Miesto a úloha internetu v informačnej spoločnosti (obsah, špecifiká, elementy)

Úvod

V posledných rokoch nás čoraz viac a intenzívnejšie obklopujú informačné a komunikačné technológie. IT odvetvie a telekomunikačný sektor zaznamenáva neustále silnejúci rozmach, ktorý so sebou prináša zásadné zmeny v našom živote a pohľade na okolitý svet. Nové technológie a digitálna technika umožňujú vznik nových multimediálnych služieb a aplikácii, ktoré sú prostredníctvom telekomunikácie prístupné kdekoľvek na svete. Samozrejmosťou sa pre nás stali platobné karty, telefóny, televízia, počítače, internet a mnohé ďalšie vymoženosti moderného sveta. Prenikanie týchto nových informačno- komunikačných technológií (IKT) do všetkých úrovni ekonomiky a spoločenského života je to, čo našu spoločnosť zásadne mení. Tento jav ktorého sme na začiatku 21. storočia svedkami, sa dá charakterizovať ako prechod od priemyselnej spoločnosti k informačnej spoločnosti.

Charakter spoločnosti sa mení, vznikajú nové možnosti uplatnenia v nových odvetviach hospodárstva. Rozvoj informačnej spoločnosti vytvára nové pracovné príležitosti, odstraňuje menej kvalifikované pracovné miesta a vytvára väčší počet pracovných miest závislých na spracovaní informácií. Nové technológie lákajú aj nové investície. Rozvoj informačnej spoločnosti sa stáva politickým programom pre najvyspelejšie štáty sveta a tiež pre Európsku úniu. Vzhľadom na to, že vývoj v tejto oblasti napreduje veľkou rýchlosťou, prijímajú sa viaceré opatrenia na zabezpečenie prípravy obyvateľov na novú dobu, ako i zachovanie ekonomických a politických štandardov. Technologický vývoj musí byť sprevádzaný aj zmenami v ekonomicko-sociálnej oblasti, aby žiadna časť populácie nebola odstavená od možnosti participácie na týchto zmenách.1

1. Internet

K charakteristike informačnej spoločnosti je nutné vymedziť pojem internet, bez ktorého je dnešná informačná spoločnosť nemysliteľná. Internet ako sieť sietí vznikol pre vojenské účely, neskôr sa začal využívať v akademickej sfére, až pred niekoľkými rokmi komerčný svet objavil potenciál tohto nástroja.

Dnes je z internetu celosvetová informačná sieť, určená pre vzájomnú komunikáciu. Spája milióny počítačov a iných zariadení po celom svete. Aplikácie internetu sú neustále zdokonaľované tak, aby bol umožnený rýchly prenos nielen textov ale hlavne multimediálnych súborov – obrazu, zvuku, videa a podobne. Internet predstavuje nevyčerpateľný zdroj informácií každého druhu a odvetvia. Každý užívateľ si medzi, v súčasnosti najbohatšou všeobecnou databázou dokumentov, nájde tému, ktorá ho zaujíma a obohatí, dokonca môže o nej diskutovať s miliónmi ďalších ľudí, ktorí sú pripojení k internetu.

Táto prevratná technológia vniesla novú dimenziu do komunikácie. Rýchlosť, jednoduchosť, prístupnosť, flexibilita a rýchly rozvoj sú základné charakteristiky tohto média. Úspech človeka v tejto imformačnej spoločnosti do veľkej miery závisí od znalosti práce s informáciami. Schopnosť vylúčiť nepotrebné informácie a vyhľadať tie správne zdroje je základom pre úspech. A práve internet priniesol do práce s informáciami nový pohľad. [1]

Medzi základné služby internetu patrí: Elektronická pošta (e-mail), World Wide Web, Mailing List, Electronic Banking, Telnet, Gopher, Wais (Wide Area Information Servers), Intranet.

1.1. Sloboda prejavu v informačnej spoločnosti

Sloboda prejavu patrí medzi základné ľudské ľudské práva. V medzinárodnom práve slobodu prejavu upravuje aj OSN vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorú ako jeden z najvýznamnejších dokumentov medzinárodného práva akceptuje a zakotvuje do svojich právnych poriadkov väčšina štátov medzinárodného spoločenstva. Sloboda prejavu je zakotvená v článku 19:

„Každý má právo na slobodu názoru a prejavu; toto právo zahŕňa slobodu zastávať názor bez zasahovania a vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky prostredníctvom ľubovoľných médií a bez ohľadu na hranice.“2

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je najdôležitejšou medzinárodnou ľudskoprávnou zmluvou na európskom kontinente, ktorá zabezpečuje dodržiavanie najdôležitejších práv človeka a takisto sa v článku 10 venuje slobode prejavu:

1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Bližšie sa k slobode prejavu v informačnej spoločnosti a o slobode prejavu na internete vyjadruje aj Medzinárodná asociácia vydavateľov a Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií.

2. Spoločné vyhlásenie IFLA/IPA o slobode prejavu na Internete3

Medzinárodná asociácia vydavateľov (International Publishers Association, IPA) a Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií (International Federation of Library Associations and Institutions, IFLA) vyhlasujú, že prejav na internete a prístup k internetu a všetkým jeho zdrojom by mali byť v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv Organizácie spojených národov (Universal Declaration of Human Rights, UDHR), najmä s jej článkom 19.

– Vyhlasujú, že bezbariérový prístup k informáciám je nevyhnutný pre slobodu, rovnosť, globálne porozumenie a mier.

– Potvrdzujú, že základné princípy ochrany autorských práv materiálov v tlačovom prostredí zostávajú rovnaké aj v elektronickom prostredí. [2] [3]

– Presadzujú, že intelektuálna sloboda je právom každého jednotlivca mať a vyjadrovať svoje názory, vyhľadávať a prijímať informácie a je podstatou tak vydavateľských, ako aj knižničných a informačných služieb.

Upozorňujú, že:

– internet sa stal nevyhnutným prostriedkom pre slobodu prejavu a slobodný prístup k informáciám,

– poskytovanie bezbariérového prístupu k informáciám prostredníctvom internetu pomáha komunitám a jednotlivcom dosiahnuť slobodu, prosperitu, kreativitu a rozvoj.

IFLA a IPA zdôrazňujú, že:

– prístup by nemal podliehať žiadnej forme ideologickej, politickej alebo náboženskej cenzúry.

IFLA a IPA nabádajú:

– medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo dostupnosť internetu na celom svete, najmä v rozvojových krajinách, a tým im umožnilo naplno využívať globálne výhody, ktoré poskytuje internet,

– vlády štátov, aby rozvíjali národné informačné infraštruktúry, ktoré zabezpečia prístup k internetu pre celú svoju populáciu;

– všetky vlády, aby podporovali bezbariérový tok informácií dostupných prostredníctvom internetu a odmietali akékoľvek pokusy o cenzúru alebo potláčanie slobody prejavu.

3. Slobodný prístup k informáciám

O slobodnom prístupe k informáciám a vedomostiam sa zmieňuje Svetový summit o informačnej spoločnosti,[4] ktorý sa konal v dvoch fázach. Prvá fáza summitu bola v Ženeve v roku 2003 decembri a druhá fáza sa uskutočnila v Tunise v novembri roku 2005. Tento summit o informačnej spoločnosti sa koná z rozhodnutia Medzinárodnej telekomunikačnej únie a je súčasťou agendy Spojených národov. Stretávajú sa tu hlavy štátov, medzinárodní delegáti, medzivládne a mimovládne organizácie, riaditelia spoločností zo súkromného sektora, občania, médiá, akademici a ďalší podporovatelia myšlienky informačnej spoločnosti.

