Abstrakt
Príspevok prináša a systematizuje najnovšie poznatky z oblasti porovnávania kúpnych zmlúv v najdôležitejších kódexoch súkromného práva a porovnávania obchodnej kúpnej zmluvy s inými zmluvnými typmi. Osobitne je riešená aj problematika zmluvnej praxe pri vymedzovaní obchodnej kúpnej zmluvy a jej zámeny so zmluvou o dielo.
1 ÚVOD
Kúpna zmluva (emptio venditio) sa považuje za jeden z najstarších zmluvných typov a z historických prameňov môžeme konštatovať, že bola pokračovaním zmluvy zámennej, ako naturálnej výmeny. Kúpna zmluva sa pôvodne považovala za reálny kontrakt, ktorého podstatou bola výmena veci za peniaze. Až v období ius gentium sa kúpa pod vplyvom bona fides aúčasti peregrínov na právnych vzťahoch sRimanmi stala namiesto reálneho kontraktu, konsenzuálnym kontraktom, ktorá sa uzatvárala ako jednoduchá dohoda o veci a o kúpnej cene.2 Dnes patrí kúpna zmluva medzi klasické a najfrekventovanejšie zmluvné typy súkromného záväzkového práva a tento fakt je daný hlavne tým, že nosným predmetom obchodnoprávnych vzťahov je vzájomná výmena tovarov a činností.
Právnu úpravu kúpnej zmluvy nájdeme nie len v Obchodnom, ale aj v Občianskom zákonníku, teda môžeme hovoriť o duálnej úprave tohto súkromnoprávneho inštitútu. Túto situáciu by mohla zmeniť pripravovaná rekodifikácia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na rozsah a zameranie tejto rekodifikácie sa výrazným spôsobom dotkne aj ostatných odvetví súkromného práva v Slovenskej republike. Možno preto hovoriť, že ide o rekodifikáciu celého súkromného práva. Navrhovaná rekodifikácia sa bude zaoberať aj otázkami vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka. Predmetom by malo byť aj vyriešenie otázok ohľadne záväzkového práva a to nie len jeho všeobecnej časti, ale aj osobitnej časti, ktorá sa týka jednotlivých zmluvných typov. Právna prax, ale aj teória pociťujú, že Občiansky zákonník ale aj Obchodný zákonník v podobe, v akej sa nachádzajú už nevyhovujú dnešným požiadavkám. Predovšetkým Občiansky zákonník netvorí všeobecný a vnútorne skĺbený základ súkromnoprávnej úpravy, ktorý by bol kompatibilný s právnou úpravou Európskej únie. Práve od tohto základného súkromnoprávneho predpisu bude do značnej miery závisieť úroveň našej legislatívy v oblasti súkromného práva v budúcnosti. Pri tejto rozsiahlej rekodifikácií je potrebné si ešte ozrejmiť otázku, či sa rekodifikácia bude uberať smerom tzv. komercializácie Občianskeho zákonníka, alebo či sa ponechá úprava záväzkovej časti v oboch zákonníkoch. 3
Nový legislatívny zámer Občianskeho zákonníka navrhuje, aby všeobecná úprava záväzkových vzťahov bola jednotne upravená v Občianskom zákonníku, ktorým by sa sprehľadnila úprava jednotlivých zmluvných typov a ich zabezpečenia. Myslím si, že takýto postup by určite prispel k ich sprehľadneniu ako celku. Pokiaľ ide o problematiku záväzkových vzťahov, navrhujú sa tu dva varianty. Prvý variant hovorí o jednotnej úprave celého záväzkového práva v Občianskom zákonníku a druhý variant sa prikláňa k tomu, že niektoré zmluvné typy ako je napr. zmluva o predaji podniku, zmluva o nájme podniku, ostanú naďalej upravené v Obchodnom zákonníku. Názory na túto právnu úpravu sa rôznia, v tomto prípade sa prikláňam tiež k názoru predstaviteľov vedy obchodného práva, že tzv. typické obchodné zmluvy by mali byť ponechané na úpravu Obchodného zákonníka. Nová rekodifikácia si dala za cieľ aj odstránenie duplicitnej úpravy kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo. Odstránenie tejto duplicity vidí hlavne v nasledujúcich riešeniach. Občiansky zákonník má v súčasnosti všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve (§ 588 až § 600) a následne zakotvuje od § 612 osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode. Ďalšie osobitosti, ktoré súvisia s kúpnou zmluvou by podľa novej rekodifikácie upravoval samostatný oddiel s názvom osobitné ustanovenia obchodnej kúpnej zmluvy. Tu by bolo možné upraviť predovšetkým osobitosti týkajúce sa zodpovednosti za vady a spôsoby jej uplatnenia. Rovnaká právna konštrukcia by bola možná aj v súvislosti s úpravou zmluvy o dielo.
2 OBCHODNÁ KÚPNA ZMLUVA VERZUS OBČIANSKA KÚPNA ZMLUVA
Z právnej úpravy kúpnych zmlúv v oboch zákonníkoch nám vyplýva ich spoločná podstata, ktorá spočíva v povinnosti predávajúceho umožniť kupujúcemu získať vec a previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veci a v povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Napriek tomu, vymedzenie pojmu kúpna zmluva v Občianskom zákonníku má širší záber ako úprava obchodnej kúpnej zmluvy. V oboch zákonníkoch je teda právna úprava tohto inštitútu komplexná a preto pri obchodnej kúpnej zmluve nebude potrebná praktická, ba ani subsidiárna aplikácia osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve, s výnimkou úpravy vedľajších dojednaní, ktoré s ňou súvisia. Osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve sa nevzťahujú ani na zmluvy, ktorých predmetom je predaj podniku alebo jeho časti, na kúpu cenných papierov a na burzové obchody4, ktoré podliehajú aplikácií Obchodného zákonníka.
Obchodnú kúpnu zmluvu zaraďujeme medzi relatívne obchody, čo znamená, že táto úprava platí len pre odplatné dodávky hnuteľných vecí a len pre subjekty a na situácie vymedzené v § 261 až § 262 OBZ. V ostatných prípadoch, ako je napr. pri kúpe, ktorá prebieha medzi podnikateľom a osobou, kde sa kúpa netýka jej podnikateľskej činnosti, alebo napr. pri kúpe medzi dvoma nepodnikateľskými subjektmi, je nutná aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj z tohto ustanovenia existuje výnimka a to v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú na aplikácií režimu Obchodného zákonníka v zmysle § 262 OBZ.5
Základné kritérium a špecifickým rysom pre rozlíšenie medzi obchodnou a neobchodnou kúpnou zmluvou je v jej predmete. Z režimu obchodnej kúpnej zmluvy, ktorá je upravená v § 409 a nasl. ustanovení OBZ sú vylúčené obchody s nehnuteľnosťami, ktoré sa podrobujú režimu všeobecného občianskeho práva, ďalej je vylúčený predaj podniku a odplatné prevody tých hodnôt, ktorým platné právo vlastnosť veci 6nepriznáva. Predmetom obchodnej kúpnej zmluvy môže byť len hnuteľná vec určená jednotlivo alebo čo do množstva a druhu.
To znamená, že ak je predmetom predaja nehnuteľnosť, kúpa sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože ide o absolútne neobchodnú zmluvu a to aj vtedy, ak by ju uzavreli podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Tento záver je historicky daný, už v Uhorskom Obchodnom zákonníku z roku 1875 sa podľa §262 zmluvy, ktorých predmetom boli nehnuteľnosti, nepovažovali za obchodné úkony. 7Predmetom predaja môžu byť aj práva, pokiaľ to ich povaha pripúšťa. Základným predpokladom spôsobilosti práva byť predmetom predaja je to, aby sa s takýmto právom dalo nakladať a aby malo určitú majetkovú hodnotu. S niektorými práva je možné nakladať až po splnení určitých predpokladov, ako je to napr. pri predaji obchodného mena, kde je predaj prípustný len pri predaji podniku alebo jeho časti, pretože v tomto prípade hovoríme o tzv. viazanom prevode obchodného mena. Pri prevode časti podniku je možné previesť aj obchodné meno, ale len vtedy, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou. Najtypickejším príkladom na predaj práva je postúpenie pohľadávky, ktorej predmetom je určité plnenie. Predaj pohľadávky je ale potrebné odlišovať od predaja predmetu tohto plnenia, pretože pri predaji predmetu môžu prechádzať na nadobúdateľa určité riziká spojené s nesplnením kúpenej pohľadávky.8 Na zmluvu o predaji práva sú aplikovateľné ustanovenia Obchodného zákonníka, pokiaľ sú na ich aplikáciu splnené predpoklady podľa § 261 OBZ. Zmluva o predaji práva aj napriek tomu nespadá pod pojem obchodnej kúpnej zmluvy, ale ide o nepomenovanú zmluvu v zmysle § 269 ods. 2 OBZ.9 To znamená, že na zmluvu budeme aplikovať všeobecné ustanovenia tretej časti prvej hlavy Obchodného zákonníka a z ustanovení, ktoré upravujú kúpnu zmluvu per analogiam len tie, ktoré nie sú v rozpore s povahou zmluvy o predaji práva.
Predmetom predaja môže byť aj predaj iných majetkových hodnôt, ako sú hmotné veci alebo právo. Najčastejšie sa jedná o výsledky podnikateľskej činnosti, ktoré sú využiteľné pri podnikaní s inými osobami. Na rozdiel od vecí, nemajú tieto majetkové hodnoty hmotnú podstatu a na rozdiel od práv nie je ich hospodárske využitie možné len oprávnenými osobami, ktoré sú chránené príslušnými právnymi predpismi ako je napr. zákon o patentoch. Majetkové hodnoty sú predmetom predaja, ak sa podľa zmluvy majú stať súčasťou majetku len kupujúceho a predávajúci nie je oprávnený bez jeho súhlasu na ich ďalšie využívanie. Spravidla sa predávajúci zaväzuje tieto znalosti neposkytovať iným osobám ako je kupujúci a to je hlavným rozdielom medzi zmluvami, podľa ktorých je druhá strana oprávnená tieto majetkové hodnoty len dočasne užívať spolu s ich majiteľom a je súčasne zmluvne zaviazaná tieto znalosti tajiť pred tretími osobami. To znamená, že prevod práv a iných majetkových hodnôt možno podľa § 261 OBZ medzi podnikateľmi uskutočniť len na základe nepomenovanej zmluvy.10 Obchodný zákonník upravuje aj také zmluvné typy, ktoré sú subsumovateľné pod režim kúpnopredajných zmlúv a ktorých predmetom môžu byť aj veci nehnuteľné alebo ich časti. Jedná sa o zmluvu o dielo, zmluvu o predaji podniku11 a zmluvu o kúpu prenajatej veci. Ak je predmetom zmluvy o predaji podniku nehnuteľnosť zmluva sa spravuje ustanoveniami OBZ a to aj v prípade, ak je zmluvnou stranou nepodnikateľ.12 Obchodný zákonník sa použije aj na predaj nehnuteľnosti v rámci podniku alebo jeho časti, ku ktorému dochádza na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci.13 14
Ďalší podstatný rozdiel v duálnej úprave tohto súkromnoprávneho inštitútu môžeme vidieť v tom, že predmetom záväzku predávajúceho podľa Obchodného zákonníka je dodanie tovaru, zatiaľ čo Občiansky zákonník ukladá predávajúcemu povinnosť odovzdať vec. Pojem odovzdať vec je potrebné v tejto súvislosti vykladať širšie ako len fyzické odovzdanie veci, vyžaduje sa tu aj určitý právny úkon zo strany kupujúceho, t.j. prevzatia tovaru. Termín dodanie tovaru, ktorý je všeobecne používaný v obchodných vzťahoch zahŕňa plnenie záväzku kupujúcim najrôznejšími spôsobmi, ktoré sú typické pre obchodný styk. K dodaniu môže dôjsť v určitých situáciách aj vtedy, keď si kupujúci tovar ešte neprevzal a zahŕňa aj plnenie pri tzv. dištančných obchodoch, pri ktorých predávajúci zasiela tovar do miesta určenia.
Obchodná kúpna zmluva nemusí obsahovať ustanovenia o určení kúpnej ceny, ak sa strany dohodli na jej uzatvorení bez tohto určenia, toto konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 409 ods. 2OBZ. Zatiaľ čo kúpna zmluva podľa OZ vždy vyžaduje dohodnutie kúpnej ceny.15 To znamená, že ak by kúpna cena nebola vôbec dojednaná, kúpna zmluva by bola absolútne neplatná podľa § 39 OZ a v prípade kúpnej zmluvy neplatia ani ustanovenia § 634 ods. 1 OZ. 16K určeniu kúpnej ceny dochádza najčastejšie stanovením výšky kúpnej ceny určitou sumou. K platnosti zmluvy však postačí aj to, ak zmluva obsahuje údaje alebo postup na určenie kúpnej ceny, podľa ktorých možno jej výšku určiť aj po uzavretí zmluvy. Ak by bola cena predávaného predmetu predmetom cenovej regulácie, v tomto prípade postačí uviesť, že kupujúci zaplatí cenu úradnú. Kúpnu zmluvu je možné platne uzavrieť aj na základe tzv. cenovej arbitráže. 17Obchodná kúpna zmluva sa od neobchodnej kúpnej zmluvy líši aj tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzaviera v súvislosti s podnikaním a kúpená vec slúži podnikateľovi na ďalšie použitie pri jeho podnikateľskej činnosti. Pod pojmom využitie predmetu kúpy v rámci podnikateľskej činnosti rozumieme to, že predmet kúpy sa ďalej predáva v rámci podnikania kupujúceho, alebo, že predmet kúpy slúži na pokrytie potrieb kupujúceho, ktoré súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou, ide napr. o kúpu výrobného zariadenia. Kúpna zmluva nestráca svoj obchodný charakter aj vtedy, ak podnikateľ časť zakúpených vecí použil na svoju osobnú potrebu. V tomto prípade je rozhodujúci účel zmluvy v čase jej … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Darina Ostrožovičová