1 ÚVOD
Ústrednou témou našej sekcie je „Trestná politika štátu a zodpovednosť právnických osôb“. Téma, ktorú možno rozdeliť na dva samostatné okruhy. Tie spolu veľmi úzko súvisia. Zákony v našom prípade predovšetkým Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších noviel a Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších noviel sú zrkadlom trestnej politiky nášho štátu. Vo vzťahu k trestnému právu preto pozornosť sústredíme na úvahy o trestnoprávnych tendenciách vo vzťahu k rozšíreniu trestnej zodpovednosti okrem fyzickej osoby o úplne nový subjekt – právnickú osobu. S tým súvisí aj podstatná zmena vo vnímaní trestnoprávne zodpovedného subjektu, páchateľa trestného činu. Zavedenie prvku kolektívnej zodpovednosti za zavinené konanie, bude viesť aj k inému pohľadu na doteraz platnú zásadu, ktorá je celým právnym poriadkom uznávaná a rešpektovaná t.j. zásadu individuálnej trestnoprávnej zodpovednosti. Stanovením podmienok trestnej zodpovednosti právnických osôb, určením foriem zavinenia, výberom sankcií a selekciou skutkových podstát trestných činov, pre ktoré môže byť právnická osoba potrestaná, sa iste posilní najmä regulatívna a ochranná i preventívna funkcia trestného práva, súčasne však podmieňuje úvahy o kriminalizácii a penalizácii. Možno tomu tak nie je a motívy skutočne spočívajú v argumentoch tých autorov, ktorí trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb obhajujú. Pre mňa osobne tiež bola do nedávna predstava iného páchateľa trestného činu ako fyzickej osoby neprijateľná.
2 ZAVEDENIE TRESTNOPRÁVNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB
Zmeny v spoločnosti v oblasti ekonomickej, kultúrnej, sociálnej, pokrok
vo všetkých sférach prírodných a spoločenských vied a vedných
disciplín, s tým súvisiace riziko, na jednej strane skvalitnenia života
ľudí a na strane druhej zvyšovanie nárokov na „lepší“, pohodlnejší a
náročný životný štýl, vývoj a formovanie myslenia ľudí, striedanie
generácií, migrácia obyvateľstva, stieranie striktných hraníc medzi
štátmi a ďalšie faktory, ktoré súvisia s existenciou ľudského
spoločenstva na Zemi, si v oblasti právnych systémov jednotlivých štátov
a moderných zoskupení vzhľadom na všadeprítomnú kriminalitu zákonite
vyžadujú zmeny aj v právnych poriadkoch. Pri jednoznačne prevládajúcom
pozitívnom trende, vývojových tendenciách takmer vo všetkých oblastiach
života založených na objavoch a pokroku, novom poznaní, aplikácii a
využívaní výdobytkov vedy na prospech ľudstva, prináša tento trend aj
určitú prestavbu civilizačných podmienok, problémy a nežiaduce javy, s
ktorými sa spoločnosť a jednotlivec musia v tomto akcelerujúcom procese
vyrovnávať.
Nielen v posledných rokoch ale skôr v poslednom
dvadsaťročí vnímame, aj pod vplyvom uvedených zmien, možno citlivejšie
protispoločenské konanie a kriminalitu zo strany fyzických ale najmä
právnických osôb. Laická verejnosť nadobúda dojem, že policajný zbor,
prokuratúra, súdy majú laxný prístup ku kauzám, ktoré sa ich bytostne
dotýkajú. Podľa môjho názoru je to však len subjektívny pohľad.
Nepochybujem o tom, že orgány činné v trestnom konaní a súdy majú záujem
zistiť páchateľa, odhaliť motív, príčiny a podmienky protiprávneho
konania a v prípade uznania viny uložiť primeranú, zákonnú, spravodlivú,
účinnú a preventívne pôsobiacu sankciu. Náš Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a Trestný poriadok č. 301/2005 Z.z.
v znení neskorších doplnkov a noviel, normy v nich uvedené plnia, podľa
môjho názoru, všetky dôležité funkcie trestného práva (regulatívnu,
ochrannú, represívnu a preventívno-výchovnú) a svoj účel, chrániť práva a
oprávnené záujmy fyzických, právnických osôb, záujmy spoločnosti,
ústavné zriadenie SR a záujmy Európskych spoločenstiev. Sú predpokladom a
tiež obrazom, či vyjadrením smerovania trestnej politiky Slovenskej
republiky vo vzťahu k regulácii protispoločenských – trestnoprávnych
vzťahov. Zmeny, ku ktorým v podobe noviel týchto základných prameňov
trestného práva postupne dochádza, odrážajú potreby prameniace zo zmien a
vývoja v spoločnosti vo vnútri štátu, ale tiež reagujú na vonkajšie
pôsobenie a nutnosť plnenia si záväzkov i povinností vyplývajúcich zo
zmlúv, odporúčaní a smerníc prijatých orgánmi Európskeho spoločenstva.
Riešenie otázky rozšírenia trestnoprávnej zodpovednosti aj na právnické
osoby v SR a jej zákonná úprava je jednou z tých, ktorá vyplýva z
Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v
medzinárodných obchodných transakciách a ďalších dokumentov, ktoré majú
odporúčací alebo zaväzujúci charakter. Dôvodov prečo aj SR musí de lege
ferenda prijať čo najúčinnejšiu normatívnu právnu úpravu je viacero.
Väčšina štátov EÚ má už trestnú zodpovednosť právnických osôb zákonom
vyriešenú. To je jeden z argumentov prečo musíme zintenzívniť
legislatívnu činnosť. Vyplýva to aj z návrhu opatrení na zabezpečenie
plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v
medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci
Fázy 3 (jún 2012). V tomto štádiu sa analyzuje legislatívna úprava
vybranej problematiky. Autori hodnotiacej správy nepovažujú „…súčasnú
platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom
zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru.“ Ďalším dôvodom pre
korekciu aj môjho postoja je, že individuálna trestná zodpovednosť už
nestačí, v čase globalizácie a silnejúcej moci novo vznikajúcich
subjektov práva (v zmysle zakladania nových spoločností, korporácií…
právnických osôb) k tomu, aby sme mohli vyvodiť zodpovednosť napríklad
za obzvlášť ťažký následok, ktorý vznikol vo vzťahu k životnému
prostrediu. Nemenej dôležitým dôvodom je, že v niektorých prípadoch
právnická osoba vystupuje ako nástroj na spáchanie … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
Doc. JUDr. Yvetta Turayová CSc.
Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/Session_of_Criminal_Law.pdf