Abstrakt

Slovenská informačná služba bola zriadená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov ako integrovaná civilná spravo- dajská služba, t. j. ako služba plniaca úlohy na úseku vnútorného aj zahraničného spravodajstva. Keďže slo- venská informačná služba plní špeci cké úlohy, bolo nevyhnutné špeci ckým spôsobom upraviť aj podmienky použitia osobitných prostriedkov, ktoré je oprávnená používať pri plnení svojich úloh. Jedným z týchto osobit- ných prostriedkov sú aj informačno-technické prostriedky, ktoré invazívnym spôsobom umožňujú Slovenskej informačnej službe získavať informácie a tým plniť zákonom ustanovené úlohy.

Abstrakt EN: Slovak Intelligence Service was established by the National Council of the Slovak Republic no. 46/1993 Coll. e Act on the Slovak Intelligence Service as an integrated civilian intelligence, i. e. as a service ful lling tasks in the eld of internal and even external intelligence. As the Slovak Information Service per- forms a speci c task, it was necessary in a to modify in speci c way conditions of using special equipment that is authorized to use in ful lling its role. One of these special means are also technical-intelligence means by which in invasive way allows the Slovak Information Service to obtain information to perform the tasks laid down by law.

I. Definícia informačno-technického prostriedku in generalis 

Informačno-technický prostriedok je ako pojem „endemitom“ slovenského právneho poriad- ku. Jeho legálna de nícia je ustanovená v § 10 ods. 21 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poria- dok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a v § 2 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskor- ších predpisov (ďalej len „zákon č. 166/2003 Z. z.“). 

Podľa Trestného poriadku sa informačno-technickými prostriedkami na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpo- čúvaní a zázname prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. 

Podľa zákona č. 166/2003 Z. z. sú informačno-technickými prostriedkami na účely cit. záko- na najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajovaným spôsobom pri 

1. a) vyhľadávaní, otváraní, skúmaní a vyhodnocovaní poštových zásielok a iných dopravovaných zásielok, 
2. b) získavaní obsahu správ prenášaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí vrátane odpočúvania telefónnej komunikácie, 
3. c) vyhotovovaní obrazových, zvukových, obrazovo-zvukových alebo iných záznamov. 

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca pri kreovaní citovanej de nície ne- zohľadňoval funkcionalitu, štruktúru alebo zloženie prostriedkov, t. j. nede noval prostried- ky z technického hľadiska, ale ako de ničný faktor zvolil iný atribút – to, či nejaký prostriedok možno považovať za informačno-technický prostriedok závisí od účelu a od spôsobu využitia jeho funkcionalít alebo vlastností. In generalis za informačno-technický prostriedok možno po- važovať akýkoľvek prostriedok využívaný orgánmi štátnej moci na zasahovanie do práva na sú- kromie a vytvorenie výsledku, na ktorom budú zachytené informácie týkajúce sa súkromia dot- knutej osoby. Napríklad len také použitie zariadenia na vyhotovovanie obrazových záznamov možno považovať za použitie informačno-technického prostriedku, ktoré je realizované utajo- vaným spôsobom orgánom štátnej moci a predmetným použitím dochádza k zásahu do súkromia dotknutej fyzickej osoby.

Uvedené legálne de nície sú veľmi podobné, avšak je potrebné konštatovať, že defnícia ustanovená Trestným poriadkom neobsahuje pojem „iný záznam“, čím zákonodarca znač- ne obmedzil univerzálny charakter de nície informačno-technického prostriedku. Ako už bolo uvedené, za informačno-technický prostriedok možno považovať akýkoľvek prostrie- dok, ak je používaný spôsobom anticipovaným zákonom o ochrane pred odpočúvaním, resp. Trestným poriadkom. Na túto skutočnosť re ektuje práve ust. § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 166/2003 Z. z.už uvedeným pojmom „iný záznam“. Práve výklad tohto pojmu v aplikačnej praxi spôsobuje problémy. V kontexte znenia uvedeného ustanovenia často dochádza k myl- nému záveru, že pojem „iný záznam“ je ekvivalentom pre zvukovo-obrazový záznam. Tento záver má oporu v znení § 114 Trestného poriadku, v ktorom sa používa pojem „vyhotovova- nie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov“. Pod pojem „iný záznam“ je však nevyhnutné subsumovať akýkoľvek záznam vyhotovený pomocou informačno-technic- kých prostriedkov. Môže ísť napríklad o vyhotovenie záznamu – kópie údajov nachádzajúcich sa v počítači záujmovej osoby alebo na pamäťovom médiu. Ide o obdobu inštitútu uchovania a vy- dania počítačových údajov podľa § 90 Trestného poriadku. 

Zároveň však zákonodarca prezumoval záver, že použitím informačno-technického pros- triedku sa vyhotoví iný záznam, avšak z pohľadu aplikačnej praxe by bol vhodnejší pojem pou- žitý v ust. § 7 zákona č. 166/2003 Z. z., a to iný výsledok. Napr. pri použití chemického činidla ako informačno-technického prostriedku bude výsledkom nejaká zlúčenina, výsledkom je teda nejaký hmotný substrát, a preto by bol takýto výsledok výstižnejšie nazvať iný výsledok, než iný záznam. 

Z definície pojmu informačno-technického prostriedku podľa Trestného poriadku, ako aj podľa zákona č. 166/2003 Z. z. zákonodarca vyňal použitie predmetného prostriedku pri záme- ne obsahu zásielok. Obsah zásielky však z technického hľadiska nemožno zameniť bez otvore- nia zásielky, resp. bez narušenia jej vonkajšieho obalu. Bez narušenia vonkajšieho obalu možno zameniť obsah len takým spôsobom, že dôjde k použitiu inej, na tieto účely vytvorenej zásielky, ktorá bude mať požadovaný obsah a jej vonkajší vzhľad bude identický so zásielkou, ktorej ob- sah bolo potrebné zameniť. 

II. Podmienky použitia informačno-technického prostriedku v podmienkach Slovenskej informačnej služby 

Slovenská informačná služba bola zriadená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SIS“) ako integrovaná civilná spravodajská služba, t. j. ako služba plniaca úlohy na úseku vnú- torného aj zahraničného spravodajstva. Mala tzv. „pure intelligence pro le“, čiže bola spravodaj- skou službou bez výkonných právomocí a jej úlohou bolo získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o určenom okruhu hrozieb. Jej spravodajský charakter nebol expressis verbis vyjadre- ný v zákone o SIS, v ktorom bola de novaná ako štátny orgán, ale vyplýval z vymedzenia jej vec- nej pôsobnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o SIS bola Slovenská informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti oprávnená získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o 

1. a) činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, 
2. b) činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky, 
3. c) aktivite cudzích spravodajských služieb, 
4. d) organizovanom terorizme, 
5. e) skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, 
6. f) ohrození alebo úniku údajov obsahujúcich skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva. 

Aktuálny spoločenský vývoj si vyžiadal, aby Slovenská informačná služba zamerala svoju činnosť na ďalšiu hrozbu. Touto hrozbou bol organizovaný zločin, ktorý začal prerastať do všetkých oblastí spoločenského života a bolo nevyhnutné jeho spravodajské rozpracovanie, a preto došlo k rozšíreniu vecnej pôsobnosti Slovenskej informačnej služby zákonom č. 256/1999 Z. z. kto- rým sa mení a dopĺňa zákon č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, ktorý medzi objekty jej spravodajského záujmu ustanovil aj organizovaný zločin. 

Ďalšia výrazná zmena právneho postavenia a rozšírenie pôsobnosti Slovenskej informačnej služby bolo realizované v kontexte teroristických útokov, ku ktorým došlo v Európe v roku 2015. V rámci prijatia tzv. protiteroristického balíka zákonov bol zákonom č. 444/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to konkrétne novelizačným článkom III, novelizova- ný zákon o SIS. Uvedeným zákonom došlo k zmene samotnej podstaty Slovenskej informačnej služby. S účinnosťou zákona, t. j. od 1. 1. 2016, sa Slovenská informačná služba stala všeobec- nou bezpečnostnou a spravodajskou službou Slovenskej republiky, čím došlo k zmene jej čis- to spravodajského charakteru na službu, ktorá má špeci kovaný rozsah výkonných právomocí. Ide napríklad o oprávnenie zameniť vec za inú vec, ak je to nevyhnutné na účely získania infor- mácie alebo zabránenia vzniku závažnej ujmy na bezpečnosti štátu, hospodárskych záujmoch štátu alebo ochrane utajovaných skutočností. Zámenu veci môže však Slovenská informačná služba vykonať len na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu súdu príslušného podľa osobitného predpisu. Týmto predpisom je zákon č. 166/2003 Z. z. Zároveň zákonodarca ustanovil podmienku proporcionality spočívajúcu v tom, že zámenou veci nesmie vzniknúť na týchto záujmoch väčšia ujma ako tá, ktorá by hrozila použitím zamieňanej veci. Ďalším novým oprávnením zvýrazňujúcim bezpečnostný charakter Slovenskej informačnej služby je predstie- raný prevod veci. Predstieraným prevodom veci je podľa § 11 ods. 8 zákona o SIS predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu veci, na držanie ktorej sa vyžaduje osobitné povole- nie alebo držanie ktorej je zakázané. Podľa cit. ustanovenia je možné vykonať predstieraný prevod veci na základe predchádzajúceho písomného súhlasu sudcu súdu príslušného podľa zá- kona č. 166/2003 Z. z., ak je to potrebné na účely získania informácie alebo zabránenia vzniku závažnej ujmy na bezpečnosti štátu, hospodárskych záujmoch štátu alebo ochrane utajovaných skutočností. Zákonom č. 444/2015 Z. z. bol do zákona o SIS zavedený aj inštitút zamedzenia prevádzky webového sídla alebo prístupu na doménové meno, ak prevádzkou takéhoto webo- vého sídla alebo doménového mena dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo pro- pagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia. Túto povinnosť má osoba, ktorá pre- vádzkuje webové sídlo alebo poskytuje doménové meno, a to na základe príkazu sudcu, ktorý príkaz vydáva na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby. Posledným bezpečnostným oprávnením je oprávnenie Slovenskej informačnej služby realizovať primerané bezpečnostné opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie aktivitám a ohrozeniam, ktoré spadajú do jej pôsob- nosti alebo ak je to potrebné na realizáciu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky. Týmto oprávnením však Slovenská informačná služba disponuje od 1. 7. 2010, kedy bol zákon o SIS novelizovaný zákonom č. 151/2015 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niekto- rých zákonov. Zákon neustanovuje de níciu pojmu primerané bezpečnostné opatrenia, a tak na základe výkladu môžeme konštatovať, že ide o akékoľvek opatrenie realizované Slovenskou in- formačnou službou, rešpektujúc podmienku proporcionality, ktoré je nevyhnutné realizovať na ochranu záujmov Slovenskej republiky. 

Ako už bolo uvedené, zákonom č. 444/2015 Z. z. došlo k rozšíreniu, resp. špeci kácii vecnej pôsobnosti Slovenskej informačnej služby. S účinnosťou od 01. 01. 2016 Slovenská informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o 

1. a) činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej re- publiky, 
2. b) činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky, 
3. c) aktivite cudzích spravodajských služieb, 
4. d) organizovanej trestnej činnosti, 
5. e) terorizme, vrátane informácií o účasti na terorizme, jeho nancovaní alebo podporovaní, 
6. f) politickom a náboženskom extrémizme, extrémizme prejavujúcom sa násilným spôsobom a škodlivom sektárskom zoskupení, 
7. g) aktivitách a ohrozeniach v kybernetickom priestore, ak ohrozujú bezpečnosť štátu, 
8. h) nelegálnej medzinárodnej preprave osôb a migrácii osôb, 
9. i) skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky, 
10. j) ohrození alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného predpisu alebo me- dzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov. 

Podľa § 2 ods. 4 zákona o SIS v znení neskorších predpisov plní Slovenská informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov a úlohy vyplývajúce z medzi- národných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná a úlohy z dohôd o spolupráci s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami. 

Pri plnení svojich úloh je Slovenská informačná služba oprávnená používať osobitné pros- triedky, ktorými sú 

a) informačno-operatívne prostriedky, 
b) informačno-technické prostriedky, 
c) technické prostriedky,
d) osobitné nančné prostriedky. 

Slovenská informačná služba je za dodržania podmienok ustanovených zákonom č. 166/2003 Z. z. oprávnená používať informačno-technické prostriedky na plnenie úloh v rozsahu celej svo- jej vecnej pôsobnosti ustanovenej v § 2 zákona o SIS. Ich použitie je podmienené len dodržaním zásad legality, legitimity a proporcionality a samozrejme subsidiarity zásahu. Zásada proporcio- nality je vyjadrená v ust. § 3 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z., podľa ktorého informačno-tech- nický prostriedok možno použiť len vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a zahraničnopolitických záuj- mov štátu, bezpečnosti a obrany štátu, získavanie informácií zo zahraničných zdrojov, predchá- dzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných a ak dosiahnutie tohto účelu inak by bolo neúčinné alebo podstatne sťažené. Použitím informačno-technického prostriedku sa môže základné právo alebo sloboda obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a nie dlhšie, ako je to nevyhnutné na dosiahnutie zákonom uznaného cieľa, na ktorý slúži. Dodržanie zásady subsidiarity, ktorá je doplnením princípu proporcionality nie je expressis verbis upravená ako povinnosť v žiadnom ustanovení zákona č. 166/2003 Z. z. a len konkludentne vyplýva z ust. § 4 ods. 3 písm. b) cit. zákona, podľa ktorého je žiadateľ o udelenie súhlasu, v tomto prípade Slovenská informačná služba, povinný uviesť informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva žiadosť. Mož- nosť použitia informačno-technických prostriedkov v pôsobnosti Slovenskej informačnej služ- by nie je podmienená expressis verbis žiadnou úrovňou poznatkov. Je však úlohou príslušného súdu, ako aj Slovenskej informačnej služby dbať na to, aby bola vždy dodržaná zásada legality, legitimity a proporcionality zásahu do súkromia dotknutej osoby. 

Ako už bolo uvedené, použitie informačno-technických prostriedkov v pôsobnosti Sloven- skej informačnej služby je obmedzené len rozsahom jej pôsobnosti a nie je obmedzené skutko- vými podstatami konkrétnych trestných činov, čo je dôsledkom toho, že Slovenská informačná služba neparticipuje na konaní a ani sa primárne nepodieľa na zisťovaní a odhaľovaní trestnej činnosti. Úlohou Slovenskej informačnej služby je získavanie informácií o hrozbách pre záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, ktoré však nemusia bezpodmienečne napĺňať trestnoprávne znaky, resp. napĺňať znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu. 

Z § 2 ods. 2 zákona o SIS vyplýva, že Slovenská informačná služba získava, sústreďuje a vy- hodnocuje informácie aj o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky a informácie potrebné na realizáciu jej zahranič- nopolitických záujmov. Na uvedenú úlohu Slovenskej informačnej služby re ektuje ust. § 3 zá- kona č. 166/2003 Z. z., ktoré ustanovuje, že informačno-technické prostriedky možno v pôsob- nosti Slovenskej informačnej služby použiť aj mimo územia Slovenskej republiky v rozsahu úloh podľa osobitných predpisov. 

Zároveň je potrebné na tomto mieste poukázať, že Slovenská informačná služba nie je opráv- nená použiť informačno-technický prostriedok bez písomného súhlasu príslušného sudcu ude- leného ex ante. 

III. Výsledok použitia informačno-technického prostriedku 

Zo zákonom zavedenej de nície informačno-technických prostriedkov je zjavné, že ide o pros- triedky a zariadenia alebo ich súbory, ktoré môžu viesť a často aj vedú, vzhľadom na svoju tech- nickú špeci káciu, k vytvoreniu odlišných výsledkov, avšak vždy vznikne hmotný výsledok. Ako už bolo uvedené, na univerzálny, možno až vágny, charakter de nície informačno-technického prostriedku re ektuje § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 166/2003 Z. z., ktorého účelom je subsumovať pod pojem „iný záznam“ všetky výsledky z použitia informačno-technického prostriedku, ktoré nemožno subsumovať pod obrazový alebo zvukový záznam. 

Z pohľadu právnej teórie však možno in generalis konštatovať, že výsledkom použitia infor- mačno-technického prostriedku je záznam alebo iný výsledok,(2) pretože nejde vždy o obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam. Napríklad pri použití informačno-technického pros- triedku podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 166/2003 Z. z. na zaznamenávanie elektronických textových správ, je výsledkom textový prepis znenia správ. Taktiež, ako už bolo uvedené, výsled- kom použitia chemického prostriedku ako informačno-technického prostriedku je zlúčenina a nie vyhotovený obrazový záznam o priebehu použitia informačno-technického prostriedku. 

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 97/2012 vyslovil výkladové pravid- lo pojmu „iný výsledok“, keď konštatoval, že nevidí príčinnú súvislosť medzi návrhom zničiť všetky písomnosti a predmetom konania, ako bol vymedzený uznesením o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že písomnosti, ktoré sú súčasťou súdnych spisov, nevyplývajú z aktívnej činnosti krajského súdu a ani svojím obsahom nie sú vý- sledkom použitia informačno-technických prostriedkov. Z týchto dôvodov Ústavný súd Sloven- skej republiky tomuto návrhu sťažovateľa nevyhovel. Z uvedeného dôvodu nemožno pod pojem „iný výsledok“ subsumovať písomnosti, ktoré sú výsledkom spravodajsko-analytickej činnosti, ale len priame výstupy z použitia informačno-technického prostriedku. 

Zároveň je z pohľadu právnej teórie, ako aj praxe, možné rozdeliť výsledky použitia infor- mačno-technických prostriedkov na originárne výsledky, tzv. primárne výsledky a odvodené informácie alebo výsledky, tzv. sekundárne výsledky. Primárnym výsledkom je priamy výstup získaný použitím informačno-technického prostriedku, t. j. v príslušnej technickej podobe pr- votný produkt použitia konkrétneho druhu informačno-technického prostriedku. Za primárny výsledok použitia informačno-technického prostriedku je potrebné z dôvodu ochrany dotknu- tých osôb považovať aj kópiu záznamu alebo iného výsledku z použitia informačno-technického prostriedku a jeho doslovný prepis. 

Za sekundárne výsledky z použitia informačno-technických prostriedkov možno považovať produkty spravodajsko-analytickej činnosti, ktoré môžu vychádzať z informácií obsiahnutých v primárnych výsledkoch z použitia informačno-technických prostriedkov a z informácií zís- kaných použitím iných prostriedkov, napr. informačno-operatívnych prostriedkov alebo z inej činnosti spravodajskej služby. 

IV. Nakladanie s výsledkami informačno-technického prostriedku(3)

Kópiu zvukového, obrazového alebo zvukovo-obrazového záznamu (ďalej len „záznam“), kto- rý bol vyhotovený použitím informačno-technického prostriedku, možno postúpiť len vecne a miestne príslušnému štátnemu orgánu, ak záznam môže byť dôkazom v konaní vedenom pred príslušným štátnym orgánom v medziach jeho zákonom ustanovenej právomoci. Uvedený zá- kaz neplatí, ak ide o postúpenie záznamu alebo jeho kópie v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organi- záciami podľa osobitného predpisu a tiež na účely jeho jazykového prekladu, odtajnenia vrátane jeho dešifrovania alebo dekódovania, ak osoba, ktorej sa má záznam alebo jeho kópia takto po- skytnúť, podpíše vyhlásenie o mlčanlivosti. Vecne a miestne príslušný štátny orgán, ktorému bol záznam postúpený, nesmie vyhotoviť kópiu záznamu ani záznam alebo jeho prepis poskytnúť k nahliadnutiu či skopírovaniu inej osobe, inému štátnemu orgánu alebo orgánu územnej sa- mosprávy alebo inej samosprávy. Uvedená výnimka zo zákazu postúpiť záznam bola do zákona č. 166/2003 Z. z. zapracovaná na základe požiadaviek aplikačnej praxe s účinnosťou od 1. 1. 2016 zákonom č. 404/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane súkromia pred neoprávne- ným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov. Najmä s výrazným náras- tom hrozieb nadnárodného charakteru oprávnené orgány štátu, vrátane Slovenskej informačnej služby, získavali z použitia informačno-technických prostriedkov záznamy a iné výsledky, ktoré bolo nevyhnutné preložiť do úradného jazyka, resp. bolo potrebné vykonať iné odborné zásahy (napr. zašifrované informácie), aby bolo možné informácie zo záznamu, resp. iného výsledku spravodajsko-analyticky spracovať. 

Považujeme však za dôležité poukázať na to, že cit. ustanovenie nere ektuje na skutočnosť, že z použitia informačno-technického prostriedku môže vzniknúť aj iný výsledok a z dikcie rele- vantných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, či zákonodarca opomenul túto skutočnosť ale- bo chcel uvedený zákaz naviazať len na kópiu záznamu. 

Po použití informačno-technického prostriedku, resp. po spravodajsko-analytickom spraco- vaní získaných informácií Slovenská informačná služba môže 

1. a) pokračovať v spravodajskej činnosti, ak je potrebné ďalej rozpracúvať hrozbu, 
2. b) postúpiť spravodajský produkt zákonným príjemcom, ak je to potrebné na ich rozhodovacie procesy, a naďalej pokračovať v spravodajskej činnosti alebo ju ukončiť, alebo 
3. c) ukončiť spravodajskú činnosť, ak sa hrozba nepotvrdila a záznamy alebo iné výsledky z použitia informačno-technických prostriedkov zničiť. 

V aplikačnej praxi často vyvstáva otázka, či je možné záznamy alebo iné výsledky z použitia informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z. použiť v trestnom konaní. Zastávame názor, že z legislatívneho hľadiska zákonodarca vytvoril podmienky na trestno-pro- cesné využitie tzv. spravodajských záznamov alebo iných výsledkov z použitia informačno-tech- nických prostriedkov. Trestný poriadok v ust. § 119 ods. 2 ustanovuje, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Týmto osobitným predpisom je, okrem iných, práve zákon č. 166/2003 Z. z., ktorý túto možnosť expressis verbis ustanovuje v § 7 ods. 2, podľa ktorého, ak sa majú informácie získané použitím informačno-technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní, vyhotoví orgán štátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia informačno-technického prostriedku. K písomnému zázna- mu orgán štátu priloží záznam a jeho doslovný prepis. Informácie získané použitím informač- no-technického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s kto- rou možno použiť informačno-technický prostriedok. Z citovaných ustanovení jednoznačne vy- plýva vôľa zákonodarcu vytvoriť orgánom činným v trestnom konaní a spravodajským službám legislatívnu možnosť použiť informácie získané zákonným spôsobom podľa zákona č. 166/2003 Z. z. pri plnení zákonom ustanovených úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti a na úseku boja proti zločinnosti. Je nepochybné, že oba dotknuté záko- ny, a to Trestný poriadok ako aj zákon č. 166/2003 Z. z., napĺňajú požiadavku legality, legitimi- ty a proporcionality zásahu do súkromia s dôrazom na subsidiárny charakter tohto zásahu a na obligatórnu aprobáciu zásahu príslušným sudcom. 

Pri možnosti využitia informácií získaných z použitia informačno-technických prostriedkov podľa zákona č. 166/2003 Z. z. v trestnom konaní je potrebné prihliadať aj na záujmy spoločnosti a na úlohy trestného práva. Aj keď právo na súkromie je jedno z najdôležitejších práv osoby, nie je možné ho vykladať extenzívne a dogmaticky a nadraďovať ho nad ostatné práva. Pri vý- klade cit. ustanovení Trestného poriadku a zákona č. 166/2003 Z. z. je dôležité prihliadať nie len na záujmy dotknutého jednotlivca, t. j. na právo na súkromie, ale aj na záujem verejnosti na zis- ťovaní a vyšetrovaní trestných činov a následnom zákonnom potrestaní ich páchateľov. 

Ak sa nedosiahol zákonom ustanovený účel, t. j. použitím nezistili sa skutočnosti význam- né na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu použitia informačno-technického prostriedku, orgán štátu, ktorý záznam vyhotovil, je povinný bezodkladne záznam zničiť. Povinnosť zničiť záznam, resp. iný výsledok z použitia informačno-technického prostriedku má štátny orgán aj vtedy, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rozpore so zákonom č. 166/2003 Z. z. (napr. bez súhlasu sudcu, použil sa informačno-technický prostriedok, ktorý nespĺňa podmien- ky podľa § 2 ods. 5 cit. zákona), a to do 24 hodín od protiprávneho použitia informačno-technic- kého prostriedku. Pri ničení záznamu alebo iného výsledku z použitia informačno-technické- ho poriadku je obligatórna prítomnosť príslušného sudcu. Keďže došlo k porušeniu zákonnosti použitia informačno-technického prostriedku, zákonodarca ustanovil povinnú účasť sudcu pri ničení záznamu, aby tým poskytol ochranu dotknutým osobám. 

Je dôležité, že povinnosť zničiť sa viaže len na záznam a iný výsledok použitia informač- no-technického prostriedku, t. j. primárny výsledok. Povinnosť zničiť sa nevzťahuje na sekun- dárne výsledky z použitia informačno-technického prostriedku, ktoré sú výsledkom spravodaj- sko-analytickej činnosti. S týmito sekundárnymi výsledkami z použitia informačno-technických prostriedkov je potrebné naložiť podľa § 17 ods. 6 zákona o SIS, podľa ktorého ak údaje uchová- vané v evidenciách už nie sú na plnenie ustanovených úloh potrebné, alebo ak je na to iný zákon- ný dôvod, je Slovenská informačná služba oprávnená tieto údaje uložiť spôsobom, ktorý zabráni každému, okrem súdu, v prístupe k nim. Z cit. ustanovenia vyplýva pre Slovenskú informačnú službu zákaz akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s údajmi obsiahnutými v evidenciách (a in- formačných systémoch), t. j. aj so sekundárnymi výsledkami z použitia informačno-technických prostriedkov. Slovenská informačná služba bola oprávnená údaje ničiť do 18. 10. 1999. Uvedené oprávnenie jej zaniklo s účinnosťou zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policaj- ného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej repub- liky a Železničnej polície, ktorým sa zároveň menil zákon o SIS. 

Zoznam použitej literatúry 

1. Čentéš, J.: Odpočúvanie – procesnoprávne a hmotnoprávne aspekty, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 250, ISBN: 978-80-8960-309-1 
2. Deset, M.: Prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie a právo na súkromie, Tr- nava: Typy Universitatis Tyrnaviensis, 2016, ISBN 978-80-8082-995-7 
3. Kyjac, Z.: Použitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní, Odpočúvanie a záznam teleko- munikačnej prevádzky, Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 307, ISBN 978-80-8168-266-7 

Poznámky

• 1) JUDr. Michal Aláč, PhD.,Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta. 
• 2) Pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 97/2012. 
• 3) Pozri aj Deset, M.: Prostriedky zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie a právo na súkromie, Trnava: Typy Universitatis Tyrnaviensis, 2016. 

Autor
JUDr. Michal Aláč PhD.

Zdroj
https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/03/informacno_technicke_prostriedky_web.pdf