DISPOZIČNÉ PRÁVA K AUDIOVIZUÁLNEJ VEDECKEJ DOKUMENTÁCII[1]

1 ÚVOD

Práva k audiovizuálnej vedeckej dokumentácii treba v náväznosti na zaznamenaný obsah subsumovať buď pod práva k audiovizuálnym záznamom alebo pod práva k audiovizuálnym dielam. Táto bipolarita má svoju logiku len v právnej rovine, pretože z technického hľadiska audiovizuálne dielo nemôže existovať bez toho, aby bolo zaznamenané na nejakom nosiči informácií. Z toho vyplýva, že audiovizuálne dielo je z technickej stránky tiež audiovizuálnym záznamom, avšak rozdiel spočíva v tom, že po obsahovej stránke je takýto záznam zhmotnením autorského diela, pre ktoré Autorský zákon používa terminus technicus „audiovizuálne dielo“. Rozdiel medzi audiovizuálnym záznamom a audiovizuálnym dielom je možné naformulovať aj negatívne: Audiovizuálnym záznamom je taký záznam, ktorý zaznamenáva sekvencie súvisiacich obrazov a prípadne aj s týmito obrazmi súvisiaci zvuk, pričom takýto obsah nemá znaky audiovizuálneho diela.

Vzťah audiovizuálneho diela a audiovizuálneho záznamu možno teda na jednej strane chápať ako vzťah dvoch samostatných entít:

– audiovizuálne záznamy 
– audiovizuálne diela 

Na druhej strane však takýto vzťah je možné vnímať aj ako vzťah množiny audiovizuálnych záznamov a podmnožiny audiovizuálnych záznamov so špecifickým obsahom, nesúcim znaky audiovizuálneho diela:

Status audiovizuálnej vedeckej dokumentácie majú nielen audiovizuálne záznamy a audiovizuálne diela, ktoré vznikli v rámci (alebo pre potreby) vedeckého výskumu, ale aj také záznamy, ktoré vznikli z iného dôvodu a ich obsah sa až následne ukázal užitočným z vedeckého pohľadu.

Pokiaľ ide o nakladanie s audiovizuálnou vedeckou dokumentáciou, niet žiadneho dôvodu, prečo by sa na takýto predmet právnych vzťahov nemohli vzťahovať zákonné licencie na použitie diel a iných predmetov ochrany, na ktoré sa analogicky vzťahuje režim autorských diel, podľa Autorského zákona. Predpokladom využitia zákonných licencií je však rešpektovanie radu podmienok a obmedzení, ktorých okruh je osobitne upravený pri každej z licencií (upravenej v Autorskom zákone). V tejto súvislosti je podstatné to, že ak existuje potreba použiť audiovizuálny záznam alebo audiovizuálne dielo, ku ktorému má práva iný subjekt (ako ten, ktorý ho chce použiť) a toto použitie prekračuje rámec zákonnej licencie, je potrebné požiadať o súhlas relevantných nositeľov práv.

2 KTO MÁ PRÁVO UDEĽOVAŤ SÚHLAS NA POUŽITIE AUDIOVIZUÁLNEHO DIELA ALEBO AUDIOVIZUÁLNEHO ZÁZNAMU

Výrobcu originálu záznamu audiovizuálního diela treba odlíšiť od autora audiovizuálneho diela, i keď v konečnom dôsledku môže ísť o tú istú osobu. Pretože originál môže byť len jeden, výrobcu originálu záznamu audiovizuálneho diela treba odlíšiť od subjektov, ktoré zabezpečili výrobu a prípadne aj distribúciu rozmnoženín originálu tohto diela, hoci ani v tomto prípade nemožno vylúčiť, že výrobcom originálu a tiež aj rozmnoženín môže byť tá istá osoba.

