Nižšie uvedené, anonymizované uznesenie o zastavení trestného stíhania sa týka postupu OČTK v prípadoch tzv. dôkaznej núdze a situácií, keď sa s ňou OČTK musia v rámci voľnej úvahy vysporiadať, vo svojej rozhodovacej činnosti. Autor obsah článku smeruje k výkladu obsahu § 2 ods. 12 Trestného poriadku, kde OČTK a súd: „hodnotia dôkazy…podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo i v ich súhrne…“

V samotnom rozhodnutí pristúpil editor ku konzumácií dôkaznej núdze v podobe, že na základe zabezpečených dôkazných prostriedkov vytvoril chronologicko-logickú reťaz. „Hluché miesta“ z hľadiska dokazovania následne premosťoval najpravdepodobnejším logickým záverom o priebehu udalostí. Následne záverom vykonal „skúšku správnosti“, ktorou vyvracal závery pochádzajúce z potencionálnej subsumcie udalostí pod skutkovú podstatu trestného činu.

Samotný text odôvodnenia slúži na priblíženie možných prístupov OČTK k riešeniu tzv. „dôkaznej núdze“ v trestnom konaní a v praxi nie veľmi obvyklej rekompenzácie dôkaznej núdze formou logických úvah vyšetrovateľa. Špecifikum daného druhu rozhodnutia je skutočnosť, že samotné uznesenie musí mať pre svoju zákonnosť, regresný výklad udalostí. Teda OČTK neodôvodňuje skutočnosti, ktoré sa stali, ale naopak, vyvracia „potencionálne“ podozrenie ku ktorému eventuálne mohlo dôjsť. Uvedený postup je z hľadiska dokazovania náročnejší nakoľko len číra dokumentácia poznaného/poznateľného priebehu udalostí je jednoduchšia ako „naháňanie duchov“ v podobe vyvracania rôznych alternatívnych variant skutočností, ktoré častokrát nemožno relevantne potvrdiť a ani vyvrátiť.

V samotnej kauze možno pozorovať viacero sporných bodov danej kauzy od samotnej právnej kvalifikácie skutku, závery obhliadajúceho lekára, až po opakovanú obhliadku atď. Autor zvýraznenou kurzívou dáva do pozornosti spôsob spracovania situácie s dôkaznou núdzou. Nie len právni laici, ale častokrát aj prokurátori či príslušníci advokátskeho stavu nie raz a vehementne požadujú odstránenie akýchkoľvek pochybností zo strany OČTK v trestnom konaní, napriek skutočnosti, že pre transfer takýchto dôkazov do trestného konania jestvuje množstvo objektívnych prekážok (ich faktická neexistencia, nižšia validita, miznutie pamäťových stop, zákonné prekážky a pod.) čo častokrát vedie v trestnom konaní ku vzniku tzv. dôkaznej núdze.

Autor touto cestou odhovára slabšie povahy pred samotným obsahom uznesenia, nakoľko sa v ňom môžu nachádzať pasáže spôsobujúce rozrušenie. Obsah uznesenia je publikovaný po vyslovenom súhlase pozostalých s publikáciou jeho obsahu a s ich láskavým dovolením. Autor taktiež upozorňuje, že samotný text je určený praktikom a nie laikom. Autor zverejnením rozhodnutia umožňuje každému čitateľovi stať sa nie len generálom po vojne, ale aj na podklade kazuistiky vyhodnotiť efektívnejšie postupy resp. riešenia danej kauzy.

Autor tak, ako v predošlých článkoch týkajúcich sa kazuistiky z pohľadu OČTK uvádza, že znalosť spisového materiál je pre správne pochopenie daného prípadu nevyhnutná. Aj napriek vyššiemu stupňu nezrozumiteľnosti nezainteresovaného čitateľa možno na základe doleuvedených záverov prezentovať možné prístupy z pohľadu zákonnej voľnej úvahy OČTK.

Na záver úvodu autor uvádza, že uznesenie nie je vzorový príklad odôvodnení pri danom druhu podozrenia z trestnej činnosti a nereflektuje, zaužívanú aplikačnú prax na tomto úseku.

U Z N E S E N I E

Podľa § 215 ods.1 písm. b), ods. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo vedené vo veci pre prečin usmrtenie podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, alternatívne zabitie podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorý mal byť spáchaný tým spôsobom,

ž e

v čase od XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX do XX.X hod. dňa XX.XX.XXXX v rodinnom dome A ulica č. X, XXX, okres X, došlo k úmrtiu osoby NEBOHÝ, nar. XX.XX.XXXX, bytom A č. X, okres X, za doposiaľ presne nešpecifikovaných okolností, pričom obhliadajúci lekár MUDr. DOKTOR, cudzie zavinenie predbežne vylúčil avšak nariadil pitvu, z a s t a v u j e m lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

O d ô v o d n e n i e

Dňa XX.XX.XXXX bolo vyšetrovateľom PZ začaté trestné stíhanie pre skutok uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. Vyšetrovateľ prízvukuje, že aj napriek skutočnosti, že obhliadajúci lekár na mieste vylúčil cudzie zavinenie, bol na základe faktickej situácie na mieste ako aj absencie ďalších informácií o priebehu úmrtia vykonaný neodkladný a neopakovateľný úkon a to obhliadka miesta činu, čím došlo k faktickému začatiu trestného stíhania. V rámci obhliadky boli následne zaistené 3 pachové stopy a 5 biologických stôp.

Dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá SVEDKYŇA I, dcéra nebohého, ktorá vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. bola s otcom naposledy v rodinnom dome. Dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. vošla do rodinného domu pričom si všimla odomknuté dvere, prevrátený stojan, smetnú bedňu, ktorá bola na neobvyklom mieste a následne si všimla, na dverách od spálne krv, pričom hneď volala políciu.

Dňa XX.XX.XXXX bol tunajší útvar vyrozumený Súdnolekarskym a patologickoanatomickým pracoviskom X o predbežných záveroch pitvy nebohého, ktorou boli zistené početné zranenia „nasvedčujúce na opakované tupé násilie na oblasť hlavy pri vzniku ktorých nemožno vylúčiť aj zásah druhej osoby…“ S prihliadnutím na predbežné závery vyšetrovateľ PZ neodkladne pribral znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo za účelom zabezpečenia znaleckého skúmania týkajúce sa príčin smrti nebohého, mechanizmu vzniku zranení, zdravotného stavu nebohého a pod. Znalcami boli vykonané znalecké úkony č. Y a X.

Dňa XX.XX.XXXX vydal vyšetrovateľ na základe žiadosti rodiny listinu, ktorou prokurátor OP X, súhlasil s pochovaním nebohého po vykonaní obhliadky tela a súdnej pitvy.

Dňa XX.XX.XXXX bola realizovaná dodatočná obhliadka miesta činu, pri ktorej boli zaistené 1 ks vecná stopa (žltá plastová metlička) a z nej zaistené 1 x pachová stopa, 1 x biologická stopa.

Dňa XX.XX.XXXX bola dopočutá SVEDKYŇA I, dcéra nebohého, ktorá vo svojom výsluchu okrem iného priblížila denný režim, domáce návyky nebohého, jeho zdravotný stav. Ďalej spresnila čas posledného kontaktu s nebohým na XX.XX.XXXX o XX.XX hod. Vo výsluchu sa vyjadrila, že: „Veľmi nápadná pre mňa bola aj kuka nádoba v chodbe, ktorá tam predtým nikdy nebola, vždy bývala pri bráne a tam bol pri mojom príchode len vrch, to veko. Mobil som si všimla, že bol na komode, ale tak si ho nedával, stále ho mal pri sebe, zväčša vo vrecku. Tiež som si všimla spadnutý kvetináč, a aj vázu v chodbe, ktorá bola rozbitá. A tiež zo chodbovej stene aj ten obraz, ktorý bol tiež spadnutý. Vchodové dvere do domu neboli zamknuté. Ďalej že sa svietilo v kuchyni, kúpelke a televízia bola zapnutá.“ „…som si všimla tú metličku, pri bráne ku psovi, tá tam obvykle nebývala. Tiež som si pri upratovaní domu všimla rukavice v chodbe na taburetke, ktoré však nepatrili otcovi, a keď som sa pýtala súrodencov, tak ani im.“ Menovaná vo svojom výsluchu spomenula, že na zadnom chodníku dvora „bola tam čiapka aj zvratky, bolo to mierne zľadovatelé, išla som pomaly.“ Záverom uviedla, že: „V dome sme nenašli žiadne peniaze, čo mi je podozrivé. Ani 5 ,-€ na chlieb nemal tým pádom do 20. teho kedy dostával dôchodok, to je divné.“

Dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá dcéra nebohého SVEDKYŇA II, ktorá vo svojom výsluchu upriamila pozornosť na p. SVEDKYŇU III ako otcovu známu. Ďalej vo výpovedi popísala zdravotný stav otca a taktiež, že ho videla naposledy dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX-XX.XX hod. Na otázku či si všimla niečo neobvyklé uviedla: „hlavne tá bedňa v chodbe, všetko bolo na chodbe popadané, rozbitá váza. Mobil bol na chodbe na komode, ten mal stále pri sebe“, pokračovala: „Všetko bolo viac menej namieste, nič také som si nevšimla. Na dvore som si všimla zvratky, bola v nich jedna veľká tabletka, taká väčšia biela okrúhla, pri zvratkoch bola rozsypaná ryža, tiež tá metlička pri psovi. Povrch bol zľadovatelý, museli sme ho soliť. Tiež na chodbe bola na zemi cigareta, Malborky, ktoré fajčí. Tiež som nerozumela, prečo bol z perináku vybraný paplón, ten bol od krvi. Taktiež by som chcela uviesť, že ako podozrivé vnímam to, že na chodbe na obuvníku bol pár čiernych rukavíc, ktoré nikomu nepatria a nie sú matkine, a rukavice sú ženské. Teraz sú doma odložené. Ja som ich len kus posunula a odfotila, lebo som sa na ne pýtala dcéry, ktorá povedala, že nie sú jej.“ Menovaná taktiež spomenula zakrvavenú metličku v zadnej časti dvora.

