VYBRANÉ INŠTITÚTY OCHRANY VERITEĽA V KONTEXTE LIKVIDÁCIE PRÁVNICKEJ OSOBY

Úvod

Medzi spoločnosti sa v minulosti zaraďovali cechy, ktoré vznikali v mestách ako združenia remeselníkov (neskôr aj obchodníkov). Cechy boli známe v tejto podobe v celej strednej Európe, pričom táto ustanovizeň k nám nebola prenesená ako hotová inštitúcia nemeckým právom, ale vyvinula sa už na tunajšej pôde stálym pôsobením nemeckého vplyvu. Členstvo v cechu sa pôvodne nadobúdalo pristúpením a prijatím, ktoré bolo neskôr čím ďalej tým viac sprísňované, lebo cechoví majstri bránili svoj pracovný a odbytový trh; ale aj mesto z rozličných príčin (živnostensko-policajných) podmieňovalo nadobúdanie členstva. Postupne cechy nadobudli veľkú moc nielen v meste, ale aj v hospodárskom živote štátu, a preto sa pomaly stávali predmetom záujmu štátnej hospodárskej politiky a zákonodarstva, a to najmä vtedy, keď sa v18. storočí ukázalo, že už nie sú nositeľmi pokroku, ale že svojím konzervativizmom hatia rozvoj priemyselnej výroby. Dokonca aj sama remeselná výroba upadla pre prílišné zostrenie cechového prímusu a znemožnenie prístupu nových členov do cechu, v ktorom členstvo zostávalo dedične určitým rodinám. Obchodné spoločnosti boli v Uhorsku zavedené v rámci prvého obchodného zákonodarstva v roku 1840, a to zákonom č. 18/1840; podľa tohto zákona boli unás zavedené verejné obchodné, komanditné a účastinné spoločnosti.(2)

Korene inštitútu právnickej osoby a ich odraz v odbornej literatúre sú síce povšimnuté už v rímskom práve a v antickej rímskej spoločnosti, nejde však v skutočnosti o výraz akejkoľvek obecne jednotnej právnej konštrukcie, ale o prvotnú spontánne vzniknutú potrebu preniesť vlastnosti človeka na iný útvar s celkom špecifickými a vzájomne zásadne odlišnými cieľmi, a teda i vzájomne odlišnú právnu konštrukciu. Prelom v myslení a presadení konštrukcie mimo myslenie určených kruhov si vyžiadal ďalšie stovky rokov vývoja ľudského myslenia smerom k abstraktným myšlienkovým modelom a k prepojeniu týchto myšlienkových konštrukcií s vhodnými spoločenskými podmienkami.(3)

Obchodnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

Doktrína prepichnutia korporátneho závoja spoločnosti (piercing the corporate veil) pochádza z precedentného systému práva Spojených štátov amerických (4) a jej primárnym účelom je princíp ochrany veriteľov. Esencia doktriny spoč iva v negácii principu majetkovej samostatnosti spoločnosti a spoločnikov, ako aj principu obmedzeneho ručenia spoločnikov ́́́́(limited liability) za záväzky spoločnosti, čím umožňuje veriteľom uspokojiť svoje pohľadávky z osobného majetk(5) Najčastejším dôvodom pre popieranie samostatnosti právnej subjektivity kapitálovej spoločnosti je napr. konanie člena korporácie, ktoré spočívalo v použití korporácie ako „nástroja“ alebo ako „alter ega“ členov korporácie v snahe o zadováženie si neoprávnenej výhody pred ostatnými veritelmi spoločnosti, ďalej signifikantná podkapitalizácia korporácie (thin capitalization) (6) , nevyplácanie dividend a tantiém, zabránenie prevodu korporátnych aktív na jej členov, úpadok spoločnosti, riadne uspokojenie veriteľov v likvidácii, v konkurze a v reštrukturalizácii spoločnosti (in times of acute economic stress), zlyhávanie organizačnej štruktúry spoločnosti a absencia záznamov účtovníctva korporácie, podvodné konanie členov korporácie v zmluvnom kontexte (constructive fraud in the contractual context) (7) atď.
Súdy pri rozhodovacej činnosti o aplikácii pertraktovanej doktríny vychádzajú z pragmatickej aplikácie práva equity argumentujúc, že neexistuje racionálny dôvod pre využitie fikcie právnickej osoby, ak táto fikcia vedie k neželaným právnym následkom. V tejto súvislosti dodávame, že pri využití doktríny piercing the corporate veil rozoznávame tri argumentačné prístupy: tzv. pejoratívna argumentácia (reason by pejorative (8)), tzv. šablónový prístup (template approach) (9) a tzv. charakterový test (character test). (10)
V predchádzajúcom texte bolo uvedené, že doktrína piercing the corporate veil slúži aj k tomu, aby záväzky spoločnosti mohli byť „personifikované“ a zodpovednosť za ne prenesená na spoločníkov. Lokajíček v tomto kontexte kladie otázku, či je možné, aby mohla byť zodpovednosť prenesená aj na iné osoby podieľajúce sa na riadení spoločnosti, t. j. na štatutárne orgány, a poukazuje na to, že doktrína nie je v tejto časti jednotná.(11) V tejto súvislosti zastávame jeho názor, v zmysle ktorého by sme k aplikácii uvedenej doktríny na štatutárov mali pristupovať rezervovane, a to z dvoch dôvodov: jednak zo zahraničnej judikatúry je zrejmé, že súdy vo väčšine prípadov doktrínu neaplikujú v prípade, ak štatutár nie je zároveň aj spoločníkom, a taktiež poukazuje na použiteľnosť iných inštitútov súkromného práva spočívajúcich napr. v deliktuálnej zodpovednosti štatutárov. Uvedený autor dochádza k záveru, že nie je nevyhnuté extenzívne aplikovať doktrínu tak, že by bol štatutár priamo zodpovedný voči veriteľom spoločnosti, aj keď to úplne nevylučuje. Okrem štatutárov a spoločníkov nie je možné v praxi eliminovať ani situáciu, kedy by mala na spoločnosť vplyv osoba stojaca mimo členov korporácie a jej organizačnej štruktúry, vtomto prípade je namieste pojem shadow directors (tzv. faktickí štatutári). Ostatná novela(12) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“) ustanovila, že „povinnosti mandatára má aj osoba, ktorá fakticky vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu bez toho, aby bola do takejto funkcie vymenovaná alebo ustanovená. Taká osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri porušení týchto povinností má rovnakú zodpovednosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu.“(13) Podľa Lukáčku je v súčasnosti v našich podmienkach aj cez optiku tejto novely možné vnímať intenzívnejšie a cielenejšie zmeny právnej úpravy v korporátnom práve na zabezpečenie zodpovedného podnikania, ktoré v tomto prípade nie je „nadštandard“ spoločensky zodpovedného podnikania, ale plnenie fundamentálnych povinností v corporate governance. Zavedením ustanovenia § 66 ods. 7 OBZ zákonodarca pristúpil kvymedzeniu nových subjektov, ktoré doposiaľ súkromnoprávna úprava SR nepoznala a voči ktorým „po novom“ môže byť za splnenia zákonom stanovených podmienok vyvodzovaná zodpovednosť za škodu (okrem iného). Lukáčka ďalej uvádza, že uvedené ustanovenie má za cieľ okrem uvedeného postihovať ustanovovanie takých osôb do riadiacich funkcií, ktorých postavenie je v danej spoločnosti len formálne (tzv. biele kone) a v pozadí ktorých stoja osoby reálne, fakticky vykonávajúce pôsobnosť štatutárnych orgánov, v prípadoch, kedy rozhodnutia faktických štatutárov spôsobujú spoločnosti škodu.(14)
Prijaté opatrenia (napr. zamedzenie účelovému zlučovaniu spoločností, sprísnenie povinností zapísaných ale i „tieňových“ štatutárov o.i. pod hrozbou diskvalifikácie, ale aj hrozba trestnoprávneho postihu, resp. úprava kapitálových fondov) majú za cieľ skvalitniť podnikateľské prostredie, a môžeme konštatovať, že aj vďaka nim sa doktrína prepichnutia korporátneho závoja v našom právnom poriadku stala hmatateľnejšou. Efektivitu prijatých opatrení však možno hodnotiť až po tom, čo ich aplikačná prax ,,uvedie do života“.

Trest zrušenie právnickej osoby v kontexte zákona o trestnej zodpovednosti
právnickej osoby

Obligatórne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby nastáva podľa § 12 zákona č. 91/2016 o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoTZPO“), ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti. Ide teda o prípady, keď činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchanie trestnej činnosti. Podmienkami pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú:

a) trestne zodpovedná právnická osoba musí mať sídlo v Slovenskej republike,
b) činnosť trestne zodpovednej právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie       trestnej činnosti,
c) tento druh trestu možno uložiť len v prípade, ak to nevylučuje povaha právnickej osoby,
d)  v prípade právnických osôb uvedených v § 12 ods. 4 a 5 ZoTZPsúd môže uložiť tento druh trestu len po vyjadrení príslušného orgánu, t. j. Národnej banky Slovenska alebo orgánu, ktorý udeľuje povolenie pre vznik a činnosť komoditnej burzy.

a) Prvou podmienkou je, aby právnická osoba mala sídlo na území Slovenskej republiky.Táto požiadavka vyplýva zo skutočnosti, že slovenské súdy nemôžu zasahovať do právomoci iných štátov. Rovnako nemožno uložiť tento druh trestu právnickej osobe, ktorá má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, ale na našom území má organizačnú zložku (uvedené vyplýva z § 2 ods. 3 ZoTZPO). Podľa § 7 ods. 1 OBZ sa organizačnou zložkou podniku rozumie odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona. Odštepný závod je aj organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Podľa § 7 ods. 2 OBZ má podobné postavenie ako odštepný závod aj iná organizačná zložka, pokiaľ zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra. V neposlednom rade, podľa § 7 ods. 3 OBZ sa prevádzkarňou rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkareň musí byť označená obchodným menom podnikateľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkarne alebo iné rozlišujúce označenie. Trest zrušenia právnickej osoby nemožno uložiť zahraničnej právnickej osobe, ktorej organizačná zložka má sídlo v Slovenskej republike, aj keď bol trestný čin spáchaný v rámci jej činnosti, avšak takejto právnickej osobe možno uložiť iné druhy trestov (napr. peňažný trest alebo trest prepadnutia majetku, atď.). Domnievam sa, že právna úprava týchto iných druhov trestov (t.j. okrem trestu zrušenia právnickej osoby) vo svojich zákonných ustanoveniach spomína len právnickú osobu a nie právnickú osobu, ktorá má sídlo v Slovenskej republike. Pod zahraničnou osobou sa rozumie právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá môže podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby (pozri § 21 ods. 1 OBZ).

b) Druhou podmienkou je činnosť trestne zodpovednej právnickej osoby, ktorá spočíva celkom alebo prevažne v páchaní trestnej činnosti. S touto podmienkou nie je rozhodujúce, čo je predmetom činnosti právnickej osoby, ktorý je uvedený v zakladateľskej zmluve, listine a spoločenskej zmluve, alebo tým, ktorý je zapísaný v Obchodnom registri. Dôležitou skutočnosťou bude ale faktická činnosť právnickej osoby, t. j. či vznikla s cieľom páchať trestnú činnosť, hoci ako predmet podnikania má uvedený legálny predmet činnosti. Zároveň sa právnická osoba mohla dostať k trestnej činnosti až postupne (rôznymi zmenami v spoločnosti na úrovni konateľov, spoločníkov, zamestnancov, atď.). Činnosť právnickej osoby, ktorej má byť uložený trest zrušenia právnickej osoby, spočíva
– úplne v páchaní trestného činu alebo trestných činov, čo znamená, že právnická osoba sa vôbec          nezaoberala legálnou činnosťou, ale aktivitami, ktoré podmieňovali vznik jej trestnej zodpovednosti,
– prevažne v páchaní trestného činu alebo trestných činov, z čoho vyplýva, že prevažná väčšina činnosti právnickej osoby tvorí nadpolovičnú väčšinu jej činnosti. Pre uloženie tohto trestu nestačí, pokiaľ trestná činnosť právnickej osoby bola len ojedinelým vybočením z legálneho pôsobenia, pokiaľ nemožno vyvodiť, že jej činnosť spočívala výlučne alebo aspoň sčasti prevažne v páchaní trestnej činnosti.

c) Povaha právnickej osoby vylučuje uloženie trestu zrušenia právnickej osoby aj bez toho, aby to zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb explicitne upravoval. Nejde však oprávnické osoby, ktoré sú včase spáchania trestného činu zriadené zákonom ani o ďalšie právnické osoby, ktoré sú vylúčené z trestnej zodpovednosti právnických osôb na základe ustanovenia § 5 ods. 1 ZoTZPO. Ide o pomerne veľký počet právnických osôb, z ktorých sa navyše ani viaceré nezapisujú do Obchodného registra, t. j. okruh právnických osôb, ktorým nemožno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je v súčasnosti pomerne ťažké vymedziť, avšak vzhľadom na existenciu § 5 ods. 1 ZoTZPO ich vymedzenie spočíva vo vecnej dôležitosti, pretože zaisťujú plnenie špeciálnych funkcií vo verejnom záujme, najmä v oblasti bezpečnosti či zdravotníctva.

d) Pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorá je subjektom podľa § 12 ods. 4 a 5 ZoTZPO, môže súd uložiť trest zrušenia právnickej osoby až po vyjadrení príslušného orgánu. (15)

ZÁVER

V príspevku autor poukazuje o.i. na ukladanie trestu zrušenia právnickej osoby v kontexte zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý je účinný od 1.7.2016 azároveň na doktrínu piercing the corporate veil, korá slúži aj ktomu, aby záväzky spoločnosti mohli byť „personifikované“ a zodpovednosť za ne prenesená na spoločníkov. Etické kódexy spoločností alebo Compliance programy, ktoré sú v súčasnosti aktuálne pri riadení najmä tých obchodných spoločností, ktoré sú členmi nadnárodných podnikateľských skupín, sú zaraďované do soft law a predstavujú jednu z možností autoregulácie právnických osôb. Fenomén soft law do nášho právneho systému prenikol z nadnárodnej úrovne, akou je napr. systém United Nations Global Compact (16) založený na princípe dobrovoľnosti bez existencie kontrolného mechanizmu.

Doc. JUDr., Tomáš Strémy, PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Zborniky/Zbornik_-_Veritel_v_centre_pozornos_i_prava.pdf