Podľa § 5 ods. 20) Autorského zákona je za výrobcu originálu audiovizuálneho diela považovaný výrobca zvukovo-obrazového záznamu tohto diela. Výkon práv k audiovizuálnímu dielu je však osobitne upravený v §55 ods. 2) a 3) Autorského zákona(2) :
§ 55 Audiovizuálne dielo
(2) Ak nie je dohodnuté inak, majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu vykonáva výrobca
originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela písomnou zmluvou získal súhlas na vyhotovenie originálu tohto diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie diela a na odmene a spôsobe jej určenia osobitne za jednotlivé použitie tohto diela podľa § 18 ods. 2; na dohodu o odmene za použitie diela sa primerane vzťahuje ustanovenie § 45.
(3) Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu podľa odseku 2, platí, že získal aj právo použiť toto dielo v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom o titulky, ako aj na použitie obrazov vytvorených v súvislosti s vyhotovením jeho originálu (časť audiovizuálneho diela), a to s možnosťou udeliť tretej osobe licenciu na použitie tohto diela; ustanovenie § 50 ods. 1 až 3 sa použije primerane.
Predpokladom aplikácie predmetných ustanovení je to, že autor (alebo spoluautori) audiovizuálneho diela sa nedohodli s výrobcom audiovizuálneho diela inak. Ak sa teda dohodli inak, ustanovenia zmluvy budú mať prednosť pred zákonom.

Na to, aby výrobca záznamu originálu audiovizuálneho diela mohol vykonávať dispozičné práva autora (autorov) audiovizuálneho diela, však musia byť splnené aj ďalšie predpoklady:
a) Výrobca od autorov audiovizuálneho diela musel písomnou zmluvou získal súhlas na vyhotovenie originálu tohto diela.
b) Výrobca sa s autorom (autormi) dohodol o odmene za vytvorenie diela a na spôsobe jej určenia osobitne za jednotlivé použitia tohto diela, podľa § 18 ods. 2) Autorského zákona.
Ak výrobca originálu audiovizuálneho diela vykonáva dispozičné práva autorov k audiovizuálnemu dielu (podľa §55 ods. 2) Autorského zákona), vtedy má právo:
a) použiť toto dielo v pôvodnom znení, dabovanom znení alebo znení doplnenom o titulky
b) na použitie obrazov vytvorených v súvislosti s vyhotovením jeho originálu (ako častí audiovizuálneho diela)
c) udeliť tretej osobe licenciu na použitie tohto diela

Pokiaľ by neboli splnené predpoklady pre aplikáciu §55 Autorského zákona a išlo by o použitie, ktoré presahuje rámec zákonnej licencie, potom bude treba vychádzať z konkrétneho vzťahu nositeľov práv k audiovizuálnímu dielu. Inými slovami, výkon práv k originálu audiovizuálneho diela môže byť upravený aj zmluvou, uzatvorenou medzi nositeľmi dispozičních práv k tomuto dielu. V prípade ak takáto zmluva neexistuje, budú osobami oprávnenými udeľovať súhlas všetci nositelia dispozičných práv k originálu audiovizuálneho diela. V prípade audiovizuálnych záznamov je to podobné, pretože na §55 Autorského zákona odkazujú oba odseky §71 Autorského zákona, čo znamená, že §55 Autorského zákona je aplikovatelný tak na dispozičné práva výkonných umelcov k záznamom ich výkonov ako aj na dispozičné práva zhotoviteľov zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov k nimi zhotoveným záznamom.
Ak by však neboli splnené vyššie uvedené podmienky pre aplikáciu §55 Autorského zákona, potom by výkon práv k audiovizuálnímu dielu alebo k audiovizuálnímu záznamu bol závislý od konsenzu nositeľov práv, resp. ak by konsenzus nebolo možné dosiahnuť, tak na rozhodnutí súdu, ktorý by rozhodol na návrh jedného alebo viacerých nositeľov práv.

Jedným z nositeľov dispozičních práv (či už k audiovizuálnímu dielu alebo audiovizuálnímu záznamu) bude vždy výrobca takéhoto záznamu. Podľa §5 ods. 20) Autorského zákona je za výrobcu zvukovo-obrazového záznamu považovaná fyzická alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie. Pretože je v predmetnom ustanovení použité slovo „alebo“, nie je jasné či prednosť má iniciácia alebo konečné vyhotovenie audiovizuálneho záznamu. Nezostáva preto iné, ako považovať obe eventuality za rovnocenné.

V §5 ods. 20) Autorského zákona sa ďalej expressis verbis nič nehovorí o znášaní nákladov na výrobu audiovizuálneho záznamu. V praxi môžu vzniknúť rôzne vzťahové väzby, ktorých príklady uvádzame v nasledujúcej tabuľke:

Osoba A má konkrétnu predstavu o tom, čo by malo byť obsahom audiovizuálneho záznamu a navrhne (iniciuje) nahranie originálu takéhoto záznamu. Osoba A si nerobí žiadny nárok na podiel na zisku z predaja rozmnoženín záznamu.Osoba B zabezpečí technickú realizáciu výroby tak originálu tohoto záznamu, ako aj rozmnoženín určených na distribúciu do obchodnej siete. To všetko bude osoba B financovať a osobe B bude patriť zisk, prípadne bude znášať stratu.
Platí vyššie uvedené s tým rozdielom, že osoba A si robí nárok na podiel zo zisku z predaja rozmnoženín.Platí vyššie uvedené, s tým rozdielom, že financovanie zabezpečí osoba C, s ktorou si bude osoba B (spolu s osobou A) deliť zisk, ale nie stratu.

Tabuľka 1: Príklad právne relevantných vzťahov medzi osobami podieľajúcimi sa na výrobe zvukovo- obrazového záznamu (okno z ľavej strany treba kombinovať s oknom z pravej strany). Možných variácií je samozrejme viac ale z priestorových dôvodov ich neuvádzame

Na tomto mieste je užitočné zamyslieť sa nad vzťahom „iniciácie“ výroby audiovizuálneho záznamu a zabezpečením jeho „konečného vyhotovenia“, ak by tieto úkony vykonali rôzne osoby.

Máme za to, že za inicializáciu výroby zvukovo-obrazového záznamu je možné považovať akýkoľvek konkrétny návrh na zhotoveni záznamu, pričom nie je podstatné, kto toto zhotovenie financuje. Nič preto nebráni tomu, aby osoba, ktorá takýmto spôsobom výrobu len iniciovala, bola v zmysle znenia § 5 ods. 20) Autorského zákona považovaná za výrobcu zvukovo-obrazového záznamu.

Rovnaký status však treba priznať aj subjektu, ktorý zhotovenie záznamu neinicioval ale len zabezpečil jeho finálne vyhotovenie. Nie je však jednoznačné, či pod „zabezpečením“ treba chápať výlučne financovanie alebo aj know-how technickej realizácie, prípadne aj vlastníctvo technických zariadení, použitých na výrobu záznamu, za predpokladu, že takéto zariadenia neboli prenajaté, lebo v tom prípade by išlo o náklady, ktoré znáša ten, kto výrobu financuje, čiže vlastníkovi nahrávacieho štúdia, ktorý štúdio prenajme, v žiadnom prípade nemôže vzniknúť právo výrobcu zvukového alebo zvukovo-obrazového záznamu, hoci by v tomto štúdiu došlo k finalizácii výroby originálu záznamu. Možnú komplikovanosť právnych vzťahov medzi iniciátorom a konečným zhotoviteľom môže demonštrovať aj nasledujúci modelový príklad:

