Abstrakt

V mojom príspevku sa venujem europeizácii trestného práva a jej prejavom v rekodifikovanom Trestnom zákone. Europeizácia je procesom, ktorý prebieha už od vzniku Európskych spoločenstiev až po súčasnosť a neustále sa prehlbuje a zasahuje stále ďalej do viacerých spoločenských vzťahov. V rámci trestného práva prebieha europeizácia na dvoch úrovniach, kedy v oblasti trestného práva hmotného dochádza k harmonizácii skutkových podstát vybraných trestných činov a v oblasti trestného práva procesného prebieha prostredníctvom inštitútov ako európsky verejný žalobca, európsky zatýkací rozkaz, európska justičná sieť ale aj europeizáciou procesného postavenia obete a poškodeného. Ide o veľmi náročný a zdĺhavý proces, ktorému v ceste stojí mnoho prekážok, ale na strane druhej nevyhnutný proces, prostredníctvom ktorého Európska únia bojuje so závažnou trestnou činnosťou. Rekodifikovaný Trestný zákon prebral mnoho právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ja som sa vo svojom príspevku zamerala na dve rámco- vé rozhodnutia, ktorými sú rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva a rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV o boji proti organizovanému zločinu. Vo svojom príspevku som analyzovala obe tieto rámcové rozhodnutia, aké podmienky stanovujú členským štátom EÚ a ako sa tieto podmienky odrážajú v národných právnych poriadkoch, predovšetkým v našom Trestnom zákone.

Abstrakt EN: In my article I am dealing with the europeization of criminal law and how it expresses in recodified Criminal code. Europeization is a process which started when first European Communities were created and continues till nowadays. It affects a lot of areas of social relationships. There are two levels of europeization of criminal law which are europeization of substantive criminal law and procedural criminal law. Europeization of substantive criminal law means harmonization of characteristic features of selected crimes. On the other hand europeization of procedural criminal law is conducted through institutes like european public procecutor, european arrest warrant, european judicial network and also by europeization of procedural status of victim and harmed. Europeization is a very difficult process that has to deal with many restraints, but it is a very necessary process through which the European Union fights with serious criminality. Recodified Criminal code took over many legal acts of European Communities and EU. I focused on two framework decisions which are Council Framework Decision 2008/913/SVV on combating certain forms and expressions of racism and xenophobia by means of criminal law and Council Framework Decision 2008/841/SVV on the fight against organized crime. In my article I analyzed both of these framework decisions, I focused on conditions set for member states of EU and how framework decisions are reflected in the national law systems, especially in our Criminal code.

Na úvod je potrebné vysvetliť pojem europeizácia trestného práva, aby bolo možné načrtnúť prejavy europeizácie v rekodifikovanom Trestnom zákone. 

Pojem europeizácia možno definovať ako proces, na základe ktorého dochádza k zbližovaniu právnych poriadkov členských štátov. Výsledkom ta- kéhoto procesu je súbor európskych noriem rovnaký pre štáty EÚ, ktorý po- máha k riešeniu určitého problému.(1)

Europeizáciu by sme mohli ďalej definovať ako proces ovplyvňovania vnútroštátnych právnych noriem európskym právom. Charakter daných práv- nych noriem sa následne stáva európskym. V tomto prípade ide o trestnopráv- ne normy právnych poriadkov jednotlivých štátov EÚ.(2)

Europeizácii však v ceste stojí mnoho prekážok, akými sú napr.: otázka suverenity štátu v oblasti trestnej jurisdikcie, pretože akékoľvek rozhodnutie orgánu EÚ, ktoré smeruje k europeizácii niektorej oblasti trestného práva, je okamžite upodozrievané z obmedzovania národnej suverenity členských štá- tov. Podstatnú prekážku v procese europeizácie predstavuje aj značná odliš- nosť v národných systémoch trestného práva v jednotlivých členských štá- toch EÚ. V rámci EÚ vedľa seba stoja dva veľké trestnoprávne systémy, a to románskogermánsky a angloamerický systém. Rozdiely medzi týmito dvomi systémami sú podstatné a predstavujú značný problém pre proces europeizá- cie trestného práva. Aj napriek tomu, že obidva systémy uskutočnili významné kroky na ceste ku vzájomnému priblíženiu, podľa prevládajúceho názoru ne- možno do budúcnosti predpokladať, že by sa zblížili nie len románskogermán- sky a britský angloamerický systém, ale aj trestnoprávne úpravy v celej Európ- skej únii natoľko, aby mohli založiť jednoliaty systém európskeho trestného práva.(3)

