Abstrakt
Verejné obstarávania sa mnohokrát spájajú s pojmom subdodávateľ. Ide o fenomén, ktorý sa v podnikateľskom prostredí rozširuje veľmi rýchlo. Právna úprava subdodávateľských vzťahov prešla mnohými zmenami, avšak konkrétna úprava týkajúca sa zodpovednosti subdodávateľa za vady plnenia absentuje. Prvá časť príspevku sa venuje definovaniu a kategorizácii vád. Hlavnú časť práce tvorí zhodnotenie súčasného právneho stavu danej problematiky a zároveň porovnanie s českou právnou úpravou.
Úvod
Verejné obstarávania sa mnohokrát spájajú s pojmom subdodávateľ. Ide o fenomén, ktorý sa v podnikateľskom prostredí rozširuje veľmi rýchlo. Právna úprava subdodávateľských vzťahov prešla mnohými zmenami, avšak konkrétna úprava týkajúca sa zodpovednosti subdodávateľa za vady plnenia absentuje. Prvá časť príspevku sa venuje definovaniu a kategorizácii vád. Hlavnú časť práce tvorí zhodnotenie súčasného právneho stavu danej problematiky a zároveň porovnanie s českou právnou úpravou.
1. Vady tovaru a diela
Zodpovednosť za vady dodaného tovaru alebo zhotoveného diela vzniká vadným plnením dodávateľa, resp. zhotoviteľa. Primárny záväzok medzi objednávateľom a dodávateľom sa v dôsledku vadného plnenia transformuje na záväzok, ktorý zanikne až uspokojením nárokov z uplatneného práva na riadne plnenie. Deje sa tak, ak objednávateľ neodstúpil od zmluvy, nechcel toto právo využiť alebo ho dokonca ani nemal. Oporou týchto tvrdení je ustanovenie § 324 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník„) ak dlžník poskytne vadné plnenie a veriteľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením. Transformácia takéhoto záväzku sa deje ex lege, nakoľko podľa ustanovenia § 263 Obchodného zákonníka patrí § 324 ods. 3 medzi kogentné ustanovenia. Teória práva rozoznáva faktické a právne vady. „Faktickými vadami sú vady
• kvantitatívne (vady množstva) a kvalitatívne,
• odstrániteľné a neodstrániteľné,
• skryté a zjavné,
• podstatné a nepodstatné,
• záručné a mimozáručné.“[1]
Kvantitatívne vady spočívajú v dodaní takého množstva tovaru, ktoré nebolo zmluvne dohodnuté ak povaha tovaru dovoľuje presne určiť množstvo tovaru. Tovar však niekedy nie je možné určiť presne, pokiaľ ide o jeho množstvo. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že množstvo predmetu dodávky určia iba približne, a ak skutočne dodaný tovar bude v takom množstve, že neprekročí zákonom stanovenú 5 % – tnú toleranciu, nepôjde o vady tovaru. Množstvo tovaru nemusí byť v zmluve uvedené vôbec. Je na kupujúcom, aby dodatočne určil množstvo, ak túto „úlohu“ zmluva nepriznáva predávajúcemu. Je sporné, do akého momentu je kupujúci povinný oznámiť množstvo tovaru. Môže to byť dátum určený v zmluve alebo do doby určenej na plnenie. Ak túto možnosť nevyužije, môžeme na takýto prípad primerane použiť ustanovenie § 327 ods. 1 Obchodného zákonníka a množstvo tovaru určí predávajúci.