Vedecký pracovník vedeckého ústavu inicioval zhotovenie audiovizuálneho záznamu pre potreby výskumu, ktorému sa v ústave venuje len on sám. Záznam po technickej stránke zhotovil iný pracovník toho istého ústavu, avšak predmetný záznam na základe zmluvy ďalej spracovala špecializovaná externá firma. Zmluvu o spracovaní záznamu podpísali štatutární zástupcovia oboch pracovísk. Externá firma (na základe zmluvy) vykonala na tomto zázname také úpravy, ktoré umožňujú v čo najvyššej miere zvýrazniť pozorovanie javov či vlastností snímaných objektov, relevantných z hľadiska konkrétneho výskumného projektu. Aby situácia bola ešte komplikovanejšia, zhotovenie a spracovanie audiovizuálneho záznamu bolo financované z grantových prostriedkov, hoci pracovník, ktorý zhotovenie záznamu inicioval, bol zamestnancom vedeckého ústavu a konal v rámci plnenia svojich povinností, vymedzených v pracovnej zmluve. Je preto otázne, či v takomto prípade možno bezvýhradne uplatniť analógiu so zamestnaneckým dielom (ku ktorému vzniká dispozičné a majetkové právo zamestnávateľovi, za predpokladu, že dielo vzniklo v rámci plnenia pracovných povinností).

Na jednej strane nemožno opomenúť argument, že zamestnávateľ platí tak zamestnanca, ktorý zhotovenie audiovizuálneho záznamu inicioval, ako aj toho zamestnanca, ktorý tento audiovizuálny záznam zhotovil. Tieto mzdové náklady nie sú kryté z grantových prostriedkov, ale ako už bolo uvedené vyššie, v §5 ods. 20) Autorského zákona sa expressis verbis nič nehovorí o znášaní nákladov na výrobu audiovizuálneho záznamu.

Na druhej strane však nemožno opomenúť ďalšie fakty a to, že zhotovenie predmetného audiovizuálneho záznamu neinicioval štatutárny zástupca zamestnávateľa. Navyše podl’a platného pracovného poriadku ústavu, zamestnanec (ktorý inicioval zhotovenie tohto záznamu) nebol povinný dopredu upozorniť štatutárneho zástupcu ústavu na svoj úmysel iniciovať zhotovenie predmetného audiovizuálneho záznamu. Záznamové médiá a ďalšie technické zabezpečenie boli kúpené so súhlasom štatutárneho zástupcu vedeckého ústavu v istom časovom predstihu. V čase kúpy tohto materiálu však nebolo zrejmé, na zaznamenanie akých javov v rámci vedeckého výskumu budú záznamové nosiče a záznamová technika (zaplatená z grantových prostriedkov) použité. Navyše možno znova zopakovať, že materiálne náklady neznášal zamestnávateľ, pretože boli hradené z grantových prostriedkov a v §5 ods. 20) Autorského zákona sa v súvislosti s definovaním výrobcu audiovizuálního záznamu expressis verbis nič nehovorí o znášaní nákladov na výrobu audiovizuálneho záznamu.

Z uvedeného vyplýva, že v zmysle predmetnej právnej úpravy môže vzniknúť právo výrobcu zvukovo-obrazového záznamu (ktoré nie je záznamom audiovizuálneho diela) aj viacerým subjektom – v prvom rade tomu, kto zhotovenie záznamu inicioval (hoci ho nefinancoval) ako aj osobe ktorá zabezpečila konečné vyhotovenie, čo môže byť osoba, ktorá financovala výrobu. V zmysle účinném právej úpravy sa nositeľom dispozičních práv môže stať aj subjekt, ktorý vykonal finálnu úpravu audiovizuálneho záznamu. Nemožno tiež vylúčiť, že za spoluvýrobcu zvukovo-obrazového záznamu bude považovaný aj subjekt, ktorý zabezpečil technickú realizáciu záznamu a prípadne aj ten kto bezodplatne poskytol záznamovú techniku a prípadne aj priestory na zhotovenie záznamu.

V súvislosti s vymedzením výrobcu zvukovo-obrazového záznamu je tiež zaujímavé, že v §5 ods. 20) Autorského zákona sa spomína originál audiovizuálního diela, avšak v svislosti s audiovizuálním záznamom sa už originál záznamu nespomína. I keď pod konečným vyhotovením záznamu treba v prvom rade chápať finalizáciu originálu záznamu, predsa nemožno opomenúť ani argument, že v komerčnej sfére výrobou originálu celý proces nekončí a za konečné vyhotovenie je možné považovať exempláre určené na distribúciu, pretože tieto sú (na rozdiel od originálu) vybavené aj grafickou úpravou, ktorá je spravidla nielen na obale ale aj na samotnom nosiči.

