Abstrakt

Temou tohto príspevku je film Barry Seal: Nebesky gauner (American made). Patrí medzi novsie filmy, preto je pravdepodobne, ze zaujal mnoho divakov. Jeden z dovodov, preco spracovať tuto temu je aj to, ze je to novy film, ale okrem toho popisuje zaujímavu problematiku v oblasti medzinarodneho prava, co mozno nie je na prvy pohľad badateľne.

Úvod 

Temou tohto príspevku je film Barry Seal: Nebesky gauner (American made). Patrí medzi novsie filmy, preto je pravdepodobne, ze zaujal mnoho divakov. Jeden z dovodov, preco spracovať tuto temu je aj to, ze je to novy film, ale okrem toho popisuje zaujímavu problematiku v oblasti medzinarodneho prava, co mozno nie je na prvy pohľad badateľne. Pri prvom zhliadnutí tohto filmu je mozne spozorovať mnoho medzinarodnych prvkov. Príspevok obsahuje celkom 4 kapitoly, pricom prva sa venuje deju filmu ako takemu. V druhej kapitole je rozobrate, ktorym prvkom z filmu sa konkretnejsie príspevok venuje, a taktiez pravna uprava, ktora sa vzťahuje na dej filmu. Tretia kapitola v suvislosti so stvrtou su venovane konkretnym situaciam vo filme, kde je mozne spozorovať medzinarodne pravo v oblasti zodpovednosti statu, podpory povstaleckych hnutí a tiez porusovania zavazkov a naslednej analyze, ci pravna uprava bola v deji filmu, na tychto situaciach aplikovana spravne. Cieľom tejto prace je poukazať na to, ze staty mozu konať v rozpore s ich medzinarodnymi zavazkami a tiez, ze nie je v poriadku byť ľahostajní voci takemuto ich spravaniu. Pretoze prave takymto konaním moze dojsť k roznym konfliktom, a ako je znazornene aj v tomto filme, ku stratam na zivotoch. Je vsak nutne zaoberať sa otazkou kedy, toto konanie bude konaním, ktore je mozne pripísať statu. Producenti filmu tiez zabezpecili, aby aj tí z nas, ktorí si nepotrpia na knihach, alebo na studovaní internetovych clankov, boli oboznamení s udalosťami, ktore sa skutocne stali, a veľmi presne na nich aj poukazali. 

2.1 Obsah filmu Barry Seal: Nebeský gauner 

Film s nazvom Barry Seal: Nebesky gauner je zivotopisnym filmom, ktory zrezíroval reziser Doug Liman. Snímok vychadza zo skutocnych udalostí, ktore sa odohrali v 80. rokoch 20. storocia a bol natoceny len nedavno, v roku 2017. Hlavnu ulohu, a teda ulohu Barryho Seala, znameho paseraka drog, stvarnil Tom Cruise. 

Dej filmu spociatku popisuje zivot Barryho Seala do doby, kedy sa stal paserakom. Pracoval ako americky pilot pre spolocnosť Trans World Airlines. Tento jeho zivot ho vsak ocividne neuspokojoval, a tak keď ho osloví agent CIA, s ponukou robiť pilota pre ta jnu s l uz bu, p rijm e tu to j eho p onuku. M a po moc ť C IA s o zí s kava ní m i nfo rma c i í ohľadom statov Strednej Ameriky. Jeho naplnou prace sa stava vedenie lietadla nad Kolumbiou a pri tom foto dokumentovanie. Zda sa vsak, ze stale nie je vsetko podľa jeho predstav, pretoze sa rozhodne prijať aj ponuku drogoveho kartelu na vyvoz drog do S poj enyc h s ta tov a me ri c k yc h. Ta k to s a dosta n e d o je dn eho z na jzna m ejs í c h kartelov, a to do Medelínskeho kartelu, kde pracuje pre najznamejsieho drogoveho dílera Pabla Escobara a jeho spolocníkov. Keďze patril medzi najschopnejsích pilotov, Medelínsky kartel sa spoliehal na jeho pracu a dostaval za to veľmi dobre financne ohodnotenie. 

Dostane sa v Kolumbii do vazenia prave pre spolupracu s Medelínskym kartelom, ale netrva dlho kym sa dostane von, presťahuje sa aj s celou rodinou a dostava ďalsiu vyhodnu ponuku od agenta CIA. Dohoda znie, ze ho vyslobodí z vazenia a zabezpecí mu vlastne lietadlo, dom a miesto jeho posobenia, ale na oplatku ma vyvazať zbrane do Nikaragui, kde v tej dobe zuri vojna, pre skupinu menom Contras. Dostane vsetky udaje kde sa nachadzaju kontroly, ktorym sa ma vyhnuť a ma zabezpecenu pohodlnu cestu pre vyvoz zbraní. Znova sa vsak dostane do kontaktu s Medelínskym kartelom a zbrane, ktore ma na vyvoz do Nikaragui, zacne pasovať do Kolumbie, tam vyzdvihne drogy, ktore prepraví do Nikaragui, a odtiaľ su drogy povstaleckym hnutím vyvazane do Miami. Tento obchod sa rozsíril natoľko, ze potreboval pomoc. 

