NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ PRÁVNICKÝCH OSÔB PODĽA SÚČASNEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A ZÁKLAD PRAVEJ TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PODĽA PRIPRAVOVANÉHO NÁVRHU ZÁKONA V SR

1 ÚVOD- K SÚČASNEJ ÚPRAVE

Sankcie zhabania peňažnej čiastky podľa §83a TZ a zhabania majetku podľa 83b TZ sa vo všeobecnosti uvádzajú ako tzv. „nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb“. Podstatou oboch sankcii je skutočnosť, že prelamuje jednu z doposiaľ základných zásad trestného práva hmotnéhozodpovednosti za individuálne zavinenie fyzickej osoby a sankcionujú konanie právnickej osoby cestou uloženia sankcie – ochranného opatrenia

V zmysle ustanovenia §83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ uloženie ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku prichádza do úvahy ak sú splnené nasledovné podmienky (kumulatívne):

1.Došlo k spáchaniu trestného činu
2.Existuje príčinná súvislosť medzi právnickou osobou a fyzickou osobou v súvislosti:
a.s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu.
b.s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby.
c.S výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby alebo
3.Existuje príčinná súvislosť medzi právnickou osobou a spáchaným trestným činom v súvislosti:
a.s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu.
b.s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby.
c.S výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby alebo
4.V prípade uloženia ochranného opatrenia zhabania majetku v zmysle §83b TZ je obligatórnou náležitosťou nadobudnutie majetku alebo jeho časti trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.

Uvedená trestná zodpovednosť v zmysle 83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ má absolútny charakter bez možnosti oslobodenia resp. uvedenia okolnosti, ktorá by mohla rezultovať v neuloženie týchto ochranných opatrení1 je právne irelevantne a na rozhodnutie súdu nemá dopad..

V zmysle §83a ods.1 písm. d) resp. 83b ods.1 písm. d) TZ na rozdiel od §83a ods.1 písm.a) až c) resp. 83b ods.1 písm.a) až c) TZ ustanovuje zanedbanie dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe. Možno hovoriť o stave, keď právnická osoba nevynaložila všetko úsilie na to, aby zabránila porušeniu právnej povinnosti.2 Tento koncept určitým spôsobom nahrádza „nedbanlivostnú“ formu zavinenia, tak ako ju ustanovuje § v zmysle §16 písm.a) a písm.b), pričom ustanovenie §83a ods.1, písm.d) a 83b ods.1, písm.d) TZ– zanedbanie dohľadu alebo náležitej starostlivosti možno taktiež obsahovo vymedziť pomocou výstižnej Solnářovej definície nedbanlivosti ako zanedbanie povinnej opatrnosti, ktorá spôsobí nezamýšľaný výsledok t.j. trestný čin.3

Z relevantných rozhodnutí zahraničných justičných orgánov4 vyplýva, že toto tvrdenie bude právne relevantné iba v prípade, ak sa preukáže, že právnická osoba tento dohľad alebo náležitú starostlivosť nielen popisuje vo vnútorných predpisoch spoločnosti, ale že taktiež táto starostlivosť reálne funguje5 . Samotná existencia dohľadových mechanizmov s vymenovaním zodpovedných osôb v dokumentoch nestačí, ak tieto osoby reálne nekonajú a trestná činnosť (in concretopodplácanie) predstavuje v spoločnosti bežnú obchodnú praktiku.6

2 NÁSTIN TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKEJ OSOBY V PRIPRAVOVANOM NÁVRHU ZÁKONA

V súčasnosti sa v Slovenskej republike pripravuje samostatný zákon, ktorým by sa mala zaviesť priama trestná zodpovednosť právnických osôb a ktorým by sa taktiež zrušila súčasná úprava, ktorú aplikačná prax neprijala a v zásade nikdy sa s ňou nestotožnila.

Táto situácia bola vynútená výsledkami hodnotiacich správ pracovných skupín OECD, ktoré považovali neexistenciu pravej trestnej zodpovednosti v Slovenskej republike za nedostatok, najmä vo vzťahu ku korupcií a boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a podpory terorizmu.7

Samostatný zákon by mal obsahovať jednak hmotnoprávne ustanovenia, procesnoprávne ustanovenia a špeciálne ustanovenia justičnej spolupráce v trestných veciach.

Z dôvodu príbuznosti právnych poriadkov bol predlohou pre spracovanie zákona česká právna úprava.8

Vzhľadom na hore načrtnutý problém s chápaním nepravej trestnej zodpovednosti, ktorej charakter je viac „objektívny“ než, že by vychádzal zo zodpovednosti za zavinenie sa pokúsim načrtnúť možné znenie týchto dôvodov, tak ako by mohli byť upravené v novom zákone, príp. tak aby reflektovali aspoň základný rámec trestnej zodpovednosti páchateľa trestného činu- právnickej osoby, ktorá vychádza z individuálnej trestnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za zavinenie. Formulácia uvedeného znenia do značnej miery vychádza z existujúcej právnej úpravy ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky a zhabania majetku, avšak akcentuje má svoju inšpiráciu v rozhodnutiach US. Department of Justice, ktoré v týchto veciach poskytuje pomerne rozsiahlu jurisprudenciu,9 ale veľmi podobnú formuláciu napr. obsahuje i talianska zákonná úprava.10

Návrh zákona vychádza zo zodpovednosti za všetky trestné činy, pričom platí, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech a spáchal ho:
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať,
b) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva riadiacu činnosť,
c) ten, kto u tejto právnickej osoby vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad, aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe,
d) ten, kto vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby, alebo
e) zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení pri plnení pracovných úloh alebo iných úloh pre právnickú osobu vykonaných na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písm. a) až d).

Ďalšie ustanovenie predstavuje z teoretického východiska náznak reálnej doktríny trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ktorá je typická požiadavkou na etické konanie a konanie ktoré je v súlade s trestným poriadkom, pričom právnicka osoba samotná má … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
doc. JUDr. Marek Kordík PhD., LL.M.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf