trestná zodpovednosť právnickej osoby
Zákon – Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov 91/2016 | Paragrafy: § 4
1 ÚVOD
Zrodenie trestnej zodpovednosti právnických osôb v štátoch s
kontinentálnym právnym systémom iste nebolo jednoduché. Predchádzalo
tomu množstvo diskusií a viacero návrhov legislatívneho zámeru s
predkladaním viacerých alternatív zákonného znenia, pokiaľ sa dosiahla
platnosť a účinnosť právnej úpravy zakotvujúcej trestnú zodpovednosť
právnických osôb v tom ktorom európskom štáte. Vo svojom článku som sa
obmedzila iba na štáty, ktoré susedia so Slovenskou republikou. Týka sa
to teda Maďarska, Poľska, Rakúska, Českej republiky a Ukrajiny. Všetky
tieto štáty sú členmi Európskej únie s výnimkou Ukrajiny, no napriek
tomu parlament tejto krajiny prijal 23. mája 2013 zákon o implementácii
akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu EÚ pre Ukrajinu o
zodpovednosti právnických osôb. Účinnosť tohto zákona sa očakáva 1.
septembra 2014.(2)
2 MAĎARSKO
Maďarsko patrí medzi štáty s pravou trestnou zodpovednosťou právnických
osôb. V roku 2001 bol prijatý samostatný zákon č. 104/2001 o
trestnoprávnych opatreniach aplikovateľných na právnické osoby.(3) Tento zákon nadobudol účinnosť až 1. mája 2004, kedy sa Maďarsko stalo členom Európskej únie.(4)
Zákon je rozdelený do dvoch častí. Prvá časť má trestnohmotný charakter
a druhá časť má trestnoprocesný charakter. Tento zákon vychádza z
pričítateľnosti trestného činu právnickej osoby. Špecifikom právnej
úpravy je, že na potrestanie právnickej osoby sa vyžaduje najskôr
odsúdenie fyzickej osoby (čl. 3 ods.1). Pokiaľ teda fyzická osoba nie je
známa, alebo známa síce je a je dokonca aj obvinená, avšak nie je
odsúdená, nemôže byť právnickej osobe uložená žiadna sankcia.(5) Tento fakt nepochybne komplikuje uplatňovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb v aplikačnej praxi.
Proti právnickej osobe môžu byť uložené sankcie ak:
– došlo k spáchaniu úmyselného trestného činu uvedeného v Trestnom zákone,
– právnická osoba profitovala z trestnej činnosti a
– trestný čin bol spáchaný v rámci právnickej osoby s aktivitou jej
člena alebo pracovníka oprávneného ju zastupovať alebo ide o vedúceho
pracovníka, alebo člena či zástupcu rady dohľadu.
Opatrenia vzťahujúce sa na právnické osoby:
– zrušenie právnickej osoby, ak bola založená za účelom vykonávania alebo zakrytia trestnej činnosti,
– obmedzenie činnosti právnickej osoby na jeden až tri roky (napr.
zákaz zúčastňovať sa verejného obstarávania, prijímania dotácií,
zhromažďovania vkladov od verejného oznámenia, uzavretia koncesnej
zmluvy) a
– ukladanie pokút vo výške až trojnásobku získaných alebo
očakávaných finančných výhod v dôsledku trestnej činnosti; najmenej však
500 000 FT (asi 2 000 €). Túto pokutu možno kombinovať s uložením
obchodných obmedzení.
Sankcie sa uplatnia aj v prípade, keď trestným
činom spoločnosť získala finančnú výhodu a člen alebo výkonní
pracovníci oprávnení konať v mene spoločnosti vedeli, že bol spáchaný
trestný čin.
Pod pojem „právnická osoba“ spadajú takmer všetky druhy
právnických osôb existujúce v rámci občianskeho práva (akciová
spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a iné právnické osoby
vykazujúce ekonomickú aktivitu, okrem toho i nadácie a sociálne
organizácie). Štát a jeho orgány, ako i medzinárodné organizácie
zriadené na základe medzinárodných zmlúv nepodliehajú trestnej
zodpovednosti.
Ako už bolo spomenuté, druhá časť samostatného zákona
má trestnoprocesný charakter. Základným princípom tohto zákona je, že
spoločnosť (právnická osoba) sa nepovažuje za páchateľa, a preto nemôže
mať status obvineného v súdnom konaní. Na uloženie sankcie právnickej
osobe je potrebné, aby v príslušnej kauze bola stíhaná fyzická osoba a
niesla aj trestnú zodpovednosť. Ak je trestné konanie ukončené proti
fyzickej osobe, nebude pokračovať konanie proti právnickej osobe. Trestný poriadok sa použije ako pomocný právny predpis pre všetky procesné otázky, ktoré nie sú upravené v samostatnom zákone.(6)
3 POĽSKO
V roku 2002 bol v Poľsku prijatý samostatný zákon o zodpovednosti
kolektívnych subjektov za činy zakázané pod hrozbou trestu (zbierka
zákonov z roku 2002 č. 197, položka 1661). Tento zákon nadobudol
účinnosť o rok neskôr. K jeho novelizácii došlo v roku 2005. Uvedený je v
zbierke zákonov z roku 2005 č. 180, položka1492.(7)
V zmysle predmetného zákona je kolektívny subjekt chápaný ako právnická
osoba a organizačná jednotka bez štatútu právnickej osoby, s výnimkou
ministerstva financií , územných úradov a ich zväzkov , ako aj jednotky
územnej samosprávy alebo združenia týchto jednotiek. Kolektívny subjekt
je aj obchodná spoločnosť s vlastným kapitálom. Takýto subjekt môže byť
zodpovedný iba za trestné činy uvedené v samostatnom zákone. Aj keď ich
výpočet je značne obmedzený v porovnaní s trestným zákonníkom, napriek
tomu stále široký a pokrýva veľmi odlišný rozsah trestných činov.
Kolektívny subjekt nesie zodpovednosť za protiprávne konanie fyzickej
osoby. Zákon o zodpovednosti kolektívnych subjektov stanovuje nasledovné
sankcie:
• pokutu až do výšky 20 000 000 PLN (približne 5 000
000 €), ale nie viac ako 10 % príjmov v zdaňovacom období, keď bol
trestný čin spáchaný.
• Obligatórne:
a) prepadnutie predmetov získaných trestným činom, používaných alebo určených na spáchanie trestného činu,
b) prepadnutie finančných ziskov pochádzajúcich z trestnej činnosti,
c) prepadnutie finančných výnosov, ktoré sú výsledkom protiprávneho kovania.
• Fakultatívne:
– zákazy (ukladajú sa na dobu 1 až 5 rokov):
a) podporovať a propagovať obchodnú činnosť, produkty, služby atď.,
b) používať granty, dotácie a finančnú podporu z verejných prostriedkov,
c) používať podporu poskytovanú medzinárodnými organizáciami,
d) podávať žiadosti na verejné obstarávanie,
e) zákaz výkonu konkrétnej činnosti; tento zákaz sa neuloží, ak by
mohol viesť k úpadku alebo likvidácii kolektívneho subjektu, alebo k
veľkému prepúšťaniu zamestnancov,
– vylúčenie z verejných zákaziek,
– verejné oznámenie rozsudku.
V poľskej jurisdikcii platila od roku 2003 zásada, že kolektívny
subjekt môže niesť trestnú zodpovednosť, ale musí to byť podmienené
právoplatným rozsudkom súdu, že fyzická osoba je vinná zo spáchania
závažného trestného činu alebo súd vydal právoplatné rozhodnutie o
podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo rozhodol o zastavení
trestného stíhania v dôsledku okolností vylučujúcich trestné stíhanie
páchateľa (§ 4 zákona).
Kolektívny subjekt môže niesť trestnú
zodpovednosť i za nedbanlivostné trestné činy (napr. § 186 proti
životnému prostrediu, § 296 trestný čin porušenia dôvery v obchodných
vzťahoch, § 296a trestný čin korupcie v súkromnom sektore).
V
súčasnej dobe v Poľsku funguje pravá trestná zodpovednosť právnických
osôb, avšak v praktickej rovine to nemá veľké využitie s prihliadnutím
na malý počet riešenia prípadov v tejto oblasti. Príslušné poľské orgány
idú radšej občianskoprávnou cestou.
4 RAKÚSKO
Od 1. januára 2006 je v Rakúsku účinný zákon o zodpovednosti kolektívnych subjektov (Verbandsverantwortlichkeitsgesetz – VbVG).(8)
Spolková zbierka zákonov je obsiahnutá pod číslom 151/2005. Týmto
zákonom sa zaviedla do tohto štátu pravá trestná zodpovednosť
právnických osôb. Účelom tohto zákona je dosiahnuť predchádzanie alebo
znižovanie trestnej činnosti združenia.(9)
Ide predovšetkým o akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným,
súkromnú nadáciu, komanditnú spoločnosť, záujmové združenie atď.
Tento zákon upravuje v § 1 ods. 1 podmienky, za ktorých sú organizácie
zodpovedné za spáchané trestné činy a spôsob, akým sa určuje
zodpovednosť a sankcie. Združenie môže byť v zásade zodpovedné za
akékoľvek porušenie obsiahnuté v Trestnom zákone. Takže neexistujú
žiadne obmedzenia v zmysle „katalógu trestných činov“. V § 3 VbVG sú
uvedené požiadavky trestnej zodpovednosti združenia: (10)
a) Všeobecná zodpovednosť Predpokladom je:
•spáchanie trestného činu v prospech združenia (napr. asociácia bola
obohatená, ušetrila výdavky v dôsledku trestného činu) alebo
•porušenie povinností združením (napr. spoločnosť nebude zodpovedná za
dopravnú nehodu svojho zamestnanca, keď počas jazdy telefonoval bez
hands-free. Iná bude situácia, keď došlo k zlyhaniu bŕzd, pretože
povinnosťou spoločnosti je zabezpečiť pravidelný servis a kontrolu
automobilu).
b) Zodpovednosť za činnosť rozhodujúcej osoby (osoba
vystupujúca za právnickú osobu, ktorá má internú kontrolnú právomoc
alebo má významný vplyv na právnickú osobu iným spôsobom (§ 2 ods. 1
VbVG).
c)Zodpovednosť za činnosť zamestnancov. Platí zásada, že keď
zamestnanec koná úmyselne, právnická osoba bude taktiež zodpovedná za
úmyselný trestný čin a to i v prípade, ak rozhodujúca osoba konala
nedbanlivostne. Pokiaľ však došlo u zamestnanca k nedbanlivostnému
zavineniu, právnická osoba bude tiež zodpovedná za nedbanlivostný
trestný čin, i keď rozhodujúca osoba konala úmyselne.(11)
V § 3 ods. 4 VbVG je zároveň stanovené, že zodpovednosť združenia za
trestný čin a trestnosť nositeľa rozhodovacej právomoci alebo
zamestnancov za rovnaké trestné činy sa navzájom nevylučujú. (12)
Tento fakt nie je v rozpore so zákazom dvojitého potrestania v zmysle
zásady ne bis in idem (čl. 4 Dodatkového protokolu č. 7 k Európskemu
dohovoru o ľudských právach a základných slobodách), pretože sankcie sa
vzťahujú na odlišné subjekty.(13)
Potrebné je ešte dodať, že trestná zodpovednosť združenia nemusí
závisieť od zodpovednosti, resp. odsúdenia fyzickej osoby (zamestnanca).
Ak je združenie zodpovedné za trestný čin, možno mu uložiť pokutu,
ktorá sa určuje v denných sadzbách (1 – 180) podľa závažnosti trestného
činu. Finančné rozmedzie jednej dennej sadzby závisí od výsledkov
hospodárenia združenia, vrátane jeho ďalšej ekonomickej výkonnosti.
Výťažok z pokút slúži neziskovým združeniam, na humanitárne alebo
náboženské účely (§ 4 VbVG). Ak je združenie odsúdené k pokute najviac
na 70 dní, môže byť tento peňažný trest podmienečne odložený, pričom sa
stanoví skúšobná doba najmenej na jeden rok a najviac na tri roky.
Skúšobná doba môže byť predĺžená maximálne na päť rokov s dálšími
povinnosťami (§ 9 ods. 3 VbVG). Trestnoprávne opatrenia voči združeniu
prechádzajú i na jeho právneho nástupcu.
5 ČESKÁ REPUBLIKA
V Českej republike bol prijatý samostatný zákon č. 418/2011 Sb. o
trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim s účinnosťou od
1. januára 2012. K tomuto zákonu bol súčasne prijatý aj zákon č.
420/2011 Sb. o zméné nékterých zákonu v souvislosti s prijetím zákona o
trestní odpovédnosti právnických osob a nzení proti nim, ktorý
novelizoval napríklad Trestní zákoník, Občanský zákoník, Občanský soudní
rád, Obchodní zákoník, Živnostenský zákon atď. Treba zdôrazniť, že
Trestní zákoník a Trestní rád majú subsidiárnu povahu vo vzťahu k zákonu
o trestní odpovédnosti právnických osob a nzení proti nim. Explicitne
to vyplýva z § 1 ods. 2 tohto zákona. Predmetom jeho úpravy sú podmienky
trestnej zodpovednosti právnických osôb, tresty a ochranné opatrenia,
ktoré možno uložiť právnickým osobám za stanovené spáchané trestné činy,
a postup v konaní proti právnickým osobám (§ 1 ods. 1). Spomínaný
samostatný právny predpis obsahuje komplexnú úpravu trestnej
zodpovednosti právnických osôb z hmotnoprávneho i procesnoprávneho
hľadiska a zároveň prináša aj množstvo noviniek z tejto oblasti. Tento
zákon v podstate kopíruje štruktúru všeobecnej časti Trestního zákoníka.
Zo širšieho pohľadu možno konštatovať, že zákon o trestní odpovédnosti
právnických osob a nzení proti nim sa svojou povahou odvíja jednak od
Trestního zákoníka a jednak aj od Trestního rádu. Na základe tejto
skutočnosti ho viacerí odborníci nepovažujú za osobitný právny predpis,
ale označujú ho ako vedľajší Trestný zákon.(14)
Tento samostatný zákon upravujúci trestnú zodpovednosť právnických osôb
a konanie proti nim zaviedol do Českej republiky tzv. pravú trestnú
zodpovednosť právnických osôb, keďže umožňuje okrem ochranných opatrení
uložiť aj tresty.
Rámcové rozhodnutia Európskej únie i smernice
Európskeho spoločenstva, resp. Európskej únie EU definujú zhodne
právnickú osobu, ako „akýkoľvek subjekt, ktorý je právnickou osobou
podľa príslušného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo iných
verejnoprávnych subjektov pri výkone verejnej moci a verejných
medzinárodných organizácií“.(15)
Táto výnimka sa, samozrejme, premietla i do § 6 ods. 1 zákona o trestní
odpovédnosti právnických osob. To znamená, že z trestnej zodpovednosti
sú vylúčené iba:
a) Česká republika a
b) územné samosprávne celky pri výkone verejnej moci.
V zmysle samostatného zákona podľa § 9 ods. 3, trestná zodpovednosť
fyzickej osoby nie je viazaná na trestnú zodpovednosť právnickej osoby v
tej istej veci a platí to aj opačne. Zároveň nie je však vylúčené, aby
za protiprávne konanie niesla trestnú zodpovednosť rovnako fyzická
osoba, ako aj právnická osoba v tej istej veci. V § 10 uvedeného zákona
je upravená zásada trestnej zodpovednosti nástupcu právnickej osoby. To
znamená, že trestná zodpovednosť právnickej osoby
prechádza na všetkých jej právnych nástupcov za účelom, aby sa
zabránilo vyhnutiu právnickej osoby z konzekvencie trestnej
zodpovednosti. V zásade platí, že právnická osoba nemôže byť počas
trvania trestného konania zrušená, zmenená alebo nemôže dôjsť k jej
zániku s výnimkou, ak by dôsledky boli neprimerané povahe spáchaného
trestného činu. V takom prípade potom prechádza trestná zodpovednosť
takejto právnickej osoby na právneho nástupcu, resp. na všetkých jej
právnych nástupcov.(16)
Pokiaľ ide o otázku rozsahu trestnej zodpovednosti právnických osôb,
rieši to § 7 zákona o trestní odpovédnosti právnických osob. Obsahuje
taxatívny výpočet trestných činov, ktorých sa môže dopustiť právnická
osoba, a za ktoré bude niesť aj trestnú zodpovednosť. Do stanoveného
výpočtu spadajú prečiny i zločiny. Forma zavinenia týchto trestných
činov je takisto rôznorodá.
Ustanovenie § 8 zákona o trestní
odpovédnosti právnických osob rieši otázku, ktoré fyzické osoby a za
akých predpokladov, majú za následok vznik trestnej zodpovednosti
právnickej osoby. Otázka zavinenia je riešená formou tzv.
pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Ide o špecifickú
zodpovednosť za zavinenie vzťahujúcu sa na právnickú osobu odlišnú od
pojmu zavinenia pri fyzickej osobe, na základe ktorej možno právnickej
osobe pričítať určitú formu zavinenia, ak nastali určité okolnosti
(napr. nesprávne rozhodnutie, zanedbanie dohľadu zodpovednou osobou, aby
nedošlo k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestním
zákoníkem.(17) Okrem
zavinenia právnickej osoby musí byť jej konanie protiprávne a trestný
čin musí byť spáchaný v jej mene alebo v jej záujme alebo v rámci jej
činnosti.
Česká právna úprava uvádza v § 15 príslušného zákona druhy trestov, ktoré možno uložiť právnickej osobe. Patrí sem:
a) zrušenie právnickej osoby,
b) prepadnutie majetku,
c) peňažný trest,
d) prepadnutie veci alebo inej majetkovej hodnoty,
e) zákaz činnosti,
f) zákaz plnenia verejných zákaziek, účasti v koncesnom konaní alebo vo verejnej súťaži,
g) zákaz prijímania dotácií a subvencií,
h) uverejnenie rozsudku.
Právnickej osobe možno uložiť aj ochranné opatrenie, ktorým je zhabanie
veci alebo inej majetkovej hodnoty. Na jeho aplikáciu zákonodarca
odkazuje na Trestní zákonník.
Zákon o trestní odpovédnosti
právnických osob a rízení proti nim v § 31 pripúšťa spoločné konanie
proti obvinenej právnickej osobe a obvinenej fyzickej osobe, ak ich
trestné činy spolu súvisia a pokiaľ tomu nebránia dôležité dôvody. Ich
trestná zodpovednosť sa posudzuje samostatne a právne úkony sa v takomto
konaní vykonávajú spravidla najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.
6 UKRAJINA
Prvé pokusy o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb na
Ukrajine boli vykonané už v roku 1993. Niektorí právnici tvrdia, že
trestná zodpovednosť právnických osôb na Ukrajine v najširšom slova
zmysle už existovala, ale bola skrytá za rôznymi názvami (napr.
administratívna, daňová, ekonomická zodpovednosť).(18)
23. mája 2013 ukrajinský parlament prijal zákon o zmene niektorých
legislatívnych aktov Ukrajiny (o implementácii akčného plánu na
liberalizáciu vízového režimu EÚ pre Ukrajinu o zodpovednosti
právnických osôb). Tento zákon ešte nie je účinný, ale stane sa tak 1.
septembra 2014.(19)
Prijatý zákon vymedzuje trestné činy, za ktoré právnická osoba bude
trestne zodpovedná. Týka sa to napr. legalizácie príjmov získaných z
trestnej činnosti, účasti na spáchaní teroristického činu, verejného
podnecovania k spáchaniu terorizmu, vytvorenia teroristickej skupiny
alebo teroristickej organizácie, aby sa uľahčilo spáchaniu terorizmu,
financovania terorizmu, využívania finančných prostriedkov
pochádzajúcich z nedovoleného obchodovania s omamnými, psychotropnými
látkami, jedmi a prekurzormi, podplácania úradníkov iných právnických
osôb alebo osôb zapojených do odborných verejných služieb, ako sú
audítori, odhadcovia, notári atď., ponuka alebo poskytnutie neoprávnenej
výhody pre úradníka, alebo neprimeraný vplyv naňho.
Trestná zodpovednosť vzniká, ak osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby sa dopustí niektorého z uvedených trestných činov v mene a v prospech právnickej osoby. Sankciou za protiprávne konanie je pokuta od 85 000 UAH do 1 275 000 UAH (v prepočte je to približne od 10 000 USD do 160 000 USD). Ak je takáto osoba uznaná za vinnú zo spáchania teroristického činu, verejného podnecovania k spáchaniu terorizmu, financovania terorizmu, vytvorenia teroristickej skupiny alebo teroristickej organizácie, musí dôjsť k zrušeniu právnickej osoby na základe súdneho rozhodnutia a k zhabaniu majetku. Zákon predpokladá, že orgány štátnej správy, miestnej samosprávy, ako aj organizácie nimi vytvorené a medzinárodné organizácie, nemôžu byť trestne zodpovedné.
7 SÚHRN
Vznik trestnej zodpovednosti právnických osôb
Maďarsko — zákon č. 104/2001 o trestnoprávnych opatreniach aplikovateľných na právnické osoby, účinnosť 1. mája 2004,
Poľsko — zákon č. 197/2002, položka 1661 o zodpovednosti kolektívnych
subjektov za činy zakázané pod hrozbou trestu, účinnosť o rok neskôr,
Rakúsko — spolkový zákon č. 151/2005 o zodpovednosti kolektívnych subjektov, účinnosť 1. januára 2006,
Česká republika — zákon č. 418/2011 Sb. o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim, účinnosť 1. januára 2012,
Ukrajina — 23. mája 2013 ukrajinský parlament prijal zákon o
implementácii akčného plánu na liberalizáciu vízového režimu EÚ pre
Ukrajinu o zodpovednosti právnických osôb.
Charakter trestnej
zodpovednosti právnických osôb Vo všetkých daných krajinách je v
súčasnosti upravená trestná zodpovednosť právnických osôb v samostatných
zákonoch v podobe pravej trestnej zodpovednosti.
Rozsah trestnej zodpovednosti právnických osôb
Z pätice štátov sa v štyroch prípadoch vzťahuje zodpovednosť
právnických osôb len na trestné činy taxatívne vymedzené v samostatnom
zákone. Výnimkou je Rakúsko, kde sú právnické osoby zodpovedné za všetky
trestné činy uvedené v Trestnom zákone.
Sankcie
Spoločnou
sankciou pre uvedené štáty je pokuta. Najprísnejšou sankciou je zrušenie
právnickej osoby , ktorá platí v Maďarsku, Českej republike a Ukrajine.
Najmiernejšou sankciou je z pohľadu zákona uverejnenie rozsudku a platí
v Poľsku a Českej republike.
Na úplný záver považujem za potrebné
poznamenať, že trestná zodpovednosť právnických osôb sa v krajinách s
kontinentálnym právnym systémom veľmi neujala v praktickej rovine,
pretože je to prvok cudzí a neprirodzený pre tradíciu tohto systému.
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0620-11.
Poznámky
- 1) Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0620-11. This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. APVV-0620-11.
- 2) Dostupné na http://www.legalalliance.com.ua/eng/press/2046/ Dostupné na http://www.dlapiper.com/global/publications/Detail.aspx?pub=8398&RSS=true
- 3) V maďarskom Trestnom zákone sú v § 70 vymenované trestné opatrenia, vrátane opatrení vzťahujúcich sa na právnické osoby s odkazom na osobitný zákon v poznámke pod čiarou.
- 4) Dostupné na http://www.upm.ro/proiecte/EEE/Conferences/papers/S1A38.pdf Dostupné na http://www.internationallawoffice.com/newsletters/detail.aspx?g=03cc5a8a-eb3b-4900- b9c7-dada1ae61160 Dostupné na http://www.internationallawoffice.com/newsletters/detail.aspx?g=a95538c1-4e82-47aa9439 aa4d8f2c3395
- 5) Dostupné na http://pravniradce.ihned.cz/c1-59952640-jake-zkusenosti-maji-s-trestni-odpovednostipravnickych-osob-nektere-staty-eu
- 6) Dostupné na http://www.internationallawoffice.com/newsletters/detail.aspx?g=a95538c1-4e82- 47aa-9439-aa4d8f2c3395
- 7) Dostupné na http://www.asser.nl/upload/documents/20121114T044426-Rafal Kierzynka Liability of legal persons in Poland.pdf
- 8) Dostupné na http://www.jusline.at/index.php?cpid=ba688068a8c8a95352ed951ddb88783e&lawid=102&paid=1& mvpa=0
- 9) Zákon nepoužíva pojem „právnická osoba“, ale pojem „združenie“ (Verband).
- 10) Dostupné na http://www.hausarbeiten.de/faecher/vorschau/185024.html
- 11) Cit. podľa BOHUSLAV, L. Přičitatelnost trestného činu právnické osobě. In: JELÍNEK, J. a kol. Trestní odpovědnost právnických osob – bilance a perspektivy. Praha: Leges, 2013, s. 153.
- 12) Dostupné na http://www.wkw.at/docextern/tankstellen/Gesellschaftsrecht/unternehmerstrafrecht[1].pdf
- 13) Dostupné na http://www.law.muni.cz/sborniky/dp08/files/pdf/trest/kratochvil.pdf
- 14) Pozri napr. ŠÁMAL, P. K trestněprávní odpovědnosti právnických osob. Bulletin advokacie č. 11/2011, s. 21. VANTUCH, P. K návrhu zákona o trestní odpovědnosti právnických osob. Trestní právo, 2003, č. 10, s. 2-3.
- 15) Dostupné na http://www.ok.cz/iksp/docs/aidp 111006s.doc
- 16) JELÍNEK, J., HERCEG, J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s judikaturou. Praha: Leges, 2012, s. 85.
- 17) JELÍNEK, J., HERCEG, J. Zákon o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. Komentář s judikaturou. Praha: Leges, 2012, s. 72.
- 18) Dostupné na http://www.tmf-group.com/en/Media-Centre/News-Comments-and-Features/July2013/Change-to-law-sets-out-criminal-responsibility-of-legal-entities-in-the-Ukraine
- 19) Dostupné na http://www.legalalliance.com.ua/eng/press/2046/ Dostupné na http://www.dlapiper.com/global/publications/Detail.aspx?pub=8398&RSS=true
Autor
Doc. JUDr. Margita Prokeinová PhD.
Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf