Úvod
Pri realizácií služobnej činnosti aslužobných zákrokov príslušníkom Policajného zboru (ďalej len príslušník PZ) vznikajú častokrát kritické a konfliktné situácie, ktoré si vyžadujú osobitné postupy policajta, v kontexte zásady primeranosti alegálnosti. Z pohľadu policajnej činnosti je jedným z následkov zásah do základných práv a slobôd. Pri každom zásahu sa musí dbať na zachovanie podstát a zmyslu konkrétneho práva alebo slobody. Intenzita zásahu nesmie pritom prekročiť mieru, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou. Osobitný význam má v tejto súvislosti bezprostredný zásah, ktorého existenciu predpokladá § 9 ods. 3 zákon č. 171/1993 Z.z. oPolicajnom zbore vznení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 171/1993 Z. z. o PZ). Takýto zásah nastáva priamo (bezprostredne) na mieste, kde sa realizuje policajná (služobná) činnosť. S bezprostredným zásahom sa spájajú prísnejšie podmienky, ktoré umožňujú jeho uskutočnenie (napr. povinnosť použiť výzvu). Prísnejšie podmienky sú tiež ustanovené prostredníctvom dôvodu, kedy je možné takúto činnosť vykonať. Podmienky prípustného zásahu určujú tiež aj hodnoty, teda konkrétne právo a slobodu, do ktorých sa zasahuje (napr. osobitne chránené právo na súkromie, do ktorého je možné zasiahnuť použitím informačno-technických prostriedkov).
Jedným z frekventovaných inštitútov, ktoré používajú príslušníci Policajného zboru pravidelne pri výkone služobnej činnosti, je aj samotná výzva. Vzhľadom na celkovú zákonnosť služobného zákroku, ako aj voľbu primeraného postupu, považujeme za relevantné už od prvopočiatku postupovať v kontexte žiadaného a dovoleného, tzn. správne zrealizovať aj samotnú výzvu, ktorá predchádza výkonu služobného zákroku v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Predmetný zákon uvádza, že policajt je povinný použiť výzvu, ak to povaha a okolnosti služobného zákroku dovoľujú. Čiže nejedná sa o prípady, ktoré si vyžadujú bezodkladný postup a uskutočnenie výzvy by ich mohlo logicky zmariť, prípadne by vznikla ujma na majetku, na zdraví alebo iná škoda. Taktiež výzvu nie je povinný policajt použiť ak dochádza k bezprostrednému porušovaniu zákonom chráneného záujmu aje viac ako žiaduce, aby okamžite realizoval služobný zákrok.
Výzvu policajt použije najčastejšie pri nenásilnom správaní osoby, prípadne v konfliktných situáciách ak útok voči zákonom chránenému záujmu ešte nezačal, ale hrozí (napr. výzva na podanie vysvetlenia na útvare PZ). Je dôležité zdôrazniť, že osoba nemá právny nárok na použitie výzvy zo strany príslušníka PZ pred vykonaním služobného zákroku. Amožno aj práve pre rôzne nuansy výzvy, osobitosti každej situácie, sa stretávame s rôznorodou judikatúrou, usmerneniami zo strany nadriadených a okliešťovaním zákonného výkladu použitia výzvy. Použitie výzvy je jedinečné a viaže sa na konkrétny služobný zákrok, konkrétnu situácia, pričom nie je možné nelogicky vynucovať jej použitie v každom prípade. Predmetný príspevok poukáže na rôznorodosť chápania výzvy aprípady jej porušovania. V závere zdôrazníme vzťah neuposlúchnutia výzvy a útoku na verejného činiteľa.
Metodika
Pri spracovaní predmetnej štúdie sme pracovali s metódami analýzy tuzemských izahraničných informačných zdrojov,interných predpisov avybranej judikatúry. Následne prostredníctvom riadených rozhovorov a metódy selekcie sme vyvodili rezultáty. V kontexte komparačného hľadiska je možné konštatovať, že inštitút použitia výzvy príslušníkom PZ nie je tak bezproblémový a vyžaduje si zvýšenú pozornosť, a to nielen z pohľadu aplikácie zásady primeranosti služobného zákroku, ale aj v kontexte garancie ochrany statusu policajta.
1.1. Legislatívne vymedzenie pojmu výzva
Elementárne teoretické vymedzenie pojmu „výzva“ môžeme analyzovať z legislatívneho a taktického hľadiska. Existujú aj rôzne klasifikácie výzvy, napríklad podľa jej charakteru:
- – Výzva s výstrahou
- – Nepomenovaná výzva
- – Márna výzva
- – Opakovaná výzva.
Za výzvu z pohľadu realizácie služobnej činnosti môžeme považovať všetko, čo jasne a jednoznačne upozorní osobu, proti ktorej sa zakročuje, že pred ňou stojí policajt a ten je rozhodnutý ukončiť jej protiprávne konanie, ak tak neurobí sama osoba. Formálna stránka výzvy nie je nikde precizovaná. Z taktického hľadiska má
byť výzva stručná, zrozumiteľná, jednoducho formulovaná, určitá a dôrazná. Ak to situácia umožňuje a policajt disponuje kvalitnou osobnou a miestnou znalosťou, je žiaduce, aby súčasťou výzvy bolo oslovenie osoby voči ktorej sa vykoná služobný zákrok (napr. krstným menom). Z koncepčného hľadiska pri tvorbe výzvy je dôležitá aktuálna situácia, ako aj úroveň osoby, voči ktorej sa používa a nemusí obsahovať prvky sofistikovanosti. Hľadí sa primárne na bezpečnostné hľadisko, následne taktiku, primeranosť a zákonnosť. Relevantným je dať jasne najavo vyzvanej osobe, aby upustila od protiprávneho konania. V zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ ak to povaha služobného zákroku vyžaduje je potrebné použiť pred výzvou slová „V mene zákona“.
Výzvou sa od osoby vyžaduje, aby upustila od svojho protiprávneho konania. Jej súčasťou môže byť upozornenie, čo bude nasledovať, vprípade jej neuposlúchnutia. Takúto výzvu možno označiť ako výzva s výstrahou. Predmetný druh výzvy je z legislatívneho hľadiska upravený v § 50 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ, pričom policajt je povinný pre použitím donucovacích prostriedkov vyzvať osobu, voči ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Aj v predmetnom prípade, napriek zdôraznenej obligatórnosti použitia výzvy, je možné v prípade ohrozenia života alebo zdravia, alebo ak vec neznesie odklad, upustiť od jej použitia. Policajt samozrejme z taktického hľadiska nie je povinný vysvetľovať zákonné ustanovenie, ktoré ho na výzvu alebo zákrok zmocňuje a taktiež nemusí špecifikovať, akým spôsobom použije donucovací prostriedok.
S neuposlúchnutím výzvy sa priamo spájajú dve špecifické výzvy, a to márna a opakovaná výzva. Márna výzva je v podstate legálne správne zrealizovaná výzva, ktorá však nebola uposlúchnutá. Spravidla po nej nasleduje tzv. opakovaná výzva. Opakovaná výzva teda spravidla sa použije v prípade vyhodnotenia výzvy ako márnej, ak došlo k neuposlúchnutiu výzvy, ale aj jej prehliadnutiu. Spravidla sa v prípade opakovanej výzvy vyzdvihuje dôraz upustenia od konania a používa sa formula „v mene zákona vás vyzývam, …“. Ide o zdôraznenie požiadavky policajta a poukázanie na to, že jeho konanie má oporu v zákone. Všeobecne záväzné právne predpisy však nezakotvujú povinnosť policajta výzvu opakovať alebo čakať v prípadoch neopodstatneného oddialenia uposlúchnutia výzvy jej adresátom. V kontexte akceptovania zásady primeranosti je žiaduce, ak to situácia umožňuje, zopakovať výzvu. V prípade pretrvávania stavu ignorácie výzvy zo strany adresáta, policajt ju môže bez akýchkoľvek pochybností vyhodnotiť ako konanie, ktorým neuposlúchla výzvu. Napríklad pri oprávnení