Úvod
Integrácia Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala novelizáciu viacerých právnych predpisov, nevynímajúc volebné právo. Volebné právo je veľmi dôležité z hľadiska výkonu štátnej moci, teda realizácie moci suveréna. Voľby sú nástrojom reprezentatívnej dmeokrácie[1]. Podľa Ústavy SR „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“. Prostredníctvom volieb sa obsadzujú nie len významné štátne funkcie ale aj funkcie v orgánov územnej samosprávy.
Volebnými pravidlami sa dá ovplyvniť výsledok volieb. Každá politická strana, ktorá je pri moci snaží sa prispôsobiť volebné pravidla tak, aby to bolo pre ňu prospešné. Volení funkcionári vykonávajú právomoci v oblasti územnej samosprávy, teda majú dôležité rozhodovacie právomoci. Je dôležite stanoviť kto má aktívne a kto pasívne volebné právo. Len osoby, ktorým to umožní zákon, môžu sa podieľať na výkone územnej samosprávy.
V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, pre ktorú je charakteristická sloboda pohybu a pobytu v rámci jej územia, bolo potrebné vyriešiť aj otázku či obyvatelia únie môžu sa podieľať na volebnom procese v inom členskom štáte, ak tam majú trvalý pobyt.
V tomto príspevku sa venujem práve tejto otázke, ako sa zmenilo volebné právo v Slovenskej republike v súvislosti s jej vstupom do EÚ a zároveň porovnám právnu úpravu SR s právnou úpravou v iných vybraných členských štátov EÚ. V príspevku sa venujem iba volebným zákonom do organov územnej samosprávy.
I. Vývoj volebného práva do orgánov územnej samosprávy na území Slovenskej republiky
Vznikom Slovenskej republiky ako samostatného unitárneho štátu dňa 1.1.1993, Slovenská republika v súlade s recepčnou právnou normou zakotvenou v čl. 152 Ústavy SR, prevzala do svojho právneho poriadku všetky právne predpisy, ktoré platili na jej území do 31.12.1992[2]. Územnú samosprávu trovili iba obce, samosprávne kraje boli zriadené až v roku 2001[3]. Čo sa týka volieb do orgánov územnej samosprávy, tak základným prameňom od roku 1993 bola Ústava SR č. 460/1992 Zb. a zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí a od roku 2001, keď vznikli samosprávne kraje, tak aj zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku[4].
1.1. Aktívne volebné právo
Aktívne volebné právo, teda právo voliť do orgánov samosprávy obcí, podľa Ústavy SR od jej schválenia v roku 1992 mali výlučne iba občania Slovenskej republiky. Bolo to vyjadrené v čl. 30 ods. Ústavy SR, kde sa uvádza, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Čo sa týka volieb do organov obci, tak ústavodarca to zdôraznil pri starostovi, že starostu obce volia občania obce na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním[5]. Ústavodarca v čl. 30 ods. 3 Ústavy SR blanketovou odkázal na podrobnú zákonnú úpravu tohto práva.
Od roku 1990 volebné právo do orgánov samosprávy obci upravoval zákon 346/1990 Zb. Podľa toho zákona aktívne volebné právo mal:
a) občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
b) ktorý má v obci trvalý pobyt,
c) dovŕšil v deň volieb 18 rokov veku[6]
d) a mal plnú spôsobilosť na právne úkony[7].
Zákonodarca v zákone stanovil prekážky vo výkone volebného práva, a to:
a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudu,
b) výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby[8].
Po vzniku Slovenskej republiky bol novelizovaný §2 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb., a aktívne volebné právo bolo priznané iba občanom Slovenskej republiky, teda toto právo už nemali občania Českej republiky.
Ďalšou novelou č. 233/1998 Z. z. zákonodarca priznal volebné právo aj osobám, ktoré boli pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, ale tieto okolnosti stanovil ako prekážky vo výkone volebného práva[9]. Touto novelou zákonodarca taktiež stanovil, kto má aktívne volebné právo v mestských častiach Bratislavy a Košíc[10].
Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998 Slovenská republika začala prístupové rokovania o vstupe do EÚ. V tejto súvislosti Slovenska republika musela svoj právny poriadok prispôsobiť podmienkam a právu EÚ[11]. Dotklo sa to aj volebného práva.
V EÚ bola platná a účinná smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi[12]. Podľa smernice, každý občan únie, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu bydliska, ale v každom prípade spĺňa tie isté podmienky vzhľadom na právo voliť a byť volený tak, ako ten štát predpisuje právnym predpisom pre jeho vlastných štátnych príslušníkov, má právo voliť a byť volený v komunálnych voľbách v členskom štáte bydliska[13]. Podľa tejto smernice, členské štáty môžu stanoviť, že občan únie, ktorý nespĺňa podmienky volebného práva v svojom domovskom štáte, nebude mať volebné práva ani v členskom štáte, kde má pobyt[14].
V súvislosti s prípravou právneho poriadku v Slovenskej republike na vstup do EÚ, bola pripravená veľká novela Ústavy SR č. 99/2001. Najprv je potrebné povedať, že až touto novelou boli v rámci územnej samosprávy zriadené vyššie územné celky. Od tejto novely územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok[15]. Voleným orgánmi vyšších územných celkov sú zastupiteľstvo a predseda vyššieho územného celku[16].
V súvislosti s voľbami do orgánov územnej samosprávy veľkou novelou v roku 2001 bol novelizovaný aj čl. 30 Ústavy SR, podľa ktorého po novelizácii cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Taktiež bol novelizovaný aj čl. 69 Ústavy SR, ktorý stanovil, že poslancov obecného zastupiteľstva aj starostu obce volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt[17]. Poslancov zastupiteľstva vyššieho územného celku a predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na štvorročné obdobie[18].
V súvislostí s novelou Ústavy SR v roku 2001 bol novelizovaný aj zákon č. 346/1990 Zb. a to novelou č. 36/2002 Z. z., kde zákonodarca stanovil, že aktívne volebné právo pre voľby do orgánov obci má:
1. obyvateľ obce[19],
2. ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.
Zákonodarca okrem už vyššie uvedených prekážok vo výkone volebného práva doplnil ďalšiu prekážku a to výkon základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo zdokonaľovacej služby, a to v prípade, ak to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov[20].
Čo sa týka vyšších územných celkov, tak bol schválený zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) a zákon č. 303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku, kde boli stanovené podmienky, kto môže voliť a kto môže byť volený do orgánov samosprávnych krajov. O roku 2001 aktívne volebné právo pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov mali:
1. občania Slovenskej republiky a cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt v obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja, alebo majú trvalý pobyt vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia a
2. najneskôr v deň konania volieb dovŕšili 18 rokov veku[21].
Zákon stanovil aj prekážky vo výkone aktívneho volebného práva, ktoré sú rovnaké ako sú uvedené vyššie pri voľbách do orgánov obci s tým rozdielom, že prekážkou nie je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ale len pozbavenie spôsobilosti na právne úkony[22].
Z uvedeného vyplýva, že ústavodarca išiel nad rámec smernice, lebo aktívne volebné právo priznal nie len občan únie ale aj občanom tretích štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ.
1.2. Pasívne volebné právo
Pasívne volebné právo, teda právo byť volený do orgánov samosprávy obcí od jej schválenia v roku 1992 mali výlučne iba občania. Podľa §3 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. za poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva môže byť zvolený občan, ktorý má právo voliť. Z uvedeného vyplýva, že pasívne volebné právo za poslanca obecného zastupiteľstva mal:
1. občan ČSFR
2. vek 18 rokov
3. Plná spôsobilosť na právne úkony
Po novele č. 60/1993 Z. z. pasívne volebné právo mal iba občan Slovenskej republiky. Je potrebné poukázať na jeden fakt, a to že zákonodarca priznal pasívne volebné právo aj osobám, ktoré boli vo výkone trestu odňatia slobody alebo väzby. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že podľa zákona, právo byť zvolený za poslanca obecného má ten občan, „ktorý má právo voliť“. Právo voliť nemal ten občan ktorý nedovŕšil 18 rokov, nemal trvalý pobyt v obci a nemal plnú spôsobilosť na právne úkony[23].
Až novelou č. 233/1998 Z. z. zákonodarca stanovil, že právo byť volený nemá občan ktorý nedovŕšil 18 rokov veku, nemá trvalý pobyt v obci, nemá plnú spôsobilosť na právne úkony a je vo výkone trestu odňatia slobody[24]. V súvislostí s prípravou na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie novelou č. 36/2002 Z. z. sa zmenili aj podmienky pasívneho volebného práva pre poslancov obecných zastupiteľstiev. Od tejto novely pasívne volebné právo majú:
1. obyvatelia obce,
2. dovŕšenie 18 roku veku,
3. nie je vo výkone trestu odňatia slobody,
4. plná spôsobilosť na právne úkony.
Čo sa týka starostu obce, tak platili tie isté podmienky ako pre poslancov s tým rozdielom, že požiadavku veku je vyššia a to 25 rokov[25]. Do roku 1993 starostom mohol byť občan ČSFR, po novele 60/1993 Z. z. starostom mohol byť už len občan SR a po novele 36/2002 Z. z. obyvateľ obce.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa smernice členské štáty môžu stanoviť, že iba ich vlastní štátni príslušníci môžu vykonávať funkciu predsedu, jeho zástupcu alebo člena výkonného orgánu základnej jednotky miestnej samosprávy[26]. Náš zákonodarca, aj keď smernica umožňovala priznať pasívne volebné právo na funkciu starostu iba občanom, prekročil požiadavku smernicu a priznal pasívne volebné právo všetkým obyvateľom obce bez ohľadu na štátne občianstvo.
Čo sa týka poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja, tak od začiatku od roku 2001 za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja môže byť zvolený ten, kto má právo voliť, teda má trvalý pobyt v obci[27], ktorá patrí do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje, a nenastali uňho prekážky vo výkone volebného práva podľa § 2 ods. 2 písm. b) a c). Z uvedeného vyplýva, že pasívne volebné právo za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja majú:
1. obyvatelia obce v rámci územia samosprávneho kraja,
2. ktorí dovŕšili vek 18 rokov,
3. neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony,
4. nie sú vo výkone trestu odňatia slobody.
Pasívne volebné právo na predsedu samosprávneho kraja od roku 2001 mali osoby, ktoré:
1. Mali pasívne volebné právo za poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja
2. Dovŕšili vek 25n rokov.
Smernica umožňuje zaviesť aj inštitút inkompatibility s inými funkciami práve pre občanov únie, ktorí kandidujú v inom členskom štáte.
II. Volebné právo do orgánov samosprávy aktuálny stav a perspektívy
2.1 Aktívne volebné právo
Národná rad Slovenskej republiky schválila 29.mája 2014 nový volebný zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2015.
Najprv je potrebné zdôrazniť, že nový zákon č. 180/2014 Z. z. v svojej podstate prevzal to čo bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave. Rozdiel je v tom, že pred prijatím tohto zákona voľby do orgánov samosprávy obci a taktiež voľby do orgánov samosprávnych krajov boli upravené v osobitnom zákone, tak ako som už na to poukázal vyššie. V súčasnosti voľby sú upravené v jednom zákone.
Aktívne volebné právo podľa zákona č. 180/2014 Z. z. do orgánov samosprávy obce má:
1. obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci[28],
2. ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov veku[29].
Zákonodarca stanovil aj prekážky práva voliť, ktorými sú:
a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia,
b) výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu,
c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony[30].
Pre aktívne volebné právo do orgánov samosprávnych krajov obce platia tie isté podmienky, ktoré platia pre voľby do orgánov samosprávy obci. Každý môže voliť do orgánov samosprávnych krajov len v obci, kde má trvalý pobyt.
Podľa môjho názoru, zákonodarca bol nedôsledný pri koncipovaní právnej úpravy. Je tu viacej otázok. Ak je osoba vo výkone trestu odňatia slobody mimo miesta trvalého pobytu, tak je namieste otázka, ako táto osoba bude realizovať výkon aktívneho volebného práva? Nakoľko pre komunálne voľby nie je možnosť voliť prostredníctvom pošty, tak je namieste otázka, či pôjde s takouto osobou eskorta do miesta trvalého bydliska, aby táto osoba mohla realizovať svoje aktívne volebné právo? Tiež je na mieste otázka, prečo osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin nemôže voliť a osoba odsúdená za zločin môže voliť? V čom má spočívať podstata tohto obmedzenia, teda aký cieľ plní takéto obmedzenie, a či takéto obmedzenie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti? Na tieto otázky zákonodarca nedal odpoveď ani v dôvodovej správe.
V porovnaní s krajinami V4 je potrebné povedať, že Slovenská republika išla ďalej ako Česká republika a Poľsko. V Poľsku aktívne volebné právo do orgánov územnej samosprávy, ktorými sú obecné zastupiteľstvo /rada gminy/, zastupiteľstvo okresu /rada powiatu/, zastupiteľstvo samosprávneho kraja /sejmik województwa/ a starosta obce /wójt/ majú:
1. čo sa týka volieb do obecného zastupiteľstva /rady gminy/ i starostu /wójta/, tak aktívne volebné právo majú občania Poľska a občania EÚ, toto právo nemajú občania tretích krajín[31],
2. čo sa týka volieb do zastupiteľstva okresu /rady powiatu/ a zastupiteľstva samosprávneho kraja /sejmiku województwa/, tak aktívne volebné právo majú iba občania Poľska, toto právo nemajú cudzinci[32].
V oboch prípadoch volebné právo má len osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci a dovŕšených 18 rokov veku najneskôr v deň volieb. Poľský zákonodarca nestanovuje prekážky vo výkone volebného práva a hovorí, že volebné právo nemá, ten kto bol pozbavený verejných práv právoplatným rozhodnutím súd, kto bol pozbavený volebného práva právoplatným rozhodnutím Štátneho tribunálu a kto je pozbavený spôsobilosti na právne úkonyprávoplatným rozhodnutím súdu[33].
V Českej republike aktívne volebné právo do obecného zastupiteľstva majú občania Českej republiky. Cudzinci majú pasívne volebné právo do obecného zastupiteľstva len vtedy, ak im takéto právo vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorá bola ratifikovaná a bola publikovaná v zbierke zákonov[34]. Zákonodarca v Českej republike stanovil aj prekážky vo výkone volebného práva:
– zákonem stanovené omezení osobní svobody z duvodu výkonu trestu odnéti svobody,
– omezení svéprávnosti k výkonu volebního práva,
– zákonem stanovené omezení osobní svobody z duvodu ochrany zdraví lidu, nebo
– výkon vojenské základní nebo náhradní služby, vyžaduje-li to plnéní povinností z této služby vyplývajících, nebo služba vojáka z povolání v zahraničí[35].
Čo sa týka Maďarska, ta aktívne volebné právo do orgánov územnej samosprávy, ktorými sú na úrovní obci obecné zastupiteľstvo a starosta na úrovní kraja župné zastupiteľstva (zhromaždenia). Aktívne volebné právo do orgánov obci aj do zastupiteľstva župy majú občania Maďarska, občania EÚ aj občania tretích krajín.
2. 2. Pasívne volebné právo
Pasívne volebné právo podľa zákona č. 180/2014 Z. z. do obecného zastupiteľstva má:
1. obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje,
2. a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku[36].
Zákonodarca zaviedol prekážky vo výkone pasívneho volebného práva, ktoré doteraz neboli definované ako prekážky, ale osoba nemala pasívne volebné právo. Prekážkou práva byť volený je
a) výkon trestu odňatia slobody,
b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené,
c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony[37].
Novou prekážkou vo výkone pasívneho volebného práva je právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin. V návrhu zákona , ktorý bol predložený do Národnej rady SR vládou, bola len jedná prekážka výkonu pasívneho volebného práva a to výkon trestu odňatia slobody, žiadna iná prekážka stanovená nebola. Je potrebné pýtať sa na legitimitu tohto obmedzenia pri výkone pasívneho volebného práva. Nakoľko ide o volených funkcionárov, tak rozhodovať o tom, kto bude členom samosprávneho orgánu, by mali obyvatelia obce, a nie poslanci Národnej rady SR, teda nie zákonodarca. Obyvatelia obci sa mali rozhodnúť, kto ich bude zastupovať, kto bude namiesto nich rozhodovať.
Podmienky pasívneho volebného práva starostu obce sú rovnaké ako pre poslancov obecného zastupiteľstva s tým rozdielom, že starostom môže byť osoba, ktorá najneskôr v deň konania volieb dovŕši 25 rokov veku a spĺňa predpoklady na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu[38].
Novou podmienkou pri voľbe starostu je podmienka splnenia predpokladov na výkon funkcie starostu podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zákonodarca novelou č. 180/2014 Z. z. stanovil podmienku, že na výkon funkcie starostu je potrebné získanie aspoň stredného vzdelania. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. 239/2014 Z.z. s účinnosťou od 17.9.2014 pozastavil účinnosť čl. IV zákona č. 180/2014 Z.z. Vo veci samej ešte Ústavným súdom SR rozhodnuté nebolo. Je však potrebné poukázať na to, že takáto prekážka je neodôvodnená. Podmienka vzdelania nie je potrebná pri ktoromkoľvek inom volenom verejnom funkcionárovi, teda prezidentovi SR, poslancov NR SR, poslancov do EP, poslancov obecného zastupiteľstva, poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja a predsedu samosprávneho kraja. Je dna mieste otázka, prečo starosta musí mať minimálne stredoškolské vzdelanie a ostatní takéto vzdelanie nemusia mať? Chcel zákonodarca skutočne touto podmienkou niečo riešiť, alebo len odkloniť pozornosť od skutočných problémov?
Rovnaké podmienky, aké platia pre pasívne volebné právo poslancov do obecných zastupiteľstiev, tak platia aj pre pasívne volebné právo poslancov do zastupiteľstiev samosprávnych krajov. Každý môže byť zvolený iba v rámci obvodu svojho trvalého bydliska.
Pre pasívne volebné právo predsedu samosprávneho kraja platia rovnaké podmienky, ako pre starostu obce[39].
V porovnaní s krajinami V4 je potrebné povedať, že Slovenská republika išla ďalej ako Česká republika a Poľsko. V Poľskej republike pasívne volebné právo do obecného zastupiteľstva /rady gminy/ má iba občan Poľska a EÚ, toto právo nemajú občania tretích krajín[40]. Pasívne volebné právo na starostu /wójta/, zastupiteľstva okresu /rada powiatu/ a zastupiteľstva samosprávneho kraja /sejmik województwa/ má iba občan Poľska[41]. Volebné právo nemá osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, stíhaný verejnou žalobou alebo daňový úmyselný trestný čin, a ktorá bola právoplatným rozhodnutím súdu pozbavená tohto práva[42]. Pasívne volebné právo nemá ani občan EU, ktorý bol pozbavený tohto práva v svojom domovskom štáte[43].
V Českej republike pasívne volebné právo do obecného zastupiteľstva majú občania Českej republiky. Cudzinci majú pasívne volebné právo len do obecného zastupiteľstva len vtedy, ak im takéto právo vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorá bola ratifikovaná a bola publikovaná v zbierke zákonov[44]. Z uvedeného vyplýva, že pasívne volebné právo majú občania EÚ, ale toto právo nemajú občania tretích krajín, ak nie je osobitná medzinárodná zmluva, ktorá by im to právo priznávala. Čo sa týka starostu obce, alebo místostarostu, tak túto funkciu môžu zastavať iba občania Českej republiky[45].
V Maďarsku podobne ako v Poľsku pasívne volebné právo do obecného zastupiteľstva majú iba občania EÚ, ktorý v deň volieb dovŕšili 18 rokov a majú trvalý pobyt v obci. Toto právo nemajú cudzinci z tretích krajín. Starostom môže byť len občan Maďarska[46].
