Systém policajno-bezpečnostných zložiek v Slovenskej republike

Úvod

V Slovenskej republike vykonáva svoju pôsobnosť a právomoc niekoľko zložiek policajno-bezpečnostnej povahy, príslušníci ktorých disponujú osobitnými oprávneniami a možnosťou používať donucovacie prostriedky, zároveň im právne predpisy ukladajú podobné povinnosti. Keďže pre ne neexistuje spoločné pomenovanie, pre účely teórie ich môžeme označiť všeobecnejším pojmom „policajno-bezpečnostné zložky“. Typický je pre ne najmä ich represívny charakter, avšak vykonávajú aj preventívnu činnosť. Napr. preventívno-ochranná činnosť bola pôvodne mienená ako prevládajúca činnosť obecnej polície2. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) zase ako preventívnu činnosť realizuje opatrenia rôzneho charakteru za účelom minimalizovania páchania protiprávnej činnosti obvinených a odsúdených, napr. možných hromadných nepokojov a ich rozklad ešte pred vypuknutím.3 Policajný zbor je neodmysliteľne spojený s prevenciou kriminality, v rámci neho pôsobia samostatné oddelenia komunikácie a prevencie.

Policajno-bezpečnostné zložky sú užším pojmom ako bezpečnostné zložky. Odborná literatúra, avšak aj samotné právne predpisy, zaraďujú medzi bezpečnostné zložky aj Národný bezpečnostný úrad, spravodajské služby (Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo), stráže (napr. Lesnú stráž, Rybársku stráž, Stráž ochrany prírody) či bezpečnostné zložky zo súkromnej sféry – súkromné bezpečnostné služby.

To, ktoré z bezpečnostných zložiek môžeme označiť ako policajno-bezpečnostné, vyplýva najmä z ich pôsobnosti (musia teda plniť úlohy policajného charakteru) a zo skutočnosti, že ich príslušníci disponujú oprávneniami a donucovacími prostriedkami typickými pre políciu. Výslovne však žiaden zo zákonov nedefinuje niektorú z týchto zložiek ako policajno-bezpečnostnú. Policajný zbor je definovaný ako bezpečnostný zbor, obecná polícia ako poriadkový útvar, Vojenská polícia ako policajná služba, ZVJS ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojení príslušníci finančnej správy ako ozbrojený zbor.

Pre uvedené zložky nie je možné použiť termín policajno-bezpečnostné služby, keďže tieto by nezahŕňali obecnú políciu. Tá je v zákone o obecnej polícii definovaná ako „útvar“ a svojím postavením sa najviac odlišuje od ostatných uvádzaných zložiek. Na rozdiel od nich je obecná polícia útvarom, ktorý zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením. Dohľad nad obecnými políciami však vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom oddelenia dohľadu nad činnosťou obecnej polície odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zároveň vedie aj evidencie obcí, ktoré majú zriadenú obecnú políciu, a obcí, ktoré zrušili obecnú políciu, žiadostí obcí o vykonanie odbornej prípravy a skúšky, príslušníkov obecnej polície, ktorým bolo vydané osvedčenie a údajov obsiahnutých v správach o činnosti obecnej polície.

Aj postavenie príslušníkov obecnej polície je v niektorých ohľadoch odlišné. Najväčší rozdiel spočíva v tom, že činnosť príslušníka obecnej polície nie je vykonávaná ako štátna služba. Príslušníci obecnej polície nie sú zamestnancami štátu, ale obce. Nevzťahujú sa na nich teda rôzne sociálne výhody (napr. výsluhové dôchodky) ako na príslušníkov ostatných zložiek, ale ani obmedzenia – ako napr. zákaz vykonávania inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti alebo inej zárobkovej činnosti.

Policajno-bezpečnostné zložky tvoria v rámci Slovenskej republiky ucelený systém pozostávajúci zo zborov, útvarov, vzťahov medzi nimi, cieľov a funkcií, ktoré plnia jednotlivo aj v súhrne. „Charakteristickým znakom každého systému je jeho cieľové správanie, ktoré má zabezpečiť všestranný rozvoj spoločnosti.“4

Pôsobnosť jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek

Pôsobnosť je možné definovať ako „okruh spoločenských vzťahov, v rámci ktorých je určitá zložka organizačného mechanizmu verejnej moci činná, okruh úloh, ktoré plní, okruh otázok, ktoré rieši a okruh potrieb, ktoré zabezpečuje“5.

