Odvolanie podané bez obligatórnych náležitostí alebo tiež blanketné odvolanie nie je práve častým fenoménom, no vďaka judikačnej činnosti najvyšších súdnych autorít sa vynorili niektoré skutočnosti, ktoré vzbudzujú pozornosť.
Blanketným odvolaním rozumieme odvolanie, ktoré neobsahuje zákonom požadované náležitosti, hoci by obsahovalo aj mnoho iných náležitosti, či samotného textu. V zmysle CSP je nutné uviesť v odvolaní okrem všeobecných náležitostí [1] aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (od- volacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Civilný sporový poriadok myslí aj na situácie, ak odvolanie tieto náležitosti neobsahuje, vtedy súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Avšak platí, že súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
Z uvedeného potom vyplýva, že hoci odvolateľ podal odvolanie bez všetkých náležitostí, musí ho súd vyzvať na ich odstránenie s výnimkou doplnenia odvolacích dôvodov. Teda aj pri podaní blanketného odvolania súd vyzve na doplnenie odvolania všetkých náležitostí okrem odvolacích dôvodov, a hoci odvolateľ doplní náležitosti v zmysle výzvy súdu, musí byť jeho odvolanie odmietnuté pre absenciu náležitostí podľa § 363 CSP, t. j. keď pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, čo v prípade absencie odvolacích dôvodov nebude naozaj možné. Odvolacie dôvody sú tie podstatné pre posúdenie napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu pred- chádzalo.
V danom prípade, hoci súd vyzve odvolateľa (má povinnosť ho vyzvať v uvedenom roz- sahu) a odvolateľ aj výzve súdu v celom rozsahu vyhovie, dôjde k odmietnutiu odvolania pre absenciu odvolacích dôvodov, na ktoré súd vyzvať nemôže. Vzniká trochu paradoxná situá- cia, keď súd musí vyzvať, hoci vie, že pre absenciu odvolacích dôvodov musí byť odvolanie odmietnuté a odvolateľ v dobrej viere doplní všetky náležitosti, na ktoré ho súd vyzval, na- priek tomu nebude jeho odvolanie právne perfektné a stále bude obsahovať vadu, pre ktorú súd odvolanie odmietne. Vzhľadom na uvedené si myslíme, že by sa nemali tieto ustanovenia vykladať tak, že súd dáva odvolateľovi možnosť z vlastnej iniciatívy doplniť už od počiatku (od podania odvolania) chýbajúce dôvody. Išlo by predsa o neprípustné doplnenie odvolania po lehote.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR” alebo „NS SR”) z 26. júna 2019, sp. zn. 6 Cdo 119/2018 treba rozlišovať odvolanie, ktoré obsahuje (hoci aj jeden) odvolací dôvod, ktoré nie je možné dopĺňať a odvolanie, ktoré neobsahuje žiaden odvolací dôvod, pretože, ako sa v ňom uvádza, nie je možné meniť, resp. dopĺňať (rozširovať) niečo, čo vôbec nie je. Interpretáciou tohto rozhodnutia by sme dospeli k záveru, že v prípade podania blanketného odvolania je nutné vyzvať aj na doplnenie odvolacích dôvodov. Na druhej strane môžeme poukázať na iný názor, podľa ktorého „na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. To platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje.”2 Ktorá z uvedených interpretácií bude správna? Môže súd meritórne roz- hodnúť o odvolaní v prípade, ak odvolateľ iniciatívne doplní odvolacie dôvody, hoci ich neuvie- dol v odvolacej lehote? S výkladom preto začneme od začiatku, teda aspoň od predchádzajúcej právnej úpravy podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku3 (ďalej len „OSP” alebo „Občiansky súdny poriadok”).
Blanketné odvolanie podľa predchádzajúcej právnej úpravy
Je nepochybné, že NS SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti o blanketných odvolaniach a ich neskoršiemu doplneniu nadviazal na judikatúru, ktorá existovala pred prijatím nových procesných predpisov.