3 VZŤAH VÝKONU PRÁVA, PREVODU A PRECHODU PRÁVA

Výkon práv treba odlíšiť od prevodu práv. Prevod dispozično-majetkových práv autorov a výkonných umelcov na inú osobu (napríklad na výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, nie je možný, pretože to vyplýva z § 18 ods. 5) Autorského zákona, ktorý sa vzťahuje tak na autorov ako aj na výkonných umelcov: 
§ 18 Majetkové práva
(1) Autor má právo použiť svoje dielo.
(2) Autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na
a) vyhotovenie rozmnoženiny diela,
b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,
c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,
d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela,
e) zaradenie diela do súborného diela,
f) verejné vystavenie diela,
g) verejné vykonanie diela,
h) verejný prenos diela.
(3) Práva podľa odsekov 1 a 2 udelením súhlasu autora podľa odseku 2 nezanikajú; autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného súhlasu.
(4) Iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(5) Práva podľa odsekov 1 a 2 sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia, ani exekúciou vedenou podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje na pohľadávky vzniknuté z majetkových práv.
Ak však ide o dispozično-majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu, tieto sú prevoditeľné na základe §66 ods. 4) Autorského zákona:(3)

§ 66 Majetkové práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu
(1) Výrobca zvukovo-obrazového záznamu má právo na použitie svojho zvukovo-obrazového záznamu.
(2) Výrobca zvukovo-obrazového záznamu má právo udeľovať súhlas na tieto použitia:
a) vyhotovenie rozmnoženiny zvukovo-obrazového záznamu,
b) verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva,
c) verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,
d) verejné vykonanie zvukovo-obrazového záznamu,
e) vysielanie zvukovo-obrazového záznamu,
f) sprístupňovanie zvukovo-obrazového záznamu verejnosti.
(3) Právo výrobcu udeľovať súhlas na verejné rozširovanie originálu zvukovo-obrazového záznamu alebo jeho rozmnoženiny podľa odseku 2 písm. b) zaniká pre územie členského štátu alebo zmluvného štátu prvým oprávneným predajom alebo iným prevodom vlastníckeho práva k originálu zvukovo- obrazového záznamu alebo k jeho rozmnoženine na území členského štátu alebo zmluvného štátu, a to pre originál zvukovo-obrazového záznamu a všetky jeho rozmnoženiny, ktoré boli predmetom predaja alebo iného prevodu vlastníckeho práva.
(4) Práva výrobcu zvukovo-obrazového záznamu podľa odsekov 1 a 2 sú prevoditeľné. 
Preto je možné, že nositeľom dispozičních práv môže byť iná osoba, ako tá, ktorá ako prvá mala dispozično-majetkové práva k predmetnému záznamu, pretože ju bolo možné považovať za výrobcu tohto záznamu v zmysle §5 ods. 20) Autorského zákona.

Podobne, ak nositeľ práv (autor, výrobca záznamu, výkonný umelec) zomrie, práva (ktorých bol nositeľom) prejdú na jeho právnych nástupcov. Výkon dispozičného práva právnym nástupcom (či nástupcami) pôvodného nositeľa práva je však relevantný len vtedy, ak tieto práva ešte neboli časovo preexpirované.
Právnymi nástupcami zosnulého autora ale nemusia byť dedičia, pretože Autorský zákon v §18 ods. 6) upravuje špecifický postup v prípade ak:
a) ide o dielo spoluautorov
b) zosnulý spoluautor nemá dedičov
V tomto prípade práva zosnulého prejdú na žijúcich spoluautorov, ktorí ale nemajú status dedičov. Tu treba tiež poznamenať, že pokiaľ ide o dispozičné práva a majetkové právo na odmenu vyplývajúce z Autorského zákona, tak v prípade smrti nositeľa týchto práv, ktorý zomrel, nemajúc dedičov ani zo zákona a ani zo závetu, pričom nejde o prípad zosnulého spoluautora, je vylúčené aby sa tieto práva stali odúmrťou a teda tieto práva nemôže nadobudnúť štát. Takýto predmet chránený Autorským zákonom sa stane voľným podľa § 53 Autorského zákona.

