Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) chráni základné ľudské práva a slobody. Jedným z takýchto práv je aj právo na život upravené v Čl. 15 Ústavy(1). Cieľom ustanovenia čl. 15 ods. 1 Ústavy je zabezpečiť ochranu každého jednotlivca (fyzickej osoby) pred akýmkoľvek svojvoľným pozbavením života urobeného iným. Slovo „každý“ znamená, že právo na život patrí osobe bez akejkoľvek diskriminácie, teda bez ohľadu na pohlavie, rod, rasu, národnosť, náboženské presvedčenie, majetok, sociálne postavenie atď. Štát má povinnosť vyplývajúcu najmä z princípu rovnosti pred zákonom (čl. 2 ods. 1 Ústavy) zabezpečiť, aby si bol pri realizácii tohto práva každý rovný s inými. Ochrana tohto práva štátnou mocou nie je viazaná napr. na občianstvo fyzickej osoby, miesto ani oprávnenosť jej pobytu na našom území. Právo na život pôsobí erga omnes – voči všetkým. To znamená, že sa zakazuje útok alebo zásahy ktorejkoľvek fyzickej osoby alebo právnickej osoby a štátu. Ústava bezvýnimočne zakazuje trest smrti. Zároveň vymedzuje striktné výnimky, ktorých podstatou je, že právo na život nebude v niektorých prípadoch môcť byť plne garantované alebo pozbavenie života nebude trestne ani disciplinárne stíhané(2).

Právo na život by nemohlo byť zabezpečené, ak by sa na jeho realizácii nepodieľal priamo štát. Štátu teda z práva na život vyplývajúdve základné pozitívne povinnosti: povinnosť chrániť život (tzv. hmotnoprávna povinnosť) a povinnosť zabezpečiť vyšetrenie, resp. objasnenie okolností straty života, vyvodenie zodpovednosti a poskytnutie nápravy (tzv. procesná povinnosť)(3).

Základným prostriedkom ochrany ľudského života pred svojvoľným, teda neoprávneným konaním iných osôb, ktorého úmyselným následkom je smrť, je trestnoprávna úprava. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len “Trestný zákon”) v prvom diely prvej hlavy osobitnej časti vymedzuje tri skutkové podstaty trestných činov, ktoré sa týkajú uvedeného konania a v súlade so svojimi vymedzeniami sa označujú ako vražda. Ide o úkladnú vraždu, vraždu a vraždu novonarodeného dieťaťa matkou.

Vražda je podľa § 145 Trestného zákona úmyselným trestným činom a vo všetkých svojich odsekoch je obzvlášť závažným zločinom(4). Vražda v zmysle § 145 ods. 1(5) nastane vtedy, ak niekto iného úmyselne usmrtí. Skutková podstata trestného činu vraždy podľa § 145 ods.1 je základnou(6), jednoduchou(7) a opisnou(8) skutkovou podstatou. Objektomtohto trestného činu je ľudský život. Objektívnu stránku charakterizuje spôsobenie smrti inému, čím rozumieme zbavenie života živého človeka, bez ohľadu nato aké boli pri tom použité prostriedky. Pri vražde je subjektívnou stránkou úmyselné zavinenie. „Pri trestnom čine vraždy úmysel páchateľa, čo aj nepriamy (eventuálny), musí smerovať k usmrteniu človeka. Ak by páchateľ konal v úmysle ohroziť alebo poškodiť iný záujem chránený trestným zákonom (napr. ľudské zdravie), pričom jeho konanie by malo za následok smrť človeka, no vo vzťahu k tomuto následku by nebol daný úmysel, nebol by páchateľ trestne zodpovedný za vraždu. Pri trestnom čine vraždy teda vôľa páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia, musí smerovať aj k následku, ktorým je smrť iného človeka, pričom vzťah páchateľa k tomuto následku musí byť aktívny(9)“.Úmysel je dostatočne zrejmý aj z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň spôsobilú iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela, kde sú uložené orgány dôležité pre život. V prípadoch, kedy páchateľ popiera úmysel usmrtiť poškodeného, je nutné otázku jeho zavinenia vyvodiť nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány, akou silou (intenzitou) útočil a podobne(10).Predmetom útoku na život je iba živý človek, ktorým je už dieťa v okamihu, kedy prestalo byť ľudským plodom(11) až do okamihu smrti v biologickom zmysle. V zmysle § 142 ods. 2 sa za smrť(12)považuje biologická smrť mozgu (tzv. cerebrálna smrť), ktorá nastane trvalým a so životom nezlúčiteľným poškodením mozgového tkaniva následkom mechanického spôsobu a/alebo nedostatku kyslíka. Tento stav je konečný a nevratný. Za smrť nie je považovaný stav tzv. klinickej smrti, pri ktorej síce tiež dochádza k zastaveniu vitálnych funkcií, najmä činnosti srdca a dýchania, avšak obnovenie týchto funkcií je vzhľadom na značný pokrok lekárskej vedy možný. Smrť človeka však možno spáchať tak aktívnym násilným konaním (napr. bodnutie nožom, zhodenie z lešenia), aktívnym nenásilným konaním (uzavretie vo veľkej priemyselnej chladničke), ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný (napr. páchateľ nepodá ruku osobe, ktorá visí z útesu, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba, pretože chce, aby daná osoba zahynula)(13). Subjekt tohto trestného činu je všeobecný a teda páchateľom môže byť ktokoľvek. V zmysle § 19 ods. 1 je páchateľom ten, kto trestný čin spácha sám.

Zákonodarca trestným zákonom odčlenil od právnej úpravy vraždy úkladnú vraždua vymedzil ju ako samostatnú skutkovú podstatu, čo má zmysel z hľadiska trestania páchateľa. Úkladná vražda je v Trestom zákone upravená ustanoveniami § 144. Skutková podstata trestného činu úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1 trestného zákona je základná, jednoduchá a opisná. Úkladná vražda a vraždasú z hľadiska obsahu skutkovej podstaty takmer zhodné, pretože pri úkladnej vražde sú subjekt, subjektívna stránka a objekt rovnaké ako pri „obyčajnej“ vražde. Rozdielom jelen objektívna stránka.Pri úkladnej vražde je objektívna stránka rozšírená a je ňou spôsobenie smrti(14) inému s vopred uváženou pohnútkou. Slovenský Najvyšší súd charakterizuje vopred uváženú pohnútku ako „situáciu kedy si páchateľ vopred, t.j. pred spáchaním trestného činu zváži rozhodujúce okolnosti vykonania činu vrátane určenia miesta a času spáchania činu, použitia zbrane, či iného prostriedku vhodného na usmrtenie obete s cieľom, aby došlo k úspešnému vykonaniu činu, tzn. že si čin z hľadiska vykonania naplánuje. Nie je však potrebné, aby taký plán bol premyslený do najmenších detailov, postačí rámcové vymedzenie rozumných skutočností vykonania činu v predstave páchateľa, ktoré následne môže byť pri samotnom uskutočňovaní doplňované, či menené vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu a vývoj situácie. Vopred uvážená pohnútka sa vzťahuje nie len na samotné rozhodnutie, pri ktorom páchateľ dopredu zvažuje všetky okolnosti svedčiace pre úmyselné usmrtenie tak aj proti nemu, ale zahŕňa i voľbu vhodných prostriedkov pre uskutočnenie spôsobu vykonania usmrtenia iného, pričom z hľadiska časového je tu určitý odstup od vlastného spôsobu spáchania trestného činu vraždy, pretože ide vo svojej podstate o naplánovanie vykonania takého činu. Na druhej strane nie je vyžadovaná nejaká zvláštna rafinovanosť, detailné premyslenie celej situácie, rozplánovanie jednotlivých fáz útoku, ani zváženie všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností, ale postačí i naplánovanie v podstate „primitívne“ v závislosti na rozumovej úrovni páchateľa, kedy taký páchateľ dopredu zvážil podstatné okolnosti pre vykonanie činu. Nie je rozhodujúce, či vlastné naplánovanie bolo vykonané v takom rozsahu, ktorý zaisťuje úspešné usmrtenie iného, poprípade či konanie páchateľa dospelo aspoň do štádia pokusu, pretože trestná je i príprava úkladnej vraždy s vopred uváženou pohnútkou“(15).