Neskor sa vsak objavia problemy, keď sa zistí tato jeho paseracka cinnosť. Barry Seal je zatknuty. Narodna agentura pre boj s drogami chce zastaviť a zatknuť Medelínsky kartel a tak Barry Seal znova dostane ponuku. Dohodne sa s nimi, ze bude pokracovať vo svojej doterajsej cinnosti a tak im pomoze usvedciť Medelínsky kartel a jemu za to na oplatku bude vynimocne znízeny trest za objasnenie medzinarodnych zlocinov. Zdokumentuje na fotografiach medzinarodny obchod s drogami a za to mu je ul oz eny vy ni moc ny tres t , a to 1 000 ho dí n verej nyc h pra c . N a B a rryho S ea l a vs a k Medelínsky kartel posle najomnych vrahov, ktory sa ho zbavia. Po jeho smrti CIA stale pouzíva jeho lietadla na vyzbrojovanie jednotiek Contras. 

2.2 Právna úprava vzťahujúca sa na dej filmu 

Barry Seal sa venoval medzinarodnemu obchodu s drogami, vyvozu zbraní do Kolumbie a tiez legalizacii príjmu z trestnej cinnosti. Podieľal sa na odhalení a trestnom stíhaní najvacsieho a najznamejsieho drogoveho kartelu, ktory viedol jeden z najznamejsích drogovych dílerov Pablo Escobar, preto mu bol vynimocne znízeny trest. Napriek tomu vsak prokuratorka nesuhlasila s takymto vynimocne znízenym trestom, pretoze to nebol adekvatny trest za taku rozsiahlu trestnu cinnosť, ktorej sa venoval. 

V tomto texte vsak upozorním na jednu z jeho cinností, ktoru vykonaval pod zastitou CIA. Ako uz bolo v predchadzajucej kapitole spomenute Barry Seal dovazal zbrane jednotkam Contras na pokyn agenta CIA. Co znamena, ze pracoval aj pre statnu tajnu sluzbu a napomahal tym vyzbrojovaniu a vycviku povstaleckeho hnutia, menom Contras, v Nikarague, co z pohľadu medzinarodneho prava nie je spravaním statu, ktore je v sulade s medzinarodnym pravom. Vyzbrojovanie a vycvik jednotiek povstaleckeho hnutia sa da nazvať ich podporou. Toto uviedol aj Medzinarodny sudny dvor vo veci Nikaragua vs. Spojene staty americke, kde skonstatoval, že financovanie, vyzbrojovanie a výcvik jednotiek Contras bol, podľa medzinárodného práva, zásah do vnútroštátnych záležitostí štátu.(1) Dalej je na podporu tohto tvrdenia mozne uviesť cl. 2 Charty Organizacie Spojenych narodov, ktory obsahuje ustanovenia o zvrchovanosti statov, a ustanovenie, že pri svojich medzinárodných stykoch sa vyhýbajú zásahu do zvrchovanosti štátov.(2) To znamena, ze bol poruseny zavazok zo strany Spojenych statov americkych, a to nenarusanie zvrchovanosti ineho statu. 

V Strednej Amerike v tej dobe prebiehali vnutrostatne konflikty, konkretne v Nikarague prevzali vladu komunisticke jednotky menom Sandinisti. Prioritou pre povstalecke hnutie Contras, nikaraguiskych bojovníkov za slobodu, ale aj pre Spojene staty americke, bolo získať vladu nad tymto statom. Ziadali o podporu, ale nakoľko vladny kongres vojnu rozputať nechcel, prezident Spojenych statov americkych poziadal o pomoc CIA, bez suhlasu vlady, a tí sa obratili na Barryho Seala, ktory mal podporovať jednotky Contras prave tym, ze im dodaval zbrane. Co znamena, ze tu doslo k podpore povstaleckych hnutí, ktore posobili v Nikarague, zo strany Spojenych statov americkych. Zaroven je mozne podotknuť, ze toto konanie je v rozpore s medzinarodnou pravnou upravou, pretoze staty nemaju zasahovať do suverenity a zvrchovanosti ineho statu. Toto konanie je v rozpore so zasadou, podľa ktorej je dana zvrchovanosť statu a zasadou nevmiesavania sa do vnutrostatnych zalezitostí statu.(3) Samozrejme, zalezí to od toho, ci bude mozne statu pricítať toto konanie. Pricítateľnosť takehoto konania zalezí aj od organu, ktory toto protipravne konanie vykonaval. V tomto prípade ide o CIA, spravodajsku sluzbu, ktora bude statnym organom len pokiaľ to ich vnutrostatne pravo stanovuje. 

Tak ako staty na svojom uzemí, na ktorom vykonavaju svoju zvrchovanu moc, vytvaraju vnutrostatnu pravnu upravu, vytvaraju si urcite pravidla aj pre ich medzinarodne styky. Preto staty na medzinarodnej urovni uzatvaraju zmluvy, aby si upravili urcite pravidla a tiez, aby sa vyhli konfliktom, ak to je mozne, a v prípade vypuknutia ozbrojenych konfliktov, aby mali pravidla, podľa ktorych sa maju riadiť. Uz podľa zasady nevmiesavania sa, ktora bola potvrdena aj v Charte Organizacie Spojenych narodov, by sa staty mali vyhnuť konaniu, ktorym by zasahovali do zvrchovanosti ineho statu, a v prípade takehoto konania by slo o porusenie zavazku. O porusení taketo zavazku, tiez rozhodoval Medzinarodny sudny dvor vo veci Nikaragua vs. Spojene staty americke. 

Subjektom medzinarodneho prava su primarne staty, ale patria k nim aj narodnooslobodzovacie hnutia a tiez povstalecke hnutia, ktore su vsak iba docasnymi subjektmi s obmedzenou medzinarodnopravnou subjektivitou, pretoze zanikaju buď dosiahnutím svojho cieľa, alebo ich porazením.(4) Pri povstaleckych hnutiach ide o konflikt v state, ktory moze, no nemusí vyustiť do ozbrojeneho konfliktu, ktory vsak nie je konfliktom medzinarodnym, medzi dvoma alebo viacerymi statmi, ide o vnutrostatny ozbrojeny konflikt, ktory ma dopad aj na medzinarodne vzťahy. 

Na film je mozne aplikovať pravnu upravu vzťahujucu sa na zodpovednosť statov za protipravne spravanie, nakoľko v oblasti pomoci povstaleckym hnutiam by sa aj tretie staty aj staty, ktore povstalecke hnutie uznali, mali obmedziť len na humanitarnu pomoc, a su povinne zdrzať sa poskytovania inej pomoci povstalcom.(5) Napriek tomu vo filme Barry Seal: Nebesky gauner, Spojene staty americke poskytovali povstalcom inu ako humanitarnu pomoc, cím doslo k poruseniu medzinarodneho prava. K tomuto sa vyjadril aj Medzinarodny sudny dvor v rozhodnutí vo veci Nikaragua vs. Spojene staty americke, kde skonstatoval, ze USA sa dopustilo zásahu do vnútroštátnych záležitostí iného štátu, pretože financovali a podporovali povstalecké hnutie Contras, čím sa pokúšali zvrhnúť vládu, a to sa považuje za zásah do vnútroštátnych záležitostí iného štátu, o ktorých má rozhodovať tento štát sám.(6) Tento zasah je porusením zavazku v cl. 2 Charty Organizacie Spojenych narodov, ktore na seba staty prebrali podpísaním tejto Charty. Staty si potrebovali vo svojich medzinarodnych stykoch upraviť pravidla spravania. Zaviazali sa k dodrziavaniu urcitych zavazkov, ktore je potrebne dodrziavať, aby nedochadzalo k poruseniu medzinarodneho prava. „Každý štát je od momentu vzniku spôsobilý ako na konanie v súlade s medzinárodným právom, tak aj na medzinárodné protiprávne správanie.“(7) Staty boli casto zvadzane k tomu, aby nekonali v sulade s medzinarodnym pravom, a tak bolo nutne vytvoriť mechanizmus zodpovednosti statov. V minulosti bola upravena len medzinarodnou obycajou, neskor vsak staty prichadzali na to, ze je potrebne ju upraviť aj v písomnej forme. V tomto prípade ide o Navrh clankov o zodpovednosti za protipravne spravanie statov, je to Navrh clankov Komisie pre medzinarodne pravo, ktory bol pripojeny ako príloha rezolucie Valneho zhromazdenia OSN c. 56/83 z roku 2002.(8) Tento Navrh clankov Komisie predstavuje zakladny dokument o zodpovednosti statov. Obsahuje ustanovenia o porusení zavazku statu, z coho vznika statu zodpovednosť, pricítateľnosť tohto konania, okolnosti, ktore vylucuju protipravnosť, obsah zodpovednosti statu, uplatnovanie medzinarodnej zodpovednosti. V nadvaznosti na film Barry Seal je nutne povedať, ze je potrebne skumať zodpovednosť statu za protipravne spravanie aplikaciou Navrhu clankov Komisie pre medzinarodne pravo o zodpovednosti za protipravne spravanie statu. Pretoze v tomto filme islo o porusenie zavazku statu, pri podpore povstaleckeho hnutia, je nutne skumať pricítateľnosť tohto konania statu. O tejto problematike rozhodoval aj Medzinarodny sudny dvor. Aplikacii clankov o zodpovednosti je venovana posledna kapitola. 

Aby nezostala opomenuta medzinarodna trestna cinnosť Barryho Seala, ktora bola natoľko zavazna, ze povazujem za potrebne ju aspon spomenuť, uvadzam medzinarodnu pravnu upravu, ktoru je mozne aplikovať na jeho trestnu cinnosť v oblasti drog, ide o Jednotny dohovor o omamnych latkach z 31. marca 1961 v znení Protokolu o zmenach Jednotneho dohovoru o omamnych latkach z 25. marca 1972(9) a Dohovor Organizacie Spojenych narodov proti nedovolenemu obchodu s omamnymi a psychotropnymi latkami z 20. decembra 1988.(10) Tu ide o nedovoleny obchod s drogami na uzemí viacerych statov. Konkretne sa tu jednalo o konanie Barryho Seala, keď zacal zneuzívať lety na dokumentaciu povstaleckych hnutí, na dovoz drog z uzemia Kolumbie do Spojenych statov americkych. Konkretnejsie to boli aj situacie, ktore sa tykali povstaleckeho hnutia, pretoze Barry Seal do Nikaragui zacal namiesto zbraní dovazať kokaín, ktory povstalci potom pasovali na palubach lodí do Spojenych statov americkych. Z tohto pohľadu by sa dalo povedať, ze aj zo strany Medelínskeho kartelu doslo k podpore tychto povstalcov v ramci poskytovania drog. Naopak zbrane, ktore boli urcene Contras, boli dorucene Medelínskemu kartelu. V tomto prípade by sa na dej filmu dali aplikovať trestnopravne ustanovenia tychto dohovorov. 

2.3 Scény z filmu, ktoré poukazujú na medzinárodnú právnu úpravu 

Vo filme Barry Seal: Nebesky gauner nie je explicitne odkazovane na pravnu upravu v oblasti zodpovednosti statu za protipravne spravanie. Z obsahu tohto filmu a jednotlivych momentov je mozne vypozorovať trestnu cinnosť v oblasti medzinarodneho obchodu s omamnymi a psychotropnymi latkami, keďze cely dej filmu ide viac-menej po linke zivota drogoveho dílera a jeho cinnosti v tejto oblasti. 