4 KTO MÁ BYŤ POVAŽOVANÝ ZA ZHOTOVITEĽA ORIGINÁLU AUDIOVIZUÁLNEHO ZÁZNAMU

Táto kapitola sa týka tak výrobcov originálov audiovizuálnych záznamov ako aj výrobcov originálov audiovizuálnych diel. Problém spočíva v tom, že v procese výroby môže byť zaangažovaných viacero subjektov, ktoré sa na výrobe podieľajú, pričom ich prínos, či postavenie v rámci procesu výroby môže byť:
a) totožné,
b) čiastočne odlišné alebo
c) úplne odlišné

Nemáme tu samozrejme na mysli osoby, ktoré plnia príkazy, ale subjekty, ktoré riadia a financujú realizáciu audiovizuálnych projektov. Odpoveď na otázku, koho treba považovať za výrobcu originálu audiovizuálneho záznamu resp. originálu audiovizuálneho diela, je spravidla tým zložitejšia, čím väčší a organizačne komplikovanejší je konkrétny audiovizuálny projekt.

Výrobcom originálu audiovizuálneho diela je podľa §5 ods. 20) Autorského zákona ten, kto je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu tohoto diela. Z toho vyplýva, že na výrobcu audiovizuálního diela sa vzťahujú rovnaké kritériá ako na výrobcu zvukovo-obrazového záznamu. Výrobca originálu zvukovo-obrazového záznamu je definovaný v §5 ods. 20) Autorského zákona ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila konečné vyhotovenie audiovizuálneho záznamu. V svislosti s iniciovaním, realizáciou a financovaním realizácie audiovizuálních projektov sa praxi často stretneme s označením „producent“. Označenie „producent“ v Autorskom zákone nenájdeme, avšak nevidím dôvod prečo by producent nemohol byť tou osobou o ktorej by sme mali uvažovať ako o výrobcovi originálu audiovizuálneho záznamu či originálu audiovizuálneho diela.

Problém však môže spočívať v tom, že pojem „producent“ sa stal nejednoznačným. Okrem toho, že rôzne zdroje uvádzajú rôzne definície tohoto pojmu, k významovej nejednoznačnosti prispieva aj to, že v súčasnosti je bežné, že na realizácii väčších audiovizuálnych projektov sa podieľa viacero druhov producentov, preto je vhodné na tomto miste uviesť ich prehľad, spolu s definičnými znakmi:
Producent je osoba, ktorá je iniciátorom projektu a dohliada na projekt od konceptuálnej fázy až po dokončenie. Producent môže mať tak status podnikateľa ako aj pozíciu zamestnanca, ktorý pracuje napríklad pre filmové štúdio alebo pre nezávislú produkčnú spoločnosť. (4) Obsah práce oboch je však rovnaký – inicializácia projektu, jeho koordinácia a dohľad nad všetkým, čo súvisí s realizáciou audiovizuálneho projektu. To znamená, že producent je osobou, ktorá vykonáva každodennú kontrolu nad finančnými, technologickými a administratívnymi procesmi. V prípade audiovizuálneho diela nemožno opomenúť dohľad producenta nad tvorivými procesmi.(5) Producent je teda priamo
zainteresovaný do procesu výroby a ak je producentom podnikateľ, nesie aj finančné riziko.(6)
Exekutívny (riadiaci) producent (executive producerl executive in charge of production) vykonáva dohľad nad viacerými producentmi. Napríklad televízny seriál môže mať aj viac producentov, títo sú zodpovední exekutívnemu producentovi.(7) Exekutívny producent spravidla reprezentuje finančného investora (napríklad filmové štúdio alebo distribútora) pričom takáto osoba nie je zapojená do každodenných rutinných organizačných procesov súvisiacich s výrobou a nie je zapojený ani do technickej stránky výroby. Status exekutívneho producenta je nezriedka priznaný autorovi literárnej predlohy audiovizuálneho diela. V takýchto prípadoch je potom funkcia exekutívneho producenta skôr čestnou funkciou.(8)
Koproducent (co-producer) pracuje pod dohľadom producenta alebo exekutívneho producenta. Pokiaľ ide o výrobu audiovizuálneho diela status koproducenta má často ten, kto získal dispozično- majetkové práva k literárnej predlohe, podľa ktorej bol napísaný scenár alebo práva k samotnému scenáru.(9)
Výkonný producent (v anglickom jazyku je označený jako line producer, čo je do slovenčiny preložiteľné len s istým významovým posunom) je zodpovedný za manažment, ktorý vykonáva denný dohľad nad prácou výrobného štábu.(10) Výkonný producent hrá významnú rolu aj v tzv. predprodukčnej fáze prípravy projektu, čo je fáza dokončovania scenária, výberu účinkujúcich a výberu členov výrobného štábu.
Asociovaný producent (associate producer) vykonáva (na základe delegácie) jednu alebo aj viac funkcií producenta. Pracuje priamo pod vedením producenta, no zároveň je podriadený aj výkonnému producentovi.(11)

