Dňa 23.06.2015 vyšiel v Zbierke zákonov nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 10/2014-78, podľa ktorého ustanovenia § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Napadnuté ustanovenia jednotlivých zákonov:

a)      ukladali poskytovateľom elektronických komunikácií povinnosť uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas 6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, a počas 12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie,

b)      oprávňovali orgány činné v trestnom konaní požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii v prípade ak takéto opatrenie smerovalo k objasneniu skutočností dôležitých pre trestné konanie v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin,

c)      oprávňovali Policajný zbor požadovať od poskytovateľov elektronických komunikácií zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii, v prípade ak takéto opatrenie smerovalo k odhaleniu a dokumentovaniu trestnej činnosti.

Oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov o elektronickej komunikácii sa teda podľa napadnutých ustanovení dotknutých právnych predpisov týkalo akýchkoľvek úmyselných trestných činov. Podľa ústavného súdu takto vymedzený okruh trestných činov pre účely vyšetrovania, odhaľovania a ich stíhania zasahoval do základného práva na informačné sebaurčenie a upravoval medze tohto základného práva veľmi široko a neurčito.

Podľa ústavného súdu primeraná intenzita zásahu do práva na súkromie spôsobená uchovávaním a následným sprístupnením údajov o uskutočnenej elektronickej komunikácii orgánom činným v trestnom konaní požaduje, aby sa oprávnenie orgánov činných v trestnom konaní požadovať zistenie a oznámenie údajov potrebných na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie vzťahovalo len na najzávažnejšie trestné činy. Plošné a preventívne uchovávanie prevádzkových údajov, lokalizačných údajov a údajov komunikujúcich strán vo vzťahu k všetkým účastníkom elektronickej komunikácie, a to aj bez ich priameho spojenia s ohrozením verejnej bezpečnosti, predstavuje závažný zásah do práva na súkromie, ktorý nie je nevyhnutný pre dosiahnutie sledovaného cieľa boja proti závažnej trestnej činnosti, na naplnenie ktorého možno použiť aj iné, do práva na súkromie menej intenzívne zasahujúce prostriedky.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu strá­cajú   dňom vy­hlá­se­nia ná­le­zu v Zbier­ke zá­ko­nov napadnuté ustanovenia účin­nosť, pri­čom ak ich zá­ko­no­dar­ca neu­ve­die do 6 me­sia­cov do sú­la­du s Ústa­vou SR, stra­tia aj  plat­nosť.

Keďže účinky nálezu Ústavného súdu smerujú len do budúcnosti, dôkazy ktoré boli podľa dotknutých ustanovení napadnutých právnych predpisov získané pred roz­hod­nu­tím Ústav­né­ho sú­du SR sú aj naďalej zákonnými dô­kaz­mi a je mož­né z nich vy­chá­dzať pri objasňovaní skutkového stavu veci.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov

Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov

JUDr. Renáta Endrödyová – advokátka

V rámci zavádzania elektronických služieb na Slovensku bude uvedený do prevádzky aj register adries, ktorý bude slúžiť najmä pre potreby verejnej správy, záchranným (Integrovaný záchranný systém a krízové riadenie) a bezpečnostným zložkám (polícia, hasiči) poštám, podnikateľom a občanom.

Register adries bude obsahovať len informácie o adresách a adresných bodoch bytových a nebytových budov, bez uvádzania údajov o vlastníkoch jednotlivých nehnuteľností. Má umožniť najmä jednoznačnú identifikáciu stavebných objektov v teréne a tým vytvoriť podmienky na prepojenie existujúcich registrov, v ktorých sú požadované informácie o adresách. Súčasťou centrálneho registra adries bude aj evidencia lokalizácie adresných bodov, ktorá má významný vplyv na činnosť záchranných a bezpečnostných zložiek.

Adresný bod nový zákon definuje ako priestorový údaj, ktorý označuje polohu každého vstupu do budovy ktorá má svoje orientačné číslo alebo hlavného vstupu do budovy, ak táto nemá orientačné číslo ale len súpisné číslo.

Správcom registra bude Ministerstvo vnútra SR a osobitnou časťou registra bude jeho geografická časť, ktorá bude obsahovať polohu každého adresného bodu a geografické osi ulíc, pričom geografickou osou ulice je podľa zákona priestorový údaj, ktorý označuje polohu geometrickej osi ulice alebo polohu iného verejného priestranstva, ktorá prechádza spojnicou lomových bodov ulice. V novom registri sa teda budú nachádzať nielen všetky adresy ale aj prehľad o budovách, umiestnení jednotlivých vstupov či vchodov do budov a ich geografické umiestnenie, ktoré údaje budú zobrazené aj vizuálne. Údaje registra tak bude možné využiť v geografických informačných systémoch a navigáciách záchranných, policajných a iných bezpečnostných služieb.

Register adries je budovaný  v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Nový zákon zavádza aj nové povinnosti pre orgány verejnej správy či samosprávy, ale pre fyzické a právnické osoby. Obce budú po novom povinné v registri adries vyznačovať vznik, zmenu alebo zánik adries, a v geografickej časti registra aj s tým súvisiace zmeny adresných bodov. Súčasne bude povinná obec vyznačovať všetky zmeny v názvoch ulíc a orientačných číslach. Existujúce polohy adresných bodov a geografické osi ulíc musí ministerstvo v súčinnosti s obcami zapísať do registra najneskôr do 30.06.2016.  Za obce, ktoré nebudú  pripojené na register alebo ktoré z objektívnych technických dôvodov nebudú môcť  vykonávať zápisy v novom registri adries, vykoná tieto zápisy na základe údajov poskytnutých obcou okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza.

Povinnosti uložené  fyzickým a právnickým osobám spočívajú najmä v ich povinnosti požiadať o určenie súpisného a orientačného čísla pre stavbu v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, inak určí súpisné a orientačné číslo obec aj bez takejto žiadosti. Každá budova bude musieť byť viditeľne označená tabuľkou so súpisným a orientačným číslom, ak jej bolo určené. O splnenie tejto povinnosti sa bude musieť postarať vlastník budovy, v prípade ak správu budovy zabezpečuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, túto povinnosť bude musieť splniť spoločenstvo, v prípade ak správu domu zabezpečuje správca, postará sa o splnenie tejto povinnosti príslušný správca. Vlastníci budov, ktorým do 30.06.2015 nebolo určené súpisné ani orientačné číslo sú povinní podať žiadosť o určenie súpisného a orientačného čísla, ak sa pre stavbu určuje, do 31. decembra 2015. Ak vlastník budovy v tejto lehote žiadosť nepodá, rozhodne o určení súpisného a orientačného čísla obec aj bez žiadosti.

Súvisiace právne predpisy:

Zákon č. 125/2015 o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov

JUDr. Renáta Endrödyová
advokátka