prokuratúra
Zákon – Zákon o prokuratúre 153/2001 | Paragrafy: § 3
1. Úvod do problematiky
Zákaz hrozby a použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu ako kogentnú normu medzinárodného práva (ale samozrejme aj iné) sú povinné rešpektovať všetky členské štáty OSN. Na zabezpečenie normy spo- menutej vyššie, ale aj na potrestanie všetkých medzinárodných zločincov bol vytvo- rený na základe rímskeho štatútu nezávislý stály Medzinárodný trestný súd so síd- lom v Haagu, ktorý má jurisdikciu nad zločinmi týkajúcimi sa medzinárodného spo- ločenstva ako celku. V tejto súvislosti treba poznamenať, že súd bol vytvorený ako doplnok k vnútroštátnym trestným jurisdikciám. Povinnosťou každého štátu je vy- konávať trestnú jurisdikciu nad osobami zodpovednými za spáchanie medzinárod- ných zločinov.1 Myslíme si, že by bolo správne aby sa slovné spojenie „povinnosťou každého štátu“ vykladalo extenzívne a to tak, že je to povinnosť každého jedného štátu, nielen zmluvného štátu podľa rímskeho štatútu. V prvom rade je to povinnosť každého štátu, ale v niektorých prípadoch táto povinnosť spadá pod právomoc súdu spomenutého vyššie. Trestne stíhať medzinárodné zločiny majú v medzinárodnom práve právomoc Úrady prokurátora ako orgány súdu zriadené pri jednotlivých trest- ných súdoch. Založenie Medzinárodného trestného súdu má pomáhať aj tým kraji- nám, ktorých súdne systémy nie sú schopné vyrovnať sa s mocou a vplyvom boha- tých drogových magnátov a zabezpečiť aby trestné stíhanie prebiehalo na nezávis- lom fóre aby nevznikal národný tlak na sudcov a prokurátorov.2 Podľa nášho názoru stíhanie zločincov na medzinárodnej úrovni výrazne napomáha k spravodlivosti a obmedzuje prípadnú korupciu na národnej úrovni. Ďalej v texte poukážeme na zloženie a úlohy prokuratúry v medzinárodnom trestnom práve.
2. Úloha prokurátora a prokuratúry
Prokurátor stojí v centre režimu medzinárodného trestného práva ako strážca a to nielen pre zmluvné strany Rímskeho štatútu,3 Charty OSN, ale podľa nášho názoru pre celé medzinárodné spoločenstvo. Prokurátor má byť pozorný, trochu zastrašujú- ci, všadeprítomný a vždy pripravený pomôcť. V prípade, kde niekoľko štátov má právomoc nad trestným činom, prokurátor by sa mal poradiť s tými štátmi, kde by bolo najlepšie vykonať súdnu právomoc. V prvom rade by to mal byť štát, v ktorom bol údajný zločin spáchaný, ďalej štát, z ktorého pochádzajú podozriví, alebo štát, ktorý zadržiava obvineného, alebo štát, ktorý má dôkazy o údajnom zločine. Úloha prokurátora nie je limitovaná len na zmluvné strany. Prokurátor sa snaží prevziať úlohu pri koordinácii stíhania medzinárodných zločinov. Úrad prokurátora má po- vinnosť zostať nezávislý a je mu ponechaná možnosť uváženia, ktorá je pozorne ohraničená. Cieľom nie je stíhať každý medzinárodný zločin na svete, ani zaoberať sa všetkými medzinárodnými zločinmi alebo zločinmi spáchanými štátnym príslušní- kom štátu, ktorý je zmluvnou stranou. Cieľom nie je ani súdiť reprezentatívnu vzor- ku takýchto zločinov. Navrhovatelia štatútu dávali súdu mierne odlišnú úlohu. Súd má podporovať domáce stíhania medzinárodných zločinov, primárne prostredníc- tvom mechanizmu komplementarity. Výsledkom komplementarity je, že keď sa pro- kurátor začne zaujímať o situáciu, ktorá je predmetom jurisdikcie súdu, potom hoci prokurátor nemôže prinútiť strany aby stíhali páchateľov, môže podniknúť kroky a vyzvať príslušné štáty k tomu aby začali vo veci konať. Toto sa deje lebo štáty, ob- zvlášť vo vzťahu k páchateľom ich národnosti, viac preferujú vyšetrovanie na národ- nej úrovni ako vyšetrovanie začaté pred zrakom šírej verejnosti nezávislým medzi- národným vyšetrovateľom. Právomoci prokurátora vyšetrovať zločiny a dozerať na národné vyšetrovania by mohli byť využité aktívnym prokurátorom na zaistenie toho, že zločiny budú vyšetrované nestranným spôsobom. Podstatným v tomto ohľa- de sú právomoci súdu nielen zahanbiť štáty tým, že ich označí za neochotné alebo neschopné súdneho stíhania, ale aj stíhať zločiny spáchané ich štátnymi príslušníkmi alebo spáchanými na ich území pred zrakom šírej verejnosti štátov.4 Vyšetrovacie právomocí prokurátora sa vykonávajú počas prípravného konania, ale prokurátor má svoje nezastupiteľné miesto aj počas samotného súdneho konania.