Kvalitatívne vady spočívajú v odchýlení od zmluvne dohodnutej akosti a konkrétnom vyhotovení tovaru. Ak akosť tovaru a vyhotovenie nie je upravené v zmluve, predávajúci je povinný dodať tovar v takej kvalite, v akej sa hodí na účel stanovený v zmluve alebo na aký sa tovar spravidla používa. Vlastnosti tovaru môžu byť však určené aj vzorkou alebo predlohou. „Vzorkou sa rozumie ukážka tovaru,, ktorý má byť predmetom dodania a predlohou sa rozumie akýkoľvek prostriedok (pomôcka) na určenie vlastnosti tovaru (nákresy, katalóg, a pod.).“[2] V prípade, že sú zmluvnými stranami osoby so sídlom alebo miestom podnikania, alebo bydliskom na území Slovenskej republiky, alebo ktoré majú na tomto území podnik alebo jeho organizačnú zložku, akosť tovaru musí byť v súlade s ustanoveniami právnych predpisov[3]. Osobitné ustanovenia nemusí aplikovať ak je zo zmluvy, alebo vyhlásenia strany alebo z predmetu jej podnikania zrejmé, že tovar sa má vyviezť.
Za odstrániteľné vady považujeme tie vady, odstránením ktorých neutrpí kvalita a úžitkové vlastnosti tovaru. Ide teda o nedostatok, ktorý je možné odstrániť.
Neodstrániteľné vady sú vady, ktoré nie je možné odstrániť, a ktoré bránia tomu, aby tovar mohol riadne užívať ako vec bez vady. Pri tomto druhu vád predávajúci spravidla poskytne zľavu z kúpnej ceny. Skúma sa však charakter vady, stupeň a spôsob opotrebenia tovaru, dĺžku užívania tovaru a možnosti jeho ďalšieho využitia.
Skryté vady nie sú viditeľné voľným okom. Vyjdú najavo až používaním veci.
Zjavné vady alebo vady, ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností môžeme zaradiť do jednej kategórie. Ak predávajúci výslovne ubezpečí kupujúceho, že vec je bez akýchkoľvek vád, jedine vtedy možno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady.
Podstatnou vadou môžeme napríklad označiť omeškanie dlžníka podľa § 365 Obchodného zákonníka alebo veriteľa podľa § 370 Obchodného zákonníka a následne neplnenie ani v dodatočnej primeranej lehote, čo má za následok oprávnenie odstúpiť od zmluvy.
Nepodstatná vada nezakladá právo odstúpiť od zmluvy. Umožňuje však kupujúcemu žiadať dodatočné odstránenie vady, prípadne primeranú zľavu.
„Právnymi vadami sú vady, pri ktorých predmet plnenia (napr. tovar) je zaťažený právom tretej osoby (napr. z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva).“[4]
2. Zmluvná možnosť získania nároku z vád objednávateľa voči subdodávateľovi
V súčasnosti podnikateľské prostredie dovoľuje, aby podnikateľ nedisponoval vlastnými výrobnými kapacitami, resp. kvalifikovanými pracovníkmi na zhotovenie diela, ale je postačujúce byť prostredníkom medzi skutočným zhotoviteľom a objednávateľom. V takomto prípade sa stretávame s nasledovnými zmluvnými vzťahmi:
1. Objednávateľ „A“ si objedná tovar alebo zhotovenie diela u dodávateľa „B“, uzatvoria kúpnu zmluvu, alebo zmluvu o dielo.
2. Dodávateľ „B“ dielo nezhotoví sám, ale zmluvne sa dohodne na zhotovení diela so subdodávateľom „C“. Obdobne je to pri kúpe tovaru. Dodávateľ „B“ pred objednávkou objednávateľa „A“ nemusí disponovať objednaným tovarom, alebo požadovaným množstvom, a preto dodávateľ „B“ predmetný tovar objedná u subdodávateľa „C“.
Mám za to, že aj keď sa uvedené vzťahy medzi osobami A – B a B – C vzťahujú na ten istý predmet zmlúv ide o dva samostatné vzťahy vymedzené zmluvnou úpravou každého z nich.
Na základe toho, že ide o dva samostatné zmluvné vzťahy, práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z predmetných zmlúv platia inter partes, teda výlučne medzi zmluvnými stranami, nakoľko ide o dvojstranný právny úkon.
