Úvod
V právnom poriadku Slovenskej republiky predstavuje trestné právo prostriedok ultima ratio (prostriedok poslednej inštancie, krajný prostriedok), ktorého použitie prichádza do úvahy vtedy, ak ochranu spoločenských vzťahov nemožno účinne dosiahnuť prostriedkami iných právnych odvetví. V predkladanom článku bude z pohľadu ultima ratio venovaná pozornosť trestnoprávnym a niektorým daňovým aspektom spočívajúcim v nezaplatení dane.
Trestnoprávne aspekty
| Konanie spočívajúce v nezaplatení dane alebo poistného v súlade so zákonom možno z hľadiska trestného práva v podmienkach Slovenskej republiky subsumovať pod trestný čin nezaplatenia dane apoistného podľa § 278 Trestného zákona, ato v prípade naplnenia všetkých zákonných znakov tejto skutkovej podstaty. V tomto príspevku bude pozornosť venovaná iba nezaplateniu dane, nie aj poistného, a preto aj nasledujúce znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu sú vymedzené iba vo vzťahu k neplateniu dane, a nie aj k neplateniu poistného, hoci je nutné dodať, že tieto vo svojej podstate platia obdobne aj pri neplatení poistného. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na zaplatení dane v lehote jej splatnosti podľa príslušných (iných ako trestnoprávnych) právnych predpisov. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ nezaplatí splatnú daň vo väčšom rozsahu. Páchateľ teda nekoná to, čo mu zákon (príslušná daňová právna norma) prikazuje, a teda opomenie (§ 122 ods. 1 Trestného zákona) zaplatiť daň v zákonom určenej lehote splatnosti. Z pohľadu konania možno teda trestný čin nezaplatenia dane a poistného zaradiť medzi tzv. pravé omisívne trestné činy. Z hľadiska následku ide o poruchový trestný čin, t. j. nestačí ohrozenie záujmu chráneného zákonom, ale musí dôjsť k jeho porušeniu v podobe nezaplatenia splatnej dane minimálne vo väčšom rozsahu (§ 125 ods. 1 Trestného zákona). Príčinný vzťah medzi konaním (opomenutím) |
| spočívajúcim v nezaplatení dane a spôsobením následku v podobe nezaplatenej dane vo väčšom rozsahu je nepochybný. Určujúcim kritériom pre možné vyvodenie trestnej zodpovednosti je okrem kritéria rozsahu činu, lehota splatnosti nezaplatenej dane. V prípade, že nejde o splatnú daň, totiž nemožno uvažovať o vyvodzovaní trestnoprávneho postihu za nezaplatenie dane. Lehoty splatnosti sú pri jednotlivých druhoch daní ustanovené príslušnými daňovými právnymi predpismi(2). Subjekt tohto trestného činu je špeciálny – páchateľom môže byť iba osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť platiť daný druh dane. Môže sa ho dopustiť tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba (trestný čin nezaplatenia dane a poistného je výslovne uvedený v taxatívnom výpočte trestných činov právnických osôb uvedenom v § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Z hľadiska subjektívnej stránky uvedeného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, či už vo forme priameho úmyslu (dolus directus) alebo nepriameho úmyslu (dolus eventualis), pričom úmysel sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránky trestného činu, t. j. nezaplatenie splatnej dane vo väčšom rozsahu. Solventnosť páchateľa ako ,,znak“ trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za skutok spočívajúci v nezaplatení splatnej dane musia byť obligatórne naplnené všetky vyššie uvedené znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného v zmysle § 278 Trestného zákona. Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti je však nutné prihliadať aj na ďalší ,,aspekt“, ktorý v skutkovej podstate trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona nie je explicitne uvedený. Ide o solventnosť páchateľa (osoby, ktorá nezaplatila splatnú daň, hoci tak podľa zákona urobiť mala). Trestnosť konania spočívajúceho v nezaplatení splatnej dane je podmienená zistením, že subjekt tohto trestného činu mal k dispozícii potrebné finančné prostriedky, vice versa vprípade, že páchateľ objektívne nemal prostriedky na zaplatenie dane v lehote jej splatnosti, nebude pre tento trestný čin trestne zodpovedný.