3. Úrad prokurátora na Medzinárodnom trestnom súde
Je to nezávislý samostatne konajúci orgán súdu, ktorý je vedený prokurátorom. Od roku 2003 zastáva funkciu prokurátora Luis Moreno-Ocampo. Úrad prokurátora tvoria ešte zástupcovia prokurátora a to konkrétne Fatou Bensouda (zástupkyňa prokurátora), Béatrice Le Fraper du Hellen (vedúca jurisdikcie, komplementarity a kooperácie), Michel de Smedt (vedúci vyšetrovania).5 Musia to byť osoby s vysokým morálnym charakterom, vysokou spôsobilosťou a rozsiahlou praktickou skúsenosťou v stíhaní alebo pojednávaní trestnoprávnych prípadov a musia mať vynikajúce znalosti aspoň jedného pracovného jazyka súdu a musia ním plynulo hovoriť.6 Sú volení v tajných voľbách absolútnou väčšinou členmi zhromaždenia zmluvných strán rímskeho štatútu. Zástupcov prokurátora navrhuje prokurátor a to takým spôsobom, že na každé miesto zástupcu nominuje troch kandidátov. Ich funkčné obdobie je deväťročné, ak sa nedohodne inak a nemôžu byť opätovne zvolení.7 Musia byť rôznej štátnej príslušnosti a majú pracovný pomer na plný úväzok.8 Na úrade pôsobia aj poradcovia, ktorých menuje prokurátor. Ich právna odbornosť sa týka oblasti sexu- álneho násilia, násilia vychádzajúceho z rozdielnosti pohlaví alebo násilia voči de- ťom.9 Úrad zodpovedá za prijímanie postúpených vecí a predložených informácií o trestných činoch v rámci jurisdikcie súdu na ich preskúmavanie a za vykonávanie vyšetrovaní a trestných stíhaní pred súdom.10 Podľa rímskeho štatútu Medzinárodný trestný súd má obmedzenú právomoc v tom zmysle, že sa obmedzuje len na zločiny týkajúce sa medzinárodného spoločenstva ako celku a to konkrétne na trestný čin genocídy, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a trestný čin agresie.11 Preto Úrad prokurátora stíha tie medzinárodné zločiny, ktoré spadajú pod jurisdikciu Medziná- rodného trestného súdu. Príslušník úradu nevyhľadáva pokyny od žiadneho vonkaj- šieho zdroja alebo nekoná podľa takýchto pokynov.12 To, že prokurátor vedie úrad znamená, že má plnú právomoc v otázkach riadenia a spravovania vrátane personá- lu, zariadenia alebo jeho ďalších zdrojov.13 Prokurátorovi pomáhajú zástupcovia, ktorí majú právo vykonávať akýkoľvek úkon prokurátora.14 V záujme zabezpečenia dôvery a nestrannosti sa členovia úradu nemôžu zúčastniť na akejkoľvek akcii, ktorá by mohla zasahovať do výkonu ich prokurátorských funkcií alebo by mohla ovplyv- niť dôveru v ich nezávislosť.15 Z vyššie spomenutého dôvodu sa nezúčastňujú na žiadnej veci, v ktorej by sa z akéhokoľvek dôvodu mohla dostatočne spochybniť ich nestrannosť. Taktiež sa vylúčia z prípadu vtedy, ak proti vyšetrovanej alebo obvine- nej osobe vystupovali pred súdom alebo v súvisiacom trestnom prípade na vnútro- štátnej úrovni.16 Ootázkach týkajúcich sa vylúčenia rozhoduje odvolací súd. O vylúčenie môže žiadať aj vyšetrovaná alebo stíhaná osoba na základe dôvodov uvedených v článku 42 rímskeho štatútu.17 Podľa nášho názoru zabezpečenie ne- strannosti súdu a úradu sú základnými hodnotami, ktorými sa musia riadiť nielen medzinárodné ale aj vnútroštátne inštitúcie najmä z toho dôvodu aby u ľudí nebola vyvolávaná právna neistota. Činnosť Úradu prokurátora môže byť začatá 3 spôsob- mi. Zmluvné