SPRACÚVANIE BIOMETRICKÝCH ÚDAJOV NA ÚČELY DOCHÁDZKY – OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

Abstrakt

Príspevok rozoberá spracúvanie biometrických údajov na účely dochádzky, analyzuje pojmy biometria a biometrické údaje. Ďalej sú v ňom podrobne popísané právne možnosti v prípade spracúvania biometrických údajov v dochádzkových systémoch. Cieľom príspevku je poskytnúť aspoň základný pohľad na kľúčové problémy tejto oblasti práva.

1 ÚVOD

Rýchly rozvoj biometrických technológií a ich rastúce uplatňovanie v posledných rokoch vyžaduje podrobné skúmanie zperspektívy ochrany osobných údajov1. Široké anekontrolované používanie biometrie vedie kobavám v súvislosti s ochranou základných práv a slobôd jednotlivcov. Tento druh osobných údajov má zvláštnu povahu, pretože sa vzťahuje k charakteristikám správania a fyziológie jednotlivca a umožňuje jeho jednoznačnú identifikáciu2.

Spracovanie biometrických údajov sa teraz často používa pri automatizovaných postupoch autentizácia/verifikácia a identifikácia3, hlavne pre kontrolu vstupu ako do fyzicky existujúcich, tak aj virtuálnych oblastí (t. z. prístup k určitým elektronickým systémom alebo službám).

V minulosti sa používanie biometrie obmedzovalo predovšetkým na oblasť testovania DNA a odtlačky prstov. Zhromažďovanie odtlačkov prstov sa používalo hlavne pre účely presadzovania práva (napr. vyšetrovanie trestného činu). Ak spoločnosť podporuje rozvoj databáz odtlačkov prstov alebo iných biometrických databáz pre ďalšie bežné aplikácie, môže to viesť k zvýšeniu rizika možného opätovného použitia tretími stranami ako základ pre porovnávanie a výskum v rámci ich vlastných účelov bez toho, že by cieľom bol pôvodne sledovaný zámer, týmito tretími stranami môžu byť aj orgány presadzovania práva.

Zvláštna obava súvisiaca s biometrickými údajmi vyvoláva skutočnosť, že verejnosť môže rastúcim používaním týchto osobných údajov znecitlivieť voči vplyvom ich spracúvania na každodenný život. Napríklad používanie biometrie v školských knižniciach môže u detí znížiť povedomie o rizikách z hľadiska ochrany osobných údajov, ktoré na nich môže mať dopad v ich ďalšom živote.

2 ČO SÚ BIOMETRICKÉ ÚDAJE?

Biometria je metóda autentizácie založená na rozpoznávaní jedinečných biologických charakteristík subjektov – živé osoby. Metóda vychádza z presvedčenia, že niektoré biologické charakteristiky (morfologické, fyziologické) sú pre každého živého človeka jedinečné a nemeniteľné.

Biometria využíva jedinečné a opakovateľne identifikovateľné vlastnosti človeka (odtlačok prsta, črty tváre, DNA, tvar očného pozadia). Jednotlivé biometrické znaky človeka sa prevedú do elektronickej podoby v prípade automatizovaných systémov (existujú aj neautomatizované biometrické systémy) a je môže sa s nimi narábať ako s jedinečným kódom. Tieto údaje sú prenositeľné, overiteľné a je ich možné zakomponovať do identifikačných dokladov.

Biometrické údaje možno definovať ako biologické vlastnosti, fyziologické znaky, črty alebo opakovateľné činnosti, v prípade ktorých sú tieto vlastnosti a/alebo činnosti špecifické pre uvedeného jednotlivca a zároveň merateľné, aj keď spôsoby používané v praxi na ich technické meranie zahŕňajú určitý stupeň pravdepodobnosti. Typickým príkladom takýchto biometrických údajov sú odtlačky prstov, sietnica, tvar tváre, hlas, ale aj geometria ruky, štruktúry žíl alebo dokonca určitá hlboko zakorenená schopnosť alebo iná vlastnosť týkajúca sa správania (napríklad, vlastnoručný podpis, údery na klávesnici, osobitný spôsob chôdze alebo reči atď.)4.

Osobitosť biometrických údajov spočíva v tom, že tieto údaje sa môžu pokladať za obsah informácií o konkrétnom jednotlivcovi (Peter má tieto odtlačky prstov), ako aj za prvok na vytvorenie spojenia medzi informáciou a jednotlivcom (tohto predmetu sa dotkol niekto, komu patria tieto odtlačky prstov, a tieto odtlačky prstov zodpovedajú odtlačkom prstov Petra; tohto predmetu sa preto dotkol Peter). Tieto informácie ako také môžu slúžiť ako „identifikátory“. Biometrické údaje sa môžu vzhľadom na ich jedinečnú súvislosť s konkrétnym jednotlivcom používať na identifikáciu jednotlivca.

Tento duálny charakter sa objavuje aj v prípade údajov o DNA, ktoré poskytujú informácie o ľudskom tele a umožňujú jednoznačnú a jedinečnú identifikáciu osoby. Vzorky ľudských tkanív (napríklad vzorka krvi) sú zdrojmi biometrických údajov, ale samé o sebe nie sú biometrickými údajmi (napríklad odtlačok prsta je biometrickým údajom, ale prst samotný nie je biometrickým údajom).

Biometrickým údajom je podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.“) osobný údaj o fyzickej osobe, na základe ktorého je jednoznačne anezameniteľne určiteľná, napr. odtlačok prsta, odtlačok dlane, analýza deoxyribonukleovej kyseliny, profil deoxyribonukleovej kyseliny.

3 SPRACÚVANIE BIOMETRICKÝCH ÚDAJOV NA ÚČELY DOCHÁDZKY

Na Slovensku sa so spracúvaním biometrických údajov v súkromnej sfére stretávame hlavne v súvislosti so spracúvaným na účely dochádzky.

Biometrické údaje patria medzi osobitné kategórie osobných údajov. Zariadenia , ktoré snímajú odtlačok prsta, ale vo svojej pamäti si uchovávajú číselný vektor charakterizujúci odtlačok aj napriek tomu, že z tohto údaja nie je možné spätne získať obrázok odtlačku sú podľa zákona č. 428/2002 Z. z. v zmysle oficiálneho názoru Úradu na ochranu osobných údajov SR (ďalej len „Úrad“) považované za prostriedky spracúvania biometrických údajov. Obdobne sa posudzujú snímače geometrie … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. Marcela Macová

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/milniky_zborniky_2011_2018/Zbornik_Milniky_2011.pdf