Abstrakt

Extrémizmus je neželaný jav v spoločnosti, ku ktorému moderné demokratické štáty, poučené z historického vývoja a z prejavov vôle spoloč- nosti, zaujali jednoznačne odmietavé stanovisko. Zároveň si plne uvedomo- vali nadnárodný charakter tohto javu a uvedomovali si, že jediná možnosť, ako efektívne potláčať prejavy extrémizmu je prijať spoločné stanovisko, spoločné postupy a aspoň rámcovo ustanoviť podmienky trestnoprávnej a administratívnoprávnej zodpovednosti. Každý štát bol nútený prijať legis- latívne opatrenia na zabezpečenie efektívneho boja proti extrémizmu, a to nielen v rámci vyvodzovania zodpovednosti, ale aj v rámci prevencie.

Abstrakt EN: Extremism is an undesirable phenomenon in the society against which modern democratic state instructed the historical development and manifestation of the will of society, clearly took an unfavorable opinion. While fully aware of the transnational nature of the phenomenon, realizing that the only way to effectively counteract manifestations of extremism is to adopt a common position, common procedures and at least in general terms the conditions laid criminal and administrative liability. Each state was forced to adopt legislative measures to ensure an effective fight against extremism, not only within the accountability, but also as a precaution.

1. EXTRÉMIZMUS IN GENERALIS

Extrémizmus – pojem, hrozba, jav v spoločnosti, spôsob správania, ter- minus technicus. Možno ho vnímať alebo vykladať z viacerých perspektív. Je však nesporné, že ide o neželaný jav v spoločnosti, ku ktorému moderné demokratické štáty, poučené z historického vývoja a z prejavov vôle spoloč- nosti, zaujali jednoznačne odmietavé stanovisko. Zároveň si plne uvedomo- vali nadnárodný charakter tohto javu a uvedomovali si, že jediná možnosť, ako efektívne potláčať prejavy extrémizmu je prijať spoločné stanovisko, spoločné postupy a aspoň rámcovo ustanoviť podmienky trestnoprávnej a administratívnoprávnej zodpovednosti.

V súčasnosti neexistuje jednotná právna definícia extrémizmu. Z jazykovedného hľadiska možno extrémizmus definovať ako záľubu v extrémoch, výstredných činoch.(1) Základ slova je latinské slovo extrém – krajná, hra- ničná úroveň alebo hodnota. Z etymologického hľadiska teda možno kon- štatovať, že ide o pojem označujúci určité hraničné správanie. Definičným prvkom však nie je prvok negativity. Zo základu slova nemožno odvodiť, či ide o hraničné správanie, ktoré je vo vzťahu k ostatným jedincom negatívne, resp. deštruktívne.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako gestor boja proti extré- mizmu ho definuje nasledovne: Extrémizmus označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému ne- priateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných ak- tivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaný ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Za ďalšie charak- teristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľ- stva, definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločen- skej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku.(2)

Extrémizmus v negatívnom význame úzko súvisí s radikalizáciou sprá- vania jednotlivca. Práve pojem radikalizácie, resp. radikálneho správania sa často používa aj v medzinárodných dokumentoch. Práve proces radikalizácie je tým neželaným procesom, ktorý následne smeruje k presadzovaniu kon- krétnej ideológie násilným spôsobom.

Vo vzťahu k extrémizmu ako právnemu pojmu treba konštatovať, že ide o veľmi nejednotne používaný pojem. Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zá- kon v znení neskorších predpisov v § 140a ustanovuje taxatívnu enumerá- ciu extrémistických trestných činov. Trestné činy extrémizmu sú trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422, výroby extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávania extré- mistických materiálov podľa § 422c, popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d, hanobenia národa, rasy a pre- svedčenia podľa § 423, podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej ne- návisti podľa § 424, podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej sku- pine alebo pôvodu rodu podľa § 424a a trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm. d) a f).