Zakotvením ustanovenie § 144 o úkladnej vražde bola najmä potreba dôsledne odlíšiť vraždu spáchanú na základe spontánneho, momentálneho rozhodnutia („obyčajná“ vražda), od tej vraždy, ktorú si páchateľ vopred rozvážil, neraz aj dlho pripravoval a dokonale naplánoval, prípadne sa o jej dokonanie už aj pokúsil (úkladná vražda).O úkladnú vraždu pôjde spravidla vtedy, ak ide o vraždu na objednávku, keď bola sľúbená odmena za vykonanie činu alebo, keď páchateľ odmenu dôvodne očakáva alebo, keď ide o premyslený prípad vraždy, pri ktorej má páchateľ v úmysle získať majetkový prospech bezprostredne, alebo dodatočne, napríklad aj fyzickou likvidáciou svojho veriteľa. Na rozdiel od vraždy (§ 145 TZ) pri úkladnej vražde (§ 144 TZ) pôjde o prípady zložitejšie na prípravu, vyžadujúce si určitý predchádzajúci plán a koordináciu v čase, priestore i prostriedkoch. Takýto postup páchateľa musí vždy smerovať k cieľu usmrtiť obeť za každú cenu, ako následok predchádzajúcej prípravy, či už ako akt pomsty, nenávisti, žiarlivosti alebo zištnosti(16). Pri úkladnej vražde musí úmysel obsahovať vopred uváženú pohnútku, ktorou sa rozumie sformulované rozhodnutie usmrtiť iného, ktoré pretrváva počas dlhšieho časového obdobia pred usmrtením človeka. Aby mohlo ísť o uvážené rozhodnutie, musí byť aspoň čiastočne spracované rozumovou zložkou vôle páchateľa. Nestačí len emocionálne rozhodnutie.Ďalším rozdielom a dôkazom, že pri úkladnej vražde ide o vážnejšiu formu je aj fakt, že za jej spáchanie sa trest odňatia slobody pohybuje v rozmedzí od dvadsať do dvadsaťpäť rokov, naproti tomu pri vražde je trest „len“ v rozmedzí pätnásť až dvadsať rokov odňatia slobody.

