Abstrakt
Príspevok sa zaoberá otázkou nazerania do spisov podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nahliadania do spisov podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ako aj vzťahom uvedených právnych predpisov. Ďalej sú v ňom rozpísané ustanovenia týkajúce sa problematiky nazerania a nahliadania do spisov. Záver poukazuje na aplikačnú prax pri nazeraní a nahliadaní do spisov. Cieľom príspevku je upozorniť na výnimku z pravidla.
1 ÚVOD
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je dlhoročným všeobecným procesnoprávnym predpisom v oblasti výkonu verejnej správy, zároveň sa jeho základné pravidlá primerane používajú aj pri vydávaní iných písomností, ktoré nemajú povahu rozhodnutí a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o informáciách“) je výsledkom porevolučného procesu po roku 1989 vykonávajúcim článok 26 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení , ktorý zaručuje právo na informácie.
I keď v porovnaní so Správnym poriadkom ide o novodobý zákon vyvíjajúci sa v rýchlo sa meniacom informačnom veku, je považovaný za jeden z nosných pilierov boja proti korupcii a vzťahu medzi štátom a občanom, nakoľko umožňuje širokej verejnosti kontrolovať štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ďalšie právne subjekty, ktoré na základe zákona rozhodujú o právach a povinnostiach, najmä ich rozhodovaciu činnosť, nakladanie s verejnými financiami a verejným majetkom.
Do prijatia Zákona o informáciách sa v Slovenskej republike priamo aplikovala v právnej praxi Listina základných práv a slobôd (interpretácia čl. 17 výkladom a contrario z čl. 41 ods. 1) a v rôznych zákonoch roztrúsené ustanovenia o práve na informácie za podporného použitia Správneho poriadku na procesný postup. Povinné subjekty však zo začiatku odmietali vnímať poskytovanie alebo odopretie informácií ako správne konanie podľa správneho poriadku, prevládala tendencia informácie odopierať len listom a nie procesným rozhodnutím, proti ktorému bol prípustný opravný prostriedok alebo boli nečinné. Až v druhej polovici deväťdesiatych rokov súdna judikatúra postupne potvrdila povinnosť povinných subjektov odopierať informácie formou rozhodnutia podľa správneho poriadku a zabezpečila tým procesnú obranu účastníkov.
2 VZŤAH SPRÁVNEHO PORIADKU A ZÁKONA O INFORMÁCIÁCH
Vzťah Správneho poriadku a Zákona o informáciách je vzťahom osobitného právneho predpisu a všeobecného právneho predpisu.
Zákon o informáciách sa ako všeobecný právny predpis bude aplikovať len vtedy, ak neexistuje osobitný právny predpis. Existenciu a aplikovateľnosť osobitnej právnej úpravy však preukazuje povinná osoba.
Uvedené pravidlo má výnimku, a to je ustanovenie § 16 Zákona o informáciách o práve nahliadať a robiť si výpisy, odpisy či kópie zo spisov a dokumentácie.
3 NAHLIADANIE DO SPISOV, NAZERANIE DO SPISOV
Zákon o informáciách predstavuje všeobecnú normu, ktorá nevylučuje, aby určité otázky boli riešené v iných právnych predpisoch. Jedným z takýchto predpisov je Správny poriadok. V § 23 Správneho poriadku je upravené právo nazerať do spisov, právo robiť si z nich výpisy, odpisy a právo dostať kópie spisov. Pre pochopenie obsahu týchto práv je potrebné si uvedomiť, že sa vzťahujú len na získanie informácie zo spisu. Nemožno však vylúčiť užší prístup podľa Zákona o informáciách k informáciám obsiahnutým v spise o správnom konaní, ak nie je poskytnutie požadovanej informácie zákonom obmedzené.
Zákon o informáciách výslovne upravuje spôsob sprístupnenia informácií nahliadnutím do spisu alebo dokumentácie, vyhotovením odpisov, výpisov alebo kópií zo spisov a z dokumentácií bez preukázania právneho alebo iného dôvodu v § 16 Pri realizácií uvedeného ustanovenia sa zachováva diskrétnosť voči osobným údajom v súlade s ustanoveniami § 8 – § 14 Zákona o informáciách.
4 OBMEDZENIA PRÍSTUPU K INFORMÁCIÁM
Zo Správneho poriadku vyplývajú konkrétne obmedzenia na prístup k informáciám nazeraním do spisov. Prístup k informáciám je Správnym poriadkom vylúčený v prípade zápisnice o hlasovaní, utajovanej skutočnosti, bankového tajomstva, daňového tajomstva, obchodného tajomstva a zákonom uloženej (uznanej) povinnosti mlčanlivosti. Správny orgán má výslovne v § 23 ods. 3 Správneho poriadku stanovenú povinnosť urobiť opatrenie, aby sa nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená (uznaná) povinnosť mlčanlivosti. Ak osobitné predpisy upravujú špeciálny postup správneho orgánu v súvislosti s opatreniami podľa uvedeného § 23 ods. 3 Správneho poriadku, je potrebné postupovať v súlade s osobitnými predpismi (§ 23 ods. 3 sa použije subsidiárne).
Zákon o informáciách taktiež obmedzuje právo na prístup k informáciám nahliadnutím do spisu, a to ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, ochranu verejného … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Antónia Ambrózyová