1 ÚVOD
Dňa 14. marca 2013 schválila pracovná skupina OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách („pracovná skupina“) Hodnotiacu správu Českej republiky v rámci tretej fázy vzájomného hodnotenia zmluvných strán Dohovoru o boji proti úplatkárstvu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (č 25/2000 Sb.).Tretia fáza vyhodnotenia Českej republiky pracovnou skupinou OECD o úplatkárstve v medzinárodných obchodných transakciách prebiehala od júna 2012, kedy boli Českej republike zaslané dotazníky zamerané na vykonávanie Dohovoru a vykonávania právnych ustanovení vykonávacieho Dohovoru v praxi, s osobitným dôrazom na stíhanie trestných činov podplácania zahraničných verejných činiteľov podľa § 332 trestného zákona. Na konci októbra 2012 hodnotiacej misie sa uskutočnili v Českej republike, keď hodnotitelia z Islandu a z Juhoafrickej republiky a zástupcovia sekretariátu pracovnej skupiny mali možnosť stretnúť sa s predstaviteľmi všetkých príslušných inštitúcií podieľajúcich sa na boji proti zahraničnému úplatkárstvu a zástupcami občianskej spoločnosti. O hodnotiacej správe sa následne diskutovalo na plenárnom zasadaní pracovnej skupiny v dňoch 11. – 15. marca 2013 v Paríži. Česká republika bola na tomto plenárnom zasadnutí zastúpená odborníkmi z Ministerstva spravodlivosti, Najvyššieho štátneho zastupiteľstva a stálej misie Českej republiky pri OECD. Z hodnotenia bolo vo vzťahu k Českej republike celkom 21 odporúčaní v 11 oblastiach a bola identifikovaných 9 potenciálne problematických oblasti. Česká republika predloží do dvoch rokov pracovnej skupine písomnú správu o implementácii novo prijatých odporúčaní. Súčasne je však potrebné poznamenať, že v porovnaní s predchádzajúcimi hodnoteniami nie je správa k situácii v Českej republike tak kritická.
Hodnotiaca správa víta zavedenie komplexného režimu zodpovednosti právnických osôb v Českej republike a dúfa, že prispeje k efektívnejšiemu postihovaniu trestných činov spojených so zahraničným podplácaním. Ďalej pozitívne vníma jasné inštitucionálne štruktúry, ktorých účelom je vyšetrovanie a stíhanie zahraničného podplácania a zmieňuje sa o skutočnostiach, že vyšetrovatelia a štátni zástupcovia sa zdajú byť dobre pripravení aby primerane riešili tieto prípady. A rovnako aj odhodlanosť Českej republiky účinne zaisťovať a odčerpávať výnosy z tejto trestnej činnosti, čoho je dôkazom prudký nárast zaistených a odčerpaných výnosov z trestnej činnosti v prípade domácej korupcie.
Za nedostatok pracovná skupina označila absenciu komunikácie medzi štátom (štátnou správou, vrátane presadzovania práva) a súkromným sektorom a nedostatok povedomia súkromnej sféry o problematike zahraničného podplácania, vrátane toho že súkromné spoločnosti sú od začiatku roku 2012 za svoje korupčné správanie v zahraničí zodpovedné podľa zákona č.418/2011 Sb. o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a konania proti nim.
2 IMPLEMENTÁCIA A VYKONÁVANIE DOHOVORU A ODPORÚČANÍ Z ROKU 2009 V ČESKEJ REPUBLIKE
2.1 TRESTNÝ ČIN PODPLÁCANIA ZAHRANIČNÝCH VEREJNÝCH ČINITEĽOV
Od doby hodnotenia v rámci druhej fázy Česká republika novelizovala starý trestný zákon (ďalej len TZ) a nový trestný zákon(TZ) nadobudol účinnosť k 1. januáru 2010 (TZ, zákon č.40/2009 Sb.).Tieto úpravy boli vykonané po konzultácii s orgánmi prokuratúry a súdnictva, a zároveň aj s príslušnými vládnymi inštitúciami. Aktívne podplácanie zahraničných verejných činiteľov je postihnuteľné podľa §332 nového TZ a umožňuje uloženie trestu odňatia slobody v rozsahu jedného až šiestich rokov a peňažného trestu. Možno uložiť aj prepadnutie majetku. Trestný čin podľa novej úpravy si ponecháva niekoľko aspektov predchádzajúceho trestného činu aktívneho podplácania verejného činiteľa (starý TZ, zákon č.140/1961Sb. §162), ktorým sa pracovná skupina zaoberala v rámci predchádzajúcich hodnotenia Českej republiky. Nový trestný čin však rozširuje rozsah trestného korupčného konania, zatiaľ čo predchádzajúce ustanovenia postihovali iba podplácania pri „obstaraní vecí vo verejnom záujme“.