V tejto súvislosti je však dôležité poukázať na to, že skutočnosť, že ide o trestný čin extrémizmu, neplní funkciu osobitného kvalifikačného pojmu, naopak, túto funkciu plní pojem extrémistická skupina,(3) ktorou sa podľa § 129 ods. 3 Trestného zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu.

Obdobne je skutkovo vymedzená aj skutková podstata priestupku extré- mizmu. Priestupku extrémizmu sa podľa § 47a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dopustí ten, kto:

1. použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo ob- razovo-zvukové vyhotovenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, he- siel alebo symbolov skupín alebo hnutí a ich programov alebo ideológií, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
2. použije na verejnosti písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obra- zovo-zvukové vyhotovenie obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči sku- pine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, ná- rodu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie,
3. dopustí sa priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) a d) alebo priestupku proti majetku podľa § 50 úmyselným zničením alebo poškodením veci z dôvodu národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti, pôvodu rodu alebo z dôvodu náboženského vyznania.

Z citovaných ustanovení Trestného zákona ako aj zákona SNR č. 372/1990 Zb. možno konštatovať záver, že vymedzenie extrémistických trestných činov a priestupkov, resp. zavedenie pojmu extrémizmus nebolo potrebné a ide skôr o pojem dôležitý pre laickú verejnosť zastrešujúci viacero aspektov radikálneho správania, resp. radikalizácie spoločnosti.

Extrémizmus možno deliť z viacerých aspektov, avšak najčastejším dele- ním je rozdelenie na politický extrémizmus, ktorý sa ďalej delí na pravicový extrémizmus a ľavicový extrémizmus a náboženský extremizmus.

2. ZÁKLADNÉ KONCEPČNÉ DOKUMENTY BOJA PROTI EXTRÉMIZMU

Na európskej úrovni je významným dokumentom proklamujúcim vôľu členských štátov potláčať radikálne a xenofóbne správanie Rámcové roz- hodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008), ktoré už v úvode uvádza, že rasizmus a xeno- fóbia predstavujú hrozbu voči skupinám osôb, ktoré sú terčom takéhoto správania. Poukazuje na potrebu vymedziť spoločný trestnoprávny prístup Európskej únie k tomuto fenoménu, aby sa zabezpečilo, že vo všetkých člen- ských štátoch bude mať povahu trestného činu to isté správanie a že fyzic- kým a právnickým osobám, ktoré spáchali alebo sú zodpovedné za takéto trestné činy, budú udelené účinné, primerané a odradzujúce tresty. Zároveň proklamuje, že členské štáty uznávajú, že boj proti rasizmu a xenofóbii si vyžaduje rôzne druhy opatrení v komplexnom rámci a nesmie sa obmedziť iba na trestné veci. Citované rámcové rozhodnutie sa obmedzuje na boj proti obzvlášť závažným formám rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva. Keďže kultúrne a právne tradície členských štátov sú do určitej miery rozdielne, najmä v tejto oblasti, úplná harmonizácia trestných práv nie je v súčasnosti možná.

Citované rozhodnutie v čl. 1 ustanovilo znaky konaní, ktoré sa zaväzujú členské štáty trestne stíhať. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa považovali za trestné tieto úmyselné skutky:

1. verejné podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, nábožen- ského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu,
2. spáchanie skutku uvedeného v písmene a) prostredníctvom verejného rozširovania alebo distribúcie písomností, obrázkov alebo iných mate- riálov,
3. verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov ge- nocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ako sú vymedzené v článkoch 6, 7 a 8 Štatútu Medzinárodného trestného súdu, voči skupine osôb alebo členovi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu, ak sú tieto skutky vykonané tak, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť voči takejto skupine alebo členovi takejto skupiny,
4. verejné schvaľovanie, popieranie alebo hrubé zľahčovanie zločinov vyme- dzených v článku 6 Charty Medzinárodného vojenského tribunálu prilo- ženej k Londýnskej dohode z 8. augusta 1945 voči skupine osôb alebo čle- novi takejto skupiny vymedzenej podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu, ak sú tieto skutky vykonané tak, že môžu podnecovať násilie alebo nenávisť voči takejto skupine alebo členovi takejto skupiny.

