Čánok poukazuje na rozdielnu rozhodovaciu činnosť konkrétneho sudcu ohľadne trestného činu ohovárania a taktiež sa zamýšľa nad tým, kde by mala končiť sloboda slova pri útokoch na sudcu.

… šťas­tnou ná­ho­dou…

Zve­rej­ne­ním niž­šie uve­de­né­ho roz­sud­ku vo ve­ci ve­de­nej pre trest­ný čin oho­vá­ra­nia, v kto­rej som vy­stu­po­val v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní poš­ko­de­né­ho, chcem pris­pieť do od­bor­nej dis­ku­sie, kto­rú na tých­to strán­kach ot­vo­ril sud­ca Go­lian v sú­vis­los­ti so zve­rej­ne­ním je­ho uz­ne­se­nia o vza­tí Da­ňa a Vas­ky­ho do väz­by. Ok­rem iné­ho sa obid­va­ja ob­vi­ne­ní vy­jad­ro­va­li de­ho­nes­tu­jú­co o sud­coch, za čo sú tres­tne stí­ha­ní pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia, pri­čom ob­vi­ne­ný Mar­tin Da­ňo sa v stí­ha­ných skut­koch pre­zen­to­val ako no­vi­nár… Vas­ky­ho a Da­ňa zob­ral ko­le­ga Go­lian do väz­by a ich tres­tné stí­ha­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia žiad­nym spô­so­bom nes­po­chyb­nil. Nap­ro­ti to­mu, v tres­tnej ve­ci, kto­rá je uve­de­ná niž­šie, ob­ža­lo­va­né­ho Špa­ní­ra neod­sú­dil len „šťas­tnou“ ná­ho­dou, ako to sám vy­slo­vil v niž­šie uve­de­nom roz­sud­ku.

K tres­tnej ve­ci, v kto­rej som vy­stu­po­val ako poš­ko­de­ný je nut­né uviesť, že som sud­com od 17.03.2008. JUDr. Mi­lan Špa­nír ma ako „no­vi­nár“ dl­hé ro­ky oso­ču­je a oho­vá­ra a pí­še o mne blu­dy a nep­rav­dy. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu som na ne­ho po­dal tres­tné ozná­me­nie. Po dva­nás­tich ro­koch Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I roz­ho­dol tak, že sa sku­tok sí­ce stal, ale nie je tres­tným či­nom. Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve ten­to roz­su­dok potvr­di­la je te­da prá­vop­lat­ný. JUDr. Špa­nír to­to pre­zen­tu­je ve­rej­ne (pub­li­ku­je na svo­jom blo­gu, kde ma vy­tr­va­lo oso­ču­je a oho­vá­ra na­ďa­lej) ako svo­je ví­ťaz­stvo.

Aj z toh­to dô­vo­du som sa roz­ho­dol zve­rej­niť roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I vy­hlá­se­ný sud­com Go­lia­nom, aby si moh­la ve­rej­nosť uro­biť nie­len ob­raz o Špa­ní­ro­vom ví­ťaz­stve, ale aj o roz­lič­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sud­cu Go­lia­na pri tres­tnom či­ne oho­vá­ra­nia.

Som to­ho ná­zo­ru, že aj slo­bo­da slo­va u no­vi­ná­ra mu­sí byť ob­me­dze­ná, hra­ni­cou by ma­la byť prav­da. Ak od nás ako sud­cov chce ve­rej­nosť maximál­nu mie­ru sluš­nos­ti a dô­ve­ry­hod­nos­ti, mal by byť kaž­dý, kto sud­cu uve­de­ním úmy­sel­ných nep­rav­di­vých a de­ho­nes­tu­jú­cich in­for­má­cií o ňom o dô­ve­ru a česť prip­ra­vu­je, pot­res­ta­ný. Pod­ľa niž­šie uve­de­né­ho zve­rej­ne­né­ho roz­sud­ku však ako sud­co­via mu­sí­me zniesť asi úpl­ne všet­ko, bez šan­ce, že bu­de člo­vek, kto­rý nás oso­ču­je bra­ný na zod­po­ved­nosť… Chcel som, aby hra­ni­cu, za kto­rú ne­mô­žu ísť no­vi­ná­ri pri pub­li­ko­va­ní in­for­má­cií o sud­coch ur­čil Naj­vyš­ší súd. Môj pod­net na do­vo­la­nie v uve­de­nej tres­tnej ve­ci však Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti SR ani Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra SR neak­cep­to­va­li.