Pri definícii zahraničného verejného činiteľa existujú dve ustanovenia, ktoré obsahujú definíciu „zahraničného verejného činiteľa, a to §§ 127, 334 TZ. § 127 považuje za „úradnú osobu“ sudcu, prokurátora, prezidenta Českej republiky, členov parlamentu, členov vlády alebo osoby zastávajúce funkcie v inom orgáne verejnej moci a ďalšie funkcie (napr. notár, finančný arbiter). § 127 tiež ustanovuje, že „úradná osoba cudzieho štátu alebo medzinárodnej organizácie sa považuje za úradnú osobu podľa TZ, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.“ Táto definícia sa vzťahuje na všetky paragrafy TZ.V porovnaní s právnou úpravou zahraničného podplácania, ktorá platila do roku 2010, zahrnul § 334 širšiu definíciu „úradnej osoby“, ktorá sa zvlášť vzťahuje na trestné činy podplácania a obchodovanie s vplyvom (nepriame úplatkárstvo). K štátnym zamestnancom, vymenovaným v § 127, zahŕňa pojem „úradná osoba“ podľa § 334 tiež osoby zastávajúce funkciu v zákonodarnom orgáne, súdnom orgáne, alebo vo verejnej správe cudzieho štátu. Rovnako ako predtým sa nová definícia vzťahuje na zamestnancov podnikov“ v ktorých má cudzí štát rozhodujúci vplyv“ (t.j. podnikov pod kontrolou štátu), ako aj zamestnancov medzinárodných organizácií. Súčasná definícia tiež výslovne zahŕňa zamestnancov „medzinárodného súdneho orgánu“. Česká republika uviedla, že táto definícia zahraničného verejného činiteľa bola zvlášť rozšírená na úplnú implementáciu Dohovoru OECD proti podplácaniu a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev.
Nová definícia „úradnej osoby“ v § 334 vyvoláva dve obavy, ktoré existovali už v čase druhej fázy hodnotenia. Po prvé, definícia požaduje, aby „trestný čin [bol ] spáchaný v súvislosti [ s ] výkonom funkcie “ úradnej osoby. Po druhé, definícia požaduje, aby sa správanie činiteľa „týkalo právomoci pri obstarávaní vecí vo verejnom záujme“. V druhej fáze hodnotenia Pracovná skupina rozhodla, že bude sledovať, či trestný čin zahraničného podplácania podľa Českej republiky pokrýva všetky činy vo vzťahu k výkonu funkcie verejného činiteľa, vrátane využitia postavenia verejného činiteľa, či už v rámci alebo mimo udelenej právomoci.
2.2 Zodpovednosť právnických osôb
Dňa 1. januára 2012 nadobudol účinnosť zákon o trestnej zodpovednosti
právnických osôb a konania proti nim (Zákon č. 418/2011 Sb.), ktorý
zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb za rad trestných činov,
vrátane zahraničného podplácania. Táto tretia fáza hodnotenia preto
skúma tento nový právny predpis o zodpovednosti spoločností, ako aj jeho
uplatňovanie v praxi. Legislatíva Českej republiky o právnej
zodpovednosti spoločností je tu porovnávaná s článkom 2 Dohovoru proti
podplácaniu a zároveň s Praktickou príručkou k článku 2.,ktoré je
obsiahnuté v Prílohe I protikorupčných odporúčaní z roku 2009. Česká
republika v súčasnosti splnila odporúčanie z druhej hodnotiacej fázy
ohľadom zavedenia zodpovednosti právnických osôb. V súčasnosti sa čaká,
až sa prvé prípady konaní proti právnickým osobám dostanú pred súd, aby
mohlo byť zhodnotené, ako sa inštitút zodpovednosti právnických osôb
uplatňuje v praxi. Hodnotitelia odporúčajú Pracovnej skupine, aby sa
ďalej zamerala na prax v nasledujúcich oblastiach:
• uplatnenie zákona voči všetkým právnickým osobám, vrátane subjektov vlastnených alebo kontrolovaných štátom,
• zodpovednosť právnických osôb za činy zamestnancov na nižších
pozíciách, vrátane výkladu činov, ktorých sa zamestnanec dopustil „pri
plnení svojich povinností alebo úloh“ oprávnene požadovaných „opatrení,
pri ktorých je potrebné dokázať, že neboli zavedené obvinenou právnickou
osobou, ak sa zahraničného podplácania dopustil zamestnanec,
• zodpovednosť právnických osôb za činy spáchané spriaznenými osobami,
• či bude znovu zavedený inštitút účinnej ľútosti, a aký dopad to môže mať na zodpovednosť právnických osôb.
Ďalej, ohľadom „oprávnene požadovaných opatrení“, ktoré bude potrebné zhodnotiť za účelom stanovenia, či právnická osoba je zodpovedná za konanie svojich zamestnancov, odporúča Pracovná skupina, aby Česká republika poskytla štátnym zástupcom na túto tému školenie, najmä o tom, ako zhodnotiť účinnosť implementačných programov.
