Abstrakt
V máji 2018 rozhodla Európska komisia o tom, že podá proti Slovensku žalobu pre porušenie záväzku zabezpečiť možnosti súdnej ochrany v prípade odvolania sa príslušníka tretej krajiny proti rozhodnutiu štátneho orgánu o zamietnutí, zrušení alebo odvolaní víza ako povolenia na pobyt na území členského štátu. Príspevok sa zaoberá aplikovateľnou právnou úpravou Slovenskej republiky v tejto oblasti. Pri porovnaní s poľskou a českou právnou úpravou, voči ktorej má Komisia rovnaké výhrady, je možné konštatovať, že záväzky vyplývajúce týmto štátom ako členským štátom EÚ nie sú dostatočne splnené a výhrady Komisie sú oprávnené.
Dňa 28. septembra 2018 podala Európska komisia žalobu o nesplnenie povinnosti voči Slovenskej republike, ktorá je vedená v registri Súdneho dvora Európskej únie pod číslom C-614/18 (Komisia/Slovensko). Ako z textu nižšie vyplýva, Slovenská republika si nesplnila povinnosť zabezpečiť právo na účinný opravný prostriedok pred súdom, ktoré garantuje Charta základných práv Európskej únie v prípade, že orgány členského štátu aplikujú právo únie (v tomto prípade Vízový kódex upravujúci konanie o zamietnutí, zrušení alebo odvolaní víz), a to tým, že nezabezpečila možnosť súdneho preskúmania rozhodnutia o zamietnutí, zrušení alebo odvolaní víza. Z prípadu analyzovaného nižšie je možné predpokladať, že Súdny dvor žalobe vyhovie. Ak Slovenská republika nedá do súladu vnútroštátny poriadok s právom únie, hrozí jej peňažná pokuta a/alebo peňažné penále za nesplnenie rozhodnutia súdu. Rozhodnutie Súdneho dvora o nesplnení povinnosti bude predstavovať výborný argument pre vnútroštátne subjekty pri využití možnosti podať ústavnú sťažnosť pre porušenie práv im vyplývajúcich z medzinárodného (únijného) práva.
1.
Právna úprava prostriedkov nápravy v prípade zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víz
v podmienkach Európskej únie
Základom právnej úpravy Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v oblasti víz sú zakladajúce zmluvy EÚ, tzv. Vízový kódex Európskej únie[1] a v neposlednom rade i Charta základných práv EÚ. Zmluva o Európskej únii stanovuje vo svojom čl. 19 pre členské štáty povinnosť ustanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany. Vízový kódex vo svojom čl. 32 pojednávajúcom o zamietnutí udele- nia víza vo svojom ods. 3 uvádza, že žiadatelia, ktorým bolo udelenie víza zamietnuté, majú právo na odvolanie, ktoré sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal konečné rozhodnutie o žiadosti. Podobne čl. 34 pojednávajúci o zrušení a odvolaní víza vo svojom ods. 7 uvádza, že držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť.
Vízový kódex je potrebné aplikovať aj v nadväznosti na jeho úvodné odôvodnenia, ako je odôvodnenie č. 29, ktoré stanovuje, že v danom nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady zakotvené konkrétne v Dohovore Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd[2] a Charte základných práv Európskej únie (ako napr. právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života alebo právo na účinný opravný prostriedok). Je však potrebné zdôrazniť, že tieto pramene práva stanovujú odlišnú formu práva na prostriedok nápravy. Charta základných práv EÚ stanovuje vo svojom čl. 47, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy, konkrétne pred súdom. Článok 13 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd však stanovuje právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez toho, aby uviedol, či to má byť súdny orgán. Z hľadiska aplikácie prameňov práva je Charta základných práv EÚ ako súčasť primárneho práva prednostne aplikovateľná pred právnymi poriadkami členských štátov.[3] Pre Slovenskú republiku ako členský štát EÚ je tak záväzná Charta základných práv EÚ vtedy, ak vykonáva právo Únie (čl. 51 ods.1 Charty).[4]
1.1
Právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom v prípade zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víz v podmienkach Slovenskej republiky
Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právnu úpravu postupu v prípade posudzovania žiadosti o udelenie víz v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. Upravuje dva druhy víz, národné a schengenské. Národné vízum definuje ako povolenie udelené Slovenskou republikou, ktoré osobu oprávňuje zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Udeľuje sa na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na 1 rok. Zákon pracuje aj s pojmom schengenské vízum, ktoré je možné rozdeliť na tri druhy – jednotné vízum,[5] vízum s obmedzenou územnou platnosťou[6] a letiskové tranzitné vízum.[7] V tomto prípade zákon o pobyte cudzincov odkazuje na úpravu Vízového kódexu, ktorý ustanovuje postupy a podmienky udeľovania víz na tranzit cez územie členských štátov alebo plánované pobyty na ich území, ktorých dĺžka počas ľubovoľného šesťmesačného obdobia nepresahuje tri mesiace (čl. 1 ods. 1 Vízového kódexu).