Dňa XX.XX.XXXX vydala p. SVEDKYŇA II, mobilný telefón p. NEBOHÉHO.

Dňa XX.XX.XXXX vydala p. SVEDKYŇA I pár čiernych dámskych rukavíc, ktoré boli nájdené pri upratovaní rodinného domu.

Dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý syn nebohého SVEDOK IV. ktorý vo svojom výsluchu okrem iného len veľmi zbežne priblížil domáce návyky nebohého, bližšie popísal zdravotný stav otca ako aj jeho kondíciu. Na otázku či si všimol niečo neobvyklé uviedol: „Tak určite tá smetná bedňa, čiapka na chodníku pri rebríku, zvratky pri chodníku na dvore, svetlo ktoré svietilo v šope, jedna papuča bola v chodbe pri tej bedni a druhá bola v spálni. Ďalej na chodbe zatlačené plastový obklad medzi chodbou a kuchyňou. Ostatné bolo na mieste, ešte tá váza na chodbe. Tiež by som chcel povedať, že vchodová brána bola zamknutá, ale kľúče boli len povytiahnuté, to mi povedala sestra…. tú metličku, čo mi povedali sestry.“ Menovaný výsluchom popísal miesto, kde sa mala nachádzať čiapka a zvratky. Záverom uviedol, „dosť sa čudujem, na tom, odkiaľ bolo toľko tej krvi“

Dňa XX.XX.XXXX bola vypočutá svedkyňa SVEDKYŇA III, ktorá okrem iného uviedla, že p. NEBOHEHO poznala od detstva pričom sa jej často zdôveroval. Taktiež poznamenala, že si vzájomne vypomáhali ako napríklad, ona mu navarila a on jej na napr. pohrabal lístie z dvoru a pod. Menovaná uviedla, že dňa XX.XX.XXXX bol u nej v čase okolo XX.XX hod. keď sa bol u nej najesť. Spomínal jej, že musí ísť ku lekárovi do X a ráno musí o XX.XX hod. vstávať. Menovaná uviedla, že dňa XX.XX.XXXX jej v čase cca XX.XX hod. písal SMS, že bol u lekára a je na ceste späť. Menovaná ďalej uviedla, že pred cestou k doktorovi povedal, že ho bolela ľavá noha. Na otázku, kedy bola naposledy v dome p. NEBOHÉHO uviedla, že keď mala asi 10 -12 rokov. Záverom výsluchu uviedla, že jej p. NEBOHÝ XY aj finančne prispieval na jedlo, mesačne cca 50,-€ resp. jej nosil kávu a pod., ale že mu veľa neostával, avšak mal s finančnými prostriedkami vyjsť.

Dňa 23.01.2020 bol vypočutý svedok p. SVEDOK V., ktorý okrem iného vo svojom výsluchu uviedol, že ako zamestnanec Obecného úradu dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. až XX.XX hod. rozsypával soľ na X ulici v X pre silnú poľadovicu. V uvedenom čase na križovatke pri polícií zastavilo vozidlo a vystúpil z neho p. H a pán NEBOHÝ. Obaja sa im pozdravili, p. NEBOHÝ spomenul, „že išiel od lekára, že si bol vybavovať strojček do ucha, lebo slabšie počul, potom išli obidvaja smerom do dediny“. Menovaný tiež spomenul, že p. NEBOHÝ si mal nakupovať u p. SVEDOK VI. v potravinách nejaké jedlo. Ďalej uviedol, že mu p. SVEDOK III. spomínala že volala p. NEBOHÝ: „On však vôbec nezdvíhal telefón. Povedala, že asi sa stalo niečo s jeho manželkou, lebo mala vážny stav“.

Dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý svedok SVEDOK VI, ktorý okrem iného uviedol, že v jeho predajni potravín: „asi vo štvrtok po obede (X.X.XXXX) sa zastavil v obchode p. NEBOHÉHO. Bol oblečený len naľahko; tepláky, sveter a obuv tzv. kroxy. Kúpil si 4 x fľaštičku fernetu citrus, 1 ks konzervy pre psy alebo mačku. V ruke mal 5 alebo 10 € bankovku. Spomenul, že bol u doktora; bol sám, dlho sa nezdržal. Určite bolo vonku vidno, bolo to krátko po obede.“

Dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý svedok SVEDOK VII, ktorý okrem iného uviedol, že okolo XX.XX – XX.XX hod. čakal v X s p. NEBOHÝM na autobus. Následne im zastavil p. SVEDOK VIII, ktorý ich odviezol až ku polícií vo Veľkej Ide. Tam bolo asi 5 chlapov, čo posypávali chodník soľou. Vtedy sa rozdelili, nakoľko on sa ešte rozprával s p. D. Pán NEBOHÝ išiel smerom do dediny. Odvtedy ho už nevidel. Záverom uviedol, že: „Spomínam si, že nemal ani barlu; mal hnedý kabát taký ľ, na čiapku si nespomínam. Bolo veľmi klzko, musel som ísť po tráve a nie po chodníku mal pomalú chôdzu, šmýkalo sa. V aute hovoril, že bol u lekárky.“

Vyšetrovateľ si v trestnom konaní zabezpečil správu zo SHMÚ, podľa ktorej bolo dňa XX.XX.XXXX „zamračené a vyskytoval sa slabý mrznúci dážď, ktorý postupne v priebehu dňa prešiel do mrznúceho mrholenia a v čase od XX.XX hod. do slabého sneženia. Fúkal južný až juhozápadný vietor s rýchlosťou 15 km/h. Teplota vzduchu bola o 07.00 hod. okolo -2,8 C, o XX.XX hod. okolo -2,2 C a o XX.XX hod. okolo -2,4 C. Vlhkosť vzduchu bola ráno o XX.XX hod. 99%, o XX.XX hod. 95% a o XX.XX hod. 100%. Povrch pôdy na našich staniciach bol pokrytý súvislou vrstvou snehovej pokrývky, pričom výška celkovej snehovej pokrývky dosahovala 3 cm. Prízemná dohľadnosť v čase XX.XX hod. do XX.XX hod. dosahovala 6 až 10 km čo definujeme ako dymno, od XX.XX hod. do XX.XX hod dosahovala 3 až 1 km a v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. dosahovala iba 1 km, miestami nie je vylúčené aj nižšie, čo definujeme ako výskyt hmly. Iné atmosférické javy neboli pozorované.“

Vyšetrovateľ v trestnom konaní požiadal o kamerové záznamy z obce X v rozsahu ulice X, taktiež kamerové záznamy z predajní, avšak tieto buď neboli archivované, resp. neboli vyhotovené kvôli absencií kamerového systému.

Dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ pribral do trestného konania Kriminalistický a expertízny ústav Košice na podanie znaleckého posudku z odborov kriminalistika. KEÚ Košice, podal znalecký posudok č. X, týkajúci sa rozboru biologického materiálu zaisteného na mieste obhliadky.

Dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ vydal podnet na vydanie príkazu na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a to komplexne v rozsahu telekomunikačnej prevádzky jednak mobilného telefónu nebohého ako aj pevnej linky v rozsahu odchádzajúcich, prichádzajúcich hovoroch, vrátane služieb hovory, SMS, MMS a taktiež IMEI a uvedenie identifikačných údajov komunikujúcich strán. Dňa XX.XX.XXXX Okresný súd X odmietol návrh na vydanie príkazu s poukazom na skutočnosť, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo preukázané ani to, či sa jedná o trestný čin.

Dňa XX.XX.XXXX vyšetrovateľ pribral do trestného konania znalca z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika, na podanie znaleckého posudku z odboru kriminalistická informatika z dôvodu znaleckého skúmania mobilného telefónu nebohého. Znalec podal znalecký posudok č. X.

Dňa XX.XX.XXXX podali znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo spoločný znalecký posudok, v ktorom okrem iného uvádzajú: ,,Bezprostrednou príčinou smrti NEBOHÉHO bol poúrazový opuch mozgu pri vnútrolebečnom poranení a krvácaní z poranení hlavy.“ K mechanizmu vzniku zranení a možného priebehu úrazového deja okrem iného uviedli, že vzhľadom na charakter poranení zistených na tele menovaného pri pitve, laboratórne vyšetrenia biologického materiálu odobratého pri pitve, vrátane toxikologického vyšetrenia a vyšetrené okolnosti vyplývajúce zo spisového materiálu, ktorý bol znalcom poskytnutý k vypracovaniu znaleckého posudku, zranenia zistené na tele NEBOHÉHO pri pitve jednoznačne nenasvedčovali na použitie konkrétneho predmetu alebo použitie násilia zo strany inej osoby konkrétnym spôsobom, resp. na sebaobranu menovaného pred útokom zo strany inej osoby. Zranenia NEBOHÉHO mohol utrpieť opakovanými náhodnými pádmi pri dome aj v priestoroch domu. Prítomnosť liekov zo skupiny antidepresív (Trazodón, Citalopram) v krvi menovaného v liečebnej dávke zodpovedá liekovej anamnéze zomrelého z dostupnej zdravotnej dokumentácie, podľa ktorej sa dlhodobo liečil na depresívnu poruchu.

V zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku: „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku: „Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.“

V zmysle § 201 ods. 2 Trestného poriadku: „Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu“

Podľa § 215 ods. 1 Trestného poriadku „Prokurátor zastaví trestné stíhanie: písm. b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.“ ods. 4 „Zastaviť trestné stíhanie podľa ods. 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie

V zmysle § 8 Trestného zákona: „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Podľa § 15 Trestného zákona: „trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a)chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený v tomto zákone písm. b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.“

V zmysle § 17 Trestného zákona: „Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon vyslovene neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.“

V zmysle § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona tj. „osobou vyššieho veku“ ktorou sa rozumie: „osoba staršia ako šesťdesiat rokov“ (§ 127 ods. 3 Trestného zákona).

V zmysle § 147 ods. 1 Trestného poriadku „kto v úmysle spôsobiť vážnu ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa….“

V zmysle § 149 ods. 1 Trestného zákona „kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa…“ podľa ods. 2 „ak spácha čin uvedený v ods. 1“ podľa písm. b) „na chránenej osobe“.

Vyšetrovateľ uvádza, že z hľadiska znaleckého skúmania z odboru Zdravotníctvo, nebolo možné vyhotovenie jednoznačného záveru o vylúčení cudzieho zavinenia. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti ako aj s prihliadnutím na absenciu priamych svedeckých výpovedí nie je možné s určitosťou zostaviť priebeh udalostí bezprostredne pred úmrtím, avšak z hľadiska zabezpečených dôkazných prostriedkov možno čiastočne rekonštruovať priebeh udalosti zo dňa XX.XX.XXXX. Nerekonštruovateľné časti deja je možné na základe logických úvah, resp. hypotéz doplniť a vytvoriť tak najpravdepodobnejší hypotetický predpoklad o priebehu udalostí. Na druhej strane je potrebné uviesť, že hoci samotné logické nástroje predstavujú zdroj poznatkov, nie sú sami o sebe schopné spoľahlivo a jednoznačne kompenzovať „hluché“ miesta z hľadiska zabezpečených dôkazov a preto je pred aplikáciou týchto metód potrebné upriamiť na ich nižšiu spoľahlivosť aj možnosť, že jednotlivé závery nemusia byť v určitých aspektoch v súlade s faktickým stavom či priebehom deja. Vyšetrovateľ v uvedených prípadoch bude poukazovať na relevantnosť resp. validitu logických úsudkov. Napriek uvedeným nedostatkom je vyšetrovateľ povinný v trestnom konaní na základe voľnej úvahy posúdiť všetky dôkazné prostriedky samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach a vo veci vydať náležité rozhodnutie. Vyšetrovateľ podtrhuje, že uvedený priebeh je vypracovaný len pre účely trestného konania a to najmä s cieľom prijať záver: či možno na základe dôkazných prostriedkov ako obhliadky miesta činu, svedecké výpovede a znaleckého dokazovania ako aj logickými úsudkami dôjsť k trestnoprávne relevantnému záveru, či k úmrtiu mohlo resp. nemohlo dôjsť cudzím zavinením. Vyšetrovateľ taktiež uvádza, že v trestnom konaní boli posúdené viaceré varianty priebehu skutku, avšak z trestnoprávneho hľadiska je nutné vysporiadanie sa práve s najpravdepodobnejším variantom priebehu skutku, ktorý vychádza zo starostlivého, dôsledného a riadneho posúdenia všetkých okolností prípadu.

Na základe zabezpečených dôkazných prostriedkov a to znaleckých posudkov z odboru súdneho lekárstva, obhliadok a taktiež svedeckých výpovedí, možno najpravdepodobnejšie popísať deň pred úmrtím nasledovne. Dňa XX.XX.XXXX v čase o cca XX.XX hod. p. NEBOHÝ vstáva z dôvodu nutnej návštevy u lekára v X. V uvedený deň je silná poľadovica. V čase o XX.XX hod. absolvuje lekársku prehliadku u MUDr. LEKÁR v X, kde sa sťažuje na bolesť z prechladnutia v driekovej časti chrbtice. Na spiatočnej ceste sa v čase okolo XX.XX hod. snaží o prepravu do obce X. V čase medzi XX.XX až XX.XX hod. sa nachádza spolu so SVEDKOM VII na autobusovej zástavke v X, kde sa spoločne kamarátskym zvezením dostanú v čase okolo XX.XX až XX.XX hod. k budove X, kde p. NEBOHÝ stretáva svedka SVEDOK V, s ktorým sa pozdravia a následne sa už sám odoberá po ulici X do svojho domu. Krátko po obede sa pán NEBOHÝ už v domácom oblečení zastaví u svedka SVEDOK VI, u ktorého nakupuje okrem iného aj konzervu pre mačku. V presne nezistenom čase po obede sa p. NEBOHÝ dostáva na dvor svojho rodinného domu. Najpravdepodobnejšie v tomto čase si od brány, po silne zľadovatenom schodisku, berie prázdnu plastovú smetnú bedňu ako chodítko, nakoľko v tom čase má obuté tzv. kroxy. Zo smetnej bedne sníma veko, ktoré necháva pri bráne. Kľúče podľa zvyku ponecháva v bráne. Následne sa dostáva spolu s bedňou do vyvýšeného pitvora, kde bedňu ponecháva. V poobedných hodinách sa pohybuje po dome, zapne televíziu, je sladké pochutiny. Najpravdepodobnejší v popoludňajších hodinách je nútený zapnúť svetlo v kúpeľni, ktoré necháva zapnuté. Prijíma lieky, najpravdepodobnejšie v kuchyni, kde taktiež ponecháva zapnuté svetlo. Len odhadovane v čase okolo XX.XX hod. ide menovaný na dvor rodinného domu, pričom si opäť obuje kroxy a na hlavu si dáva čiapku, oblieka si tmavozelenú mikinu. Po východe z domu sa najpravdepodobnejšie odoberá k bráne, kde na veko smetnej bedne ukladá otvorenú konzervu pre mačky. Následne sa presunie do zadnej časti dvora po chodníku, ktorý je v tom čase úplne zľadovatený a v miernom sklone, pričom sa dostáva do priestoru šopy, kde zapína svetlo a zrejme ide nakŕmiť psa, ktorý je v ohrade v zadnej časti dvoru. Zo šopy berie so sebou kus ryže. Približne cca 2 m od východu zo šopy, sa na zľadovatenom chodníku pošmykne a padá na chrbá,t pričom utrpí silný, tupý úder do oblasti temena hlavy, ktorý je prekrytý čiapkou. Pri páde rozsype ryžu. Po tomto páde menovaný stráca vedomie na presne nezistený čas. Pobytom menovaného na zľadovatenom povrchu dochádza k čiastočnému podchladeniu. Náraz spôsobí ťažké zranenie a to rozsiahlu fraktúra záhlavnej kosti, ktorá však neviedla k vonkajšiemu krvácaniu. Po určitom čase menovaný naberá vedomie, vstáva zrejme prevalením na bok, kde vzhľadom k poraneniu hlavy nastáva dáviaci reflex a dochádza k vyvrhnutiu obsahu žalúdka. Na mieste pádu zanecháva čiapku. Silne otrasený po páde sa pokúša dostať do domu, pričom pri strate koordinácie prevrháva stojan na kvety v pitvore a strháva okrasný obraz na stene pitvora a zvaľuje predtým uloženú smetnú bedňu, pričom si zobúva ľavú kroxu. Následne prechádza do chodby, kde si spôsobuje bolestivé zranenie palca ľavej nohy, zatiaľ nekrvavého, následne sa potáca a preliačuje plastové obloženie steny chodby. Silne otrasený sa dostáva až do spalne, kde si sadá na pohovku pred zapnutý televízor a dezorientovane si zobúva pravú kroxu. Nie je možné presne uviesť dĺžku tohto pobytu, avšak pomerne skoro sa prejaví následok rozsiahlej fraktúry lebečných kostí a tlak spôsobí náhle krvácanie cez nos v pomerne intenzívnom rozsahu. Menovaný sa snaží o zamedzenie krvácania priložením paplónu a zrejme sa pokúša dostať z miestnosti von, je možné že k mobilnému telefónu uloženému v chodbe. Pri snahe o postavenie sa, dochádza k silnému pádu dopredu, pričom menovaný utrpí zranenie v pravej spánkovej časti. Uvedené zranenie spôsobuje silné krvácanie. Následne sa menovaný opakovane pokúša vstať pričom sa zároveň odoberá do obývacej izby, kde na pomedzí dochádza k ďalšiemu pádu menovaného a to na prah medzi spálňou a obývacou miestnosťou, ktoré spôsobuje zranenie v oblasti pery a ľavej časti horného líca s následným silným krvácaním. V tejto situácií sa menovaný snaží o oporu pri vstávaní a zvaľuje stoličku v obývacej izbe. Následne sa po viacerých vážnych zraneniach prevrháva späť do spálne, kde padá do pozície na chrbte. V tomto čase dochádza k pošpineniu. Menovaný sa pokúša o oporu svojej hlavy o blízku skriňu a snaží sa dostať do pozície sedu, pričom si posunom sťahuje teplákové nohavice. Následne dosiahne oporu hlavy a zároveň pozíciu v ktorej bol nájdený ako nebohý. Bezprostrednou príčinou smrti bol poúrazový opuch mozgu pri vnútrolebečnom poradení a krvácaní z poranení hlavy, pričom čas smrti bol znalcom stanovený na XX.XX až XX.XX hod.

Z hľadiska trestnoprávneho posúdenia možno považovať za rozhodujúce zranenie zadnej časti temena, tupou silou bez krvácania, ktoré možno vysvetliť pádom na ľad v čiapke. Ďalším rozhodným okamihom je čiastočné podchladenie končatín, ku ktorému možno uviesť, že k nemu nemohlo dôjsť v interiéri vykurovaného domu. Uvedený stav poukazuje na skutočnosť, že zranenie, ktoré viedlo k úmrtiu vzniklo v exteriéri. Taktiež možno uviesť, že krv bola nájdená jedine v spálni a obývacej miestnosti čo indikuje, že krvácajúce zranenia neboli tranzitné a došlo k nim len v priestore týchto miestností. Pozostalými poukázané skutočnosti týkajúce sa podozrení ako napr. rukavice nájdené v rodinnom dome označené ako cudzie, žltá plastová metlička so stopami krvi pri psom koterci a taktiež absencia finančných prostriedkov majú z hľadiska dokazovania logické vysvetlenie. Znaleckým skúmaním spomenutých rukavíc bolo, zistené, že ich užívateľom bol jednoznačne nebohý. Biologický materiál na žltej plastovej metličke bol taktiež identifikovaný ako nebohého, pričom je potrebné uviesť, že s najväčšou pravdepodobnosťou je staršieho dáta a zrejme pochádza z kožnej odreniny palca pravej ruky. Logickým záverom taktiež možno vylúčiť skutkový dej, že nebohý najskôr padol na zľadovatený chodník v exteriéri, následne sa presunie dovnútra, zatiaľ čo domnelý páchateľ vyhľadá na pozemku nebohého útočné teleso, plastovú metličku, s ktorou po tom, čo nebohý začal v interiéry krvácať 1 x udrie nebohého metličkou do oblasti tváre, následne z miesta odíde a metličku ponechá pri psom koterci v zadnej časti dvora. Taktiež je logickým záverom možné vyvrátiť domnienku, že metlička bola zraňujúcim predmetom a to z dôvodu, že biologický materiál bol zaznamenaný len v úplne minimálnom rozsahu a to na rúčke predmetnej metličky, čo by indikovalo, že páchateľ musel uchopiť metličku v štetinovej časti, a zásahová časť nástroja by teda bola samotná rúčka. Absenciu finančných prostriedkov možno vysvetliť úhradou za nákup u SVEDKA VI a taktiež konštatovaním SVEDKYŇE III, že nebohému vzhľadom na jeho životné náklady neostávalo veľa finančných prostriedkov.

Znaleckým skúmaním mobilného telefónu nebohého neboli zistené žiadne skutočnosti, že nebohý bol v kontakte s inými či cudzími osobami, ktoré by mohli napomôcť ozrejmeniu veci.

Závery vyšetrovateľa o vylúčení cudzieho zavinenia čiastočne podporuje aj absencia niektorých sprievodných či charakteristických druhov resp. typov stôp. V danom prípade sa to týka najmä absencie tzv. obranných zranení na tele nebohého, absencia cudzieho biologického materiálu z pod nechtov nebohého, absencia zjavných stop po zápase či prehľadávaní v interiéry a exteriéry, neobvyklé či charakteristické krvné stopy vyplývajúce z útokov voči telu s predmetom a pod.

Vyšetrovateľ záverom konštatuje, že prvotný záver MUDr. DOKTOR o úmrtí bez cudzieho zavinenia, napriek rôznymi podozreniam či nezrovnalostiam nebolo možné v trestnom konaní vyvrátiť a teda možno považovať záver ohliadajúceho lekára za správny noci s nesprávne uvedenou príčinou smrti.

S prihliadnutím na všetky tieto horeuvedené skutočnosti, je za súčasnej dôkaznej situácie zjavné, že skutok pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie sa stal, avšak nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho posúdenie a to z dôvodu absencie objektívnej stránky trestného činu, nakoľko z dôkazných prostriedkov sa dostatočne odôvodnene javí ako preukázané, že v príčinnej súvislosti s úmrtím nebolo zistené konanie inej osoby. Z uvedeného dôvodu je potrebné zastaviť trestné stíhanie a uvedené rozhodnutie vyšetrovateľa je predmetným uznesením náležite odôvodnené.

Náklady znaleckého skúmania v trestnej veci boli vo výške 2.354,93,-€

Doslov ku kazuistike:

Autor dovysvetlí aplikované postupy. V prvom rade je potrebné uviesť, že aplikácia samotných logických úvah vyšetrovateľa v trestnom konaní nie je štandardná a z pohľadu autora je uvedený „opatrný prístup“ k aplikácií týchto úvah na mieste. Sám editor ju využil len na premosťovanie hluchých miest z hľadiska dôkazov a v špecifickom type uznesenia a v špecifickej dôkaznej situácií. Hlavným problém samotnej aplikácie uvedených metód je tá skutočnosť, že hoci logické závery vyšetrovateľa možno hodnotiť a možno ich vo viacerých prípadoch považovať za správne, nemajú zásadnú schopnosť autentickej rekonštrukcie skutočností a dejov, ktoré sa stali v minulosti. Medzi historickou minulosťou resp. skutkovým priebehom deja a správnosťou logických záverov jednoducho nemožno vyhľadať kauzalitu. Naviac, aplikáciu poznatkov v podobe „logickej úvahy vyšetrovateľa“ nemožno stotožňovať s výrokovou logikou, ale jedná sa o špecifické „subjektívne“ závery vychádzajúce z vlastností, schopností a najmä skúseností individuálneho vyšetrovateľa, ktoré vychádzajú z poznatkov aplikačnej praxe a ktoré predstavujú hlavný príspevok vyšetrovateľa do trestného konania.

Autor vylučuje akýkoľvek pokus o pretláčanie trendu substitúcie dôkaznej núdze formou imaginácie vyšetrovateľov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že logické úvahy vyšetrovateľa majú svoje špecifické miesto v trestnom konaní a nemožno ich v žiadnom prípade opomínať alebo dehonestovať bez ich kvalifikovaného vyvrátenia(1). Autor má za to, že logické úvahy sú za istých okolností a pri opatrnom a kritickom prístupe spôsobilé na produkciu relevantných a zákonných dôkazov v trestnom konaní. Samozrejmosťou aplikácie týchto úvah je náležité ozrejmenie a zdôvodnenie týchto úvah pre potreby spätnej kontroly a preskúmateľnosti. Logická úvaha vyšetrovateľa nemá predstavovať transport subjektívneho názoru vyšetrovateľa do trestného konania ale o transport praktických skúseností a zručností orgánov činných v trestnom pri vyhodnocovaní dôkazov a ako také musia spĺňať náležitosti zákonnosti.

Prehlbovanie dôkaznej núdze?

Na záver si autor dovolí prezentovať súkromný názor na proces erózie, alebo ak chcete úmyselného prehlbovania dôkaznej núdze v trestnom konaní. Tak ako je zjavné, že je proti plne automatizovanému transferu úsudku vyšetrovateľov do trestného konania, rád by zareagoval aj na opačný extrém.

Na podklade medializovaných informácií, ale aj protichodných prístupov OČTK a súdov k vyhodnoteniu dôkazov možno uviesť, že sa nie len v právnej obci otvára filozoficko-právna otázka miery istoty, ktorú OČTK alebo súd musí nadobudnúť, aby podozrivého/páchateľa uznal vinným za trestnú činnosť(2). V niektorých prípadoch má totiž postačovať k vyhodnoteniu či odsúdeniu tvrdenie proti tvrdeniu(3), avšak v iných prípadoch, obrazne povedané nepomôže, ani keď sa prizná vrah, lebo len samotné priznanie nie je dostačujúce a musí byť sprevádzané aj ďalšími zásadnými dôkaznými prostriedkami. V dnešnej postracionálnej dobe si napodiv drží relativizmus v trestnom konaní svoje miesto a žiaľ aj pri vyhodnocovaní dôkazov. Podľa tohto relativizmu žiadny dôkaz nie je „korunný“ a všetky dôkazy je nevyhnutné výkladom „ozrejmiť“. Z pohľadu autora však majú dôkazy produkovať v prvom rade fakty a tie následne približujú priebeh samotného deja. Tieto fakty či poznatky, síce možno komentovať, avšak tento „komentár“ nemožno považovať za samotný fakt. Autor si dovolí kritiku faktografického relativizmu v trestnom konaní. Uvedený, nad logickú mieru, kritický prístup k hodnoteniu dôkazných prostriedkov a ich relativizácia vedie ku stavu, že nepriame dôkazy v trestnom konaní absolútne strácajú relevantnosť a validitu a z priamych dôkazov sa stávajú doplnkové dôkazné prostriedky, ktoré „podľa potreby“ možno brať do úvahy, samozrejme v závislosti od prípadu, pričom najdôležitejším „dôkazom“ sú akékoľvek tvrdenia preukazujúce nevinu podozrivého, hoc aj tie, ktoré nemožno verifikovať(4).

Podľa názoru autora, trestné konanie obsahuje, regulátory zákonnej(správnej) „miery istoty“ alebo lepšie povedané „kvality istoty“. Prvým je samotný formálny charakter trestného konania, ktorý už od začiatku trestného konania jednak brzdí, ale vykonáva aj funkčnú selekciu dôkazných prostriedkov, druhým je odborná erudovanosť a morálna integrita personálneho aparátu na úseku trestného konania. Práve zlepšovanie druhého, dvojzložkového regulátora považuje autor na základ hrádze proti výkladovému relativizmu. Podľa súkromného postrehu autora majú najväčší problém s posúdením „kvality istoty“ osoby, ktoré buď nedisponujú dostatočnou morálnou integritou alebo naopak disponujú len nedostatočnou odbornou úrovňou.

Autor záverečnou poznámkou apeloval na triezvy prístup k vyhodnocovaniu dôkazných prostriedkov.

Poznámky

• 1) Za kvalifikované vyvrátenie nemožno považovať len nesúhlasné stanovisko, odmietnutie záverov či ich spochybňovanie. Autor považuje za kvalifikované vyvrátenie také konštatovanie, ktoré sa po odbornom zhodnotení dôkazov javí ako správnejšie a prípustnejšie.
• 2) Obdobne, tak aj OČTK pre nadobudnutie relevantného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti a jej následnému vyšetrovaniu.
• 3) Podozrenie zo spáchania trestného činu znásilnenia napr. po 10 rokoch od skutku.
• 4) Skúšku správnosti by sme si mohli vymieniť napríklad nasledovne; či ide o faktografický relativizmus možno naviazať na výsledky odpovede na otázku: Aký druh/typ dôkazu, by bol spôsobilý „presvedčiť“ autoritu ?; ak je odpoveď zjavne „pritiahnutá za vlasy“, možno usudzovať, že sa jedná o výkladový relativizmus.

Autor
npor. JUDr. Miroslav Srholec

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a896-volna-uvaha-a-dokazna-nudza-v-rozhodovacej-cinnosti-octk