Osobitosti trestného stíhania právnických osôb vychádzajú zo základov ich trestnej zodpovednosti. Pripravovaná slovenská úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb a osobitostí ich trestného stíhania vychádza z prijatia samostatného zákona, ktorý by bol v postavení zákona špeciálneho k platným trestným kódexom. Aká je pripravovaná právna úprava a z čoho vychádza sa pokúsime priblížiť v danom texte.
Komisia na prípravu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a osobitostiach ich trestného stíhania (ďalej len „Zákon“) vychádzala z diskusie, či je vhodnejšia trestná a lebo správna zodpovednosť deliktov právnických osôb a porovnávala svoje východiská aj s názormi na nemeckú úpravu danej problematiky.
Otázka, či nemecká právna úprava by mala byť zmenená, aby zahŕňala trestnú zodpovednosť právnických osôb je dlhodobo diskutovaná. Škandály v spoločnostiach a veľké pokuty uložené právnickým osobám zo strany zahraničných orgánov udržujú túto diskusiu nažive aj v súčasnosti, a to i napriek tomu, že takáto zodpovednosť je nezlučiteľná s podstatou v nemeckom trestnom práve.
Zástancovia trestnej zodpovednosti právnických osôb sa domnievajú, že sankcie zvyčajne vo forme pokút, nie sú dostatočné. Ďalej poukazujú na iniciatívy v rámci Európskej únie, ktoré vyžadujú, aby členské štáty Európskej únie upravili účinné sankcie voči právnickým osobám, ako sa tomu stalo napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku, ako aj mimo Európy, a to najmä v Spojených štátoch amerických.
Odporcovia myšlienky právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb tvrdia, že nemecký trestný zákon je založený na pojme osobného zavinenia, a preto právnické osoby nemôžu byť trestne zodpovedné, nakoľko im chýba schopnosť konať v zmysle nemeckého trestného zákona. V súčasnej dobe sa domnievame, že v Nemecku nie je mysliteľné zmeniť právnu úpravu ohľadom zodpovednosti právnických osôb, a to na trestnú zodpovednosť právnických osôb.
Napriek tomu, uloženie regulačných pokút a odčerpávanie ekonomických výnosov sú nástroje, ktoré sú v Nemecku často používané ako praktické riešenia postihu právnických osôb, a to pre ich činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom. Ak by sme si položili otázku, za akých okolností môže právnická osoba spáchať trestný čin alebo byť trestne zodpovedná, tak odpoveď by bola, že trestný zákon sa vzťahuje len na fyzické osoby, i. e. právnická osoba nemôže spáchať trestný čin. Avšak, právnická osoba môže byť sankcionovaná (zhabanie objednávky alebo regulačná pokuta – po anglicky „forfeiture orders or regulátory fines“) vtedy, ak bol vykonaný zo strany právnickej osoby rozpor so zákonom, a to zamestnancami právnickej osoby. Uloženie sankcií ako zhabanie objednávky alebo regulačnej pokuty si nevyžaduje predchádzajúce právoplatné odsúdenie, ale na strane druhej vyžaduje zistenie, že právnická osoba konala v rozpore so zákonom.

Regulačné pokuty (Geldbu&e) môžu byť uložené právnickej osobe až do výšky 1.000.000,- eur, a to v prípade, že kompetentné orgány zistia, že vedúci pracovník alebo zamestnanec právnickej osoby konal v rozpore so zákonom. Pokutu možno zvýšiť, a to v prípade, že skutok, ktorý bol vykonaný v rozpore s právom, viedol k ekonomickému prospechu právnickej osoby viac ako 1.000.000,- eur.
Súd môže vydať príkaz na zhabanie objednávky na právnickú osobu v prípade, ak zistí, že právnická osoba sa neoprávnene obohatila a tohto konania sa dopustila fyzický osoba v pracovnom pomere s právnickou osobou (úradník alebo zamestnanec právnickej osoby). Uvedenú sankciu (zhabanie objednávky) možno odčerpať z výnosov (brutto-Erlangtes) právnickej osoby, ktorá konala v rozpore so zákonom.
Ak by sme si položili otázku, či existujú špecifické liberizačné dôvody, tak odpoveď je nie. Avšak, uloženie regulačnej pokuty právnickej osobe je dobrovoľné a súd môže upustiť od jej uloženia, ak má za to, že právnická osoba prijala primerané opatrenia na zabránenie takéhoto porušenia v budúcnosti. Skutkový stav musí byť dostatočne zistený, aby preukázal, či konanie úradníkov alebo zamestnancov právnickej osoby bolo v rozpore so zákonom. V prípade, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a bolo preukázané konanie právnickej osoby v rozpore so zákonom, tak na základe tejto skutočnosti môžu byť uložené primerané sankcie.
Zhabanie objednávky a regulačná pokuta sú uložené právnickej osobe príslušnými orgánmi. Regulačná pokuta môže byť uložená až do výšky 1.000.000,- eur a príp. môže byť zvýšená, ak je to potrebné na zachytenie ekonomických ziskov z trestného činu spáchaného právnickou osobou.
Ďalšie možné sankcie vyplývajú zo skutočnosti, či je právnická osoba uvedená v čiernej listine (tzv. Black letter). Regulačná pokuta a názov sankcionovanej právnickej osoby sú teda zaradené do nemeckého spolkového obchodného registra („Gewerbezentralregister“) pokiaľ výška regulačnej pokuty nepresiahne 200,- EUR. Vstup do Nemeckého spolkového obchodného registra je prístupný iba orgánom verejnej moci a samotnej právnickej osobe. Zápis právnickej osoby v nemeckom spolkovom obchodnom registri musí byť odstránený po troch rokoch, ak je regulačná pokuta nižšia ako 300,- EUR, prípadne po piatich rokoch, ak je regulačná pokuta vyššia ako 300,- EUR.
Zo strany kompetentných orgánov je väčšia ochota uložiť regulačnú pokutu právnickej osobe ako napríklad iné možné sankcie, ktoré poskytuje v iných krajinách trestné právo. Tento trend v Nemecku je v poslednej dobe viditeľný aj v regulačnom konaní proti známym spoločnostiam, ako je Siemens AG alebo MAN AG.
Právnická osoba, resp. jej zástupcovia môžu byť zodpovední v prípade, že sa nepodarilo prijať vhodné kontrolné opatrenia, ktoré by do budúcna zabránili konaniu, ktoré je v rozpore so zákonom. To platí v prípade, že porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe by bolo sankcionovateľné, a to trestným právom alebo regulačnou pokutou.
Je to obrana de facto právnickej osoby a jej zástupcov preukázať, že sa prijali primerané opatrenia na predchádzanie činností, ktoré sú v rozpore so zákonom. Patrí k nim napríklad zodpovedný výber zamestnancov, organizácií, pokyny, školenia, monitorovanie, audity a ústretové kroky, ktoré by zabránili k pochybeniu zamestnancov. Ak by sme sa zamysleli nad tým, aké skutočnosti sú brané do úvahy pri ukladaní pokuty, tak existujú rôzne aspekty, ktoré ovplyvňujú výšku pokuty. Sú nimi závažnosť skutku, výška škody, do akej miery právnická osoba spolupracovala pri vyšetrovaní, či si vygenerovala nejaké zisky zo spáchania trestnej činnosti alebo sa jedná o prvý „priestupok“. Potrebné je poznamenať, že neexistujú žiadne pokyny pre ukladanie pokút.
V prípade, že právnická osoba je ochotná spolupracovať s kompetentnými orgánmi pri objasnení skutku, v takom prípade je možné, že jej bude navrhnutá nižšia, resp. mierenejšia sankcia.
V nedávnej minulosti bolo regulačné konanie začaté proti rôznym nemeckým spoločnostiam, a to najmä na základe rôznych obvinení z korupcie, napríklad:
-v roku 2007 spoločnosť Siemens AG dostala regulačnú pokutu vo výške 201 mil. EUR;
-v roku 2009 spoločnosť MAN AG dostala regulačnú pokutu vo výške 151 mil. EUR;
-v 2012 bolo začaté konanie proti spoločnosti Ferrostaal, v ktorom by mohla byť uložená regulačná pokuta vo výške 200 mil. EUR. (2)
John Coffee naznačuje, že Nemecko má „pravdepodobne najviac skeptický a obmedzujúci pohľad“ na trestnú zodpovednosť právnických osôb zo všetkých členských štátov Európske únie.
