medzinárodné súdy
Zákon – Trestný poriadok 301/2005 | Paragrafy: § 480
1. Dôvody vzniku medzinárodného trestného súdnictva
Človek je spoločenský tvor, ktorý už od nepamäti vyhľadával spoločnosť v rámci, ktorej by prežil celý svoj život. Postupným biologickým a genetickým vývojom sa úroveň dispozície ľudského organizmu postupne zdokonaľovala a tak sa vývoj od Australopithecusa a homo habilis, cez homo erectus a homo sapiens, prepracoval až k homo sapiens sapiens. S tým súvisela aj úroveň správania sa človeka, jeho rozumo- vá vyspelosť, ktorá ho nútila hľadať nové možnosti, ako prežiť.
Prvé náznaky vzniku medzinárodného práva evidujeme v medzikmeňových vzťa- hoch. Územie nebolo súvislo obývané, tak ako dnes, a preto boli využívané len určité oblasti, ktoré ponúkali obstojné podmienky na obživu, obydlie a materiálne vybave- nie pre výrobu nástrojov. Vzťahy medzi kmeňmi boli buď výborné – čoho dôkazom boli spoločné lovecké výpravy,1 spoločné obydlia2 alebo tieto vzťahy boli napäté, podnikali sa výpravy proti ním, kde bojovali zväčša len lukmi, kopijami, kameňmi, palicami. Tieto konflikty sa riešili spravidla náboženskými obradmi (príhovor k Bohu a prosba o odpustenie) či jednoduchými gestami, ako bolo prenechanie ulovenej zveri alebo sa tieto kmene jednoducho od seba odsťahovali, aby sa zbytočne nedráž- dili.
Vznikom prvých štátov na území Malej Ázie (Mezopotámia), Egypta, Aramejskej ríše alebo Chetitskej ríše sa začala písať história medzinárodného práva. Ako náhle tieto štáty začali medzi sebou nadväzovať vzťahy – dobré alebo zlé, museli si ich upraviť nejakými jednoduchými pravidlami. Spory sa v tomto období riešili vojenským spô- sobom, ale nechýbajú príklady riešenia sporov rozhodcovským spôsobom, spravidla pomocou panovníka tretieho, na spore nezúčastneného štátu.3 Na veľmi vysokej úrovni boli už diplomatické styky – panovníci zabezpečovali výdaj svojich dcér za synov zahraničných panovníkov a týmto zväčša aj ukončili viacročné konflikty alebo vysielali nejakých vyslancov na územie druhého štátu, aby im sprostredkovali infor- mácie, prípadne viedli rokovanie, ktorých cieľom bolo podpísať nejakú dohodu o štátnej spolupráci.
Rybolov, morské vtáctvo, lesná zver.
Stavané veľmi jednoducho – z blata, dreva, kameňa.
David, V., Sladký, P., Zbořil, F.: Medzinárodní právo veřejné, Edice Vysokoškolské právnické učebnice 2006, s. 20.
1 2 3
Dôvody vzniku medzinárodného trestného súdnictva, predmet jeho činnosti a vzťah k 13 vnútroštátnemu trestnému súdnictvu
Vytvorením gréckych mestských štátov – polis sa začala ďalšia etapa vývoja spoloč- nosti. Polis priniesli nový pohľad na svet, vychovali výborných teoretikov, filozofov a vedcov, ktorí svojimi názormi posúvali svet o priečky vyššie. Jednotlivé štáty boli de facto nejaký štát v štáte, ale medzi sebou tuho bojovali, o územie, úrodu i ľudí. Vyvinul sa inštitút proxenie – dvojstranné medzinárodné akty, ktorými jeden štát druhému priznal určitý balík práv.4 Išlo predovšetkým o ochranu obchodných, poli- tických a náboženských záujmov cudzincov. V praxi sa veľmi často využívala arbitráž alebo procesy na nádvorí obydlí panovníkov, pred zrakmi stoviek občanov, kde aj oni mohli hlasovať o osude previnilca, či ho beztrestne pustia na slobodu, pod podmien- kou aby sa na inkriminované miesto nevracal, alebo mu vymerali prísny trest, ktorý bude bol preňho poučením (tzv. ceremónia čriepok).
