Abstrakt
Príspevok sa zaoberá novou právnou úpravou správneho súdnictva a jej dopadom na zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Od 1.7.2016 bude účinný zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Pri aplikácii uvedeného právneho predpisu sa počíta s podporným použitím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Na konanie pred správnym súdom sa teda budú primerane aplikovať aj princípy, na ktorých spočíva nový Civilný sporový poriadok tiež účinný od 1.7.2016. Toto budúce prepojenie asociuje terajší neúnosný stav, kedy súdy v konaniach vo veciach civilných používajú rovnaký právny predpis ako v konaniach o žalobách z verejného práva. Avšak nový Správny súdny poriadok striktne rešpektuje pomyselnú hranicu medzi právom verejným a právom súkromným a vychádza z toho, že tieto rozdielne oblasti práva sa musia riadiť odlišnými zásadami pri procesnom postupe, aby nevznikali v činnosti súdov aplikačné problémy ako doteraz. Správny súdny poriadok nahradí doterajšiu úpravu správneho súdnictva ustanovenú v zákone č. 99/1963 Zb. Občianskom súdnom poriadku. Zmena je nevyhnutná, nakoľko konanie v správnom súdnictve upravuje piata časť Občianskeho súdneho poriadku, avšak niektoré časti uvedenej úpravy odkazujú na všeobecné ustanovenia inštitútov občianskeho súdneho konania a práve to spôsobuje, že časté zmeny Občianskeho súdneho poriadku zamerané na konanie v civilných veciach, sú pre samotné správne súdnictvo nevyhovujúce. V konečnom dôsledku vyššie uvedená zmena sa dotkne aj preskúmavania rozhodnutí (vrátane fiktívnych) vydaných podľa zákona o slobode informácií príslušnými správnymi súdmi. Cieľom tohto príspevku je zodpovedať na otázku: akým spôsobom? Záverom je potrebné dodať, že ide o dlho očakávanú zmenu, ktorá by mala správne súdnictvo v Slovenskej republike posunúť dopredu.
1 ÚVOD
Od 1.7.2016 vstupuje do účinnosti nový zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok1 (ďalej len „SSP“), ktorý je výsledkom rekodifikácie práva v oblasti správneho súdnictva. Nový SSP sa bude aplikovať samostatne iba s podporným použitím Civilného sporového poriadku pri súčasnom zachovaní správnych súdov v rámci sústavy všeobecného súdnictva (jednotná sústava súdov).
2 CIEĽ NOVEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY
Tak ako uvádza dôvodová správa k novému SSP , špecifickosť správneho súdnictva spočíva v tom, že prieskumná činnosť správneho súdu je závislá od konania, resp. nekonania orgánu verejnej správy, nakoľko správny súd preskúmava v konaní zákonnosť vydaného rozhodnutia a postupu konajúceho orgánu verejnej správy alebo skúma dôvody jeho nečinnosti, resp. či jeho zásah je takej intenzity, že ho možno označiť za nezákonný.
V nadväznosti na túto špecifickosť zákonodarca určil cieľ novej právnej úpravy konania v správnom súdnictve, ktorým je vytvorenie procesnoprávnych inštitútov, ktoré sa blížia k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a vytvorenie priestoru pre kvalitné súdne rozhodnutia.
3 DOPAD NA ZÁKON O SLOBODE INFORMÁCIÍ
Nový SSP sa dotkne aj zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) . Súdna ochrana podľa § 19 ods.
4 zákona o slobode informácií, v zmysle ktorého rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní, sa bude realizovať podľa nového SSP.
3.1 Žaloba
Podľa § 6 ods.2 písm. a/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách podaných proti rozhodnutiam povinných osôb o odmietnutí sprístupniť žiadané informácie. Na konanie a rozhodovanie sú vecne príslušné krajské súdy, ak SSP neustanovuje inak (§ 10 SSP). Miestna príslušnosť je upravená v § 13 SSP, a to nasledovne:
– miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak SSP neustanovuje inak,
– ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa vyššie uvedeného, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.
Najvyšší súd ako vecne príslušný rozhoduje o kasačných sťažnostiach (§ 11 SSP), teda o opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu (rozsudku, uzneseniu) krajského súdu (§ 439 ods. 1 SSP).
Konanie začína doručením žaloby správnemu súdu (§ 182 SSP), ktorá musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie (§ 31 SSP). Lehotu na podanie správnej žaloby upravuje § 181 SSP a platí, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V prípade sprístupňovania informácií je žalovaným povinná osoba podľa § 2 zákona o slobode informácií (§ 180 SSP). Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba (žiadateľ podľa zákona o slobode informácií). Ak fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (§ 36 SSP). Prokurátor môže tiež podať správnu žalobu, ak povinná osoba nevyhovela jeho protestu. Žalobnú legitimáciu upravuje § 178 SSP.
Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. SSP tiež ustanovuje, kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením (§ 133 ods. 1 SSP). Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak SSP neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Správny súd:
– uznesením odmietne žalobu z obligatórnych dôvodov upravených v § 98 ods. 1 SSP,
– konanie uznesením zastaví z obligatórnych dôvodov upravených v § 99 SSP,
– konanie povinne uznesením preruší z obligatórnych dôvodov upravených v § 100 ods. 1 SSP,
– konanie môže uznesením prerušiť z fakultatívnych dôvodov upravených v § 100 ods. 2 SSP,
– rozsudkom žalobu zamietne, ak nie je dôvodná (§ 190 SSP),
– rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie a vráti vec na ďalšie konanie (§ 191 SSP).
Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak:
– nerozhoduje vo veci samej,
– tak ustanovuje SSP.
V uvedenom ustanovení je zakotvené rozhodovanie uznesením v prípadoch, ak správny súd nerozhoduje vo veci samej a zároveň priamo poukazuje na osobitnú právnu úpravu, kedy správny súd rozhoduje uznesením. V § 147 ods. 2 SSP je zakotvená analógia k ustanoveniam o rozsudku s tým, že podpisovanie uznesení všetkými členmi senátu bude prichádzať do úvahy, iba ak správny súd rozhoduje uznesením vo veci samej.
Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak (§ 145 ods. 1 SSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou (§ 146 ods. 2 SSP).
Ak proti uzneseniu nie je prípustná stážnosť, je právoplatné doručením (§ 151 ods. 2 SSP). Sťažnosť je prípustná proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť a pritom ju zákon nevylučuje z dôvodu, že smeruje len proti dôvodom uznesenia (§ 152 SSP). Sťažnosť bude prípustná len proti uzneseniam, ktoré sa doručujú v zmysle § 148 ods. 2 SSP, napr. proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť teda nebude prípustná proti všetkým uzneseniam správneho súdu.
Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej v SSP ustanovené inak.(§ 134 ods. 1 SSP). Ide o normatívne vyjadrenie zásady „iudex ne eat ultra petita partium“ („sudca nech nejde nad návrhy strán“). Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby len v prípadoch taxatívne upravených výnimiek v § 134 ods. 2 SSP.
Správny súd však nie je viazaný skutkovým stavom zisteným povinnou osobou a môže sám vykonať dokazovanie (§ 120 SSP). Účastníci konania sú preto povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci (§ 121 SSP).
Podanie správnej žaloby má automaticky odkladný účinok, len ak to výslovne ustanoví SSP alebo osobitný predpis (§ 184 SSP). V prípade sprístupňovania informácií žaloba nemá automaticky odkladný účinok. Avšak správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Môže tak urobiť, ale len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a/ a b/ SSP. Žalobca môže takýto návrh podať súčasne so správnou žalobou (môže byť jej súčasťou) alebo i následne.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú povinné osoby v ďalšom konaní viazané. Ak povinné osoby v ďalšom konaní nepostupovali v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil ich rozhodnutie z tých istých dôvodov, môže im správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).
3.2 Kasačná sťažnosť
Sťažnosť má povahu mimoriadneho opravného prostriedku. Rozhoduje o nej senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak SSP neustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). Neprípustnosť kasačnej sťažnosti je zákonom vymedzená taxatívne v § 439 ods. 2 a 3 SSP.
Kasačnú sťažnosť možno podať aj vtedy, ak rozhodnutie krajského súdu nasleduje potom, ako kasačný súd jeho pôvodné rozhodnutie zrušil. Dôvodom na podanie kasačnej sťažnosti v tomto prípade môže byť aj námietka, že sa krajský súd neriadil záväzným právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí najvyššieho súdu.
Kasačnú sťažnosť možno podať len v zákonnej lehote (§ 443 SSP), a to na krajský súd s tým, že lehota sa považuje za zachovanú aj vtedy, keď bola táto sťažnosť podaná priamo na kasačnom súde (§ 444 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Náležitosti sťažnosti upravuje § 445 ods. 1 SSP, pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Antónia Ambrózyová