požadovať preukázanie totožnosti v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ je policajt oprávnený vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.2 Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť, policajt je oprávnený ju predviesť na útvar PZ za účelom zistenia jej totožnosti.3 Neuposlúchnutie výzvy sa môže realizovať nielen aktívne, ale aj tzv. konkludentným spôsobom, tzn. s ohľadom na tento prípad osoba len nedá doklad totožnosti, z čoho je možné jasne detekovať zámer adresáta neuposlúchnuť výzvu. Spravidla nie je žiaduce, aby policajt výzvu opakoval viackrát, pretože nielenže s opakovaním obyčajne klesá pravdepodobnosť jej uposlúchnutia, ale zároveň osobe poskytuje priestor pripraviť sa napr. na útok na policajta. Okrem uvedeného z psychologického hľadiska mnohonásobné opakovanie výzvy znevažuje postavenie policajta v očiach či už adresáta výzvy, ale aj prípadných svedkov. Ak policajt nadobudol presvedčenie, že výzva sa dostala do sféry vnímania adresáta aporozumel je, avšak nereaguje, spravidla je postačujúce jej jednorazové zopakovanie a po neuposlúchnutí môžu nastať následky jej nesplnenia.
Použitie výzvy je priamo upravené v § 12 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ, konkrétne policajt je povinný pri vykonávaní služobného zákroku použiť výzvu zodpovedajúcu zákroku, ak to povaha a okolnosti dovoľujú. Použitie výzvy je tak výhradne na konajúcom policajtovi, ktorý sa rozhoduje doslova v sekundách, preto aj jeho rozhodnutie možno neskôr posúdiť len vzhľadom na situáciu, v ktorej policajt bol na mieste vykonávania zákroku alebo použitia výzvy.
Okrem už vyššie uvedených výziev sa stretávame aj spojmom nepomenovaná výzva. V podstate ide o taký druh výzvy, ktorá vyplýva policajtovi zostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Predmetné výzvy sa spravidla viažu na zaistenie bezpečnosti samotného policajta alebo iných osôb a ukončenia páchania protiprávneho konania. Predmetná výzva musí byť tiež :
použitá v medziach zákona,
v súvislosti s plnením úloh podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ,
spĺňať zásadu primeranosti,
adresná,
subjekt ju pochopil a vníma ju,
musí sledovať legitímny cieľ, čím je upustenie od nežiaduceho konania.
Takáto výzva požíva v zmysle zákona ochranu a jej splnenie je taktiež vynútiteľné a sankcionovateľné. Môže ísť napr. o bezpečnostné výzvy
– S cieľom chrániť policajta (aby osoba vytiahla ruky z vrecka, aby odložila určitý predmet – ostrý, nožnice, fľaša a pod., aby nesiahala do odkladacích priestorov v motorovom vozidle, aby stiahla tmavé fólie na zadných sedadlách a pod.) – zabezpečuje sa nimi riadny výkon právomoci príslušníka PZ, jeho bezpečnosť, pričom nie sú striktne uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise.
– S cieľom chrániť adresáta (policajt sa snaží zabezpečiť bezpečnosť inej osoby, napr. aby osoba nekráčala po ceste pre vozidlá, aby osoba ustúpila od agresívneho zhluku osôb, apod.)- slúžia na zabezpečenie bezpečnosti adresátov. V prípade neuposlúchnutia, osoba môže byť zaistená, vzhľadom na fakt, že svojim konaním bezprostredne ohrozuje život a zdravie seba alebo iných osôb alebo majetok4.
Aj v prípadoch tzv. bezpečnostných výziev je jej adresát ju povinný uposlúchnuť, pričom v opačnom prípade môže byť vynútiteľná sankciou.