2.3 Sankcie
Vo veci sankcií uplatnených voči fyzickým osobám zastávajú hodnotitelia názor, že Česká republika v súčasnosti plne splnila odporúčanie 17 z druhej fázy tým, že poskytla podrobné štatistiky trestov a pokút uložených v tuzemských prípadoch podplácania. Odporúčajú, aby pracovná skupina monitorovala uplatňovanie sankcií v prípadoch podplácania zahraničných verejných činiteľov, aby zabezpečila, že budú účinné, primerané a odradzujúce. Ohľadom právnických osôb hlavné hodnotitelia usúdili, že Česká republika v súčasnosti plne splnila odporúčanie 13 druhej fázy tým, že začlenila do zákona č. 418/2011 Sb. účinné, primerané a odradzujúce sankcie, ktoré zahŕňajú vysoké peňažné tresty aj ďalšie opatrenia, ako je vylúčenie a prepadnutie. Vzhľadom k tendencii ukladať pomerne nízke tresty fyzickým osobám za prípady tuzemského podplácania, hodnotitelia odporúčajú, aby pracovná skupina ďalej monitorovala uplatňovanie sankcií proti právnickým osobám v praxi. Pracovná skupina by sa mala osobitne zamerať na uplatňovanie sankcií voči právnickým osobám vykonávajúcim činnosť, „ktorá má strategický alebo ťažko nahraditeľný význam pre národné hospodárstvo“, aby zabezpečila, že sankcie voči týmto podnikom budú účinné, primerané a odradzujúce. A na záver, vzhľadom k tomu, že ustanovenia §§ 175a a 175b Trestného poriadku o dohode o vine a treste sú platné len veľmi krátko, odporúčajú hodnotitelia, aby pracovná skupina ďalej monitorovala ich uplatňovanie v praxi a uistila sa tak, že sankcie uplatnené podľa tejto procedúry sú účinné, primerané a odradzujúce, a že tento postup je dostatočne transparentný.
2.4 Prepadnutie úplatku a výnosu z podplácania
Prepadnutie úplatku a výnosov z podplácania v držbe právnických osôb podľa § 15 zákona č. 418/2011 Sb. upravuje možnosť „prepadnutia majetku“ i „prepadnutia veci alebo inej majetkovej hodnoty“. § 15.3 stanovuje, že „nemožno uložiť peňažný trest popri prepadnutí majetku …. „. Avšak „zhabanie veci alebo inej majetkovej hodnoty“ – a nie „prepadnutie majetku“ – sú ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na konfiškáciu ziskov zo zahraničného podplácania, ktoré získala právnická osoba. Zdá sa tak, že česká právna úprava zodpovednosti právnických osôb umožňuje uvalenie peňažných trestov súbežne s prepadnutím výnosov zo zahraničného podplácania. Či sa to uplatňuje v praxi, bude potrebné ďalej vyhodnotiť podľa vývoja judikatúry. Česká republika prijala opatrenia za účelom prehĺbenia odbornej úrovne v oblasti odčerpávania príjmov z trestnej činnosti, čím bude dochádzať k rýchlemu nárastu počtu odčerpaných hodnôt v prípadoch úplatkárstva. Česká republika by mala pokračovať vo svojom úsilí a náležite využívať tento prostriedok aj v prípadoch zahraničného podplácania všade tam, kde to bude primerané.
2.5 Vyšetrovanie a stíhanie trestného činu podplácania zahraničných verejných činiteľov
Hodnotitelia vítajú informáciu Českej republiky, že školenie o zahraničnom podplácaní pre políciu zahŕňa aj všeobecné školenie o korupcii. Súčasný rámec, štruktúra a prostriedky, ktorými disponuje ÚOKFK sú vyhovujúce pre účely vyšetrovania zahraničného podplácania. V tomto ohľade nabádajú české policajné a bezpečnostné orgány, aby sa aktívnejšie zapájali do odhaľovania zahraničného úplatkárstva, predovšetkým za použitia ďalších nástrojov, napríklad preverovaním účtovníctva, daní, prania špinavých peňazí a súkromného sektora.
Hodnotitelia uznávajú hodnotu a flexibilitu, ktorú poskytuje možnosť dohôd o vine a treste, zavedené nedávno podľa ustanovení §§ 175a a 175b Trestného poriadku. Ak bude niekedy nejaký prípad zahraničného podplácania riešený prostredníctvom tohto typu dohody, bolo by účelné uverejniť jej podstatné časti, tam kde to bude primerané a v súlade s Českým právnym poriadkom. Medzi aspekty dohody, ktoré by boli zverejnené, patrí zdôvodnenie takéhoto riešenia, uvedenie obvinenej právnickej alebo fyzickej osoby, informácie o schválenej sankcii a podmienkach dohody. Zvýšilo by to zodpovednosť, informovanosť a dôveru verejnosti k presadzovaniu protikorupčných zákonných opatrení v Českej republike.
Česká republika by mala pokračovať v reformách, ktoré začala prípravou vecného zámeru zákona o prokuratúre sa zámerom vyhodnotiť možnosť udeľovania pokynov z vyšších prokuratúr v zvláštnych prípadoch a postup menovania prokurátorov, nakoľko v súčasnosti nezaručujú nezávislosť na výkonnej moci. Zabezpečila by sa tak nezávislosť rozhodovania prokurátorov a posilnila záruka, že na vyšetrovanie a stíhanie prípadov zahraničného podplácania nebudú mať vplyv faktory, ktoré zakazuje článok 5 Dohovoru, menovite prihliadania k národným hospodárskym záujmom, možný vplyv na vzťahy s iným štátom alebo totožnosť dotknutých fyzických alebo právnických osôb.