Možnosti odvolania sa pre štátneho príslušníka tretej krajiny proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie víza, o zrušení alebo odvolaní víza sú upravené zákonom o pobyte cudzincov len vo vzťahu k schengenskému vízu. Odvolanie v tomto prípade podáva štátny príslušník tretej krajiny na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal (§ 16 ods. 10 zákona o pobyte cudzincov). Ak je týmto orgánom zastupiteľský úrad, ten môže o odvolaní rozhodnúť sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak však o odvolaní nerozhodne, pošle ho na rozhodnutie ministerstvu zahraničných vecí (§ 16 ods. 12), ak tak neurobí, odvolanie zašle na rozhodnutie ministerstvu zahraničných vecí, a to do piatich dní od jeho doručenia. Ministerstvo zahraničných vecí následne posudzuje súlad dôvodov rozhodnutia zastupiteľského úradu s dôvodmi ustanovenými v zákone o pobyte cudzincov alebo vo Vízovom kódexe. Znenie § 16 ods. 15 zákona o pobyte cudzincov výslovne vylučuje možnosť preskúmania rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí, o zrušení alebo odvolaní víza súdom, s výnimkou prípadu, ak ide o rodinného príslušníka občana Únie. Príslušnosť konkrétneho súdu však v tomto prípade špecifikovaná nie je, preto by zrejme došlo k aplikácii všeobecných ustanovení Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z. z.
V porovnaní s národným vízom, zákon o pobyte cudzincov výslovne stanovuje, že na konanie o udelení národného víza a o zrušení národného víza sa nevzťahuje Vízový kódex ani všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ktorý sa použije v prípade konania o udelenie národného víza štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom azylanta alebo osoby, ktorej bola udelená doplnková ochrana).
Európska komisia sa domnieva, že právna úprava Slovenskej republiky, ktorá vylučuje možnosť preskúmania rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí, o zrušení alebo o odvolaní víza súdom je v rozpore s vyššie uvedenými pravidlami práva Európskej únie, najmä ustanoveniami Charty, ktoré právo na účinný prostriedok nápravy viažu na konanie pred súdom. Preto využila svoje oprávnenie podniknúť právne kroky proti členským štátom, ktoré neplnia svoje záväzky im vyplývajúce z únijného práva. Cieľom týchto krokov (formálna výzva, odôvodnené stanovisko, žaloba na Súdny dvor EÚ) je zaistiť správnu aplikáciu práva Európskej únie. Už v roku 2013 zaslala Komisia Slovenskej republike formálnu výzvu vo februári a ďalšiu v októbri. V roku 2014 nasledovalo odôvodnené stanovisko zaslané okrem Slovenskej republiky i Českej republike, Estónsku a Poľsku. Ich cieľom bolo dosiahnuť, aby tieto štáty vytvorili možnosti efektívnej súdnej ochrany v prípade zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza.[8] Vnútroštátne právo daných členských štátov umožňuje využiť len odvolanie pred mimosúdnymi správnymi orgánmi. Štáty majú v takomto prípade dva mesiace na prijatie nevyhnutných opatrení pre vyhovenie žiadosti Komisie, inak môže Komisia podať žalobu na Súdny dvor EÚ.
Vzhľadom na to, že Slovenská republika opakovaným žiadostiam nevyhovela, Komisia 17. mája 2018 rozhodla o podaní žaloby pre neposkytnutie súdnych prostriedkov proti zamietnutiu, zrušeniu alebo odvolaniu víz na Súdny dvor proti Slovenskej republike.[9] Žaloba bola podaná dňa 28. septembra 2018.[10] Podľa názoru Komisie koná Slovenská republika proti ustanoveniam Vízového kódexu a Charty základných práv EÚ, na základe ktorých majú žiadatelia o víza právo na posúdenie ich žiadostí o víza, ktoré nesmie byť svojvoľné, právo, ktoré musí byť chránené súdnym odvolacím konaním.
1.2
Objasnenie práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom v prípade zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víz Súdnym dvorom EÚ
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, s … …
Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.
Autor
JUDr. Ľudmila Elbert PhD.
Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/30