Abstrakt
Na úseku zabezpečenia bezpečnosti a vnútorného poriadku Slovenskej republiky plní svoje úlohy množstvo štátnych orgánov. Tieto špecifické úlohy však môžu plniť len prostredníctvom osôb, ktoré sú v služobnom, pracovnom alebo inom obdobnom pomere k štátu, t. j. prostredníctvom príslušníkov, a ktorým zákonodarca priznal osobitné oprávnenia a oprávnil ich využívať špecifické prostriedky. Pri plnení uvedených úloh môže dôjsť ku konaniu, ktoré môže mať znaky priestupku, avšak v nadväznosti na zákonné zmocnenie konať uvedeným spôsobom nedôjde k vzniku administratívnoprávnej zodpovednosti. Skutočnosť, či išlo o realizáciu oprávnenia alebo o spáchanie priestupku alebo iného správneho deliktu musí byť posudzovaná orgánom, ktorý je objektívne spôsobilý posúdiť špecifický charakter predmetného skutkového a právneho stavu, a to nadriadeným dotknutého príslušníka.
Abstrakt EN: There are many state bodies dealing with security and internal order in Slovakia. They could fulfil these specific tasks only through employees of the State, i. e. their members/officials vested, by the legislator, with special powers and authorised to use specific measures. Performing those duties could be accompanied by actions otherwise deemed as misdemeanours but, due to a statutory authorisation to act in such way, they do not result in administrative liability of its perpetrator. If such an act constituted either performance of a right/authority or a misdemeanour or an administrative offence is to be determined by an authority objectively competent to evaluate specific nature of a particular case both in its legal as well as factual aspects; this authority being a superior of the concerned official.
Úvod(2)
Každý štát, či už demokratický alebo totalitárny, musí na účely presadzovania svojich záujmov a na plnenie svojich úloh disponovať dostatočným bezpečnostným aparátom, resp. právo presadzujúcimi zložkami. Bezpečnostný aparát najčastejšie tvoria spravodajské služby, policajné zložky, ozbrojené zbory, ozbrojené bezpečnostné zbory, orgány vyšetrovania,armáda ainé spolupracujúce apodporné orgány, entity alebo platformy. Tomuto bezpečnostnému aparátu musí štát, resp. jeho predstavitelia zadať úlohy, ktoré má plniť a ktoré in nuce odzrkadľujú záujmy štátu. Zároveň musí štát svojmu bezpečnostnému aparátu priznať dostatok oprávnení, v opačnom prípade by nebolo možné efektívne chrániť jeho záujmy a plniť jeho úlohy, ktoré ako výsostný nositeľ štátnej moci (zverenej mu v demokratických štátoch občanmi) musí na svojom území plniť. Tieto oprávnenia sú často invazívneho charakteru, a preto je nevyhnutné zabezpečiť legalitu, legitimitu a proporcionalitu ich použitia. Toto je zabezpečené kreovaním účinného systému protiváh. Okrem štandardných kontrolných mechanizmov tvorí tento systém protiváh aj právna regulácia služobného pomeru kmeňových príslušníkov bezpečnostného aparátu. Štát, ako aj bezpečnostný aparát, je abstraktný pojem, právna entita bez reálnej fyzickej existencie, a preto môže svoje štátomocenské povinnosti plniť len prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere a ktoré sú jediné objektívne spôsobilé plniť úlohy a realizovať potrebné úkony.
1. Služobný pomer
Služobný pomer príslušníkov bezpečnostných zložiek upravuje zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene adoplnení niektorých ďalších zákonov vznení neskorších predpisov a zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákonač. 378/2015 Z. z. Ďalšie časti príspevku budú venované služobnému pomeru podľa zákonač. 73/1998 Z. z., ktorý je všeobecne záväznou právnou normou upravujúcou služobný pomer príslušníkov väčšiny bezpečnostných zborov.(3)
Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Zákon všeobecne používa pojem policajt,(4) ktorým sa podľa § 1 ods. 3 rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Národného bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Zároveň zákon definuje policajta ako fyzickú osobu, ktorá je v služobnom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z. a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.
Zákon č. 73/1998 Z. z. ustanovuje striktné podmienky, ktoré musí osoba, ktorá sa uchádza oprijatie do služobného pomeru, kumulatívne splniť. Ide o ustanovenie prísnejších podmienok ako sú podmienky ustanovené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi oblasť štátnozamestnaneckých pomerov alebo oblasť pracovných pomerov. Dôvodom je osobitný druh oprávnení, ktorými budú po prijatí do služobného pomeru disponovať, aby mohli efektívne plniť úlohy štátu v oblasti bezpečnosti. Cit. zákon okrem podmienok prijatia do služobného pomeru pomerne podrobne upravuje povinnosti policajta, ktorých enumerácia je obsiahnutá v § 48 ods. 3, čo je taktiež odôvodnené špecifickým charakterom úloh, ktoré majú plniť a osobitnými prostriedkami, ktoré na to môžu využiť, ako aj osobitným systémom sociálneho zabezpečenia.
Vo vzťahu k charakteru služobného pomeru považujem za dôležité poukázať na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že služobný pomer príslušníkov, resp. policajtov je svojou povahou inštitútom verejného práva – ide o právny pomer štátnozamestnanecký. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu – rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a počas celej doby svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, skončenia služobného pomeru, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov do vzťahov, založených na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach policajtov. Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov. Špecifický charakter služobného pomeru konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 2Sžo/20/2008 konštatoval, že zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov avnadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie avyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov azamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To vkonečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších ako iné zákony (napr. Zákonník práce).“
Poskytovanie nižšej miery právnej ochrany vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Pellegrin proti Francúzsku rozsudok z 8.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku rozsudok z 27.6.2000 týkajúci sa sťažnosti č. 30979/96) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa týka prepustenia osôb zo služobného pomeru a posudzovania porušenia služobných povinností (napr. sp. zn. 4 Sž/118/2002, 4 Sž/75/2002, 5Sž/35/2002). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti niekoľkokrát uviedol, že osoby v služobnom pomere k štátu musia byť posudzované oveľa prísnejšie, ako je tomu u bežných civilných ľudí, nakoľko ide o špecifický charakter činnosti v bezpečnostných orgánoch štátu. Zákon o štátnej službe teda priznáva nadriadenému vyššiu mieru disponovania s policajtom, pretože v týchto zložkách sa realizuje systém vojenského velenia a právne vzťahy v týchto zložkách sú založené na princípe subordinarity a vydávania pokynov a rozkazov; právne vzťahy založené podľa Zákonníka práce sú na rozdiel od týchto vzťahov založené na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom.(5)
2. Disciplinárna zodpovednosť policajta
Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Jej porušením vzniká u policajtov disciplinárna zodpovednosť. Ide o disciplinárne previnenie, ktoré je v § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. definované ako zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Za disciplinárne previnenie zákon č. 73/1998 Z. z. považuje aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (§ 52 ods. 2). Zákon v poznámke pod čiarou zároveň odkazuje na § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Zákon o priestupkoch v § 10 ustanovuje, že osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona. Ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo s účinnosťou od 01. 03. 2012 zrušené zákonom č. 79/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb.o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov Toto ustanovenie však bolo opätovne začlenené do zákona č. 73/1998 Z. z. zákonom č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 01. 05. 2013.
V kontexte uvedených „legislatívnych rošád“ považujeme za dôležité poukázať na skutočnosť, že policajti, vzhľadom na už vyššie uvedený špecifický charakter ich úloh a oprávnení, nemôžu byť posudzovaní ako tzv. „civilné osoby“. V praxi často dochádza k situáciám, kedy konanie, ktoré má zdanlivo znaky priestupku, pretože svojim rozsahom prekročilo limity ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je konaním protiprávnym, ak sa ho dopustí policajt pri plnení svojich úloh. Pri týchto konaniach musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:
- konania sa dopustil policajt,
- išlo o plnenie služobných úloh a
- boli splnené iné podmienky ustanovené osobitnými predpismi.
Inou podmienkou ustanovenou osobitnými predpismi je napr. podmienka ustanovená v § 16 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to podmienka zákonom tolerovaného excesu z povinnosti dodržiavať maximálnu stanovenú rýchlosť – požaduje sa interným aktom riadenia definovaný okruh špeciálnych úloh/nevyhnutné definovať okruh špeciálnych úloh, pri ktorých sa toleruje exces z povinností interným aktom riadenia.
V súvislosti s disciplinárnou zodpovednosťou policajta/ov je potrebné poukázať na ust. § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré ustanovuje, že policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Ide o ďalšie ustanovenie, ktoré deklaruje osobitné postavenie policajta, ktorý sa ani mimo výkonu služby nemôže správať spôsobom, ktorý by mohol narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Nemusí ísť bezpodmienečne o konanie „contra legem“, ale môže ísť o konanie, ktoré nie je úplne spoločensky akceptované. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Sž-o-NS 84/2004 veľmi výstižne vyjadril charakter služobného pomeru policajtov, keď konštatoval, že každý policajt má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojim chovaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že akékoľvek konanie policajta, ktorým poruší povinnosť ustanovenú Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených sa prejedná v rámci disciplinárneho konania podľa zákona č. 73/1998 Z. z., a to bez ohľadu na to, či sa ho policajt dopustil pri plnení úloh alebo v súvislosti s ním, resp. v čase služby alebo mimo času služby.
3. Vybrané aspekty disciplinárneho konania
Disciplinárne konanie je upravené v § 52 až 62 zákona č. 73/1998 Z. z. Ide o úpravu, ktorá nie je komplexná, a preto je potrebné aplikovať ustanovenia XII. časti zákona č. 73/1998 Z. z., ktorá zároveň pripúšťa aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Ust. § 56 ods. 1 cit. zákona, ktoré ustanovuje, že pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav, policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, je vyjadrením princípu materiálnej pravdy.
V disciplinárnom konaní rozhoduje nadriadený policajta alebo minister vnútra Slovenskej republiky.(6) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia je konajúci služobný orgán povinný prihliadať na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
O uložení disciplinárneho opatrenia možno rozhodnúť do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku, resp. disciplinárneho previnenia.
Disciplinárnym opatrením je
- a) písomné pokarhanie,
- b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,
- c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu najviac jedného roka,
- d) zákaz činnosti,
- e) prepadnutie veci.
Uvedená enumerácia ustanovuje opatrenia, ktorými môže byť sankcionované disciplinárne previnenie alebo priestupok. Usporiadanie uvedených opatrení zároveň vyjadruje ich intenzitu, a konajúci služobný orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť, prečo uložil opatrenie príslušného stupňa, napr. zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu najviac jedného roka, a prečo nepostačuje napr. písomné pokarhanie.
Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených písmenách a) až c). Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála. Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v písmene a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v písmenách a) a b) nemožno uložiť súčasne. Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak policajtovi, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer.
Podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie sa neuloží, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka. Výčitku nemožno subsumovať pod disciplinárne opatrenia. Ide o samostatný inštitút, ktorého účelom je náprava policajta, ktorý sa dopustil disciplinárneho previnenia.
V nadväznosti na formu rozhodnutia uvádzame, že príslušný služobný orgán rozhoduje disciplinárnym rozkazom, ktorého náležitosti však nie sú expressis verbis ustanovené v rámci ustanovení upravujúcich disciplinárne konanie a per analogiam je potrebné aplikovať ust. § 241 zákona č. 73/199 Z. z. Podľa § 241 ods. 1 cit. zákona rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci aobsahovať výrok, odôvodnenie apoučenie o odvolaní. Vpísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Dovoľujeme si v tejto súvislosti poukázať aj na § 241 ods. 2 cit. zákona, ktoré ustanovuje obsahové náležitosti výrokovej časti rozhodnutia. Ide však o ustanovenie generálne upravujúce náležitosti výrokovej časti rozhodnutí súvisiacich so služobným pomerom. Uvedenú úpravu považujeme za nedostatočnú, nakoľko medzi náležitosťami výrokovej časti absentuje povinnosť uviesť opis skutku, čo je nevyhnutné z dôvodu posudzovania totožnosti skutku aprávnej istoty účastníkov konania. Zákon opriestupkoch, ktorý upravuje konanie týkajúce sa porušenia administratívnoprávnych povinností civilnými fyzickými osobami, ktoré je vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu alternatívnym konaním, a to vnadväznosti na právny status páchateľa, upravuje náležitosti výrokovej časti rozhodnutia opriestupku podrobnejšie. Podľa § 77 zákona opriestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
Na margo náležitostí disciplinárneho rozkazu Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 6Sžo/30/2011, konštatoval, že v rozhodnutí správneho orgánu musí byť jednoznačne vymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorý má byť konaním zakladajúcim jeho disciplinárnu zodpovednosť. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení disciplinárneho opatrenia je uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá disciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu uvedenej právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V disciplinárnom konaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá skutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým rozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Neuvedenie skutku vo výroku rozhodnutia považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za formálny nedostatok rozhodnutia správneho orgánu.
Vcit. rozsudku použil Najvyšší súd Slovenskej republiky analógiu s trestnoprávnou úpravou, avšak domnievame sa, že na disciplinárne konanie možno per analogiam aplikovať aj právnu úpravu trestania priestupkov obsiahnutú v zákone o priestupkoch.
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Vyhlásením rozhodnutia je disciplinárne opatrenie uložené.
V súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením nevzniká prekážka, ktorá by služobnému orgánu bránila realizovať ďalšie personálne opatrenia, a to prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. zdôvodu, že porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn 7Sž/132/2003 konštatoval, že, to že priestupok, ktorého sa dopustil žalobca ako policajt sa v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. prejednal v rámci disciplinárneho konania podľa § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a okolnosť, že žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie, preto podľa názoru súdu nemožno v súvislosti s prepustením zo služobného pomeru považovať za dvojitý postih. Rovnaký záver konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 5 Sž/110/02, v ktorom uviedol, že v súvislosti s námietkou žalobcu, že bol už za predmetný skutok disciplinárne potrestaný, súd konštatuje, že prijatie disciplinárneho opatrenia samo o sebe nevylučuje, aby nadriadený voči policajtovi prijal aj personálne opatrenie podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.
Použité súdne rozhodnutia:
Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
4Sž/118/2002 4Sž/75/2002 5Sž/35/2002 5Sž/110/2002 7Sž/132/2003 1Sž-o-NS 84/2004 17Co/331/2006 2Sžo/20/2008 1Sžo/31/2008, 6Sžo/30/2011
Rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
Pellegrin proti Francúzsku rozsudok z 8.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku rozsudok z 27.6.2000 týkajúci sa sťažnosti č. 30979/96
Poznámky
- 1) Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta, Katedra správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva, Hornopotočná 23.
- 2) „Tento referát bol vyhotovený v rámci projektu VEGA (č. 1/0092/13) „Princípy administratívnoprávnej-zodpovednosti –právna úprava a právna prax“
- 3) Úprave služobného pomeru podľa zákona č. 200/1998 Z. z. azákona č. 281/2015 Z. z. nebude v príspevku z dôvodu jeho rozsahu venovaná osobitná pozornosť.
- 4) Vpríspevku bude používaný pojem policajt alebo príslušník.
- 5) 1Sžo/31/2008, 17Co/331/2006
- 6) Podľa § 1 ods. 4 písm. c) zákona 73/1998 Z. z. sa ministrom vnútra Slovenskej republiky rozumieaj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.
Autor
JUDr. Michal Aláč PhD.