Na rozdiel od niektorých výnimiek, nemecké právo nikdy neuznalo trestnú zodpovednosť právnických osôb, nakoľko sa podľa neho tento inštitút odchyľuje od základných princípov trestného práva, ako sú chápané v rámca vplyvných filozofických tradícií v 19. storočí.
Namiesto toho bol v Nemecku upravený systém správnych sankcií, ktorého podkladom je zákon o priestupkoch (Ordnungswidrigkeiten). Na základe tejto skutočnosti môžu byť právnické osoby sankcionované za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom a je spáchané:
•zástupcom právnickej osoby alebo členom takéhoto subjektu (napr. riaditeľom právnickej osoby). To môže zahŕňať „de facto“ riaditeľa, u ktorého je zrejmé, že bol „režisérom lode“;
•pracovníkom alebo zamestnancom, ktorí sú na nižšej úrovni, za predpokladu, že vedúci pracovník v rámci vyššie uvedenej úrovne mohol zabrániť takému konaniu prostredníctvom osoby zodpovedajúcej za dohľad.

Tento nedostatok dohľadu môže byť spôsobený zlou organizačnou štruktúrou právnickej osoby.
Okrem vyššie uvedenej skutočnosti je nevyhnutným predpokladom aj bezdôvodné obohatenie právnickej osoby. V rámci ukladania sankcií je v Nemecku diskusia týkajúca sa ukladania správnych alebo trestných sankcií, avšak ako bolo vyššie spomenuté, tak systém ako sankcionovať v Nemecku právnickú osobu sa vníma ako nie trestná, ale administratívna zodpovednosť právnických osôb.
Leigh, na strane druhej tvrdí, že správne delikty nemožno považovať za sankcie, ktoré nemajú morálny dosah, resp. nemajú dosah na jeho resocializáciu. Domnieva sa:
„Toto konanie je síce v rozpore so zákonom, ale nenachádza miesto vo formálnej definícii trestného činu, t.j. v trestnom práve. To neznamená, že človek, ktorý spácha skutok, ktorý je v rozpore so zákonom, morálne zábrany nemal, pretože nejde o trestný čin, ale len o správny delikt“. (3)
Príbeh trestnej zodpovednosti právnických osôb je v Nemecku podstatne chudobnejší ako napríklad v členských štátoch Európskej únie alebo v Spojených štátov amerických: jednoducho povedané, neexistuje žiadna trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Rovnako ako západná Európa, aj Nemecko už dlho odmietalo domnienku, že právnická osoba by mohla spáchať trestný čin. Poukazovala na starorímsku zásadu societas delinquere potest, nakoľko nemecký systém sankcionuje právnické osoby a je považovaný za miernejší v porovnaní s americkým systémom. V súčasnosti Nemecko naďalej odoláva upraveniu trestnej zodpovednosti právnických osôb v právnom systéme, aj keď veľa z jej susedských krajín v západnej Európe už nesmelo začína meniť kurz, a to najmä v reakcii na nedávne škandály v Spojených štátoch a Európe.
To neznamená, že Nemci by zatvárali oči pred možnou reguláciou právnických osôb, čo sa týka ich konania, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi. Ale rozhodli sa sankcionovať právnické osoby iným právnym odvetvím ako trestným právom. Nemecko rozšírilo pôsobnosť trestného práva na jednotlivých riaditeľov a zástupcov právnických osôb, avšak nadálej sa opiera o správne a občianskoprávne prostriedky, ktoré sú aplikované pri regulácii právnických osôb, ak tie konajú v rozpore s právom.
Nemecko kontroluje a trestá právnické osoby prostredníctvom systému správnych opatrení, ktoré prichádzajú s vyhliadkou občianskoprávnej zodpovednosti. Nemecký správny systém technicky dohliada na trestné súdy a uložené pokuty, ktoré sú ukladané s kvázi-trestnou povahou. Pokuty sú štandardné sankcie. Právnické osoby môžu tiež čeliť konfiškácii majetku a navráteniu nezákonne nadobudnutých ziskov. (4)
Kľúčovým ustanovením pre sankcionovanie právnických osôb v Nemecku je ustanovenie § 30 („Ordnungswidrigkeitengesetz“), ktoré upravuje pokuty pre právnické osoby. V právnych kruhoch boli viaceré diskusie, či upraviť trestnú zodpovednosť právnických osôb, ale argumenty proti jej právnej úprave boli silnejšie. Samotná diskusia nastala najmä kvôli nárastu ekonomických a environmentálnych trestných činov. Jedným z dôvodov pre upravenie trestnej zodpovednosti právnických boli a ešte sú súčasné „nedostatočné“ sankcie, resp. málo odstrašujúce „správne pokuty“.