2.3 Perspektívy
Predpokladaný vývoj volebného práva do orgánov samosprávy, čo sa týka aktívneho volebného jediným legitímnym cenzom je podmienka veku a trvalého pobytu. Nakoľko podstatou samosprávy je to, že obyvatelia obce rozhodujú o dôležitých otázka života obce. Nikto iný nemá právo rozhodovať o tom, čo sa v obci bude robiť, aké investície budú, a o podmienkach spolužitia, iba zástupcovia, ktorých zvolia obyvatelia obce. Preto je podmienka trvalého bydliska logická a odôvodnená. Čo sa týka veku. Aj tu je nejaká hranica, určite by to mala byť hranica, kde dosahuje človek zrelosť psychickú, duševnú a rozumov. Ak osoby sú trestnoprávne zodpovedné od 14. rokov, tak je otázka, či by nemali mať od 14. rokov aj aktívne volebné právo. Ak kladieme na niekoho zodpovednosť, tak by mal mať právo aj rozhodovať.
Nie sú odôvodnené prekážky vo výkone aktívneho volebného práva ak je niekto vo výkone trestu odňatia slobody, možno okrem toho, ak je niekto odsúdený na doživotie. Zákonodarca by mal zaviesť spôsob voľby poštou pre voľby do orgánov samosprávy. Aj keď zákonodarca stanovil prekážku volebného práva, a to výkon trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, tak reálne pri voľbách do orgánov samosprávy, kto bol vo výkone trestu odňatia slobody, alebo vo väzbe tak reálne ani faktický voliť nemohol. Čo z toho, ak právne prekážka volebného práva neexistuje, ale faktický a reálne áno. Preto právna úprava by mala smerovať nie len k tomu, že sa táto prekážka zruší, teda vypustí zo zákona, ale zavedie sa aj taký spôsob hlasovania, aby sa tí, čo sú vo výkone trestu odňatia slobody a vo väzbe, sa reálne mohli zúčastniť hlasovania vo voľbách.
Osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, neprestali byť obyvateľmi obce. Majú v obci svoje bývanie, majetok a majú záujem na zveľaďovaní obce. Preto by mali rozhodovať aj o tom, kto bude členom orgánov samosprávy v čase ich neprítomnosti, a to bez ohľadu na to, či vo výkone trestu odňatia slobody bude osoba jeden mesiac alebo niekoľko rokov.
Ďalšou prekážkou vo výkone aktívneho volebného práva, ktorá je podľa môjho názoru taktiež neopodstatnená je obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia. V súčasnej dobe sú prostriedky, ako umožniť takýmto osobám vykonať hlasovací akt. Táto prekážka nie je dôvodná. Je potrebné, aby zákonodarca využil ďalšie spôsoby hlasovania a zakotvil ich v právnom poriadku SR, aby voľby boli skutočne všeobecné, teda aby sa volieb reálne mohlo zúčastniť čo najviac osôb, aby prekážkou nebolo to, čo v súčasnej dobej už prekážkou nemusí byť.
Oprávnenou prekážkou je pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Osoba, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony je v podstate duševne chorá). Takáto osoba nie je ani trestnoprávne zodpovedná. Nakoľko osoba nedokáže posúdiť následky svojho konania bolo by zbytočné, ak by mala vykonať volebný akt, nakoľko by nevedela posúdiť následky tohto svojho aktu.
Predpokladaný vývoj volebného práva do orgánov samosprávy, čo sa týka pasívneho volebného jediným legitímnym cenzom je:
– podmienka veku,
– že osoba nemôže byť vo výkone trestu,
– nemôže byť pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Pokiaľ v spoločnosti platí, že plnú spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda dosiahnutím veku 18. roku života, tak aj volení funkcionári by mali mať minimálne 18 rokov. Takýto minimálny vek sa vyžaduje pri poslancov zastupiteľstiev, a to obecných a samosprávneho kraja. Vek 25 rokov pre starostov obci a predsedov samosprávnych krajov, je možno odôvodniť tým, že sú to riadiace funkcie, osoba musí rozhodovať sama, nie v kolégiu, pre rozhodnutie sa vyžadujú praktické skúsenosti, aj určitá zrelosť.
Podľa môjho názoru neodôvodnené sú:
– podmienka trvalého bydliska,
– odsúdenie za úmyselný trestný čin pokiaľ nedošlo k jeho zahladeniu.
Čo sa týka podmienky trvalého pobytu v obci, tak podľa môjho názoru, táto podmienka nie je odôvodnená. Obyvatelia obce si môžu zvoliť koho chcú, komu dôverujú. Táto podmienka možno bola zakotvená preto, lebo je presvedčenie, že ak zvolený funkcionár pochádza z obce, tak lepšie pozná jej problémy. To, že niekto lepšie pozná problémy neznamená, že bude vedieť lepšie ich riešiť. Nevýhodou je aj to, že prekážkou pre obyvateľa obce pri správnom riešení problémov obce, môžu byť rodinné a príbuzenské vzťahy, kamarátske vzťahy.
Problém nastáva aj vtedy, ak na volenú funkciu nikto nechce kandidovať, nikto o funkciu nemá záujem a to už jedno z akých dôvodov. Tento problém sa vyskytuje len pri voľbách do orgánov obcí, nie pri voľbách do orgánov samosprávnych krajov.
Čo sa týka, prekážky odsúdenia za úmyselný trestný čin pokiaľ nedošlo k jeho zahladeniu, tak je potrebné poukázať na nasledujúce. Zákonodarca vôbec nerozlišuje, či bol niekto odsúdený za prečin, zločin, alebo obzvlášť závažný zločin. Nerozlišuje či za tento trestný čin bol vo výkone trestu odňatia slobody alebo bol podmienečne odsúdený. V súčasností možno postrehnúť trend všetko kriminalizovať. To čo nebolo trestným činom pred rokom už dnes trestným činom je. Samotný fakt, že bol niekto odsúdený za úmyselný trestný čin, ešte neznamená, že nemôže vykonávať funkciu poslanca, starostu a predsedu zodpovedne, to nie je funkcia sudcu alebo prokurátora. Prečo by sme mali brániť obyvateľom obce, aby si do orgánu samosprávy zvoli osobu, ktorú oni chcú, ktorej oni dôverujú, že bude vykonávať svoju funkciu zodpovedne pre blaho obce. V prípade volieb do orgánov samosprávy by mala byť rešpektovaná vôľa obyvateľov, ktorí vykonávajú samosprávu prostredníctvom týchto zvolených osôb. Samotní obyvatelia si nezvolia do orgánov samosprávy osoby, ktorým nedôverujú, osoby ktoré majú zlú povesť aj v dôsledku kriminálnej minulosti.
Záver
V stup do Európskej únie sa dotkol aj volebného práva do orgánov územnej samosprávy. Slovenská republika išla nad rámec stanovený právnou úpravou Európskej únie, keď aktívne volebné právo do orgánov územnej samosprávy priznala nie len občanom Európskej únie ale ja občanom tretích krajín. Slovenská republika išla nad rámec stanovený právnou úpravou Európskej únie aj v oblasti pasívneho volebného práva do orgánov územnej samosprávy, keď toto právo priznala taktiež všetkým obyvateľom a do všetkých orgánov územnej samosprávy.
V tejto oblasti je ale rámec a pre rozvoj a to zrušením prekážok pri výkone aktívneho volebného práva v zákone, a to prekážky : zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia; a výkon trestu odňatia slobody uložený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Zároveň zákonodarca zakotví v právnom poriadku iné spôsoby hlasovania, aby neexistovali nie len právne ale ani faktické prekážky hlasovania vo voľbách.
Čo sa týka oblasti pasívneho volebného práva, tak aj tu je rámec na rozvoj právnej úpravy, a to zrušením podmienky podmienka trvalého bydliska a prekážky odsúdenie za úmyselný trestný čin pokiaľ nedošlo k jeho zahladeniu.
Autor
JUDr. ICLic. Tomáš Majerčák PhD.