V tejto praci by som vsak chcela venovať pozornosť situaciam z filmu, ktore taktiez reflektuju skutocne udalosti. Su to sceny z filmu, ktore zachytavaju zasobovanie zbranami jednotiek Contras, podporu povstaleckych hnutí, zodpovednosť statu za medzinarodne protipravne spravanie a zasah do zvrchovanosti statu. 

Za prvu takuto scenu by sme mohli pokladať prve oslovenie Barryho Seala agentom CIA, kde ho v podstate ziada o zasobovanie, zatiaľ len informaciami, o oblastiach Strednej Ameriky, kde prave prebiehaju revolucie, tieto oblasti nazyva „nepriateľmi demokracie“. To, ze to ma robiť tajne a nikto o tom nesmie vedieť, nie je az tak zarazajuce, keďze CIA prave takto funguje. Vybrali si ho prave pre to, ze uz predtym pasoval cigary, a tak vedeli, ze s takouto pracou nebude problem, a okrem toho bol jednym z najlepsích pilotov svojich cias. Ich vzťahy fungovali v ramci nejakej internej dohody medzi nimi. Naplnou jeho prace bolo nafotiť povstalecke hnutia, ktore prave vycínali v statoch Strednej Ameriky, konkretne v Hondurase, v El Salvadore, v Guatemale a v Nikarague. V tejto oblasti sa Barry osvedcil. 

Dalsou z tychto situacií je, keď agent CIA ukaze Barrymu Sealovi zbrane. Dostane ho z kolumbijskeho vazenia pre pasovanie drog, a za to chce od neho uz nieco zavaznejsie ako len donasanie informacií. CIA chce zasobovať Nikaraguu zbranami, a prave touto ulohou je povereny Barry Seal. Su to sovietske zbrane, ktore boli vyrobene pre Palestínu, Izraelcania sa vsak k nim dostali a tajne ich predali vladnemu organu, CIA, a títo nimi chcu poskytovať podporu povstaleckemu hnutiu Contras, aj bez podpory zo strany vlady, no s vedomím vtedajsieho prezidenta Spojenych statov americkych. Barry Seal dostane aj mapu, kde sa nachadzaju colne kontroly, ktorym sa ma vyhybať. Z toho je teda mozne vyvodiť, ze o preletoch nad uzemiami inych statov nemali tieto staty ziadnu vedomosť. V nadvaznosti na to je ďalsia situacia, kde cieľom Barryho letu, ktory vykonaval pre CIA, bolo odovzdanie zbraní jednotkam Contras, avsak tí sa o zbrane nezaujímali, a tak chcel odmietnuť v tejto cinnosti ďalej pokracovať, ale dostal príkaz od agenta CIA, ze ma naďalej dovazať zbrane tomuto povstaleckemu hnutiu. Spojenym statom americkym teda ocividne veľmi zalezalo na tom, aby podporili povstalecke hnutie, a aby títo povstalci zvrhli vladu. 

Dovezie zbrane a odovzda ich povstaleckemu hnutiu Contras, tu sa vsak stretava s clenom Medelínskeho kartelu. V tomto okamihu sa dohodnu, ze Barry bude zbrane voziť do Kolumbie, drogovemu kartelu, a namiesto zbraní bude zas jednotkam Contras dovazať kokaín, teda Contras okrem toho, ze prijímali vojensku podporu zo strany Spojenych statov americkych, sa tiez venovali obchodu s drogami. 

Dalsou zo situacií, na ktoru je mozne poukazať je dovazanie clenov jednotiek Contras na uzemie statu Arkansas, za ucelom bojoveho vycviku tychto jednotiek. Na pozemku Barryho Seala, CIA zriadia vycvikove bojove tabory a Barry Seal vozil Contras do Spojenych statov americkych, aby sa naucili bojovať. Tato cinnosť sa neda nazvať humanitarnou pomocou, prave naopak ide zo strany vladnej organizacie Spojenych statov americkych o vojensku a financnu podporu daneho povstaleckeho hnutia. Co sa uz urcite da oznaciť za intervenciu Spojenych statov americkych, ktora ohrozila zvrchovanosť Nikaragui. Medzinarodny sudny dvor v tejto oblasti vyslovil nazor, ze výcvik a financovanie povstaleckého hnutia Contras zo strany Spojených štátov amerických, je zásahom do vnútroštátnych záležitostí, pričom sa jedná o záležitosti, o ktorých rozhoduje každý štát sám, a teda porušili zásadu medzinárodného práva o nevmiešavaní sa do vnútorných záležitostí štátu.(11) Tieto situacie znacia, ze CIA sa vo veľmi rozsiahlom rozmere venovala podpore povstaleckeho hnutia, aj kvoli tomu, ze po istom case sa im zdalo, ze dovazaju malo clenov Contras a zacali ich dovazať oveľa viac a vzdelavať a cviciť v boji. Mimo uvedene, by sa dalo konstatovať, ze CIA musela vedieť aj o tom, ze Contras na uzemie Spojenych statov americkych dovazali kokaín. 

Neskor CIA prichadza na to, ze ich zbrane neboli poskytovane povstalcom, ale Medelínskemu kartelu a vtedy sa snazia odstraniť vsetky dokazy, ktore by ich spajali s Barrym Sealom, pretoze teraz uz aj trestna cinnosť Barryho Seala zacína byť znama. Contras poslu spať z vycvikovych taborov na uzemí Spojenych statov americkych, do Nikaragui, prestanu spolupracovať s Barrym Sealom a snazia sa zniciť vsetky zaznamy, ktore ich s ním kedy spajali, aby im nemohla byť dokazana protipravna cinnosť. 

