22.1. Úvod

Justičné vzdelávanie v Európskej únii (EÚ) dostalo nový rozmer prijatím Amsterdamskej zmluvy v roku 1997, kde bol definovaný nový cieľ – vytvorenie „priestoru slobody bezpečnosti a spravodlivosti“. Potreba vzdelávania všetkých právnických profesií, sudcov a prokurátorov obzvlášť (justičné vzdelávanie), však existuje v rámci EÚ už od etablovania Európskych spoločenstiev, keďže správne uplatňovanie komu- nitárneho a neskôr úniového práva bolo a stále je vo veľkej miere založené na vnútroštátnych súdnych systémoch a osobách, ktoré ich vykonávajú.

Očakávania občanov Únie týkajúce sa výhod, ktoré prináša právny poriadok EÚ sú určite značné. Pri dosahovaní cieľa lepšej aplikácie právnej úpravy, je tak nevyhnu t- né prisúdiť uplatňovaniu práva vysokú prioritu. Akékoľvek nenaplnenie týchto očakávaní občanov, oslabuje základy samotnej Európskej únie. Možno konštatovať, že ak sa právne predpisy riadne neuplatňujú, práva a výhody jednotlivcov garantované úniovým poriadkom, strácajú svoj reálny význam.

Dostatočné vedomosti o práve Európskej únie sú pre sudcov a prokurátorov odjakživa nevyhnutné na dobré uplatňovanie právnych predpisov Únie a plné rešpektovanie základných slobôd uznaných primárnym právom EÚ3. Európsky parlament napríklad vo svojom uznesení z 9. júla 2008 o úlohe vnútroštátnych sudcov v európskom súdnom systéme poukázal na nedostatočnú znalosť európskeho práva zo strany sudcov a prokurátorov, pretože len málo z nich absolvovalo v tejto oblasti primeranú odbornú prípravu. Aj správy o vzájomnom hodnotení preukázali, že sudcovia, prokurátori a justiční pracovníci v členských štátoch Európskej únie nemajú vždy dostatočné znalosti o európskom práve a vo všeobecnosti v dostatočnej miere nevyužívajú európske orgány, ktoré majú k dispozícii, ako napríklad Eurojust a európske justičné siete, najmä s cieľom uľahčiť procedurálne otázky.[1]

Je známym faktom, že Európska únia je založená na zásade právneho štátu, v rámci ktorej spoločne fungujú právo Únie a vnútroštátne právne systémy. Sudcovia na vnútroštátnej úrovni, ktorí pracujú v rámci rôznych právnych systémov a tradícií, uplatňujú oba právne systémy. Súdnictvo, ktoré bolo najskôr len nástrojom na uplatňovanie úniového práva v rámci členských štátov, sa však postupne stalo cieľom samým o sebe.

Amsterdamská zmluva totiž odštartovala vznik množstva právnych predpisov v novej komunitárnej a úniovej oblasti súdnej spolupráce v civilných, správnych a trestných veciach, založených na princípe voľného pohybu súdnych rozhodnutí, resp. zásady ich vzájomného uznávania, voľného pohybu dôkazov, obvinených, priameho kontaktu medzi sudcami alebo prokurátormi a pod.

Zásada vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí spočíva vo veľkej miere na vzájomnej dôvere medzi súdnymi systémami členských štátov, prioritou ktorej je kvalita súdneho rozhodovania.

Takzvaný Haagsky program[2] prijatý Európskou radou v novembri 2004 zdôraznil nevyhnutnosť zvýšenia takejto vzájomnej dôvery, čo „vyžaduje jednoznačné úsilie zlepšiť vzájomné porozumenie medzi justičnými orgánmi a rôznymi právnymi systémami“.[3] Dôležitým je aj úzke prepojenie medzi vzájomnou dôverou a vytvorením „európskej justičnej kultúry“, ktorú by práve justičné vzdelávanie malo posilňovať. Správne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania si preto vyžaduje, aby mali členské štáty a ich justičné orgány obojstrannú dôveru o svojich právnych systémoch. Okrem toho, k zintenzívneniu justičnej spolupráce, napríklad priamym kontaktom medzi justičnými orgánmi, najmä prostredníctvom európskych justičných sietí a Eurojustu, môže dôjsť iba v atmosfére vzájomnej dôvery a porozumenia medzi justičnými orgánmi. Vzájomná dôvera sa opiera najmä o istotu, že všetci sudcovia, prokurátori a justiční pracovníci (ako napríklad justiční čakatelia, súdni úradníci a tajomníci, atď.) v Európskej únii absolvujú primeranú odbornú prípravu. Odborná príprava sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov je preto významným prostriedkom podpory vzájomného uznávania.[4]