Ak sa teda stane, že dôjde k vadnému plneniu dodávateľa „B“, či už pôjde o omeškanie plnenia dodávateľom „B“, alebo nebudú dodržané zmluvné podmienky vzťahujúce sa na akosť, vlastnosti, množstvo, obal, či kvalitu plnenia, zakladá takéto porušenie zodpovednosť dodávateľa „B“ za vady voči objednávateľovi „A“. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ „A“ povinný svoje právo uplatniť u dodávateľa „B“ zaslaním oznámenia o vadách plnenia. Ako som už vyššie uviedol, v súčasnosti sa stáva bežným využívanie subdodávky tovaru či služieb, a tak v tomto konkrétnom prípade ide o dodaný tovar alebo zhotovenie diela, ktorý bol dodaný prv subdodávateľom „C“ dodávateľovi „B“ a následne ho dodávateľ „B“ dodal objednávateľovi „A“.
Na základe vyššie uvedeného tvrdenia, že zmluva platí výlučne pre zmluvné strany vyplýva, že nie je možné zmluvne založiť zodpovednosť subdodávateľa „C“ voči objednávateľovi „A“. Súčasný právny stav nedovoľuje uzatvoriť zmluvu medzi dvoma stranami (v tomto prípade medzi A – B) a zároveň zaviazať tretiu osobu (zmluvne zaviazať C) bez jej súhlasu.
Objednávateľovi „A“ ostáva možnosť uplatnenia si práva u dodávateľa „B“, ktorý je povinný vady svojho plnenia odstrániť a prípadne svoje právo uplatniť voči subdodávateľovi „C“.
Možnosť ako založiť zmluvnú zodpovednosť za vady medzi objednávateľom „A“ a subdodávateľom „C“ nachádzam v uzatvorení trojstrannej dohody, ktorá priamo upraví vzťah objednávateľa „A“ a subdodávateľa „C“.
Okrem riešenia tejto situácie trojstrannou dohodou sa nám ponúka iná, častejšie využívaná možnosť a to postúpenie budúcej pohľadávky. Objednávateľ si objedná u dodávateľa plnenie a dodávateľ si následne objedná to isté plnenie u subdodávateľa. Vyššie som už uviedol, že ak sa v plnení vyskytne vada, tak je zodpovedný subdodávateľ dodávateľovi, a rovnako dodávateľ objednávateľovi. Avšak v prípade, že dodávateľ medzičasom zanikne, objednávateľ už nemá možnosť si uplatniť právo zo zodpovednosti za vady.
V takomto prípade je dôležité zmluvne medzi objednávateľom a dodávateľom upraviť budúce pohľadávky. Ide o pohľadávky, ktoré v dôsledku vady vzniknú rovnako aj dodávateľovi voči subdodávateľovi. Zmluvne teda objednávateľ postúpi všetky pohľadávky, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť voči subdodávateľovi, čo znamená, že si môže objednávateľ uplatniť právo zo zodpovednosti za vady priamo voči subdodávateľovi.
Takéto postúpenie môže byť súčasťou primárnej zmluvy medzi objednávateľom a subdodávateľom.
3. Spoločná zodpovednosť dodávateľa, subdodávateľa a ďalších subjektov za vady stavby podľa českej právnej úpravy
Ako som už uviedol, slovenská právna úprava nepočíta so vznikom zodpovednosti za vady subdodávateľa a tak vzniku priameho nároku objednávateľa voči subdodávateľovi. Inšpiráciou pre nás môže byť česká právna úprava v zákone č. 89/2012 Sb. Ob- čanský zákoník. Kde i keď veľmi stroho, nachádzame ustanovenie, ktoré upravuje vzťah objednávateľa „A“ a subdodávateľa „C“.
„Bylo-li plneno vadne, je vzhledem k tomu, co sám dodal, zavázán se zhotovitelem spo- lečne a nerozdílne
a) poddodavatel zhotovitele, ledaže prokáže, že vadu zpusobilo jen rozhodnutí zhotovitele nebo toho, kdo nad stavbou vykonával dozor,
b) kdo dodal stavební dokumentaci, ledaže prokáže, že vadu nezpusobila chyba ve stavební dokumentaci, a
c) kdo provádel dozor nad stavbou, ledaže prokáže, že vadu stavby nezpusobilo selhání dozoru.“5
Uvedené ustanovenie môžeme aplikovať na prípade zhotovenia diela, konkrétne stavby. Vďaka tejto právnej úprave je predpoklad, že dôjde k posilneniu postavenia objednávateľa, ako aj dodávateľa, a vznik práva objednávateľa uplatniť si svoje nároky u viacerých subjektov, podľa svojho uváženia.
Na to, aby vznikla povinnosť na strane subdodávateľa, technického dozoru alebo autora dokumentácie je potrebné, aby existovala vada, ktorá zakladá zodpovednosť dodávateľa za vady diela. To znamená, že bez zodpovednosti dodávateľa nemôže vzniknúť zodpovednosť subdodávateľa, poprípade iných osôb.
V tomto prípade zodpovednosť subdodávateľa nevzniká na základe uzatvorenej zmluvy, ale priamo zo zákona. Tento fakt je veľmi dôležitý, nakoľko ani zmluvnou úpravou nie je možné vylúčiť spomenuté tretie osoby zo záväzku medzi objednávateľom a dodávateľom. Ak by sa v zmluve nachádzalo ustanovenie, ktoré by vylučovalo zodpovednosť týchto osôb, bolo by neplatné, keďže by odporovalo zákonnému ustanoveniu.
Posilnenie postavenia objednávateľa spočíva hlavne v tom, že zaviazané subjekty sú povinné plniť spoločne a nerozdielne.
Problémové môžu byť osobitné zmluvné ustanovenia, v ktorých sa objednávateľ a dodávateľ dohodli napríklad na limitácii výšky zľavy z ceny diela, ktorú poskytne dodávateľ v prípade vadného plnenia. Takéto ustanovenie by podľa môjho názoru nezaväzovalo subdodávateľa a iné osoby už iba z toho dôvodu, že tieto subjekty nepoznajú text zmluvy a ich zodpovednosť sa nezakladá zo zmluvy, ale zo zákona.
Podobne by svoje nároky uplatňoval objednávateľ u dodávateľa, ak by išlo o dohodnutú zmluvnú pokutu, ktoré sa spájajú s existenciou vád.
Rozšírenie možných práv objednávateľa z vád, ktoré by spočívalo v práve svojpomocného odstránenia vád objednávateľom a následnom požiadaní o úhradu nákladov je aplikačne možné podľa výroku Najvyššieho súdu ČR: „Dohoda, že objednatel sám pro- vede opravu díla (vadne) zhotoveného na základe smlouvy o dílo uzavrenépodle obchod- ního zákonníku a zhotovitel mu uhradí vynaložené náklady, je v rovine právní plne možná.“6 avšak rovnako tretie osoby nebudú na takéto plnenie zaviazané.
Komplikácie môžu nastať v súvislosti s povinnosťou dodávateľa upozorniť na nevhodnú povahu príkazov a vecí, ktoré mu dal objednávateľ na zhotovenie diela. Nesplnenie tejto povinnosti nie je v zákone spojené so žiadnou sankciou. Môže teda dôjsť k tomu, že dodávateľ nesplní svoj záväzok skontrolovať veci, ktoré boli určené na zhotovenie diela, ale za samotné vady diela ani nebude zodpovedný, nakoľko celú zodpovednosť bude niesť autor dokumentácie. Potvrdzuje to ustanovenie § 2630 ods. 2, ktoré uvádza, že „zhotovitel se zprostí povinnosti z vady stavby, prokáže-li, že vadu [5] zpúsobila jen chyba ve stavební dokumentaci dodané osobou, kterou si objednatel zvolil,…“[6] [7]
Nová právna úprava by mala priniesť pre objednávateľa možnosť uplatnenia si práva z vadného plnenia nielen u dodávateľa, ale aj u ďalších osobách a to by malo zaručiť lepšiu vymáhateľnosť týchto práv, resp. rýchlejšie odstraňovanie vád.
Dodávatelia sa vďaka tejto úprave majú možnosť znížiť mieru svojej zodpovednosti za vady, ak je predpoklad, že nemajú výlučnú zodpovednosť. V niektorých prípadoch sa dokonca môže dodávateľ zodpovednosti za vady úplne zbaviť.
4. Návrh úpravy zodpovednosti subdodávateľa za vady plnenia
Aj keď je česká právna úprava zodpovednosti subdodávateľa a iných osôb za vady nová, hodnotím ju ako nedostatočnú. Rozsah úpravy pokrýva iba vzťahy v rámci zmluvy o dielo – zhotovení stavby a aj to veľmi stručne. Ostatné zmluvné vzťahy ostávajú nepokryté.
Navrhujem vytvoriť priamy nárok objednávateľa voči subdodávateľovi ako pri zmluve o dielo, tak aj kúpnej zmluve. Subdodávateľ by mal z vady zodpovedať s dodávateľom spoločne a nerozdielne a objednávateľ by mal právo poznať subdodávateľa. Práve táto informácia môže celý proces nápravy urýchliť, ak dodávateľ nekomunikuje. Návrh nového občianskeho zákonníka v § 235 prichádza so zaujímavou úpravou: „Ak má stavba vady a objednávateľ sa nemôže domôcť uspokojenia svojich práv z nesplnenia najmä preto, lebo na majetok zhotoviteľa bol vyhlásený konkurz, alebo zanikol, môže objednávateľ vo vlastnom mene uplatniť prostriedky nápravy voči poddodávateľovi, ktoré by inak mohol uplatniťzhotoviteľ. Poddodávateľ má voči objednávateľovi všetky námietky, ktoré by mal voči zhotoviteľovi. Tejto zodpovednosti sa poddodávateľ nemôže dohodou so zhotoviteľom zbaviť ani ju obmedziť.“8 Je zaujímavou z toho dôvodu, že už nie je dôžité, či bola zmluvne vyriešená zodpovednosť subdodávateľa, ale priamo zaväzuje subdodávateľa byť zodpovedný za vady v prípade, že dodávateľ zanikne, alebo bol na jeho majetok vyhlásený konkurz.
V súčasnosti v zmluvách o dielo nachádzame opakujúce sa ustanovenie: „Zhotoviteľ zodpovedá za plnenie zmluvy o subdodávke subdodávateľom tak, ako keby plnenie realizované na základe tejto zmluvy realizoval sám.“ Dodávateľ diela v takomto prípade nemá možnosť zbaviť sa zodpovednosti, aj keby bolo zjavné, že subdodávateľ plnil vadne. Nová právna úprava by mala teda aj ochrániť dodávateľa pred nárokmi objednávateľa, ktoré majú opodstatnenie smerovať na subdodávateľa.
Záver
Právna úprava zodpovednosti subdodávateľa za vady plnenia zatiaľ absentuje v slovenskom právnom poriadku. Mojím cieľom bolo poukázať na nedostatky v právnej úprave a zdôrazniť o aký dôležitý inštitút ide, skúmať novú právnu úpravu Českej republiky v rovnakej problematike a po inšpirovaní sa novým českým Občanským záko- níkom odporučiť zadefinovať inštitút zodpovednosti subdodávateľa za vady do pripravovaného Občianského zákonníka. Bude však zaujímavé sledovať ako sa česká právna úprava bude uplatňovať v aplikačnej praxi súdov, a ako zatiaľ ťažko definovateľné spojenia (napr. „co sám dodal…“9) súdy vyložia. Aj vďaka stručnosti českej úpravy však táto téma nie je jednoznačná a ostáva v nej priestor na ďalšiu diskusiu.
Autor
Róbert Marcinčo