Barry Seal ma potom napomocť jednak DEA,(12) Narodnej agenture pre boj s drogami, s dokaznymi materialmi o drogovej trestnej cinnosti Medelínskeho kartelu, ale tiez ma snímkami z tohto obchodu, pomocť usvedciť Sandinistov, a teda vladnucu skupinu komunistov v Nikarague, ze su tiez zapojení do nedovoleneho obchodu s drogami. Politicky rezim Nikaragui v spravach Spojenych statov americkych nazyvaju zlocineckym rezimom. 

V zavere filmu sa hovorí, ze este po tom ako najomní vrahovia Medelínskeho kartelu vypatrali a odstranili Barryho Seala, CIA ďalej vyuzívala jeho lietadla na vyzbrojovanie Contras, teda na podporu povstaleckeho hnutia, avsak za pomoci Iranu, ktorí odovzdavali zbrane Contras. Tieto dodavky trvali az dovtedy, dokym jedno z tychto lietadiel nebolo zostrelene nad Nikaraguou, a tesne po tom vypukla afera Iran- Contras, ktora bola politickym skandalom.(13)

2.4 Analýza právnej úpravy 

Ako uz bolo uvedene vyssie v tomto texte, na film Barry Seal: Nebesky gauner, v scenach filmu, ktore poukazuju na pomoc povstaleckym hnutiam statnym organom Spojenych statov americkych, je mozne aplikovať Navrh clankov Komisie pre medzinarodne pravo o zodpovednosti za protipravne spravanie statov. Je tu vsak mozne aplikovať aj medzinarodne obycajove pravo alebo Chartu Organizacie Spojenych narodov, pretoze v ramci nich je mozne uplatnovať clanky 1, 2 a 12 Navrhu clankov Komisie pre medzinarodne pravo o zodpovednosti za protipravne spravanie statov. A to najma preto, ze Charta Organizacie Spojenych narodov, ako medzinarodna zmluva, ktoru staty podpísali, obsahuje zavazky, ktore na seba staty prebrali, okrem ineho medzi ne patrí aj nenarusanie uzemnej celistvosti a politickej nezavislosti statu. 

Existencia povstaleckych hnutí v state reflektuje prítomnosť politickeho konfliktu medzi vladou daneho statu a odporcami rezimu, pricom moze vyustiť do ozbrojeneho konfliktu, pri ktorych je potrebne dodrziavať urcite pravidla, aby sa zamedzilo co najvacsím skodam, ktore ovplyvnuju hlavne ľudske zivoty. Medzi tieto pravidla mozeme zaradiť Dodatkovy protokol II,(14) ale tiez spolocny clanok 3 Zenevskych dohovorov.(15) Aj pri vnutrostatnych ozbrojenych konfliktoch moze dochadzať k nespocetnym stratam na zivotoch, a preto sa staty zaviazali k urcitym podmienkam, ktore je potrebne dodrziavať v ramci tychto konfliktov. Medzinarodny sudny dvor sa vo svojom rozsudku vo veci Nikaragua vs. Spojene staty americke tiez vyjadril, ze právo, ktoré sa aplikuje na vnútroštátne ozbrojené konflikty a čl. 3 ženevských dohovorov sa vzťahuje aj na činnosť povstaleckého hnutia Contras.(16) V tomto prípade by som vsak chcela upriamiť pozornosť viac na intervenciu statov a zodpovednosť statu za medzinarodne protipravne spravanie. 

V cl. 2 odsek 4 Charty Organizacie Spojenych narodov sa píse: „Všetci členovia Organizácie Spojených národov sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu, ako aj každého iného spôsobu nezlučiteľného s cieľmi Organizácie Spojených národov.“(17)

V tomto clanku je vsak vyslovene spomínana hrozba silou alebo pouzitie sily proti uzemnej celistvosti a politickej nezavislosti statu, a preto je potrebne posudiť ci islo vobec o pouzitie sily alebo hrozbu silou. Touto otazkou sa zaoberal Medzinarodny sudny dvor vo veci Nikaragua vs. Spojene staty americke v rozhodnutí z roku 1986 a vyslovil nazor, ze niektorými útokmi, najmä použitím mín v nikaraguiských prístavoch a tiež zničením námornej základne, USA porušili zákaz použitia sily proti územnej celistvosti štátu.(18)

Zvrchovanosť a suverenita statov by bola ohrozena, ba priam porusena pokiaľ by dochadzalo k intervencii zo strany ineho zvrchovaneho statu. Pricom cl. 2 Charty OSN obsahuje aj ustanovenia o zvrchovanej rovnosti clenov, a tiez o zasade pokojneho riesenia sporov, aby nedochadzalo k porusovaniu mieru a spravodlivosti,(19) a teda integrita zvrchovanosti statov by bola intervenciou ineho statu narusena. V nadvaznosti na vyssie uvedene, je mozne podporu povstaleckych hnutí charakterizovať ako protipravnu cinnosť statu, nakoľko v tomto prípade povstaleckemu hnutiu ide o zvrhnutie vlady, co znamena zasah do politiky statu a zmenu politickeho rezimu. Preto podpora povstaleckych hnutí je intervenciou do politickeho rezimu statu. Nedochadza tu k nej vsak na zaklade pouzitia sily, len podporou povstaleckych hnutí. O tejto otazke taktiez rozhodoval Medzinarodny sudny dvor vo veci Nikaragua vs. Spojene staty americke, co je spomínane nizsie. 

Tieto tvrdenia je ďalej mozne podporiť cl. 3 ods. 2 Dodatkoveho protokolu II: „Žiadne ustanovenie tohto Protokolu sa nebude vykladať ako oprávnenie na priame alebo nepriame vmiešavanie sa z akéhokoľvek dôvodu do ozbrojeného konfliktu alebo do vnútorných alebo zahraničných záležitostí Vysokej zmluvnej strany, na ktorej území k tomuto konfliktu došlo.“(20) Pricom v prípade dodavania zbraní a vycviku povstaleckeho hnutia je mozne hovoriť o vmiesavaní sa statu do vnutornych zalezitostí ineho statu, pretoze je tu ocividna snaha o pomoc pri zvrhnutí vlady povstaleckym hnutím. 

Dalej cl. 12 Navrhu clankov Komisie pre medzinarodne pravo o zodpovednosti za medzinarodne protipravne spravanie statu stanovuje: „Porušenie medzinárodného záväzku nastane vtedy, keď správanie štátu nie je v súlade s tým, čo od neho záväzok požaduje, a to bez ohľadu na jeho povahu a charakter.“(21) V prípade Spojenych statov americkych doslo k poruseniu zavazku statu, pretoze, ci uz v medzinarodnom obycajovom prave, alebo v Charte OSN, sa staty zavazuju nevmiesavať sa do vnutornych zalezitostí statu a tym nezasahovať do jeho zvrchovanosti, pricom dodavanie zbraní a vycvik povstaleckeho hnutia jednotiek Contras je, ako uz bolo vyssie spomenute, zasah do politickeho rezimu statu. Okrem toho je mozne spomenuť aj narusanie suverenity statu v jeho vzdusnom priestore. Staty sa v cl. 1 Chicagskeho dohovoru o medzinarodnom civilnom letectve z roku 1944 zaviazali, ze uznavaju svoju zvrchovanosť nad vzdusnym priestorom nad svojím uzemím.(22) A teda stat vykonava svoju zvrchovanosť aj nad vzdusnym priestorom, ktory sa nachadza nad jeho uzemím, pricom v tomto prípade USA narusilo vzdusny priestor nad uzemím Nikaragui, keďze nemalo ziadny suhlas statu na prelet ci pristatie. Toto je mozne konstatovať, pretoze Barry Seal sa mal vyhybať akymkoľvek kontrolam pocas svojho letu, aj napriek tomu, ze jeho lietadlo zrejme bolo civilnym lietadlom, a preto sa na neho vzťahuje sloboda preletu podľa cl. 3 a tiez cl. 5 Chicagskeho dohovoru o medzinarodnom civilnom letectve z roku 1944. No cl. 35 tohto dohovoru tiez hovorí o obmedzenej doprave tovaru, konkretne v písmene a) o vojnovom materialy, ktory nesmie byť dopravovany do ineho statu, ani nad jeho uzemím, vynimku tvorí jedine povolenie.(23) Ako uz vsak bolo konstatovane vyssie Barry Seal ziadnym povolením statov nedisponoval. Medzinarodny sudny dvor skonstatoval, že ide o porušenie zásady územnej suverenity štátu, v prípade nepovoleného preletu lietadla pod kontrolou iného štátu, nad jeho územím.(24)

Taketo porusenie zavazku sposobuje jeho zodpovednosť za protipravne spravanie, co vyplyva z ustanovenia cl. 2 Navrhu clankov Komisie pre medzinarodne pravo o zodpovednosti za medzinarodne protipravne spravanie statu, ktory hovorí: „Za medzinárodné protiprávne správanie štátu sa považuje jeho konanie alebo opomenutie, ktoré a/ mu možno pričítať podľa medzinárodného práva a ktorým b/ porušuje medzinárodný záväzok.“(25) a z cl. 1 tohto Navrhu clankov: „Každé medzinárodné protiprávne správanie štátu vyvoláva jeho medzinárodnú zodpovednosť.“(26) K porusovaniu zavazku sa teda musí pridať este jeden prvok, ktorym je pricítateľnosť konania statu, ak su obe tieto zlozky splnene, je mozne hovoriť o tom, ze statu vznika zodpovednosť za medzinarodne protipravne spravanie. Pricítateľnosti konania sa venoval aj Medzinarodny sudny dvor, ktory skonstatoval, ze konanie povstaleckého hnutia Contras nie je možné pričítať USA.(27) V tomto prípade teda USA nenesu zodpovednosť za konanie Contras, za jeho pouzitie sily, nakoľko povstalecke hnutie je tiez subjektom medzinarodneho prava, a ako take ma dodrziavať spolocny clanok 3 Zenevskych dohovorov a tiez Dodatkovy protokol II, co tiez uviedol Medzinarodny sudny dvor vo svojom rozhodnutí. 

Z dikcie cl. 4 Navrhu clankov Komisie pre medzinarodne pravo o zodpovednosti za medzinarodne protipravne spravanie statu vyplyva, ze za pricítateľne konanie statu sa povazuje konanie jeho statneho organu, bez ohľadu na to, o ktory statny organ ide, pricom za statny organ sa povazuje kazda osoba, ktorej patrí toto postavenie podľa vnutrostatnej pravnej upravy.(28)

V prípade CIA je mozne konstatovať, ze je statnym organom a preto jej konanie zaklada zodpovednosť statu za protipravne spravanie. V tomto prípade to spravanie spocívalo v dodavaní zbraní povstaleckemu hnutiu na uzemí Nikaragui a bojovy vycvik jeho clenov. Pricom na ujmu tohto tvrdenia nie je ani to, ze tuto cinnosť vykonavala sukromna osoba, pretoze cl. 8 tohto Navrhu clankov hovorí, ze aj konanie osoby je mozne povazovať za spravanie statu, ak tato osoba konala podľa instrukcií statu, pod jeho kontrolou a riadením.(29)

Medzinarodny sudny dvor v rozhodnutí vo veci Nikaragua vs. Spojene staty americke dospel k zaveru, ze Spojené štáty americké výcvikom a podporovaním povstaleckého hnutia v Nikarague zasiahli do vnútorných záležitostí štátu, avšak nie je možné im pričítať činnosť, ktorú vykonávalo povstalecké hnutie Contras, pretože nekonali v mene USA, a preto v tomto prípade zo strany USA nejde o porušenie zákazu použitia sily.(30) Keďze v tomto prípade ozbrojeny konflikt viedli povstalci, za ich konanie neprebera zodpovednosť USA, pretoze pouzitie sily sa v tomto prípade da pricítať povstaleckemu hnutiu. Napriek tomu sa vsak vmiesali do vnutrostatnych zalezitostí. 

Z tohto rozhodnutia je teda zrejme, ze Spojene staty americke sa v ramci podpory povstaleckeho hnutia dopustili porusenia zavazku, ktory vyplyva aj z medzinarodneho obycajoveho prava a spocíva v respektovaní integrity a politickeho usporiadania ineho statu. Protipravne konanie povstaleckeho hnutia im pricítateľne nie je, nakoľko toto konanie je zalozene na voľovej zlozke osob fungujucich v takomto povstaleckom hnutí. Je pravdou, ze Spojene staty americke materialne zabezpecovali fungovanie tohto povstaleckeho hnutia a cvicili povstalcov, ale tí zasa nemuseli toto materialne zabezpecenie a nadobudnute skusenosti vyuziť na protipravne konanie. Statu totiz nie je mozne pricítať konanie organov, ktore nekonali v jeho mene, teda ani konanie povstaleckeho hnutia.(31) Cl. 10 Navrhu clankov Komisie pre medzinarodne pravo hovorí o pricítateľnosti konania povstaleckeho hnutia, v prípade, ze sa stane novou vladou, tomuto statu.(32)

Medzinarodny sudny dvor teda rozlisoval medzi skutkami, ktore su pricítateľne USA, a tymi, ktore su pricítateľne Contras. Cinnosť a konanie povstaleckeho hnutia je pricítateľne prave tomuto povstaleckemu hnutiu, do coho spada aj pouzitie sily. V prípade vytvorenia novej vlady v Nikarague tymto povstaleckym hnutím, bude tomuto statu pricítateľne konanie povstaleckeho hnutia. No nakoľko Contras v Nikarague nevytvorili novu vladu, nepricítala sa tato zodpovednosť statu Nikaragua. USA je pricítateľne konanie za zasah do vnutrostatnych zalezitostí statu Nikaragua, tym, ze povstalecke hnutie podporovali. Nie je vsak zodpovedny za konanie povstaleckeho hnutia, lebo toto nekonalo v jeho mene. 

Záver 

Zaverom teda je, ze Spojene staty americke sa dopustili zasahu do vnutrostatnych zalezitostí statu Nikaragua, tym, ze podporovali povstalecke hnutie vo forme financovania a vycviku, cím bola ohrozena zvrchovanosť statu Nikaragua, pretoze zasiahli do zalezitostí, o ktorych ma rozhodovať sam stat, a teda islo o porusenie zasady medzinarodneho prava. Tym sa dopustili medzinarodneho protipravneho spravania, toto konanie mu teda pricítateľne je. Avsak tymto im nie je mozne pricítať spravanie povstaleckeho hnutia, preto sa v tomto ohľade nedopustili porusenia zakazu pouzitia sily, a teda nie je mozne v tomto ohľade zaloziť zodpovednosť Spojenych statov americkych za pouzitie sily proti inemu statu. Pretoze povstalecke hnutie nekonalo v ich mene. Je mozne skonstatovať, ze USA je zodpovedne za konanie CIA, teda z podpory povstaleckeho hnutia, nie vsak za konanie povstaleckeho hnutia samotneho. 

Zoznam použitej literatúry Monografie 

1. KLUCKA, J.: Medzinárodné právo verejné, 3. vyd., Bratislava, Wolters Kluwer s.r.o., 2017, ISBN: 978-80-8168-743-3. 
2. KLUCKA, J.: Medzinárodné právo verejné, 2. vyd., Bratislava, Iura Edition, spol. s.r.o., 2011, ISBN: 978-80-8078-414-0. 

Právne predpisy 

1. Vyhlaska ministra zahranicnych vecí c. 30/1947 Zb. o dojednaní Charty Spojenych narodov a statutu Mezinarodního soudního dvora. 
2. Oznamenie Federalneho ministra zahranicnych vecí c. 168/1991 Zb. o dojednaní Dodatkoveho protokolu k Zenevskym dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojenych konfliktov nemajucich medzinarodny charakter. 
3. Vyhlaska ministra zahranicnych vecí c. 65/1954 Zb. o Zenevskych dohovoroch zo dna 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny. 
4. Oznamenie Ministerstva zahranicnych vecí Slovenskej republiky o uskutocnení notifikacie sukcesie Slovenskej republiky do Dohovoru o medzinarodnom civilnom letectve (vyhlaska ministra zahranicnych vecí c. 147/1947 Zb. Umluva o medzinarodním civilním letectví). 

Rozsudky 

1. Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment. I.C.J. Reports 1986. 

Odborné články 

1. NARDELLIOVA, M.: Postavení povstaleckych hnutí v mezinarodním pravu: diplomova praca. Olomouc : Univerzita Palackeho v Olomouci, 2014. 

2. PROUZA, T.: Role a míra angazovanosti USA behem obcanske valky v Nikaragui: bakalarska praca. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2014. 

Poznámky

• 1) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment, I.C.J. Reports 1986, p. 123-126. 
• 2) Vyhla s ka ministra zahranic ny ch vecí c . 30/1947 Zb. o dojednaní Charty Spojeny ch na rodov a statutu Mezina rodní ho soudní ho dvora. 
• 3) Tamtiez. 
• 4) KLUC KA,J.:Medzinárodné právo verejné. 3. vyd. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2017. s. 66, ISBN: 978-80-8168-743-3. 
• 5) Tamtiez. 
• 6) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment, I.C.J. Reports 1986, p. 123-126. 
• 7) KLUC KA,J.:Medzinárodné právo verejné,3. vyd. Bratislava,Wolters Kluwer s.r.o., 2017, s. 177, ISBN: 978-808-1687-43-3. 
• 8) Tamtiez ,s. 176. 
• 9) Vyhla s ka ministra zahranic ny ch vecí c . 47/1965 Zb. o dojednaní Jednotne ho dohovoru o omamny ch la tkach z 31. marca 1961. 
• 10) Ozna menie Federa lneho ministerstva zahranic ny ch vecí c . 462/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru Organiza cie Spojeny ch na rodov proti nedovolene mu obchodu s omamny mi a psychotropny mi la tkami z 20. decembra 1988. 
• 11) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment, I.C.J. Reports 1986, p. 123-126. 
• 12) United States Drug Enforcement Administration.Dostupné na: https://www.dea.gov/. 
• 13) Ide tu o politicky s kanda l, ktory sa odohral v 80. rokoch 20. st. Kongres USA zaka zal poskytovať pomoc povstalecke mu hnutiu Contras a okrem toho vtedajs í prezident podpí sal aj za kon o za kaze predaja zbraní aj do Ira nu. Oba tieto za kazy boli porus ene , pretoz e USA preda valo zbrane Ira nu a ziskom z tohto predaja podporovali povstalecke hnutie Contras. Nepodarilo sa to vs ak utajiť, a vypukol tento s kanda l. Prezident vymenoval Komisiu na vys etrenie, ta vs ak najva c s iu c asť zodpovednosti pripí sala nedbale mu vedeniu vla dy prezidenta. 
• 14) Ozna menie Federa lneho ministra zahranic ny ch vecí c . 168/1991 Zb. o dojednaní Dodatkove ho protokolu k Z enevsky m dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojeny ch konfliktov nemaju cich medzina rodny charakter. 
• 15) Vyhla s ka ministra zahranic ny ch vecí c . 65/1954 Zb. o Z enevsky ch dohovoroch zo dn a 12. augusta 1949 na ochranu obetí vojny. 
• 16) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment, I.C.J. Reports 1986. 
• 17) Vyhla s ka ministra zahranic ny ch vecí c . 30/1947 Zb. o dojednaní Charty Spojeny ch na rodov a statutu Mezina rodní ho soudní ho dvora. 
• 18) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment, I.C.J. Reports 1986, p. 127-129. 
• 19) Vyhla s ka ministra zahranic ny ch vecí c . 30/1947 Zb. o dojednaní Charty Organiza cie Spojeny ch na rodov a statusu Medzina rodní ho soudní ho dvora. 
• 20) Ozna menie Federa lneho ministra zahranic ny ch vecí c . 168/1991 Zb. o dojednaní Dodatkove ho protokolu k Z enevsky m dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí ozbrojeny ch konfliktov nemaju cich medzina rodny charakter. 
• 21) KLUC KA,J.:Medzinárodné právo verejné,2. vyd.,Bratislava,Iura Edition, spol. s.r.o., 2011,s. 538, ISBN: 978-80-8078-414-0. 
• 22) Ozna menie Ministerstva zahranic ny ch vecí Slovenskej republiky o uskutoc není notifika cie sukcesie Slovenskej republiky do Dohovoru o medzina rodnom civilnom letectve (vyhla s ka ministra zahranic ny ch vecí c . 147/1947 Zb. U mluva o medzina rodní m civilní m letectví ). 
• 23) Ozna menie Ministerstva zahranic ny ch vecí Slovenskej republiky o uskutoc není notifika cie sukcesie Slovenskej republiky do Dohovoru o medzina rodnom civilnom letectve (vyhla s ka ministra zahranic ny ch vecí c . 147/1947 Zb. U mluva o medzina rodní m civilní m letectví ). 
• 24) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment. I.C.J. Reports 1986, p. 128. 
• 25) KLUC KA,J.:Medzinárodné právo verejné,2. vyd. Bratislava, Iura Edition, spol. s.r.o., 2011, s.535, ISBN: 978-80-8078-414-0. 
• 26) Tamtiez . 
• 27) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment. I.C.J. Reports 1986, p. 118-123. 
• 28) KLUC KA,J.:Medzinárodné právo verejné,2. vyd., Bratislava,Iura Edition, spol. s.r.o., 2011. s. 536, ISBN: 978-80-8078-414-0. 
• 29) Tamtiez , s. 537. 
• 30) Military and Paramilitary Activities in and against Nicaragua (Nicaragua v. United States of America). Merits, Judgment. I.C.J. Reports 1986, p. 118-126. 
• 31) KLUC KA,J.:Medzinárodné právo verejné,2. vyd.,Bratislava,Iura Edition, spol. s.r.o., 2011, s.537, ISBN: 978-80-8078-414-0. 
• 32) Tamtiez . 

Autor
Bc. Ivana Asztalosová

Zdroj
https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/pravf/medzinarodne-a-europske-pravo-v-kinematografii-final.pdf