1 ÚVOD
Trestná
zodpovednosť právnických osôb je v poslednom období jednou z azda
najviac diskutovaných tém medzi odbornou verejnosťou. Treba však uviesť,
že sa nejedná o problematiku posledných rokov. Už v roku 1929 na
Medzinárodnom zjazde pre trestné právo v Bukurešti účastníci načrtli
možnosť, že by za niektoré trestné činy bola zodpovedná najstaršia
právnická osoba a to štát. Samozrejme, nejedná sa o trestnú zodpovednosť
v ponímaní, v akom ju chápeme dnes, ale skôr o zodpovednosť v rámci
medzinárodného práva.
Trestná zodpovednosť právnických osôb v
podobe, v akej sa o nej diskutuje dnes sa týka právnických osôb
odlišných od štátu a smeruje prevažne voči obchodným spoločnostiam.
Zástancovia zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb
argumentujú nasledovnými skutočnosťami:
-existencia nových trestných činov,
-s tým súvisiaca zvýšená potreba ochrany objektov trestnej činnosti,
-páchanie trestnej činnosti prostredníctvom právnickej osoby,
-nemožnosť vypátrať fyzickú osobu zodpovednú za trestný čin,
-nemožnosť dostatočného postihnutia takejto fyzickej osoby.
Ak však spomíname argumenty „za“, je nutné uviesť aj argumenty „proti“, ktoré sú rovnako, ak nie viac, závažné:
-zásada individuálnej trestnej zodpovednosti, ktorá je typická pre kontinentálny právny systém,
-zásada zodpovednosti za zavinenie, ktoré nemožno vyžadovať od
právnickej osoby, -porušenie zásady ne bis in idem v prípade, ak právna
úprava umožní paralelne stíhať právnickú i fyzickú osobu,
-za právnickú osobu vždy koná fyzická osoba,
-zložitosť výberu trestných činov, za ktoré by bolo možné trestne
stíhať právnickú osobu -druhy trestov, ktoré možno uložiť právnickej
osobe.
Odporcovia zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb
argumentujú, podľa nášho názoru veľmi logicky, tým, že vzhľadom na
vyššie uvedené je trestná zodpovednosť právnických osôb pre
kontinentálny právny systém absolútne neprirodzená a reálna aplikácia
ustanovení bude prinajmenšom problematická. Je veľmi pravdepodobné, že k
trestnému konaniu voči právnickým osobám bude napriek prípadnému
prijatiu zákona dochádzať iba minimálne, ak vôbec. Pripájame sa k
názorom, že čo sa týka právnických osôb, najlepším riešením by bola
precíznejšia a tiež výrazne prísnejšia administratívno-právna úprava
postihu právnických osôb za protiprávne konanie.
Cieľom tohto
príspevku však nie je poukazovať na rozpory medzi zástancami a odporcami
zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Domnievame sa, že k
tejto téme už bolo povedané viac-menej všetko a vzhľadom na záväzky,
ktoré Slovenská republika má voči Európskej únii k prijatiu zákona,
ktorý zavedie tzv. pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, musí
dôjsť bez ohľadu na súhlas či nesúhlas odbornej verejnosti. Slovami
klasika, môže sa nám to nepáčiť, môžeme s tým nesúhlasiť, môžeme proti
tomu i protestovať, ale to je asi všetko, čo s tým môžeme robiť.
Argumentácia pre i proti sa však v drvivej väčšine prípadov sústreďuje na hmotnoprávne aspekty problematiky, rozpor so zásadami trestného práva, tradíciu kontinentálneho právneho systému a podobne. Omnoho menej pozornosti sa však venuje trestnému konaniu voči právnickej osobe. Máme za to, že procesné ustanovenia musia byť rovnako precízne, pretože bez dostatočného procesného zabezpečenia by akokoľvek dokonalo prepracované hmotnoprávne ustanovenia ostali iba mŕtvymi ustanoveniami.
2 TRESTNÉ KONANIE VOČI PRÁVNICKEJ OSOBE
Legislatíva štátov, v ktorých už je zavedená tzv. pravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ale i štátov, kde je zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb ešte v štádiu prípravy a kam sa zaraďuje i Slovenská republika, predpokladajú v prípade trestného konania voči právnickým osobám analogické použitie trestného poriadku, samozrejme s primeranými úpravami a špecifikami. Je to však dostačujúce? Podľa nášho názoru nie. Zamerali sme sa na právnu úpravu trestného konania voči právnickej osobe v štátoch Európskej únie, ktoré už majú zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb.
