I. Tri poznámky naúvod

Poznámka prvá: Príspevok chápem ako prejav úcty prof. JUDr. Michalovi Gašparovi, CSc., významnému odborníkovi, predstaviteľovi modernej vedy správneho práva nielen v slovenských, ale aj v európskych dimenziách. Prof. M. Gašpara považujem za svojho učiteľa už od čias, keď som ako vysokoškolský študent dral nohavice v laviciach Alma mater Právnickej fakulty UK v Bratislave. To, že som mal česť stať sa jeho kolegom, vysokoškolským učiteľom, ma napĺňa pocitom hrdosti.

Poznámka druhá: Prof. M. Gašpar sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj bývalej československej, ale aj súčasnej českej a slovenskej vedy správneho práva. Myšlienky, názory, stanoviská, postoje či predstavy, ktoré formuloval vo svojich vedeckých prácach, v mnohom predbehli dobu. V tomto smere možno povedať a chcem tomu veriť, že až vedecká generácia, ktorá príde po nás, si naplno uvedomí pravú podstatu, aktuálnosť a význam jeho vedeckých postojov. Za všetko snáď možno spomenúť originálne názory prof. M. Gašpara na chápanie podstaty a úloh moderných ministerstiev.

Poznámka tretia: Daňové právo a finančné právo majú mimoriadne úzke filozoficko-sociálne a právne podhubie so správnym právom. Uvedené konštatovanie platí nielen preto, že všetky odvetvia právneho poriadku spolu veľmi úzko súvisia. Spojenie medzi nimi vyplýva predovšetkým z toho, že finančné právo, ktoré ešte pred zásadnými spoločenskými zmenami v našej spoločnosti zahrňovalo aj daňové právo, je v historickom kontexte ponímané ako súčasť správneho práva, a ak by sme to mali personifikovať, možno finančné právo vlastne považovať za potomka splodeného správnym právom. Tak ako v živote chce dieťa ísť skôr či neskôr vlastnou cestou, aj v právnej rovine sa cesty správneho práva a finančného práva a neskôr aj daňového práva v istom okamihu rozišli; rozišli, aby dochádzalo k ich stretávaniu v rozličných smeroch. Zviazanosť daňového práva, finančného práva a správneho práva sa – napriek ich relatívne samostatnémujestvovaniu – prejavuje rôznym spôsobom.

II. Reflexie o symbióze daňového práva, finančného práva a správneho práva

V súčasnosti nie je veľmi v móde hovoriť o vzťahoch medzi právnymi odvetviami, skôr sa hovorí o vzťahoch medzi jednotlivými predstaviteľmi právnych odvetví. Terajšia právna veda je poplatná dobe, v ktorej žijeme. Každá právno-vedná disciplína či právne odvetvie sa istým spôsobom uzatvára do seba, živiac sa pôdou, ktorú konkrétne právne odvetvia vytvárajú. To, že pre rozvoj právneho odvetvia a jeho vedy sú potrebné aj poznatky a skúsenosti iných, súvisiacich právnych odvetví – pravdepodobne z nedostatku času – väčšinou neberieme do úvahy. Je to škoda, ktorej následky zatiaľ nepociťujeme; skôr či neskôr však na nás, pravdepodobne až na našich nasledovníkov, dopadnú oveľa intenzívnejšie. Také aspekty, ako sú vzťahové otázky právnych odvetví, používané pojmoslovie v jednotlivých odvetviach práva, funkcie práva a právnych noriem z jednotlivých oblastí práva atď., skrátka a dobre právno-teoretické otázky veľmi právnickú komunitu nezaujímajú. Skôr ich interesuje to, ako majú byť konkrétne právne normy aplikované na konkrétne právne situácie. Všetko, bez ohľadu na to, či je to nutné alebo nie, začíname podriaďovať požiadavkám právnej praxe. Fakulta je však predovšetkým inštitúciou, ktorá má pripravovať budúcich právnikov na teoretickom a vedeckom podklade. Tým vôbec nechcem spochybňovať úlohu právnej praxe pri pôsobení fakulty. Práve preto o naznačených otázkach treba hovoriť, a treba o nich aj písať.

