Úvod

Zisťovanie a preverovanie tzv. podozrivého majetku predstavuje náročnú činnosť, ktorá predchádza jeho zaisteniu, kon škácií či zmrazeniu. Aby mohlo byť dosiahnuté zákonné odobratie majetku, uložením príslušného trestu alebo ochranného opatrenia a zároveň nedošlo k zmareniu, resp. sťaženiu výkonu trestu alebo ochranného opatrenia, prípadne uspokojenia nároku poškodeného, je potrebné tieto požiadavky, za podmienok upravených zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestným poriadkom v znení neskorších predpisov, zabezpečiť a zaistiť tak, aby ich nebolo možné odstrániť z dosahu orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Problematika zisťovania a nančného preverovania sa viaže na jednej strane k príjmom z trestnej činnosti, ako aj k celému majetku páchateľa či obvineného. Cieľom predmetného príspevku bude výlučne upriamiť pozornosť na nančné preverovanie vybraných inštitútov najmä nančného trhu a peňažných fondov.

Musíme si uvedomiť, že tak, ako sa vyvíjajú technológie, zrkadlový odraz badáme na nančnom trhu, avšak obdobným tempom postupuje aj rozvoj nančného preverovania so zameraním aj na inovatívne formy peňažných fondov. Základným ukazovateľom, ktorý považujeme za najmarkantnejší z pohľadu nančného preverovania je regulácia, konkrétne či sú tieto formy peňažných fondov regulované. V prípade, ak podliehajú regulácií (v tomto prípade centrálnej banke), je jednoduchšie ich identi kovať a vykalkulovať. Iným prípadom je, ak nie sú upravené priamo legislatívne, prípadne aj sa na ne nevzťahuje dohliadacia činnosť.

Finančné preverovanie majetku

Majetok obvineného, resp. páchateľa môže mať rôznu podobu, povahu, formu, miesto kde sa nachádza, charakter a pod. Konkrétny postup pri jeho detekovaní je vždy jedinečný a závisí od konkrétneho skutku (trestného činu), osoby páchateľa, a pod. Zmysel tejto dokumentácie je pragmatický, keďže predpokladá realizáciu krokov smerujúcu k zaisteniu majetku na účely zabezpečenia trestu prepadnutia majetku.(1) Pri dokazovaní majetku páchateľa sa zároveň dokazuje jeho súvis so spáchaným skutkom.

Pro l majetku osoby predstavuje súbor informácií o hmotných aj nehmotných majetkových hodnotách určitej fyzickej alebo právnickej osoby. Práve uvedený majetkový pro l je jedným z výstupov nančného preverovania. Pri zisťovaní majetkového pro lu sa postupuje v logickej postupnosti, ktorej „vodítkom“ je regulačný a evidenčný aspekt. Tzn. že primárne sa kontrolujú dostupné evidenčné systémy, z ktorých je nepopierateľné vlastníctve právo. Ak by sme chceli vo všeobecnosti rozkategorizovať majetok, môžeme hovoriť o viacerých častiach:

1 nehnuteľný majetok – evidované katastrálnym operátom, konkrétne Úradom geodézie, kartografie a katastra SR a okresnými úradmi (2),

2 finančno-právne a obchodno-záväzkové vzťahy

• s bankami so sídlom v SR, s pobočkami zahraničných bánk, stavebnými sporiteľňami – evidované systémami banky, sú regulované (bežné účty, platobné karty, úvery, bezpečnostné schránky, bankové zmluvy a pod.)(3),

• poistné vzťahy – evidované poisťovňami(4) (životné poistenie- investičné životné poistenie, mimoriadne vklady životného poistenia, jednorazovo splatené životné poistenie, neživotné poistenie),
• s leasingovými spoločnosťami,

• v rámci kolektívneho investovania- spravované správcovskými spoločnosťami(5) (správa podielového fondu, podielové fondy – otvorený, uzatvorený, špeciálny) ,
• obchodovania s cennými papiermi a vlastníctvo cenných papierov (cenné papiere na meno, na rad, na doručiteľa, a pod.) – Centrálny depozitár cenných papierov, člen a obchodník s cennými papiermi(6), vlastnícke (majetkové) vzťahy
• vlastnícky podiel v obchodných spoločnostiach a družstvách – obchodný register,
• motorových vozidiel, lodí a lietadiel – evidencia motorových vozidiel,

• zbraní – evidencia zbraní,
• veci historickej, archeologickej, zberateľskej a umeleckej podoby,
• drahé kovy, drahé kamene,
• ďalšie hnuteľné veci
• veci súvisiace s právami duševného vlastníctva,
• pohľadávky,

4 príjmy a plnenia daňových a odvodových povinností,

5 peňažné prostriedky v hotovosti a pod.

O uvedených majetkových právach sa zisťujú v každom bode podrobné údaje, napr. v prípade nančnej inštitúcie to môže byť presný nančný nástroj, druh a typ nančnej inštitúcie, jej identi kačné údaje, číslo nástroja, vzťah osoby podozrivej (vlastník, spoluvlastník, disponent atď.), stav a samozrejme presná hodnota.

Finančné preverovanie majetku nie je výlučne zamerané len na vyššie uvedenú identi káciu nančnú, ale aj na získanie a zdokumentovanie informácií o záujmovom prostredí osoby, jej charakteru života (rodinné väzby, miesto pobytu a iné), ako aj či je majetok získaný z trestnej činnosti, prípadne či má súvis s legalizáciou príjmov z trestnej činnosti(7) Táto prvotná a „mravenčia“ činnosť má osobitný praktický význam a prínos aj pri rozhodovaní o ďalšom postupe orgánov činných v trestnom konaní. Finančné preverovanie teda chápeme ako proces vyhľadávania a dokumentovania všetkých majetkových hodnôt, výnosov z trestnej činnosti pre vypracovanie majetkového pro lu fyzickej alebo právnickej osoby, a to v prvom rade z dostupných databáz, informačných systémov, otvorených zdrojov a v neposlednom rade samotnou operatívnou činnosťou. Indikátormi sú často aj podnety o trestnej činnosti, informácie z monitoringu médií a internetu, poznatky nadobudnuté na základe osobnej a miestnej znalosti atď.

Finančné preverovanie z pohľadu legislatívy

Hlavným motívom cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti je nančný prospech. Tento nančný prospech dáva podnet na páchanie ďalšej trestnej činnosti s cieľom dosiahnuť ešte väčší zisk. Preto by útvary vynucovania práva mali mať potrebné zručnosti na vyšetrovanie a analyzovanie nančných stôp trestnej činnosti. Na účinný boj s organizovanou trestnou činnosťou je potrebné, aby si členské štáty Európskej únie rýchlo vymieňali informácie, ktoré môžu viesť k vypátraniu a zaisteniu príjmov z trestnej činnosti a iného majetku patriaceho zločincom. Opodstatnenosť kreovania legislatívneho rámca vyplýva aj z oznámení Rade a Európskemu parlamentu, tzv. Haagsky program (Desať priorít na nasledujúcich päť rokov), v ktorom Komisia obhajovala posilnenie nástrojov na riešenie nančných aspektov organizovanej trestnej činnosti okrem iného podporou zriaďovania spravodajských jednotiek na sledovanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti v členských štátoch EÚ.

Finančné preverovanie nenájdeme priamo upravené v jednom právnom predpise. Má však aj nadnárodný, európsky rozmer.

Rozhodnutím Rady Európskej únie č. 2007/845/SVV o spolupráci medzi úradmi pre vyhľadávanie majetku v členských štátoch pri vypátraní a identi kácii príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou boli zriadené na národných úrovniach Kancelárie pre vyhľadávanie a identi káciu aktív (Asset Recovery Of ce). Každý členský štát zriadi alebo určí vnútroštátny subjekt- Asset Recovery Of ce (ďalej len ARO) na účely zjednodušenia vypátrania a identi kácie príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou, ktorý môže byť predmetom príkazu vydaného príslušným justičným orgánom na jeho zmrazenie, zaistenie alebo kon škáciu v priebehu trestného konania. Výmena informácií sa nemusí realizovať výlučne len na základe žiadosti, ale aj bez vyžiadania. Okrem základného cieľa ARO, sekundárnym zámerom je v rámci platformy vymieňať si najefektívnejšie postupy týkajúce sa spôsobov zlepšenia účinnosti snahy členských štátov vypátrať a identi kovať konkrétny príjem či majetok. Kooperačnej činnosti vyhľadávania majetku medzi jednotlivými úradmi členských štátov EÚ nemožno brániť prostredníctvom vnútroštátneho práva.

ARO je výkonným operatívnym útvarom realizujúcim úlohy vyplývajúce z rozhodnutia Rady č. 2007/845/SVV na základe uplatnenia postupov a lehôt v zmysle rámcového rozhodnutia Rady č. 2006/960/ SVV, v ktorom sú zade nované pravidlá na vykonanie a zabezpečovanie podkladov a informácií pre potreby členov medzinárodnej siete agentúr, zaoberajúcich sa cezhraničnou identi káciou, zmrazením, zaisťovaním a kon škáciou príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou. Medzi základné úlohy, ktoré oddelenie preverovania majetku uskutočňuje v zmysle postupov vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia Rady č. 2006/960/SVV, patrí spolupráca a výmena informácií a spravodajských informácií medzi partnerskými ARO členských štátov EÚ, ktorých poskytovanie sa obmedzuje na informácie považované za dôležité a potrebné pre úspešné odhaľovanie, predchádzanie alebo vyšetrovanie vybranej trestnej činnosti.

Výmena informácií nemusí byť výlučne na báze podanej žiadosti o informácie a spravodajské informácie(8), ale aj automatická cez existujúce komunikačné kanály pre medzinárodnú spoluprácu. Pri automatickej výmene informácií poskytnú príslušné orgány činné v trestnom konaní iným príslušným orgánom iného členského štátu informácie a spravodajské informácie bez dožiadania v prípadoch, kedy existujú konkrétne dôvody domnievať sa, že informácie a spravodajské informácie by mohli pomôcť pri odhaľovaní, predchádzaní alebo objasnení trestných činov uvedených v čl. 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV. Pre účely trestného konania, ak sa realizuje výmena na základe žiadosti, dožadujúci členský štát EÚ si uvedené informácie vyžiada cestou právnej pomoci (v podmienkach SR prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR).

Výmena informácií a vzájomná spolupráca s tretími krajinami je realizovaná prostredníctvom Camdenskej medziagentúrnej siete pre vyhľadávanie majetku (Camden Asset Recovery Inter-Agency Network ‒ CARIN), zriadenej v Haagu 22. a 23. septembra 2004 Rakúskom, Belgickom, Nemeckom, Írskom, Holandskom a Spojeným kráľovstvom. CARIN tvorí celosvetovú neformálnu sieť odborníkov a expertov s cieľom zlepšiť vzájomné poznatky o metodikách a technikách v oblasti cezhraničnej identi kácie, zmrazenia, zaistenia a kon škácie príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou.

ARO využíva iniciatívu vyplývajúcu z uvedeného rámcového rozhodnutia za účelom rýchlej a účinnej výmeny informácií a spravodajských informácií, ktoré budú môcť byť využité ako dôkaz v trestnom konaní, avšak len so súhlasom kompetentného orgánu štátu, ktorý ich poskytol. V opačnom prípade budú mať len spravodajskú hodnotu a budú môcť byť použité výhradne na spravodajské účely. Takýto súhlas sa nevyžaduje, ak dožiadaný členský štát už dal svoj súhlas na použitie informácie/spravodajskej informácie ako dôkazu v čase jej zaslania.

Informácie a spravodajské informácie sú:

– všetky typy informácií alebo údajov, ktoré majú k dispozícii orgány presadzovania práva a

– všetky typy informácií alebo údajov, ktoré majú k dispozícii verejné orgány alebo súkromné subjekty a ktoré sú dostupné orgánom presadzovania práva bez toho, aby boli použité donucovacie opatrenia.(9)

ARO úrad ako súčasť oddelenia preverovania majetku zabezpečuje a plní úlohy služby nančnej polície a kriminálnej polície, pričom v kontexte vyššie uvedeného jeho hlavnou úlohou je vyhľadávať a zbierať informácie pre orgány činné v trestnom konaní, iné súčasti Policajného zboru a zahraničné partnerské jednotky predovšetkým z ekonomickej a nančnej oblasti dôležité pre identi káciu výnosov z vybranej trestnej činnosti. Takéto informácie majú spravidla výlučne spravodajský charakter a sú využívané v ďalšom konaní smerujúcom k zhabaniu majetku, prípadne v príkaze vydaného príslušným justičným orgánom na jeho zmrazenie, zaistenie alebo kon škáciu v priebehu trestného konania. Medzinárodná spolupráca a výmena informácií medzi národnými ARO sa uskutočňuje na základe postupov a lehôt uvedených v rámcovom rozhodnutí Rady Európskej únie o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní.(10)

Zo správ Komisie o vykonávaní rámcových rozhodnutí 2003/577/ SVV, 2005/212/SVV a 2006/783/SVV vyplynula požiadavka zefektívniť existujúce režimy rozšírenej kon škácie a vzájomného uznávania príkazov na zaistenie a kon škáciu. Negatíva aplikačnej praxe spôsobovali rozdiely vo vnútroštátnom práve členských štátov EÚ. Za tým účelom bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42 EÚ. Príjmy z trestnej činnosti zahŕňajú nielen priame príjmy, ale aj všetky nepriame výnosy vrátane následných opätovných investícií alebo premeny priamych príjmov. Príjmy tak môžu zahŕňať akýkoľvek majetok, a to aj taký, ktorý bol úplne alebo čiastočne premenený na iný majetok alebo bol zmiešaný s legitímne nadobudnutým majetkom, resp. zdrojmi . Uvedená smernica zextenzívnila chápanie majetku, na ktorý sa môže vzťahovať zaistenie a kon škácia. Kon škácia môže byť nielen štandardná, ale aj rozšírená a kon škácia majetku, ktorý bol prenesený z podozrivého na tretiu osobu alebo priamo nadobudnutý treťou osobou, ktorá mala zistiť, že je výsledkom trestného činu. Okrem vyššie načrtnutých zdrojov chápe pod majetkom aj právne listiny alebo nástroje, ktoré potvrdzujú vlastnícke alebo iné právo, napr. aj k nančným nástrojom alebo iných dokumentov, ktoré môžu viesť k nárokom veriteľov a zvyčajne sa nachádzajú u osoby, ktorej sa príslušné konanie týka. A práve tu sa nám črta vlastníctvo tzv. nančných inovácií.

Posledným významným právnym dokumentom je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu nančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo nancovania terorizmu. Uvedená smernica má označenie aj štvrtá smernica a rieši hrozby prania špinavých peňazí. V kontexte nančného preverovania však zdôrazňuje relevantnosť stability nančného systému, úroveň nančného sektora a bezpečnosť vnútorného trhu v rámci EÚ. Primárnym zámerom smernice bolo predchádzať zneužívaniu nančného systému na smerovanie peňazí na nelegálne činnosti, prípadne pochádzajúce z nezákonných činností. Napriek limitácií implementovanej smernice na oblasť prania špinavých peňazí a nancovania terorizmu, priamo v dokumente je zdôraznený jej potenciálny dopad aj na daňové trestné činy. V čo najväčšom rozsahu je potrebné umožniť výmenu informácií alebo poskytovanie pomoci medzi nančnými spravodajskými jednotkami EÚ (Financial Intelligence Units – ďalej len FIU). Pozitívom uvedenej smernice je poukázanie aj na iné typy nančných operácií, ktoré majú charakter podozrivých alebo neobvyklých operácií, pričom z praktického hľadiska možno o zaradení do danej oblasti niektorých inovatívnych foriem peňažných fondov aktívne polemizovať. Častokrát sa vybrané z nich spájajú s oblasťou prania špinavých peňazí, nancovaním terorizmu alebo inej nezákonnej trestnej činnosti.

V zmysle § 29a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajt služby nančnej polície a služby kriminálne polície je oprávnený od bánk a pobočiek zahraničných bánk písomne žiadať správy, ktoré sa týkajú klientov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk, aj keď sú predmetom bankového tajomstva, avšak za taxatívne vymedzeného predpokladu(11), že správy sú žiadané v rámci odhaľovania daňových únikov, nezákonných nančných operácií alebo legalizácie príjmov z trestnej činnosti a s nimi súvisiacich trestných činov a ich páchateľov podľa § 2 ods. 1. písm. b) a c) zákona o Policajnom zbore.

Pracovníci ARO písomne žiadajú o poskytnutie informácií inštitúcie pôsobiace mimo pôsobenia Ministerstva vnútra SR aj v rámci nančného systému, akými sú napr. banky, poisťovn;e, správcovské spoločnosti a iné nančné či iné inštitúcie. Pri nedodržaní zákonom určených lehôt na poskytnutie informácií sú pracovníci oprávnení okrem zaslania urgencií písomného resp. e-mailového charakteru pristúpiť k uloženiu postihu, napr. poriadkovej pokuty. Rovnaké oprávnenia má orgán činný v trestnom konaní, avšak s rozdielom včasného prístupu a získania požadovaných informácií ako dôkazov využiteľných v rámci trestného konania. V podmienkach zahraničia je uvedená problematika spravidla subsumovaná do FIU, v Slovenskej republike takéto činnosti primárne zabezpečuje Finančná spravodajská jednotka, ktorej viaceré pozitívne výstupy boli prezentované i medializované. Ide o vnútroštátny orgán aj pre oblasť vyhľadávania majetku a príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, ktoré môžu byť potenciálne predmetom príkazu na zaistenie alebo kon škáciu. Včasný prístup k presným a aktuálnym informáciám a spravodajským informáciám je však kľúčovým prvkom úspešného odhaľovania, nančného preverovania, predchádzania a vyšetrovania trestných činov.

Inovatívne formy peňažných fondov a ich nančné preverovanie

Ak by sme orientovali pozornosť len na nančné preverovanie nástrojov nančného trhu(12) či inovatívnych peňažných fondov je viac ako zrejmý špeci cký prvok konania, a to vysoký stupeň so stikovanosti. Základným princípom z hľadiska ich detekovania je skutočnosť, či podliehajú regulácií a teda sú niekde priamo alebo odvodene evidované. Ak sú jasné dôkazy formou záznamov o nadobudnutí vlastníckeho práva k nim, prispôsobuje sa tomu preverovacia činnosť. Z pohľadu významu a účelu celého preverovania je však potrebné získavať aj informácie o tzv. neevidovaných nančných inováciach, ktoré z logiky veci nepodliehajú regulačnej činnosti. V danom prípade je nevyhnutné ich identi kovať, lokalizovať, stanoviť ich hodnotu a ak je to možné, legalizovať ich.

Ak hovoríme o implementácií digitálizácie a inovatívnych technológií do nančného trhu v podobe nových služieb a nástrojov, hovoríme o tzv. ntechu, alebo aj nančných technológiách. Prostredníctvom nich sa nám vytvárajú rôznorodé inovatívne spôsoby poskytovania nančných služieb, primárne v internetovej podobe a tým sa kreujú tzv. nančné inovácie a inovatívne formy peňažných fondov. Nie všetky majú však logicky len tzv. online podobu. Do danej kategórie zaraďujeme nielen samotné nové nástroje, ale aj platobné systémy (napr. mobilný peňažný platobný systém). Ešte stále novým fenoménom je aj crowdfunding(13), ako aj používanie kryptomien. Podľa Čunderlíka crowdfunding spočíva v cieľavedomom zbieraní nancií prostredníctvom online platforiem od väčšieho množstva spravidla laickej verejnosti, pričom rozkategorizoval tieto druhy známeho crowdfundingu:

• Crowdfunding na báze odmeny,
• Crowdfunding na báze darov,
• Crowdfunding na báze majetkovej účasti,
• Dlhový crowdfunding,
• Dlhový crowdfunding s účasťou na zisku,
• Peer-to-peer dlhový crowdfunding.(14)

Využívanie nančných technológií, ako je uvedené vyššie, sa spája aj s novými databázami typu blockchain (ich používanie zvažujú aj iné sektory), s virtuálnou „menou“ a platobným systémom bitcoin a inými kryptomenami. Je potrebné zdôrazniť, že nie všetky aktivity možno automaticky považovať za podozrivé a je potrebné pri kreovaní majetkového pro lu zvážiť všetky vyššie uvádzané okolnosti. Ako príklad uvádzam virtuálnu burzu IronX, ktorá dostala súhlas estónskej FIU a teda ako prvá svojho druhu získala takúto licenciu a úplnú podporu regulátora. Na druhej strane uvediem dôvod spájania niektorých foriem z nelegálnymi aktivitami, a tým je narastajúca anonymita. Umožňujú to aj niektoré siete, ktoré negujú možnosť spájania IP adresy a transakcie kryptomeny. Častokrát sa na otvorenie účtov používajú iné tretie osoby a následne napr. zločinecká organizácia dokáže zneužiť takúto kryptomenu. Ponúkajú možnosť prania nezákonne nadobudnutých peňazií(15), obchodovanie na Darknete, nákup drog(16) a pod. Napr. Najvyšší súd v Estónsku uvádza v stanovisku, že sprostredkovateľská činnosť bitcoinu musí podliehať dohľadu so zameraním na boj proti praniu špinavých peňazí (práve v danom prípade zo strany FIU).(17)

Aby som poukázala aj na iné potenciálne prepojenia, monitorovací orgán v Kanade sa začal zaoberať zneužívaním platformy crowdfunding s prepojením na teroristov a zdôraznil nutnosť preverovať a identi kovať takéto transakcie a to najmä z dôvodu, že povinne zasielané správy z nančných inštitúcií neposkytujú relevantné údaje o takomto type operácií.(18) Ich obrat nedosahuje zákonom stanovený limit pre postúpenie informácií (tzv. „podlieza ho“) a tým sa stávajú rizikovými.

S nančnými inováciami sa spája absencia regulačnej činnosti, čím vzniká aj absencia mechanizmu, ktorý by dokázal jednoznačne detekovať rizikovosť takejto operácie, prepojenie na konkrétnu trestnú činnosť, nančne preveriť takýto majetok a pod. S nežiadúcimi aktivitami súvisí narúšanie nančných systémov a tokov na nelegálnej úrovni. V uvedenom kontexte nám vznikajú nové, spravidla online platformy, ktoré z pohľadu vypracovania majetkového pro lu môžu parciálne spôsobovať nejasnosti v rámci nančného preverovania. Ako vidíme v načrtnutých prípadoch, aktivity FIU nepochybne sú orientované aj na nančné inovácie a tým, že v rámci platforiem dochádza aj k výmene procesných postupov, dokážu byť detekované. Na druhej strane, spravidla sa uvedenými podozrivými nančnými operáciami zaoberajú pri prepojení na vybranú trestnú činnosť, prioritne pranie špinavých peňazí a nancovanie terorizmu.

Záver

Stabilita úverových a nančných inštitúcií, ako aj dôvera vo nančný systém môže byť ohrozená snahou páchateľov trestných činov a ich spoločníkov zakryť pôvod príjmov z trestnej činnosti, prípadne smerovať peniaze pochádzajúce zo zákonnej činnosti alebo z nezákonnej činnosti na teroristické účely. Takéto osoby využívajú voľný pohyb kapitálu a slobodu poskytovať nančné služby, ktoré sú súčasťou integrovaného nančného priestoru Únie. Pre potrebnú rovnováhu je relevantné s potrebou vytvoriť regulačné prostredie, ktoré umožňuje spoločnostiam rozvíjať vlastné podnikanie bez neprimeraných nákladov na dosiahnutie súladu s uvedenými aspektmi.

Poznámky

• 1) § 58, 59 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov
• 2) Bližšie § 2, § 68, § 69 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
• 3) § 38a ods. 4, § 91 ods. 4 písm. g) a b) zákona č. 486/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov
• 4) § 72 ods.3, § 166 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• 5) § 162 ods. 3 zákona č . 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v platnom znení
• 6) § 110 ods.1, § 134 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 17 ods. 3 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
• 7) § 2 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• 8) Pozri čl. 5, čl. 3,4 Rámcové Rozhodnutie RADY 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní
• 9) Čl. 2 písm. d) Rámcového Rozhodnutie RADY 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní
• 10) Rámcové Rozhodnutie Rady Európskej únie č. 2006/960/SVV o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní.
• 11) § 91 ods. 4 písm. g) zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
• 12) Bližšie pozri KOHAJDA, M. Finanční trh a postavení klienta v rámci finančních služeb. Vybrané instituty finančního práva v roce 2014. s. 197-205 a BABČÁK, V. a kol. Finančné právo na Slovensku a v Európskej únii. s. 474 a nasl.
• 13) PICHLER, F., TEZZA, I. Crowdfunding as a New Phenomenon: Origins, Features and Literature Review. In Crowdfunding for SMEs. A European Perspective. Palgrave Macmillan Studies in Banking and Financial Institutions. s. 5
• 14) ČUNDERLÍK, Ľ. a kol. Právo finančného trhu., s. 237 a nasl.
• 15) Napr. vyšetrovanie prania špinavých peňazí v hodnote 22 miliárd dolárov v Moldavsku.
• 16) Podľa World Drug report až 25% užívateľov drog si v roku 2016 ich nakupovalo prostredníctvom internetu.
• 17) Dostupné na: https://news.bitcoin.com/heavy-handed-new-btc-regulation-estonia/
• 18) Dostupné na: https://www.thestar.com/business/2017/05/18/hard-to-identifycrowdfunding-platforms-financing-terrorism.html

Autor:Doc. JUDr. Mgr., Jana Šimonová, PhD.

Zdroj: https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Pracoviska/Katedry/KFP/Otazky/Zbornik_Inovativne_formy_tvorby_penaznych_fondov_a_ich_prevodov.pdf