovček CSc.
prof. JUDr. Tomáš Strémy PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

PRÁVNICKÁ OSOBA – NOVÝ SUBJEKT TRESTNOPRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI

júl 11, 2023 Admin

1 ÚVOD

Ústrednou témou našej sekcie je „Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb“. Téma, ktorú možno rozdeliť na dva samostatné okruhy. Tie spolu veľmi úzko súvisia. Zákony v našom prípade predovšetkým Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších noviel a Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších noviel sú zrkadlom trestnej politiky nášho štátu. Vo vzťahu k trestnému právu preto pozornosť sústredíme na úvahy o trestnoprávnych tendenciách vo vzťahu k rozšíreniu trestnej zodpovednosti okrem fyzickej osoby o úplne nový subjekt – právnickú osobu. S tým súvisí aj podstatná zmena vo vnímaní trestnoprávne zodpovedného subjektu, páchateľa trestného činu. Zavedenie prvku kolektívnej zodpovednosti za zavinené konanie, bude viesť aj k inému pohľadu na doteraz platnú zásadu, ktorá je celým právnym poriadkom uznávaná a rešpektovaná t.j. zásadu individuálnej trestnoprávnej zodpovednosti. Stanovením podmienok trestnej zodpovednosti právnických osôb, určením foriem zavinenia, výberom sankcií a selekciou skutkových podstát trestných činov, pre ktoré môže byť právnická osoba potrestaná, sa iste posilní najmä regulatívna a ochranná i preventívna funkcia trestného práva, súčasne však podmieňuje úvahy o kriminalizácii a penalizácii. Možno tomu tak nie je a motívy skutočne spočívajú v argumentoch tých autorov, ktorí trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb obhajujú. Pre mňa osobne tiež bola do nedávna predstava iného páchateľa trestného činu ako fyzickej osoby neprijateľná.

2 ZAVEDENIE TRESTNOPRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

Zmeny v spoločnosti v oblasti ekonomickej, kultúrnej, sociálnej, pokrok vo všetkých sférach prírodných a spoločenských vied a vedných disciplín, s tým súvisiace riziko, na jednej strane skvalitnenia života ľudí a na strane druhej zvyšovanie nárokov na „lepší“, pohodlnejší a náročný životný štýl, vývoj a formovanie myslenia ľudí, striedanie generácií, migrácia obyvateľstva, stieranie striktných hraníc medzi štátmi a ďalšie faktory, ktoré súvisia s existenciou ľudského spoločenstva na Zemi, si v oblasti právnych systémov jednotlivých štátov a moderných zoskupení vzhľadom na všadeprítomnú kriminalitu zákonite vyžadujú zmeny aj v právnych poriadkoch. Pri jednoznačne prevládajúcom pozitívnom trende, vývojových tendenciách takmer vo všetkých oblastiach života založených na objavoch a pokroku, novom poznaní, aplikácii a využívaní výdobytkov vedy na prospech ľudstva, prináša tento trend aj určitú prestavbu civilizačných podmienok, problémy a nežiaduce javy, s ktorými sa spoločnosť a jednotlivec musia v tomto akcelerujúcom procese vyrovnávať.
Nielen v posledných rokoch ale skôr v poslednom dvadsaťročí vnímame, aj pod vplyvom uvedených zmien, možno citlivejšie protispoločenské konanie a kriminalitu zo strany fyzických ale najmä právnických osôb. Laická verejnosť nadobúda dojem, že policajný zbor, prokuratúra, súdy majú laxný prístup ku kauzám, ktoré sa ich bytostne dotýkajú. Podľa môjho názoru je to však len subjektívny pohľad. Nepochybujem o tom, že orgány činné v trestnom konaní a súdy majú záujem zistiť páchateľa, odhaliť motív, príčiny a podmienky protiprávneho konania a v prípade uznania viny uložiť primeranú, zákonnú, spravodlivú, účinnú a preventívne pôsobiacu sankciu. Náš Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších doplnkov a noviel, normy v nich uvedené plnia, podľa môjho názoru, všetky dôležité funkcie trestného práva (regulatívnu, ochrannú, represívnu a preventívno-výchovnú) a svoj účel, chrániť práva a oprávnené záujmy fyzických, právnických osôb, záujmy spoločnosti, ústavné zriadenie SR a záujmy Európskych spoločenstiev. Sú predpokladom a tiež obrazom, či vyjadrením smerovania trestnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k regulácii protispoločenských – trestnoprávnych vzťahov. Zmeny, ku ktorým v podobe noviel týchto základných prameňov trestného práva postupne dochádza, odrážajú potreby prameniace zo zmien a vývoja v spoločnosti vo vnútri štátu, ale tiež reagujú na vonkajšie pôsobenie a nutnosť plnenia si záväzkov i povinností vyplývajúcich zo zmlúv, odporúčaní a smerníc prijatých orgánmi Európskeho spoločenstva.
Riešenie otázky rozšírenia trestnoprávnej zodpovednosti aj na právnické osoby v SR a jej zákonná úprava je jednou z tých, ktorá vyplýva z Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a ďalších dokumentov, ktoré majú odporúčací alebo zaväzujúci charakter. Dôvodov prečo aj SR musí de lege ferenda prijať čo najúčinnejšiu normatívnu právnu úpravu je viacero. Väčšina štátov EÚ má už trestnú zodpovednosť právnických osôb zákonom vyriešenú. To je jeden z argumentov prečo musíme zintenzívniť legislatívnu činnosť. Vyplýva to aj z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 (jún 2012). V tomto štádiu sa analyzuje legislatívna úprava vybranej problematiky. Autori hodnotiacej správy nepovažujú „…súčasnú platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru.“ Ďalším dôvodom pre korekciu aj môjho postoja je, že individuálna trestná zodpovednosť už nestačí, v čase globalizácie a silnejúcej moci novo vznikajúcich subjektov práva (v zmysle zakladania nových spoločností, korporácií… právnických osôb) k tomu, aby sme mohli vyvodiť zodpovednosť napríklad za obzvlášť ťažký následok, ktorý vznikol vo vzťahu k životnému prostrediu. Nemenej dôležitým dôvodom je, že v niektorých prípadoch právnická osoba vystupuje ako nástroj na spáchanie … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
Doc. JUDr. Yvetta Turayová CSc.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf

Judikáty

Mesačné archívy: júl 2023

HODNOTENIE ČESKEJ REPUBLIKY PRACOVNOU SKUPINOU OECD O ÚPLATKÁRSTVE V MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH TRANSAKCIÁCH

NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB PODĽA SÚČASNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A ZÁKLAD PRAVEJ TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PODĽA PRIPRAVOVANÉHO NÁVRHU ZÁKONA V SR

PRÁVNE NÁSTUPNÍCTVO TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

TRESTNÁ POLITIKA ŠTÁTU A ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB

ZÁSADA INDIVIDUÁLNEJ TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI A TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB

TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB V KRAJINÁCH SUSEDIACICH SO SLOVENSKOU REPUBLIKOU

PRAVÁ A NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB

NIEKTORÉ PROCESNOPRÁVNE ASPEKTY PRÁVNEJ ÚPRAVY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

OSOBITOSTI TRESTNÉHO STÍHANIA PRÁVNICKÝCH OSÔB

PRÁVNICKÁ OSOBA – NOVÝ SUBJEKT TRESTNOPRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI

Blog o zákonoch a rozsudkoch