Hlavný kľúčový výraz:
- vek – Zákon – Trestný zákon 300/2005 | Paragrafy: § 22
- nepríčetnosť –Zákon – Trestný zákon 300/2005 | Paragrafy: § 23
ÚVOD
V súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť činu treba vysvetliť podobný pojem, ktorý sa ale významne odlišuje od predchádzajúceho nielen názvom, ale aj obsahom. Týmto pojmom sú „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. Práve skúmaniu a popisovaniu zákonnej právnej úpravy okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť páchateľa trestného činu sa prioritne venuje tento článok. Zásadný rozdiel medzi týmito inštitútmi trestného práva hmotného je v tom, že v prípade okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, čin nie je trestným činom. V prípade, ak nastane niektorá okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť, tak čin má spravidla charakter trestného činu, ale vzhľadom na absenciu okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť, nemožno za neho vyvodiť trestnú zodpovednosť. Slovenská právna úprava zoskupuje pod týmto pojmom len dve okolnosti a to konkrétne situácie, pri ktorých nebude páchateľ trestne zodpovedný vzhľadom na svoj vek alebo nepríčetnosť. Aj v prípade, že páchateľove konanie teda nie je na základe týchto dôvodov možné trestne stíhať, stále sa jedná, ako už bolo spomenuté, o trestný čin. Páchateľ zaňho len nebude trestne zodpovedný.
Cieľom tohto článku bolo zamerať sa na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť z pohľadu trestnoprávnej teórie. Aby článok naplnil stanovený cieľ, bude sa v ňom autor venovať predovšetkým skúmaniu a popisovaniu ich zákonnej právnej úpravy. Úlohou článku je však takisto čitateľa oboznámiť s príbuznými pojmami a inštitútmi trestného práva hmotného.
Podkladom pre spracovanie článku bola predovšetkým odborná literatúra ako aj platná legislatíva. Článok pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich častí. V prvej časti sa v stručnosti zameriava všeobecne na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Druhá a tretia časť článku sa sústreďuje najmä na platnú právnu úpravu spomínanej oblasti. Teda najmä na vylúčenie trestnej zodpovednosti páchateľa vzhľadom na jeho vek, resp. nepríčetnosť. V poslednej časti článku sa autor snaží čitateľovi priblížiť špecifiká spojené s trestnou zodpovednosťou mladistvého páchateľa.
Všeobecne o okolnostiach vylučujúcich trestnú zodpovednosť
Trestný zákon pojem „trestná zodpovednosť“ síce používa, no neupravuje jeho definíciu. Definovať ho tak možno odvodením od všeobecného pojmu „zodpovednosť“ a takisto „právna zodpovednosť“. Oba tieto pojmy však vymedzuje právna teória. Pod zodpovednosťou sa celkovo myslí nevyhnutnosť osoby byť zodpovedná za svoje vlastné správanie. Do úvahy prichádzajú viaceré druhy zodpovednosti. Môže ísť o zodpovednosť politickú, morálnu, spoločenskú a, v neposlednom rade, aj právnu zodpovednosť. Právnu zodpovednosť môžeme chápať vo viacerých podobách. Je to napríklad v občianskoprávnej, pracovnoprávnej, disciplinárnej zodpovednosti a taktiež už nami spomínanej trestnej zodpovednosti. Právna teória takisto vysvetľuje aký je rozdiel medzi právnou zodpovednosť v užšom význame alebo v širšom zmysle.1
V užšom zmysle sa pod právnou zodpovednosťou rozumie taká zodpovednosť, ktorá vzniká až v okamihu porušenia práva určitým subjektom a jej podstata spočíva v povinnosti subjektu niesť následky tohto porušenia. V širšom zmysle sa právnou zodpovednosťou rozumie právnymi predpismi upravený vzťah medzi štátom, jeho orgánmi a subjektmi práva, ktoré sa pred štátom zodpovedajú za presné a svedomité plnenie povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov.2
Právnou zodpovednosťou založenou na subjektívnej zodpovednosti je aj trestná zodpovednosť. Základom trestnej zodpovednosti je existencia trestnoprávneho vzťahu. Takýto vzťah nastáva medzi štátom (súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní) a subjektom (fyzická alebo právnická osoba), ak sa subjekt dopustí takého konania, ktoré je protiprávne a spĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Tomuto subjektu tak vzniká trestná zodpovednosť. Na základe týchto skutočností môžeme teda trestnú zodpovednosť chápať ako povinnosť páchateľa trestného činu strpieť podľa predpokladaných zákonných podmienok sankcie upravené Trestným zákonom.3
Obsahom trestnej zodpovednosti je predovšetkým možnosť uložiť trestnoprávnu sankciu trestne zodpovednej osobe, alebo takisto možnosť potrestania osoby, ktorá trestný čin spáchala. Páchateľ trestného činu však musí spĺňať určité podmienky Na to, aby bolo možné voči páchateľovi trestného činu vyvodiť trestnú zodpovednosť, musí spĺňať určité podmienky . Tieto podmienky upravuje Trestný zákon. Konkrétne ide o podmienku veku subjektu, ktorá je uvedená v ustanovení § 22 Trestného zákona a o podmienku príčetnosti subjektu, ktorá je uvedená v § 23 Trestného zákona. V prípade, že je páchateľom činu fyzická osoba, ktorá nespĺňa tieto obligatórne podmienky, tak nie je za tento čin trestne zodpovedná, a to ani v prípade, že jej konanie inak spĺňa znaky trestného činu. Trestný zákon nazýva neexistenciu týchto podmienok pojmom „okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť“. Páchateľa trestného činu – fyzickú osobu, charakterizujú dve skupiny znakov:
- obligatórne, ktorými sú
– príčetnosť,
– určitý vek – staršia ako štrnásťročná (pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona staršia ako pätnásťročná, pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona staršia ako osemnásťročná), a - fakultatívne, ktorými sú
– rozumová a mravná vyspelosť,
– osobitné znaky uvedené v Trestnom zákone charakterizujúce páchateľa (špeciálny, resp. konkrétny subjekt).4
V ustanoveniach § 22 (vek) a § 23 (príčetnosť) Trestného zákona sú vyjadrené okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Dikcie uvedených ustanovení teda jasne stanovujú, že v dôsledku nedostatku veku a príčetnosti na strane páchateľa, nemôže byť tento za svoje protiprávne konanie potrestaný.5
Vek
Osoby, ktoré nedosiahli určitý vek nemôžu za svoje konanie niesť trestnú zodpovednosť. Toto konštatovanie vychádza z toho, že trestná zodpovednosť sa má uplatňovať len voči osobám, ktoré sú dostatočne sociálne vyzreté a takisto osobám schopným niesť následok trestnej zodpovednosti. Človek sa nestáva sociálne vyzretou osobnosťou v momente svojho narodenia, ale až postupným procesom dospievania. Trestne zodpovednou teda nemôže byť osoba, ktorá nedosahuje určitý stupeň zrelosti svojho biologického a psycho-sociálneho vývoja. Je to z dôvodu neprítomnosti ovládacích a rozpoznávacích schopností, čo spôsobuje, že z pohľadu trestného práva je táto osoba postavená na úroveň osoby nepríčetnej.6
V podmienkach európskych štátov sa hranice vzniku trestnej zodpovednosti s ohľadom na vek výrazne odlišujú . Hranica trestnej zodpovednosti desať rokov je v Anglicku a Walese, dvanásť rokov v Holandsku a Severnom Írsku, trinásť rokov v Poľsku, Portugalsku a Grécku, štrnásť rokov v Rakúsku, Nemecku a Maďarsku, pätnásť rokov v Českej republike, Švédsku a Dánsku, šestnásť rokov v Španielsku, a dokonca osemnásť rokov v Belgicku a Luxembursku.7
V podmienkach Slovenskej republiky pri definovaní veku trestne zodpovedného páchateľa došlo v rámci rekodifikácie Trestného zákona v roku 2005 k mimoriadne závažnej zmene, kedy sa hranica trestnej zodpovednosti znížila z pätnásť na štrnásť rokov. Príznačné pre rozvoj modernej civilizácie je akcelerácia vývoja mládeže. Týka sa to ale oveľa viac fyzickej vyspelosti, a menej už mentálnej zrelosti. Na druhej strane nie je možné poprieť ani to, že aj po tejto stránke súčasná mládež dospieva rýchlejšie, ako tomu bolo v minulosti. Podmienené je to hlavne celkovým životným štýlom, materiálnymi podmienkami, úrovňou a tempom jej vzdelávania, prístupom k informáciám prostredníctvom médií a informačnej techniky. Uvedené faktory, ako aj mnohé iné s nimi súvisiace bio-psycho-sociologické podmienky a príčiny, ako aj ich dôsledky v prvom rade odôvodňujú potrebu ešte dôslednejšie chrániť mládež pred negatívnymi vplyvmi, pred sociálno-patologickými javmi a zintenzívniť pôsobenie všetkých súčastí výchovného systému a vzdelávania, ako aj vytvoriť mládeži materiálne a kultúrne podmienky pre vzdelávanie, pracovné uplatnenie a zvýšiť ich perspektívy, pokiaľ ide o možnosti bývania, zdravého spôsobu života, využívania voľného času a vytvoriť zdravé výchovné prostredie.8
V rámci vekovej hranice mládeže je dôležité, že niet pochybností o tom, že sa u mládeže znižuje veková hranica tých, ktorí sa podieľajú, a to aj opakovane v súčinnosti s dospelými páchateľmi na páchaní mnohokrát závažnejšej predovšetkým násilnej, mravnostnej a majetkovej kriminality. V mnohých prípadoch sa tak deje v spojení s užívaním návykových látok alebo drog. Vyplýva to zo štatistík, dokumentujúcich stav a vývoj kriminality, jej štruktúru, ako údaje o jej páchateľoch.9
…
Kompletný článok nájdete na stránke www.projustice.sk
JUDr., Samuel Csóka