Diskutovať o vzťahoch medzi právnymi odvetviami sa dá predovšetkým vo význame hľadania toho, čo ich spája, nie čo ich rozdeľuje, resp. oddeľuje od seba. Pokiaľ sú oblasti spoločenských vzťahov, ktoré dve či viaceré právne odvetvia spájajú, potom pre ich nerušené fungovanie musí byť zabezpečená symbióza pôsobenia právnych noriem, ktoré ich vytvárajú. Toto je koniec – koncov nevyhnutné pre celý právny poriadok.

Symbióza alebo spolužitie či koexistencia vedľa seba je príznačná aj pre daňové právo, finančné právo a správne právo. Existuje len málo právnych odvetví, ktoré majú k sebe tak blízko, ale súčasne aj dosť ďaleko. Uvedené právne odvetvia upravujú obsahovo podobnú oblasť spoločenských vzťahov. Ide o vzťahy, ktorých spoločným menovateľom je fenomén verejnej správy. Jav verejnej správy však nie je rovnako symptomatický voči týmto právnym odvetviam. Najvýraznejšie je ho cítiť v správnom práve, už menej v daňovom práve a najmenej – čo je istým spôsobom aj paradoxom – v práve finančnom.

Daňové právo, finančné právo a správne právo spojuje teda do značnej miery významná časť spoločného predmetu právnej regulácie – oblasť spoločenských vzťahov, ktoré vznikajú, existujú a rozvíjajú sa vo sfére verejnej správy. Okrem toho sú to aj obdobné, resp. v niektorých smeroch i prekrývajúce sa metódy právnej regulácie, ako aj formy a metódy činnosti subjektov, pôsobiacich v týchto vzťahoch.

Predmet právnej regulácie, ktorý vyjadruje vzťah daňového práva, finančného práva a správneho práva je daný predovšetkým dvoma základnými oblasťami:

• organizáciou finančnej správy, resp. daňovej správy, ako aj z toho vyplývajúcim právnym postavením, právomocou a pôsobnosťou orgánov verejnej správy, ktoré sú súčasne aj finančnými, resp. daňovými¹ orgánmi,

• právnou úpravou konania pred finančnými orgánmi, resp. daňovými(1) orgánmi.

Pokiaľ ide o organizáciu finančnej správy väčšina finančných orgánov, ktoré

pôsobia v oblasti fínančno-právnych vzťahov, sú súčasne orgánmi verejnej správy. V tomto smere možno spomenúť napríklad Ministerstvo financií SR, Správy finančnej kontroly, Štátnu pokladnicu, Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity, colné orgány, finančné orgány územnej samosprávy, donedávna aj Úrad pre finančný trh, atď.

Co sa týka daňovej správy orgány, ktoré pôsobia v oblasti správy daní predstavujú organizačnú štruktúru, pozostávajúcu zo štátnych a územnosprávnych orgánov, ktoré sú vybavené osobitnými kompetenciami pri výkone správy daní. Medzi tieto subjekty treba v prvom rade zaradiť správcov dane. Okruh orgánov, ktoré sú v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov v súčasnosti správcami dane je pomerne úzky (na rozdiel od subjektov, ktoré pôsobia v oblasti administratívno-právnych vzťahov). Sú to daňové úrady a obce a podľa osobitných zákonov aj colné úrady.(2)Správu daní, resp. činnosti, ktoré tvoria obsahovú náplň správy daní však nevykonávajú iba správcovia dane. Existujú aj ďalšie subjekty, ktoré sú orgánmi verejnej správy s pôsobnosťou v oblasti správy daní. Zákon o správe daní a poplatkov ich označuje za iné príslušné orgány. V tomto smere možno na prvom mieste uviesť Daňové riaditeľstvo SR, ktoré patrí podľa zákona o daňových orgánoch medzi daňové orgány(3) – nie je síce správcom dane, avšak na strane druhej vykonáva celý rad procesných úkonov a činností, ktoré sú súčasťou obsahového vymedzenia pojmu „správa daní“ (napríklad rozhoduje v daňovom konaní, môže vykonať daňovú kontrolu a pod.). Okrem neho je to aj Colné riaditeľstvo SR, ktoré plní podobné úlohy a má obdobné postavenie pri výkone správy spotrebných daní ako Daňové riaditeľstvo SR v oblasti správy ostatných daní. Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve(4) zaraďuje Colné riaditeľstvo SR medzi colnú správu(5), avšak orgány colnej správy pôsobia aj v oblasti správy nepriamych daní(6). Do rámca orgánov daňovej správy treba navyše prirátať aj Ministerstvo financií SR, ktoré v súlade s platným daňovým zákonodarstvom je oprávnené na úkony, resp. činnosti, ktoré tvoria obsahovú zložku výkonu správy daní.