Z uvedeného vyplýva, že ako potenciálnych nositeľov dipozičných práv k originálu audiovizuálneho záznamu alebo originálu audiovizuálneho diela môžeme vymedziť producenta a exekutívneho producenta. Či budú obaja nositeľmi dispozičných práv, alebo to bude len jeden z nich, bude záležať na konkrétnych okolnostiach daného prípadu a to najmä či:
a) producent je podnikateľom alebo je zamestnancom
b) či exekutívny producent financuje projekt, alebo len dohliada na koordináciu projektu realizovaného viacerými producentmi alebo je jeho funkcia len čestná
c) či je do audiovizuálneho projektu zapojených viac producentov alebo exekutívnych producentov a aký je podiel resp. vplyv každého z nich na zabezpečení výroby
Ako príklad k vyššie uvedenému môže dobre poslúžiť pieseň We are the World z roku 1985, ktorej spoluautormi sú Michael Jackson a Lionel Richie. Výrobu videoklipu k tejto piesni(12)zabezpečoval rad osôb:
a) osoby s kumulovanou funkciou exekutívneho producenta a producenta: Quincy Jones a Lionel Richie
b) exekutívni producenti: Wyclef Jean, Randy Phillips a Peter Tortorici
c) producenti: Humberto Gattica a RedOne
d) koproducenti: Rickey Minor, Mervyn Warren a Patti Austin

Z uvedeného vyplýva, že v prípadoch, kedy realizáciu audiovizuálneho projektu zabezpečuje viacero producentov, môže dôjsť z právního hľadiska k pomerne komplikovaným vzťahom. Po
formálnej stránke pritom môže mať rovnaký status producenta aj viacero osob, no ich reálny vplyv na proces výroby môže byť rôzny, a to tak z hľadiska obsahu, ako aj množstva vykonanej práce.

5 ZÁVER

V súvislosti s dispozičnými právami k audiovizuálnemu záznamu, resp. audiovizuálnemu dielu možno na jednej strane určiť subjekty, ktoré sú nositeľmi týchto práv. Osoba (alebo osoby), ktoré budú zabezpečovať výkon týchto práv musia byť na jednej strane nositeľmi týchto práv. Na druhej strane však, v prípade ak je nositeľov práv viac, výkon dispozičných práv môže zabezpečovať len jeden (zriedka viacero) nositeľov práv, pokiaľ budú splnené podmienky stanovené v §55 Autorského zákona. Takáto redukcia má logiku v tom, že v prípade väčších audiovizuálnych projektov, kde je množstvo nositeľov práv k výsledku chráneného autorským právom, je pravdepodobné, že obtiažnosť hľadania konsenzu medzi nositeľmi práv je priamo úmerná počtu nositeľov práv.

Pokiaľ by neboli splnené predpoklady pre aplikáciu §55 Autorského zákona a išlo by o použitie, ktoré presahuje rámec zákonnej licencie, potom bude treba vychádzať z konkrétneho vzťahu nositeľov práv k audiovizuálnemu dielu. Inými slovami, výkon práv k originálu audiovizuálneho diela môže byť upravený aj zmluvou, uzatvorenou medzi nositeľmi dispozičních práv k tomuto dielu. V prípade ak takáto zmluva neexistuje, budú osobami oprávnenými udeľovať súhlas všetci nositelia dispozičných práv k originálu audiovizuálního diela. V prípade audiovizuálnych záznamov je to podobné, pretože na §55 Autorského zákona odkazujú oba odseky §71 Autorského zákona, čo znamená, že §55 Autorského zákona je aplikovatelný tak na dispozičné práva výkonných umelcov k záznamom ich výkonov ako aj na dispozičné práva zhotoviteľov zvukových záznamov a zvukovo-obrazových záznamov k nimi zhotoveným záznamom.
Ak by však neboli splnené podmienky pre aplikáciu §55 Autorského zákona, potom by výkon práv k audiovizuálnímu dielu alebo k audiovizuálnímu záznamu bol závislý od konsenzu nositeľov práv, resp. ak by konsenzus nebolo možné dosiahnuť, tak na rozhodnutí súdu, ktorý by rozhodol na návrh jedného alebo viacerých nositeľov práv.

Poznámky

  • 1) Tento príspevok vznikol v rámci plnenia grantovej úlohy VEGA č. 2/0122/10 
  • 2) Viď aj osobitný režim audiovizuálneho diela v §5 ods. 20) Autorského zákona, podľa ktorého výrobca originálu audiovizuálneho diela je automaticky ex lege považovaný za výrobcu zvukovo-obrazového záznamu tohto diela. 
  • 3) Rovnako sú v zmysle príslušných ustanovení Autorského zákona prevoditeľné aj práva výrobcu zvukového záznamu (viď §64 ods. 4) AZ) a vysielateľa (viď §68 ods. 4) AZ). Naopak dispozično-majetkové práva autora a výkonného umelca sú ex lege neprevoditeľné na inú osobu (viď §18 ods. 5) a §71 ods. 1) AZ), tieto práva môžu byť len predmetom dedenia (viď § 18 ods. 6) AZ). 
  • 4) http://www.hollywoodlitsales.com/cf/journal/dspJournal.cfm?intID=2058.Prístup 25.3. 2012. 
  • 5) http://www.hollywoodlitsales.com/cf/journal/dspJournal.cfm?intID=2058.Prístup 25.3. 2012. 
  • 6) http://en.wikipedia.org/wiki/Film_producers.Prístup 25.3.2012. 
  • 7) http://www.hollywoodlitsales.com/cf/journal/dspJournal.cfm?intID=2058.Prístup 25.3. 2012. 
  • 8) http://en.wikipedia.org/wiki/Film_producers.Prístup 25.3.2012. 
  • 9) http://www.hollywoodlitsales.com/cf/journal/dspJournal.cfm?intID=2058.Prístup 25.3. 2012. 
  • 10) http://www.hollywoodlitsales.com/cf/journal/dspJournal.cfm?intID=2058.Prístup 25.3. 2012. 
  • 11) http://www.hollywoodlitsales.com/cf/journal/dspJournal.cfm?intID=2058.Prístup 25.3. 2012. 
  • 12) Videoklip treba považovať za audiovizuálne dielo. 

Autori
JUDr. Norbert Adamov PhD.
prof. JUDr. Marek Števček PhD.

Zdroj
https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Veda/Konferencie_a_podujatia/milniky_zborniky_2011_2018/Zbornik_Milniky_2012_1_cast.pdf