Výsledkom tohto summitu je vyjadriť spoločnú vôľu zúčastnených subjektov vybudovať informačnú spoločnosť vo svete, ktorá by mala byť orientovaná na ľudí, inkluzívna a rozvojová. Každý človek by mal mať možnosť šíriť, využívať a prijímať informácie a vedomosti. Treba umožniť ľuďom a komunitám využívať potenciál infokomunikačných technológií (IKT) na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, zlepšenia kvality života a ochrany ľudských práv. Deklarácia princípov definuje výzvy, ktoré stoja pred ľudstvom a v článkoch 24 až 28 sa venuje prístupu k informáciám a vedomostiam.[5] Hovorí o tom že každý má právo na prístup k informáciám a vedomostiam a preto sa majú odstrániť všetky prekážky, ktoré tomu odporujú. Informácie vo verejnej sfére by mali byť ľahko prístupné na podporu informačnej spoločnosti a chránené pred zneužitím. Prístup k informáciám a vedomostiam zvyšuje životný štandard miliónov ľudí na svete. Napriek tomu sa neustále zväčšuje priepasť medzi vzdelanými a nevzdelanými, medzi chudobnými a bohatými. Je v záujme celého sveta a medzinárodného rozvoja snažiť sa tieto priepastné rozdiely preklenúť.

Ďalším významnýím dokumentom v medzinárodnom práve týkajúci sa slobodného prístupu k informáciám na internete, internetových knižníc a informačných služieb je Manifest IFLA/UNESCO o internete[6] prijatý správnou radou Medzinárodnej federácie knižničných asociácií a inštitúcií (IFLA) v roku v auguste 2002 v Glasgowe.

4. Manifest IFLA/UNESCO o internete

Neobmedzený prístup k informáciám má zásadný význam pre dosiahnutie slobody, rovnosti, globálneho porozumenia a mieru. Z tohto dôvodu Medzinárodná federácia knižničných asociácií a inštitúcií (IFLA) vyhlasuje:

– Intelektuálna sloboda je právom každého jednotlivca zastávať a vyjadrovať svoje názory a vyhľadávať a získavať informácie; je základom demokracie a je stredobodom knižničných služieb.

– Sloboda prístupu k informáciám, nezávisle od média a hraníc štátov, je základnou zodpovednosťou knihovníckej a informačnej profesie.

– Zabezpečenie neobmedzeného prístupu na internet prostredníctvom knižníc a informačných služieb napomáha dosiahnuť slobodu, prosperitu a rozvoj.

– Prekážky brániace toku informácií by mali byť odstránené, najmä tie, ktoré prehlbujú nerovnosť, chudobu a beznádej.

4.1. Slobodný prístup k informáciám, internet, knižnice a informačné služby

Knižnice a inštitúcie poskytujúce informačné služby sú dynamické inštitúcie, ktoré spájajú ľudí s globálnymi informačnými zdrojmi, myšlienkami a kreatívnymi prácami, ktoré hľadajú. Knižnice a informačné služby sprístupňujú celé bohatstvo ľudského poznania a kultúrnej rozmanitosti prostredníctvom všetkých dostupných médií.

Globálna sieť internetu umožňuje jednotlivcom aj komunitám na celom svete rovnocenný prístup k informáciám v záujme osobného rozvoja, vzdelávania, motivácie, kultúrneho obohacovania, ekonomických aktivít a informovanej účasti na demokracii, bez ohľadu na to, či už sa nachádzajú v najmenších a najvzdialenejších obciach alebo vo veľkomestách. Každý môže prezentovať svoje záujmy, znalosti a kultúru a sprístupniť ich svetu.

Knižnice a informačné služby predstavujú hlavné vstupné brány k internetu. Niekomu poskytujú technické vymoženosti, poradenstvo a pomoc, pre iných sú jedinými dostupnými prístupovými miestami. Knižnice a informačné služby poskytujú mechanizmus na prekonanie prekážok vytvorených rozmanitosťou zdrojov, technológií a nadobudnutých zručností.

5. Princípy slobodného prístupu k informáciám prostredníctvom internetu

Prístup k internetu a všetkým jeho zdrojom by mal byť v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv Organizácie spojených národov, najmä s článkom 19: „Každý má právo na slobodu názoru a prejavu; toto právo zahŕňa slobodu zastávať názor bez zasahovania a vyhľadávať, získavať a šíriť informácie a myšlienky prostredníctvom ľubovoľných médií a nezávisle od hraníc štátov.“

Celosvetová prepojenosť internetu predstavuje médium, prostredníctvom ktorého môžu využívať toto právo všetci. V dôsledku toho by prístup na internet nemal byť predmetom ideologickej, politickej alebo náboženskej cenzúry ani ekonomických bariér. Knižnice a informačné služby majú tiež povinnosť slúžiť všetkým členom ich komunít bez ohľadu na vek, rasu, národnosť, vieru, kultúru, politickú orientáciu, fyzické alebo iné postihnutie, pohlavie, sexuálnu orientáciu alebo akékoľvek iné dôvody.

Knižnice a informačné služby by mali podporovať právo používateľov vyhľadávať informácie podľa ich výberu a mali by rešpektovať súkromie svojich používateľov a rešpektovať, že informácie o vyhľadávaní v informačných zdrojoch, ktoré používatelia používajú, by mali zostať dôverné. Knižnice a informačné služby majú povinnosť umožniť a podporovať verejný prístup ku kvalitným informáciám a komunikačným prostriedkom. Používatelia by mali mať k dispozícii odbornú pomoc a vhodné prostredie, v ktorom môžu vybrané informačné zdroje slobodne a s dôverou využívať.

Okrem množstva hodnotných informačných zdrojov prístupných prostredníctvom internetu, sú niektoré z nich nesprávne, zavádzajúce a môžu byť urážlivé. Knihovníci by mali poskytovať používateľom knižníc také informácie a informačné zdroje, ktoré by ich naučili využívať internet a elektronické informácie účelne a efektívne. Mali by aktívne podporovať a uľahčovať spoľahlivý prístup ku kvalitným sieťovým informáciám všetkým svojim používateľom vrátane detí a mládeže. Rovnako ako ostatné základné služby aj prístup na internet v knižniciach a informačné služby by mali byť bezplatné.

5.1. Uplatnenie Manifestu

IFLA vyzýva medzinárodné spoločenstvo k podpore rozvoja dostupnosti internetu na celom svete, najmä v rozvojových krajinách, aby globálne výhody internetu boli dostupné pre všetkých.

IFLA vyzýva národné vlády k rozvoju národnej informačnej infraštruktúry, ktorá zabezpečí prístup na internet celej populácii štátu. IFLA vyzýva všetky vlády, aby podporovali neobmedzený tok informácií prístupných na internete prostredníctvom knižníc a informačných služieb a aby čelili akýmkoľvek pokusom cenzurovať alebo obmedziť tento prístup. 6

6. Internet a bezpečnosť

Používanie internetu so sebou prináša aj otázku bezpečnosti a ochrany pred rôznymi kybernetickými útokmi v kyberpriestore. Práve bezpečnosťou a ochranou kyberpriestoru sa zaoberá aj Európske spoločenstvo. Európska komisia 7. februára 2013 zverejnila stratégiu pre oblasť kybernetickej (informačnej) bezpečnosti: „otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor“, ktorá má určiť spoločnú politiku členských štátov v tejto oblasti.

Stratégia identifikuje 5 priorít:

1. dosahovanie odolnosti voči kybernetickým útokom,

2. prudké zníženie počítačovej kriminality,

3. rozvíjanie politiky a spôsobilostí kybernetickej obrany, ktoré súvisia so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou,

4. rozvíjanie priemyselných a technologických zdrojov na účely kybernetickej bezpečnosti,

5. vytvorenie politiky súdržného medzinárodného kybernetického priestoru pre Európsku úniu a presadzovanie základných hodnôt EÚ. [1]

Komisia zároveň zverejnila pripravovanú smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v celej Únii,[2] ktorá je hlavným mechanizmom, vyplývajúcim z tejto stratégie. Medzi hlavné opatrenia smernice patria nasledovné:

1. členský štát musí prijať národnú stratégiu bezpečnosti sietí a informácií a určiť vnútroštátny orgán príslušný pre bezpečnosť sietí a informácií, disponujúci dostatočnými finančnými a ľudskými zdrojmi, na účely predchádzania rizikám a incidentom v tejto obalsti, ich riešenia a reagovania na ne,