Väčšina finančných orgánov, ako aj orgánov pôsobiacich v oblasti správy daní – vzhľadom na to, že sú orgánmi verejnej správy – pôsobí formami a metódami vlastnými verejnej správe. Skutočnosť, že spomínané finančné orgány, resp. daňové orgány sú zároveň orgánmi verejnej správy nastoľuje otázku, čo je pre oblasť realizácie fínančno-právnych či daňovo-právnych vzťahov prvoradejšie – či to, že v prípade finančných orgánov, resp. daňových orgánov ide súčasne o orgány verejnej správy (predovšetkým štátnej správy) alebo opačne to, že orgány verejnej správy sú zároveň finančnými orgánmi, resp. daňovými orgánmi? Som presvedčený, že dôležitejším faktorom, ktorý má bezprostredný význam pre oblasť realizácie fínančno-právnych a daňovo-právnych vzťahov je práve ich identita a spojenie s finančnou správou, resp. daňovou správou.

Akým spôsobom vlastne rieši finančné a daňové zákonodarstvo otázku pôsobenia orgánov verejnej správy ako finančných orgánov, resp. daňových orgánov? Deje sa tak dvomi spôsobmi:

1. postavenie, právomoc a pôsobnosť orgánu verejnej správy v oblasti daňovo- právnych a fínančno-právnych vzťahoch všeobecne upraví právny predpis z oblasti správneho práva a detailne rozvedie právny predpis z oblasti daňového práva a finančného práva. Je tomu tak v súčasnosti v prípade Ministerstva financií SR, ale aj pokiaľ ide o obce a vyššie územné celky.

Právne postavenie, právomoc a pôsobnosť orgánov verejnej správy v zásade regulujú právne normy z odvetvia správneho práva. Pokiaľ ide o Ministerstvo financií SR, je toho príkladom zákon o organizácii činnosti vlády (v skrátenom názve)⁽⁷⁾, ktorý sa všeobecne považuje za prameň správneho práva. Ministerstvo financií SR je v zmysle tohto zákona ústredným orgánom štátnej správy predovšetkým pre oblasť financií, daní, poplatkov, colníctva, finančnej kontroly a vnútorného auditu, pričom v uvedených oblastiach zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky. Ide jednoznačne o otázky, ktoré sú predmetom úpravy daňovo-právnych alebo fínančno-právnych noriem. Z toho pohľadu treba zákon o organizácií činnosti vlády považovať aj za prameň daňového práva a finančného práva a samotné Ministerstvo financií SR nielen za ústredný orgán štátnej správy ale súčasne aj za daňový, resp. finančný orgán. Túto jeho charakteristiku deklarujú viaceré zákony z odvetvia daňového práva či finančného práva. Napríklad v oblasti daňovo-právnych vzťahov je to už spomínaný zákon o správe daní a poplatkov, ďalej zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní⁽⁸⁾, osobitné daňové zákony a pod., pre oblasť fínančno-právnych vzťahov je to zasa napríklad zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve. Postavenie Ministerstva financií SR ako ústredného orgánu štátnej správy pre finančnú kontrolu a vnútorný audit deklaruje aj zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite⁽⁹⁾ a pod. Sú to však aj ďalšie zákony z oblasti finančného práva, na základe ktorých vykonáva Ministerstvo financií SR prierezovú pôsobnosť a nemožno ho chápať iba v pozícii orgánu štátnej správy. V tejto súvislosti možno spomenúť napríklad zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy⁽¹⁰⁾, Colný zákon(11), zákon o štátnej pokladnici⁽¹²⁾, Devízový zákon⁽¹³⁾ a pod. Napríklad Devízový zákon expressis verbis zakotvuje, že Ministerstvo financií SRje devízovým orgánom⁽¹⁴⁾.

Obdobné konštatovanie možno vzťahovať aj na obce a vyššie územné celky, ktoré sú orgánmi so všeobecnou pôsobnosťou v oblasti územnej samosprávy. Každý z nich sa vyznačuje vlastnou právnou základňou⁽¹⁵⁾, ktorá zahŕňa aj otázky tvoriace predmet právnej regulácie danej daňovo-právnymi alebo fínančno-právnymi normami. Ako príklad možno spomenúť otázky financovania a rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, finančného hospodárenia obcí a vyšších územných celkov, finančného hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a vyšších územných celkov, otázky týkajúce sa zavedenia a zrušenia miestnych daní a miestnych poplatkov a pod. Ide o právne úpravy, ktoré sú všeobecne považované za prameň správneho práva. Vzhľadom na to, že orgány obcí a vyššieho územného celku, napríklad obecné zastupiteľstvo či zastupiteľstvo samosprávneho kraja, finančné komisie a pod. pôsobia aj v oblasti daňovo-právnych alebo finančno- právnych vzťahov, treba tieto orgány súčasne považovať aj za daňové alebo finančné orgány. Rovnako aj samotné zákony upravujúce územnú samosprávu sú v tej časti, ktorá sa týka spomínaných okruhov problémov pokladané za prameň daňového práva či finančného práva. Ide však o všeobecnú úpravu, ktorá je následne podrobne rozpracovaná v právnych normách z daňového práva alebo finančného práva.

Obce sú napríklad podľa zákona o správe daní a poplatkov považované za správcov dane. Túto skutočnosť deklaruje aj zákon o obecnom zriadení, ktorý ustanovuje, že obec rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu⁽¹⁶⁾. Vzhľadom k tomu, že dane a poplatky možno v súlade s Ústavou SR ukladať zákonom alebo na základe zákona⁽¹⁷⁾, v prípade miestnych daní obce tak nemohli urobiť až do 1. januára 2005, pretože na Slovensku takmer 15 rokov absentoval zákon, ktorý by upravoval problematiku miestnych daní. V daňovej právnej praxi tak reálne chýbal právny predpis, ktorý by konvenoval ústavnému princípu o ukladaní daní. Ustanovenie zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo rozhoduje o zavedení a zrušení miestnej dane a miestneho poplatku⁽¹⁸⁾ dal do materiálnej polohy až zákon o miestnych daniach (v skrátenom názve)⁽¹⁹⁾, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2004. V zmysle zákona o miestnych daniach už obce môžu ukladať a vyberať miestne dane (ide o 8 miestnych daní; obdobne vyššie územné celky môžu ukladať a vyberaťjednu miestnu daň));

2. priamo zákon, ktorý je prameňom daňového práva alebo finančného práva a ktorý konštituuje konkrétny daňový orgán alebo finančný orgán v úvodných ustanoveniach zakotvuje jeho právne postavenie ako orgánu štátnej správy. Pôjde o prípady, kedy je nutné zvýrazniť špecifické postavenie a pôsobenie daňových a finančných orgánov v oblasti daňovo-právnych a fínančno- právnych vzťahov a túto oblasť aj podrobne upraviť. Znamená to, že síce ide o orgány, ktoré pôsobia formami a metódami vlastnými organizačnej základni verejnej správy, ale súčasne s pôsobnosťou špecifickou pre oblasť daňovo- právnych alebo finančno-právnych vzťahov. Takýmto spôsobom je zakotvené právne postavenie, právomoc a pôsobnosť viacerých daňových či finančných orgánov, ako sú napríklad daňové orgány, colné orgány, Štátna pokladnica⁽²⁰⁾, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity⁽²¹⁾, Správy finančnej kontroly, atď., ktoré sú podľa konkrétneho zákona, na základe ktorého vznikli, súčasne charakterizované ako orgán štátnej správy.

Právna úprava konania pred finančnými orgánmi a daňovými orgánmi je druhou oblasťou vzťahu medzi daňovým a finančným právom na jednej strane a správnym právom na strane druhej.

Pokiaľ ide o väzby medzi finančným právom a správnym právom, ktorých obsahom je aplikácia noriem týchto právnych odvetví na konanie pred finančnými orgánmi, v praxi sa uplatňuje pravidlo, že konkrétny druh právneho konania, príp. rozhodovania (napríklad colné konanie, rozhodovanie o udelení devízovej licencie a pod.) upravujú:

a) normy obidvoch právnych odvetví. Príkladom môže byť právna úprava colného konania. Vychádza sa z toho, že pokiaľ Colný zákon alebo osobitný predpis únie⁽²²⁾ neustanovuje inak⁽²³⁾, platí pre konanie pred colnými orgánmi všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon o správnom konaní⁽²⁴⁾. Obdobne vo vzťahu k odkladnému účinku odvolania právna úprava daná Colným zákonom zakotvuje, že ak Colný zákon neustanovuje inak, odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu alebo Colného riaditeľstva SR nemá odkladný účinok. Colný úrad alebo Colné riaditeľstvo SR môže odkladný účinok odvolania priznať, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá a ak sa tým nesťaží výkon rozhodnutia alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem;

b) iba normy finančného práva, V tomto prípade priamo finančno-právna úprava stanovuje, že na určité konanie sa nevzťahujú predpisy správneho práva, najmä zákon o správnom konaní. Vyžaduje si to v prvom rade potreba rešpektovať osobitosti fmančno-právnych vzťahov, ktorých sa konanie týka. Tak je tomu napríklad pri rozhodovaní o poskytovaní a použití prostriedkov štátnych účelových fondov⁽²⁵⁾ alebo v konaní a rozhodovaní devízového orgánu pri výkone pôsobnosti podľa Devízového zákona (okrem devízového dohľadu na mieste)⁽²⁶⁾;

c) iba normy správneho práva. V tomto prípade pôjde v prvom rade o zákon o správnom konaní, pričom ustanovenia fínančno-právnych predpisov sa nepoužijú. Príkladom môže byť zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý stanovuje, že ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní⁽²⁷⁾. Uvedený zákon, ktorý je prameňom finančného práva poskytuje aj iné príklady, kedy sa postupuje podľa všeobecných predpisov z oblasti správneho práva procesného. V tomto zmysle podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy Ministerstvo financií SR môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z uvedeného zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 mil. Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní⁽²⁸⁾. Obdobne podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy môže ministerstvo financií subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z uvedeného zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 500 tis. Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní(29).

Oveľa zaujímavejšie sa však vyvinul vzťah medzi daňovým právom a správnym právom pokiaľ ide o právnu úpravu konania pred orgánmi daňovej správy. Táto otázka súvisí s pôsobnosťou orgánov daňovej správy a právnou úpravou konaniapred orgánmi daňovej správy.

Predovšetkým treba zdôrazniť, že orgány daňovej správy rozhodujú v daňovom konaní i v správnom konaní.

V daňovom konaní postupujú orgány daňovej správy podľa ustanovení zákona o správe daní a poplatkov, ktorý vylučuje možnosť aplikovať na daňové konanie zákon o (30). Z toho vyplýva jeden zásadný záver, a to, že zákonodarca chápe daňové konanie ako samostatný a rovnocenný druh právneho procesu tak, ako je tomu v prípade správneho konania. Aj napriek tejto jednoznačnej dikcii zákona o správe daní a poplatkov sa v teórii správneho práva ešte stále objavujú názory, ktoré priamo odmietajú samostatnosť daňového konania, i keď takýto právny stav trvá od l.januára 1993. Podstata týchto názorov tkvie v tom, že daňové konanie považujú za správne konanie, resp. osobitný druh správneho konania(31), príp. že daňové konanie je správnym konaním sui generis, dokonca ho prezentujú ako „osobitný typ správneho konania sui generis“(32).

V tejto súvislosti sa derie na povrch otázka, či možno určitý druh konania (daňové konanie) považovať za osobitný druh iného, všeobecnejšie chápaného konania (správneho konania), keď zákonodarca v tomto určitom druhu konania nepripúšťa uplatňovanie právneho predpisu, ktorý takéto všeobecnejšie chápané konanie reguluje a reprezentuje? Sme toho názoru, že to nie je možné. Na podporu tohto stanoviska si možno pomôcť niektorými právnymi normami, ktoré ako rovnocenné druhy právneho procesu, v ktorých vykonávajú svoju pôsobnosť daňové orgány uvádzajú „daňové konanie“ i „správne konanie“(33). V uvedenom kontexte sa žiada pripomenúť, že ak ide o osobitné druhy správneho konania (napríklad konanie o priestupkoch) nie je v týchto druhoch správneho konania vylúčené použitie ustanovení zákona o správnom konaní(34).
Orgány daňovej správy, ako to už bolo uvedené, však rozhodujú aj v správnom konaní. Pokiaľ je tomu tak, správca dane alebo iný príslušný orgán bude pôsobiť nie ako orgán daňovej správy, ale ako správny orgán podľa právnych predpisov z oblasti správneho práva. V každodennej daňovej praxi preto treba odlišovať nemožnosť použiť ustanovenia zákona o správnom konaní pre daňové konanieod aplikácie ustanovení zákona o správnom konaní správcom dane alebo iným príslušným orgánom v súvislosti s rozhodovaním o konkrétnej daňovej veci, príp. s rozhodovaním o veci, ktorá nie je predmetom daňového konania, avšak príslušný na jej rozhodovanie je práve správca dane alebo iný príslušný orgán (napríklad Daňové riaditeľstvo SR). V tomto smere chcem zvýrazniť to, že v rámci práve prebiehajúceho daňového konania týkajúceho sa konkrétnej daňovej veci môže správca dane alebo iný príslušný orgán pôsobiť súčasne ako správny orgán a konať podľa ustanovení zákona o správnom konaní, zákona o priestupkoch, zákona o hazardných hrách(35) alebo iných administratívno-právnych noriem (pokiaľ je správca dane alebo iný príslušný orgán na aplikáciu týchto právnych noriem príslušný). Znamená to, že správca dane môže súbežne vykonávať daňové konanie i správne konanie, ktoré má vzťah ku konkrétnej daňovej veci, príp. konkrétne správne konanie ani nemusí s daňovou vecou súvisieť. Pôjde napríklad o prípad, kedy správca dane vykonáva pôsobnosť podľa zákona o hazardných hrách. Napríklad daňový úrad je v zmysle citovaného zákona orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier, z čoho mu vyplýva pôsobnosť vykonávať dozor nad dodržiavaním zákona o hazardných hrách, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenejalebo vydanej Ministerstvom financií SR. Okrem toho je druhostupňovým odvolacím orgánom pre obce vo veciach individuálnych licencií udelených na prevádzkovanie výherných prístrojov, vykonáva správu odvodov platených do štátneho rozpočtu podľa zákona o hazardných hrách, ukladá sankcie(36) podľa tohto zákona a pod. V týchto veciach postupuje správca dane alebo iný príslušný orgán v súlade so zákonom o správnom konaní, pokiaľ zákon o hazardných hrách neustanovuje inak(37).
Skutočnosť, že i v súčasnosti v rámci daňového konania možno. resp. treba aplikovať aj ustanovenia právnych predpisov patriacich do iných právnych odvetví nespochybňuje samostatnosť tohto právneho inštitútu. Je tomu taktiež v iných druhoch právneho procesu, pričom to vyplýva z osobitosti vzťahov, ktoré konkrétne právne odvetvie upravuje a konkrétny druh konania vyjadruje. Nebolo by žiaduce, aby sa bez prihliadnutia na osobitosti toho – ktorého konania umelo začleňovali do textu príslušných procesno-právnych úprav ustanovenia, ktoré nie sú v súlade s účelom sledovaným takouto úpravou a súčasne sa vymykajú z rámca povahy vzťahov, ktoré právna úprava reguluje.
Daňové konanie a správne konanie upravujú teda právne normy nezávislé od seba. Zatiaľ čo daňové konanie ako súčasť správy daní upravujú normy daňového práva, správne konanie regulujú zasa normy správneho práva. Skutočnosť, že daňové konanie aj správne konanie uskutočňuje ten istý orgán, nie je rozhodujúcim faktorom aplikácie právnych predpisov. Podstatnejším činiteľom bude predmet konania. Znamená to, že jeden a ten istý orgán bude v jednom prípade pôsobiť ako orgán daňovej správy podľa právnych noriem z oblasti daňového práva a v inom prípade ako správny orgán podľa právnych noriem z oblasti správneho práva.

I. Namiesto záveru
Treba konštatovať, že v otázke vzťahu daňového, finančného a správneho práva existuje ešte veľa nezodpovedaných, príp. nastolených, ale iba čiastočne vyriešených otázok. Predmet právnej úpravy týchto právnych odvetví ponúka v tomto smere široké pole možností. Na túto tému sa však, žiaľ, objavuje na stránkach odbornej tlače zatiaľ iba sporadická diskusia. Ako jeden z možných námetov na diskusiu bol v tomto príspevku naznačený aj vzťah medzi daňovým konaním a správnym konaním, hľadanie rozdielov ale aj súvislostí a väzieb medzi nimi. Som toho názoru, že už samotný fakt existencie daňového konania a správneho konania vedľa seba je dobrým motívom na výmenu odborných názorov na báze zdôvodnených aregumentov. O tom však niekedy nabudúce.

R e s u m é

Autor sa v príspevku zaoberá vzťahom daňového, finančného a správneho práva. Konštatuje, že v historickom kontexte finančné právo vyrástlo v lone správneho práva. Zdôrazňuje symbiózu pôsobenia týchto právnych odvetví.
Podľa autora predmet právnej regulácie, ktorý vyjadruje vzťah daňového práva, finančného práva a správneho práva je daný predovšetkým dvoma základnými oblasťami:
• organizáciou finančnej správy, resp. daňovej správy, ako aj z toho vyplývajúcim právnym postavením a kompetenciou orgánov verejnej správy, ktoré sú súčasne aj finančnými, resp. daňovými orgánmi,
• právnou úpravou konania pred finančnými orgánmi, resp. daňovými orgánmi.

V ďalšom texte autor podrobne rozoberá právne riešenie oboch základných oblastí vzťahov medzi daňovým právom, finančným právom a správnym právom.

Poznámky

• 1) V prípade termínu daňový orgán pôjde o jeho účelové používanie vzhľadom na to, že platné daňové zákonodarstvo pod daňové orgány zaraďuje íha daňové úrady a Daňové riaditeľstvo SR. 
• 2) Pozri § 1a písm. h) zákona c. 511/1992 Zh. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. 
• 3) Pozri § 2 ods. 1 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov. 
• 4) Pozri § 2 ods. 2 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 
• 5) Okrem Colného riaditeľstva SR pod colnú správu patria aj colné úrady a colný kriminálne úrad. 
• 6) Pozri § 3 ods. 1 písm. h) hod 2 zákona č. 652/2004 Z. z. 
• 7) Pozri § 7 zákona c. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. 
• 8) Zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 
• 9) Pozri § 3 zákona c. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršieho predpisu. 
• 10) Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 
• 11) Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 
• 12) Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 
• 13) Zákon č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zh. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 
• 14) Pozri § 4 ods. 1 zákona č. 202/1995 Z. z. 
• 15) Zákon č. 369/1990 Zh. o ohecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov. 
• 16) Pozri § 4 ods. 3 písm. c) zákona č.369/1990 Zb.
• 17) Pozri cl. 59 ods. 2 Ústavy SR. 
• 18) Pozri § 11 ods. 4 písm. d) zákona c. 369/1990 Zb.
• 19) Zákon c. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. 
• 20) §3 ods. 1 zákona c. 291/2002 Z. z.
• 21) § 14 ods. 1 zákona c. 291/2002 Z. z.
• 22) Nariadenie Rady (EHS) c. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 302, 19/10/1992) v znení neskorších zmien a doplnkov. 
• 23) V tejto súvislosti sa žiada doplniť, že Colný zákon v § 85 ods. 1 hovorí aj o zákone o správe daní a poplatkov, čoje však už predpis z ohlasti daňového práva. 
• 24) Zákon č.71/1967 Zh. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 
• 25) Pozri napríklad § 11 ods. 18 zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja hývania v znení neskorších predpisov. 
• 26) Pozri § 40 zákona č. 202/1995 Z. z. a § 12 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 
• 27) Pozri § 31 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z. z. 
• 28) Pozri § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. 
• 29) Pozri § 20 zákona c. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 
• 30) Pozri § 101 zákona č. 511/1992 Zb. 
• 31) Napríklad: VRABKO, M.: Rozhodovacia činnosť pri správe daní. Vydavateľské odd. PF UK, Bratislava, 1998, s.31 a nasl. 
• 32) BENCÍK, P.: Základné zásady daňového konania. In: Justičná revue, č.l, 2000, s.29. 
• 33) Napríklad podľa § 3 ods. 6 písm. c), d) a e) zákona o daňových orgánoch Daňové riaditeľstvo rozhoduje v daňovom konaní i v správnom konaní; ohdohne podľa § 4 ods. 3 písm. c) a d) zákona o daňových orgánoch daňový úrad rozhoduje v daňovom konaní i v správnom konaní. 
• 34) Napríklad podľa zákona c. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na konanie o priestupkoch sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (ak nie je v zákone c. 372/1990 Zb. alebo v inom zákone ustanovené inak). Aj podľa zákona c. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ak nie je v zákone výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa stavebného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 
• 35) Zákon c. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 
• 36) Pozri § 54 zákona c. 171/2005 Z. z.
• 37) Pozri § 57 ods. 1 zákona c. 171/2005 Z. z.

Autor
prof. h. c. Prof. JUDr. Vladimír Babčák CSc.

Zdroj
https://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_21.pdf