Argumenty proti právnej úprave trestnej zodpovednosti právnických osôb sú napríklad nedostatok schopnosti konať podľa trestného práva. Tieto argumenty sú založené na predstave, že právnické osoby nie sú schopné konať v trestnoprávnom zmysle, vzhľadom na absenciu vôle právnickej osoby. Druhý argument je založený na presvedčení, že právnické osoby nie sú schopné byť postihnuteľné trestným právom. Ďalšie argumenty zahŕňajú neschopnosť podstúpiť trest a možné porušenie zásady „ne bis in idem“. (5)
Samotní nemeckí autori (Jescheck, Wiegend(6) , Baumann, Weber, Mitsch(7) atď.) majú rôzne názory na právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb. Ako sme už vyššie uviedli, v Nemecku je upravená administratívna zodpovednosť právnických osôb, avšak neustále sa vedú rozpravy o tom, či model administratívnej zodpovednosti právnických osôb je ten pravý a či ho nenahradiť trestnou zodpovednosťou právnických osôb. V každom prípade doposiaľ upravená, administratívna zodpovednosť právnických osôb, sa osvedčila. Právni teoretici poukazujú najmä na otázku viny a konanie právnickej osoby. Baumann, Weber a Mitsch demonštrujú fakt, že právnické osoby nie sú schopné viny. Na druhej strane je potrebné dodať, že rovnakí autori (Baumann, Weber, Mitsch) sa skôr domnievajú, že zavinie je možné pričítať právnickej osobe. Aj z uvedeného je zrejmé, že v Nemecku je otázka zodpovednosti právnických osôb otvorená diskusii. Jelínek sa domnieva, že väčšinová mienka v Nemecku poukazuje na fakt, že mravnú (morálnu) zodpovednosť má iba fyzická osoba, čo však neodôvodňuje záver, že zodpovednosť za pochybenie fyzickej osoby nemožno klásť i na právnickú osobu.
Zákonodarca v Nemecku zaviedol pracovnú skupinu na začiatku roka 1998, ktorá má za cieľ skúmať situáciu ohľadom právnických osôb v kontexte s trestným právom.
Trestné stíhanie proti právnickej osobe je vo vzťahu k všeobecnému trestnému konaniu v zmysle Trestného poriadku konaním špeciálnym. Trestný poriadok sa aplikuje len v tých prípadoch, ked sám samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb neustanovuje osobitný postup v trestnom stíhaní právnických osôb(8) . V samostatnom zákone o trestnej zodpovednosti a trestnom stíhaní právnických osôb, ktorý sa pripravuje v Slovenskej republike, sú právne vymedzené špecifiká procesných aspektov trestného postihu právnických osôb.
Osobitne bolo treba vymedziť vzťah trestného konania proti právnickým osobám ku konaniu o správnych deliktoch týchto osôb. Začatie trestného stíhania proti právnickej osobe bráni tomu, aby
o tom istom skutku proti tej istej právnickej osobe prebiehalo konanie o správnom delikte, tzv. prekážka veci rozhodovanej (lis pendes). To však nevylučuje uloženie nútenej správy alebo iného nápravného opatrenia podľa iného právneho predpisu. Trestné stíhanie proti právnickej osobe nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak skoršie konanie pre ten istý skutok proti tej istej právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím o správnom delikte a toto rozhodnutie nebolo zrušené. V opačnom prípade by išlo o porušenie zásady veci rozhodnutej (rei iudicata), resp, zásady zákazu nebis in idem.(9) Súčasne, ak ustanovuje iný právny predpis vo veciach správnych deliktov právnických osôb lehotu pre zánik zodpovednosti, nezapočítava sa do jej plynutia čas, počas ktorého sa pre ten istý skutok viedlo trestné konanie.