Staroveký Rím, ešte vznešenejší, slávnejší, poučený chybami Grékov sa vyvíjal iným smerom, smerom, ktorý bol drastickejší, v mnohých prípadoch menej spravodlivý ale prísny. Dôkazom je vznik rímskeho práva, ktorého sláva pretrvávala dlhé stáročia. Tu sa najčastejšie vyskytovali spory z obchodného styku, vyvinul sa inštitút Cudzi- neckého prétora, ktorého úlohou bolo rozhodovať spory medzi Rimanmi a cudzincami, rozhodoval sa na základe vlastných úsudkov.5
Systém trestania bol zvláštny, existovali tu už aj ad hoc súdy (tzv. quaestiones extra- ordinariae), ktoré rozhodovali o ťažkých trestných činoch, voči ním neexistovalo odvolanie. Nastal tu aj zrod prvých zásad využívaných v trestnom súdnictve, hlavne cisárom Trajanom – Nikoho nemožno súdiť v jeho neprítomnosti; Možnosť obrany; Nikto nemôže byť odsúdený len na základe podozrenia; Netrestať dvakrát za ten istý čin, a mnohé ďalšie.6
Stredovek je vari najbohatší na udalosti, ktoré mali významný vplyv na formovanie medzinárodného práva. Najdôležitejším medzníkom však bol pád Západorímskej ríše a vytvorenie malých stredovekých štátov, ktoré medzi sebou urputne bojovali o územie. Silný vplyv cirkvi sa prejavil najmä v pozícii arbitra pri riešení medzinárod- ných konfliktov.7 Cirkevné právo túžilo ovládať svet. A v neposlednom rade tu zohra- la významnú úlohu Tridsaťročná vojna (1618 – 1648).
Vojna bola najčastejšou formou spôsobu riešenia medzinárodných sporov, avšak vinníci sa hľadali veľmi ťažko, aj z toho dôvodu, že práve tieto veľké kmene začali útočiť z viacerých strán a všetko sa zbehlo tak rýchlo, že jednoducho za vinníkov boli považovaní náčelníci kmeňov, resp. vedúci nejakej ozbrojenej zložky, ktorí dali prí- kaz zabíjať, výnimočne sa vzniesli aj podrobnejšie obvinenia na základe svedeckej výpovede a konkrétneho označenia vinníkov, avšak toto bolo veľmi ťažké, vzhľadom na to, že pokiaľ ho hneď neprichytili pri čine, tak dokázať dotyčnému, že je páchateľom určitého skutku bol tvrdý oriešok pre nejedného právnika.
Ďalším spôsobom riešenia sporov bol inštitút rukojemníctva, často využívaný ná- mornými pirátmi. Človek bol považovaný za tovar, ktorý treba vymeniť za niečo hodnotnejšie, pravidelne bolo cieľom vydobyť si jedlo, peniaze, drahý kov alebo drahokamy, zbrane či šatstvo.
Alternatívnym spôsobom riešenia cezhraničných problémov bolo pokojné riešenie sporov, to bola náročná práca hlavne pre sudcov, ktorí sa snažili prv než dôjde k začatiu pojednávania, uzmieriť rozvášnene strany a doviesť ich k rozumnému rie- šeniu. Postupne začali vznikať rôzne mierové organizácie, ktoré mali skvelý plán vytvoriť medzinárodnú stálu inštitúciu na podporu tohto spôsobu riešenia sporov, avšak neúspešne.
Najdôležitejším obdobím, ktoré skutočne viedlo ku vzniku medzinárodného trestné- ho súdnictva bolo prelomové obdobie medzi 19. a 20. storočím. Došlo k rozmachu vytvárania medzinárodných inštitúcií, ktoré podporovali medzinárodné vzťahy, vo forme medzinárodných správnych únií. Napríklad Medzinárodná telegrafná únia (1865), Medzinárodný úrad pre potláčanie obchodov s otrokmi (1890), Únia pre ochranu priemyselného vlastníctva (1883) alebo Medzinárodný úrad pre miery a váhy (1875).
Postupným vznikom štátov nielen v Európe, ale aj na iných kontinentoch sa začali zriaďovať rozhraničovacie, resp. hraničné komisie ako spoločné orgány pre určenie, či kontrolu štátnych hraníc. Mnoho medzinárodných sporov začali štáty riešiť pomo- cou medzinárodných orgánov, ako sú vyšetrovacie alebo zmierovacie komisie, me- dzinárodných rozhodcov alebo súdnych tribunálov.8
Po štátnom zjednotení Nemecka v roku 18719 došlo k prudkému obratu vo vývoji vzťahov vo vnútri Nemecka a jeho bezprostrední susedia ako Francúzsko, či štáty Beneluxu, takisto i Rakúsko – Uhorsko začali mať vážne obavy o svoju suverenitu. Bolo to spôsobené hlavne prudkým zosilnením nemeckej ekonomiky, vlievaním pe- ňazí do armády na jej modernizáciu a takto sa Nemecko postupne prepracovalo me- dzi lídrov dovtedajšieho ekonomického života, čo spôsobilo nemalé problémy hlavne pre mocnosti –USA, Francúzsko, Veľkú Britániu.