Europeizácii trestného práva bráni aj odlišné poňatie trestnej zodpoved- nosti, ktoré sa prejavuje jednak v odlišnom prístupe členských štátov k trest- nej zodpovednosti právnických osôb, ako aj v prístupe k niektorým útokom proti záujmom EÚ. Rovnako v procesnej oblasti nemôže proces europeizácie smerovať k vytvoreniu unifikovaného európskeho trestného súdu. Napriek uvedeným skutočnostiam tu potreba harmonizovať trestné právo bezpochyby je, čomu svedčí aj nárast medzinárodnej a cezhraničnej zločinnosti. Úspech, ktorý sa podarilo na tejto úrovni dosiahnuť je napríklad minimálna harmonizá- cia skutkových podstát vybraných trestných činov, ktorá prebieha v rámci trestného práva hmotného. V oblasti trestného práva procesného tieto úspe- chy predstavuje zriadenie Úradu európskeho verejného žalobcu, či Európs- kej justičnej siete. 

V súvislosti s takto vymedzeným pojmom europeizácie sa vyskytuje aj ďalší dôležitý prvok, ktorým je európske trestné právo. Európske trestné prá- vo možno chápať ako určitý typ trestného práva, ktorý sa historicky vyvinul v geograficky obmedzenom priestore kontinentálnej Európy.(4)

Pradel a Corstens považujú európske trestné právo za regionálne trestné právo, za súbor trestných noriem, ktoré sú spoločné rôznym štátom Európy, a ktoré boli prijaté za účelom zlepšenia boja s trestnou činnosťou a najmä s cezhraničnou organizovanou kriminalitou.(5)

Ďalší názor na európske trestné právo má aj Jescheck, ktorý hovorí, že európske trestné právo je matériou zvláštneho druhu, ktorá v sebe zahŕňa jed- nak medzinárodné zmluvné právo, právo EÚ a taktiež aj národné právo európ- ske a spoločné trestnoprávne zásady európskych štátov. Ďalej uvádza, že eu- rópske trestné právo vlastne ešte neexistuje, vo vlastnom slova zmysle, ale iba nábehy smerujúce k nemu.(6)

Podľa Albrechta a Brauma európske trestné právo nie je právnym po- jmom, ale ide skôr o pracovný názov, pod ktorým sa chápe európsky vývoj v trestnej oblasti.(7) Toto chápanie je aj pre mňa najakceptovateľnejšie. 

Po vymedzení pojmu europeizácia sa môžeme zamerať na jej vplyv na náš rekodifikovaný Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. a na to, ako sa v ňom eu- ropeizácia prejavuje. Rekodifikovaný Trestný zákon prebral mnoho právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Bližšie sa vo svojom prí- spevku budem venovať dvom rámcovým rozhodnutiam Rady, a to rámcovému rozhodnutiu Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofó- bie prostredníctvom trestného práva a rámcovému rozhodnutiu Rady o boji proti organizovanému zločinu. 

1. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novem- bra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom ra- sizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva 

Európska únia je založená na zásade slobody, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, demokracie a právneho štátu. Ide o zásady, ktoré sú spoločné členským štátom a ktoré sú priamo ohrozované prejavmi rasizmu a xenofóbie. 

Rasizmus a xenofóbia predstavujú hrozbu voči skupinám osôb, ktoré sú terčom takéhoto správania. Je nevyhnutné stanoviť spoločný trestnoprávny prístup EÚ k tomuto fenoménu, aby sa zabezpečilo, že vo všetkých členských štátoch bude mať povahu trestného činu to isté správanie a že fyzickým a právnickým osobám, ktoré spáchali takéto trestné činy budú udelené účin- né, primerané a odradzujúce tresty. Toto rámcové rozhodnutie sa obmedzuje na boj proti obzvlášť závažným formám rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva. Keďže kultúrne a právne tradície členských štátov sú do určitej miery rozdielne, najmä pokiaľ ide o túto oblasť, úplná harmonizácia trestných práv nie je v súčasnosti možná. 

Aproximácia trestného práva by mala viesť k účinnejšiemu boju proti ra- sistickým a xenofóbnym trestným činom tým, že napomôže k presadzovaniu úplnej a účinnej justičnej spolupráce medzi členskými štátmi. 

Článok 1 rámcového rozhodnutia stanovuje úmyselné skutky, ktoré sa majú považovať za trestné. Týmito skutkami sú verejné podnecovanie k násiliu alebo k nenávisti voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národ- ného alebo etnického pôvodu; spáchanie takéhoto skutku prostredníctvom verejného rozširovania alebo distribúcie písomností, obrázkov alebo iných materiálov. Ďalej sa takýmito skutkami rozumie aj verejné schvaľovanie, po- pieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov vymedzených v čl. 6 Charty Medzi- národného vojenského tribunálu priloženej k Londýnskej dohode z 8. augus- ta 1945 a taktiež verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ako sú vyme- dzené v článkoch 6, 7 a 8 Štatútu Medzinárodného trestného súdu. Rovnako je trestná aj pomoc a navádzanie na spáchanie takýchto skutkov. V článku 3 rámcového rozhodnutia sú upravené tresty za spomínané skutky, ktoré by mali byť účinné, primerané a odradzujúce. Upravená je tu aj horná hranica trestov, ktorá je stanovená na najmenej jeden až tri roky odňatia slobody. 

Článok 4 rámcového rozhodnutia upravuje povinnosti členských štátov, aby pri iných trestných činoch ako sú uvedené v článku 1 považovali rasistickú a xenofóbnu motiváciu za priťažujúcu okolnosť.(8)

Povinnostiam vyplývajúcim z tohto rámcového rozhodnutia zodpovedá § 424a Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Ide o nové ustanovenia Trestné- ho zákona, ktoré bolo doplnené novelou- zákonom č. 257/2009 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2009. Objektom tohto trestného činuje rovnosť ľudí, bez ohľadu na ich príslušnosť k niektorému národu, národnosti, rase a etnickej skupine, alebo na ich farbu pleti. Ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel konať niektorým spôsobom, ktorý je uvedený v skutkovej pod- state, musí byť motivovaný takouto nenávisťou alebo je jeho cieľom podneco- vať k takejto nenávisti a musí byť zameraný na niektorú z vymenovaných sku- pín. Objektívna stránka tohto trestného činu podľa §424a ods. 1.) písm. a.) TZ spočíva v tom, že páchateľ verejne podnecuje k násiliu alebo nenávisti či už voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pre ich náboženské vyznanie. Podnecovaním sa tu bude chápať určitý prejav, ktorým páchateľ za- mýšľa vzbudiť u iných osôb alebo orgánov nenávisť alebo rozhodnutie použiť násilie voči takýmto skupinám alebo jednotlivcom. Forma prejavu nie je rozho- dujúca, ale podnecovanie musí byť uskutočnené verejne. Trestný čin je doko- naný takýmto prejavom, pričom k násiliu alebo nenávisti nemusí dôjsť. Ob- jektívna stránka podľa § 424a ods. 1.) písm. b.) TZ spočíva v tom, že páchateľ verejne hanobí takú skupinu alebo jednotlivca alebo sa im vyhráža tým spôso- bom, že verejne ospravedlňuje čin považovaný článkami 6, 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu za genocídium, zločin proti ľudskosti alebo vojnový zločin alebo čin považovaný článkom 6 Štatútu Medzinárodné- ho vojenského súdneho dvora pripojeného k Dohode z 8. augusta 1945 za zločin proti mieru, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti. To znamená, že nejde už len o holokaust, ktorý nesmie byť ospravedlňovaný, popieraný alebo vážne spochybnený, ale o všetky genocídy, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti určené Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou Medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného Londýnskou do- hodou z 8. augusta 1945. Rámcovému rozhodnutiu zodpovedá aj sankcia za tento trestný čin, keďže páchateľ sa potrestá odňatím slobody na jeden rok až tri roky.(9)

Pri porovnaní s Trestným zákonom č. 140/1961 Zb. zistíme, že kým v re- kodifikovanom Trestnom zákone je táto problematika upravená v dvanástej hlave osobitnej časti Trestného zákona, ktorá má názov Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti, trestné činy terorizmu, extrémizmu a trestné činy vojno- vé, tak v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. je problematika rasizmu a xeno- fóbie upravená v piatej hlave – Trestné činy hrubo narušujúce občianske spo- lužitie. Ustanovenie, ktoré by zodpovedalo naplneniu povinností vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia tu absentuje, je tu len ustanovenie § 198a TZ o pod- necovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Táto skutková podstata však neobsahuje všetky konania postihované rámcovým rozhodnutím. Rovna- ko sankcia za spáchanie tohto trestného činu, ktorou je odňatie slobody až na jeden rok alebo peňažný trest nezodpovedá podmienkam stanoveným rámcovým rozhodnutím. 

2. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októb- ra 2008 o boji proti organizovanému zločinu 

Cieľom Haagskeho programu je zlepšiť spoločnú schopnosť Únie a člen- ských štátov v boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu. O dosiahnu- tie tohto cieľa sa treba snažiť najmä prostredníctvom aproximácie právnych predpisov. Komisia vo svojom oznámení z 29. marca 2004, ktoré sa týkalo opatrení, ktoré je potrebné prijať na boj proti terorizmu a iným formám závaž- nej trestnej činnosti, uviedla, že prostriedky na boj proti organizovanému zlo- činu v EÚ je potrebné posilniť a že vypracuje rámcové rozhodnutie, ktoré by nahradilo jednotnú akciu 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa sta- novuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch EÚ trestným činom.(10)

Haagsky program ďalej stanovuje, že aproximácia trestného práva hmot- ného slúži na účely uľahčenia vzájomného uznávania rozsudkov a súdnych rozhodnutí a policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach a týka sa ob- lastí obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničné rozmery. Vo všetkých členských štátoch by sa preto mali definície trestných činov, ktoré súvisia s účasťou v zločineckej organizácii, aproximovať. Toto rámcové roz- hodnutie by teda malo zahŕňať trestné činy, ktoré zvyčajne páchajú zločine- cké organizácie. 

Článok 1 rámcového rozhodnutia definuje zločineckú organizáciu. Na účely tohto rámcového rozhodnutia sa zločineckou organizáciou rozumie štrukturovaná skupina, ktorá existuje počas dlhšieho časového obdobia a ktorú tvoria viac ako dve osoby, ktoré páchajú spoločne trestné činy, za kto- ré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej štyri roky alebo prísnejší trest. Tieto trestné činy páchajú s úmyslom, aby priamo alebo nepriamo získali finančný alebo iný hmotný prospech. 

V článku 2 rámcového rozhodnutia sú upravené konania súvisiace so zlo- čineckou organizáciou, ktoré by sa mali považovať za trestný čin. Jednak ide o konanie osoby, ktorá s úmyslom a s vedomím cieľa zločineckej organizácie spáchať dotknuté trestné činy sa aktívne podieľa na trestnej činnosti organizá- cie. Takéto konanie osoby rovnako zahŕňa aj poskytovanie informácií alebo hmotných prostriedkov, nábor nových členov s vedomím, že takáto účasť pri- speje k uskutočňovaniu trestnej činnosti organizácie. Za trestný čin by sa malo považovať aj konanie osoby, ktorá sa dohodne s jednou alebo niekoľký- mi osobami o uskutočnení činnosti, ktorá ak sa uskutoční, povedie k spácha- niu trestného činu a to aj v tom prípade, ak sa takáto osoba nepodieľa na sa- motnom uskutočňovaní tejto činnosti. Rámcové rozhodnutie upravuje aj tresty za takéto konania. V prípade prvého spomínaného konania je trest upravený tak, aby horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody bola najmenej v rozsahu od dvoch do piatich rokov. Pokiaľ ide o druhé konanie, trest je tu upravený dvojako. Každý členský štát zabezpečí, aby bola horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody rovnaká ako v prípade trestného činu, ku ktorému dohoda smeruje, alebo aby bola horná hranica najmenej v rozsa- hu od dvoch do piatich rokov. Rámcové rozhodnutie upravuje aj podmienky, za ktorých možno uvedené tresty znížiť, alebo za ktorých by páchateľ mohol byť oslobodený od trestu. Týmito podmienkami sú, že páchateľ ukončí svoju trestnú činnosť a poskytne správnym alebo súdnym orgánom informácie, kto- ré by inak nemohli získať a tým pomôže zabrániť následkom trestného činu alebo ich zmierniť, nájsť dôkazy, odhaliť alebo postaviť pred súd ostatných páchateľov, zbaviť zločineckú organizáciu nelegálnych zdrojov alebo výnosov z jej trestnej činnosti alebo zabrániť spáchaniu ďalších trestných činov.(11)

Potreba zvýšiť účinnosť postihu organizovaného zločinu mala za násle- dok zakotvenie nových skutkových podstát trestných činov. Už samotné zalo- ženie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny je upravené ako sa- mostatný dokonaný trestný čin. Trestný je ten, kto zločineckú skupinu založí alebo zosnuje, podporuje ju, je jej členom a je pre ňu činný.(12)

V rekodifikovanom Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. je zločinecká skupina upravená v § 129 ods. 4 TZ. Podľa tohto ustanovenia sa zločineckou skupinou rozumie štrukturovaná skupina, ktorá pozostáva z najmenej troch osôb a ktorá existuje počas určitého časového obdobia. Zločinecká skupina koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 TZ alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti Trestného zá- kona na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výho- dy. V prípade zločineckej skupiny treba rozlišovať medzi jej založením a zo- snovaním. Založením sa rozumie vytvorenie zločineckej skupiny s zosnova- ním činnosť, ktorá spočíva v iniciovaní dohody o založení zločineckej skupiny, vo vyhľadaní osôb, vo vytvorení plánu činnosti, rozdelení úloh. V §129 ods. 6 a 7 TZ je upravená aj činnosť pre zločineckú skupinu a podpora zločineckej skupiny. Činnosťou pre zločineckú skupinu rozumieme úmyselnú účasť v ta- kejto skupine alebo iné úmyselné konanie na účel zachovania existencie ta- kejto skupiny alebo spáchane spomínaných trestných činov. Naproti tomu podporou zločineckej skupiny rozumieme úmyselné konanie, ktoré spočíva v poskytnutí finančných alebo iných prostriedkov, služieb, súčinnosti alebo vo vytváraní iných podmienok na účel založenia alebo zachovania existencie ta- kej skupiny alebo spáchanie uvedených trestných činov. takto vymedzeným pojmom a podmienkam potom reflektuje trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ktorý je upravený v šiestej hlave- Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu, v prvom diely- Trestné činy všeobecne nebezpečné. § 296 TZ upravuje skutkovú podstatu tohto trestného činu. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ založí ale- bo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podpo- ruje. Takýto páchateľ sa potom potrestá odňatím slobody na osem až pätnásť rokov. Trestný zákon upravuje aj zánik trestnosti v dôsledku účinnej ľútosti v zmysle § 86 písm. e.), ktorý má umožniť odhaľovanie organizovaného zloči- nu. Musí ísť o spoluprácu s orgánom činným v trestnom konaní alebo s Poli- cajným zborom a oznámenie sa musí urobiť v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré hrozilo, mohlo byť ešte odstránené. §39 ods. 2 písm. b.) TZ upravuje možnosť mimoriadne znížiť trest odňatia slobody aj vtedy, ak odsudzuje pá- chateľa, ktorý oznámil činnosť orgánom činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali a tým im pomohol zabrániť alebo zmier- niť následky trestného činu, zabezpečiť dôkazy alebo zistiť alebo usvedčiť pá- chateľov. Všetky uvedené skutočnosti odrážajú podmienky, ktoré ukladá rám- cové rozhodnutie. V porovnaní s Trestným zákonom č. 140/1961 Zb. tu je zločinecká skupina upravená v § 89 ods. 27. Zločineckou skupinou v znení tohto zákona sa rozumie štrukturovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia. Táto skupina koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viac trestných činov, za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, alebo niektorého z trestných činov podľa § 160 až 162 (§ 160- prijímanie úplatku a inej nenáležitej výhody, § 161- podplácanie, § 162- nepriama ko- rupcia) na účel priameho alebo nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody, preniknutia do orgánu verejnej moci s cieľom získať nad ním kontrolu alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej, alebo na účel preniknutia do orgánu podni- kateľského alebo nepodnikateľského subjektu s cieľom získať nad ním kon- trolu alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná čin- nosť alebo príjmy z nej. Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v štvrtej hlave- Trest- né činy všeobecne nebezpečné, v § 185a upravuje trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny. V ods. 1.) uvedeného ustanovenia sa hovorí, že kto založí alebo zosnuje zločineckú skupinu, je jej členom, je pre ňu činný alebo ju podporuje, potrestá sa odňatím slobody na tri až desať rokov alebo prepadnutím majetku. 

Pri porovnaní týchto dvoch Trestných zákonov- zákona č. 140/1961 Zb. a zákona č. 300/2005 Z. z. dospejeme k názoru, že rekodifikovaný Trestný zákon poskytuje úpravu zločineckej skupiny, ktorá lepšie korešponduje s úpravou rámcového rozhodnutia a rovnako je to aj pri trestoch za spomínané trestné činy, pretože rámcové rozhodnutie prepadnutie majetku ako trest za takýto trestný čin nepripúšťa. 

V závere sa dá konštatovať, že europeizácia prostredníctvom týchto dvoch rámcových rozhodnutí sa v našom Trestnom zákone prejavila jednak novou skutkovou podstatou týkajúcou sa rasistických a xenofóbnych preja- vov, výstižnejšou definíciou zločineckej skupiny, ako aj stanovením trestov za spomínané trestné činy. Na základe uvedeného som toho názoru, že dochá- dza k postupnému zbližovaniu právnych predpisov v trestnej oblasti a že toto zbližovanie sa v budúcnosti bude ešte viacej prehlbovať. 

Použitá literatúra 

• 1. Albrecht, P. A.- Braum, S.: Deficiencies in the Development of European Criminal Law. European Law Journal, roč. 1999. 
• 2. Fenyk, J.- Svák, J.: Europeizace trestního práva. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2008. 
• 3. Ivor, J. a kol.: Trestné právo hmotné, Osobitná časť, Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2010. 
• 4. Jelínek, J. a kol.: Trestní právo hmotné, Obecná část, Zvláštní část. Praha: Linde, 2005. 
• 5. Jescheck, H. H.- Weigend, T.: Lehrbuch des Strafrechts, Allgemeiner Teil, 5. vydanie. Berlín: Duncker und Humbolt, 1996. 
• 6. Kmec, J.: Evropské trestní právo. Mechanismy europeizace trestního práva a vytváření skutečného evropského trestního práva, 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006. 
• 7. Kratochvíl, V.: České trestní právo hmotné a procesní v evropském právním prostředí. Brno: Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2009. 
• 8. Tomášek, M.: Europeizace trestního práva. Praha: Linde, 2009. 
• 9. Trestný zákon č. 300/2005 Z. z.
• 10. Trestný zákon č. 140/1961 Zb.
• 11. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niekto- rým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú v. EÚ L 328, 6.12. 2008) 
• 12. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizo- vanému zločinu (Ú v. EÚ L 300, 11.11. 2008) 

Poznámky

• 1) Tomášek, M.: Europeizace trestního práva. Praha: Linde, 2009, s. 13-15. 
• 2) Kmec, J.: Evropské trestní právo. Mechanismy europeizace trestního práva a vytváření skuteč-ného evropského trestního práva, 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 9-10. 
• 3) Tamtiež, s. 13-14. 
• 4) Fenyk, J.- Svák, J.: Europeizace trestního práva. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva,2008, s. 1. 
• 5) Kmec, J.: Evropské trestní právo. Mechanismy europeizace trestního práva a vytváření skuteč-ného evropského trestního práva, 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 2-3. 
• 6) Jescheck, H. H.- Weigend, T.: Lehrbuch des Strafrechts, Allgemeiner Teil, 5. vydanie. Berlín:Duncker und Humbolt, 1996, s. 181-183. 
• 7) Albrecht, P. A.- Braum, S.: Deficiencies in the Development of European Criminal Law. Euro-pean Law Journal, roč. 1999, s. 293. 
• 8) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým for-mám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú v. EÚ L 328, 6.12.2008), s. 55-58. 
• 9) Ivor, J. a kol.: Trestné právo hmotné, Osobitná časť, Druhé, doplnené a prepracované vydanie.Bratislava: IURA EDITION, 2010, s. 570-572. 
• 10) Ú v. ES L 351, 29.12. 1998, s. 1. 
• 11) Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanémuzločinu (Ú v. EÚ L 300, 11.11. 2008), s. 42-45. 
• 12) Ivor, J. a kol.: Trestné právo hmotné, Osobitná časť, Druhé, doplnené a prepracované vydanie.Bratislava: IURA EDITION, 2010, s. 271. 

Autor
Mgr. Dominika Árvaiová

Zdroj
https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/03/zbornik-rekod_2011_fin_web.pdf