2.6 Pranie špinavých peňazí
Sankcie v Českej republike za trestný čin prania špinavých peňazí závisia na závažnosti prediktívneho (zdrojového) trestného činu a na výške legalizovanej čiastky. Nie je podstatné, či bol prediktívny (zdrojový) trestný čin spáchaný v Českej republike alebo v zahraničí. Všeobecne je pranie špinavých peňazí a zatajovanie príjmov z trestnej činnosti postihnuteľné trestom odňatia slobody až do výšky štyroch rokov. Podľa toho, či je príslušná čiastka „väčšia“ , „značná“ alebo „veľkého rozsahu“ je pranie špinavých peňazí postihnuteľné trestom odňatia slobody v dĺžke až osem rokov.
Česká republika by mala poskytovať spravodajským subjektom lepšie odborné vedenie, napríklad aktualizované typológie k praniu špinavých peňazí, kedy je prediktívnym (zdrojovým) trestným činom podplácanie. Hodnotitelia odporúčajú aby Česká republika prijala primerané opatrenia pre účinnejšie odhaľovanie trestných činov prania špinavých peňazí v súvislosti s prípadmi zahraničného podplácania. Aby zabezpečila, že trestný a správny postih za skresľovanie účtovníctva bude v praxi účinný, primeraný a odradzujúci. Viedla podrobnejšie štatistiky o sankciách uplatnených v prípadoch skresľovania účtovníctva a aby sa ďalej zaoberala postihovaním takýchto prípadov. Písomná správa o plnení odporúčaní druhej fázy považuje tieto odporúčania za čiastočne splnené, pretože Česká republika zvýšila maximálny postih za trestné činy skresľovania účtovníctva, avšak nezaoberala sa sankciami voči prázdnym spoločnostiam („shellentities“ ).
2.7 Požiadavky na účtovníctvo, externý audit a podnikové programy dodržiavania zákonných požiadaviek a etiky
Zákon o účtovníctve určuje štandardy účtovníctva v Českej republike a v rámci druhej fázy sa zistilo, že z veľkej časti vyhovuje požiadavkám článku 8 Dohovoru. Zákon o účtovníctve nariaďuje, aby značné množstvo právnych subjektov viedlo finančné výkazy, ktoré poskytnú „pravdivý a skutočný obraz“ finančnej situácie subjektu a aby účtovníctvo bolo vedené „správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne, prehľadne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov“. Zákon o účtovníctve tiež zakazuje účty vedené mimo účtovné knihy. Ako vyplýva z informácií druhej fázy, ukladanie pokút účtovným jednotkám za porušenia zákona spadá do pôsobnosti územných finančných úradov.
Ohľadom odporúčaní 15 (a) z druhej fázy boli hodnotitelia potešení zvýšenou mierou postihu za trestné činy skresľovania účtovníctva ako aj skutočnosťou, že skresľovanie účtovníctva je predmetom prebiehajúceho vyšetrovania zahraničného podplácania. Hodnotitelia sa domnievajú, že odporúčanie 15 (b) z druhej fázy nebolo doposiaľ splnené, pokiaľ ide o prázdne spoločnosti. Opakujú teda odporúčania pracovnej skupiny, aby Česká republika zabezpečila, že trestné a správne postihy za skresľovanie účtovníctva v súvislosti s prípadmi podplácania zahraničných verejných činiteľov bude v praxi účinné, primerané a odradzujúce. Hodnotitelia ďalej odporučili Českej republike, aby plne využívala svoju sieť finančných špecialistov, tak aby účinnejšie postihovala delikty uvedené v zákone o účtovníctve týkajúce sa prípadov podplácania. Pracovná skupina zistila, že českým orgánom chýba dostatok odbornosti a motivácie pre postihovanie správnych aj trestných deliktov skresľovania účtovníctva.
Hodnotitelia však vyjadrili nespokojnosť s nedostatkom primeraných programov „compliance“, ktoré by sa zameriavali na riziká zahraničného podplácanie medzi českými firmami, najmä vzhľadom na to, že určité české firmy podnikajú vo vysoko rizikovom prostredí a priemyselných oblastiach. Je to o to viac znepokojujúce vzhľadom na skutočnosť, že Česká republika nedávno zaviedla inštitút zodpovednosti právnických osôb a nový trestný čin zahraničného podplácania. Odporúčajú preto, aby Česká republika podnikla urýchlené kroky k presadeniu vzdelávacích programov alebo opatrení zameraných najmä na prevenciu a odhaľovanie činov zahraničného podplácania, prostredníctvom Praktickej príručky interných kontrol, etiky a programov compliance podľa prílohy II protikorupčných odporúčaní z roku 2009 .
2.8 Daňové opatrenia pre boj proti korupcii
Česká republika v zásade zdieľa daňové informácie v rámci dohôd o dvojitom zdanení a výmene daňových informácií, ktoré umožňujú výmenu daňových informácií iba na daňové účely. V roku 2012 česká vláda predložila Parlamentu ČR právnu úpravu, ktorá by umožnila, aby daňové informácie a podklady v Českej republike mohli byť použité v členských štátoch EÚ na iné účely ako je správa a vymáhanie daní v súlade s Nariadením EÚ č.2011/16 /EÚ. Česká republika podpísala 26. októbra 2012 Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových otázkach. Česká republika bežne nezahŕňa voliteľné ustanovenia článku 26 Vzorové daňovej dohody OECD do svojich bilaterálnych zmlúv, hoci toto ustanovenie v niektorých prípadoch použila na žiadosť zmluvného partnera. Česká republika objasňuje, že tento článok nezaraďuje do zmlúv tam, kde existujú obavy, že informácie poskytnuté Českou republikou inému štátu by mohli byť následne poskytnuté tretiemu štátu na nepovolené účely (napr. stíhaniu z politických dôvodov).
