Abstrakt
Príspevok sa zaoberá otázkou aplikácie princípu prevažujúceho verejného záujmu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Ďalej sú v ňom rozpísané ustanovenia týkajúce sa problematiky okruhu sprístupňovaných informácií a prístupu širokej verejnosti k informáciám. Záver poukazuje na princíp prevažujúceho verejného záujmu v zákone o slobode informácií, ktorý vyvažuje na jednej strane verejný záujem na sprístupňovaní informácií a na druhej strane ochranu určitých informácií. Cieľom príspevku je upozorniť na výnimky, ktorými sú konkrétne situácie, kedy sa vo verejnom záujme sprístupnia informácie, ktoré sú podľa uvedeného zákona o slobode informácií chránené.
1 ÚVOD
Dňa 1.1.2013 uplynulo 12 rokov od účinnosti zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Do prijatia zákona o slobode informácií pretrvával v praxi orgánov verejnej moci princíp diskrétnosti (utajenosti) typický pre nedemokratické režimy. Na základe tohto princípu sú verejnosti sprístupňované len tie informácie, ktoré zákon výslovne za verejné označí, a ktorých sprístupnenie výslovne dovoľuje, ostatné informácie sú utajené.
Ďalej do prijatia zákona o slobode informácií neexistovala zákonná úprava prístupu širokej verejnosti k informáciám, nebol vymedzený ani okruh informácií, na ktorých sprístupnenie má každý právo a nebol stanovený žiaden procesný postup sprístupňovania informácií.
Informácie sú „kyslíkom demokracie“. Len pravdivo a úplne informovaní občania môžu rozhodovať o smerovaní krajiny, kontrolovať orgány verejnej moci a hospodárenie s verejnými financiami.
2 OKRUH SPRÍSTUPŇOVANÝCH INFORMÁCIÍ
V zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava“) vymedzená povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej činnosti (čl. 26) je premietnutá do ustanovenia § 2 zákona o slobode informácií, ktoré definuje povinné osoby, a to povinné osoby:
– s plnou informačnou povinnosťou v rozsahu svojej činnosti a
– s informačnou povinnosťou, ktorá sa týka len ich rozhodovacej činnosti.
Podľa názoru ústavného súdu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06) sú tri charakteristické znaky orgánov verejnej moci, a to:
– náplň ich činnosti,
– hospodárenie s verejnými financiami, resp. nakladanie s majetkom štátu alebo obce a
– príslušnosť do oblasti verejného práva.
Štátne orgány, obce (§ 2 ods. 1 zákona o slobode informácií) a právnické osoby zriadené zákonom (§ 2 ods. 2 zákona o slobode informácií) sa vyznačujú spravidla všetkými tromi uvedenými znakmi. Právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou (§ 2 ods. 2 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla dva uvedené znaky (hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu alebo obce a boli kreované na základe zákonov, ktoré patria do oblasti verejného práva). Právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v ods. 1 a 2. (§ 2 ods. 3 zákona o slobode informácií) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak (hospodária s verejnými financiami, resp. nakladajú s majetkom štátu alebo obce).
Plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 Ústavy vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd.
V prípade subjektu, ktorý realizuje niektoré práva a povinnosti verejnej moci, avšak pritom nehospodári s verejnými financiami, resp. nenakladá s majetkom štátu alebo obcí a patrí do oblasti súkromného práva, je z ústavnoprávneho hľadiska potrebné prihliadnuť pri určení rozsahu informačnej povinnosti takéhoto subjektu na ochranu jeho práv a slobôd v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy. U subjektov súkromného práva, ktoré nemajú k dispozícii verejné financie, resp. štátny, či obecný majetok, hoci realizujú časť právomocí orgánov verejnej moci, je dôvodné ich informačnú povinnosť obmedziť na rozsah ich rozhodovacej činnosti.
3 PRÍSTUP ŠIROKEJ VEREJNOSTI
V praxi to znamená, že povinná osoba nikdy nemôže podmieňovať sprístupnenie informácie podaním vysvetlenia, za akým účelom žiadateľ informáciu požaduje a tiež nie je oprávnená zisťovať dôvod žiadosti. Na prípadné otázky zamestnancov povinnej osoby, prečo alebo na aký účel žiadateľ informáciu požaduje, nie je žiadateľ povinný odpovedať. Ide o princíp, že informácie musí povinná osoba žiadateľovi sprístupniť bez toho, aby žiadateľ musel uviesť či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada, alebo preukázať oprávnenosť či opodstatnenosť žiadosti.
Čo sa týka pojmu žiadateľ, rozumie sa pod ním každá fyzická a právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. Z Ústavy a zákona o slobode informácií vyplýva, že právo na informácie má každý. Oprávnenie žiadať informácie nie je obmedzené občianstvom Slovenskej republiky, ani bydliskom na území Slovenskej republiky alebo vzťahom žiadateľa k povinnej osobe (žiadať informácie môže aj zamestnanec povinnej osoby) a pri právnických osobách môže byť žiadateľom aj právnická osoba so sídlom v zahraničí.
K vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že na dodržiavanie vyššie uvedeného princípu by mali povinné osoby zvlášť dohliadať, a to nielen preto, že ide o európsky štandard, ale hlavne kvôli vlastnej profesionalite pri vybavovaní žiadostí žiadateľov o informácie. V aplikačnej praxi práva na informácie dochádza čoraz častejšie ku komplikovaným prípadom. Tento jav nie je ničím neobvyklým, naopak je to logický dôsledok toho, že informácie sú neustále a v obrovskom množstve vytvárané všetkými osobami a inštitúciami v každej oblasti spoločenského života a v rámci každého vzťahu existujúceho vo verejnej správe a navyše právne normy sú vyjadrené nedokonalým prirodzeným jazykom.11 Naopak by bolo neobvyklé v súčasnosti robiť obštrukcie žiadateľom a sťažovať prístup k informáciám práve porušovaním uvedeného elementárneho princípu, že každý môže žiadať o informácie povinnú osobu bez udania dôvodu, pre aký účel informáciu žiada.
4 KATEGÓRIE INFORMÁCIÍ, KTORÉ NEMUSIA BYŤ VEREJNOSTI SPRÍSTUPNENÉ
Princíp „čo nie je tajné, je verejné“ je základným princípom zákona o slobode informácií a je vyjadrený v § 3 ods. 1 a v § 12 uvedeného zákona. Kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť, sú vymedzené v § 8 až § 11 zákona o slobode informácií:
– utajovaná skutočnosť, bankové a daňové tajomstvo (§ 8) ,
– informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobné údaje fyzickej osoby (§
9) ,
– obchodné tajomstvo (§ 10) ,
– informácie odovzdané povinnej osobe osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá (§ 11 ods. 1
písm. a) ,
– informácie zverejňované na základe osobitného zákona (§ 11 ods. 1 písm. b) ,
– informácie, ktorých sprístupnením možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom (§ 11 ods. 1 písm. c) ,
– informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy (§ 11 ods. 1 písm. d) ,
– informácie týkajúce sa zmierovacieho konania, arbitrážneho konania alebo rozhodcovského konania okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (§ 11 ods. 1 písm. e) ,
– informácie týkajúce sa miesta výskytu chránených druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (§ 11 ods. 1 písm. f) ,
– informácie, ktorých sprístupnenie by bolo v rozpore s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 11 ods. 1 písm. g),
– informácie, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisovokrem informácií o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (§ 11 ods. 1 písm. h) ,
– dokumentácia, ktorá obsahuje informácie, ktorých zverejnenie by sa mohlo použiť na plánovanie a vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia alebo objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov podľa osobitných predpisov (§ 11 ods. 1 písm. i) ,
– informácie, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, ktoré priamo nesúvisia s úlohami povinnej osoby (§ 11 ods. 3) .
Avšak zákon o slobode informácií vymedzuje aj výnimky, ktorými sú konkrétne situácie, kedy sa vo verejnom záujme sprístupnia informácie, ktoré sú podľa uvedeného zákona chránené. A práve v týchto situáciách sa uplatňuje princíp prevažujúceho verejného záujmu vyplývajúci z čl. 26 ods. 4 Ústavy, podľa ktorého možno právo na informácie obmedziť zákonom iba vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
5 VÝNIMKY PRI SPRÍSTUPŇOVANÍ INAK ZÁKONOM CHRÁNENÝCH INFORMÁCIÍ
V zákone o slobode informácií sa konkrétne jedná o výnimku:
– z ochrany osobných údajov (§ 9 ods. 3),
– z ochrany obchodného tajomstva (§ 10 ods. 2),
– z ochrany informácií o rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu činného v trestnom konaní (§ 11 ods. 1 písm. d),
– z ochrany informácií o zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní (§ 11 ods. 1 písm.
e),
– z ochrany informácií o kontrole, dohľade alebo dozore orgánom verejnej moci (§ 11 ods. 1 písm. h),
– z ochrany informácií poskytnutých povinnej osobe inou osobou bez právnej povinnosti (§11 ods. 2).
6 VÝNIMKA Z OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV
Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme ( t. j. titul, meno, priezvisko, funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu) za podmienok ustanovených zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov o fyzickej osobe, ktorá je:
– verejným funkcionárom (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov),
– poslancom obecného zastupiteľstva (zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) ,
– predstaveným v štátnej službe (§ 5 ods. 3 až 5 a § 9 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
– odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky (§ 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov),
– vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme (§ 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov),
– vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci (§ 9 ods. 3 Zákonníka práce),
– nadriadeným v služobnom pomere (napr. zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov) alebo
– členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov (§ 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Antónia Ambrózyová