To, že sú si tieto dva typy vrážd skutkovými podstatami veľmi podobné podčiarkujú aj ich odseky 2. Obe v tomto odseku navyšujú trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V oboch prípadoch je skutková podstata odseku 2 kvalifikovanou(17) skutkovou podstatou k odseku 1. V ustanoveniach odsekov 2 sú zakotvené závažnejšie formy spáchania trestného činu uvedeného v odseku 1 (v prípade § 144 ide o úkladnú vraždu a v prípade § 145 o vraždu) z hľadiska naplnenia jednotlivých kvalifikačných znakov. Skutkové podstaty odsekov 2 sú takmer totožné. Pri úkladnej vražde je však do skutkovej podstaty doplnený aj kvalifikačný znak: „a už bol odsúdený za trestný čin vraždy“. Znamená to teda, že k spáchaniu úkladnej vraždy závažnejším spôsobom príde aj vtedy, ak už bol páchateľ v minulosti odsúdený za trestný čin vraždy. Ďalšie ustanovenia odsekov 2 sú totožné. Ide najmä o spáchanie trestného činu (vraždy a úkladnej vraždy) na dvoch osobách. V tomto prípade nemôže ísť o usmrtenie viac ako dvoch osôb, ale práve dvoch osôb. Usmrtenie viacerých osôb je závažnejším spôsobom konania. Spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania je takisto jednou zo závažnejších foriem. O tom, čo je závažnejším spôsobom konania hovorí § 138 Trestného zákona.Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou (neplatí pri vražde a úkladnej vražde), po dlhší čas(18), surovým alebo trýznivým spôsobom(19), násilím(20), hrozbou bezprostredného násilia(21) alebo hrozbou inej ťažkej ujmy(22), vlámaním(23), ľsťou(24), využitím tiesne(25), neskúsenosti(26), odkázanosti alebo podriadenosti(27), porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona(28), organizovanou skupinou(29), alebo na viacerých osobách(30). Ďalším predpokladom spáchania trestného činu závažnejšou formou je spáchanie trestného činu na chránenej osobe(31). Kvalifikačným znakom je aj konanie z osobitného motívu(32) alebo v úmysle získať majetkový prospech(33).

Odseky 3 týchto dvoch vrážd sú totožné. Takisto ako pri odseku 2 ide aj tu o kvalifikovanú skutkovú podstatu a sú v nich uvedené závažnejšie formy spáchania trestného činu uvedeného v odseku 1( § 144 – úkladná vražda, § 145 – vražda). Naplnením tejto skutkovej podstaty sa v oboch typoch vrážd páchateľ potrestá na doživotie. Jednotlivými kvalifikačnými znakmi na naplnenie závažnejšej formy spáchania trestného činu v zmysle odsekov 3 sú, ak páchateľ spácha trestný čin a už bol za taký čin odsúdený, spácha ho v nebezpečnom zoskupení(34)alebo za krízovej situácie(35).

Treťou skutkovou podstatou s označením vražda je vražda novonarodeného dieťaťa matkou podľa§ 146 Trestného zákona. Trestný čin spáchaný podľa tohto paragrafu je zločinom. Skutková podstata tohto paragrafu je privilegovanou(36) skutkovou podstatou k § 145 Trestného zákona. Trestný čin spáchaný podľa tohto paragrafu je zločinom. Objektom tohto trestného činu je život novonarodeného dieťaťa. V tomto prípade subjekt nie je všeobecný ale konkrétny a je ním matka novonarodeného dieťaťa. Subjektívnou stránkou je úmyselné zavinenie. Objektívnou stránkou trestného činu je usmrtenie novonarodeného dieťaťa v rozrušení spôsobenom pôrodom. Úmyselné zbavenie života novonarodeného dieťaťa matkou je mierenejšie trestané, ak sa ho matka v rozrušení spôsobenom pôrodom dopustí pri pôrode alebo hneď po ňom. Obe dve uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, pretože ak by jedna z nich absentovala, išlo by o trestný čin vraždy podľa § 144 Trestného zákona.

Pre lepšie pochopenie daného paragrafu je lepšie vysvetliť si niektoré pojmy. Novonarodeným dieťaťom(37) sa rozumie dieťa od začiatku pôrodu, a to aj vtedy, ak celkom neopustilo matkino telo, a nie je od neho celkom oddelené. Až do počiatku pôrodu ide o ľudský plod. Novonarodené dieťa musí byť živé a tak vyvinuté, aby bolo schopné mimomaternicového života aspoň po určitý čas. Pri tomto trestnom čine je najviac diskutovaným znakom – rozrušenie spôsobené pôrodom. Už Najvyšší súd Československej federatívnej republiky(38) považoval za potrebné uviesť, že pôrodnícka prax potvrdzuje, že určité rozrušenie spôsobené pôrodom sa vyskytuje u každej rodičky. Jeho intenzita je determinovaná celým radom skutočností vzťahujúcich sa nielen k priebehu samého pôrodu, ale aj skutočností doliehajúcich na rodičku počas tehotenstva (napr. sociálne aspekty – nedostatok finančným prostriedkov, absencia rodinného zázemia, hanba z pôrodu nemanželského dieťaťa, atď.). Poznanie a hodnotenia týchto skutočností s prihliadnutím na individuálnu psychiku tej-ktorej rodičky umožňuje posúdiť ich vplyv na jej vôľu a konanie v časepôrodua hneď po ňom. Ak stav rozrušenia vyvolaný súhrnným vplyvom týchto skutočností na psychiku rodičky v časepôrodua hneď po ňom obmedzuje jej vôľu konať v záujme života dieťaťa, ide o stav páchateľky predpokladaný v ustanovení § 146 Trestného zákona. Rozrušenie spôsobené pôrodom je zvláštny znak tohoto trestného činu a nemožno ho zamieňať so všeobecnými podmienkami trestnej zodpovednosti vyjadrenými v ustanoveniach o nepríčetnosti a zmenšenej príčetnosti. Pre posúdenie otázky, či obvinená konala v tomto psychickom stave, je rozhodujúcim podkladom posudok znalca-pôrodníka. Pritom nie je podstatné, či boli narušené schopnosti obvinenej rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a ovládať ho.

Vyššie rozobraté trestné činy vrážd sú trestnými činmi proti životu. Vraždy sú už od nepamäti súčasťou spoločnosti, ktorá ich spáchanie trestá a odcudzuje. Preto nech už sú dôvody na spáchanie vraždy akékoľvek vždy treba mať na pamäti, že situácia sa dá vyriešiť aj inak ako vraždou.

Poznámky

• 1) Zákon č. 460/1992 Ústava Slovenskej republiky – Čl. 15 (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2)Nikto nesmie byť pozbavený života. (3)Trest smrti sa nepripúšťa. (4)Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
• 2) ČIČ, M. A kol..Komentár k Ústave Slovenskej republiky. 2012. vyd. Eurokódex. 2012. In: epi.sk. Dostupné online: https://www.epi.sk/eurokodex-komentovane-ustanovenie/Eurokodex-komentar-k-cl-15-ustavneho-zakona-460-1992-Zb.htm
• 3) Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.07.2003. sp. zn.: III.ÚS 152/03. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/ussr/4377/
• 4) Zákon č. 300/2005 Trestný zákon – § 11 Zločin (3) Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
• 5) Zákon č. 300/2005Trestný zákon – §145 Vražda (1) Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov.
• 6) Základná skutková podstata charakterizuje základný stupeň protiprávneho konania, základnú trestnú sadzbu. Zväčša bývajú uvedené v prvých odsekoch, no môže byť uvedená aj v nasledujúcich.
• 7) Jednoduchá skutková podstata obsahuje zo všetkých povinných a nepovinných znakov iba po jednom.
• 8) Opisná skutková podstata doslova opisuje všetky znaky, a to buď užšie alebo širšie.
• 9) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.05.2011, sp. zn. 5 Tdo 22/2011. Dostupné online: https://www.nsud.sk/data/att/2925.pdf
• 10) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2016. sp. zn. 2Tdo/2/2016. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/51726/
• 11) Plod sa stáva živým človekom v okamihu pôrodu.
• 12) SAMAŠ, O., STIFFEL, H., TOMAN,P. Trestné právo s vysvetlivkami a judikatúrou. 1. zväzok. 2006. vyd. Iura Edition. 2006. str. 334b
• 13) BURDA, E. 2011. § 144 Úkladná vražda. Komentár. 1. vyd. 2011. In: epi.sk. Dostupné online: https://www.epi.sk/beck-komentar/komentar-300-2005-p-144-ukladna-vrazda.htm
• 14) Pozri str. 3.
• 15) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.12.2015, sp. zn. 3 To 11/2015. Dostupné online: https://www.nsud.sk/data/att/41753.pdf
• 16) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2013. sp. zn. 1To 7/2012. Dostupné online: https://www.nsud.sk/data/files/1621_zbierka-1-2017.pdf
• 17) Kvalifikovaná skutková podstata zväčša nasleduje v ďalších odsekoch po základnej skutkovej podstate. Obsahuje obzvlášť závažné priťažujúce okolnosti, ktoré podstatne zvyšujú závažnosť činu.
• 18) Dlhším časom sa rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená „intenzitou“ trestného činu. Všeobecne pre všetky prípady nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší.V prípade trestného činu s vyššou sadzbou bude dlhší čas „kratší“ ako pri trestnom čine s nižšou sadzbou. Podstatné však je, že nejde o jednorazovú trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho trvania.
• 19) Ide o prípady, keď obeť bola vystavovaná mimoriadnym fyzickým alebo psychickým útrapám, ktoré podstatne prekračujú bežné útrapy obete pri danom trestnom čine.
• 20) Pozri § 122 ods. 7 Trestného zákona.
• 21) Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba násilím, ktorá má byť vykonaná ihneď, ak sa napadnutý nepodvolí vôli páchateľa.
• 22) Hrozba inej ťažkej ujmy môže smerovať proti majetkovým, osobným, rodinným, pracovným pomerom obete a pod. (napr. krivé obvinenie).
• 23) Pozri § 122 ods. 4 Trestného zákona.
• 24) Pozri § 122 ods. 6 Trestného zákona.
• 25) Tieseň je stav vyvolaný nepriaznivými okolnosťami, v dôsledku čoho je poškodený obmedzený v slobode rozhodovania.
• 26) Neskúsenosť znamená nedostatočnú informovanosť obete o okolnostiach, využitie ktorých páchateľovi umožnilo alebo podstatne uľahčilo spáchanie trestného činu.
• 27) Pozri § 127 ods. 10 a ods. 11 Trestného zákona.
• 28) Za dôležitú povinnosť všeobecne považujeme povinnosť, ktorej porušenie spravidla zvyšuje nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie.
• 29) Pozri § 129 ods. 2 Trestného zákona.
• 30) Pozri § 127 ods. 12 Trestného zákona.
• 31) Chránenou osobou je podľa zákona (§139 Trestného zákona) dieťa (menej ako 18 rokov), tehotná žena, blízka osoba, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku (viac ako šesťdesiat rokov), chorá osoba, osoba požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva, verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona alebo svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
• 32) Pozri § 140 Trestného zákona.
• 33) Spáchanie vraždy v úmysle získať majetkový prospech znamená akúkoľvek motiváciu páchateľa trestného činu, aby svojim skutkom získal pre seba alebo pre inú osobu (napr. pre svojho syna) majetkový prospech, pričom nezáleží na tom, či ide o majetkový prospech získaný napr. lúpežnou vraždou, alebo ako odmenu za vraždu, alebo vďaka vražde bude páchateľ dediť.
• 34) Pozri § 141 Trestného zákona.
• 35) Pozri § 134 ods. 2 Trestného zákona.
• 36) Privilegovaná skutková podstata obsahuje nejakú skutočnosť, ktorá podstatnou mierovou znižuje závažnosť činu.
• 37) SAMAŠ, O., STIFFEL, H., TOMAN,P. Trestné právo s vysvetlivkami a judikatúrou. 1. zväzok. 2006. vyd. Iura Edition. 2006. str. 340b
• 38) Rozsudok Najvyššieho súdu ČSFR zo dňa 10.07.1991. sp. zn. 1 Tzf 6/1991. Dostupné online: https://www.epi.sk/rozhodnutie-sudu/Opustenie-dietata-2.htm

Autor
Bc. Barbara Bartovičová

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a922-trestne-ciny-vrazd-podla-prvej-hlavy-trestneho-zakona