Lisabonská zmluva platná od 1. decembra 2009, rozšírila priamo právomoci Európskej únie aj do oblasti podpory vzdelávania sudcov a justičných úradníkov v justičnej spolupráci v civilných veciach [čl. 81 ods. 2 písm. h) ZFEÚ] a v justičnej spolupráci v trestných veciach [čl. 82 ods. 1, písm.c) ZFEÚ].

22.2. Modely justičného vzdelávania v členských štátoch Únie

Systémy justičného vzdelávania sú spojené s organizáciou súdov v členských štátoch a sú veľmi rôznorodé. Určujúcim prvkom je v tomto ohľade mechanizmus prijímania sudcov a prokurátorov a miera ich nezávislosti a samostatnosti medzi sebou a v rámci systému deľby moci.

Z hľadiska okamihu prijatia do sudcovského či prokurátorského stavu rozlišujeme vzdelávanie prípravné (pre budúcich sudcov a prokurátorov po skončení univerzity) a celoživotné (sudcov a prokurátorov vo výkone funkcie). Na rozdiel od prípravného, existuje celoživotné vzdelávanie na rôznej úrovni takmer vo všetkých členských štátoch. V jednotlivých systémoch buď justičné vzdelávanie spadá, podľa členských štátov Únie, pod ministerstvá spravodlivosti, najvyššie súdne alebo justičné rady, alebo v prípade, že existuje prísne oddelenie medzi sudcami a prokurátormi, pod útvary generálnej prokuratúry, alebo taktiež pod špecializované ustanovizne. Vo viacerých členských štátoch[5] existuje len jediná oprávnená inštitúcia na vzdelávanie sudcov a prokurátorov.

22.3. Organizácie zamerané na justičné vzdelávanie v práve EÚ

V rámci justičného vzdelávania v práve EÚ sa etablovalo viacero mimovládnych organizácií a univerzít, ktoré pravidelne organizujú vzdelávacie aktivity pre odborníkov pracujúcich v justičnej oblasti. V roku 1992 otvoril v Luxemburgu Európsky inštitút pre verejnú správu (EIPA) „Centre européen de la magistrature et des profes- sions juridiques“, v tom istom roku bola založená v nemeckom Trevíri Europaische Rechtsakademie (ERA). Ďalšie vzdelávanie prebieha aj v rámci Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci (EJN – civil)[6], Európskej justičnej siete pre trestné veci (EJN), Eurojust-u a pod.

Osobitným združením je Európska sieť justičného vzdelávania (EJTN), ktorú v roku 2000 vytvorili jednotlivé vnútroštátne inštitúcie (národné justičné akadémie) zodpovedné za justičné vzdelávanie v členských štátoch, na účely rozvíjania svojich vzťahov a koordinácie svojich aktivít. Jej cieľom je podporovať a organizovať euró p- ske programy odbornej prípravy pre sudcov a prokurátorov členských štátov a ich školiteľov. EJTN preto organizuje tvorbu katalógu, v ktorom sú uvedené možnosti cezhraničnej odbornej prípravy. EJTN zodpovedá aj za vykonávanie výmenného programu pre justičné orgány. Dokonca v Haagskom programe sa uvádza, že Únia by mala podporovať EJTN.

Napriek uvedenému zostávajú vnútroštátne orgány, ktoré zabezpečujú justičnú odbornú prípravu, kľúčovým prvkom šírenia spoločného teoretického a praktického základu a v širšom zmysle aj spoločnej európskej justičnej kultúry, ktorá je na jednej strane založená na jednote európskeho práva, ale zároveň uznáva rozličné právne systémy členských štátov.

22.4. Financovanie justičného vzdelávania

Pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu sudcov a prokurátorov, je garantované všeobecne najmä zákonnou úpravou a financované takmer vždy z verejných prostriedkov. Pre sudcov a prokurátorov to znamená najmä zabezpečenie bezplatného a nepretržitého (inštitucionalizovaného) vzdelávania[7] [8].

Európska únia nemá za cieľ zasahovať do organizácie vnútroštátnych systémov vzdelávania, ktoré odrážajú právne a či iné zvyklosti členských štátov, ale najmä ho finančne podporovať a obsahovo regulovať. Financovanie z európskych zdrojov sa používa len ako doplnok národného financovania a neoslobodzuje členské štáty od ich povinnosti zabezpečiť adekvátnu úroveň justičného vzdelávania.11

Už od roku 1996, kedy bol vytvorený prvý program EÚ pod názvom Grotius, ktorého cieľom bolo „stimulovať vzájomné poznanie právnych a súdnych systémov a uľahčiť súdnu spoluprácu“ najmä sudcov a prokurátorov. Európska únia ďalej podporovala posilnenie justičného vzdelávania prostredníctvom všeobecných alebo sektorových programov[9]. Program Grotius pokračoval v roku 2006 a bol integrovaný do legislatívnych návrhov na vytvorenie rámcového programu „základné práva a spravodlivosť“[10] na obdobie rokov 2007 – 2013. V rámci jeho dvoch častí „civilná justícia“ a „trestná justícia“ sa prostredníctvom ročných výziev na predkladanie ponúk uprednostňuje skôr financovanie nárazových projektov, ktoré nie je vždy koherentné s celkovým smerovaním.[11] Rozhodnutím Rady 2007/126/SVV z 12. februára 2007 sa vytvoril operačný grant pre EJTN. Organizácie ERA a EIPA tiež dostávajú pravidelné finančné príspevky z rozpočtu EÚ. Medzi Európskou komisiou, EIPA, ERA a EJTN sa naviac uzavreli osobitné rámcové partnerské dohody. Posledná menovaná organizácia je privilegovaným partnerom pri realizácii výmenného programu justičnej odbornej prípravy a jej účinnosť by sa mala zvýšiť.

22.5. Ciele a metodika justičného vzdelávania

V roku 2006 Komisia vo svojom oznámení[12] definovala tri základné ciele justičného vzdelávania v rámci práva EÚ, ktoré sú viac či menej nadčasové:

a) zlepšenie poznatkov o právnych nástrojov prijatých Úniou, najmä v oblastiach zverených do špecifických právomocí vnútroštátnych sudcov,

b) zlepšenie jazykových schopností s cieľom umožniť priamu komunikáciu medzi súdnymi orgánmi, tak ako je to stanovené vo väčšine nástrojov a

c) rozvoj poznatkov o právnych a súdnych systémov členských štátov, čo by malo umožniť odhad ich potrieb v rámci súdnej spolupráce.

Rada EÚ vo svojom uznesení[13] o dva roky neskôr za všeobecné ciele podrobnejšie určila:

a) prispieť k vytvoreniu skutočnej európskej justičnej kultúry založenej na rozmanitosti právnych a justičných systémov členských štátov a jednote európskeho práva,

b) zlepšovať znalosti sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov o primárnom a sekundárnom práve Európskej únie, okrem iného zlepšením znalostí o konaniach pred Európskym súdnym dvorom, najmä konaní o prejudiciálnej otázke o platnosti a/alebo výklade ustanovení európskeho práva,

c) presadzovať prostredníctvom primeranej odbornej prípravy uplatňovanie európskeho práva sudcami, prokurátormi a justičnými pracovníkmi tak, aby sa dodržiavali základné práva a zásady uznané v článku 6 Zmluvy o EÚ a vyjadrené v Charte základných práv EÚ,

d) zlepšovať znalosti o právnych systémoch a práve iných členských štátov hlavne podporovaním príslušných kurzov porovnávacieho práva,

e) zlepšovať jazykové zručnosti sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov v Európskej únii,

f) zvýšiť spoločné povedomie o záležitostiach, ktoré sa týkajú sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov,

g) presadzovať výmenu názorov na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a jeho vplyv na fungovanie justície.

Osobitne však vyzvala členské štáty, aby sami podnikali rozličné vnútroštátne opatrenia, najmä aby ich vnútroštátne orgány (najmä justičné akadémie) zodpovedné za odbornú prípravu sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov na základe svojich existujúcich činností:

a) šírili informácie o právnych systémoch a práve iných členských štátov EÚ, napríklad organizáciou kurzov o porovnávacom práve,

b) viac otvorili svoje vnútroštátne programy odbornej prípravy pre sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov z iných členských štátov,

c) rozvíjali a podnecovali priamu výmenu medzi sudcami, prokurátormi a justičnými pracovníkmi z rôznych členských štátov, okrem iného aktívnou účasťou na programe justičnej výmeny, podporou „twinningu“ a inými vhodnými prostriedkami,

d) všetkými vhodnými prostriedkami účinne rozvíjali Európsku sieť justičnej odbornej prípravy (EJTN) a aktívne sa zúčastňovali na jej činnostiach.

Ďalej sú vnútroštátne orgány povinné podľa potreby vypracovať nové konkrétne opatrenia, zamerané na začlenenie odbornej prípravy o európskom práve do svojho programu a osnov prípravného a celoživotného vzdelávania, s náležitým ohľadom na usmernenia EJTN. Členské štáty tiež majú presadzovať znalosti aspoň jedného ďalšieho úradného jazyka Európskej únie u sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov, napríklad pri nábore sudcov, prokurátorov a justičných pracovníkov a pri ich hodnotení. Znalosti sudcov a prokurátorov majú štáty ďalej zlepšovať k európskym nástrojom elektronickej justície a elektronickému vzdelávaniu.

Metodika prípravného a celoživotného justičného vzdelávania musí byť predovšetkým zameraná na praktické aspekty umožňujúce správne uplatňovanie príslušných noriem EÚ. Podľa Rady Európskej únie si primeraná justičná odborná príprava vyžaduje najmä to, aby všetci sudcovia, prokurátori a justiční pracovníci získavali dostatočné znalosti o nástrojoch európskej spolupráce a v plnej miere používali primárne a sekundárne právo Európskej únie. Takáto odborná príprava má zahŕňať všetky aspekty, ktoré sú relevantné pre rozvoj vnútorného trhu a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Má prispievať k primeranej znalosti práva a právnych systémov iných členských štátov Európskej únie a podporovať príslušné kurz porovnávacieho práva.

Okrem konferencií a seminárov sa rozvíjajú rôzne metódy umožňujúce šírenie výsledkov vzdelávania. Na tento účel sa pozornosť zameriava aj na vzdelávanie školiteľov. Nie vždy jednoznačným je pluridisciplinárne vzdelávanie tak, aby súčasne pri vzdelávaní prebiehala konfrontácia názorov a výmena skúseností sudcov a zároveň prokurátorov, či dokonca advokátov a policajtov.

22.6. Justičné vzdelávanie v práve EÚ na Slovensku

Začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie prinieslo so sebou jednu z najväčších zmien jej právneho poriadku a dotklo sa významným spôsobom takmer všetkých právnych odvetví. Aj z tohto dôvodu došlo k zriadeniu Justičnej akadémie Slovenskej republiky zákonom č. 548/2003 Z.z. Akadémia je rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ale inštitucionálne nezávislá, riadená Radou Justičnej akadémie. Akadémia v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje a koordinuje aj úlohy medzinárodnej spolupráce vrátane prípravy a organizácie spoločných medzinárodných vzdelávacích podujatí s inými národnými alebo medzinárodnými organizáciami pre vzdelávanie sudcov, prokurátorov a súdnych úradníkov.

V rámci predvstupovej pomoci, prechodných fondov EÚ a finančných prostriedkov Európskeho sociálneho fondu Justičná akadémia implementovala viacero projektov EÚ, predovšetkým projekt „Vzdelávanie sudcov a prokurátorov v novej legislatíve a cudzích jazykoch“ a projekt „Zvyšovanie odbornej kvalifikácie sudcov a prokurátorov v oblasti európskeho práva a informačných technológii“, prostredníctvom ktorým dostal každý sudca a prokurátor možnosť vzdelávať sa v rozhodujúcej miere v práve EÚ.

Justičná akadémia SR tiež overuje vedomosti a odborné predpoklady vyšších súdnych úradníkov potrebné na výkon funkcie sudcu a právnych čakateľov prokuratúry potrebné na výkon funkcie prokurátora vykonaním odbornej justičnej skúšky. V roku 2009 bol aj v tomto smere doplnený zákon č. 548/2003 Z.z. doplnením obsahu odbornej justičnej skúšky o európske právo. Podľa novej právnej úpravy však sudcovia už nemusia byť justičnými čakateľmi alebo vyššími súdnymi úradníkmi, otázka znalosti európskeho práva tak zrejme vyriešená u nádejných sudcov nie je.

Autor
Doc. JUDr. PhDr. Miroslav Slašťan PhD.

Zdroj
https://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_28.pdf