Reak­cia JUDr. Ján Go­lia­na na zve­rej­ne­nie ná­zo­ru JUDr. Pet­ra Raj­ňá­ka na údaj­ne roz­diel­nu roz­ho­do­va­ciu čin­nosť oh­ľad­ne tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia.

Dňa 30. 01. 2020 sud­ca Ok­res­né­ho sú­du No­vé Zá­mky JUDr. Pe­ter Raj­ňák zve­rej­nil roz­hod­nu­tie v inej tres­tnej ve­ci v spo­ji­tos­ti s tres­tným či­nom oho­vá­ra­nia, kde som bol zá­kon­ným sud­com (dru­hým v po­ra­dí). Vzhľa­dom na okol­nosť, že ma cte­ný ko­le­ga osob­ne me­nu­je a zá­ro­veň uvá­dza, že mám roz­diel­nu roz­ho­do­va­ciu čin­nosť, te­da pre­zen­tu­je mo­ju oso­bu, ako sud­cu zo se­lek­tív­nym prís­tu­pom, mu­sím na je­ho prís­pe­vok rea­go­vať.

Príp­rav­né ko­na­nie vs. ko­na­nie o po­da­nej ob­ža­lo­be

V pr­vom ra­de pou­ka­zu­jem na sku­toč­nosť, že ko­le­ga Raj­ňák po­rov­ná­va ne­po­rov­na­teľ­né štá­dia tres­tné­ho ko­na­nia. V rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia má sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na roz­hod­nu­tie 48 ho­dín a to na roz­hod­nu­tie o dô­vod­nos­ti väz­by.Roz­su­dok vo ve­ci poš­ko­de­né­ho Raj­ňá­ka­bol vy­hlá­se­ný po riad­ne vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní vo ve­ci sa­mej. Te­da v rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia som v zá­ko­ne ob­me­dze­nom ča­so­vom pries­to­re ne­roz­ho­do­val o vi­ne či ne­vi­ne ob­vi­ne­ných, ale o exis­ten­cii/neexis­ten­cii dô­vo­doch väz­by.

K tres­tné­mu či­nu oho­vá­ra­nia

Z hľa­dis­ka pre­zen­to­va­né­ho ná­zo­ru sud­cu Raj­ňá­ka o mo­jej údaj­nej roz­diel­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti pri tres­tnom či­ne oho­vá­ra­nia mu­sím uviesť, že sud­ca Raj­ňák si z môj­ho uz­ne­se­nia vy­tvo­ril myl­ný zá­ver, že sa za­obe­rám aj pre­či­nom oho­vá­ra­nia. Ne­bo­lo to­mu tak. V od­ôvod­ne­ní môj­ho uz­ne­se­nia vo ve­ci M. D. a R.V. vý­slov­ne uvá­dzam (str. 33 uz­ne­se­nia vo ve­ci M.D. a R.V)„Z hľa­dis­ka skut­ko­vých okol­nos­tí po­va­žu­je súd za pod­stat­né uviesť, že pri roz­ho­do­va­ní o väz­be neb­ral do úva­hy spo­je­né skut­ky ob­vi­ne­né­ho M. D., v kto­rých mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pred 12. 12. 2019“K to­mu je pot­reb­né uviesť, že dňa 12. 12. 2019 ne­bo­lo M.D. ani R.V. vzne­se­né ob­vi­ne­nie za pre­čin oho­vá­ra­nia, keď­že za ten­to sku­tok bo­lo M.D. vzne­se­né ob­vi­ne­nie skôr a v tej­to ve­ci som pre­čin oho­vá­ra­nia ani len ne­po­su­dzo­val a ve­no­val som sa vý­luč­ne po­doz­re­niam z pre­či­nu vý­tr­žníc­tva a pod­ne­co­va­nia a prí­pad­ným dô­vo­dom väz­by z tých­to skut­kov vy­plý­va­jú­cich. Z uve­de­né­ho hľa­dis­ka je lo­gic­ké, že ak som nie­čo ne­po­su­dzo­val, ne­mô­žem mať v tom­to roz­sa­hu od­liš­nú roz­ho­do­va­ciu čin­nosť.

K po­rov­ná­va­ným roz­hod­nu­tiam

Na zá­ver uve­diem len toľ­ko, že mi je ľú­to, ak ko­le­ga pod zá­ste­rou od­bor­nej dis­ku­sie na­pad­ne roz­ho­do­va­ciu čin­nosť iné­ho ko­le­gu, eš­te k to­mu viac, ak je to z osob­ných a nie od­bor­ných dô­vo­dov. K ve­ci už iba uve­diem, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve môj roz­su­dok vo ve­ci sud­cu Raj­ňá­ka potvr­dil a za­mie­tol od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I a rov­na­ko vo ve­ci M.D. a R.V. na­priek zru­še­niu môj­ho uz­ne­se­nia, aj v tom­to prí­pa­de Kraj­ský súd vzhlia­dol dô­vo­dy väz­by tak ako som ich us­tá­lil ja, ale tú­to nah­ra­dil doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka. Za obo­ma roz­hod­nu­tia­mi si sto­jím v pl­nom roz­sa­hu a o ich ma­te­riál­nej správ­nos­ti sved­čia aj nás­led­né roz­hod­nu­tia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve. Tak ako som uvie­dol v pô­vod­nom prís­pev­ku, uví­tam na tú­to té­mu (sku­toč­nú) od­bor­nú dis­ku­siu, na­koľ­ko mám za to, že v tom­to oh­ľa­de bu­dú ob­dob­né skut­ky po­su­dzo­va­né čo­raz čas­tej­šie.

ROZ­SU­DOK V ME­NE SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, sa­mo­sud­com JUDr. Já­nom Go­lia­nom, PhD., na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 07. 12. 2017 v Bra­tis­la­ve, v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. M. Š. stí­ha­né­ho pre pre­čin oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák., tak­to

r o z h o d o l :

ob­ža­lo­va­ný: JUDr. M. Š.

tr­va­le by­tom W., S. XX

sa pod­ľa § 285 písm. b) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109, pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako pre­čin oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že:

8. 04. 2008 za­slal Kan­ce­lá­rii pre­zi­den­ta SR na Šte­fá­ni­ko­vej ul. v Bra­tis­la­ve list, do­ru­če­ný Kan­ce­lá­rii pre­zi­den­ta SR 10.04.2008, v kto­rom uvie­dol o JUDr. P.R., sud­co­vi Ok­res­né­ho sú­du Pe­zin­ku, že:

1. ,,… sa z te­le­víz­ne­ho vy­sie­la­nia re­lá­cie Re­por­té­ri /STV1, 25.03.2008/ doz­ve­de­li, že tá­to oso­ba sa sta­lo sud­com Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku. Z inter­ne­to­vej strán­ky KP sa mož­no doz­ve­dieť, že k to­mu­to ak­tu doš­lo 17. Mar­ca 2008. Pod­ľa mien­ky ob­ča­nov ide o ne­ho­ráz­nosť a ha­neb­ný akt, kto­ré­ho os­pra­vedl­ne­ním z Váš­ho hľa­dis­ka mô­že byť iba to, že JUDr. P.R. za­ta­jil pod­stat­né fak­ty.“

2. JUDr. P.R. de­sať ro­kov až do vy­me­no­va­nia za sud­cu sa ak­tív­ne po­die­ľal na tu­ne­lo­va­ní už od sa­mot­né­ho za­čiat­ku, keď prav­de­po­dob­ne su­mou 5 mil. Sk za kú­pu 34 ak­cií sko­rum­po­val svoj­ho strý­ka, pod­pred­se­du FNM SR.“

3. ,,Ako vo­jak zá­klad­nej služ­by ria­dil te­le­fo­nic­ky oz­bro­je­ný pre­pad ro­din­né­ho do­mu ko­na­te­ľa spo­loč­nos­ti L. C., B.. T.. Y..“.

4. ,, Vo vy­šet­ro­va­ní je aj prí­pad neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia ochran­nej znám­ky Z., kto­rá má pod­ľa zna­lec­ké­ho po­sud­ku hod­no­tu 50 mil. Sk. Prav­de­po­dob­ne v tej­to sú­vis­los­ti JUDr. P.R dos­tal od Z. M.Ň. do da­ru cha­tu v Bo­dí­koch pri vod­nom di­ele Gab­čí­ko­vo, kto­rú vzá­pä­tí pre­dal dru­hé­mu zá­stup­co­vi správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty za 900.000,- Sk. Aj to­to pris­pe­lo k to­mu, že no­vý sud­ca má v Pa­lá­ri­ko­ve oká­za­lý dom – kaš­tieľ.“

5. ,,Jed­no je is­té – JUDr. P.R. je vy­die­ra­teľ­ný člo­vek a za sud­cu sa prih­lá­sil iba pre­to, aby zís­kal, ako si to on mys­lí – imu­ni­tu pred vy­šet­ro­va­ním.“, a to i na­priek to­mu, že si bol ve­do­mý nep­rav­di­vos­ti uve­de­ných tvr­de­ní, pri­čom ozná­me­nie uve­de­ných tvr­de­ní moh­lo poš­ko­de­né­ho JUDr. P.R. spô­so­biť váž­nu uj­mu na je­ho dob­rej po­ves­ti sud­cu a zdis­kre­di­to­vať ho v očiach je­ho ko­le­gov a pria­te­ľov,

pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

o d ô v o d n e n i e :

1.Na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109, pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako pre­čin oho­vá­ra­nia pod­ľa

§ 373 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na vy­ššie uve­de­nom skut­ko­vom zá­kla­de. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I pr­vým ko­na­jú­cim sa­mo­sud­com vo ve­ci vy­dal trest­ný roz­kaz, kto­rým vy­me­ral ob­ža­lo­va­né­mu trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 8 me­sia­cov s pod­mie­neč­ným od­kla­dom na skú­šob­nú do­bu v tr­va­ní 2 ro­ky. Pro­ti pred­met­né­mu tres­tné­mu roz­ka­zu po­dal v Tres­tnom po­riad­ku us­ta­no­ve­nej le­ho­te od­por ob­ža­lo­va­ný.

2.Nás­led­ne pô­vod­ný sa­mo­sud­ca v uve­de­nej tres­tnej ve­ci na­ria­dil ter­mín hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia a vy­ko­ná­val do­ka­zo­va­nie, av­šak v ďal­šie­mu me­ri­tór­ne­mu roz­hod­nu­tiu vo ve­ci už ne­doš­lo. Po od­cho­de pred­chá­dza­jú­ce­ho sa­mo­sud­cu bo­la ža­lo­va­ná tres­tná vec ná­hod­ný­mi pros­tried­ka­mi pri­de­le­ná do od­de­le­nia 9T, pri­čom no­vý zá­kon­ný sa­mo­sud­ca po oboz­ná­me­ní sa s pred­lo­že­ným spi­so­vým ma­te­riá­lom, do­te­raj­ším prie­be­hom hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia a šír­ke navr­hnu­tých dô­ka­zov na vy­ko­na­nie zo stra­ny pro­ces­ných strán, roz­ho­dol, že vy­ko­ná hlav­né po­jed­ná­va­nie od po­čiat­ku.

3.Súd nás­led­ne vy­ko­nal hlav­né po­jed­ná­va­nie a to vý­slu­chom ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. M.Š. (č.l. 724), vý­slu­chom sved­ka – poš­ko­de­né­ho JUDr. P.R. (č.l. 727), vý­slu­chom sved­ka Q.. F. T. (č.l. 759), vý­slu­chom sved­ka V. Š. (č.l. 761), vý­slu­chom sved­ka J.. Q. T. (č.l. 762), vý­slu­chom sved­ka J.. X. K., vý­slu­chom sved­ka J. A. (č.l. 827), vý­slu­chom sved­ka Q. F. (č.l. 833), vý­slu­chom sved­ka J.. K. Š. (č.l. 836), vý­slu­chom sved­ka J.. Q. W. (č.l. 890), pre­čí­ta­ním lis­tin­ných dô­ka­zov pod­ľa § 269 Tr. por. kúp­na zmlu­va (č.l. 210

– 212), zna­lec­ké­ho po­sud­ku (č.l. 108), list kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta (č.l. 530 – 534), od­po­veď MS SR (č.l. 863), vy­jad­re­nie Slo­ven­skej aso­ciá­cie no­vi­ná­rov (č.l. 886), Kúp­na zmlu­va (č. l. 214), roz­hod­nu­tie o pries­tup­ku (č. l. 181), uz­ne­se­nie OR PZ No­vé zá­mky (č. l. 220), od­bor­né vy­jad­re­nie (č. l. 304), prí­kaz o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke (č. l. 315), od­po­veď na prí­kaz (č. l. 317), prí­kaz o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke (č. l. 330), od­po­veď na prí­kaz (č. l. 322), zna­lec­ký po­su­dok Šev­čík (č. l. 81-97 II. súd­nej čas­ti), zá­ver kon­tro­ly fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku (stra­na 7 sprá­vy z II. súd­nej čas­ti), no­tár­ska zá­pis­ni­ca N 171/03, sprá­va o po­ves­ti ob­ža­lo­va­né­ho (č. l. 160), od­pis RT, vý­pis z evi­den­cie pries­tup­kov

4.Ob­ža­lo­va­ný JUDr. M. Š. po zá­kon­nom pou­če­ní a mož­nos­ti vy­ko­nať jed­no z vy­hlá­se­ní pod­ľa § 257 Tr. por. uvie­dol, že sa cí­ti byť ne­vin­ný zo skut­ku kla­de­né­ho mu za vi­nu v ob­ža­lo­be. Nás­led­ne uvie­dol, že má za to, že sa jed­ná o ši­ka­no­va­nie je­ho oso­by a bu­de sa sna­žiť do­ká­zať svo­ju ne­vi­nu ako no­vi­nár mal po­vin­nosť ozná­miť tie­to sku­toč­nos­ti a zve­rej­niť ich. No­vi­ná­rom je od ro­ku 1971 a to v Slo­ven­skej aso­ciá­cie no­vi­ná­rov čo je me­dzi­ná­rod­ná or­ga­ni­zá­cia. Pred 10 ti­mi rok­mi zís­kal in­for­má­cie o tom, že v ok­re­se No­vé Zá­mky, ša­ra­pa­tí or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na, kto­rá sa sna­ží roz­krá­dať Elek­tros­vit. Tie­to fak­ty má od ob­ča­nov z roz­hod­nu­tí sú­dov a zís­kal ich o oso­bách JUDr. P.R., V. Š., W. T.K.. Ako in­for­mač­ný zdroj zís­kal sta­no­vis­ko zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku, kde sa na­chá­dza me­no T.Á., pri­čom ten­to zna­lec­ký po­su­dok kon­čí vy­jad­re­ním znal­ca, že doš­lo k spá­chaniu zlo­či­nu na úkor štá­tu s ob­rov­skou ško­dou. Ta­ký­to ma­te­riál po­va­žo­val za re­le­vant­ný, keď­že bol žia­da­ný Pre­zí­diom po­li­caj­né­ho zbo­ru a iš­la z ne­ho hrô­za, keď­že pod­ľa ne­ho Q. Š., V. Š., W. T. pre­sú­va­li ma­je­tok. Mal pri­tom in­for­má­cie, že tí­to ľu­dia od ro­ku 2013 ne­moh­li byť člen­mi or­gá­nov Z.. Kraj­ský súd Nit­ra to­to vy­slo­vil v ro­ku 2012, že ne­moh­li ko­nať ako čle­no­via pred­sta­ven­stva pou­ká­zal pri­tom na sku­toč­nosť, že JUDr. P.R. bol vy­me­no­va­ný za sud­cu v ro­ku 2008 ale pod­ľa vý­pi­su OR eš­te v ro­ku 2012 fi­gu­ro­val ako člen pred­sta­ven­stva spo­loč­nos­ti Z.. Uve­de­né ozná­mil aj Mi­nis­ter­ke Ž., kto­rá pred­met­nú sku­toč­nosť šet­ri­la a uvied­la, že sa jed­na­lo o chy­bu v evi­den­cií OR ke­dy pán JUDr.P.R. ne­bol vy­ma­za­ný z pred­sta­ven­stva. Pou­ká­zal tiež na sku­toč­nosť že Z. ne­zap­la­til Fon­du ná­rod­né­mu ma­jet­ku nič. Nás­led­ne ten­to pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt zís­ka­la man­žel­ka Š., Z. W.. Nás­led­ne pán F. po­dal tres­tné ozná­me­nie na pá­na T. v tej­to sú­vis­los­ti pou­ká­zal aj na vy­jad­re­nie Kraj­ské­ho sú­du Bra­tis­la­va, že tí­to tak­zva­ní čle­no­via pred­sta­ven­stva ko­na­li za spo­loč­nosť a to ta­kým spô­so­bom, že navrh­li pok­la­dať Z. v hod­no­te 1 mi­liar­dy ko­rún z dô­vo­dov, že ten­to pod­nik je nes­pô­so­bi­lý splá­cať. V sú­vis­los­ti so svo­jím tres­tným stí­ha­ním pou­ká­zal na roz­hod­nu­tie GP SR sp. zn. IV PZ 10/09-20 z 25.02.2009 kde je uve­de­né, že bol po­ru­še­ný zá­kon a že sa zru­šu­je uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rým mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie na rov­na­kom skut­ko­vom zá­kla­de ako v tom­to tres­tnom stí­ha­ní, že ko­nal zá­kon­ne a mal prá­vo ozná­miť tie­to sku­toč­nos­ti. Zá­ro­veň kon­krét­ne po­dot­kol, že v súd­nom spi­se č. l. 89 sa ne­na­chá­dza list, kto­rý pos­lal kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta. Pred­pok­la­dám, že ori­gi­nál bol vy­tr­hnu­tý zo spi­su. List, kto­rý som ad­re­so­val kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta bol veľ­mi sluš­ný. K lis­tu, kto­rý bol pos­la­ný mai­lom na zá­kla­de, kto­ré­ho je stíha­ný uvie­dol som ne­pos­lal, že ho, ne­pos­lal a pos­lal som iný list. Pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že na lis­te, kto­rý si osob­ne vy­zdvi­hol z kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta je iba ru­kou pí­sa­ná emai­lo­vá ad­re­sa, ten­to list nie je pod­pí­sa­ný je­ho oso­bou. Rov­na­ko pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že ob­dob­ný list bol pos­la­ný no­vi­nár­skej or­ga­ni­zá­cií. Má za­to, že rov­na­ko ako v tom­to prí­pa­de pos­la­li list pá­ni Š., Š., T..

5.Sve­dok – poš­ko­de­ný JUDr.P.R. po zá­kon­nom pou­če­ní vy­po­ve­dal to­tož­ne ako v príp­rav­nom ko­na­ní pri­čom uvie­dol, že v me­sia­ci ap­ríl 2008 za­slal ob­ža­lo­va­ný list do pre­zi­den­tskej kan­ce­lá­rie, v kto­rom poš­ko­de­né­ho hru­bým spô­so­bom oso­čil a uvie­dol nep­rav­di­vé okol­nos­ti o je­ho oso­be. Ten­to list bol nás­led­ne z Kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta SR do­ru­če­ný Súd­nej ra­de SR, kto­rou bol poš­ko­de­ný pre­jed­ná­va­ný. Na­viac sve­dok uvie­dol, že za­kla­dá do súd­ne­ho spi­su potvr­de­nie spo­loč­nos­ti W., P.. B.., že čin­nosť obž. ako oho­vá­ra­nie tr­vá do­te­raz ke­dy pub­li­ku­je svo­je člán­ky na blo­gup­rav­da.sk pod nic­kom M., kde je uve­de­né re­gis­trač­né me­no V. Š., S. XX, W.. V rám­ci od­po­ve­dí na otáz­ky pro­ces­ných strán poš­ko­de­ný uvie­dol, že me­siac po svo­jom vy­me­no­va­ní za sud­cu sa s je­ho oso­bou za­obe­ra­la súd­na ra­da SR a moh­la ho vní­mať veľ­mi ne­ga­tív­ne. Pou­ká­zal na sku­toč­nosť že ob­ža­lo­va­ný po ce­lý čas tvr­dí, že je­ho in­for­má­cie sú prav­di­vé. Zá­ro­veň pou­ká­zal, že až v ro­ku 2013 sa obž. za­čal brá­niť, že bo­li pos­la­né dva lis­ty. V tej­to sú­vis­los­ti chcel pou­ká­zať na je­ho vý­sluch 25.02.2012, kde sa pres­ne na­chá­dza­jú in­for­má­cie, kto­ré sú to­tož­né s in­for­má­cia­mi od­os­la­ný­mi lis­te pre­zi­den­to­vi. Nás­led­ne tie is­té in­for­má­cie tvr­dil obž. aj pri zna­lec­kom po­sud­ku a pou­ká­zal aj na zá­ve­ry ZP z kto­ré­ho je zrej­mé že ob­ža­lo­va­ný rád ne­ho­vo­rí prav­du ok­rem iné­ho tvr­dil, že je pr­výk­rát že­na­tý a má 4 de­ti v sku­toč­nos­ti je však 2krát že­na­tý a má 6 de­tí.

JUDr., Peter Rajňák

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a804-rozdielna-rozhodovacia-cinnost-sudcu-goliana-ohladne-trestneho-cinu-ohovarania