Abstrakt
Rekodifikácia súkromného práva v Českej republike, zavŕšená prijatím zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník, priniesla s účinnosťou od 1. 1. 2014 množstvo legislatívnych zmien, ktoré prirodzene vyvolali rozsiahlu odbornú polemiku. V oblasti takzvaných mimozmluvných záväzkov patrí medzi jednu z najdiskutovanejších tém zmena normatívnych pravidiel pre kompenzáciu následkov protiprávneho poškodenia zdravia.
Rekodifikácia súkromného práva v Českej republike, zavŕšená prijatím zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník, priniesla s účinnosťou od 1. 1. 2014 množstvo legislatívnych zmien, ktoré prirodzene vyvolali rozsiahlu odbornú polemiku. V oblasti takzvaných mimozmluvných záväzkov patrí medzi jednu z najdiskutovanejších tém zmena normatívnych pravidiel pre kompenzáciu následkov protiprávneho poškodenia zdravia.
Pôvodná právna úprava vychádzala z princípov, ktoré sú naďalej uplatňované aj u nás. Spoločnú československú vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v Slovenskej republike nahradil zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a v Českej republike vyhláška č. 440/2001 Sb. o odškodnění bolesti a ztížení společenského uplatnění.
Obidva systémy používali metodiku bodového ohodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku podľa príslušnej prílohy právneho predpisu a následného určenia výšky konečného odškodnenia ako násobku takto určeného súčtu bodov a pravidelne valorizovanej hodnoty jedného bodu (v SR pre rok 2018 na úrovni 19,08 eura/bod). Právne poriadky obidvoch štátov zároveň umožňovali primerané zvýšenie náhrady rozhodnutím súdu, a to podľa § 7 ods. 3 českej vyhlášky „ve zvlášť výjimečných případech hodných mimořádného zřetele“, bez ďalších limitujúcich kritérií, a podľa § 5 ods. 5 nášho zákona „v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity“, avšak iba pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a najviac o 50 %.
Ako už bolo naznačené, Česká republika nahradila tento systém odškodňovania novou úpravou, ktorá upúšťa od bodového ohodnotenia akéhokoľvek protiprávneho následku na zdraví človeka. V súlade s § 2958 Občanského zákoníku „Při ublížení na zdraví odčiní škůdce újmu poškozeného peněžitou náhradou, vyvažující plně vytrpěné bolesti a další nemajetkové újmy; vznikla-li poškozením zdraví překážka lepší budoucnosti poškozeného, nahradí mu škůdce i ztížení společenského uplatnění. Nelze-li výši náhrady takto určit, stanoví se podle zásad slušnosti.“
Takto široko koncipovaná právna úprava môže prirodzene viesť k nejednotnej až arbitrárnej rozhodovacej praxi, výsledkom ktorej by bol veľmi intenzívny rozptyl vo výške priznaného odškodnenia v porovnateľných prípadoch. To by bezprostredne viedlo k porušeniu princípu predvídateľnosti rozhodovacej činnosti súdov, princípu legitímnych očakávaní a tým aj princípu právnej istoty ako takého.
Najvyšší súd Českej republiky preto už v marci 2014 uverejnil pomerne rozsiahly nezáväzný dokument odporúčacieho charakteru „Metodika k náhradě nemajetkové újmy na zdraví (bolest a ztížení společenského uplatnění podle § 2958 občanského zákoníku)“, ktorý bol publikovaný aj v tzv. zelenej zbierke pod Rc 63/2014. Pozornosť je však aktuálne venovaná inému dokumentu, resp. inému zdroju relevantných údajov.
V priebehu tohto roka bola odbornej a laickej verejnosti na internetovej stránke www.datanu.cz sprístupnená osobitná softvérová aplikácia, ktorá obsahuje rozsiahlu databázu judikatúry k náhrade nemajetkovej ujmy na zdraví. Odbornými garantmi projektu sú Centrum dopravního výzkumu v. v. i. a samotný Nejvyšší soud České republiky. Účelom takto vznikajúcej štruktúrovanej databázy súdnych rozhodnutí je predovšetkým zabezpečenie jednotnej aplikácie citovaného § 2958 a súvisiaceho § 2959 Občanského zákoníku v praxi. Databáza z pragmatických dôvodov … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. František Sedlačko PhD., LL.M.
Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/30