Kritéria určenia miestnej príslušnosti v trestnom konaní sú obdobné ako k Trestnom poriadku. Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak nemožno zistiť miesto činu alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode má obvinená právnická osoba sídlo alebo v ktorého obvode má obvinená zahraničná právnická osoba svoj podnik alebo organizačnú zložku; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.

Osobitne sú upravené procesné úkony týkajúce sa upovedomenia o začatí a skončení trestného stíhania. O začatí trestného stíhania proti právnickej osobe upovedomí policajný orgán toho, kto vedie obchodný alebo iný zákonom určený register zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Rovnako upovedomí aj príslušný orgán dohľadu alebo núteného správcu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu,(10) ) orgán udeľujúci licenciu alebo povolenie k činnosti tejto právnickej osoby. Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor upovedomia tieto orgány aj o právoplatnom skončení veci. Ak je k zániku alebo premene právnickej osoby potrebný zápis do zákonom určeného registra alebo evidencie, upovedomí predseda senátu orgán verejnej moci, ktorý takýto register alebo evidenciu vedie, o skončení vykonávacieho konania.
Spoločné konanie je riešené tak, že proti obvinenej právnickej osobe a proti obvinenej fyzickej osobe, ktorých činy spolu súvisia, sa vykoná spoločné konanie, ak tomu nebránia dôležité dôvody, najmä ukončenie veci v primeranej lehote. Spoločné konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie o najťažšom trestnom čine. Ak je z najťažšieho trestného činu obvinená aj fyzická osoba, aj právnická osoba, konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie voči obvinenej fyzickej osobe. Z toho vyplýva, že v prípade príslušnosti viacerých súdov má prednosť konania súd príslušný konať proti fyzickej osobe. Dôležitá je tá skutočnosť, že v spoločnom konaní vedenom proti právnickej a fyzickej osobe sa trestná zodpovednosť právnickej a fyzickej osoby posudzuje samostatne. Rovnako má prednosť fyzická osoba, ak sa v spoločnom konaní vykonávajú procesné úkony vo vzťahu k obom týmto osobám.
Ustanovenia Zákona týkajúce sa zrušenia, zániku a zmeny právnickej osoby sú pomerne podrobné v snahe zabrániť zmareniu súdneho potrestania zo strany právnickej osoby tým, že dosiahne v inom konaní svoje zrušenie, zmenu alebo zánik pred ukončením trestného stíhania.
Štatutárny orgán, jeho člen alebo likvidátor právnickej osoby, proti ktorej bolo začaté trestné stíhanie, je povinný bez meškania písomne oznámiť prokurátorovi a v konaní pred súdom predsedovi senátu vykonávanie právnych úkonov a vznik právnych skutočností, ktoré môžu spôsobiť jej zmenu, zrušenie alebo zánik.
K nadobudnutiu účinnosti právnych úkonov smerujúcich k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby sa vyžaduje v prípravnom konaní súhlasné rozhodnutie prokurátora a v konaní pred súdom súhlasné rozhodnutie predsedu senátu. Ak k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby má dôjsť v dôsledku právnej skutočnosti, ich účinky nenastanú skôr ako dôjde k právoplatnému skončeniu trestného stíhania. Pred vydaním daného rozhodnutia môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu právnickej osobe uložiť, aby v určenej lehote zložila ním stanovenú peňažnú sumu do úschovy na súde vo výške zodpovedajúcej predpokladaného peňažného trestu alebo náhradnej hodnoty za predpokladaný trest prepadnutia veci alebo za predpokladané ochranné opatrenie zhabania veci alebo aby poskytla inú záruku.
Súčasne je daná povinnosť orgánu, ktorý vedie obchodný alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, že nezapíše zrušenie alebo zmenu právnickej osoby do takéhoto registra, ani nevykoná jej výmaz bez súhlasného rozhodnutia prokurátora a v konaní pred súdom súhlasné rozhodnutie predsedu senátu. Súčasne bolo potrebné osobitne vymedziť, že zmenou právnickej osoby sa rozumie jej zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie, prevod imania na spoločníka, zmena právnej formy právnickej osoby alebo premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia.
