- kybernetická bezpečnosť
- Zákon – Zákon o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 69/2018 | Paragrafy: § 3
– Súčasná úprava používania internetu sa skladá z vlastných pravidiel neprávnej povahy, ako aj pravidiel vnútroštátneho a medzinárodného práva, pričom právne pravidlá upravujú rôzne účinky používania internetu vo vybraných oblastiach.
– Samotné fungovanie a „management“ internetu sú v rozhodujúcej miere predmetom úpravy pravidiel neprávnej povahy prijímaných samotnými užívateľmi internetu (ich skupinami) alebo špecializovanými organizáciami nevládnej povahy.
– Vnútroštátne a medzinárodné právo sa zaoberá predovšetkým trestnoprávnou úpravou a/alebo kvalifikáciou škodlivých účinkov pôsobenia internetu v oblasti ľudských práv (ochrana detí, zákaz pornografie), ako aj právom na prístup k internetu ako ľudského práva tvoriaceho súčasť práva na informácie. Potenciálnou oblasťou vnútroštátnej úpravy sa stáva aj otázka informačnej (kybernetickej) bezpečnosti štátov.
– Trestnoprávna úprava tzv. počítačovej kriminality zostáva na úrovni vnútroštátneho práva, nakoľko medzinárodné dohovory ukladajú svojim zmluvným stranám určité konania trestnoprávne kvalifikovať v rámci a na úrovni vnútroštátnych právnych poriadkov. Pre trestný postih páchateľov sa uplatňuje pravidlo aut dede- re aut iudicare používané v súčasnom medzinárodnom práve pre postih páchateľov trestnej činnosti s medzinárodným prvkom (napríklad trestné činy ohrozujúce bezpečnosť medzinárodného civilného letectva). Predovšetkým z tohto dôvodu sa návrhy na vznik medzinárodného súdu na postihovanie počítačovej kriminality nejavia veľmi reálne, čo nevylučuje medzinárodnú spoluprácu pri jej potieraní v iných oblastiach a inými spôsobmi (EÚ, Interpol a pod.)
– Používanie internetu v diplomatickom práve neposkytuje (zdá sa) taký stupeň ochrany prenášaných informácií ako tradičné prostriedky používané na prepravu správ (diplomatická pošta, diplomatickí kuriéri) vzhľadom na možnosť napadnutia napr. hackermi.
– Existujú rôzne názory doktríny, či tzv. kyberútoky možno kvalifikovať ako ozbrojený útok podľa čl. 51 Charty OSN, ktorý by zakladal právo na použitie individuálnej alebo kolektívnej sebaobrany takto „napadnutého“ štátu. Budúca prax predovšetkým BR OSN ukáže, či a ak áno, v akom rozsahu je Charta OSN schopná „absorbovať“ aj výklad termínu ozbrojený útok v naznačenom smere.P
Autor
prof. JUDr. Ján Klučka CSc.