(3) Je potrebné uviesť, že zisťovanie solventnosti páchateľa vkaždom jednotlivom prípade týkajúcom sa podozrenia zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného vzmysle § 278 Trestného zákona by malo byť obligatórnou súčasťou postupu orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku). Ide o naplnenie zásady náležitého zistenia skutkového stavu ako jednej zo základných zásad trestného konania. Uvedené závery platia napriek tomu, že okolnosť, že páchateľ mal dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov nie je výslovne vyjadrená v ustanovení § 278 Trestného zákona ako znak skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného, ako to je napríklad pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona, pri ktorom je ako znak skutkovej podstaty tohto trestného činu vyjadrená slovami: ,,…v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou…“. Preto je potrebné zdôrazniť, že ,,solventnosť“ nie je formálnym znakom (objektívnej stránky) skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného, nakoľko týmto je iba ,,nezaplatenie splatnej dane vo väčšom rozsahu“. Vzhľadom k uvedenému základnú skutkovú podstatu trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona ani nemožno vykladať zhodne alebo podobne ako základnú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, ktorá tento znak obsahuje. Znaky objektívnej stránky základnej skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného nie je možné rozširovať o znaky, ktoré v nej nie sú obsiahnuté.(4) Solventnosť páchateľa preto nemožno vykladať ako znak objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, no napriek tomu zisťovanie, či páchateľ disponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu dlžnej dane v čase jej splatnosti, má význam pre posudzovanie trestnej zodpovednosti páchateľa. Trestnú zodpovednosť páchateľa v prípadoch, kedy páchateľ nedisponoval finančnými prostriedkami postačujúcimi na zaplatenie splatnej dane, bude potrebné dôsledne vyhodnocovať najmä z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu – zavinenia. Ak totiž páchateľ (bez svojho účelového pričinenia sa – napr. zbavovaním sa majetku s cieľom vyhnúť sa plateniu daní) nedisponoval dostatkom finančných prostriedkov na úhradu dlžnej dane, možno (berúc do úvahy všetky okolnosti skutku) dospieť k tomu, že k neplateniu splatnej dane dochádzalo bez vôle páchateľa, t. j. nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu – úmyselné zavinenie. Je potrebné zdôrazniť, že uvedené neplatí en bloc na všetky prípady, ale je potrebné posudzovať každý skutok jednotlivo vzávislosti od všetkých konkrétnych okolností jeho spáchania. Vo všeobecnosti však platí, že nezaplatenie splatnej dane vo väčšom rozsahu predstavuje naplnenie formálnych znakov ,,iba“ objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného v zmysle § 278 Trestného zákona, ale v žiadnom prípade tento fakt neznamená, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, pretože na naplnenie všetkých znakov je nevyhnutné aj to, aby bolo konanie spočívajúce v nezaplatení dane aj zavinené, a to vo forme úmyselného zavinenia.(5) Ide o prejav zásady zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že bez zavinenia niet trestného činu. Zavinenie vyjadruje psychický vzťah páchateľa ku všetkým (nie len k niektorým) skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin. Páchateľovi nemožno pričítať žiadnu skutočnosť, na ktorú by sa nevzťahovalo jeho zavinenie.(6) Úmyselné zavinenie ako znak základnej skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona nemožno automaticky vyvodzovať len zporušenia právnej povinnosti platiť splatnú daň. Totiž tak ako bolo už vyššie uvedené, nezaplatenie dane vo väčšom rozsahu v lehote splatnosti je iba formálnym znakom objektívnej stránky predmetného trestného činu, avšak znakom objektívnej stránky nemožno nahrádzať subjektívnu stránku trestného činu. Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu nezaplatenie dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona teda nestačí len spôsobenie dlhu na splatnej dani, ale tento dlh na splatnej dani musí byť páchateľom úmyselne zavinený. Ustanovenie § 278 Trestného zákona teda nemožno vykladať ako objektívnu zodpovednosť za spôsobený dlh, ale ako individuálnu zodpovednosť za zavinené konanie.(7) Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2012, sp. zn. 6 Tdo 62/2011.:,,Len samotné nesplnenie daňovej povinnosti, resp. spôsobenie daňového dlhu nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie, t. j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to teda, že jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie, ato zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné. Zavinením je zároveň vyjadrená i individuálna trestná zodpovednosť, a teda že každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním sám zavinil. Pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.“ Ako bolo vyššie uvedené, formálnym znakom trestného činu nezaplatenia dane a poistného je nezaplatenie splatnej dane určenému príjemcovi, teda vo vzťahu k daniam správcovi dane, pričom predpokladom trestnej zodpovednosti je solventnosť platiteľa dane. Z hľadiska výlučne formálnych znakov je preto bez významu, ak páchateľ mal finančné prostriedky v čase splatnosti dane, avšak splatnú daň neuhradil, pretože by tým ohrozil svoje ďalšie fungovanie podnikateľskej činnosti.Prečo páchateľ nezaplatil splatnú daň, hoci tak urobiť mohol, je teda pre naplnenie formálnych znakov základnej skutkovej podstaty bez právneho významu a jeho motív nevylučuje ani úmyselné zavinenie vo vzťahu k tomu, že cielene nezaplatil splatnú daň, nakoľko dal prednosť úhrade iných svojich výdavkov.(8) Odhliadnuc od formálnych znakov objektívnej stránky však je nutné prihliadať aj na skutočnosti týkajúce sa dôvodov neuhradenia splatnej dane, a to v rámci hodnotenia tzv. materiálnej stránky prečinu nezaplatenia dane a poistného. V prípade, že dôvody neuhradenia splatnej dane by boli tak zásadné a dostatočne významné, mohlo by dôjsť k uplatneniu materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, ato po zohľadnení všetkých konkrétnych okolností prípadu, ktorých vyhodnotením by sa dospelo k záveru, že závažnosť činu (skutku) je nepatrná. Dôvody nezaplatenia dane (napríklad ohrozenie existencie podnikateľskej činnosti platiteľa dane) je teda nutné posudzovať v rámci tzv. materiálnej stránky prečinu a nie z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného.(9)Daňové aspekty S ohľadom na zásadu ultima ratio a nemožnosť izolovaného vnímania trestného činu nezaplatenia dane a poistného od daňových predpisov, si v tejto časti dovolíme poukázať na vybrané daňové aspekty, ktoré umožňujú nahliadnuť do predmetnej problematiky aj z inej perspektívy, a prostredníctvom nich posúdiť nevyhnutnosť zachovania tohto trestného činu. Pôjde o osobitný spôsob úhrady dane, miestne dane a niektoré mechanizmy v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Osobitný spôsob úhrady dane bol zavedený do zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) s účinnosťou od 1.1.2022. Podstata tohto nástroja spočíva v odklone od štandardného mechanizmu DPH, keď odberateľ svojmu dodávateľovi uhrádza cenu zdaniteľného plnenia spolu so sumou fakturovanej dane. S ohľadom na nastavenie predmetného mechanizmu je v tejto súvislosti možné hovoriť o systéme rozdelenej platby (split payment). Uvedené označenie plne zodpovedá spôsobu realizácie tohto mechanizmu, nakoľko odberateľ nezaplatí fakturovanú daň priamo svojmu dodávateľovi v rámci ceny zdaniteľného plnenia, ale protihodnotu rozdelí na dve samostatné platby, pričom prvú platbu, ktorá pozostáva zo základu dane, odberateľ uhradí priamo svojmu dodávateľovi dohodnutým spôsobom, zatiaľ čo druhú platbu, pozostávajúcu zo sumy dane uvedenej na faktúre, odberateľ odvedie na osobitný účet dodávateľa, ktorý preňho vedie správca dane. Osobitný spôsob úhrady dane však predstavuje fakultatívny inštitút, pričom účelom jeho využitia je vyhnúť sa potenciálnemu uplatneniu inštitútu ručenia za daň.(10) Veľmi podstatný aspekt praktickej aplikácie osobitného spôsobu úhrady dane tkvie práve vo využití takto zaplatenej dane. Pokiaľ sa platiteľ dane (odberateľ) rozhodne, že využije osobitný spôsob úhrady dane, a teda sumu dane uvedenú na faktúre uhradí na osobitný účet dodávateľa vedený správcom dane, a rovnako dodrží všetky ostatné zákonné podmienky, ďalší postup sa bude odvíjať výlučne od konania dodávateľa, a to v závislosti od toho, či dodávateľ pristúpi k úhrade dane v lehote splatnosti za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť z tohto zdaniteľného obchodu alebo nie. Pokiaľ dodávateľ zaplatí daň v lehote splatnosti, daň zaplatená odberateľom na osobitný účet vedený správcom dane v takomto prípade predstavuje daňový preplatok dodávateľa podľa § 69c ods. 3 zákona o DPH. Na druhej strane, ak dodávateľ nakoniec daň v lehote splatnosti nezaplatí, podľa § 69c ods. 4 zákona o DPH sa na úhradu tejto dane použije daň zaplatená odberateľom. Z uvedeného vyplýva, že v prípade aplikácie osobitného spôsobu úhrady dane bude daň v konečnom dôsledku vždy zaplatená do štátneho rozpočtu. Keď sa ešte ale pristavíme pri situácii, že dodávateľ v lehote splatnosti úmyselne nezaplatí daň z dotknutého dodania tovaru alebo služby, z ktorého mu vznikla daňová povinnosť, hoci disponoval finančnými prostriedkami na splnenie tejto povinnosti, optikou trestného práva de iure naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného, ako bolo uvedené vyššie. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že aj napriek faktickému naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného, v dôsledku nastavenej techniky mechanizmu rozdelenej platby sa predíde škodlivému následku takéhoto konania dodávateľa. V nadväznosti na uvedené vyvstáva otázka, či je v takýchto prípadoch nevyhnutné vyvodzovať trestnú zodpovednosť voči dodávateľovi, keď tento síce svojím omisívnym konaním formálne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného, no v skutočnosti žiadny škodlivý následok nenastal. Právna úprava de lege lata totiž obsahuje nástroj umožňujúci zabrániť tomuto škodlivému následku v celom rozsahu, avšak len pri tuzemských dodaniach, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň dodávateľ v postavení platiteľa dane podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, pričom tento nástroj môže využiť len platiteľ dane uvedený v § 69c ods. 1 tohto zákona. V poradí ďalším aspektom sú miestne dane, ktoré sa v porovnaní so štátnymi daňami vyznačujú určitými špecifickými prvkami, ktoré pramenia tak z ich fakultatívnej povahy, ako aj zo širšieho rozsahu kompetencií správcu dane týkajúcich sa určovania niektorých podstatných náležitostí miestnych daní. Uvedené je odzrkadlené najmä pri sadzbe dane, ktorej určovanie je, okrem niektorých druhov miestnych daní, plne v kompetencii správcu dane. Vzhľadom na nízku výšku sadzieb(11) miestnych daní je možné skonštatovať, že trestný čin nezaplatenia dane a poistného pri miestnych daniach možno aplikovať naozaj len vo výnimočných prípadoch, čo do istej miery potvrdzuje aj počet podaných trestných oznámení pre podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy za obdobie od roku 2013 do roku 2022. V tomto období bolo orgánmi Bratislavy podané len jedno trestné oznámenie, ktoré bolo orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku.(12) Z údajov poskytnutých jednotlivými mestskými časťami Bratislavy, vynímajúc dve mestské časti, vyplýva, že orgány mestských častí Bratislavy nepodali žiadne trestné oznámenie. Uvedené však automaticky neznamená, že za posudzované obdobie nevznikli na miestnych daniach daňové nedoplatky. Domnievame sa však, že výšky vzniknutých daňových nedoplatkov nedosahovali také sumy, ktoré by na účely trestného činu nezaplatenia dane a poistného splnili podmienku väčšieho rozsahu činu. V čisto teoretickej rovine však nie je vylúčené, aby sa páchateľ dostal nad ustanovenú hranicu väčšej škody, ale aj v takomto prípade bude naďalej nevyhnutné skúmať závažnosť činu s ohľadom na materiálny korektív. Vzhľadom na aktuálne nastavenie sadzbovej politiky v rámci miestnych daní, Trestným zákonom stanovená podmienka nezaplatenia dane vo väčšom rozsahu vytvára bariéru pre praktickú aplikáciu trestného činu nezaplatenia dane a poistného v prípade neplatenia miestnych daní. Javí sa, že takýto právny stav odzrkadľuje princíp ultima ratio trestného práva, pretože uplatnenie trestného činu nezaplatenia dane a poistného je pri miestnych daniach skutočne obmedzené na závažnejšie prípady, zatiaľ čo v rámci mimotrestnej právnej úpravy je správca dane povinný sankcionovať aj menej závažné prípady nezaplatenia miestnych daní. Posledný aspekt pozostáva zo sankčného systému a inštitútu predbežného opatrenia. Sankčný systém upravený v Daňovom poriadku je vo svojej celistvosti nezávislý od trestov a ochranných opatrení ukladaných podľa Trestného zákona. Nezaplatenie dane sa podľa Daňového poriadku obligatórne postihuje osobitným druhom sankcie, a to úrokom z omeškania. Uvedená sankcia sa z pohľadu trestného práva najviac približuje k peňažnému trestu, hoci nemožno ani zďaleka tvrdiť, že ide o totožné sankcie. Kardinálny rozdiel medzi predmetnými sankciami spočíva, okrem iného, vo výške, v akej môžu byť uložené, ako aj v spôsobe ich ukladania. Úrok z omeškania je totiž fixne naviazaný na sumu dane, ktorú daňový subjekt nezaplatil. Na výpočet výšky úroku z omeškania pri nezaplatení dane sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku, pričom ak nedosiahne 15 %, použije sa ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku, alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 Daňového poriadku.(13) Je však otázne, či takáto výška sankcie, v porovnaní s trestnoprávnymi sankciami, postačuje na potrestanie páchateľa, resp. či uňho ešte vetape rozhodovania sa, vzbudzuje dostatočné psychické donútenie na žiaduce konanie.(14) V tejto súvislosti je vhodné pristúpiť k inštitútu predbežného opatrenia, ktorý správcovi dane umožňuje, okrem iného, zabezpečiť finančné prostriedky na úhradu nesplatnej dane, ak je dôvodná obava, že nebude v dobe jej splatnosti uhradená, a tým de facto predísť škodlivému následku, ktorý by mohol nastať. Predbežné opatrenie správca dane ukladá rozhodnutím,(15) pričom takéto rozhodnutie môže za podmienok uvedených v § 50 ods. 2 Daňového poriadku nadobudnúť vykonateľnosť už dňom jeho vydania a je exekučným titulom podľa § 89 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Inštitút predbežného opatrenia sa v tejto súvislosti javí ako efektívny nástroj ešte v počiatočnej fáze, keď je daňový subjekt aktívny a zastihnuteľný. Záver Komentované trestnoprávne aspekty majú za cieľ poukázať na základné východiská posudzovania trestnej zodpovednosti za nezaplatenie dane, ktorými sú nielen formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 Trestného zákona, ale aj ďalšie aspekty, na ktoré by mali orgány činné vtrestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, prihliadať a tieto zohľadňovať pri svojom rozhodovaní. Komentované daňové aspekty majú potenciál pôsobiť ako prvotný pilier pre vyvolanie diskusie, prípadne impulzu pre zrod úvah ohľadom budúcnosti trestného činu nezaplatenia dane a poistného, avšak samé osobe nepostačujú na vyvodenie relevantného záveru ohľadom nevyhnutnosti zachovania tohto trestného činu. Prijatie konečného záveru si bude vyžadovať vykonanie komplexnej a hĺbkovej analýzy všetkých dostupných nástrojov a mechanizmov. Zoznam použitej literatúry BABČÁK, Vladimír: Daňové právo na Slovensku a v EÚ. Bratislava : Epos, 2019. 912 s. ISBN 978-80-562-0247-0. MENCEROVÁ, Ingrid, TOBIÁŠOVÁ, Lýdia, TURAYOVÁ, Yvetta a kol.: Trestné právo hmotné: Všeobecná časť. Šamorín : Heuréka, 2013. 478 s. ISBN 978-80-89122-86-8. RICHTER, Filip: Najvýznamnejšie zmeny v zákone o DPH zamerané na boj proti daňovým podvodom. In: DPH v praxi, Roč. 10, č. 11 (2021), s. 2-7. ISSN 1338-7006. ŠAMKO, Peter: Poznámky k článku o trestnom čine nezaplatenia dane a poistného. In: Právne listy [online]. Publikované: 25.10.2014. [cit. 2023-05-17]. Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a318-poznamky-k-clanku-o- trestnom-cine-nezaplatenia-dane-a-poistneho. ŠAMKO, Peter: Reakcia na list Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ohľadne trestného postihu nezaplatenia poistného. In: Právne listy [online]. Publikované: 09.12.2015. [cit. 2023-05-17]. Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a421-reakcia-na-list-generalneho-riaditela- socialnej-poistovne-ohladne-trestneho-postihu-nezaplatenia-poistneho. R 30/2001 – Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 10. mája 2000, sp. zn. 4 Tz 63/2000, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk 6/2001. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2012, sp. zn. 6 Tdo 62/2011. Rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. októbra 2019, sp. zn. 3 To 26/2019. Kontaktné údaje JUDr. Michal Andrýsek andrysek1@uniba.sk Univerzita Komenského v Bratislave Právnická fakulta JUDr. Filip Richter richter20@uniba.sk Univerzita Komenského v Bratislave |
Poznámky
- 1) Univerzita Komenského vBratislave, Právnická fakulta
- 2) Pozri napríklad § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. odani zpríjmov vznení neskorších predpisov.
- 3) R 30/2001 -Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z10. mája2000, sp. zn. 4 Tz 63/2000, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk 6/2001 –primerane.
- 4) ŠAMKO, Peter: Poznámky k článku o trestnom čine nezaplatenia dane a poistného. In: Právne listy [online]. Publikované: 25.10.2014. [cit. 2023-05-17]. Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a318-poznamky-k-clanku-o-trestnom-cine-nezaplatenia-dane-a-poistneho.
- 5) ŠAMKO, Peter: Reakcia na list Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ohľadne trestného postihu nezaplatenia poistného. In: Právne listy [online]. Publikované: 09.12.2015. [cit. 2023-05-17]. Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a421-reakcia-na-list-generalneho-riaditela-socialnej-poistovne-ohladne-trestneho-postihu-nezaplatenia-poistneho–primerane.
- 6) MENCEROVÁ, Ingrid, TOBIÁŠOVÁ, Lýdia, TURAYOVÁ, Yvetta akol.: Trestné právo hmotné: Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2013, s. 22. ISBN 978-80-89122-86-8.
- 7) ŠAMKO, Peter: Reakcia na list Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ohľadne trestného postihu nezaplatenia poistného. In: Právne listy [online]. Publikované: 09.12.2015. [cit. 2023-05-17]. Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a421-reakcia-na-list-generalneho-riaditela-socialnej-poistovne-ohladne-trestneho-postihu-nezaplatenia-poistneho–primerane.
- 8) Rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. októbra 2019, sp. zn. 3 To 26/2019.
- 9) ŠAMKO, Peter: Poznámky k článku o trestnom čine nezaplatenia dane a poistného. In: Právne listy [online]. Publikované: 25.10.2014. [cit. 2023-05-17]. Dostupné na: http://www.pravnelisty.sk/clanky/a318-poznamky-k-clanku-o-trestnom-cine-nezaplatenia-dane-a-poistneho.
- 10) RICHTER, Filip: Najvýznamnejšie zmeny v zákone o DPH zamerané na boj proti daňovým podvodom. In: DPH vpraxi, Roč. 10, č. 11 (2021), s. 5-6.
- 11) Pozri všeobecne záväzné nariadenia miest aobcí vSlovenskej republike omiestnych daniach.
- 12) List hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS OVPP 51520/2023-371999 z 11.5.2023.
- 13) § 156 ods. 1 a2 Daňového poriadku.
- 14) BABČÁK, Vladimír: Daňové právo na Slovensku a v EÚ. Bratislava : Epos, 2019, s. 64. ISBN 978-80-562-0247-0.
- 15) § 50 ods. 1 Daňového poriadku.
Autori
JUDr. Michal Andrýsek
JUDr. Filip Richter