Trestné stíhanie právnických osôb vyžaduje zavedenie efektívnych obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení. Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo že sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu, môže v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravne konanie a v konaní pred súdom predseda senátu obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia, ktorými sú povinnosť zložiť peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, zákaz nakladať s určitými vecami alebo právami a povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať, alebo niečo znášať. Pri ukladaní obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení treba prihliadať na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.
Obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie, ako aj jeho obmedzenie alebo zrušenie súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka alebo orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie k činnosti obvinenej právnickej osoby. Dané opatrenie sa zruší alebo obmedzí, ak už nie je pre účely konania potrebné alebo nie je potrebné v stanovenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh dotknutej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje obmedzujúce alebo zaisťujúce opatrenie.

Významnú časť pripravovaného Zákona tvoria úkony právnickej osoby. Za právnickú osobu vykonáva v konaní úkony ten, ktorý je na to oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Právnická osoba si môže zvoliť zástupcu. Zastúpenie sa preukazuje písomným plnomocenstvom udeleným fyzickej osobe, ktoré ju na to výslovne oprávňuje. Plnomocenstvo možno udeliť aj ústne do zápisnice. V konaní môže mať obvinená právnická osoba súčasne len jedného zástupcu.
Rovnako je určené, že za právnickú osobu nemôže konať ten, kto už bol do konania pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ, alebo bol svedkom prejednávaného skutku. Za právnickú osobu nemôže konať ani ten, kto je obvineným v tej istej veci. Dané neplatí ak obvinený je jediným členom štatutárneho orgánu právnickej osoby.
V praxi sa môžu vyskytnúť a to pomerne často, že niet osoby, ktorá môže vykonávať úkony za právnickú osobu. V tomto prípade predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor určí lehotu na ustanovenie osoby oprávnenej konať za právnickú osobu, nie kratšiu ako 15 dní. Po márnom uplynutí tejto lehoty ustanoví v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu opatrovníka spravidla z radu advokátov. Ak nejde o advokáta, osobu možno ustanoviť za opatrovníka len s jej súhlasom. Treba zdôrazniť, že opatrovník ustanovený z radov advokátov je osoba rozdielna od obhajcu – advokáta trestne stíhanej právnickej osoby. Osoba oprávnená konať za právnickú organizáciu, splnomocnenec a opatrovník majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako obvinený.
Neprítomnosť týchto osôb na hlavnom pojednávaní nie je vždy prekážkou jeho konania. Ak sa uvedené osoby nedostavia na hlavné pojednávanie bez dostatočného ospravedlnenia, môže súd hlavné pojednávanie vykonať v ich neprítomnosti, ak bola obžaloba obvinenej právnickej osobe riadne doručená, ak bola včas a riadne na hlavné pojednávanie predvolaná, ak bolo dodržané ustanovenie o začatí trestného stíhania a obvinená právnická osoba bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania. Ak má právnická osoba splnomocnenca, alebo ak bol jej ustanovený opatrovník, písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú iba tomuto splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, ak Trestný poriadok neustanovuje inak.
Aj v trestnom stíhaní právnických osôb musia byť dodržané základné procesné práva obvineného, najmä jeho právo na obhajobu. Právo zvoliť si obhajcu má štatutárny orgán právnickej osoby. Súčasne Zákon vylučuje použitie ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe pre trestné stíhanie právnickej osoby.
Zabezpečenie prítomnosti na procesných úkonov riešia ustanovenia o predvolaní, predvedení a poriadkovej pokute. Ak sa osoba, ktorá za právnickú osobu je oprávnená na procesné úkony, bez dostatočného ospravedlnenia nedostaví, môže byť predvedená, ak bola riadne predvolaná. Ak, napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, správa urážlivo, alebo ak bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré jej boli dané podľa Trestného pori adku alebo podľa tohto zákona, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt právnickú osobu potrestať poriadkovou pokutou do výšky 16 590 eur. Ak sa daného konania dopustí opatrovník, možno ho potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur.
Zákon ustanovuje niektoré osobitosti hlavného pojednávania, týkajúce sa výsluchu, záverečných rečí a posledného slova. V spoločnom konaní sa vypočuje na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí najskôr fyzická osoba a až potom zástupca právnickej osoby. V spoločnom konaní po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov, poškodeného, zúčastnenej osoby alebo ich splnomocnencoch, prehovorí obhajca právnickej osoby, potom zástupca právnickej osoby, obhajca fyzickej osoby a fyzická osoba. Posledné slovo udelí predseda senátu najskôr zástupcovi právnickej osoby a potom fyzickej osobe.