strany rímskeho štatútu alebo Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII Charty OSN môžu predložiť prokurátorovi takú situáciu, v ktorej sa zdá, že došlo k spáchaniu niektorého trestného činu, ktorý spadá pod jurisdikciu súdu. Na základe takejto predloženej žiadosti je prokurátor povinný vyšetriť situáciu a určiť, či sa zo spáchania trestných činov obžaluje jedna alebo viac osôb.18 Prokurátor začne vyšet- rovanie proprio motu na základe informácií o trestných činoch, ktoré spadajú do právomoci súdu, údajne spáchané príslušníkom zmluvnej strany alebo na území štátu zmluvnej strany.19 Prokurátor po preskúmaní informácií údajného trestného činu, rozhodne či tvoria dostatočný základ na to, aby začal vyšetrovanie.20 Posúdi závažnosť získanej informácie a ak dospeje k záveru, že existuje primeraný základ na pokračovanie vo vyšetrovaní, predloží senátu prípravného konania žiadosť o poverenie vyšetrovaním spolu s celým získaným podporným materiálom. Ak senát na základe preskúmania žiadosti uváži, že existuje primeraný základ na pokračova- nie vyšetrovania a prípad sa javí ako prípad v jurisdikcii súdu, vydá poverenie začať vyšetrovanie. Samotné zamietnutie žiadosti prokurátora zo strany senátu nevylučuje možnosť predloženia novej žiadosti prokurátora vychádzajúcej z nových skutočností alebo dôkazov v súvislosti s tou istou situáciou.21 Ak prokurátor na základe vyšetro- vania dospeje kzáveru, že neexistuje dostatočný základ na stíhanie, informuje o svojich záveroch a dôvodoch senát prípravného konania a štát, ktorý postúpil vec (ďalej len „štát“) alebo Bezpečnostnú radu OSN.22 Prokurátor môže kedykoľvek zno- vu zvážiť, či na základe nových informácii začne vyšetrovanie alebo trestné stíha- nie.23 Preskúmanie rozhodnutia prokurátora vykoná senát prípravného konania v prípade ak o to žiada štát alebo Bezpečnostná rada OSN. Senát môže z vlastnej ini- ciatívy preskúmať rozhodnutie prokurátora nepokračovať za podmienok stanove- ných v štatúte.24 Na to aby prokurátor zistil pravdu, rozšíri vyšetrovanie tak, aby pokrývalo všetky skutočnosti a dôkazy relevantné na zhodnotenie, či existuje trestná zodpovednosť podľa štatútu a preverí obviňujúce a oslobodzujúce informácie. Takis- to uskutoční primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo efektívne vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov v jurisdikcii súdu a rešpektovanie záujmov a osobných okolností obetí a svedkov vrátane veku a pohlavia a zdravia a zohľadní povahu trestného činu najmä tam, kde ide o sexuálne násilie, násilie vychádzajúce z rozdielnosti pohlaví alebo násilie voči deťom. Prokurátor je povinný plne rešpektovať práva osôb, ktoré im štatút garantuje.25 Prokurátor môže uskutočňovať vyšetro- vanie na území štátu v súlade s podmienkami uvedenými v štatúte a na základe po- verenia daného senátom.26 Fakultatívne je prokurátor oprávnený získavať a skúmať dôkazy, žiadať prítomnosť vyšetrovaných osôb, obetí, svedkov a vypočúvať ich, sna- žiť sa o spoluprácu ktoréhokoľvek štátu alebo medzivládnej organizácie a i.27 Keď si prokurátor myslí, že vyšetrovanie predstavuje jedinečnú príležitosť na získanie sve- deckej výpovede alebo vyhlásenia svedka alebo na preskúmanie, zbieranie alebo preverenie dôkazov, ktoré neskôr nemusia byť na účely súdneho konania k dispozícii, informuje o tom senát prípravného konania. Vtedy môže senát na žia- dosť prokurátora uskutočniť také opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpe- čenie efektívnosti a bezúhonnosti konania a najmä na ochranu práv obhajoby.28 Za- tykač vydá senát na základe žiadosti prokurátora. Prokurátor môže predložiť žia- dosť, aby senát prípravného konania vydal predvolanie na dostavenie sa osoby. Se- nát predvolanie vydá, ak existujú primerané dôvody myslieť si, že predvolanie stačí na zabezpečenie toho, že sa osoba dostaví.29 Žiadosť o dočasné zatknutie je smero- vaná zmluvnému štátu, ktorý okamžite uskutoční kroky na zatknutie danej osoby. Zatknutá osoba musí byť bez prieťahov predvedená pred príslušný súdny orgán v štáte väzby. Ak štát väzby rozhodne o odovzdaní, tak osoba je odovzdaná čo naj- skôr súdu.30 Miestom súdneho konania je sídlo súdu, v Haagu, ak sa nerozhodne inak.31 Dôkazné bremeno o vine obžalovaného má prokurátor.32 Proti rozhodnutiu o zbavení viny, uznaní viny alebo proti trestu je možné sa odvolať. Prokurátor vo svojom mene alebo v mene osoby uznanej vinnou môže podať odvolanie z dôvodov procesnej chyby, vecnej chyby, právnej chyby alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý sa týka spravodlivosti alebo dôveryhodnosti konania alebo rozhodnutia. Proti trestu je možné odvolať sa aj z dôvodu nepomeru medzi trestným činom a trestom.33
4. Úrad prokurátora na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu
Vyšetrovanie sa začína na podnet prokurátora ex officio alebo na jeho podnet na základe informácií od jednotlivcov, vlád, medzinárodných organizácií alebo mimo- vládnych organizácií.
Úrad prokurátora je jeden z troch orgánov tribunálu. Pod právomoc tohto trestného tribunálu patrí vyšetrovať atrestne stíhať osoby zodpovedné za niektoré z najhorších porušovaní základných ľudských práv a medzinárodného humanitárne- ho práva, ktoré sa odohrali v Európe od druhej svetovej vojny. Tie, ktoré nastali po násilnom rozpade Juhoslávie v roku 1990. Na čele úradu je prokurátor, ktorý je vole- ný Bezpečnostnou radou OSN na štvorročné funkčné obdobie s možnosťou byť opä- tovne viac krát zvolený. Aktuálne je prokurátorom Serge Brammertz. Zástupcu pro- kurátora (Norman Farrell) vymenoval generálny tajomník OSN. Prokurátor je nezá- vislý a nesmie požadovať ani prijímať dary od vlády a organizácii. Medzi jeho úlohy patrí vyšetrovať zločiny a prípady predložené súdu a neskôr ak je to potrebné podať odvolanie. Súdne konanie je postavené na činnosti prokurátora. Neexistuje žiadny vyšetrovací sudca tribunálu. Prokurátor rozhoduje, kedy začať vyšetrovanie, zisťuje, ktoré osoby má stíhať a aké by mali byť obvinenia. Ak sa prokurátor domnieva, že existujú primerané dôvody na trestné stíhanie, spíše obžalobu, v ktorej uvedie obvi- nenia. Predtým ako bude podozrivý obvinený a zatknutý, sudca musí potvrdiť dané obvinenia a potvrdiť vydanie zatykaču. Úrad je povinný v spolupráci s políciou zhá- ňať a skúmať dôkazy, identifikovať a vypočúvať svedkov a podozrivých a vykonávať vyšetrovanie na mieste. Úrad vyšetruje a stíha jednotlivca, jeho právomoc sa nevzťa- huje na politické skupiny, organizácie, inštitúcie alebo štáty. Tribunál nemá svoje vlastné policajné sily a nemôžu zatknúť podozrivých. V tejto veci je úplne závislý od pomoci štátnych orgánov a medzinárodných subjektov. Ďalšia dôležitá úloha súdu je prejednávanie veci na súde. Účastníci konania nesú hlavnú zodpovednosť za pred- kladanie dôkazov súdu. Prokurátor má dôkazné bremeno.34
5. Úrad prokurátora na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre Rwandu
Vyšetrovanie sa začína na podnet prokurátora ex officio alebo na jeho podnet na základe informácií z akýchkoľvek zdrojov, najmä od vlád, orgánov OSN, vládnych a mimovládnych organizácií. Prokurátor je oprávnený vypočúvať podozrivých, obete a svedkov, zhromažďovať dôkazy a vykonávať vyšetrovanie na mieste. Je to nezávislý a nestranný orgán súdu. Na jeho čele je prokurátor, ktorý je menovaný Bezpečnost- nou radou OSN na návrh Generálneho tajomníka na obdobie 4 rokov. Personál pro- kurátora je menovaný Generálnym tajomníkom na návrh prokurátora. Úrad nesie zodpovednosť za trestné stíhanie a vyšetrovanie osôb zodpovedných za porušenie medzinárodného práva za podmienok uvedených v štatúte. Funkcia prokurátora bola pôvodne personálne spojená s prokurátorom ďalšieho ad hoc súdu to Medziná- rodného trestného tribunálu pre bývalu Juhosláviu. Bezpečnostná rada OSN však rezolúciou č. 1503 (2003) zo dňa 28. augusta 2003 rozhodla o rozdelení obidvoch funkcií. Hlavným cieľom bolo, aby došlo k zrýchleniu konania. V súčasnosti má tento tribunál svojho vlastného prokurátora, ktorým je Hassan Bubacar Jallow z Gambie.35 Úrad je zložený z dvoch oddelení, a to z oddelenia stíhania, ktoré sa delí na sekcie vyšetrovania a trial tím a oddelenie pre odvolanie a právne poradenstvo. Zástupcom prokurátora je Bongani Majola.36
6. Úrad prokurátora na Špeciálnom súde pre Sierra Leone
Úrad prokurátora je jeden zo štyroch orgánov súdu. Na čele je prokurátor, ktorý je menovaný generálnym tajomníkom OSN po konzultácii s vládou Sierra Leone. Step- hen Rapp bol vymenovaný v decembri 2006 ako prokurátor. Zástupcom prokurátora je Joseph Kamara, ktorý bol menovaný vládou Sierra Leone v auguste roku 2008. Ostatný personál úradu tvoria právnici, vyšetrovatelia a ďalší špecializovaní pracov- níci. Úrad je rozdelený do piatich sekcií: trestné stíhanie, odvolanie, vyšetrovanie, SEAPA a právne úkony. Úrad je zodpovedný za vyšetrovania a trestné stíhania osôb, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a práva Sierra Leone od 30. novembra 1996. Úrad koná nezávisle ako samo- statný orgán súdu a nemá požadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo akéhokoľvek iného zdroja. Pred súdom je prokurátor zodpovedný za začatie a vykonávanie vyšetrovania. Pri vykonávaní vyšetrovania, úrad má právo, ale záro- veň aj povinnosť vypočúvať svedkov, podozrivých a obete, zhromažďovať dôkazy a vykonávať vyšetrovania na mieste. Môže žiadať od orgánov štátu akúkoľvek po- moc, ale taktiež aj od príslušných medzinárodných organizácii vrátane Medzinárod- nej organizácie kriminálnej polície. Ak úrad počas vyšetrovania dospel k názoru, že podozrivý spáchal trestný čin, prokurátor pripraví obvinenie, ktoré sa predloží na schválenie sudcovi. Následne je úrad zodpovedný za stíhanie obvineného pred sú- dom. Aktuálne je prokurátorkou Brenda Hollis. Zástupcom prokurátora je Joseph Kamara.37
7. Úrad prokurátora na Špeciálnom tribunáli pre Libanon
Úrad prokurátora je jedným zo štyroch orgánov tribunálu. Je vedený prokurátorom, ktorého menuje generálny tajomník po konzultácii s vládou Libanonu na základe odporúčania výberovej komisie na trojročné funkčné obdobie, pričom môže byť menovaný aj viackrát. Prvý vymenovaný a zároveň aj terajší prokurátor je Daniel A. Bellemare z Kanady. Prokurátorovi pomáha pri výkone jeho funkcie libanonský zá- stupca prokurátora, ktorý je menovaný vládou Libanonskej republiky v spolupráci s generálnym tajomníkom a prokurátorom. Obsahom mandátu je vyšetrovať a trestne stíhať osoby zodpovedné za útok dňa 14. februára 2005 proti Rafíka Harí- rího a ďalších útokov, ku ktorým došlo v Libanone medzi 1.10.2004 a 12.12.2005 alebo kedykoľvek neskôr, ak tieto útoky sú spojené a podobných v povahe a závaž- nosti k útoku zo 14.2.2005 a na základe rozhodnutia tým, že Libanon a OSN so súhla- som Bezpečnostnej rady. Prokurátor vykonáva svoju funkciu nezávisle. Nesmie po- žadovať ani prijímať pokyny od vlády alebo akéhokoľvek iného zdroja. Úloha proku- rátora je vyšetrovať trestné činy, ktoré spadajú do právomoci súdu a prejednávať veci na súde a v prípade potreby podať odvolanie. Čo sa týka vyšetrovania, prokurá- tor bude pokračovať vo vyšetrovaní vykonávaného nezávislou medzinárodnou vy- šetrovacou komisiou. Pri vykonávaní vyšetrovania, prokurátor získava vyhlásenia od svedkov, zhromažďuje dôkazy a vykonáva na mieste vyšetrovanie. Pri plnení týchto úloh, prokurátor musí podľa potreby spolupracovať s príslušnými libanonskými orgánmi. Stíhanie, prejednávanie veci na súde je ďalšou hlavnou úlohou prokurátora. Hneď keď je obžaloba potvrdená, bude to oznámené obvinenému.38
8. Medzinárodná spolupráca
Zmluvné strany spolupracujú s ICC pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní činov v jeho jurisdikcii.39 Súd má právomoc podávať zmluvným stranám žiadosti o spoluprácu. Podáva ich diplomatickou cestou alebo iným vhodným spôsobom, ktorý si pri ratifi- kácii určila zmluvná strana. Žiadosti sa v niektorých prípadoch môžu podávať pro- stredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (angl. International Criminal Police Organisation). Súd môže vyzvať aj štát, ktorý nie je zmluvnou stra- nou o poskytnutie pomoci na základe ad hoc dojednania, dohody s týmto štátom alebo na akomkoľvek inom primeranom základe. Súd môže požiadať ktorúkoľvek medzivládnu organizáciu o poskytnutie informácií, dokumentov alebo o iné formy spolupráce.40 Súd môže podať žiadosť o zatknutie a odovzdanie osoby.41
Zmluvná strana môže požiadať súd o spoluprácu aby jej poskytol pomoc pri vyšetro- vaní alebo súdnom procese týkajúcom sa skutku, ktorý je trestným činom, na ktorú sa vzťahuje jurisdikcia súdu alebo ktorý je závažným trestným činom podľa vnútro- štátneho práva dožadujúceho štátu.42 Trest odňatia slobody sa vykonáva v štáte, ktorý tým súd poverí spomedzi zoznamu štátov, ktoré súdu naznačili ochotu prijať odsúdené osoby.43 Pod medzinárodnú spoluprácu môžeme zaradiť aj medzinárodné konferencie či fóra prokurátorov.
9. Konferencie generálnych prokurátorov Európy
Na moskovskej konferencii, ktorá sa konala 5.-6. júla 2006 boli prokurátori rozdelení do dvoch pracovných skupín. Prvá sa venovala téme Úlohy prokurátora voči obetiam a svedkom trestných činov, najmä mladistvým a druhá téme s názvom Úlohy proku- rátora voči osobám pozbaveným slobody. Čo sa týka prvej témy, prvá pracovná sku- pina konštatovala, že v rámci členských štátov existujú rozdiely, pokiaľ ide o kon- krétne opatrenia a riešenia situácie obetí a svedkov. Zhodli sa, že je nutné venovať oveľa väčšiu pozornosť praktickému zavádzaniu postupov pri zlepšovaní postavenia a zaobchádzania s obeťami a svedkami. Zhodli sa aj na tom, že osobný prístup a vhodný spôsob zaobchádzania s obeťami by sa mal stať zákonnou úlohou každého prokurátora. Na konferencii zdôraznili, že prokurátori sú povinní poskytovať obe- tiam a svedkom patričné informácie (o trestnom konaní, o možnostiach podpory obetí a iných sociálnych službách, o možnostiach poskytovania právneho poraden- stva a právnej pomoci a o rôznych možnostiach získania odškodnenia a finančnej kompenzácie) v spolupráci s políciou a s inštitúciami na podporu obetí. Ďalej sa tak- tiež zhodli na tom, že pri zavádzaní starostlivosti a ochrany obetí a svedkov do praxe možno viac vyťažiť zo systematickej spolupráce, partnerstva a vytváraní sietí so zahraničnými partnermi a mimovládnymi organizáciami. Vyzvala Konzultačnú radu Európskych prokurátorov (CCPE), aby pokračovala v štúdiu úloh prokurátorov voči obetiam a svedkom a aby vypracovala návrh predpisov/zásad na podporu spravodli- vých, nestranných, koherentných a účinných postupov prokurátorov v tejto oblasti a odporučila CCPE, aby začala komparatívny výskum postavenia obetí a skutočného fungovania ich práva zúčastňovať sa konaní a aby preskúmala aj práva obetí a sved- kov reagovať na rozhodnutia prokurátora o nestíhaní.
Druhá pracovná skupina, ktorá sa zaoberala úlohami prokurátora voči osobám po- zbaveným slobody, hlavne v rámci trestných konaní konštatovala, že medzi členský- mi štátmi existujú veľké rozdiely v oblasti úloh prokurátorov pri osobách pozbave- ných slobody a vyjadrila názor, že pri ochrane takýchto osôb by sa dosiahol značný pokrok, ak by si prokurátori v rámci svojich právomocí osvojili proaktívny prístup pri ochrane práv osôb, napríklad v prípade predbežného zadržania alebo extradície. Pokiaľ ide o svojvoľné pozbavenie slobody, zhodli sa, že prokurátori majú v rámci svojich právomocí úlohu zabezpečovať, aby osoby neboli pozbavované slobody ne- oprávnene alebo zbytočne a takisto majú zabezpečovať, aby takéto osoby boli oka- mžite prepustené tak skoro, ako je to primerané. Pokiaľ ide o týranie zadržaných osôb, konštatovali, že prokurátori majú v rámci svojich právomocí úlohu ochraňovať práva všetkých osôb pozbavených slobody, hlavne pokiaľ ide o štandardy/normy a požiadavky Európskeho súdu pre ľudské práva, Európskeho výboru na zabránenie mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) a Európskych väzenských predpisov (European Prison Rules). Zdôraznili podstatnú úlohu prokurátorov pri sťažnostiach na údajné týranie osôb pozbavených slobody a vyjadrila názor, že prokurátori majú úlohu zabezpečovať, aby sa takéto sťažnosti vyšetrovali čo najskôr, a to odvážne, dôkladne, spravodlivo a nestranne. Vyzvali Kon- zultačnú radu európskych prokurátorov CCPE, aby podrobne zvážila úlohy prokurá- torov voči osobám pozbaveným slobody, hlavne pokiaľ ide o to, ako môžu prokurá- tori prispievať pri predchádzaní svojvoľnému pozbaveniu slobody a týraniu počas zadržania, ako aj pokiaľ ide o odbornú prípravu na tento účel. Pracovná skupina vyzvala CCPE, aby tomuto problému venovala prvoradú pozornosť.44
Konferencia, ktorá sa konala 29.-31.mája 2005 v Budapešti, sa zúčastnilo vedenie Generálnej prokuratúry SR. Výsledkom konferencie bolo vyjadrenie spoločného pre- svedčenia, že prokuratúra zohráva kľúčovú úlohu pri boji s kriminalitou, ochrane právnych noriem azabezpečovaní plného rešpektovania Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zúčastnení venovali hlavný priestor prediskutovaniu vzťahu medzi prokuratúrou a políciou a dospeli k záveru, že v trestných veciach sú od seba pri vlastnom výkone svojich právomocí nezávislé, ďalej že, európske právne systémy dávajú prokurátorom právomoc vykonávať dozor nad zákonnosťou policajného vyšetrovania a monitorovať dodržiavanie ľudských práv políciou, ďalej že, prokuratúra prijíma rozhodnutia o stíhaní alebo nestíhaní vecí, a ďalej to, že polícia by sa mala prokuratúre zodpovedať za svoje postupy v záujme prevencie zneužívania právomocí v priebehu prípravného konania ako aj zabezpečenia rešpektovania ľudských práv. Okrem toho sa konferencia zaoberala aj prokurátorskou etikou a jednomyseľne schválila európske smernice o etike a správaní prokurátorov (tzv. Budapeštianske smernice). Konferencia sa venovala aj téme právomoc prokurátora v netrestnej oblasti. Konštatovali, že vo väčšine člen- ských štátov Rady Európy prokurátori vykonávajú úlohy aj v občianskych, sociál- nych, administratívno-správnych a iných veciach. Niektoré členské štáty nepovažujú poskytnutie netrestných kompetencií prokurátorom za potrebné a nemyslia si, že takéto úlohy sa majú prokurátorovi postupovať. Iné štáty však považujú prideľova- nie netrestných kompetencií prokurátorom za integrálnu súčasť svojich systémov, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri fungovaní právnej demokratickej spoločnosti a ochrane ľudských práv.45
Konferencia, ktorá sa konala 1.-3. júna 2003 v Bratislave prijala viacero záverov. Čo sa týka založenia ICC konferencia privítala skutočnosť, že bol založený Medzinárod- ný trestný súd, ktorý prispeje k zabezpečeniu dodržiavania princípov právneho štátu a k ochrane slobôd jednotlivca. Vyzvala všetky prokuratúry, aby zo založenia tohto nového orgánu vyvodili dôsledky, hlavne v oblasti profesionálnej prípravy prokurá- torov. Vyjadrila tiež želanie, aby zásady obsiahnuté v Odporúčaní boli zdrojom inšpi- rácie pri organizovaní a fungovaní tejto novej jurisdikcie. Zdôraznili význam, ktorý pripisuje posilňovaniu medzinárodnej spolupráce v trestných veciach a ústrednej úlohe, ktorú by pri nej mali zohrávať prokuratúry. Konferencia sa rozhodla iniciovať postup na posilnenie spolupráce medzi prokuratúrami Európy pomocou vytvorenia siete „národných kontaktových bodov“ na uľahčenie výmeny informácií, rešpektujúc pritom prípadnú nestrannú úlohu národných orgánov, pokiaľ takéto jestvujú. Pova- žovala za potrebné, aby táto sieť bola koordinovaná s existujúcimi sieťami operujú- cimi v rámci Európskej únie, a aby mala k dispozícii potrebné prostriedky na spoloč- nú odbornú prípravu patričných korešpondentov/spolupracovníkov siete. Konštato- vali iniciatívu vytvoriť kontakty s prokuratúrami na iných kontinentoch. Uznala výz- nam takejto iniciatívy na podporu justície v rámci celého sveta.46
10. Medzinárodné fórum prokurátorov
Fórum sa konalo 3.-5.septembra 2007 v Drážďanoch. Organizátorom bola Generálna prokuratúra Slobodného Saska v spolupráci s TAIEX-om47. Hlavnými témami fóra boli boj s terorizmom v Európe – operatívne a procesuálne prostriedky, hranice a možnosti boja s korupciou, spoločné vyšetrovacie tímy – možnosti a praktické skú- senosti. Prokuratúru SR zastupovali zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, trestného (JUDr. Jozef Čentéš) a medzinárodného odboru (JUDr. Jozef Szabó), Úradu špeciálnej prokuratúry (JUDr. Vladimír Kuruc) pod vedením námes- tníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Ctibora Košťála.48 Zástup- covia slovenských prokuratúr vystúpili so správami na témy spomenuté vyššie. Kon- krétne, JUDr. Vladimír Kuruc vystúpil so správou na tému Boj proti terorizmu v Európe,49 JUDr. Jozef Čentéš si pripravil správu k problematike Hranice a možnosti boja proti korupcii50 a JUDr. Jozef Szabó prezentoval správu na tému Spoločné vyšet- rovacie tímy v Európe.51
Zámerom tohto príspevku bolo načrtnutie úlohy prokuratúry v medzinárodnom trestnom práve. Pre všestranný rozvoj a napredovanie medzinárodného trestného práva budú v budúcnosti napomáhať práve medzinárodné spolupráce medzi štátmi z celého sveta pri riešení medzinárodných, ale aj národných zločinov.
Autor: Štefan Lazorčák