Na potrebu zefektívnenia boja poukázala aj Európska komisia vo svo- jom oznámení Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie nazvanom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: Päť krokov k bezpečnejšej Európe. Ako strategický cieľ tam uviedla zabraňovanie terorizmu, radikalizácii a náboru nových členov a zdôraznila potrebu vytvoriť súbor nástrojov boja proti ná- silnému extrémizmu.

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 129/2015 z 18. marca 2015 bola schválená Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2018 (ďalej len „koncepcia“). Ide o základný dokument vyjadrujúci strategické ciele Sloven- skej republiky na úseku boja proti extrémizmu. Podľa koncepcie v kontexte extrémizmu nie je možné a ani správne chápať Slovenskú republiku izolo- vane od týchto trendov a preto treba venovať pozornosť aj vývoju v okoli- tých štátoch. Vzhľadom na vysokú mieru prepojení a spolupráce domácich extrémistických subjektov s extrémistickými organizáciami a skupinami v okolitých štátoch sú práve podnety zo zahraničia významné pri formovaní nových trendov, metód pôsobenia, organizovania a zmien ideológie v rámci extrémistickej scény v Slovenskej republike.

Vláda Slovenskej republiky v koncepcii určila štyri strategické ciele boja proti extrémizmu:

1. Posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov voči nedemokratickým ideoló- giám a extrémizmu.
2. Zvyšovať povedomie o prejavoch a spoločenskej závažnosti extrémizmu a následkoch radikalizácie.
3. Efektívne monitorovať a odhaľovať trestné činy extrémizmu, stíhať ich páchateľov.
4. Vytvárať inštitucionálne a personálne kapacity pre štátne orgány plniace úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu.

V rámci druhého strategického cieľa bola Ministerstvu vnútra Sloven- skej republiky a poskytovateľom internetových služieb uložená úloha č. 2.1: Rozšíriť spoluprácu s poskytovateľmi internetových služieb k vyhľadáva- niu a ohlasovaniu činnosti s extrémistickým podtextom, resp. rozpozná- vanie výrokov, ktorých odkazom je nenávisť voči jednotlivcom a skupinám. V rámci tretieho strategického cieľa bola Slovenskej informačnej službe ulo- žená úloha č. 3.11: Orientovať spravodajskú činnosť na extrémistické prejavy a aktivity, ktoré vychádzajú z rasovej, národnostnej, ideologickej, politickej, sociálnej, náboženskej nenávisti alebo z nadradenosti alebo zo xenofóbie alebo z iných foriem intolerancie, ktoré smerujú proti ústavnému zriadeniu a vnútornému poriadku Slovenskej republiky alebo ohrozujú bezpečnosť a majetok občanov Slovenskej republiky alebo záujmy Slovenskej republiky alebo medzinárodného spoločenstva. Relevantné zistenia z oblasti boja proti extrémizmu poskytovať vo forme spravodajských produktov určeným exter- ným príjemcom.

3. SLOVENSKÁ INFORMAČNÁ SLUŽBA V BOJI PROTI EXTRÉMIZMU

Na základe uvedených úloh bolo potrebné vypracovať novú legislatívu na úseku boja proti extrémizmu. Zákonom č. 444/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpi- sov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol novelizačným člán- kom III novelizovaný zákon Národnej rady SR č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.(4) Z hľadiska boja proti extrémizmu išlo významnú novelu najmä na úseku prevencie radikalizácie. Predmetnou novelou došlo k zmene samotného profilu Slovenskej infor- mačnej služby, kedy z účinnosťou od 1. januára 2016 získala právny status všeobecnej bezpečnostnej a spravodajskej služby Slovenskej republiky. Do 31. decembra 2015 mala Slovenská informačná služba čisto spravodajský charakter, čo znamenalo, že bola oprávnená len získavať, sústreďovať a vy- hodnocovať informácie o skutočnostiach a činnostiach, ktoré predstavovali hrozbu pre ústavné zriadenie, vnútorný poriadok alebo pre bezpečnosť Slo- venskej republiky alebo pre jej zahraničnopolitické a hospodárske záujmy. Slovenská informačná služba nemala žiadne výkonné právomoci. Nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise nebol ani definovaný jej spravodaj- ský charakter a len konkludentne vyplýval z okruhu úloh, ktoré Slovenská informačná služba plnila. Na základe uvedenej zmeny právneho statusu Slo- venskej informačnej služby na bezpečnostnú a spravodajskú službu bol Slo- venskej informačnej služby zákonom zverený mandát aktívne konať proti zákonom ustanovenému okruhu hrozieb.

Zákonom č. 444/2015 Z. z. zároveň rozšírili okruh hrozieb a aktivít, o ktorých je Slovenská informačná služba oprávnená a zároveň povinná zís- kavať informácie. Podľa § 2 ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 43/1993 Z. z. Slovenská informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústre- ďuje a vyhodnocuje informácie o:

1. činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchova- nosť Slovenskej republiky,
2. činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky,
3. aktivite cudzích spravodajských služieb,
4. organizovanej trestnej činnosti,
5. terorizme, vrátane informácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní,
6. politickom a náboženskom extrémizme, extrémizme prejavujúcom sa násilným spôsobom a škodlivom sektárskom zoskupení,
7. aktivitách a ohrozeniach v kybernetickom priestore, ak ohrozujú bez- pečnosť štátu,
8. nelegálnej medzinárodnej preprave osôb a migrácii osôb,
9. skutočnostiach spôsobilých vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
10. ohrození alebo úniku informácií a vecí chránených podľa osobitného pred- pisu alebo medzinárodných zmlúv alebo medzinárodných protokolov.

Ide o vymedzenie všeobecného objektu spravodajského záujmu Sloven- skej informačnej služby.(5)

Do 31. decembra 2015 bola Slovenská informačná služba oprávnená zís- kavať informácie o extrémizme len v súvislosti s plnením úloh podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b) zákona Národnej rady SR č. 46/1993 Z. z., t.j. získa- vať informácie o činnosti ohrozujúcej ústavné zriadenie, územnú celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo o činnosti smerujúcej proti bez- pečnosti Slovenskej republiky, prípadne podľa § 2 ods. 1 písm. d) cit. zákona, t.j. subsumovať zber informácií pod terorizmus. Až s účinnosťou od 1. janu- ára 2016 zákonodarca expressis verbis poveril Slovenskú informačnú službu získavaním, sústreďovaním a vyhodnocovaním informácií o extrémizme, čím jednoznačne deklaroval záujem, že extrémizmus patrí medzi najväčšie hrozby, ktorým musí Slovenská republika, resp. demokratická spoločnosť čeliť. Táto skutočnosť však nevyplýva len z aktuálnej bezpečnostnej a poli- tickej situácie v Slovenskej republike, ale je realizovaním záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z medzinárodných zmlúv.

V súvislosti so zameraním spravodajskej činnosti na zber, sústreďovanie a spracúvanie informácií o extrémizme je dôležité nielen ustanovenie § 2 ods. 1 písm. f) zákona Narodnej rady SR č. 46/1993 Z. z., ale aj ustanovenie § 2 ods. 1 písm. e) a g) cit. zákona, pretože extrémistická činnosť ako taká pozostáva z viacerých činností, ktoré môžu predstavovať rôzne hrozby.

