Abstrakt

Autor sa v článku pokúša o komplexné spracovanie inštitútu výsluchu svedka v civilnom sporovom konaní. Motiváciou autora k napísaniu článku bol záujem o prehĺbenie odbornej diskusie ohľadom tohto dôležitého a pomerne často využívaného dôkazného prostriedku. Autor pri spracovaní danej problematiky vychádzal nielen z civilno-právnych poznatkov, ale aj z matérie trestného procesného práva ohľadom výsluchu svedka, ktorá je použiteľná aj v civilnom konaní a taktiež z psychologických poznatkov viažucich sa k tejto problematike.

Aj keď výsluch svedka je jedným z tradičných dôkazných prostriedkov v sporovom konaní, odborná literatúra mu dosiaľ nevenovala väčšiu pozornosť. Na rozdiel od problematiky výsluchu svedka v trestnom konaní, ktorá je predmetom skúmania nielen trestno-právnej teórie, ale zároveň aj kriminalistiky[1] či psychológie,[2] v prípade výsluchu svedka v sporovom konaní absentuje podobný rozsah spracovania danej matérie. Uvedené rezonuje o to viac, ak si uvedomíme, že už vyše dva roky upravuje sporové konanie nový procesný kódex (CSP),[3] ktorý zvýšil procesnú zodpovednosť strán (aj) v otázke dokazovania. Pre strany, resp. pre ich právnych zástupcov je preto žiaduce zamerať svoju pozornosť aj na jednotlivé dôkazné prostriedky, a to tak v aplikačno-právnej rovine, ako aj v teoreticko-právnej rovine. Z tohto dôvodu sa budeme v článku ďalej zaoberať práve výsluchom svedka v civilnom sporovom konaní. 

I. Úvod 

Výsluch svedka je nielen tradičným, ale aj dôležitým dôkazným prostriedkom v sporovom konaní. Samozrejme, nie je možné tvrdiť, že ide o najdôležitejší dôkazný prostriedok. Právny poriadok SR neumožňuje takéto vyhlásenie, nakoľko platí, že žiaden dôkaz získaný z dôkazného prostriedku nemá predpísanú dôkaznú silu a hodnotenie každého dôkazu je výlučne na voľnej úvahe súdu. Fakticky je však výsluch svedka stranami sporu pomerne často využívaným dôkazným prostriedkom na preukázanie ich skutkových tvrdení.[4] Stranám sporu totiž umožňuje autentickým spôsobom „vykresliť“ súdu tie skutkové okolnosti, z ktorých pre seba vyvodzujú priaznivé právne následky.

Výsluch svedka je priamo spojený s princípom ústnosti a princípom priamosti sporového konania, keďže výsluch svedka je (už z podstaty samotného slova „výsluch“) ústnym a osobným procesom.[5]

Okrem výsluchu svedka CSP upravuje aj ďalšie druhy výsluchov – výsluch strany sporu (§ 195 CSP) a výsluch znalca (§ 208 ods. 3 CSP). Aj keď sa všetky tri druhy výsluchov viažu ku skutkovým otázkam prejednávaného sporu, v praxi je nutné ich dôsledné rozlišovanie.

To platí najmä vo vzťahu výsluch svedka – výsluch znalca. Znalec by mal pri výsluchu uvádzať len tie skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z odborného (vedeckého) posudzovania daného prípadu. Na druhej strane svedok by pri výsluchu nemal uvádzať akékoľvek odborné (vedecké) závery, a to aj keby disponoval odbornými (vedeckými) znalosťami. Ak by súd v konaní prevzal svedeckú výpoveď ako znalecký dôkaz (prevzal z nej odborné závery svedka), zaťažil by tým konanie inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.[6]

Vo vzťahu výsluchu strany a výsluchu svedka platí, že výsluch strany je len podporným (subsidiárnym) dôkazným prostriedkom, ktorý môže súd (na návrh) nariadiť „o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, len vtedy ak ich nemožno preukázať inak.“[7] Zároveň platí, že strana nemôže byť v konaní vypočutá ako svedok (viď nižšie).[8]

II. Svedok 

Základným prvkom výsluchu svedka je prirodzene svedok. CSP výslovne neuvádza žiadne definičné kritéria či zákonné predpoklady viažuce sa k osobe svedka. 

Z povahy veci je však zrejmé, že na to, aby určitá osoba nadobudla procesné postavenie svedka v civilnom procese bude nutné, aby táto osoba spĺňala 

– materiálne kritérium svedka; a zároveň 

– formálno-procesné kritérium svedka.

II.a Materiálne kritérium 

Z materiálneho hľadiska bude svedkom každá fyzická osoba, ktorá (i) vnímala javy objektívnej reality, ktoré sú podstatné pre predmet konania (ii) zapamätala si ich a (iii) a vie ich správne reprodukovať.[9] V tomto prípade hovoríme o tzv. svedeckej spôsobilosti danej osoby. 

Ad (i): Svedkom môže byť len tá osoba, ktorá bezprostredne svojimi zmyslami (zrak, sluch, čuch, chuť a hmat) vnímala skutočnosti, ktoré sú podstatné pre predmet konania. Pri vnímaní skutočností podstatných pre predmet konania však môžu existovať rôzne okolnosti, ktoré vplývali alebo mohli vplývať na schopnosť svedka vnímať. 

Tieto okolnosti môžu súvisieť s limitmi zmyslového vnímania svedka (napríklad ak svedok pozoroval udalosť zo vzdialenosti, pri ktorej to spôsobilosť ľudského oka neumožňuje), s poškodením niektorého zo zmyslových orgánov (napríklad svedok s poruchou sluchového orgánu spravidla nemohol vnímať obsah ústneho dialógu dvoch osôb),[10] ale aj s emocionálnym rozpoložením svedka či s relevantnosťou vnímanej udalosti z pohľadu svedka.[11]

Ad (ii): Na vnímanie určitej skutočnosti bezprostredne nadväzuje pamäťový proces. Pamäťový proces je zložitý psychický proces, ktorý prebieha v troch fázach, ktorými sú a) zapamätanie, b) podržanie v pamäti, c) vybavenie z pamäti.[12]

V súvislosti s pamäťovým procesom je dôležité si uvedomiť, že množstvo vnímaných informácií nie je v pamäti nakoniec vôbec fixované, čo prakticky znamená, že sú okamžite zabudnuté. Iba tie informácie, ktoré sú nejako dôležité pre to, aby boli zapamätané, sú po 30-tich až 60-tich sekundách ukladané z krátkodobej pamäti do dlhodobej pamäti. V nej sú potom konzervované a archivované v podobe pamäťových stôp.[13]

Rovnako ako pri vnímaní, aj pri pamäťovom procese existujú okolnosti, ktoré podmieňujú tú skutočnosť, ktoré informácie si svedok zapamätá a ktoré nie. Svedok si napríklad lepšie pamätá svedeckú udalosť, ak bol nielen jej pozorovateľom, ale aktívnym konaním do nej priamo vstúpil.[14] Na zapamätanie vnímanej udalosti taktiež vplýva časová dĺžka vnímania (pozorovania) danej skutočnosti.[15] Ďalej platí, že lepšie sa zapamätávajú tie informácie, ktoré osoba neskôr aj slovne reprodukovala (napríklad svojmu okoliu) či také informácie, ktoré osoba získala pri neautomatizovanej činnosti.[16] [17]

Na uchované pamäťové stopy však vplývajú aj skutočnosti po svedeckej udalosti. Asi najzásadnejším procesom, ktorý vplýva na pamäťové stopy je prirodzený proces zabúdania. Aj keď sa u svedka vytvorí pamäťová stopa, postupom času procesom zabúdania dochádza k jej vyhasínaniu a zániku. V tejto súvislosti je známa tzv. krivka zabúdania (forgetting curve), ktorá vyjadruje oslabovanie vytvorenej pamäťovej stopy v čase.[18] Napríklad podľa niektorých výskumov dochádza k oslabeniu pôvodnej pamäťovej stopy viažucej sa k vnímanej tvári cudzieho človeka po 1 mesiaci od jej vytvorenia v priemere až o 40 % až 60 %.[19] V dôsledku slabnutia (vyhasínania) pamäťových stôp je ľudská pamäť náchylnejšia k skresľovaniu vnímanej udalosti, k čomu navyše prispievajú aj nebezpečné sugestívne otázky pri výsluchu svedka.[20]

Ad (iii): V neposlednom rade je dôležitá aj schopnosť osoby reprodukovať javy objektívnej reality. Ak totiž ide o osobu, ktorá sa nevie zrozumiteľne vyjadrovať, súd od jej výsluchu upustí.[21] V prípade nepočujúcej alebo hluchonemej osoby sa na jej výsluch priberie tlmočník pre posunkovú reč.

K vzťahu spôsobilosti na právne úkony a svedeckej spôsobilosti: Svedkom môže byť akákoľvek fyzická osoba bez ohľadu na to, aká je jej spôsobilosť na právne úkony. Môže ísť dokonca o osobu s duševnou poruchou či o maloletú osobu. Nie je však vylúčené, že na svedeckú spôsobilosť osoby môže fakticky vplývať práve duševné zdravie či vek svedka. Duševná porucha totiž môže znamenať aj poruchu vedomia či poruchu pamäte.[22] Z kriminalistických poznatkov ohľadom výsluchu maloletých osôb zas vyplýva, že deti začínajú chápať obklopujúcu realitu, uchovávať si ju po určitý čas v pamäti a získavajú schopnosť reprodukcie vnímaného vo veku v rozmedzí troch až šiestich rokov.[23] Platí však, že samotná duševná porucha alebo nízky vek svedka nemôžu byť a priori pre súd dôvodom, ktorý vylučuje svedeckú spôsobilosť. Svedeckú spôsobilosť, preto bude nutné posudzovať od prípadu k prípadu (ad hoc). Podľa nášho názoru nie je úplne vylúčené ani znalecké vyšetrenie duševného stavu svedka podľa § 210 CSP,[24] či nie je znížená jeho schopnosť správne vnímať, zapamätávať si skutočnosti alebo ich reprodukovať (obdobne ako v prípade § 150 Trestného poriadku – ďalej len TP).[25]

II.b Formálno-procesné kritérium 

Z formálno-procesného hľadiska môže byť svedkom len tá osoba, ktorej výsluch strana sporu navrhla a zabezpečila jej prítomnosť na pojednávaní alebo ktorú na návrh strany predvolal na výsluch súd (v prípade, ak jej prítomnosť na pojednávaní nevedela zabezpečiť strana sporu – bližšie sa však procesnému postupu pri výsluchu svedka venujeme nižšie). 

Za svedka, a teda ani za svedeckú výpoveď nie je možné podľa právneho poriadku SR považovať výpoveď osoby, ktorú poskytla osoba, ktorá síce svojimi zmyslami vnímala skutočnosti, ktoré sú (alebo môžu byť) podstatné pre predmet konania, avšak poskytla ho mimo procesného postupu výsluchu svedka podľa CSP. Môže ísť o prípad, kedy si strany za účelom prípravy k súdnemu sporu zadovažujú dôkazný materiál, a to z tohto dôvodu uskutočňujú „výsluchy“ daných osôb (dokonca aj za účasti budúcej protistrany), ktoré zaznamenávajú do zápisníc alebo spisujú rôzne čestné vyhlásenia a pod. Nie je síce vylúčené, aby následne strana v súdnom konaní túto výpoveď predložila, avšak výlučne ako listinný dôkaz. 

II.c Negatívne vymedzenie svedka 

Z povahy veci je tiež zrejmé, že svedkom nemôže byť tá osoba, ktorá síce svojimi zmyslami vnímala skutočnosti, ktoré sú podstatné pre predmet konania, avšak v danom konaní vystupuje ako (i) strana sporu alebo ako (ii) sudca[26] (prípadne ako iná zúčastnená osoba na sporovom konaní),[27] avšak len pokiaľ nie je uznesením vylúčený(á) z konania. 

Ad (i): V prípade strany sporu neprichádza do úvahy, že bude mať v danom konaní aj procesné postavenie svedka – teda, že bude vypočutá ako svedok.[28]

Tu je nutné vychádzať zo zásady …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Autor
JUDr. Tomáš Pobijak

Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/30