Úvod
Kontrola vo verejnej správe je jednou zo základných záruk zákonnosti v jej činnosti. Pri výkone kontrolnej činnosti vznikajú špecifické spoločenské vzťahy regulované normami verejného práva vrátane správneho práva – tzv. kontrolné právne vzťahy. Obsah právnych vzťahov pri vykonávaní kontroly tvoria oprávnenia a povinnosti orgánu vykonávajúceho kontrolu a im zodpovedajúce práva a povinnosti subjektu podliehajúceho kontrole. Jednotná legálna definícia pojmu kontrola vo verejnej správe v našom právnom poriadku neexistuje.(1)
Z akademického pohľadu kontrola vo verejnej správe predstavuje špecifický spôsob spravovania vecí verejných. Vo verejnej správe musí existovať ucelený systém spätnej väzby, ktorý predstavuje kontrolný systém verejnej správy. Zmyslom kontroly je kritické posúdenie stavu a odstránenie nedostatkov, ktoré vplývajú na výkon a poslanie organizácie verejnej správy.(2)
Pod kontrolou, ako pojmom správneho práva, sa rozumie činnosť, ktorou sa zisťuje a hodnotí, či a ako činnosť právnických a fyzických osôb podliehajúcich kontrole zodpovedá určitým požiadavkám, ktoré sú určené v právnych normách alebo aktoch vydaných na ich vykonanie.(3)
Materiálne a formálne východiska právnej úpravy
V systéme platnej právnej úpravy možno nájsť legálne definované len niektoré druhy kontroly, a to najmä finančnú kontrolu a kontrolu efektívnosti štátnej správy.
Finančnou kontrolou sa podľa § 2 písm. b) zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite účinného od 1. januára 2016 rozumie „súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí.“
Práve inštitút finančnej kontroly ako jeden z najdôležitejších druhov kontroly verejnej správy vôbec, nadobúda osobitný rozmer z pohľadu implementácie jednotlivých politík Európskej únie, ktoré slúžia ako ekonomické nástroje na podporu regionálneho rozvoja členských štátov Európskej únie. Finančná kontrola sa tak spolu s kontrolou súladu a kontrolou výkonnosti(4) radí medzi základné druhy kontrol v podmienkach slovenskej verejnej správy, resp. aj v širšom medzinárodnom kontexte, rešpektujúc medzinárodné kontrolné štandardy INTOSAI.
Vo faktickej rovine členských štátov je pre aplikačnú prax miestnej správy typické vnímanie ekonomického rozmeru prínosu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Popri hodnotovom vnímaní Európskej únie typickom pre súkromnú správu je pre verejnú správu totiž typické predovšetkým ekonomické vnímanie Európskej únie. Na miestnej úrovni, predovšetkým v systéme decentralizovanej územnej samosprávy, t. j. v podmienkach obcí a vyšších územných celkov v Slovenskej republike je toto ekonomické vnímanie podporené aj empiricky.
S ohľadom na predmet príspevku, orientovaný na obecnú samosprávu možno konštatovať, že rozhodujúcu časť kapitálových rozpočtov slovenských obcí predstavujú práve dotačné návratné finančné výpomoci zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Miera investičných aktivít slovenských obecných samospráv vzhľadom na ich nízke verejné rozpočty je v prevažnej miere (u väčších investičných projektov obcí takmer úplne) závislá od realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi na základe zmlúv uzatvorených medzi obcou a príslušným ústredným orgánom štátnej správy podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.
Napr. celková výška rozpočtu mesta S. P. so 4 035 obyvateľmi v roku 2015: 9 405 520,- €, z toho kapitálové výdavky vo výške 5 942 887,67 €(5) kryté takmer výhradne nenávratnými finančnými výpomocami s príslušnou spoluúčasťou obce; celková výška rozpočtu obce Ch. s 977 obyvateľmi v roku 2015: 1 707 914,20 €, z toho kapitálové výdavky vo výške 1 217 607,21 €;(6) celková výška rozpočtu mesta K. so 240 000 obyvateľmi v roku 2015: 233 977 407 €, z toho kapitálové výdavky vo výške 83 354 239 €.(7)
Obec ako verejnoprávna korporácia hospodáriaca s verejnými prostriedkami je povinná prihlásiť sa k rozpočtovej zodpovednosti, v rámci ktorej má obec povinnosť zostaviť rozpočet obce ako vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet obce sa vnútorne člení na:
a) bežné príjmy a bežné výdavky – tzv. bežný rozpočet,
b) kapitálové príjmy a kapitálové výdavky – tzv. kapitálový rozpočet,
c) finančné operácie.
Obec je povinná zostaviť svoj bežný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový. Bežný rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak sa vo výdavkoch bežného rozpočtu rozpočtuje použitie účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo na základe osobitného predpisu nevyčerpaných v minulých rokoch; výška schodku takto zostaveného bežného rozpočtu nesmie byť vyššia ako suma týchto nevyčerpaných prostriedkov. Kapitálový rozpočet sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový; kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový, ak tento schodok možno kryť zostatkami finančných prostriedkov obce z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento schodok krytý prebytkom bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku.(8)
Z uvedeného vyplýva, že nenávratné finančné výpomoci Európskej únie poskytované obciam na zabezpečenie rozvojových programov predstavujú významný ekonomický kapitál, a preto musí byť zabezpečená dôsledná kontrolovateľnosť ich použitia. Kontrola ako imanentná súčasť napĺňania princípu legality vo verejnej správe tak podmieňuje nutnosť konštituovania dôslednej zákonnej úprava výkonu finančnej kontroly vo verejnej správe.
Vývoj právnej úpravy
V podmienkach slovenského právneho poriadku veľmi dlhý čas absentovala špeciálna úprava obsahujúca procesné pravidlá výkonu finančnej kontroly. Unifikovaná procesná úprava kontrolnej činnosti vo verejnej správe obsiahnutá v zákone č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších právnych predpisov nebola s ohľadom na dynamický spoločenský a ekonomický rozvoj spôsobilá reflektovať špecifiká kontroly finančných operácií vo verejnej správe. Uvedená skutočnosť podmienila nevyhnutnosť prijatia osobitnej zákonnej úpravy procesu finančnej kontroly. Výsledkom legislatívnych prác pod gesciou Ministerstva financií Slovenskej republiky sa stal zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2002.
Zákon obsahujúci pre toto obdobie progresívnu právnu úpravu predbežnej, priebežnej a následnej finančnej kontroly bol však prijatý a nadobudol účinnosť ešte v legislatívnych podmienkach pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. S ohľadom na uvedené a následný vstup Slovenskej republiky do Európskej únie k 1. máju 2004 bolo nutné zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov postupne novelizovať s ohľadom na meniace sa štandardy európskej legislatívy.
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vznikla pre Slovenskú republiku povinnosť prevziať základné princípy verejnej vnútornej finančnej kontroly a zakomponovať ich do kontrolného prostredia Slovenskej republiky. Európska komisia nastavila koncept vnútornej finančnej kontroly (Public Internal Financial Control „PIFC“). Tento rámec európska komisia vypracovala za účelom poskytnutia štruktúrovaného modelu vnútornej kontroly s cieľom napomôcť národným vládam v zmene nastavenia ich vnútornej kontroly v súlade s medzinárodnými štandardami na najlepšou praxou Európskej únie. V roku 2010 Európska komisia vydala dokument opisujúci základný rámec zavedenia verejnej vnútornej finančnej kontroly pod názvom „Welcome to the World od PIFC“.(9)
Je potrebné uviesť najmä nasledovné zmeny zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vzťahu k úprave vykonávania vnútornej kontroly determinované európskou legislatívou a nástupom jednotlivých dotačných programových období Európskej únie pre podporu regionálneho rozvoja:
• Novela účinná od 1. júna 2008 vykonanú zákonom č. 68/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „novela č. 68/2008 Z. z.“). Zákonodarca v novele č. 68/2008 Z. z. zohľadnil poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie dovtedy účinnej podoby zákona o finančnej kontrole a taktiež požiadavky novej legislatívy Európskej únie pre programové obdobie 2007 – 2013. Prijatím novely č. 68/2008 Z. z. sa zefektívnil systém verejnej vnútornej finančnej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislosti so zabezpečením plnenia funkcie orgánu auditu a spolupracujúcich orgánov pre programové obdobie 2007 – 2013. Novela č. 68/2008 Z. z. je zameraná najmä na riešenie neodkladných úloh súvisiacich s kontrolou prostriedkov Európskej únie v programovom období 2007 – 2013, a zároveň na precizovanie overovania finančných operácií orgánu verejnej správy pred ich realizáciou zavedením účinnejšieho systému vnútornej riadiacej kontroly s dôrazom na zodpovednosť vedúceho orgánu verejnej správy a ostatných vedúcich zamestnancov za hospodárne, efektívne, účinné a účelné použitie verejných prostriedkov.
• Nepriama novela účinná od 1. novembra 2014 vykonaná zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ novela č. 292/2014 Z. z.“). Dôvodom rozsiahlej zmeny foriem finančnej kontroly v slovenskej verejnej správe bol začiatok nového programového obdobia od roku 2014, ktorým došlo k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré sú upravené v nových nariadeniach. Z tohto dôvodu bolo potrebné nastaviť, resp. upraviť riadiace, implementačné a aj kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky. V zákone č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravili ustanovenia súvisiace s kontrolou poskytovaných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020. Návrh vychádzal z potrieb aplikačnej praxe a umožnil orgánom verejnej správy Slovenskej republiky pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly vykonať kontrolu na mieste u osoby ktorej sa mali poskytnúť verejné prostriedky, alebo sa jej verejné prostriedky už poskytli, čím sa predpokladalo zefektívnenie vykonávania ex ante kontroly a zabezpečenie dôkladnejšej ochrany verejných prostriedkov.
Okrem dvoch vyššie citovaných noviel podmienených komunitárnou normotvorbou a reťazením programových období Európskej únie zákonodarca vykonal ešte ďalších päť noviel zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôsledkom legislatívnych zmien vznikol veľmi zložitý byrokratický procesný systém finančnej kontroly. Tendenciu prehĺbenia formalizmu pri výkone finančnej kontroly zaviedla najmä novela pod číslom 69/2012 Z. z. účinná od 1. marca 2012 zavádzajúca mimoriadne formalizovaný spôsob výkonu niektorých typov kontrol – predovšetkým predbežnej finančnej kontroly.
Jednoduché pôvodné členenie finančnej kontroly v pôvodnom znení zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na predbežnú, priebežnú a následnú finančnú kontrolu bolo v priebehu rokov postupnými novelizáciami nahradené zložitým, až neprehľadným procesným systémom finančnej kontroly v podmienkach slovenskej verejnej správy. Zjednodušene možno tento systém v štruktúre platnej k 31. decembru 2015 vymedziť nasledovne:
Predovšetkým došlo k rozčlenenie predbežnej finančnej kontroly na viacero druhov, pričom za zmenil aj charakter predbežnej finančnej kontroly z typicky vnútornej kontroly na kontrolu vnútornú i kontrolu vonkajšiu.
Predbežnú finančnú kontrolu podľa právneho stavu účinného k 31. decembru 2015 bolo možné deliť podľa dvoch klasifikačných kritérií:
a) podľa charakteru predbežnej finančnej kontroly – ktoré predstavovalo zákonné kritérium členenia a
b) podľa subjektu vykonávajúceho predbežnú finančnú kontrolu – ktoré predstavovalo pre edukatívne účely zrozumiteľnejšie kritérium.
Podľa charakteru sa predbežná finančná kontrola členila na:
1. administratívnu kontrolu – t. j. „kontrolu od stola“ (kontrolu dokladov), pričom tá sa ďalej interne členila na:
1.1 administratívnu kontrolu orgánu verejnej správy
1.2 administratívnu kontrolu kontrolovanej osoby
2. kontrolu na mieste – t. j. kontrolu u osoby, ktorej sa majú poskytnúť alebo ktorej sa poskytujú verejné prostriedky.
Akademicky a teoreticky sa predbežná finančná kontrola členila podľa subjektu vykonávajúceho predbežnú finančnú kontrolu na:
1. predbežnú finančnú kontrolu vykonávanú samotným subjektom verejnej správy ako vnútorná kontrola – t. j. zodpovedajúca zákonná terminológia „administratívna kontrola orgánu verejnej správy“ a
2. predbežnú finančnú kontrolu vykonávanú vonkajším kontrolným orgánom ako vonkajšia kontrola – t. j. zodpovedajúca zákonná terminológia
2.1 administratívna kontrola kontrolovanej osoby 2.2. kontrola na mieste
Systém finančnej kontroly verejnej správy dopĺňala z aplikačného hľadiska obsolentná zákonná úprava priebežnej finančnej kontroly a zákonná úprava procesne zdĺhavej následnej finančnej kontroly.
Celý procesný systém finančnej kontroly v slovenskej verejnej správy postupne vytvorený v priebehu trinástich rokov bol prejavom legislatívneho optimizmu, t. j. falošného presvedčenia, že všetky aplikačné problémy dokážeme vyriešiť precizovaním zákonnej úpravy. Vo svojej finálnej podobe k 31. decembru 2015 bol tak procesný systém finančnej kontroly výsledkom hypertrofie právnych noriem (legislatívnej explózie) na predmetnom úseku spoločenských vzťahov.
Z takéhoto zákonného stavu vyplynula potreba prijatia úplne nového zákona regulujúceho oblasť procesných pravidiel finančnej kontroly vo verejnej správe. Novú právnu úpravu predstavuje v súčasnosti platný a účinný zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. januára 2016.
Harmonizácia právnej úpravy procesných pravidiel finančnej kontroly vo verejnej správe
Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1. januára 2016 (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) zrušil zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.(10) Zákon o finančnej kontrole rešpektuje požiadavky Európskej komisie, ako aj odporúčania z nezávislého overenia nastavenia verejnej vnútornej finančnej kontroly zo strany organizácie SIGMA (Support for Improvement in Governance and Management – Program na podporu zlepšenia verejnej správy a riadenia).(11)
Z dôvodovej správy k návrhu zákona vyplývajú sledované ciele prijatia nového zákona o finančnej kontrole. Prijatím zákona sa má zefektívniť systém verejnej vnútornej kontroly s dôrazom na overovanie a hodnotenie riadenia procesov a všetkých činností, nielen pri realizácii programov zahraničnej pomoci v súvislosti so zabezpečením programového obdobia 2014-2020, ale aj s dôrazom na ciele programu ESO(12). Vytvoriť sa má také prostredie verejnej vnútornej kontroly a auditu, ktoré poskytne uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne.
Vytvorený systém verejnej vnútornej kontroly a auditu dodržiava základné princípy kontrolného systému COSO, ktorý definuje požiadavky na existenciu vnútornej kontroly v rámci organizácie a nastavuje celý kontrolný systém zo širšieho hľadiska. Výsledkom je snaha poskytnúť celkové zhodnotenie kontrolných činností organizácie s cieľom poskytnúť záruku efektívnosti vnútorných kontrolných systémov v rámci organizácie. Systém COSO stavia na piatich hlavných oblastiach kontroly, ktoré sú prevzaté aj v zákone o finančnej kontrole a ktoré v určitej miere existovali aj v doterajšom legislatívnom prostredí.
V zákone o finančnej kontrole sú zohľadnené poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie do 31. decembra 2012 účinného zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súčasne požiadavky novej legislatívy Európskej únie pre programové obdobie 2014-2020, najmä:
– Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26. 10. 2012) v platnom znení;
– Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013,
ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde,
Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013);
– Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13. 05. 2014);
– Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014);
– Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 148, 20.5.2014);
– Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014,);
– Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení.(13)
V nadväznosti na uvedené, sa zásadným spôsobom zjednodušil výkon finančnej kontroly, ktorá v systéme účinnom do 31.12.2015 obsahovala predbežnú finančnú kontrolu, priebežnú finančnú kontrolu a následnú finančnú kontrolu, s ďalším interným členením (viď vyššie). Právna úprava účinná od 1. januára 2016 zavádza nové druhy finančnej kontroly v podmienkach verejnoprávnych inštitúcií spadajúcich pod pôsobnosť tohto zákona:
– základnú finančnú kontrolu,
– administratívnu finančnú kontrolu,
– finančnú kontrolu na mieste;
čím sa nahrádza pôvodne v roku 2001 konštituované elementárne členenie kontroly na kontrolu predbežnú, priebežnú a následnú s cieľom dosiahnutia zjednodušenia výkonu finančnej kontroly.(14)
Inštitút finančnej kontroly tak od 1. januára 2016 pozostáva z obligatórneho výkonu základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly. Na základe rozhodnutia vedúceho orgánu verejnej správy, pokiaľ orgán verejnej správy poskytuje alebo poskytol finančné prostriedky sa finančná kontrola fakultatívne môže vykonať aj ako kontrola na mieste. Finančná kontrola je nástrojom vedúceho orgánu verejnej správy, ktorým môže zabezpečiť efektívne finančné riadenie pri zachovávaní princípov hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytovania alebo používania finančných prostriedkov.(15)
Zlúčením inštitútu následnej finančnej kontroly s vnútorným auditom, prichádza k zjednoteniu nástrojov kontroly správcu kapitoly štátneho z dôvodu, že v existujúcom systéme boli zriadené dva navzájom nezávislé útvary vykonávajúce vo svojej podstate rovnaké činnosti. Ponechanie inštitútu vnútorného auditu s rozšírením jeho kompetencií o kompetencie následnej finančnej kontroly je nutné z dôvodu zachovania jednej z požiadaviek prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Na úrovni územnej samosprávy zákon o finančnej kontrole oproti predchádzajúcej právnej úprave neustanovuje obciam (m. m. samosprávnym krajom principiálne nové úlohy. Zákon o finančnej kontrole tak pre územnú samosprávu neprináša zásadnú zmenu filozofie finančnej kontroly, hoci podoby jej výkonu sú oproti predchádzajúcej právnej úprave odlišné. Výkon kontroly v územnej samospráve je zabezpečovaný prostredníctvom hlavného kontrolóra, ktorého tak nezávislé postavenie, ako i predmet a rozsah kontrolnej činnosti sú predmetom úpravy osobitného zákona (v podmienkach obecnej samosprávy zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a v podmienkach samosprávy vyšších územných celkov zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov). Pri kontrolnej činnosti postupuje hlavný kontrolór procesne podľa základných pravidiel kontroly na mieste, ktoré ustanovuje zákon o finančnej kontrole.
Ďalšia vedeckovýskumná činnosť autora v rámci riešenia grantového projektu bude zameraná práve na analýzu procesných pravidiel výkonu kontroly na mieste v podmienkach slovenskej obecnej samosprávy. Finálny výstup bude obsahom písomného vyhotovenia nasledujúceho príspevku v rámci riešeného grantového projektu.
Záver
Možno zhodnotiť, že nová právna úprava verejnej finančnej kontroly v Slovenskej republiky je rozhodujúcim spôsobom ovplyvnená viacerými determinantmi, a to najmä, hoci nie výlučne, požiadavkou zjednodušenie procesného kontrolného systému, vplyvom európskej legislatívy a aplikáciou nových ekonomických nástrojov Európskej únie v rámci jednotlivých programovacích období. Abstrakciou možno konštatovať presadenie pozitívnych trendov budovania modernej koncepcie finančnej kontroly v slovenskej verejnej správe v podmienkach moderného európskeho priestoru.
Z procesného hľadiska sa však výkon verejnej finančnej kontroly vzďaľuje všeobecnej úprave pravidiel kontrolnej činnosti obsiahnutých v zákone č. 10/1996 Zb. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. V rovine de lege ferenda je preto vhodné usilovať o zabezpečenie prehľadného celého procesného kontrolného systému v slovenskej verejnej správe. V nasledujúcom období je preto žiaduce vypracovať jednotnú legislatívu pre kontrolu vykonávanú aj v režime zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, ktorý bol naposledy novelizovaný v roku 2009 zákonom č. 275/2009 Z. z., ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a ktorým bol upravený výlučne prepočet mien zo slovenských korún na menu euro v súvislosti so zavedením meny euro ako výlučného zákonného platidla, jednotnej meny a menovej jednotky podľa právne záväzných aktov Európskej únie.
Autor
doc. JUDr. Jozef Tekeli PhD.