Procesné ustanovenia Zákona musia obsahovať aj ustanovenia, upravujúce výkon trestov a ochranného opatrenia. Len čo nadobudne právoplatnosť rozsudok, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, nariadi predseda senátu jeho výkon. V nariadení výkonu trestu vymenuje likvidátora. Právnická osoba vstupuje do likvidácie ku dňu právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, ak iný právny predpis neustanovuje inak.

Pri likvidácii právnickej osoby sa pri výkone trestu zrušenia právnickej osoby postupuje podľa iného právneho predpisu upravujúceho likvidáciu právnickej osoby zrušenej súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. Predseda senátu môže na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj bez návrhu, ak iný právny predpis nestanovuje inak, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho inou osobou.
Na výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o výkone trestu zákazu činnosti. Ak je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zašle predseda senátu právoplatný odsudzujúci rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, trestu zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní príslušnému orgánu k potrebnému zápisu.
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest uverejnenia odsudzujúceho rozsudku, vykonateľným, vyzve predseda senátu odsúdenú právnickú osobu, aby ho na svoje náklady v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom zverejnila. Ak odsúdená právnická osoba bez dostatočného ospravedlnenia neuverejní určeným spôsobom daný trest, súd jej uloží poriadkovú pokutu do 16 590 eur. Túto poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, a to až do doby splnenia uloženej povinnosti.
Ak sa stane vykonateľným rozsudok, ktorým bol uložený súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby, probačný a mediačný úradník alebo súdom určený splnomocnenec kontroluje jej činnosť v rozsahu uvedenom v rozsudku, a ak bolo právnickej osobe uložené prijatie opatrení potrebných na nápravu aj kontrolu ich prijatia a vykonávania. Splnomocnenca na súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby ustanovuje a ruší predseda senátu opatrením. Výšku odmeny za výkon funkcie splnomocnenca a náhradu hotových výdavkov určuje súd podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na odmeňovanie znalcov. Náklady na splnomocnenca uhrádza právnická osoba. Súčasťou rozsudku, ktorým sa ukladá súdny dohľad nad činnosťou právnickej osoby môže byť povinnosť uhradenia preddavku na odmeňovanie splnomocnenca na účet súdu.

Pre ustanovenie splnomocnenca sa vyžaduje zodpovedajúca odborná kvalifikácia k výkonu uloženého súdneho dohľadu. Ak si výkon kontroly vyžaduje odbornú kvalifikáciu z viacerých odborov, súd môže na výkon dohľadu určiť viacero splnomocnencov, ktorí sa odborne dopĺňajú pri výkone dohľadu.
Právnická osoba je povinná umožniť vykonávať nariadenú súdnu kontrolu. Inak jej súd uloží poriadkovú pokutu od 3 000 eur do 15 000 eur, a to aj opakovane. Poriadkovú pokutu od 3 000 eur do 15 000 eur môže súd právnickej osobe uložiť aj vtedy, ak právnická osoba dostatočným spôsobom neprijala uložené opatrenia na nápravu.
Probačný a mediačný úradník alebo súdom určený splnomocnenec predkladá najmenej raz za pol roka súdu písomnú správu o plnení svojich úloh a o plnení opatrení uložených súdom. Vždy však písomne upozorní predsedu senátu, ak mu právnická osoba neumožňuje vykonávať kontrolu alebo neplní určené opatrenia na nápravu. Na základe týchto správ môže súd po výkone polovice tohto ochranného opatrenia rozhodnúť, že od výkonu jeho zvyšku upustí.
Pre právny styk s cudzinou sa v trestnom konaní proti právnickým osobám sa primerane použije Piata časť Trestného poriadku, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak.(11)) Na konanie o výkone trestu zrušenia právnickej osoby, trestu uverejnenia odsudzujúceho rozsudku, alebo ochranného opatrenia súdneho dohľadu uloženého na základe uznaného cudzieho rozhodnutia, sa použijú príslušné ustanovenia Zákona. Na výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu alebo obmedzenia prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, uloženého na základe uznaného cudzieho rozhodnutia, sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o výkone trestu zákazu činnosti.
V súvislosti s novelizáciou zákona o výkone väzby, resp. zákona o výkone trestu odňatia slobody Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky riešilo možnosť súčasného postihu jedného konania ako v trestnom konaní, tak v disciplinárnom konaní. V predkladacej správe návrhu zákona o výkone väzby, resp. zákona o výkone trestu odňatia slobody bolo okrem iného konštatované, že doterajšia prax od účinnosti zákona potvrdila, že podporné použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.

S týmto konštatovaním sa stotožnilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v celom rozsahu a v nadväznosti na uvedené uviedlo, že jednoznačná a dlhodobo nemenná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 4 protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd dopadá tak na činy kvalifikované vnútroštátnym právom ako trestné činy, tak i na činy ním kvalifikované ako priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty. Európsky súd pre ľudské práva sa nepriklonil k záveru, že zákaz ne bis in idem je obmedzený len na trestné konanie, keďže z hľadiska uplatnenia tejto zásady označil za rozhodujúcu totožnosť skutku a nie totožnosť právnej kvalifikácie.
Pre čl. 4 Protokol č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má zásadný význam povaha daného činu, pretože tento článok nepochybne dopadá na všetky činy napĺňajúce znaky trestného činu a bráni dvojitému stíhaniu a potrestaniu za tieto trestné činy. Na druhej strane sa nevzťahuje na všetky menej závažné činy kvalifikované naším právnym poriadkom ako priestupky alebo iné správne delikty, prípadne ako disciplinárne delikty. Vzhľadom na špecifické ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno zásadu ne bis in idem vztiahnuť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi, prípadne inými príslušnými orgánmi, ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne i disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje tak z hľadiska chráneného záujmu, z hľadiska adresáta normy a z hľadiska účelu a typu sankcie(12) .

Poznámky

• 1) Tento text bol vyhotovený v rámci projektu VEGA (č. 1/0092/13) „Princípy administratívnej zodpovednosti – právna úprava a právna prax“.
• 2) Corporate Liability in Europe, Clifford Chance LLP January 2012 (link: http://www.cliffordchance.com/content/dam/cliffordchance/PDFs/Corporate_Liability_in_Europe.pdf)
• 3) Corporate criminal liability and the ICC Statute (link: http://mongolianmind.com/wpcontent/uploads/2012/10/CORPORATE-CRIMINAL-LIABILITY-AND-THE-ICC-STATUTE-thecomparative-law-challenge-2009.pdf)
• 4) The yale law journal. Comparative Corporate Criminal Liability: Exploring the Uniquely American Doctrine Through Comparative Criminal Procedure (link: http://www.law.yale.edu/documents/pdf/cbl/Diskant_paper.pdf).
• 5) Corporate Criminal Liability National and International Responses (link: http://www.icclr.law.ubc.ca/publications/reports/corporatecriminal.pdf)
• 6) Jescheck, H. – H., Wiegend, T.: Lehrbuch des Strafrechts: Allgemeiner Teil. 5. Auflage. Berlin. Dunker&Humblot. 1996.
• 7) Baumann, J., Weber, U., Mitsch, W.: Strafrecht: Allgemeiner Teil – Lehrbuch. 11. Auflage. Bielefeld: Gieseking. 2003.
• 8) Vidrna J.: Některé procesní aspekty zákona o trestní odpovědnosti právnických osob a řízení proti nim. In: Jelínek,J. a kol.: Trestní odpovědnost právnických osob v České republice. Bilance a perspektivy. Praha, Leges, s.r.o. 2013. s. 239
• 9) Gřivna,T.: Ke vztahu trestního řízení proti právnické osobě a řízení o správním deliktu téže osoby pro týž skutek. In: Jelínek,J. a kol.: Trestní odpovědnost právnických osov v České republice. Bilance a perspektivy. Praha, Leges, s.r.o. 2013. s. 192
• 10) Napr. zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• 11) Zákon č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• 12) Pozri (uznesenie NS SR zo dňa 20.4.2011 sp. zn. 5 Tdo 18/2011).

Autori
prof. JUDr. Ivan Šimovček CSc.
prof. JUDr. Tomáš Strémy PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf