Abstrakt
Cieľom predkladaného príspevku je poskytnúť komplexný a ucelený prehľad prostriedkov, ktoré slovenský právny poriadok poskytuje autorovi alebo inej oprávnenej osobe, a to v prípade ohrozenia alebo porušenia jeho majetkových autorských práv. Najväčšiu pozornosť príspevok venuje Autorskému zákonu, ako doplňujúcemu občianskoprávnemu predpisu. Ten vo svojich ochranných ustanoveniach odkazuje aj na primerané použitie Občianskeho zákonníka, ako základného predpisu súkromného práva. Majetkovým právam autora poskytuje ochranu aj Trestný zákon, ktorý sa použije v prípade, ak konanie porušovateľa naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania autorského práva. Okrem toho sa príspevok zaoberá aj administratívnoprávnou ochranou, ktorú zabezpečuje zákon o priestupkoch. V takomto prípade možno porušovateľa postihnúť finančnou pokutou, o čom rozhoduje príslušný obvodný úrad.
1 ÚVOD
Moderné prostriedky šírenia autorských diel umožňujú v doteraz nebývalej miere zásahy do autorského práva, ktoré závažným spôsobom poškodzujú práva autorov a iných nositeľov práv. Ochrana autorského práva v súčasnej dobe rýchleho rozvoja prenosu dát a vývoja nových technológií, ktoré umožňujú rozširovať spôsoby použitia autorských diel, nadobúda čoraz významnejší spoločenský zmysel. V danom prípade však nejde len o čisto subjektívny záujem o ochranu jednotlivých autorov a ich tvorby, ale v čoraz väčšej miere ide aj o ochranu celospoločenských záujmov na zabezpečení nerušenej tvorby a používania predmetov autorského práva. Aj z tohto dôvodu musí právo pružne reagovať na požiadavky súčasnej doby a v dostatočnom rozsahu chrániť autorov pred neoprávnenými zásahmi do ich majetkových práv.
Slobodu vedeckého bádania a umenia zaručuje v podmienkach nášho právneho poriadku už Ústava SR. Ochranu práv na výsledky tvorivej duševnej činnosti následne zabezpečuje zákon. Zaradenie tejto úpravy do Ústavy SR, ako základného zákona nášho štátu, s ktorým musia byť v súlade všetky ostatné právne predpisy vyjadruje skutočnosť, že tieto práva sa považujú za základné ľudské a občianske práva.
Predkladaný príspevok si teda dáva za cieľ poskytnúť komplexný prehľad právnych prostriedkov, ktorými slovenský právny poriadok poskytuje autorovi ochranu pred porušením alebo ohrozením jeho práv. Predovšetkým sa bude jednať o ochranu občianskoprávnu, trestnoprávnu a ochranu administratívnoprávnu.
2 OBČIANSKOPRÁVNA OCHRANA
Z hľadiska systematiky zaraďujeme autorské právo do oblasti práva nehmotných statkov, ktorá tvorí samostatnú časť občianskeho (súkromného) práva. Občianskoprávna ochrana majetkových práv je pritom zabezpečovaná zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon, ďalej v texte AZ) v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 56 AZ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah sa môže domáhať najmä:
a) určenia svojho autorstva; podľa dôvodovej správy k AZ sa v tomto prípade nebude jednať o určenie existencie právneho vzťahu alebo práva v zmysle žaloby na určenie podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
b) zákazu ohrozenia svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na ohrození tohto práva; na poskytnutie ochrany teda postačuje už samotné ohrozenie práva, kedy sa autor môže domáhať, aby súd zakázal rušiteľovi pokračovať v jeho protiprávnom konaní.
c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na neoprávnenom zásahu do tohto práva; tento zákaz sa vzťahuje aj na vývoj, výrobu, ponuku na predaj, nájom alebo vypožičanie, dovoz, rozširovanie alebo využívanie pomôcok výlučne alebo čiastočne určené na odstránenie, vyradenie prevádzky alebo obmedzenie funkčnosti akéhokoľvek technického zariadenia alebo technologického opatrenia na ochranu práv. Takýmto technologickým opatrením je akýkoľvek postup, výrobok alebo súčiastka vložené do postupu, výrobku alebo prístroja, ktoré majú predchádzať, obmedziť alebo zabrániť neoprávnenému zásahu do autorského práva k dielu. Rovnako sa tento zákaz vzťahuje aj na odstránenia alebo zmeny akejkoľvek elektronickej informácie na správu práv, ako aj na verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženín vrátane ich dovozu, ako aj na verejný prenos diela, pri ktorých boli elektronické informácie na správu práv odstránené alebo zmenené bez súhlasu autora. Predmetnými informáciami pre správu práv AZ zamýšľa údaje, ktoré identifikujú dielo, autora diela alebo nositeľa akéhokoľvek práva k dielu, informácie o termíne a podmienkach použitia diela a akékoľvek číslice alebo kódy, ktoré vyjadrujú takéto informácie, ak je ktorákoľvek z týchto informačných položiek pripojená k rozmnoženine diela alebo ak sa zobrazí v súvislosti s verejným prenosom diela. Vo všeobecnej rovine môžeme povedať, že sa jedná o zdržovací nárok, kedy neoprávnený zásah do autorských práv stále trvá a tzv. zdržovacou žalobou sa autor na súde domáha zastavenia porušovania jeho práva.1 V tomto smere sa teda zvýrazňuje preventívny charakter zdržovacej žaloby. Porušenia majetkových práv autora sa dopustí napríklad ten, kto neoprávnene dielo rozmnoží, rozširuje, ale aj ten, kto poruší nárok autora na odmenu.
d) poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobneniny diela, o spôsobe a rozsahu jej použitia a o službách porušujúcich právo autora vrátane
k. údajov o vlastníkovi, vydavateľovi, výrobcovi, distributérovi, dodávateľovi alebo predajcovi takej rozmnoženiny diela alebo napodobneniny diela alebo o poskytovateľovi služieb,
l. údajov o vydanom, vyrobenom, dodanom, poskytnutom, prijatom alebo objednanom množstve alebo cene takej rozmnoženiny diela, napodobneniny diela alebo služby.
Tieto informácie je povinná poskytnúť aj osoba, ktorá
– má v držbe rozmnoženinu diela alebo napodobneninu diela,
– využíva služby porušujúce právo autora,
– používa služby využívané pri porušovaní práv autora,
– bola označená ako osoba zúčastnená na výrobe, spracovaní alebo distribúcii rozmnoženiny diela alebo na
poskytovaní služieb porušujúcich právo autora.
Podľa dôvodovej správy k AZ, tento všeobecne formulovaný nárok na poskytnutie údajov o pôvode neoprávnene
zhotovených rozmnoženín, o spôsobe ich použitia a o totožnosti osôb, ktoré sa zúčastnili na tomto neoprávnenom zhotovení, umožňuje dotknutej osobe získať dôkazy na uplatnenie ďalších nárokov; tento nárok bude možné využiť najmä v prípadoch, keď dotknutej osobe chýba nielen dôkaz, ale aj dostatok informácií na určité tvrdenie.
Autor má právo domáhať sa určitých informácií potrebných na ochranu svojich práv nielen na súde, ale aj v rozsahu uvedenom v AZ na colných orgánoch. Jedná sa o informácie o obsahu a rozsahu dovozu a vývozu tovaru, ktorý
– je rozmnoženinou jeho diela v akejkoľvek forme,
– má slúžiť ako nosič na vyhotovenie takejto rozmnoženiny,
– je zariadením alebo prístrojom na vyhotovenie rozmnoženín,
– je pomôckou určenou na odstránenie, vyradenie z prevádzky alebo obmedzenie funkčnosti akéhokoľvek technického
zariadenia alebo technologického opatrenia na ochranu práv podľa AZ.
Autor môže rovnako nahliadať do colných dokladov, aby zistil, či dovoz, vývoz alebo príjem tovaru na použitie na
území SR je oprávnený alebo aby zistil údaje rozhodujúce na uplatnenie práv vyplývajúcich z AZ.
e) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným
zásahom, a to
zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobneniny diela jej stiahnutím z obehu alebo z iného použitia alebo
zničením materiálov, nástrojov apomôcok použitých pri neoprávnenom zásahu alebo hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia.
Nárok na odstránenie následkov porušenia autorských práv prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, kedy už došlo k samotnému porušeniu autorského práva. Pokiaľ porušenie autorského práva ešte iba hrozí, je tento nárok vylúčený. Nárok môže autor uplatniť tzv. odstraňovacou žalobou, ktorá má reparačný charakter. Touto žalobou sa bude domáhať obnovenia stavu, ktorý tu bol pred porušením jeho práva. Podmienkou uplatnenia tohto nároku je trvanie následkov, resp. aby zdroj následkov porušovania práv trval, aj keď porušenie samo o sebe už trvať nemusí.2
f) náhrady ujmy podľa osobitného predpisu. Na tomto mieste AZ odkazuje na úpravu v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte OZ). Podľa § 442 OZ sa nahrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. OZ osobitne upravuje aj rozsah náhrady škody v prípade porušenia alebo ohrozenia práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy. Ak výšku náhrady škody nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu. OZ odkazuje na toto ustanovenie aj v súvislosti s určením výšky bezdôvodného obohatenia. Zákonodarca akoby dával možnosť z rovnakého právneho dôvodu (z rovnakého porušenia práva) uplatňovať náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie. V praxi však bude treba dôsledne rozlišovať, kedy sa uplatní nárok na náhradu škody a kedy nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.3 Nárok na náhradu škody možno uplatňovať vtedy, ak sa konaním škodcu zmenší už existujúci majetok poškodeného, a to za predpokladu, že škodca nič nenadobudol a ani nestratil. Zodpovednosť za škodu má totiž plniť reparačnú funkciu, čo znamená, že poškodenému sa má nahradiť to, o čo pri spôsobení škody prišiel. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, nárok na jeho vydanie možno uplatňovať vtedy, ak niekto nenadobudne to, čo by inak nadobudnúť mal, a ten čo neplnil, sa tým na jeho úkor obohatil (niečo neoprávnene získal).4
Novelou vykonanou zákonom č. 84/2007 Z. z. bola do OZ transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/AE z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, v dôsledku čoho došlo k rozšíreniu doterajšieho obsahu náhrady škody. Ak by sa totiž priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. OZ teda zakotvuje prioritu nepeňažnej formy zadosťučinenia (v podobe ospravedlnenia alebo zverejnenia rozsudku) pred náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch. … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
Mgr. Gabriela Simková