2.1 Česká republika
Trestné konanie proti právnickej osobe je upravené v štvrtej časti
zákona č. 418/2011 Sb. o trestní odpovédnosti právnických osob a rízení
proti nim. V zmysle ustanovenia § 28 nie je možné, aby v prípade, kedy
sa vedie proti právnickej osobe trestné stíhanie, zároveň prebiehalo aj
správne konanie. Rovnako tak bráni trestnému stíhaniu právnickej osoby
skutočnosť, že už o tom istom skutku bolo rozhodnuté v konaní o správnom
delikte.
Zákon umožňuje vykonať spoločné konanie fyzickej a
právnickej osoby vtedy, ak ich trestné činy spolu súvisia, pričom ich
trestná zodpovednosť by mala byť posudzovaná samostatne.
V
súvislosti s právnickou osobou vznikla logicky potreba zabezpečiť, aby
počas trestného stíhania nedošlo k jej zániku. Preto v súlade s § 32
ods. 2 zákona nesmie do skončenia trestného stíhania dôjsť k zrušeniu
alebo premene takejto právnickej osoby, okrem prípadu, keby dôsledky
takéhoto konania boli neprimerané povahe spáchaného trestného činu.
Zákonodarca ďalej nevymedzuje, čo považuje za neprimerané. Zákon vo
svojich ustanoveniach pamätá aj na situáciu, kedy by sa počas trestného
stíhania právnická osoba dopustila konania, ktoré by u fyzickej osoby
zakladalo väzobný dôvod podľa § 67 písm. c) (pozn. slovenský Trestný poriadok §
71 ods. 1 písm. c) išlo by teda o tzv. preventívnu väzbu. U právnickej
osoby samozrejme väzba nepripadá do úvahy, preto bolo nutné upraviť iné
zaisťovacie opatrenia. Týmito zaisťovacími opatreniami sú v zmysle § 33
zákona dočasné pozastavenie výkonu jednej alebo viacerých činností a
obmedzenie nakladania s majetkom právnickej osoby.
V trestnom konaní za právnickú osobu koná osoba oprávnená v zmysle Občianskeho súdneho poriadku alebo
si môže zvoliť splnomocnenca. Obe uvedené možnosti samozrejme
nevylučujú právo právnickej osoby zvoliť si obhajcu. Neplatia však
ustanovenia o nutnej obhajobe a zo znenia predmetného ustanovenia
nevyplýva ani možnosť právnickej osoby požiadať o to, aby jej bol
obhajca ustanovený.
V prípadoch, ktoré tento zákon neupravuje sa v súlade s ust. § 1 ods. 2 použijú príslušné ustanovenia trestného poriadku.
2.2 Taliansko
Taliansko zaviedlo trestnú zodpovednosť právnických osôb zákonom č. 231
z roku 2001. Tento zákon sa v závere venuje aj určitým procesnoprávnym
aspektom. Rovnako ako v Slovenskej republike, aj Talianske trestné
konanie, resp. jeho začatie, je postavené na zásade legality, t.j.
prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvie.
Má však diskrečnú právomoc nezačať trestné konanie v prípade, že by bolo
podľa jeho názoru a doposiaľ získaných dôkazov neúčelné a pravdepodobne
by neviedlo k odsúdeniu páchateľa. Toto sa týka aj trestného konania
vedeného voči právnickej osobe. Právnická osoba, voči ktorej je vedené
trestné konanie je uvedená v tzv. registri vyšetrovaných osôb. Ako náhle
je uvedená v tomto registri, má, rovnako ako fyzická osoba, právo na
obhajcu. Vyšetrovanie v Taliansku je absolútne neverejné a malo by byť
ukončené do 6 mesiacov, v konaní obzvlášť závažných trestných činoch 18
mesiacov. Právnická osoba má právo nevypovedať, v zmysle zásady nemo
tenetur se ipsum accusare, nemá však právo odmietnuť vydanie
relevantných dokumentov či prehliadku priestorov sídla právnickej osoby.
V prípade trestného konania vedeného voči právnickej osobe sú štatutári
a zamestnanci v postavení svedkov. Je však možné súčasne trestne stíhať
právnickú aj fyzickú osobu a v takom prípade je trestné konanie
spoločné. Ostatné aspekty trestné konania sú analogicky upravené v
trestnom poriadku.
2.3 Chorvátsko
Chorvátska republika je
jedným z najnovších členov Európskej únie , napriek tomu zaviedla
trestnú zodpovednosť právnických osôb už v roku 2003 zákonom č. 151/03. V
stručnosti procesnej úpravy však ničím nezaostáva za inými štátmi.
Procesnej úprave sú venované ustanovenia § 23 – 37 uvedeného zákona.
Tak, ako i v právnej úprave iných štátov, i v Chorvátsku je možné pre
ten istý trestný čin stíhať tak fyzickú ako aj právnickú osobu a takéto
konanie by malo byť … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autori
JUDr. Simona Sťahulová PhD.
JUDr. Tomáš Matúška
Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf