Úvod
Na pozemných komunikáciách2 jazdí čoraz viac vodičov motorových vozidiel, ktorí vďaka znalostiam príslušných právnych predpisov, využívajú legislatívne nedostatky a medzery v zákonoch vo svoj prospech s cieľom vyhnúť sa prísnym postihom za spá- chaný protiprávny skutok (trestný čin alebo priestupok), ktorým ohrozili, či porušili bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Problémov, ktoré musia príslušné orgány v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky denne riešiť a vhodne na ne reagovať, je enormné množstvo, avšak jeden z nich možno praxou ozna- čiť za závažný, keďže v súčasnosti sa mnoho vodičov správa spôsobom, ktorý popíšeme v článku, a vďaka ktorému sa častokrát vyhnú prísnej sankcii, či trestu. Hoci je takého konanie vodičov známe už pomerne dlhú dobu, kompetentné orgány stále neupravili legislatívu tak, aby príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) disponoval účin- nými a “nepriestelnými“ zákonnými oprávneniami a prostriedkami, ktorými by vedel vzniknutú protiprávnu situáciu úspešne vyriešiť a nezodpovedný vodič by bol spravod- livo potrestaný. Pretože ak služobný zákrok vykonáva policajt, ktorý nie je dostatočne právne zdatný a argumentačne obratný, je veľká pravdepodobnosť, že úspešné vykona- nie služobného zákroku bude zmarené, prípadne že policajt bude disciplinárne postih- nutý za nezákonný postup pri výkone služobnej činnosti.
Policajti sú mnoho krát nútení riešiť skutky, keď sa vodič motorového vozidla uzamkne vo vozidle a akúkoľvek ďalšiu spoluprácu odmieta tým, že sa tvári, že spí a nevie o dianí okolo seba, prípadne vodič len sedí na sedadle a pozerá sa alebo sa premiestni na zadné sedadlá a nereaguje na výzvy policajtov.
Článok analyzuje relevantné zákonné postupy policajtov v týchto prípadoch, poukáže na nutnosť policajtov striktne dodržiavať zákonné ustanovenia vykonáva- nia služobných zákrokov a prinesie úvahy de lege ferenda, ktoré by mohli viesť k ze- fektívneniu vykonávania služobných zákrokov policajtami v prípadoch, ak sa vodič uzamkne vo vozidle.
Vymedzenie skutkových a právnych okolností problematiky
V praxi k uzamknutiu sa vodiča vo vozidle dochádza spravidla v nasledovných prípadoch a z nasledujúcich dôvodov:
1. Vodičvozidlajezjavnepodvplyvomnávykovejlátky,3čojepolicajtomzrejmé najmä zo spôsobu jeho jazdy, ktorá je nezvyčajne pomalá, alebo vozidlo vybo- čuje z jazdných pruhov alebo sa vodič správa iným spôsobom vzbudzujúcim podozrenie, že jazdí pod vplyvom alkoholu, či inej návykovej látky. Policajt dá vodičovi pokyn na zastavenie vozidla,4 následne vodič vozidlo zastaví a vo vo- zidle sa uzamkne – vodič, ktorý je pod vplyvom návykovej látky, sa dopúšťa buď priestupku alebo trestného činu, a to v závislosti od toho, či sa podrobí vyšetre- niu na zistenie prítomnosti návykovej látky v tele, alebo sa podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia návykovej látky odmietne, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. V prípade, ak sa vodič podrobil vyšetreniu na zistenie požitia návykovej látky, posudzovanie skutku závisí od množstva alkoholu, ktoré bolo u vodiča zistené.
Vodič, ktorý sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie prítomnosti návykovej látky, sa dopúšťa trestného činu (prečinu) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), v zmysle ktorého sa trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky dopúšťa ten, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dycho- vou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného
biologického materiálu. Za tento trestný čin môže byť páchateľ potrestaný
Podrobnosti o spôsobe zisťovania prítomnosti návykovej látky v organizme upravuje zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a pre- vádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pred alkoholizmom“), v zmysle ktorého z lekár- skej správy o výsledku laboratórneho vyšetrenia musí byť jasné, či sa v orga- nizme vyšetrovanej osoby nachádzal alkohol, omamná látka alebo psychot- ropná látka. Ak sa vykonáva vyšetrenie na alkohol, v lekárskej správe sa uvedie aj jeho množstvo. V prípade vyšetrenia na omamné látky alebo psy- chotropné látky sa za rozhodujúci výsledok považuje len výsledok labora- tórneho vyšetrenia odobratej krvi alebo iného biologického materiálu, rea- lizovaného v zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek.
Lekárske vyšetrenie sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach.
V súvislosti s odmietnutím sa podrobiť vyšetreniu treba poukázať na uzne- senie Okresného súdu v Pezinku č. 2T 136/2013, ktoré uvádza, že pojem „marenie dychovej skúšky“ je výraz pojmovo a obsahovo odlišný od pojmu „odmietnutie“, pričom iba výraz „odmietnutie“ je pojmovým znakom skut- kovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona. Pre samotné konanie páchateľa spočívajúce v tom, že dychovú skúšku opakovane maril tým, že nedostatočne fúkal do dycho- vého prístroja, nie je možné pre absenciu obligatórneho pojmového znaku „odmietnutia“ kvalifikovať ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Vodič, ktorý sa podrobí vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo inej návykovej látky s pozitívnym výsledkom, a ak je nameraná hodnota alkoholu (resp. inej návykovej látky) v tele vyššia ako 0,4762 mg/l (1‰), sa dopúšťa trestného činu (prečinu) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého „kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok“. Uvedená hranica alkoholu v tele nie je stanovená striktne zákonom, ale vyplýva z ustálenej judikatúry5, ktorá konštatuje, že hodnota vyššia ako 0,4762 mg/l spôsobuje (s poukazom na závery medicínskej vedy) stav vylučujúci spôsobilosť, a teda nemožnosť bezpečne viesť moto- rové vozidlo.6
Ak bol vodič vozidla za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch me- siacoch odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo bol za obdobný čin spáchaný pod vplyvom návykovej látky v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch postihnutý, je trest odňatia slobody až dva roky, a teda motivácia správať sa uzamknutím vo vozidle, a tým sa vyhnúť trestnému stíhaniu, ešte vyššia.
V prípade, ak sa vodič podrobil vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo inej návykovej látky s pozitívnym výsledkom, ktorý je do 0,4762 mg/l (vrátane) alkoholu alebo inej návykovej látky v tele, ide o priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch), v zmysle ktorého sa dopúšťa priestupku ten, kto ako „vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykona- ného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho or- ganizme“7. Za tento skutok sa uloží pokuta od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,
2. Vodič vozidla vedie vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia alebo počas zadržania vodičského preukazu, na výzvu policajta na zastavenie vozidlo zastaví a uzamkne v ňom – podmienky získania vodičského oprávnenia, ako aj dôvody zadržania vodičského preukazu a postup po- licajta pri zadržaní vodičského preukazu upravuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Osoba, ktorá
vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdcaalebo počas zadržania vodičského preukazu (okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, po- drobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spô- sobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodič- ského preukazu povolenú jazdu) sa dopúšťa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c), za ktorý jej hrozí pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. V prípade, ak by sa táto sankcia uložila osobe, ktorá nie je držiteľom vodičského oprávnenia, v praxi to znamená, že osoba počas doby, na ktorú jej bola uložená sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, nemôže získať vodičské oprávnenie.
Ten, kto vedie motorové vozidlo počas zadržania vodičškého preukazu sa dopúšťa trestného činu podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý ustanovuje skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Tohto trestného činu sa dopustí ten, „kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, vy- konáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti“. V prípade preukázania viny, bude vodič potrestaný trestom odňatia slobody až na dva roky.
3. Vodič vozidla sa dopustí akéhokoľvek iného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (najčastejšie prekročenie rýchlosti ustanove- nej zákonom, dopravnou značkou alebo dopravným zariadením), na výzvu na zastavenie vozidla vozidlo zastaví a ihneď sa vo vozidle uzamkne – ta- kýchto prípadov je menej, keďže sankcie pri týchto deliktoch nie sú spra- vidla až také prísne, ako pri prvých dvoch príkladoch. Hoci mnoho skutkov je možné prejednať už aj v rámci objektívnej zodpovednosti, tento postup by sa nemohol uplatniť, ak je policajtom známy vodič dopravného pro- striedku, a tak uzamkutie sa vo vozidle je spôsobom, ako sa postihu vyhnúť. Za iné porušenie pravidiel cestnej premávky je spravidla možné uložiť po- kutu do 100 eur, resp. do 300 eur, ak ide o porušenie pravidiel cestnej pre- mávky závažným spôsobom8 a je možné uložiť zákaz činnosti až do dvoch rokov.
Služobná činnosť policajta pri uzamknutí sa vodiča vo vozidle
V ďalšom texte sa budeme venovať výkladu, aký postup by prichádzal do úvahy, ak sa stane skutok uvedený v bode 1, teda vodič je zjavne pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, na pokyn policajta vozidlo zastaví, ale vo vozidle sa uzamkne a na akékoľvek ďalšie výzvy policajta úmyselne nereaguje. Ostatné proti- právne skutky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je možné riešiť ana- logicky.
V prípade služobnej činnosti9 policajta na úseku bezpečnosti a plynulosti cest- nej premávky, v rámci ktorej policajti zaregistrujú „podozrivé“ vozidlo, ktorého vodič javí známky protiprávneho konania, sú policajti povinní postupovať v súlade s § 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“), v zmysle ktorého policajt v službe je po- vinný v medziach zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.10 Policajt je aj v čase mimo služby povinný v medziach zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo maje- tok.11
V rámci objektívneho zistenia stavu veci, dá policajt vodičovi znamenie na za- stavenie dopravného prostriedku. Policajt dáva znamenie na zastavenie vozidla:
- a) zdvihnutímrukyalebozdvihnutýmzastavovacímterčom,alebosvietidlom vyžarujúcim svetlo červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu,
- b) z idúceho vozidla môže dávať toto znamenie kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom, alebo rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle,
- c) z idúceho vozidla možno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstražným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením podľa zá- kona o cestnej premávke.
Po tom, ako vodič vozidlo zastaví na mieste, ktoré určil policajt (v praxi sa stá- vajú aj situácie, že vodič na pokyn vozidlo nezastaví, určitú dobu uniká a zastaví vozidlo až na priestranstve, kde netvorí prekážku v cestnej premávke12 (napr. na verejnom parkovisku), použije policajt výzvu zodpovedajúcu zákroku.13 Výzvou sa od osoby vyžaduje, aby sa osoba správala tak, ako to požaduje zakročujúci policajt. Súčasťou výzvy má byť upozornenie – výstraha, čo bude nasledovať, ak nebude vý- zva uposlúchnutá. Výzva má byť stručná, zrozumiteľná, jednoducho formulovaná, určitá a dôrazná. Podľa okolností prípadu je žiadúce, aby súčasťou výzvy bolo oslo- venie toho proti komu sa služobný zákrok vykonáva. Ak to povaha služobného zá- kroku vyžaduje je potrebné použiť pred výzvou slová „V mene zákona!“. V tomto prípade policajti spravidla vyzývajú vodiča, aby otvoril okienko na vozidle, prí- padne, aby z vozidla vystúpil a vydal doklady, ktoré ho oprávňujú viesť motorové vozidlo. Ak vodič na výzvu policajta nereaguje, ide o tzv. márnu výzvu. Márna vý- zva je taká výzva, ktorá nebola uposlúchnutá. Opakovaná výzva je taká výzva, ktorú bolo potrebné zopakovať z dôvodu, že mohlo dôjsť k prehliadnutiu, alebo neupos- lúchnutiu prvej výzvy. V prípade, ak vodič nereaguje, policajt svoju výzvu niekoľko krát dôrazne a dostatočne hlasne zopakuje.
Keďže použitím výzvy policajt aplikuje § 12 zákona o Policajnom zbore, je každý, aj vodič vozidla, povinný takúto výzvu uposlúchnuť. Osoba, ktorá neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, sa dopúšťa priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení ne- skorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), za ktorý možno uložiť pokutu do 33 eur. V porovnaní so sankciami, ktoré sa ukladajú za trestné činy a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je však pokuta 33 eur úplne zanedbateľná a motivuje páchateľov priestupkov využívať nedostatky zákona.
Vodič, ktorý sa uzamkne vo vozidle vykazuje tzv. pasívny odpor, ktorým sa ro- zumie činnosť osoby, pri ktorej osoba bráni vykonaniu alebo dokončeniu služob- ného zákroku vykonávaného policajtom tým, že odmieta uposlúchnuť výzvu, prí- kaz a požiadavku zakročujúceho policajta. V prípade pasívneho odporu má policajt obmedzené možnosti použitia donucovacích prostriedkov.
Preto policajti majú pochybnosti o ďalšom zákonnom postupe v uvedenom prí- pade, ak chcú skutok vyriešiť a páchateľa, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky, spravodlivo potrestať. Je nepochybné, že sankciu (trest) je možné uložiť až po tom, čo bol protiprávny skutok a jeho pá- chateľ spoľahlivo zistený. Policajt je povinný preukázať všetky skutkové okolnosti prípadu a získať dôkazy, že vodič skutočne viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Na to však potrebuje spoluprácu vodiča, a to okamžitú, aby sa predpokladaná návyková látka v tele vodiča nachádzala a bolo ju možné objektívne preukázať, resp. je nevyhnutné, aby vodič hodnoverným spôsobom vyjadril vôľu, že sa odmieta po- drobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
Aký postup teda majú zvoliť policajti, aby vodič v uzamknutom vozidle „nevy- triezvel“ a tým sa nevyhol postihu za spáchaný trestný čin alebo priestupok? V praxi sa na riešenie skutku využívajú príslušné zákonné oprávnenia upravené zákonom o Policajnom zbore, ktoré umožňujú vyriešiť popísanú situáciu a potrestať pácha- teľa skutku, ale ich aplikácia si vyžaduje policajta, ktorí je dostatočne „právne pod- kutý“ a má dostatočné skúsenosti s vykonávaním tohto druhu služobného zákroku. Policajt, ktorý nemá dostatočné znalosti a skúsenosti, takmer s istotou nebude po- stupovať zákonne a dostatočne správne na to, aby bol vodič, ktorý viedol vozidlo pod vplyvom návykovej látky, spravodlivo potrestaný.
Policajti v praxi aplikujú na riešenie tohto skutku § 55 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore a na vozidlo založia technický prostriedok na zabránenie od- jazdu dopravného prostriedku z dôvodu, že vodič dopravného prostriedku sa aj po opakovanej výzve odmieta podrobiť služobným zákrokom vykonávaným policaj- tom a z jeho konania je zrejmé, že chce s dopravným prostriedkom z miesta odísť, prípadne pri založení technického prostriedku na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku (papuče) poukazujú na § 55 ods. 1 písm. d) zákona o Policajnom zbore, ktorý umožňuje založiť papuču aj vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že dopravný prostriedok sa môže použiť na odvoz páchateľa trestného činu.
Uvedený prostriedok však nie je možné zákonne aplikovať, ak je zrejmé, že vo- dič nemá v úmysle s vozidlom odísť, pretože sa napr. tvári, že spí. V prípade pou- kazu na písm. d) je splnenie zákonných podmienok na použitie „papuče“ taktiež neisté, keďže policajt sa len domnieva, že môže ísť o páchateľa trestného činu, teda že vodič buď odmietne vyšetrenie na zistenie prítomnosti návykovej látky v tele, alebo jej prítomnosť v tele prekročí 1 promile. Ak by to vodičovi nevedeli preu- kázať, čo by s najväčšou pravdepodobnosťou nevedeli,keďže vodič by ich kontak- toval za účelom zloženia „papuče“ až po niekoľkých hodinách, kedy by už nebol pod vplyvom návykovej látky, policajti by boli vo výraznej dôkaznej núdzi a len s ťažkosťami by vedeli odôvodniť a preukázať svoju úvahu, že išlo o páchateľa trest- ného činu. Policajt sa takýmto konaním vystavuje nebezpečenstvu, že bude riešený za nezákonné použitie donucovacieho prostriedku a bude voči nemu vyvodená dis- ciplinárna zodpovednosť. Tento donucovací prostriedok na vyriešenie predklada- ného problému sa preto nejaví ako účinný a je treba zvoliť iný vhodný postup.
Ďalšou možnosťou je, že policajti zotrvajú pri vozidle do času, kým vodič z vo- zidla nevystúpi. Sily a prostriedky Policajného zboru však obvykle neumožňujú, aby hliadka čakala pri vozidle, najmä ak je predpoklad, že vodič sa výzvam policajta podrobí a bude spolupracovať až vtedy, keď už požitie alkoholu alebo inej návyko- vej látky nebude možné preukázať.
Do úvahy by de iure prichádzala aj možnosť zaistiť vozidlo podľa § 21 zákona o Policajnom zbore, v zmysle ktorého je policajt oprávnený „zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku“. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.14
Uvedená možnosť zaistenia vozidla však opäť nie je riešením problému. Okrem toho, keďže by sa zaisťovalo vozidlo aj s vodičom, policajti sa vystavujú nebezpe- čenstvu trestného stíhania za obmedzovanie osobnej slobody, pretože zákon o Po- licajnom zbore umožňuje zaistiť vec, ale nie osobu, prípadne osoby, ktoré sa vo veci nachádzajú.
Do úvahy by prichádzalo spojenie zaistenia veci s oprávnením na zaistenie osoby podľa § 19 ods. 1 písm. a) ktorý ustanovuje, že policajt je oprávnený zaistiť osobu, ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo zdravie alebo život a zdravie iných osôb alebo majetok. Keďže jazdu pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky možno považovať za ohrozenie života, zdravia alebo majetku, bolo by možné uvedené ustanovenie aplikovať. Prípadne by bolo možné osobu za- istiť aj z dôvodu uvedeného v písm. b) podľa ktorého zaistiť možno osobu pristihnú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať alebo ak je to nevyhnutne potrebné pre riadne zistenie alebo objasnenie veci.15 Aj keby zais- tená osoba neskôr namietala, že spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynu- losti cestnej premávky sa jej nepreukázalo, stále je možné argumentovať tým, že sa dopustila priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, takže jej zaistenie je v súlade so zákonom. Zaistenú osobu je potrebné odovzdať útvaru Policajného zboru, ktorý o zaistení osoby vydá rozhod- nutie a bez zbytočných prieťahov ho odovzdá zaistenej osobe.
Ani prípadné zaistenie osoby v zaistenom vozidle, ktoré by sme umiestnili v priestoroch útvaru Policajného zboru by však nič nemenilo na veci, že osoba by z vozidla vystúpila až v čase, kedy by už nebolo možné preukázať, že jazdila pod vplyvom alkoholu a bolo by ju možné postihnúť len za priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. a) a uložiť jej sankciu do 33 eur.
Najúčinnejšiou zákonnou možnosťou na riešenie tohto problému je aplikácia § 29 zákona o Policajnom zbore, a to oprávnenia otvoriť byt16, ktorým sa v zmysle uvedeného zákona rozumie aj iný uzavretý priestor, napr. vozidlo. Ak chce však policajt úspešne vyriešiť vzniknutú situáciu, musí konať premyslene a jeho postup musí byť v prísnom súlade so zákonom, pretože už pri malom zaváhaní môže dôjsť k porušeniu zásady zákonnosti a primeranosti a služobný zákrok bude vykonaný v rozpore s právnymi predpismi a policajt, ktorý ho realizoval, môže byť potrestaný.
Ak vodič vozidla nereaguje na výzvy policajta, tvári sa neprítomne, resp. pred- stiera, že spí, policajt by v dôvodnej obave, že je ohrozený život alebo vážne ohro- zené zdravie osoby a vec neznesie odklad, mohol otvoriť vozidlo (napr. rozbitím okna), vstúpiť do vozidla a vykonať opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpe- čenstva. V zmysle zákona by sa však otvorením vozidla nesmel sledovať iný účel, než záchrana života alebo zdravia osoby. Ak by vodič vozidla po otvorení vozidla policajtmi uviedol, že jeho život ani zdravie nie sú ohrozené, bolo by možné pokra- čovať v riešení protiprávneho konania proti bezpečnosti a plynulosti cestnej pre- mávky a vodiča vyzvať, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie požitia návykovej látky.
V zmysle ods. 3 sú policajti na výkon tohto oprávnenia povinní zabezpečiť prí- tomnosť nezúčastnenej osoby. Nemusia tak urobiť len vtedy, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Odporúča sa preto, aby policajti, ak je to časovo a personálne možné, zaobstarali pri vniknutí do vozidla osobu nezúčastnenú, teda takú ktorá nemá k vodičovi vozidla ani k prejednávanej veci žiadny vzťah a mohla by v prípade potreby potr- diť, že vodič nereagoval na výzvy policajta a bolo možné domievať sa, že je v ohro- zení života alebo je vážne ohrozené jeho zdravie. Ak by policajti nemali možnosť privolať nezúčastnenú osobu pri vykonávaní oprávnenia otvoriť vozidlo, bolo by nutné, aby do úradného záznamu, ktorý sú povinní vypracovať, uviedli, že hrozilo nebezpečenstvo z omeškania, a preto nebolo možné zabezpečiť prítomnosť nezú- častnenej osoby.
Preto je nutné, aby boli policajti pri vykonávaní tohto oprávnenia dostatočne dôslední a aby v súvislosti s aplikáciou oprávnenia otvoriť byt (vozidlo), uvádzali, že pri násilnom otvorení vozidla (či už rozbitím okna alebo vypáčením dverí), sle- dovali výlučne cieľ ochrániť život a zdravie vodiča vo vozidle, pretože sa dôvodne domnievali, že ak vodič nereagoval ani na hlasné výzvy, na klopanie na okno a dvere, je vo vážnom ohrození života a je potrebný okamžitý zásah za účelom ochrany jeho života a zdravia. Ak sa vodič po tom, ako policajti v úmysle ochrániť jeho život a zdravie a začnú poškodzovať jeho majetok, začne správať agresívne, resp. aktívne, môžu policajti aplikovať širokú škálu zákonných oprávnení a donu- covacích prostriedkov, ktoré je možné použiť voči osobe, ktorá kladie aktívny od- por. Taktiež ak osoba začne komunikovať s policajtami, je možné pokračovať v rie- šení jej protiprávneho konania proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie prítomnosti návykovej látky v tele. Toto oprávnenie je však ťažko aplikovateľné napr. na vodiča, ktorý len sedí vo vozidle, pozerá sa, tvári sa zúčastnene, ale výzvy policajta nerešpektuje.
V prípade, ak policajti nezvolia správny postup, a napr. budú dôvodiť, že vo- zidlo násilne otvorili preto, že vodič len odmietal spolupracovať, hoci bolo jasné, že je pri vedomí a robí to úmyselne, vystavujú sa nebezpečenstvu, že vodič, bude v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) požadovať nielen náhradu škody vzniknutej na vozidle, ale policajt sa vystaví aj nebezpečenstvu disciplinárneho stíhania za ne- zákonne vykonaný služobný zákrok.
Okrem disciplinárneho postihu by služobný úrad v zmysle § 160 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej infor- mačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železnič- nej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) poža- doval od policajtov aj náhradu škody, ktorú spôsobili zavineným porušením povinností pri výkone štátnej služby. Dôkazné bremeno by síce niesol služobný úrad, ktorý by musel preukázať, že policajti škodu spôsobili zavineným porušením povinností, policajt však v zmysle zákona o štátnej službe nezodpovedá len za tú škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečen- stva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal, a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam. Ak by bol služobný zákrok vyhodnotený, ako nezákonný, právomoc prekračujúci postup policajta, policat by bol povinný uhradiť škodu, ktorú spôsobil na vozidle v súvislosti so za- bezpečením vstupu do vozidla. Už samostná hrozba, že policajt môže zodpovedať za takúto škodu vzbudzuje u policajtov obavu vykonať služobný zákrok proti osobe, ktoré sa uzamkne vo vozidle, vniknutím do vozidla.
Záver (úvahy de lege ferenda)
Vzhľadom na nejednoznačnosť a nedostatočnosť právnej úpravy v opísaných prípadoch by bolo by žiaduce, prijať zákonnú úpravu, ktorá by umožňovala jed- noznačným, prehľadným zákonným postupom riešiť naznačené konanie vodičov, ktorí sa uzamykajú vo svojich vozidlách s cieľom vyhnúť sa prísnemu postihu za protiprávne konanie na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Jedným z riešení sa javí zakomponovať do zákona o Policajnom zbore oprávne- nie policajta: „otvoriť dopravný prostriedok alebo iný uzavretý priestor, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu alebo priestupku a vstúpiť doň, ak sa v ňom nachádza páchateľ trestného činu alebo priestupku, ktorý sa aj po opakovanej výzve odmieta podrobiť úkonom nevyhnutným na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku“. Podotýkame, že v prípade, ak vodič neuposlúchne výzvy policajta, tak sa automaticky dopúšťa priestupku proti verejnému poriadku, takže policajti by výdy mali zákonný podklad vniknúť do vozidla.
Je opodstatnené domnievať sa, že ak by policajt využil na riešenie tohto skutku uvedené zákonné oprávnenie, rozbil by napr. sklo na vozidle, čím by osobe spôsobil škodu na majetku, za náhradu ktorej by nezodpovedal a s vodičom následne reali- zoval ďalšie úkony nevyhnutné na objasnenie skutku, po následnej medializácii tohto zákonného postupu policajta, by si vodiči rozmysleli, či budú s policajtmi spolupracovať pri riešení priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej pre- mávky alebo budú znášať škody na majetku, ktoré im vznikli na vozidle v dôsledku zákonného postupu policajta, ktorého výzvy nerešpektovali.
Autori: Doc. JUDr. Mgr., Jana Šimonová, PhD., pplk. doc. JUDr. Mgr. Janka Hašanová, PhD.
Zdroj: https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=749385