Nedostatočné úsilie o zvýšenie informovanosti súkromného sektora o odpočítateľnosti úplatkov je znepokojujúce a v Českých firmách môže mať za následok neprípustné odčítanie úplatkov pre zahraničných verejných činiteľov z daní. Táto obava sa opiera o skutočnosť, že českí daňoví kontrolóri sa zjavne nevyznajú v spôsobe, akým majú zisťovať úplatky, ktoré sú odpočítané ako zákonné poplatky. Hoci hodnotitelia oceňujú, že české orgány poskytli daňovým kontrolórom príručku v elektronickej podobe, zjavne to pre zvyšovanie informovanosti a dostatočných vedomostí nestačí. Hodnotitelia preto považujú odporúčanie 5 (a) z druhej fázy za čiastočne nesplnené a odporúčajú, aby Česká republika zvyšovala informovanosť o odpočítateľnosťou úplatkov, najmä v súkromnom sektore. Odporúčajú tiež, aby Česká republika vyškolila daňových kontrolórov v oblasti odhaľovania platieb úplatkov, vydávaných za náklady uznateľné zo zákona. V otázke zdieľania informácií hodnotitelia odporúčajú, aby Česká republika zvážila zavedenie opčného jazyka článku 26 Modelové zmluvy OECD o daniach do všetkých budúcich bilaterálnych zmlúv o daniach, aj zo svojej vlastnej iniciatívy, a nie iba na žiadosť druhej zmluvnej strany.
2.9 Medzinárodná spolupráca
České ústredné orgány vyvíjajú aktivitu pri školení a podpore štátnych zástupcov a sudcov v oblasti vzájomnej právnej pomoci. Odporúča sa však, aby Česká republika viedla štatistiky o formálnych žiadostiach o vzájomnú právnu pomoc, ktoré boli doručené, odoslané a zamietnuté, aby tak bolo možné presnejšie rozoznať pomer tých žiadostí, ktoré sa týkajú zahraničného podplácania. Hodnotitelia upozorňujú, že české orgány neboli schopné poskytnúť úplnú vzájomnú právnu pomoc jednej zmluvnej strane Dohovoru v súvislosti s vyšetrovaním zahraničného podplácania z dôvodov národnej bezpečnosti. Hodnotitelia uznávajú, že získavanie účinnej vzájomnej právnej pomoci je horizontálnou otázkou, ktorá má vplyv na mnoho zmluvných strán Dohovoru proti podplácaniu. S ohľadom na chýbajúce štatistiky v Českej republike a na obmedzené množstvo informácií zo strany príslušných zmluvných strán Dohovoru ohľadom efektivity reakcií Českej republiky na žiadosti o vzájomnú právnu pomoc vo vzťahu k prípadom zahraničného podplácania bolo ťažké primerane zhodnotiť tento bod.
Pokiaľ ide o poskytovanie vzájomnej právnej pomoci ohľadom správnych a civilných konaní proti právnickým osobám, článok 9 Dohovoru stanovuje, že každá zmluvná strana „bude, v najvyššom možnom rozsahu podľa jej právneho poriadku a príslušných zmlúv a dohôd, poskytovať okamžitú a účinnú právnu pomoc inej zmluvnej strane pre trestné konanie v rozsahu danom týmto Dohovorom vedenej stranou proti právnickej osobe.“ Ak by cudzí štát mohol viesť proti právnickej osobe iba civilné alebo správne konanie vo veci zahraničného podplácania, nemohla by Česká republika v takýchto konaniach poskytnúť právnu pomoc v plnom rozsahu. Hodnotitelia preto Českej republike odporúčajú, aby prijala primerané kroky, ktorými zabezpečí, že široký záber vzájomnej právnej pomoci, vrátane prehliadok a zaistenia, vyhľadávanie a odčerpanie príjmov z trestnej činnosti, bude môcť poskytnúť u civilných a správnych konaní proti právnickej osobe vo veci zahraničného podplácania cudziemu štátu, ktorého právny poriadok nepripúšťa trestnú zodpovednosť právnických osôb.
2.10 Povedomie verejnosti a oznamovanie zahraničného podplácania
Povedomie o rizikách zahraničného podplácania a o Dohovore je v Českej republike pomerne nízke. Aj keď Česká republika podnikla niektoré protikorupčné opatrenia vo verejnom sektore, mnohé z nich boli zameraná na potieranie tuzemského podplácania alebo korupcie ako celku. Zdá sa, že táto snaha bola primárne zameraná na verejný sektor. Veľké znepokojenie pôsobí nedostatok informovanosti medzi českými podnikateľmi a súkromnými osobami a nedostatok vedomostí, ako sa týmto rizikám postaviť.
Česká republika tiež podnikla kroky vedúce k zvýšeniu povedomia vo verejnom sektore. Ministerstvo zahraničných vecí rozoslalo informáciu ohľadom oznamovania zahraničného podplácania všetkým veľvyslanectvám a konzulátom a rozširuje svoj školiaci program pre všetkých vedúcich misií, veľvyslanectvách a konzulátov o otázky týkajúce sa korupcie. Určité úsilie bolo vyvinuté aj na zvýšenie informovanosti súkromného sektora, avšak toto úsilie je zamerané na korupciu vo všeobecnom zmysle, alebo sa sústredí na tuzemské podplácanie. V rokoch 2011-2012 prijala česká vláda Protikorupčnú stratégiu, vrátane školení a vzdelávania o prevencii korupcie vo verejnom sektore. V januári 2013 prijala česká vláda novú Protikorupčnú stratégiu pre obdobie rokov 2013-2014: „Od korupcie k integrite“. Opatrenia sa zameriavajú na témy ako integrita vo verejnom sektore, vyšetrovanie a stíhanie korupcie, a posilňovanie protikorupčných opatrení v súkromnom sektore.
Ešte v rámci druhej fázy Pracovná skupina odporučila Českej republike, aby zvážila prijatie dodatočných opatrení na posilnenie ochrany oznamovateľov, ktorá by podnietila zamestnanca k oznamovaniu podozrivých prípadov zahraničného podplácania, bez toho aby sa museli obávať odvety.
Neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by riešila ochranu oznamovateľov. Iné právne úpravy poskytujú len obmedzenú ochranu za oznamovanie Český Zákonník práce priznáva iba všeobecnú ochranu pred nespravodlivým prepustením, ale nerieši iné spôsoby odvetných opatrení proti zamestnancom, ktorí nahlásia priestupok. Podľa českého zákonníka práce môže totiž zamestnávateľ okamžite prepustiť zamestnanca všeobecne za „porušenie povinnosti vyplývajúcich z právnych predpisov“. To by sa zrejme dalo chápať tak, že zamestnávatelia môžu prepustiť zamestnanca za oznámenie, urobené na polícii, pretože takéto hlásenie by bolo porušením zásad zachovania mlčanlivosti. Chýbajúca ochrana oznamovateľov je obzvlášť znepokojujúca, vzhľadom k tomu, že neoznámenie vierohodného povedomia o trestných činoch je samo o sebe trestným činom. České štátne orgány v súčasnosti skúmajú, ako zdokonaliť ochranu oznamovateľov. V roku 2012 Česká republika zriadila pracovnú skupinu pre posilnenie ochrany oznamovateľov, ktorá spracovala analýzu regulačného dopadu na ochranu oznamovateľov. Analýza regulačných vplyvov, ktorá bola predložená vláde, navrhovala návrh štyroch legislatívnych predpisov (antidiskriminačného zákona, Občianskeho súdneho poriadku, zákona o vojakoch z povolania a zákona o ozbrojených silách), ktoré by zabezpečili dodatočnú ochranu prostredníctvom antidiskriminačných princípov, skôr než osobitnou právnou úpravou ochrany oznamovateľov. Terajší návrh by dôkazné bremeno presunul na zamestnávateľa, ktorý sa dopustil odvetného činu v snahe dokázať, že čin zamestnanca sa netýkal oznamovania.
2.11 Verejná podpora
Pokrok nastal v novej právnej úprave o verejnom obstarávaní, ktorá stanovuje ako „základný kvalifikačný predpoklad „pre získanie verejnej zákazky to, že žiadateľ nebol odsúdený za podplácanie. Ďalej ide o rozhodnutie Českej republiky zefektívniť proces v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce prostredníctvom zákona č.51/2010 Sb. A tiež úsilie o systematickejšie uplatnenie prevencie podplácania ako súčasti počas verejného obstarávania. Kladne je hodnotené úsilie, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí ČR a Česká rozvojová agentúra vynakladajú na zvyšovanie povedomia obchodných spoločností a mimovládnych organizácií usporadúvaním seminárov v rozmedzí jedného alebo pol roka , ako aj vkladaním odkazov na Dohovor proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov do všetkých podkladov zahraničnej rozvojovej spolupráce. Pokiaľ ide o vylúčenie firiem odsúdených za podplácanie verejných subvencií (verejné obstarávanie, exportné úvery), chýba systematický postup, ktorý by umožnil všetkým úradom nahliadnuť do centrálnej databázy odsúdených. Preto sa odporúča, aby Česká republika zvážila zavedenie systematického postupu, ktorý by poskytol prístup k informáciám o spoločnostiach, ktoré boli odsúdené za korupciu, napríklad formou národného registra vylúčených spoločností, tak aby sa štátnym úradom pri uzatváraní verejných zákaziek uľahčilo vylúčenie tých podnikateľských subjektov, ktoré boli odsúdené za podplácanie zahraničných verejných činiteľov .
3 ODPORÚČANIA A TÉMY PRE ĎALŠIE SLEDOVANIE PRACOVNOU SKUPINOU
3.1 Odporúčania pracovnej skupiny
Odporúčania na zabezpečenie efektívnosti vyšetrovania, stíhania a trestania zahraničného podplácania.
• s ohľadom na trestný čin podplácania zahraničného verejného činiteľa,
Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika zabezpečila, že v
prípade, kedy bude znovu zavedený inštitút účinnej ľútosti, nebude tento
aplikovateľný na prípady zahraničného podplácania a Pracovná skupina
bude informovaná o ďalšom vývoji vo veci.
•s ohľadom na vyšetrovanie a stíhanie zahraničného podplácania, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• neustala v rozvíjaní proaktívneho prístupu smerom k prebiehajúcim
prípadom vyšetrovania zahraničného podplácania, rovnako ako v prípade
akýchkoľvek podozrení, ktoré sa môžu objaviť,
• prijala kroky, ktoré
povedú k posilneniu aktivity pri odhaľovaní zahraničného podplácania,
zvlášť potom za účasti zainteresovaných strán v rámci orgánov zameraných
na boj proti praniu špinavých peňazí (legalizácii výnosov), povolaniam
venujúcim sa účtovníctvu, auditu a daniam a súkromnému podnikaniu,
•
poskytla školenie pre prokurátorov tak, aby mali dostatočné znalosti
potrebné pre hodnotenie existujúcich „compliance“ programov právnických
osôb so zreteľom na zákonný odkaz na opatrenia „ktoré po nich možno
spravodlivo požadovať“, tak ako je uvedené v legislatíve o zodpovednosti
právnických osôb,
• nadviazala na úspechy pri zvyšovaní množstva
zaistených výnosov z trestnej činnosti a využila získané skúsenosti v
prípadoch zahraničného podplácania tam, kde to bude vhodné.
• s
odkazom na úvahy podliehajúce režimu článku 5 Dohovoru, Pracovná skupina
odporúča , aby Česká republika prijala opatrenia, ktoré povedú k
zabezpečeniu vyššej nezávislosti prokurátorov tak, aby úvahy zakázané v
článku 5 Dohovoru neboli nikdy počas rozhodovania o veciach vo
vyšetrovaní a stíhaní umožnené v prípadoch zahraničného podplácania,
vrátan prípadov, keď boli v špecifických prípadoch vydané inštrukcie vo
veci,
• s odkazom na vzájomné poskytovanie právnej pomoci v
prípadoch nadnárodnej korupcie, Pracovná skupina odporúča, aby Česká
republika viedla štatistiky o počtoch formálne prijatých a odoslaných
žiadostí o vzájomnú právnu pomoc, vrátane špecifikácie trestných činov,
na základe ktorých sa žiadosť doručila či bola odoslaná, a o výsledku a
čase potrebnom na vybavenie žiadostí.
• s odkazom na tresty uložené v prípadoch nadnárodného podplácania, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• so zreteľom na dohody o vine a treste, zverejnila, tam kde to bude
vhodné a v súlade s príslušnými vnútroštátnymi pravidlami, čo najviac
informácií, vrátane dôvodov prečo vo veci bolo vhodné uzavrieť dohodu,
fyzické a právnické osoby prijímajúce vinu, dohodnuté tresty a podmienky
dohody,
• pokračovala v zbere štatistík o trestoch uložených za
prípady podplácania, vrátane prípadov uzatvorených dohôd o vine a
treste, tak aby pracovná skupina mohla zhodnotiť, či ukladané tresty za
zahraničné podplácanie sú účinné, primerané a odradzujúce.
Odporúčania zaisťujúce účinné predchádzanie a odhaľovanie zahraničného podplácania
• s odkazom na pranie peňazí, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• poskytla lepšie odborné vedenie povinným entitám, napríklad vývojom aktuálnych typológií o praní peňazí, kedy je zahraničné podplácanie zdrojovým trestným činom, a poskytnutím školenia ohľadom politicky významných osôb,
• prijala zodpovedajúce opatrenia k efektívnejšiemu presadzovaniu
trestného činu prania špinavých peňazí (legalizácia príjmov z trestnej
činnosti) v súvislosti so zahraničným podplácaním,
• s odkazom na
požiadavky kladené na účtovníctvo, externý audit a „compliance“
právnických osôb, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
•zabezpečila, že trestné a správne sankcie za skresľovanie účtovníctva v
súvislosti s prípadmi zahraničného podplácania budú účinné, primerané a
odradzujúce, zahrňujúce tkzv. prázdne spoločnosti,
•plne využila
siete špecialistov na finančné šetrenie pri efektívnom presadzovaní
trestných činov skresľovania účtovníctva v súvislosti s prípadmi
podplácania,
•zvýšila povedomie o trestnom čine zahraničného
podplácania medzi zástupcami účtovných profesií a auditu, vrátane
poskytnutia školení o odhaľovaní náznakov podozrivého správania pri
rokovaní v prípadoch zahraničného podplácania, a objasnení oznamovacích
povinností medzi českými audítormi najmä vo vzťahu k orgánom činným v
trestnom konaní,
•prijala naliehavé opatrenia na podporu interných
kontrolných mechanizmov, etiky a „compliance“ programov alebo iných
opatrení na prevenciu a odhaľovanie zahraničného podplácania berúc do
úvahy Good Practice Guidance on Internalcontrol, Ethics and Compliance.
• s odkazom na opatrenia v daňovej oblasti, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• zvýšila snahu o zvýšenie povedomia o zahraničnom podplácaní a zákaze
odpočtu úplatkov medzi daňovou správou a súkromným sektorom,
•
poskytla dodatočné školenie úradníkom daňovej správy (kontrolórom)
zamerané na odhaľovanie úplatkov vykazovaných v daňových priznaniach ako
prípustné legálne výdavky,
• s odkazom na zvyšovanie povedomia, Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika:
• prijala naliehavé opatrenia za účelom zvýšenia povedomia a poskytla
školenie českým verejným činiteľom (úradným osobám) zamerané na trestný
čin zahraničného podplácania a ich úlohu pri komunikácii so súkromným
sektorom (podnikateľmi), zvlášť v prípade inštitúcií, ktoré sú pre
komunikáciu s podnikateľmi vo vhodnom postavení ako napríklad
Ministerstvo zahraničných vecí, Ministerstvo priemyslu a obchodu a české
úrady (agentúry zamerané na podporu podnikania),
• prijala, v
súčinnosti s podnikateľskými asociáciami tam, kde to bude vhodné,
bezprostrednejšie opatrenia za účelom zvýšenia povedomia o trestnom čine
zahraničného podplácania medzi českými podnikateľmi pôsobiacimi v
zahraničí, tiež so zameraním na malé a stredné podniky,
• s odkazom na ohlasovanie zahraničného podplácanie,
Pracovná skupina odporúča, aby Česká republika bez odkladu pokročila so
zámerom prijať také vhodné opatrenia, ktoré povedú k ochrane pred
diskriminačným a kárnym konaním proti zamestnancom verejného a
súkromného sektora, ktorí v dobrej viere a na základe primeraných
dôvodov oznámili podozrenie zo zahraničného podplácania zodpovedným
orgánom,
• s odkazom na poskytovanie verejnej podpory, Pracovná
skupina odporúča, aby Česká republika zvážila prijatie systematického
prístupu umožňujúceho verejným agentúram jednoduchý prístup k
informáciám týkajúcich sa spoločností, ktorým boli uložené tresty za
zahraničné podplácanie, napríklad cez zriadenie národného registra spoločností so zákazom účasti na verejnom obstarávaní.
3.2 Oblasti, ktoré bude pracovná skupina naďalej sledovať
Pracovná skupina bude naďalej sledovať nasledujúce oblasti na základe toho, ako sa bude vyvíjať judikatúra a prax :
• uplatňovanie ustanovení, ktoré požadujú, aby podplácanie bolo spáchané v súvislosti s „funkciou“ úradnej osoby, a v súvislosti s „obstarávaním veci všeobecného záujmu“,
•uplatňovanie „českého“ trestného činu zahraničného podplácania tak,
aby páchatelia, ktorí podplácajú cez prostredníkov boli zodpovední za
páchanie tejto trestnej činnosti,
•či sa české orgány nespoliehajú
na trestný čin nepriameho úplatkárstva za účelom vyhnúť sa ťažkostiam
pri dokazovaní trestného činu podplácania a súvisiaci vplyv takejto
praxe na vymáhanie pri trestnom čine zahraničného podplácania,
•či návrh na znovu zavedenie účinnej ľútosti zaistí, že účinná ľútosť sa nebude vzťahovať na prípady zahraničného podplácania,
•uplatňovanie zodpovednosti právnických osôb, zvlášť uplatňovanie
zákona na všetky typy právnických osôb, vrátane štátom vlastnených a
štátom kontrolovaných entít; výklad konanie zamestnancov „pri plnení
pracovných úloh“, štandard „spravodlivo požadovaných opatrení“, kedy
musí byť preukázané, že nebola vykonaná obvinenou právnickou osobou;
zodpovednosť právnických osôb za činy spáchané spriaznenými právnickými
osobami; vplyv účinnej ľútosti na zodpovednosť právnických osôb v
prípade, že táto bude znovu zavedená,
• ukladania trestov v praxi a
uplatňovaní zabezpečovacích mechanizmov v prebiehajúcich a budúcich
prípadoch zahraničného podplácania a zabezpečenia ,že tieto opatrenia sú
účinne uplatňované, primerané a majú odstrašujúci účinok, vrátane
právnických osôb, ktoré „vykonávajú činnosť majúcu strategický alebo
ťažko nahraditeľný význam na národné hospodárstvo“,
• využitie dohôd o vine a treste v prípadoch zahraničného podplácania,
• či Česká republika je schopná plne poskytnúť vzájomnú právnu pomoc vo
veciach zahraničného podplácania; a trestného činu prania špinavých
peňazí (legalizácia príjmov z trestnej činnosti), kedy zahraničné podplácanie je zdrojovým trestným činom.
4 ZÁVER
Pracovná skupina OECD pre podplácanie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (WGB) je veľmi nespokojná s tým, že v Slovenskej republike nie je prijatá legislatíva upravujúca trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Písomný návrh nového zákona už je pripravený. Určite je podnetom aj hodnotenie českej legislatívy, ktoré sa uskutočnilo na WGB v marci 2013. Legislatívna úprava tejto problematiky našich susedov by mala byť pre Slovenskú republiku inšpirujúca. Cieľom Slovenskej republiky je pripraviť zákon, ktorý ustanoví takzvanú pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb. To znamená priame trestné stíhanie právnickej osoby bez ohľadu na dokázanie viny konkrétnej fyzickej osoby. Pôjde napríklad o finančné sankcie, zákaz uchádzať sa o verejné zákazky alebo aj likvidácia obchodnej spoločnosti.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0620-11.
Autor
Dr.h.c., prof., JUDr. Lucia Kurilovská PhD.
Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf