1 ÚVOD
„ Trestná
zodpovednosť právnických osôb je inštitútom, ktorý zavádza do právnych
poriadkov možnosť postihovať protiprávne konanie páchané právnickými
osobami.“1
Dňa 1. septembra 2010 nadobudol v Slovenskej republike účinnosť zákon číslo 224/2010 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „novela Trestného zákona č.
224/2010“), a ktorým sa zaviedol v trestnom práve Slovenskej republike
model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Naopak,
v Českej republike nemusí byť od 1. januára 2012 páchateľom trestného
činu iba fyzická osoba, ale trestne stíhaná môže byť podľa zákona č 418/2011 Z. z.
o trestnej zodpovednosti právnických osôb a konania proti nim v platnom
znení aj právnická osoba. Z uvedeného je zrejmé, že v Českej republike
došlo k zavedeniu modelu tzv. pravej trestnej zodpovednosti právnických
osôb.
Pokiaľ teda ide o problematiku komparácie pravej a nepravej
zodpovednosti, túto uskutočníme aj s pomocou použitia príkladov zo
slovenskej a českej právnej úpravy, nakoľko v Slovenskej republike v
súčasnosti existuje model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti
právnických osôb.
2 TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ VO VŠEOBECNOSTI
Na úvod tohto príspevku považujeme za potrebné zadefinovať termín
trestná zodpovednosť a až následne sa budeme zaoberať modelmi trestnej
zodpovednosti právnických osôb.
Termín trestná zodpovednosť môžeme
definovať ako „povinnosť páchateľa trestného činu strpieť za zákonom
predpokladaných podmienok sankcie ustanovené Trestným zákonom.“
Obsahom trestnej zodpovednosti je možnosť potrestať toho, kto spácha
trestný čin, pričom takéto vyvodenie trestnej zodpovednosti vo vzťahu k
subjektu – páchateľovi trestného činu, si vyžaduje splnenie dvoch
podmienok:
1) páchateľom môže byť iba príčetná fyzická osoba,
„Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol
rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za
tento čin trestne zodpovedný, ak tento zákon neustanovuje inak.“
2)
Zároveň táto osoba v čase spáchania skutku dosiahla potrebný vek, t.j.
14 rokov, resp. 15 rokov v prípade trestného činu sexuálneho
zneužívania.
„Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil
štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný. Pre trestný čin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase
spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.‘A.
3) Napokon,
od páchateľa sa vyžaduje, aby vykonal činnosť, ktorej znaky sú uvedené v
príslušnom paragrafe osobitnej časti Trestného zákona.
3 MODELY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB
Vzhľadom na to, že termín „trestná zodpovednosť“ sme si už
zadefinovali, máme za to, že môžeme pristúpiť k definovaniu jednotlivých
modelov trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to k modelu tzv.
pravej trestnej zodpovednosti a tzv. nepravej trestnej zodpovednosti.
A) PRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ
V prípade pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb sú právnické
osoby sankcionované prostredníctvom sankcií, ktoré sú im ukladané v
trestnom konaní. Pravá trestná zodpovednosť právnických osôb je
obsiahnutá buď v Trestnom zákone, ako je to napríklad vo Francúzsku,
Holandsku, Dánsku, Fínsku, alebo v osobitných zákonoch o trestnej
zodpovednosti právnických osôb, ktoré existujú napríklad v Poľsku,
Maďarsku, Slovinsku, Rakúsku a od roku 2012 aj v Českej republike (Zákon
č. 418/2011 Zb. o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení proti nim).
Viac o pravej zodpovednosti právnických osôb si načrtneme na príklade českej právnej úpravy (viď. ďalej v článku).
B) NEPRAVÁ TRESTNÁ ZODPOVEDNOSŤ
Nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb umožňuje uložiť
právnickým osobám trestnoprávne sankcie, aj keď trestná zodpovednosť
právnických osôb výslovne v Trestnom zákone upravená nie je. Z uvedeného
vyplýva, že pri nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb je
ukladanie sankcií zverené tzv. kvázitrestnoprávnym sankciám, a teda nie
je teda možné hovoriť o trestoch, tak ako je tomu v prípade pravej
trestnej zodpovednosti. V prípade slovenskej legislatívnej úpravy je v
súčasnosti inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb upravený v
Trestnom zákone vo forme dvoch ochranných opatrení (viď. ďalej v
článku). Tento model tzv. nepravej zodpovednosti sa okrem Slovenskej
republiky uplatňuje napr. aj v Španielsku vo forme tzv. cosequencias
accesorias (vedľajšie dôsledky).
Keďže spočiatku boli legislatívne
návrhy koncipované tak, že inštitút trestnej zodpovednosti právnických
osôb do našej legislatívy zavádzali ako tzv. pravú trestnú zodpovednosť,
máme za to, že je potrebné zaoberať sa v tejto súvislosti aj ich
stručným výpočtom (hoci napokon bol do slovenského trestného práva
zavedený model tzv. nepravej trestnej zodpovednosti). Prvý legislatívny
návrh pochádzajúci z roku 2004 predpokladal prijatie pravej trestnej
zodpovednosti právnických osôb a rovnako tomu bolo aj v roku 2006. Ani
jeden z návrhov však nenašiel dostatočnú podporu.
Podstatnú zmenu
priniesol až rok 2008, kedy bola po prvý krát v návrhu presadená nepravá
trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá uprednostňovala cestu
sankcionovania právnických osôb v konaní vedenom proti fyzickej osobe,
ktorá musela byť k právnickej osobe v určitom vzťahu a v návrhu z roku
2008 sa navrhovalo uložiť ako právny následok protiprávnej činnosti
ochranné opatrenie.
Potreba zavedenia trestnej zodpovednosti
právnických osôb v štátoch kontinentálnej právnej kultúry bola
podmienená aj tým, že v súčasnosti nadnárodný organizovaný zločin a
terorizmus využíva majetok a činnosť právnických osôb a často je nemožné
zistiť zodpovednosť individuálnych fyzických osôb.
Práve zmena
prístupu k zavedeniu trestnej zodpovednosti právnických osôb v
kontinentálnom právnom systéme je považovaná za efektívny prostriedok v
boji proti narastajúcej ekonomickej kriminalite, ktorá je páchaná
jednotlivcami v rámci organizačne veľmi zložitých štruktúr právnických
osôb a reálne odhalenie konkrétnych osôb v rámci týchto štruktúr je však
často takmer nemožné. Práve v týchto prípadoch, keď nie je možné
vyvodiť individuálnu trestnú zodpovednosť, nastupuje trestná
zodpovednosť právnických osôb ako účinný prostriedok na ochranu záujmov
chránených Trestným zákonom.11
Keďže trestná zodpovednosť právnických osôb nie je výslovne v Trestnom zákone upravená, Trestný zákon hovorí
naďalej iba o páchateľovi – fyzickej osobe: „Páchateľ trestného činu je
ten, kto trestný čin spáchal sám. Páchateľom trestného činu môže byť
fyzická osoba.“12 Z uvedeného vyplýva, že podľa slovenského Trestného zákona je fyzická osoba páchateľom trestného činu ako jediná možná osoba. Právnickú osobu ako páchateľa trestného činu Trestný zákon nepozná,
respektíve slovenské trestné právo pozná termín právnická osoba iba ako
samostatný subjekt práva, ktorý má spôsobilosť nadobúdať vlastnými
právnymi úkonmi práva a povinnosti a preberať zodpovednosť za svoje
konanie, tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch,
avšak nepripúšťa trestnoprávnu zodpovednosť právnickej osoby.
Zakotvenie inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb v Trestnom
zákone predstavuje možnosť postihu protiprávneho konania páchaného
právnickými osobami. Pokiaľ však ide o pojem právnická osoba, tento
trestné právo pozná, avšak legálnu definíciu neobsahuje žiadny z
trestnoprávnych predpisov.
Existuje množstvo argumenty, ktoré
odmietajú trestnú zodpovednosť právnických osôb, a to nasledovnými
odôvodneniami: právnické osoby sú umelé a fiktívne výtvory práva, ktoré
sú vytvorené buď zákonom alebo vznikajú na základe zákona registráciou
príslušným orgánom verejnej moci, pričom nie sú spôsobilé konať v
trestnoprávnom zmysle a nemôžu konať zavinene.
Pokiaľ ide o
spomínané zavinenie, práve ním je vyjadrená individuálna trestná
zodpovednosť. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah páchateľa k
objektívnym znakom trestného činu a je založené na dvoch zložkách –
vôľovej a intelektuálnej (rozumovej). Z uvedeného vyplýva, že v trestnom
práve v Slovenskej republike sa uplatňuje princíp zodpovednosti za
zavinenie a platí zásada, že každý zodpovedná zásadne iba za to, čo
svojím konaním zavinil.
Trestná zodpovednosť je teda viazaná na
konkrétnu, individuálnu osobu a trestný postih právnickej osoby by je
označovaný ako nespravodlivý, pretože postihne i nevinnú osobu v rámci
právnickej osoby. Napokon proti inštitútu trestnej zodpovednosti
právnických osôb stojí aj názor, že restné sankcie nie sú vhodné pre
právnické osoby, nakoľko správne trestanie je efektívnejšie a
hospodárnejšie.
Vzhľadom na vyššie uvedené je pre mnohých
odborníkov existencia inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb v
slovenskom právnom poriadku vylúčená, pretože právnická osoba
nedisponuje vôľovou zložkou a je vylúčená jej deliktuálna spôsobilosť
spočívajúca v spôsobilosti niesť následky za vlastné protiprávne konanie
(t. j. spôsobilosť na právnu zodpovednosť).
V tejto súvislosti
pPovažujeme za potrebné na tomto mieste uviesť, že pokiaľ ide o českú
právnu úpravu (model tzv. pravej zodpovednosti), v ust. § 8 zákona č. 418/2011 Zb. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a konania proti nim v platnom znení je … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Vladimír Žitník
Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf