Abstrakt
Autorka sa v článku venuje problematike zodpovednosti konkurzného správcu, pričom dôraz kladie na charakter jeho zodpovednosti. V práci je rozobratá aj otázka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone správcovskej činnosti, prípadne či alebo kedy by prichádzala zodpovednosť štátu za správcu do úvahy.
1 ÚVOD
Správca plní v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, ako aj v konaní o oddlžení a incidenčnom konaní mnoho povinností, ktoré mu ukladá zákon, veriteľský výbor a súd. Za škodu, ktorá vznikne porušením svojich povinností pri výkone správcovskej činnosti následne správca zodpovedá dotknutým subjektom, ktorí majú právo uplatniť si svoj nárok vkonaní pred súdom ažalovať správcu. Očastom využití tejto možnosti ako aj o aktuálnosti problematiky zodpovednosti správcu svedčia aj štatistické údaje z roku 2010, keď na súdoch prvého stupňa prebiehalo 2303 incidenčných sporov,1 čo predstavuje navýšenie o 33,13%.
2 CHARAKTER ZODPOVEDNOSTI
Definícii pojmu zodpovednosti je mnoho. Podľa V. Knappa je dokonca sporné či vôbec existuje všeobecný pojem zodpovednosti. Zodpovednosť správcu teória práva chápe ako nevyhnutnosť správcu niesť dôsledky svojho konania. Právna zodpovednosť je obsahom právneho vzťahu, a ako následok jej preto na druhej strane vždy pripadá aj zodpovedajúce oprávnenie. Napríklad Ottová „právnou zodpovednosťou rozumie povinnosť strpieť právom ustanovené nepriaznivé následky protiprávneho konania.“2 Porušenie právnej povinnosti správcu môže spočívať v porušeniu záväzku (zmluvy) alebo porušeniu mimozáväzkovej povinnosti (povinnosti zo zákona, tzv. deliktuálnej zodpovednosti). Povinnosti zmluvným stranám môžu taktiež vyplývať z obchodných zvyklosti.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti je:
– výkon činnosť správcu,
– vznik škody (môže vzniknúť úpadcovi, veriteľom, tretím osobám). Rozoznávame pritom skutočnú škodu
spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a ušlý zisk spočívajúci v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktoré sa dalo očakávať pri pravidelnom chode veci. Ide o to, čo poškodenému v dôsledku spôsobenej škody ušlo.3
– príčinná súvislosť, ktorá musí byť medzi výkonom správcovskej činnosti a vznikom škody4.
Podľa ustanovenia § 12 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZoS), správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti. Pričom na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon alebo osobitný predpis (zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ďalej aj ZoKR) neustanovuje inak.
Aj napriek uvedenej zákonnej definícii, že na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka5, ktorý je založený na subjektívnej zodpovednosti je podľa môjho názoru dôležité posúdiť zodpovednosť správcu, pokiaľ ide o jej vymedzenie ako objektívnej zodpovednosti alebo subjektívnej zodpovednosti. Domnievam sa, že správca má objektívnu alebo subjektívnu právnu zodpovednosť s ohľadom na konkrétny právny vzťah, do ktorého úpadca vstupuje. Pokiaľ je povinnosť uložená správcovi alebo úpadcovi priamo zákon, správca zodpovedá objektívne (nie vždy však absolútne). Pokiaľ úpadca, za ktorého koná správca, uzatvára zmluvný vzťah, ktorý nie je možné podradiť pod § 261 ods. 1 až 3, § 262 Obchodného zákonníka a uzatvára zmluvný typ občianskoprávny (nielen Občianskeho zákonníka), jeho zodpovednosť vprípade protiprávneho konania je subjektívna. Pokiaľ úpadca uzatvára zmluvný vzťah s podnikateľom a týka sa to výkonu jeho podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 a aj 2), alebo pokiaľ ide o absolútne obchody (§ 261 ods. 3) či § 262 ObZ, tak zodpovednosť správcu bude objektívna.
Pokiaľ ide o už spomínané rozlišovanie medzi zmluvnou a deliktuálnou zodpovednosťou správcu, domnievam sa s ohľadom na § 12 ZoS, že vzťah správcu a veriteľa je založený skôr na deliktuálnej zodpovednosti správcu, hoci prvky zmluvnosti vidieť napríklad vo výmene správcu alebo jeho ponechaní vo funkcii na prvej schôdzi veriteľov, kde je obligatórnym bodom schôdze hlasovanie o výmene správcu, teda veritelia majú oprávnenie rozhodovať o vzniku, zániku, ponechaní svojho nepísaného vzťahu so správcom. Na druhej strane správca je ustanovený do svojej funkcie na základe uznesenia súdu náhodným výberom, to znamená, že správca nemá možnosť voľby svojich veriteľov alebo výber úpadcu. Správcovi pri výkone jeho činnosti povinnosti ukladá zákon, uznesenia súdu a aj veriteľský výbor. Z tohto pohľadu by sme vo vzťahu medzi veriteľmi a správcom mohli badať aj zložky príkaznej zmluvy. Pokiaľ ide o vzťah správcu a úpadcu, úpadca nemá na samotné ustanovenie a činnosť správcu podľa môjho názoru žiaden vplyv a v tomto prípade ich vzájomný vzťah je založený skôr na deliktuálnej zodpovednosti. Konanie správcu je z hmotnoprávneho pohľadu podobné konaniu mandatára, pričom úpadca má na mandatára minimálny vplyv.
3 ZODPOVEDNÝ SUBJEKT
Zodpovednostným subjektom môže byť aj strana, či už dlžník alebo veriteľ, ktorá sama záväzok neporušila, avšak zodpovedá za správanie sa inej osoby.6 Podľa zákona o správcoch, správca zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti.
Správca však nezodpovedá za následky konania zamestnancov úpadcu, pokiaľ svojim konaním neplnili pracovné úlohy, konali bez príkazu. V tejto súvislosti by som rada poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 2Obo 22/2010, týkajúce sa sporu medzi úpadcom a správcom ohľadom náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi (úpadcovi) v čase po vyhlásení konkurzu konaním pracovníkov úpadcu, keď došlo ku kráteniu tržieb žalobcu z pokladne bez jeho vedomia,aj napriek tomu, že získaná finančná hotovosť bola použitá na úhradu záväzkov úpadcu. Žalobca sa v tomto spore domáhal náhrady škody ako pohľadávky proti podstate, čiže pohľadávky, ktorú možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania a žiadal jej vylúčenie z konkurznej podstaty.
4 LIBERÁCIA SPRÁVCU Z DELIKTUÁLNEJ SPOSOBILOSTI
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, správca sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať.
Správca zodpovedá za protiprávne konanie, teda nielen také konanie, ktoré je v rozpore s osobitným príkazom resp. zákazom, ale sa prieči aj všeobecným predpisom alebo je v rozpore s tzv. obvyklou opatrnosťou resp. náležitou odbornou starostlivosťou, ktorá je typická pre konanie správcu.7
Podľa ZoKR správca zodpovedá veriteľom alebo iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku podliehajúceho konkurzu alebo na prevádzkovanie úpadcovho podniku. Tejto zodpovednosti sa správca nemôže zbaviť. Ide podľa môjho názoru v tomto prípade o generálnu prevenčnú povinnosť správcu predchádzať vzniku škody.
Ďalej správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas, ako aj úplne či sčasti uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou alebo ak preukáže, že v čase keď zmluvu uzatvoril ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať, že majetok dotknutej podstaty nebude postačovať na úhradu pohľadávky proti podstate. Podľa Eliáša, správca nezisťuje úpadcových veriteľov a ich pohľadávky ex officio, ale každý úpadcov veriteľ, pokiaľ má záujem na tom, aby bol z podstaty … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Ing. Andrea Oreničová