2. vytvára sa mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou na účely vzájomného včasného varovania o rizikách a incidentoch prostredníctvom chránenej infra- štruktúry, a na účely spolupráce a organizácie pravidelných hodnotení,

3. prevádzkovatelia mimoriadne dôležitých infraštruktúr v niektorých odvetviach (finančné služby, doprava, energetika, zdravotníctvo), aktéri sprístupňovania služieb informačnej spoločnosti (osobitne: platformy elektronického obchodu založené na tzv. app stores, platby cez internet, cloud computing, internetové vyhľadávače, sociálne siete) a orgány verejnej správy musia prijať postupy riadenia rizík a podávať správy o významných bezpečnostných incidentoch na ich hlavných službách.

Okrem počítačovej kriminality sa vyskytli aj iné problémy ktoré musí Európske spoločenstvo riešiť, ako je ochrana bezpečnejšieho používania a ochrana konečného užívateľa pred nevyžiadaným obsahom. Keďže počet internetových pripojení a používanie nových technológií v Spoločenstve stále významne rastie, naďalej existuje nebezpečenstvo, najmä pre deti, a zneužívanie uvedených technológií a objavujú sa nové nebezpečenstvá a zneužitia. S cieľom podporiť využívanie príležitostí, ktoré ponúka internet a nové online technológie, sú potrebné aj opatrenia na podporu ich bezpečnejšieho používania a ochranu konečného užívateľa pred nevyžiadaným obsahom.

Preto bol vytvorený akčný plán eEurope 2005,[3] ktorý rozvíja lisabonskú stratégiu, má za cieľ stimulovať bezpečné služby, aplikácie a obsah, založené na široko dostupnej širokopásmovej infraštruktúre. K jeho ďalším cieľom patrí bezpečná informačná infraštruktúra, vývoj, analýza a rozširovanie najlepších postupov, referenčného porovnávania a mechanizmus koordinácie elektronických politík.

Legislatívny rámec vytvorený na úrovni Spoločenstva na riešenie problémov týkajúcich sa digitálneho obsahu v informačnej spoločnosti teraz zahŕňa pravidlá týkajúce sa online služieb, najmä nevyžiadaných reklamných e-mailov v smernici o súkromí a elektronických komunikáciách, dôležitých aspektov zodpovednosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb v smernici o elektronickom obchode, odporúčania pre členské štáty, hospodárske odvetvie a dotknuté strany a Komisiu, spolu s indikatívnymi usmerneniami o ochrane neplnoletých osôb v odporúčaní 98/560/ES.

Jednostaj bude existovať potreba konať v oblasti obsahu s možným škodlivým účinkom na deti alebo obsahu nevyžiadaného konečným užívateľom a v oblasti nezákonného obsahu, najmä detskej pornografie a rasistického materiálu.

Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. septembra 2011 o uplatňovaní odporúčania Rady z 24. septembra 1998 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb s názvom Ochrana detí v digitálnom svete.[4] Táto správa predstavuje opatrenia prijaté v členských štátoch na ochranu detí pri činnostiach na internete. Nadväzuje na odporúčanie z roku 2006 o ochrane neplnoletých v audiovizuálnych a informačných službách a na odporúčanie z roku 1998 o ochrane neplnoletých a ľudskej dôstojnosti. Správa poskytuje prehľad iniciatív v členských štátoch, ktoré sú zamerané na boj proti diskriminujúcemu, nezákonnému alebo škodlivému obsahu na internete. Ide predovšetkým o záväzky či kódexy správania. Umožňujú napríklad na webových lokalitách zobrazovať označenie o ich dodržiavaní.

Úrovne ochrany zabezpečené v rámci takýchto iniciatív sa však v rôznych členských štátoch líšia. Jestvujúce opatrenia by sa mali neprestajne monitorovať, aby sa zabezpečila ich účinnosť. Nezákonný alebo škodlivý obsah pochádza vo všeobecnosti z iných členských štátov EÚ alebo z krajín mimo nej. Koordinovaným prístupom na celoeurópskej úrovni a neskôr aj na medzinárodnej úrovni by sa umožnila harmonizácia ochrany voči tomuto typu obsahu.

Poskytovatelia internetových služieb (PIS) by sa mali čoraz aktívnejšie podieľať na ochrane neplnoletých. Uplatňovanie kódexov správania by malo byť rozšírenejšie a lepšie vymedzené. Združeniam PIS sa adresuje výzva, aby zahŕňali ochranu neplnoletých do svojich činností a svojim členom tak ukladali povinnosti zodpovedajúce tejto ochrane. Väčšie zapojenie spotrebiteľov a orgánov do zostavovania kódexov správania by pomohlo zabezpečiť, aby samoregulácia skutočne reagovala na rýchlo sa rozvíjajúci digitálny svet. Komisia podnecuje PIS, aby rozširovali uplatňovanie kódexov správania a zahŕňali ochranu neplnoletých do svojich mandátov. Sociálne siete od základu zmenili správanie neplnoletých, pokiaľ ide o spôsob, ako na seba navzájom pôsobia a komunikujú. Tieto siete prinášajú mnohé riziká, ako napríklad nezákonný obsah, obsah nevhodný pre neplnoletých, nevhodné kontakty a nevhodné správanie. Jedným z možných spôsobov riešenia týchto rizík zmienených v správe je vytvorenie usmernení o správaní, ktoré by boli určené poskytovateľom sociálnych sietí. Komisia podporuje znásobovanie miest na nahlasovanie problémov a zavedenie dobre fungujúcich administratívnych štruktúr, ktoré sa využijú na sociálnych sieťach.

7. Elektronický obchod

Elektronický obchod je prenos a spracovanie dát v elektronickom prostredí, ktoré zahŕňa takmer všetky činnosti a operácie elektronického obchodovania, finančných transakcií a elektronickej komerčnej komunikácie. Predstavuje rýchly, efektívny, pohodlný a relatívne bezpečný spôsob obchodovania. Jednotlivé služby elektronického obchodovania by sme podľa Central European Initiative, fóra, ktoré presadzuje regionálnu spoluprácu medzi stredoeurópskymi a východoeurópskymi štátmi, mohli rozdeliť do dvoch základných kategórií,11 a to:

1. priamy e-obchod – elektronické objednávanie nehmotných tovarov a služieb, ich elektronické doručenie a zaplatenie;

2. nepriamy e-obchod – je elektronickým objednávaním hmotných tovarov. Ich dodanie je uskutočnené fyzicky, pričom takáto operácia je ovplyvnená vonkajšími faktormi, ako sú napríklad dopravný a poštový systém.

7.1. Elektronický obchod a informačná spoločnosť

Služby e-obchodu, nazývané aj služby informačnej spoločnosti, sú realizované najmä prostredníctvom nasledujúcich operácií:

– elektronické obchodovanie s tovarmi a službami,

– elektronické prevody finančných prostriedkov,

– online doručovanie digitálneho obsahu,

– online sprístupňovanie informácií,

– elektronické obchodovanie s akciami,

– verejné obstarávanie,

– elektronická komerčná komunikácia (prostredníctvom e-mailov),

– elektronické platenie daní,

– elektronické poisťovníctvo,

– elektronické účtovníctvo,

– elektronické uzatváranie zmlúv.

Poskytovanie služieb elektronického obchodovania vyplýva aj zo základných predpokladov existencie a rozvoja informačnej spoločnosti, pretože ponúka značné príležitosti na zamestnanie, stimuluje hospodársky rast a investície európskych spoločností do inovácií a zlepšuje konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.[5] [6]

Európska únia sa snaží vytvoriť ešte užšie väzby medzi štátmi a ľuďmi Európy, aby zabezpečila hospodársky a spoločenský pokrok. Vnútorný trh predstavuje priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, služieb a sloboda podnikania. Rozvoj služieb informačnej spoločnosti v oblasti bez vnútorných hraníc je veľmi dôležitý pre odstránenie bariér, ktoré rozdeľujú európske národy.

Služby informačnej spoločnosti zahŕňajú celú škálu ekonomických činností, ku ktorým dochádza on-line; tieto služby môžu pozostávať najmä z predaja tovaru on-line; nepatria sem činnosti ako je dodávka tovaru alebo poskytovanie služieb off-line; služby informačnej spoločnosti nie sú výlučne obmedzené na služby, ktoré vedú k vzniku zmluvného vzťahu on-line, ale sa rozširujú aj na služby, ktoré nie sú platené ich príjemcami, pokiaľ p redstavu- jú ekonomickú činnosť, ako sú napríklad služby poskytujúce on-line informácie alebo komerčnú komunikáciu alebo tie, ktoré poskytujú nástroje umožňujúce vyhľadávanie, prístup a získavanie údajov; služby informačnej spoločnosti taktiež zahŕňajú služby pozostávajúce z prenosu informácií prostredníctvom komunikačnej siete, v poskytovaní prístupu do komunikačnej siete alebo v ukladaní informácií poskytnutých príjemcom služby na hosťovskom počítači; televízne vysielanie v zmysle smernice EHS/89/552 a rozhlasové vysielanie nie sú službami informačnej spoločnosti, pretože nie sú poskytované na žiadosť jednotlivca; naproti tomu služby, ktoré sú prenášané z bodu do bodu, ako napríklad video na požiadanie alebo poskytovanie komerčnej komunikácie prostredníctvom elektronickej pošty sú službami informačnej spoločnosti; použitie elektronickej pošty alebo rovnocennej individuálnej komunikácie, napríklad fyzickými osobami, ktoré konajú mimo svojho obchodu, podnikania alebo povolania, vrátane ich využitia na uzatváranie zmlúv medzi takýmito osobami, nie je službou informačnej spoločnosti; zmluvný vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom nie je službou informačnej spoločnosti; činnosti, ktoré kvôli svojej povahe nemôžu byť vykonávané na diaľku a elektronicky, ako napríklad zákonný audit účtov spoločnosti alebo lekárske poradenstvo, ktoré si vyžaduje fyzické vyšetrenie pacienta, nie sú službami informačnej spoločnosti.

Napriek globálnej povahe elektronickej komunikácie je nevyhnutná koordinácia vnútroštátnych regulačných opatrení na úrovni Európskej únie, s cieľom vyvarovať sa rozdeleniu vnútorného trhu a ustanovenia vhodného európskeho regulačného rámca; takáto koordinácia by mala taktiež prispieť k vytvoreniu spoločnej a silnejšej rokovacej pozícii na medzinárodných fórach. S cieľom umožniť ničím nerušený rozvoj elektronického obchodu, musí byť právny rámec jasný a jednoduchý, predvídateľný a v súlade s pravidlami uplatni- teľnými na medzinárodnej úrovni, aby nemal nepriaznivý vplyv na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, alebo aby nebránil inovácii v tomto sektore. Ak má trh skutočne fungovať elektronickým spôsobom v kontexte globalizácie, musia sa Európska únia a hlavné neeurópske oblasti navzájom poradiť, aby ich zákony a postupy boli navzájom zosúladené. V oblasti elektronického obchodu by sa mala posilniť spolupráca s tretími krajinami, najmä so žiadateľskými krajinami o vstup do EÚ, rozvojovými krajinami a ostatnými obchodnými partnermi Európskej únie.

Záver

Úloha internetu v informačnej spoločnosti je nepochybne veľmi významná, nielen preto že internet sa stal globálnym zdrojom informácii, komunikácie a zábavy, ale aj zdrojom príjmu pre určitú skupinu ľudí. A aj to je jeden z dôvodov prečo vyvstala potreba regulovať používanie internetu aj na medzinárodnej úrovni, osobitne upravovať ochranu základných ľudských práv a slobôd v spojitosti s internetom.P

Autor
Peter Kaňuch

Zdroj
https://www.upjs.sk/public/media/1084/Zbornik_35.pdf