1.2. Neuposlúchnutie výzvy policajta
Vprípade, že osoba pokračuje vsvojom protiprávnom, resp. nežiaducom konaní, prípadne sa zdráha uposlúchnuť výzvu, hovoríme o neuposlúchnutí výzvy. Z legálneho hľadiska je neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa upravené v § 47 ods. 1. písm.a) zákona č. 372/1990 Zb. opriestupkoch vznení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Neuposlúchnutím sa má na mysli nielen aktívne konanie, ale taktiež pasívny odpor, pričom zákonnou podmienkou je viazanie výzvy k výkonu právomoci verejného činiteľa. V prenesenom zúženom zmysle na status policajta, máme na mysli neuposlúchnutie akejkoľvek vyššie spomenutej výzvy, ktorá bola daná policajtom v súvislosti s plnením úloh PZ5 a realizáciou služobnej činnosti.
Konkrétne § 8 ods. 3 zákona o PZ jasne definuje služobnú činnosť ako činnosť policajta spojenú s plnením úloh podľa zákona o PZ alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Čiže policajtovi zákon jasne uvádza, ktoré úlohy má plniť pri výkone služobnej činnosti. Policajt je vyslaný do výkonu hliadkovej služby plniť úlohy v zmysle § 2 zákona o PZ a koná pod prísahou. Vzhľadom na variabilnosť činností, ktoré má v zmysle zákona realizovať, je pri nástupe realizovaná inštruktáž hliadok PZ s cieľom oboznámiť policajtov o úlohách, ktoré majú plniť a vzhľadom na dynamickosť a variabilnosť bezpečnostnej situácie vo vzťahu ku konkrétnym lokalitám, kde je potrebné zvýšiť výkon služby, prípadne na čo je potrebné sa viac zamerať. Policajt pri vykonávaní služobnej činnosti musí vždy dodržiavať aj zákonné podmienky, a to dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú, dodržiavať etický kódex policajta, ak to je možné, nespôsobiť bezdôvodnú ujmu, realizovať zásah do práv a slobôd v čo najprimeranejšej miere s cieľom dosiahnuť účel sledovaný výkonom služobnej činnosti, poučiť osobu, do ktorej práv a slobôd bolo zasiahnuté, o jej právach a to podľa zákona o PZ alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Zákon o PZ priamo viaže výzvu k realizácií služobného zákroku. Služobný zákrok je podľa § 9 ods. 3 zákona o PZ zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Každý služobný zákrok je individuálny, jedinečný a neopakovateľný a policajt vykonávajúci služobný zákrok musí v reálnom čase s možnosťami, informáciami, vlastnými skúsenosťami a poznatkami z terénu improvizovať, zvážiť ďalší možný postup tak, aby v ideálnom stave bolo pristúpené k optimalizácii jednotlivých jeho krokov a nasadených úkonov (zaistenie dôkazov, vecí a osôb) bez toho, aby jeho konanie bolo v budúcnosti spochybňované.
Neuposlúchnutie spočíva vodmietnutí adresáta dobrovoľne sa podrobiť výzve policajta pri výkone jeho služobnej činnosti, a to verbálnym odmietnutím alebo konkludentným odmietavým postojom. Neuposlúchnutie výzvy sa spravidla spája s pasívnym odporom, tzn. činnosťou osoby, pri ktorej osoba bráni vykonaniu alebo dokončeniu služobného zákroku vykonávaného policajtom tým, že odmieta uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku zakročujúceho policajta, (napr. sedí, leží, stojí). Neuposlúchnutie výzvy sa viaže aj na pokyny policajta a môže sa prejaviť napr. neodhodením zbrane, nevzdaním sa, nezastavením vozidla alebo neopustením úkrytu. Napriek tomu, že zákon nešpecifikuje časový horizont uposlúchnutia výzvy, má sa za to, že osoba jej má vyhovieť bezodkladne, prípadne v primeranom čase. Neuposlúchnutím výzvy by de facto mohlo byť aj neurčité a nepresné prezentovanie snahy vyhovieť výzve niekedy v budúcnosti, čiže adresát nedodržal podmienku časového limitu.
Podľa § 34 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ je každý povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení § 17 až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov.6 Ide o imperfektnú právnu normu, v ktorej absentuje sankcia za porušenie žiaduceho správania, tzn. uposlúchnutia výzvy, pokynu7, príkazu8 a požiadavky policajta, resp. strpenie výkonu jeho oprávnení. Neuposlúchnutie výzvy je sankcionovateľné výlučne podľa osobitných predpisov, ktorými sú napr. už spomenutý zákon o priestupkoch (§ 47 ods. 1 písm. a)) alebo zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (§ 3 ods. 2 písm. c) – podľa ktorého je každý účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení) a iné. Požiadavka je spojená napríklad s oprávneniami podľa § 17 a § 17a Zákona o PZ, kde je policajt oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie a informácie. V zmysle zákona o priestupkoch je možno za neuposlúchnutie výzvy policajta uložiť pokutu do 100 Eur. Alternatívy sankcionovateľnosti nám však z morálneho hľadiska poskytuje aj samotný zákon o PZ, a to napr. už spomínané použitie donucovacích prostriedkov, alebo predvedenie osoby na útvar PZ za účelom preukázania totožnosti, zaistenie osoby a pod.
Adresát si musí byť vedomý aj tej skutočnosti, že ústava, ktorá dáva občanom SR práva, je oprávnená občanov na týchto právach aj obmedziť zákonom, alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (Ústava SR, čl. 13). Jednotlivec môže byť zaťažený aj povinnosťami a to pri zachovaní pravidiel určených pre ukladanie povinnosti za predpokladu, že povinnosť je uložená zákonom. Z toho pre žalobcu vyplýva, že si mohol uplatňovať svoje právo na odpor podľa čl. 32 Ústavy SR, avšak nie absolútne, bez rešpektovania ďalších právnych noriem a z nich vyplývajúcich práv a povinností. Osoba je povinná dodržiavať aj zákon a neohrozovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky [čl. 13 Ústavy v spojení § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.]. Môže byť obmedzená na osobnej slobode z dôvodu neuposlúchnutia výzvy policajta podľa zákona o cestnej premávke, aby napr. opustila pozemnú komunikáciu (vozovku) s poukazom na ust. § 3 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona o cestnej premávke a zákona o priestupkoch, lebo svojim správaním napr. blokovala dopravu.9
Podľa § 19 ods. 1 písm.b) zákona o PZ je policajt oprávnený zaistiť osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v nej bude pokračovať alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie a objasnenie veci. Napriek tomu, že uvedené oprávnenie predstavuje závažný, no legitímny zásah do osobnej slobody. Uvedené oprávnenie sa môže aplikovať v prípade ak osoba kladie aktívny odpor a opakovane neuposlúchla výzvu policajta, čím pokračovala v páchaní priestupku. Uvedené oprávnenie si z hľadiska zásady legality a primeranosti vyžaduje presné zistenie a špecifikáciu dôvodov, pre ktoré bola osoba zaistená pri rešpektovaní nevyhnutnosti aprimeranosti takého opatrenia.10 Pri skúmaní odôvodnenosti zaistenia osoby ako závažného zásahu do osobnej integrity jednotlivca je potrebné zobrať do úvahy aj ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je pozbavenie osobnej slobody tak závažné, že môže byť ospravedlniteľné a odôvodnené len v prípadoch, keď menej prísne opatrenia nie sú účinné na zabezpečenie individuálneho alebo verejného záujmu.11
1.3. Neuposlúchnutie výzvy policajta vz. útok na verejného činiteľa
V praxi sa stretávame aj s prípadmi, kedy je vyhodnotené neuposlúchnutie výzvy policajta ako trestný čin útoku na verejného činiteľa12. Nemožno však uvedené konštatovať kedykoľvek a je potrebné analyzovať samotný prípad, jeho okolnosti a osobu páchateľa. Je nevyhnutné zanalyzovať a následne posúdiť konanie (objektívnu stránku), časovú následnosť a intenzitu útoku.
Trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Trestného zákona sa dopustí osoba, ktorá použije násilie
a) v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo
b)pre výkon právomoci verejného činiteľa.
Násilím je okrem iného konanie proti telu napadnutého, kedy bola použitá fyzická sila. Nevyžaduje sa však, aby bolo spôsobené ublíženie na zdraví. K naplneniu pojmu použitia násilia nestačí však samo o sebe len uchopenie napadnutého za odev a zatrasenie s ním. Preto musí súd v každom konkrétnom prípade posúdiť všetky okolnosti prípadu a vyvodiť, či ide o použitie násilia smerujúceho proti telu napadnutého, pričom druhá podmienka sa viaže na prepojenie, a to konkrétne musí byť použité v súvislosti s výkonom právomoci verejného činiteľa. Z časového hľadiska musí byť násilie použité pri výkone právomoci verejného činiteľa alebo pred týmto výkonom.
Pre posúdenie subjektívnej stránky podľa § 323 TZ nie je rozhodujúce, že napadnutý príslušník PZ nebol v služobnej rovnošate, keď obvinený za iných okolností (napríklad z toho, že ho poznal ako príslušníka PZ) vedel, že v kritickom čase vykonáva službu a plní svoje služobné povinnosti13. Ak príslušník PZ prekročí svoju právomoc a uskutočňuje zákrok, na ktorý nie je podľa zákona oprávnený, nepožíva ochranu verejného činiteľa podľa § 323 a 324 Trestného zákona14. Útok na jeho zdravie pri takomto zákroku, ak občan prekročí hranice nutnej obrany, možno prípadne posúdiť len ako trestný čin proti zdraviu (§ 155 a nasl. TZ).
Prekonanie odporu, ktorý smeruje k zmareniu oprávneného služobného zákroku (použitie fyzickej sily na predvedenie vodiča motorového vozidla, odôvodnene podozrivého z požitia alkoholických nápojov, ktorý odmieta dobrovoľne sa nechať predviesť a zákroku príslušníkov PZ sa vzpiera), je právom i povinnosťou príslušníkov PZ (§ 19 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ). Preto nutná obrana proti takémuto zákroku príslušníkov PZ nie je prípustná a použitie násilia na zamedzenie zákroku treba považovať za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 Trestného zákona.15
Záverom uvedieme príklad, kde by sme chceli zdôrazniť nevyhnutnosť rozlišovania týchto konaní. Osoba- cudzinec pod vplyvom alkoholu sa správal hlučne a agresívne, obťažoval ľudí na zástavke, pričom po príchode policajtov nevedel preukázať svoju totožnosť. Keďže nedokázal žiadnym dôveryhodným spôsobom preukázať totožnosť, bol predvedený v zmysle § 18 ods. 3 zákona o PZ na útvar PZ. Osoba sa po celú dobu správala agresívnejšie, opakovane neuposlúchla výzvu a tak boli voči kladenému aktívnemu odporu použité donucovacie prostriedky – hmaty a chvaty podľa § 51 zákona o PZ. Pri vystúpení zo služobného motorového vozidla sa cudzinec zahnal na jedného z policajtov. V danom prípade je potrebné zvažovať všetky okolnosti jednotlivo a súhrne, analyzovať objektívnu stránku trestného činu, nakoľko bolo použité násilie, intenzita útoku, spôsob a okolnosti, za ktorých k nemu došlo. V danom prípade predvádzaná osoba neznámej totožnosti bola predvádzaná viacerými príslušníkmi PZ, ktorí sú vycvičení a vyškolení k potlačeniu násilného konania a predpokladá sa u nich, že mali po celú dobu vedomosť agresivity u predvádzaného cudzinca. Keďže osoba kládla aktívny odpor už v služobnom motorovom vozidle a bol voči nej realizovaný služobný zákrok, policajti mali a mohli vedieť a predpokladať, že agresívne sklony cudzinca budú pokračovať. Tzn. mali prispôsobiť a zvoliť taktiku služobného zákroku pri predvádzaní tak, aby vopred zabránili zaútočeniu zo strany cudzinca. V kontexte krátkej právnej analýzy nemožno daný prípad vyhodnotiť ako trestný čin útoku na verejného činiteľa.
Autor: Doc. JUDr. Mgr., Jana Šimonová, PhD.