Policajný zbor je podľa § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) definovaný ako „ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.“ Uvedené ustanovenie zákona Policajný zbor definuje v základnom rámci a všeobecne vymedzuje jeho úlohy. Tie sú potom bližšie uvedené v § 2 zákona o Policajnom zbore – v ods. 1 ide o taxatívny výpočet konkrétnych úloh Policajného zboru a v nasledujúcich odsekoch mu zákon všeobecne zveruje úlohy štátnej správy, iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy a úlohy na úseku prevencie. Úlohy Policajného zboru teda nie sú uvedené iba v zákone o Policajnom zbore, ale aj v iných právnych predpisoch6. Podľa toho, z akého dôvodu sú vykonávané a k akému cieľu smerujú, ich môžeme rozdeliť napríklad na úlohy na úseku:

  • ochrany verejného poriadku a bezpečnosti – Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, zaisťuje osobnú bezpečnosť zákonom stanovených osôb, zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, zabezpečuje kontrolu hraníc Slovenskej republiky, spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva, oznamuje obci porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov a iných návykových látok osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov, dohliada na bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy v obvode železničných dráh…,
  • boja s trestnou a inou protispoločenskou činnosťou – Policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach, vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť…,
  • výkonu štátnej správy podľa osobitných predpisov – osobitné predpisy zverujú Policajnému zboru úlohy v rôznych oblastiach, napr. na úseku povoľovania pobytov cudzincom, na úseku zbraní a streliva, súkromnej bezpečnosti, cestovných dokladov…,
  • úlohy na úseku prevencie – Policajný zbor tvorí a realizuje programy prevencie kriminality, pri konkrétnych preventívnych aktivitách spolupracuje s občianskymi združeniami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, poskytuje poradenskú činnosť pre fyzické osoby a právnické osoby v oblasti prevencie kriminality, propaguje prácu polície vo vzťahu k verejnosti…,
  • iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy – napr. podľa § 62a ods. 4 trestného zákona môže súd odsúdenému uložiť obmedzenia a povinnosti, najmä aby sa dostavil v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru, podľa § 77 ods. 2 správneho súdneho poriadku môže správny súd požiadať Policajný zbor o predvedenie účastníka konania…7

Obecná polícia je definovaná v § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnej polícii“) ako „poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce“. Ochrana verejného poriadku a životného prostredia je úlohou aj Policajného zboru a aj keď obecná polícia má územnú a vecnú pôsobnosť obmedzenú územím obce, na tomto úseku sa ich úlohy prekrývajú. Podobne ako Policajný zbor, aj obecná polícia plní napr. úlohy na úseku prevencie a objasňuje a prejednáva priestupky (aj keď tu sú kompetencie obecnej polície stanovené podstatne užšie).

Obecná polícia je povinná priamo zo zákona spolupracovať s Policajným zborom pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím i s využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov. Okrem toho patrí medzi jej základné úlohy zabezpečovať v obci verejný poriadok, chrániť jej obyvateľov a iné osoby v obci pred ohrozením ich života a zdravia, dbať o ochranu životného prostredia, o dodržiavanie poriadku a čistoty v obci, oznamovať trestnú činnosť, doručovať písomnosti a ďalšie.

Žiaden zákon neustanovuje pre obce povinnosť zriadiť svoju obecnú políciu. To, či obec zriadi obecnú políciu alebo nie, závisí od viacerých faktorov (v prvom rade najmä finančných). Obec, ktorá sa rozhodne nezriadiť obecnú políciu, má však možnosť uzavrieť písomnú zmluvu s inou obcou, ktorá zriadila obecnú políciu, podľa ktorej obecná polícia tejto obce bude vykonávať úlohy ustanovené zákonom aj na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu. Takúto zmluvu musia odsúhlasiť obecné zastupiteľstvá oboch obcí. Zmluva musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti, napr. aj určenie rozsahu úloh, ktoré bude obecná polícia vykonávať na území obce, ktorá nezriadila obecnú políciu a spôsob úhrady preukázateľných nákladov spojených s výkonom týchto úloh.

Vojenská polícia je podľa § 1 zákona č. 124/1992 Zb. o vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vojenskej polícii“) policajnou službou, ktorá v rozsahu vymedzenom zákonom o vojenskej polícii plní úlohy policajnej ochrany Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, zložiek podieľajúcich sa na plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojenských objektov a priestorov, vojenských obvodov, vojenského materiálu, ako aj majetku štátu v správe alebo v užívaní rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, v priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie.

Pôsobnosť vojenskej polície je zúžená nielen vecne, ale aj personálne a teritoriálne. Uvedenú skutočnosť odzrkadľujú aj úlohy, ktoré vojenskej polícii stanovuje zákon. Špecifickými úlohami v porovnaní s Policajným zborom sú napr. dohľad nad výcvikom a zdokonaľovaním odbornej spôsobilosti vodičov vojenských vozidiel, vedenie evidencie vojenských vozidiel a schvaľovanie ich technickej spôsobilosti, tiež sa podieľa na zabezpečovaní disciplíny a poriadku vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie atď.

ZVJS je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany objektov ZVJS, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti, ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti. Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“) o ZVJS vymedzuje pôsobnosť ZVJS vo svojom § 4, ktorá je – podobne ako pôsobnosť vojenskej polície – zúžená vecne, teritoriálne a personálne. Týka sa hlavne zabezpečovania výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, bezpečnostno-poriadkovej činnosti vo vzťahu k obvineným a odsúdeným v ústavoch, ale aj smerom dovnútra – odhaľuje trestné činy príslušníkov ZVJS a v objektoch ZVJS aj zamestnancov ZVJS.

JUDr., Miriam Odlerová, PhD.

Zdroj
https://www.projustice.sk/spravne-pravo/system-policajno-bezpecnostnych-zloziek-v-sr