Z judikatúry Najvyššieho súdu SR za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku je možné badať jednotnú líniu. Vo viacerých rozhodnutia konštatoval, že rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, no toto právo môže využiť len do uplynutia odvolacej lehoty. Odkazoval pri tom na § 205 ods. 3 OSP, pričom toto ustanovenie s uvádzalo, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia le- hoty na odvolanie. Zároveň však najvyšší súd zdôraznil, že zákon neriešil situáciu, keď odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 OSP v zmysle, že ak k odstráneniu vád odvolania (konkrétne doplneniu odvolacích dôvodov) dôjde až po uplynutí odvolacej lehoty (do času rozhodnutia odvolacieho súdu). Rozlišoval pritom odstránenie vád odvolania a doplnenie odvolacích dôvodov.4 Podľa vtedajšej judikatúry neexistovalo ustanovenie, ktoré by obmedzovalo odvolateľa odstrániť vadu odvolania, ktorá spočívala v absencii odvolacích dôvodov a dodatočne ich dopl- niť. Lehota, do ktorej môže odvolateľ rozširovať dôvody odvolania, sa vzťahuje na odvolanie so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami. Táto lehota ale nedopadá na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád odvolania a § 205 ods. 3 OSP ani neurčuje lehotu, v ktorej má odvolateľ možnosť odstrániť vady podaného opravného prostriedku. Pokiaľ teda odvolateľ vady odvolania odstránil ešte pred predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu, bolo irelevantné 5, že k odstráneniu došlo po uplynutí odvolacej lehoty. Súd teda oneskorené odvolanie, resp. doplnené odvolanie mal akceptovať.
Takýto prístup Najvyššieho súdu SR spôsobil, že došlo k predĺženiu lehoty na uvedenie odvolacích dôvodov. Odvolateľ podaním blanketného odvolania vlastne získal dlhší čas na formu- lovanie (nielen) odvolacích dôvodov a prinútil súd konať (vyzvať ho, určiť lehotu na doplnenie), čím fakticky aj dochádzalo k predlžovaniu konania.
Blanketné odvolanie podľa CSP
Už v úvode bola naznačená súčasná právna úprava, ktorá sa líši od tej v OSP. Môžeme takisto poukázať aj na to, že CSP je postavený na väčšej iniciatíve procesných strán na konaní, ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy a takisto aj väčšej zodpovednosti procesných strán.
V danom prípade už CSP v súvislosti s odvolacími dôvodmi nepracuje s pojmom „rozšíriť” (§205 ods. 3 OSP), ale s pojmom „meniť a dopĺňať” (§ 365 ods. 3 CSP). Zatiaľ, čo pri pojme roz- šíriť môžeme predpokladať, že musí existovať nutne aspoň nejaký odvolací dôvod, nakoľko nie je možné rozšíriť niečo, čo nie je, tak v prípade pojmu doplniť nie je nutné, aby niečo predtým existovalo, môžeme doplniť aj keď nič predtým nebolo alebo práve preto.
Na druhej strane rovnako platí, že vady odvolania je možné doplniť nielen v súdom stano- venej lehote v uznesení, ktorým vyzval na odstránenie vád odvolania, ale až do rozhodnutia odvolacieho súdu.
Podstatným rozdielom sa zdá byť § 373 ods. 1 druhá veta CSP, podľa ktorej súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. Toto ustanovenie v spojení s § 365 ods. 3 CSP potom mô- žeme interpretovať tak, že v prípade neuvedenia odvolacích dôvodov už v samotnom odvo- laní, prípadne v rámci odvolacej lehoty nie je možné dopĺňať neskôr, bez ohľadu na to, či tak učiní odvolateľ iniciatívne. Totiž, pokiaľ by aj chcel odvolateľ učiniť podanie, ktorým by uviedol odvolací dôvod nový, alebo aj prvý, vždy pôjde o doplnenie odvolania, doplnenie náležitosti odvolania, a teda aj doplnenie odvolacieho dôvodu do podaného odvolania, čo CSP neumož- ňuje. Na rozdiel od OSP, ktoré podľa judikatúry umožňovalo doplniť odvolacie dôvody, pokiaľ sa v odvolaní nenachádzali, tak z pohľadu CSP dopĺňanie neprichádza do úvahy. Aspoň takto by sme mohli vykladať ustanovenia CSP.
Môžeme poukázať napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, že „absencia rele- vantného odvolacieho dôvodu je totiž vadou, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračo- vať a na prípadné oneskorené doplnenie odvolacieho dôvodu pred rozhodnutím o odmietnutí odvolania nemôže odvolací súd prihliadnuť. Uvedená skutočnosť vyplýva z výslovného zákon- ného príkazu nevyzývať na doplnenie odvolacích dôvodov. Ak teda absentujú a neboli doplnené dôvody odvolania do uplynutia lehoty na podanie odvolania, na prípadné doplnenie nemôže odvolací súd prihliadať. Neuvedenie odvolacích dôvodov nie je odstrániteľnou vadou.”6 Zároveň dopĺňa, že ide o premietnutie zákonnej koncentrácie aj do odvolacieho konania a zdôrazňuje, že na oneskorené doplnenie odvolacích dôvodov súd nemôže prihliadať, nakoľko musia byť vymedzené najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rovnako konštatoval napríklad aj Krajský súd v Trenčíne, keď o doplnení odvolania o uviedol, že by ho bolo možné urobiť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.7
Prístup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Avšak súdna prax najvyšších súdnych autorít sa môže líšiť, resp. pristupovať k danej problematike odlišne. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 26. júna 2019, sp. zn. 6 Cdo 119/2018 (v ktorom odkazuje aj na staršie rozhodnutie)8 dospel k inému záveru. Mal za to, že „treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP a dopĺňaním odvolania o chý- bajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l CSP. Kým zmena alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len pri odvolaní spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide o túto náleži- tosť pri tzv. „bezvadnom odvolaní“, ktoré obsahuje odvolacie dôvody), pretože nemožno meniť, resp. dopĺňať (rozširovať) niečo, čo vôbec nie je (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 217/98), a to len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania.”9Ako už bolo vyššie uvedené, je potrebné rozlišovať slová „rozširovať“ a „dopĺňať,“ nejde o slová totožné. Predmetný nález ÚS ČR, na ktorý NS SR pouka- zuje sa navyše týkal výkladu k rozširovaniu dovolacích dôvodov (a k už odlišnému zákonnému zneniu). V prípade rozširovania naozaj platí, že nie je možné rozširovať niečo, čo vôbec nie je. Na druhej strane však je možné doplniť, čo vôbec nie je, ale zároveň doplniť aj to, čo už existuje.
Najvyšší súd SR takto rozlišuje medzi doplnením odvolania a doplnením odvolacích dôvodov. Ako ďalej uvádza „pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá CSP). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) CSP. Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však nezna- mená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia CSP nevy- plýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady odvola- nia z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 CSP, pretože, ako už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho vyvodiť ani z § 380 ods. 1 CSP o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo táto viazanosť pri- chádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada, spočí- vajúca v ich absencii, odstránená.”10
Najvyšší súd je toho názoru, že odvolateľ nemusí v podanom odvolaní uviesť žiadne odvola- cie dôvody a tieto môže ľubovoľne uviesť, doplniť až do rozhodnutia odvolacieho súdu. V da- nom prípade však máme za to, že CSP ukladá odvolateľovi povinnosť (a ukladal tak aj OSP) podať odvolanie so všetkými náležitosťami. Nie je ponechané na ľubovôli odvolateľa, kedy sa rozhodne uviesť odvolacie dôvody, ktoré sú tie najpodstatnejšie pre posúdenie napadnutého rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo.
Nedá sa súhlasiť s názorom NS SR, že neprípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 CSP, práve naopak. Toto ustanovenie neumožňuje dopĺňať odvolacie dôvody po uplynutí lehoty na podanie odvolania, čím fakticky neumožňuje dopĺňať samotné odvolanie o odvolacie dôvody. Ľahko by sme mohli skĺznuť do (nechcenej) situácie, kedy strany začnú bežne podávať odvolania bez odvolacích dôvodov, ktoré doplnia až v čase pred rozhodnutím odvolacieho času, čím môžu získať viac času na ich formulovanie, hoci by sa vystavovali riziku, že odvolací súd rýchlo o takomto odvolaní rozhodne (riziko by znížili v prípade, ak by podali odvolanie, ktoré by neobsahovalo aj náležitosti, na ktoré musí súd vyzý- vať a spolu s doplnením náležitostí, na ktoré boli vyzvané, alebo aj tesne po tomto momente, by doplnili aj odvolacie dôvody).
Najvyšší súd SR ďalej pokračuje „pokiaľ by Civilný sporový poriadok sledoval zámer neumožniť strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, aj po uplynutí odvolacej lehoty, mal byť v ňom tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený. Mohlo sa tak stať napr. formulovaním pravidla, že na odstránenie takejto vady odvolania po uplynutí odvolacej lehoty súd neprihliada (obdobne ako v § 52 ods. 2 veta druhá, v §53, v §125 ods.2 a v §128 ods.3 CSP). Ak takáto úprava v CSP nie je, nemôže byť táto sku- točnosť interpretovaná v neprospech strany, teda spôsobom zhoršujúcim jej procesné postavenie.
Pre správanie sa fyzických a právnických osôb vo vzťahu k orgánom štátu platí princíp spo- čívajúci v zásade „čo nie je zakázané, je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že pokiaľ zamýšľané správanie sa fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani zakázané, ani dovolené, platí, že tieto subjekty môžu konať slobodne podľa uvedenej zásady. Smú sa teda správať podľa vlastného uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok.”11 V danom prípade máme za to, ako už bolo vyššie uvedené, že § 365 ods. 3 CSP je práve tým, ktorý neumožňuje dopĺňať odvolacie dôvody z vlastnej iniciatívy odvolateľa a § 373 ods. 1 CSP neumožňuje dopĺňať odvolacie dôvody z iniciatívy súdu. Pokiaľ CSP ustanovuje, že nie je možné doplniť odvolacie dôvody, potom nie je zároveň nutné, aby ustanovil, že na takéto doplnenie súd neprihliada.
V prípade, ak odvolanie obsahuje aspoň jeden (hocijaký) odvolací dôvod súd nemôže vyzý- vať na doplnenie ďalších nesprávností svojho rozhodnutia. Teda zákaz na vyzývanie na doplne- nie odvolacích dôvodov (toho v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia) je logický. Hoci súd vidí viac dôvodov, ktoré môžu spôsobovať nesprávnosť rozhodnutia nemôže vyzvať na ich doplnenie odvolateľa. Súd by ani v prípade, ak by takýto zákaz CSP neobsahovalo, nevyzýval na doplnenie odvolacích dôvodov, čo by vyznelo tak, že sa mu javia odvolacie dôvody ako nedostačujúce (čo môže posúdiť až odvolací súd), čo do kvality, ale aj kvantity. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie sa má vykladať tak, že doplnením sa rozumie aj stav, kedy žiadne odvolacie dôvody neboli v odvolaní uvedené. Ak odvolanie neobsahuje žiadne odvola- cie dôvody, treba ho odmietnuť.
Doplnenie odvolacích dôvodov po uplynutí odvolacej lehoty
Nastáva iná situácia v prípade, ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, ale odvolateľ ich doplní (hoci až po uplynutí odvolacej lehoty)? Síce je pravdou, ako aj uvádza najvyšší súd, že aj odvolateľ môže činiť to, čo mu zákon nezakazuje, no treba podotknúť, že ak mu niečo zákon prikazuje, nemôže konať v jeho rozpore – teda môže konať, ale jeho konanie nebude požívať právnu ochranu.12 Čo je aj táto situácia. Zákon – CSP predsa ustanovuje náležitosti pre podanie odvolania a uvádza, čo má odvolanie obsahovať. Ustanovenie § 363 CSP ukladá odvolateľovi, čo všetko a do akej lehoty má v odvolaní uviesť, aby bolo podané so všetkými náležitosťami. Interpretačný problém nastáva pri výklade slova „dopĺňať” – najvyšší súd je názoru, že nie je možné doplniť niečo, čo vôbec nie je. Je možné to takto vykladať? V skutočnosti totiž odvolanie túto náležitosť obligatórne obsahovať musí a pokiaľ absentuje, tak jediná možnosť ako odstrá- niť takúto vadu je doplniť odvolacie dôvody, t. j. doplniť, čo vôbec nie je, a to CSP nepripúšťa.
Súd by nemal prihliadať na to, že odvolateľ dodatočne splní svoju povinnosť – teda splní sám iniciatívne to, čo mal splniť už na začiatku, t. j. v lehote na podanie odvolania. Iný prípad na- stáva, ak na to boli dané dôvody,13 pre ktoré odvolateľ odvolacie dôvody neuviedol, potom je logické a v zmysle zásad, na ktorých je budovaný civilný proces, že toto odvolanie môže doplniť takýmto spôsobom.14 No pokiaľ tak učinil iba zo subjektívnych dôvodov, rozmaru, či v snahe získať čas, či zdržať postup súdu v konaní, môže ísť aj o zneužitie práva na podanie odvolania a na takéto konanie by súd nemusel prihliadať – v zmysle zásad, na ktorých je CSP postavený (napríklad čl. 5 CSP).
Podľa logiky najvyššieho súdu (uvedeného v rozhodnutí 6 Cdo/175/2017) by prichádzalo do úvahy aj to, že by odvolacie dôvody formuloval všeobecne a neskôr – z vlastnej iniciatívy, by ich potom konkretizoval – keďže nejde ani o ich zmenu a ani o ich doplnenie, či rozšírenie. To znamená, že nie je zakázané konkretizovať už uvedené odvolacie dôvody. Na základe uvede- nej logiky by odvolateľ mohol podať všeobecné odvolanie a konkretizáciu jednotlivých bodov by uviedol podľa vlastného uváženia do rozhodnutia odvolacieho súdu. Môže takýto výklad obstáť? Podľa judikatúry NS SR je odpoveď negatívna.
V inom prípade konštatoval Najvyšší súd SR,15 že odvolanie, ktoré iba vo všeobecnosti vyme- núva odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. a) až f) CSP] nemá náležitosti a vyhodnotil za správne, keď odvolací súd na doplnenie odvolacích dôvodov podaných po uplynutí lehoty na podanie odvolania neprihliadal.
Prístup Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd SR vo vyššie uvedenej veci Najvyššieho súdu SR (5 Obdo 23/2018) konštatoval, že „iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvo- dov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Ústavný súd zároveň dodal, že relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvola- cieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V okolnostiach daného prípadu tak na odmietnutie odvolania sťažovateľa z dôvodu, že toto odvolanie nemalo náležitosti po- dľa § 363 CSP, v dôsledku čoho nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, boli splnené všetky náležitosti na danú vec sa vzťahujúceho procesnoprávneho predpisu.”16 Takýto výklad je síce totožný s výkladom NS SR ponúknutým v rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo 23/2018, no líši sa od výkladu ponúknutého NS SR v rozhodnutí 6 Cdo 119/2018, ústavný súd vlastne konštato- val, že pokiaľ v odvolaní absentujú odvolacie dôvody (a absentujú aj vtedy, ak sú uvedené iba všeobecne) doplniť je ich možné iba do uplynutia odvolacej lehoty.
Zároveň však ústavný súd dodal, že rozhodnutie najvyššieho súdu (6 Cdo/119/2018) sa týka procesnej situácie, keď odvolateľ podá blanketové odvolanie, t. j. odvolanie bez toho, aby v ňom uviedol akýkoľvek odvolací dôvod – ide teda o situáciu odlišnú od situácie sťažovateľa, ktorý v odvolaní podanom v zákonom stanovenej lehote všeobecne uviedol odvolacie dôvody, avšak bez bližšej špecifikácie konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z uvedeného dôvodu bol záver vyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 175/2017 z 27. februára 2018, na ktorý sťažo- vateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje, pre sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu irelevantný, čím v podstate Ústavný súd SR rozlišuje medzi blanketným odvolaním a odvolaním podaným so všeobecnými odvolacími dôvodmi (dôvodmi iba „vypísanými“ zo znenia § 365 ods. 1 CSP).
Na margo tohto rozlíšenia si dovoľujeme uviesť faktickú poznámku. Máme za to, že v oboch prípadoch ide o podanie, ktoré neobsahuje odvolacie dôvody, a teda nemôže účinne17 dôjsť ich doplneniu po uplynutí odvolacej lehoty. Civilný sporový poriadok takisto tieto prípady ne- rozlišuje, keďže v zmysle § 386 písm. d) CSP pozná iba situáciu, keď odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V danom prípade podľa CSP nie je rozhodujúce, či nemá žiadny odvolací dôvod alebo ich uvádza iba vo vše- obecnosti vypísaním z § 365 ods. 1 CSP, nakoľko vždy pôjde o situáciu, že pre vady odvolania nebude možné v odvolacom konaní pokračovať, a to by mala byť rozhodujúca skutočnosť.
Ústavný súd SR zároveň v inom rozhodnutí zdôraznil zásadu koncentrácie konania, ktorá má dosah aj v tejto situácii. Konštatoval, že „§ 365 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého odvolacie dô- vody a dôkazy na ich preukázanie je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, je premietnutím zásady koncentrácie civilného procesu, ktorá znamená, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, v prípade odvolania lehotou pätnásť dní. Umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.“18 Takýto prístup je potom už v jasnom rozpore s názorom Najvyššieho súdu SR konštatovanom v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 119/2018 z 26. júna 2019.
K doplneniu špecifikácie odvolacích dôvodov počas odvolacieho konania
V prípade riešenom Ústavným súdom SR odvolateľ uviedol odvolacie dôvody iba všeobecne, a na mieste je otázka, či nemohol iba špecifikovať už uvedené odvolacie dôvody. Domnievame sa, že je potrebné rozlišovať situácie, keď sú v podanom odvolaní uvedené všeobecné odvolacie dôvody, ako ich vymenúva sám CSP a keď je v odvolaní popísaný konkrétny odvolací dôvod s konkrétnou argumentáciou. Aj ÚS SR konštatoval, že „bližšiu špecifikáciu odvolacích dôvodov po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania vzneseného v zákonnej lehote na jeho poda- nie zákon výslovne nevylučuje, preto sa odvolací súd musí s takýmto rozpracovaním odvolania relevantným spôsobom vysporiadať. Poukázanie na skutočnosť, že rozpracovanie odvolania bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, je z ústavného hľadiska neudrža- teľné.“19 Nadväznosti na uvedené uložil odvolaciemu súdu vysporiadať sa „s argumentačnými líniami uvedenými v rozpracovaní odvolania, ktoré nadväzujú na už uvedené argumenty v sa- motnom odvolaní.“20 Nezabudol zdôrazniť, že iba tie argumentačné línie, ktoré nenadväzujú na žiadny z argumentov v podanom odvolaní možno chápať ako doplnenie dôvodov odvolania, pričom aj skutočnosť, že na ne nebude prihliadať (resp. Ich posúdi ako neprípustné doplnenie dôvodov odvolania) musí aspoň stručne odôvodniť.
Rovnako aj judikatúra NS SR dospela k záveru, že pokiaľ odvolateľ v predmetnom podaní doplnil svoje odvolanie o bližšiu argumentáciu, t. j. špecifikoval v ňom iba dôvody odvolania, ktoré označil vo svojom odvolaní, takýto postup bol v súlade so zákonom. 21
Záverom
Z týchto súdnych rozhodnutí sa môže javiť, že doplniť odvolacie dôvody je možné iba v prípade, ak v odvolaní nie sú uvedené ani všeobecne (hoci by bola použitá zákonná definícia niekto- rého z dôvodov), t. j. absentujú úplne. V prípade, ak obsahuje odvolanie aspoň jeden odvolací dôvod, nemôže odvolateľ dopĺňať ďalšie, no môže doplniť tieto dôvody o ďalšiu argumentáciu (ak neboli uvedeného iba všeobecné odvolacie dôvody).
Máme, však za to, že takéto rozdiely by sa nemali robiť. Odvolacie dôvody by mal odvolateľ uviesť v lehote na podanie odvolania, inak ich už nemôže dopĺňať, rozširovať, či meniť (ibaže by boli splnené podmienky na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania). Domnie- vame sa, že podľa novej právnej úpravy by sme nemali robiť uvedené rozdiely, ale je potrebné pristupovať k takýmto odvolaniam rovnako. Teda bez ohľadu na to, či odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ich obsahuje iba všeobecne formulované (zákonné formulácie) môže ich doplniť iba do lehoty na podanie odvolania. Doplnenie argumentácie včas uvedených od- volacích dôvodov je však prípustné, nakoľko nejde o doplnenie a rozšírenie samotných odvo- lacích dôvodov, no to musí posúdiť odvolací súd v každom prípade individuálne.
Výklad ponúknutý v tomto článku (fakticky v súlade s akademickou obcou, tvoriacou sa novou súdnou praxou a ÚS SR) neumožňuje nadviazať na judikatúru z čias OSP a ďalej ju v tejto otázke rozvíjať. Odvolacie dôvody musia byť naformulované dostatočne konkrétne už v samotnom odvolaní, resp. do konca odvolacej lehoty s tým, že zákon nevylučuje, aby sa odvolanie, ktoré má predpísané náležitosti, neskôr podrobnejšie skutkovo doplnilo, prípadne, aby sa rozviedla jeho právna argumentácia v líniách naznačených v podanom odvolaní.
Mgr., Viliam Poništ, PhD.