Postupom času sa vyprofilovali dve skupiny štátov, Trojdohoda (Rusko, Francúzsko, Veľká Británia) vs Trojspolok (Nemecko, Rakúsko –Uhorsko, Taliansko). V rokoch 1912 – 191310 sa to medzi nimi iskrilo a podstatným problémom bola túžba ovládnuť Balkán, po následných udalostiach, ktoré sa stali v júni 1914 v Sarajeve, sa presne o mesiac na to rozpútala prvá svetová vojna.
Po jej skončení bola zvolaná Versaillská konferencia, ktorá bola pre nasledujúce ob- dobie veľmi dôležitá. Dalo by sa povedať, že to bol akýsi neoficiálny ad hoc súd, pre vojnové zločiny, ktoré sa odohrali počas 1 svetovej vojny. Priamo v zmluve, ktorá zišla z tejto konferencie – v článku 231 sa píše, že jediným vinníkom vojny bolo Ne- mecko. Ďalej táto konferencia určila výšku kontribúcií, ktoré muselo Nemecko uhra- diť, rozhodla aj o novej mape Európy a rozhodla o vzniku Spoločnosti národov. Spolu so 14 bodmi amerického prezidenta Woodrowa Wilsna, sa tieto dva akty považovali za prelom v riešení vojnových konfliktov a všetci zúčastnení dúfali, že už nikdy ne- bude potreba riešiť tak závažné udalosti, akým bol tento vojnový konflikt. Nacisti však nikdy neuznali Versaillskú zmluvu ako takú, a pokúšali sa o jej revíziu, odmietali i vydanie vojnových zločincov.11
Štrnásť bodov amerického prezidenta W. Wilsona predstavovalo náčrt zásad medzi- národných vzťahov, ktoré boli odpoveďou na nezodpovedané otázky, ktoré vznikli počas prvej svetovej vojny. Dôležitosť Versaillskej konferencie v medzinárodnom merítku podotkol aj Wilsonov výrok, že „Pokiaľ nevyužijeme plnú moc, ktorú nám ľudstvo dalo, budeme vlastnou vinou stáť zaslúžene pred očami všetkých tých, ktorí v dejinách najviac sklamali.“ V spoločenskom obraze tieto body vyvolali búrlivý ohlas, predovšetkým tu bola nevôľa štátov platiť náhradu škody, štáty sa necítili byť vinné azodpovedné, preto nepovažovali sankcie udelené Versaillskou konferenciou za relevantné.
Versaillský zmluvný systém bol historický ako prvý, kde sa výslovne odsúdila vojna a v samotnej Versaillskej zmluve, v jej siedmej časti – Sankcie (čl. 227- 230), je za túto vojnu označený vinník – Wilhelm II , bývalý nemecký cisár. Okrem iného sa týmto zriaďuje osobitný tribunál, ktorý utvorí 5 sudcov12 a vo svojom rozhodnutí sa oprie o fakty medzinárodnej politiky, zároveň ustanoví trest, ktorý bude považovať za naj- vhodnejší. Nemecko uznalo práva mocností postaviť pred súd osoby obžalované zo spáchania zločinov proti mieru, bez ohľadu na to, či pôjde o vysokých štátnych pred- staviteľov alebo nie. Nemci sa ďalej zaviazali sprístupniť všetky informácie, ktoré mô- žu byť nevyhnutné pre spravodlivý proces. V skutočnosti nemecký cisár nebol nikdy postavený pred medzinárodný súd, istý čas žil v Holandsku, to ho odmietlo vydať na základne extradičného práva a súdilo ho na základe domáceho práva.
Nemecká vláda zároveň navrhla stíhanie a súdenie obvinených zo spáchania vojno- vých zločinov pred Najvyšším ríšskym súdom sídliacim v Lipsku, na základe týchto článkov súdili sami Nemci, spojenci mali za úlohu zostaviť presný zoznam obvine- ných. Výsledkom bolo 888 ľudí zbavených obvinení, 13 dostali svoje tresty, avšak mnohí si neodpykali svoje tresty aj vďaka benevolencií dozorcov, ktorí im výrazne pomohli na slobodu.13
V medzivojnovom období, najmä v rokoch 1924 -1938, bolo vypracovaných niekoľko návrhov na zriadenie medzinárodného trestného súdu zo strany nevládnych organi- zácií ako napríklad International Association of Penal Law, International Law Asso- ciation, alebo Interparliamentary Union. Žiadny z nich ale nezaznamenal prevratný úspech.14
Medzivojnové obdobie 1919 – 1938 prinieslo aj niekoľko ďalších medzinárodných zmlúv, ktorými sa malo predísť obchádzaniu Versaillskej zmluvy, oslabiť pokusy Nemecka o vnútroeurópsky prevrat a nastoliť pokoj v Európe. Dohoda Saint – Ger- main (1919), Zmluva z Neuilly (1919), Zmluva v Sévres (1920) a Trianonská dohoda (1920) i Locarnska zmluva (1925). Najdôležitejším kontraktom ale bol Briand Kelo- gov pakt z roku 1928, v ktorom sa nielen Nemecko zaviazalo vybavovať si svoje problémy cestou mierovou a nie násilnou, čo sa mu napokon aj čiastočne podarilo, svoje ambície na uzde dlho neudržalo a v roku 1938 naplno rozbilo dobré vzťahy.
Vypuknutím druhej svetovej vojny bol osud Versaillského mierového systému speča- tený. Hrôzy, ktoré sa udiali počas druhej svetovej vojny riešil Norimberský a Tokijský tribunál.
Po tomto sa už zdalo, že tieto hororové scény navždy zmiznú z povrchu zemského, avšak na prelome 20/21 storočia sa objavilo niekoľko konfliktov, ktoré viedli k vytvoreniu súčasného systému medzinárodného trestného súdnictva.
2. Predmet činnosti medzinárodného trestného súdnictva
Systém medzinárodného práva zahŕňa aj systém pokojného riešenia sporov, právo ozbrojených konfliktov, či medzinárodné humanitárne právo. Medzinárodné právo zvyčajne upravuje práva a povinnosti štátov, týka sa to i zákazov, ktoré sú určené jednotlivcom.15
Tento systém bol doplnený aj jednotlivými dohovormi, ktorých cieľom bolo zabrániť katastrofám už vopred (pred 1 svetovou vojnou) a to najmä Haagskymi konferen- ciami v rokoch 1899 a 1907 a následne ukotvením v sérií dohovorov. Akými boli Haagsky dohovor o zákonoch a obyčajoch pozemnej vojny, ku ktorej bola pripojená aj príloha Poriadok pozemnej vojny (1907)16 či Deklarácia ozákaze používania splošťujúcich sa alebo rozširujúcich sa nábojov tzv. dum-dum (1899).17 Ženevský protokol o zákaze chemických a bakteriologických zbraniach bol prijatý po prvej svetovej vojne, ako reakcia na použitie chlóru a jeho zlúčenín fosgénu a yperitu Ne- mcami počas bojov.
Od druhej svetovej vojny po dobu dnešnú bol prijatý celý rad dohovorov a protokolov, ktoré majú zamedziť používaniu zbraní hromadného ničenia – chemic- kých zbraní, rakiet dlhého, stredného a krátkeho doletu, biologických (bakteriologic- kých) a toxínových zbraní, zákaz jadrových skúšok a mnohé ďalšie.
Po druhej svetovej vojne bola vytvorená aj Organizácia Spojených Národov (OSN, 1945) ako náhrada za neúspešnú Spoločnosť národov (1919). Vo svojej Charte v čl. 2 ods. 3 výslovne uvádza, že všetci členovia Organizácie riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť. Ďalej v odseku 4 uvádza, že všetci členovia Organi- zácie sa vo svojich medzinárodných stykoch vystríhajú hrozby silou alebo použitia sily oproti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj kaž- dého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi OSN.
V systéme práva ozbrojených konfliktov rozlišujeme právo štátu začať vojnu (ius ad bellum) a medzinárodné právo ozbrojených konfliktov (ius in bello).
Ius ad bellum pôsobí dnes už historicky a súvisí s Briand Kelogovym paktom, či čl. 2 Charty OSN.
Ius in bello obsahuje základné zásady ozbrojených konfliktov. Napríklad zásada voj- novej účelnosti (zlomiť odpor protivníka – len jeho ozbrojené sily a vojenské ob- jekty), zásada právnej regulácie vojny (zákaz ničiť protivníka akýmikoľvek pro- striedkami podľa svojej úvahy) alebo zásada humanizácie (nepoužívať zradné bojo- vé prostriedky napodobňujúce veci dennej spotreby).18
Medzinárodné humanitné právo chráni tých, ktorí sa na vojne zúčastnili a boli rane- ní, teda hovoríme o ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl, ďalej tých, ktorí boli proti svojej vôli do nej vtiahnutí – vojnoví zajatci, rukojemníci a tých, čo sa na vojne nezúčastňujú – civilné obyvateľstvo, zdravotníci, pomocníci. Základom tohto práva sú štyri Ženevské dohovory 1949 a dva dodatkové protokoly z roku 1977. Zakazuje sa akákoľvek rasová, náboženská, politická, národnostná diskriminácia.
Tieto ženevské dohovory sa vykonávajú za pomoci a pod dohľadom ochranných mocností, často pod vplyvom neutrálnych štátov.19 Veľmi silné postavenie má Me- dzinárodný Červený kríž,20 ktorý zväčša koordinuje humanitárnu pomoc pre krajiny zasiahnuté nielen ozbrojenými konfliktami ale aj prírodnými katastrofami. Spolu s ďalšími organizáciami zabezpečujú zásobenie obyvateľstva pitnou vodou, potravi- nami, liekmi a ďalšími vecami nevyhnutnými na prežitie. Zabezpečuje transport ra- nených a zdravotníckeho personálu do nemocníc.
Predmetom činností medzinárodného trestného súdnictva je práve potrestať vinní- kov za porušenie medzinárodných ale aj vnútroštátnych pravidiel humanitárneho práva, práva ozbrojených konfliktov, porušenia základných ľudských práv a slobôd.
Definitívnymi míľnikmi, ktorý de facto ovplyvnili vznik medzinárodného trestného súdnictva , boli dva konflikty v roku 1990 – vojna v Juhoslávií a genocída v Rwande. V súčasnosti je systém medzinárodných trestných tribunálov zriadených ad hoc – na konkrétne prípady porušenia medzinárodného práva a jediný stály medzinárodný trestný súd.
Prvým z nich je Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY – Inter- national Criminal Tribunal for the Former Yugoslavia), do jej ratione materiae boli zverené tri druhy zločinov podľa medzinárodného práva:
a) vojnové zločiny – rozdelené podľa štatútu ICTY, do dvoch skupín:
1. Tvoria závažné porušenie Ženevských zmlúv 1949 – úmyselné usmrtenie, úmyselné spôsobenie utrpenia alebo vážnej ujmy na tele či zdraví, neprimera- né ničenie majetku neospravedlniteľné, vojenskou nutnosťou uskutočňované protiprávne a svojvoľne, prinútenie vojnového zajatca slúžiť v ozbrojených si- lách nepriateľa aúmyselne zbavenie jeho práv, protiprávna deportácia a väznenie civilistov;
2. Tvoria porušenia zákonov a obyčajov vojny, upravené v čl. 3 štatútu ICTY – použitie otravných zbraní alebo iných zbraní vyvolávajúcich zbytočné utrpe- nie, svojvoľné ničenie miest, dedín, obydlí, či budov, útok a bombardovanie, zničenie inštitútov pre náboženstvo, charitu, vzdelanie, umenie, vedu, histo- rických pamiatok, umeleckých avedeckých diel, vykrádanie verejného a súkromného majetku;
b) genocídium;
c) zločiny proti ľudskosti.21
Vytvorenie Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (International Crimi- nal Tribunal for Rwanda – ICTR) bola reakcia na rwandskú genocídu medzi kmeňmi Tutsi a Hutu. Čo sa týka ratione materiae niesol tento konflikt príznaky vnútroštát- neho ozbrojeného konfliktu, tu nemajú dosah Ženevské zmluvy z roku 1949 ale len článok 3 spolu s dodatkovým protokolom II – v ňom sú vypočítané vojnové zločiny:
a) Násilnosti na živote, zdraví, fyzické a psychické týranie osôb, vražda, kruté zaob- chádzanie – mučenie, mrzačenie, iné formy telesných trestov,
b) Kolektívnetresty,
c) Rukojemníctvo,
d) Terorizmus,
e) Ponižovanie, útoky na ľudskú dôstojnosť,
f) Drancovanie,
g) Bezpríčinné popravy,
h) Vyhrážky spáchania vyššie vymenovaných činov.22
Africký kontinent, nepokojná to Zem, si vyžiadal vznik ďalšieho ad hoc súdu a to Zvláštneho súdu pre Sierra Leone (Special Court for Sierra Leone – SCSL) na základe občianskej vojny v tomto štáte. Ratione materiae tohto súdu sa dotýkajú zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a zločinov podľa vnútroštátneho práva Sierra Leone. Okrem týchto zločinov tu ešte treba zaradiť aj sexuálne zločiny – sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, nútené tehotenstvo a iná forma sexuálneho násilia.23
Na rozdiel od predošlých troch súdov je Medzinárodný trestný súd (International Criminal Court – ICC) prvým stálym medzinárodným súdom. Tento súd je orientova- ný na najzávažnejšie zločiny, ktoré sa dotkli celého medzinárodného spoločenstva – genocída, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a zločin agresie.24
Osobitnou kapitolou predmetu činnosti ICC je trestanie zločinov odvodu detí pod 18 rokov a ich zapísanie na vojnu, tzv. fenomén detských vojakov a takisto nútenie tých- to maloletých zoskupiť sa do ozbrojených skupín, či k uzatváraniu nútených manžel- stiev. Práva dieťaťa sú dnes upravené v Dohovore o právach dieťaťa25 i v Opčnom protokole26 k tomuto dohovoru. V ňom sa v článku 3 zakotvili podmienky, za ktorých možno za ich splnenia odviesť tieto deti pod 18 rokov na vojnu: Štáty, zmluvné stra- ny, ktoré povoľujú dobrovoľný odvod osôb mladších ako 18 rokov do svojich národ- ných ozbrojených síl, dodržiavajú záruky, ktorými sa prinajmenšom zabezpečí, že ich odvod bude skutočne dobrovoľný, uskutoční sa s informovaným súhlasom rodičov alebo zákonných zástupcov danej osoby, tieto osoby budú plne informované o svojich povinnostiach súvisiacich s touto vojenskou službou a osoby predložia spoľahlivý dôkaz o svojom veku ešte pred svojím prijatím do národnej vojenskej služby.
Základom činnosti pre špeciálny súd Libanonu bol atentát na premiéra Rafika Harí- riho – vysokého predstaviteľa štátu, ktorý bol klasifikovaný ako teroristický čin.
Vyčíňanie Červených Khmerov v rokoch 1975 – 1979 si vyžiadalo nie vznik osobit- ného ad hoc súdu, ale zriadenie špeciálneho senátu, komisie, ktorá mala na starosti súdenie previnilcov, ktorí Kambodžskému obyvateľstvu spôsobovali utrpenie, hlad, zaviedli režim nútených prác a ozbrojené zložky zabili viac než dva milióny obyvate- ľov Kampuchei.
Kosovský súd pre vojnové a etnické zločiny (Kosovo War and Ethnic Crimes Court – KWECC) i domáce súdy majú vo svojom predmete činnosti postihovať páchateľov zločinov proti ľudskosti, etnických čistiek a genocídy.
Dočasná správa organizácie spojených národov vo východnom Timore (United Na- tions Transitional Administration in East Timor – UNTAET) spolu s domácimi súdmi súdili za násilie na indonézskych vojakoch, porušovanie ľudských práv genocída, zločiny proti ľudskosti, a aj domáce zločiny, vraždy, sexuálne násilie, mučenie.
3. Vzťah k vnútroštátnemu trestnému súdnictvu
Medzinárodné právo ako také nemá svoju ustálenú definíciu. Z hľadiska jednotlivých trestných činov a ich klasifikácie, existujú rôzne názory. Okrem základného delenia na zločiny proti ľudskosti, genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti mieru, tu niekto- ré zaraďujú aj pirátstvo, otroctvo, mučenie, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a s drogami, a mnohé ďalšie, ktoré si vyžadovali zakotvenie vo vnútroštátnych po- riadkoch. Až do vytvorenia medzinárodných súdov a tribunálov od roku 1990 pojem medzinárodného práva odkazoval na použitie vnútroštátneho, teda domáceho trest- ného práva, kde existujú časti o medzinárodných zločinoch, teda tie, ktoré majú po- tencionálne alebo skutočné cezhraničné účinky. Mali by sme teda rozlišovať medzi medzinárodným trestným právo (trestné zhľadiska medzinárodného práva) a nadnárodným medzinárodným právom (medzinárodnoprávne aspekty v právnych poriadkoch štátov). Nadnárodné trestné právo má pravidlá v akých medziach môže- me daný trestný čin považovať za nadnárodný, pokrývajú aj spôsoby spolupráce medzi štátmi riešiť domáce trestné právo, kde je cudzí prvok, a takisto určiť zmluvy, ktoré priamo zakotvujú medzinárodnoprávnu pomoc medzi štátmi.27 Súdy jednotli- vých krajín dostávajú ťažké úlohy riešiť prípady porušovania medzinárodného prá- va. V krajinách, kde boli tieto ad hoc súdy vytvorené, boli vyvíjané politické tlaky na zmenu právnych predpisov z dôvodu legalizácie týchto súdov, ale aj zefektívnenia ich činnosti, vzhľadom na to, že tieto krajiny svojou úrovňou vyspelosti, nedosahujú takú úroveň, ktorá by bola schopná tieto súdy absorbovať a zabezpečiť adekvátnu odo- zvu, na udalosti, ktoré sa priečia systému ochrany základných ľudských práv a slobôd, či zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov a taktiež boli a sú kla- dené vysoké nároky na záruku bezpečnosti osôb, podozrivých a ostatných, na proce- soch zúčastnených osôb.
Boli tlaky na revíziu stíhania zločincov genocídy a zločinov proti ľudskosti, aby sa prijali zákony o trestnom stíhaní i zákony presadzujúce zvýšenú ochranu práv detí a genderovú rovnosť – teda posilniť postavenie človeka po stránke politickej, eko- nomickej i sociálnej, a hľadieť na každého rovnakým merítkom – ako na muža, tak i na ženu.
V tomto prípade zohrávajú dôležitú úlohu Národné komisie pre ľudské práva, spl- nomocnené mandátom Rozvojových programov Organizácie spojených národov, ktoré neustále monitorujú stav ochrany základných ľudských práv, stav dodržiava- nia zákonov a podávajú pravidelné správy o stave Základných ľudských práv a slobôd. Nezastupiteľné postavenie majú aj iné organizácie ako napríklad Medzia- merická komisia pre ľudské práva, Africká komisia pre ľudské práva a nepochybne najznámejšia mimovládna organizácia na monitorovanie dodržiavania ľudských práv je Amnesty International. Napokon existuje aj mnoho súkromných organizácií, ktoré vznikajú aktivitou občanov, ktorí sa snažia upozorniť na vážne problémy v spoločnosti.
Medzinárodné trestné súdnictvo prinieslo významné definície skutkových podstát trestných činov. Ďalej podporovalo peacebuilding,28 zachovanie tranzitnej spravodli- vosť a reintegráciu ľudí do poškodenej spoločnosti. Medzinárodné súdy predstavujú pre domáce súdy konkurenciu, ale nie je ich cieľom ich zatlačiť, ale zastúpiť stíhanie zločinov proti ľudskosti, genocídy, vojnových zločinov tam, kde túto úlohu, kvôli diskreditácií a nedostatku legitimity nedokázali plniť domáce súdy. Zaoberajú sa zločinmi, ktoré majú medzinárodný význam.29
Ďalším aspektom pri vytváraní kontinuity medzi vnútroštátnym trestným súdnic- tvom a medzinárodným trestným súdnictvom je porovnávacia právna veda – hlavne svojimi metódami sa snaží hľadať podobnosti a rozdiely a je nevyhnutným nástro- jom pri aplikácii medzinárodného trestného práva v praxi medzinárodného trestné- ho súdu.30 Prispieva k harmonizácií , teda ujednocovaniu právnych poriadkov štátov v trestnej oblasti. Snaží sa miešať názory a nástroje viacerých štátov, typov právnych kultúr, aby nedošlo k dominancií jedného, bohužiaľ ale často sa obmedzuje iba na západné právne systémy a ostatné sú ignorované.
Aktivita medzinárodného trestného súdnictva je často orientovaná na prípady zafrického kontinentu, čo je spôsobené odlišným chápaním spravodlivosti a trestania. Preto porovnávacia právna veda tlačí na medzinárodné súdnictvo, aby iniciovalo ujednocovávanie práva trestať, pretože v budúcnosti môže byť toto súd- nictvo paralyzované.
Rozdiel medzi vnútroštátnym a medzinárodným (trestným) súdnictvom, je hlavne v tom, že to vnútroštátne je pevné dane, položené na princípe legality, podporované silnou ohraničenosťou a danosťou trojdelenia štátnej moci (moc súdna, výkonná a zákonodarná), zatiaľ čo medzinárodné súdnictvo je dynamické, prejavuje sa tu väčší vplyv sudcov – majú možnosť definovať a meniť procesné pravidlá. Ich kreačný princíp, môže byť ohraničený časom a priestorom, vplyvom Organizácie spojených národov alebo silný vplyv práva národu, s ktorým paralelizuje toto súdnictvo, a dostáva sa do konfliktu, ktorým právom súdiť – či vnútroštátnym, či medzinárod- ným. Dôležité však je rešpektovať Všeobecnú deklaráciu základných ľudských práv a slobôd prijatú v roku 1848 i deklaráciu, ktorú prijalo UNESCO v roku 2005 o kultúrnej rozmanitosti. Na to, aby sme zistili záujmy celého ľudstva, nie len jedné- ho štátu, alebo skupiny štátov, musíme používať porovnávaciu právnu metódu, ktorú potom štáty prijmú a bude platná na medzinárodnej úrovni, ale tiež musíme určiť isté limity a uznať štátom ich národné rozdiely a nezasahovať do týchto oblastí.31 Medzinárodnými dohodami sa stanovujú pravidlá pre voľby sudcov do týchto me- dzinárodných trestných tribunálov alebo súdov.
Pôsobenie Európskej únie sa prejavuje v myšlienke unifikácie európskeho trestného práva, najmä prostredníctvom rôznych právnych nástrojov, ktoré musia štáty aspoň prejednať, a vydať určité stanovisko, alebo ich záväzne prijať. Vytvárajú sa určité usmernenia,32 dohody,33 na podporu dodržiavania medzinárodného práva. Sú opat- rené aj sankciami, zakotvenými priamo v štatúte Rady Európy.34
4. Záver
Cieľom môjho príspevku bolo poukázať hlavne na vývoj riešenia medzinárodných problémov od staroveku až po súčasný stav. Historický prierez je zameraný na ob- dobie na prelome 19. a 20. storočia, ktoré sú pre dnešné ponímanie medzinárodného trestného súdnictva kľúčové. Predovšetkým ide o dve svetové vojny počas, ktorých sa zaznamenali najväčšie tragédie vľudských dejinách. Versaillská konferencia (1919) bola po prvej svetovej vojne, ako historický prvá konferencia, na ktorej padlo obvinenie na konkrétneho vinníka vojny a tým priniesla nový inštitút do medziná- rodného práva – zodpovednosť jednotlivca. Išlo o obvinenie nemeckého cisára Wil- helma II. Po druhej svetovej vojne začali postupne vznikať prvé tribunály na súdenie vojnových zločincov – Tokijský a Norimberský tribunál. V tom čase vznikla aj Orga- nizácia spojených národov, ktorej pôsobenie najmä v oblasti základných ľudských práv prinieslo pozitívne účinky.
Z pohľadu medzinárodného trestného súdnictva bol rok 1990 asi najkritickejší a to hlavne genocídou v Rwande a vojnou v bývalej Juhoslávií, čoho následkom bol vznik medzinárodných trestných tribunálov jednak pre Rwandu, tak i pre bývalú Juhoslá- viu. Postupne vznikol špeciálny súd pre Sierra Leone, špeciálny súd pre Libanon, Kosovský súd pre vojnové a etnické zločiny a bola zriadená i Dočasná správa organi- zácie spojených národov vo východnom Timore. Netreba zabúdať ani na vytvorenie Medzinárodného trestného súdu.
Medzinárodné právo ako systém je veľmi zvláštne, čo sa odráža aj v jeho vzťahu ku vnútroštátnemu trestnému súdnictvu. Tu môžeme sledovať aké je pôsobenie vnú- torného súdnictva, teda do akej miery to medzinárodné súdnictvo dovolí – interakciu a zásah tých vnútroštátnych súdov. Na jednej strane tu ide o symbiózu (hlavne po tej organizačnej stránke) ale i konkurenciu (rýchlosť a nezávislosť riešenia prípadov). Po odbornej stránke súdnictva ide o problém, ktorý sa snaží medzinárodné spolo- čenstvo riešiť výchovou sudcov, a preto v tejto oblasti dochádza ku značnej spolu- práci s vnútroštátnymi súdmi.
Autor: Katarína Vojčíková