Podľa citovaného ustanovenia písm. f) Slovenská informačná služba získava informácie o politickom a náboženskom extrémizme, extrémizme prejavujúcom sa násilným spôsobom a škodlivom sektárskom zoskupení. Náboženský a politický extrémizmus je nežiadúci spoločenský jav založený na ideovom základe, spočívajúci v neobjektívnom a netolerantnom, niekedy až dogmatickom, presadzovaní svojho náboženského alebo politického pre- svedčenia jednotlivca alebo skupiny za súčasného potláčania práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky pre všetkých, najmä slobody prejavu, náboženského vyznania a viery. Pri extrémizme, prejavujúcom sa násilným spôsobom, treba zohľadniť viacero skutočností. Slovné spojenie „prejavujúci sa násilným spôsobom“ možno vykladať per analogiam použitím ustanovenia § 122 ods. 7 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného ustanovenia je trestný čin spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Na základe uvedeného extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom spočíva v realizácii uvedených práv a slobôd formou násilného konania, resp. o presadzovanie určitej ideológie formou fyzického pôsobenia. Ide však o nepresné definovanie objektu spravodajského záujmu Slovenskej infor- mačnej služby, keďže pri reštriktívnom výklade by Slovenská informačná služba mohla začať získavať informácie o extrémizme až v momente prvého fyzického útoku, resp. násilného prejavu, čím by v značnej miere došlo k vý- raznej eliminácii preventívno-bezpečnostnej funkcie spravodajskej činnosti. S cieľom zachovania preventívno-bezpečnostnej funkcie spravodajskej čin- nosti treba vykladať extenzívne, a teda na základe poznatkov z poznatkových fondov a z vlastnej činnosti Slovenskej informačnej služby, ako aj na základe poznatkov postúpených Slovenskej informačnej službe inými štátnymi or- gánmi a orgánmi iných štátov obdobného zamerania vyhodnotiť, či možno odôvodnene predpokladať, že by mohlo dôjsť k násilnému presadzovaniu ex- trémistickej ideológie. Zároveň treba zdôrazniť, že pod uvedené vymedzenie objektu spravodajského záujmu možno subsumovať násilné presadzovanie akejkoľvek ideológie, nielen náboženskej alebo politickej. V súvislosti s ne- bezpečným sektárskym zoskupením je dôležité poukázať na to, že ide opäť o presadzovanie určitej ideológie, avšak za predmet spravodajského záujmu teraz zákonodarca neoznačil konanie ani ideológiu, ale entity, prostredníc- tvom ktorých sa dotknutá ideológia presadzuje, resp. šíri.

Extrémizmus ako objekt spravodajského záujmu Slovenskej informačnej služby zákonodarca vymedzil pomocou ideológie (náboženský alebo poli- tický), formy presadzovania ideológie (extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom) a zoskupenia osôb rozširujúcich ideológiu (nebezpečné sektár- ske zoskupenie). Toto delenie považujeme za obsolentné, keďže predmet- ným vymedzením zákonodarca „pokryl“ takmer celú škálu extrémistických konaní, a preto na zachovanie právnej čistoty a jednoznačného výkladu po- stačovalo použiť pojem „extrémizmus“.

V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že s extrémizmom úzko súvisí te- rorizmus, pretože v praxi nie je niekedy možné jednoznačne určiť, či ide o extrémizmus alebo terorizmus, pretože oba predstavujú spoločenské sprá- vanie, ktorého cieľom je dogmatickým a často násilným spôsobom presadiť určitú ideológiu. Aj pri vymedzení terorizmu ako objektu spravodajského zá- ujmu zákonodarca použil obšírnu definíciu – terorizmus, vrátane informácií o účasti na terorizme, jeho financovaní alebo podporovaní.

Aby bolo možné napĺňať preventívno-bezpečnostný charakter spravo- dajskej činnosti, treba zamedziť radikalizácii jednotlivcov. Preto je nevy- hnutné monitorovať aj extrémistické konanie, resp. snahu o šírenie radikál- nych myšlienok na internete. To bolo jedným z dôvodov, prečo zákonodarca poveril Slovenskú informačnú službu aj získavaním informácií o hrozbách v kybernetickom priestore. Samozrejme, pri definovaní spravodajského zá- ujmu obmedzil činnosť Slovenskej informačnej služby len na monitorovanie takých aktivít v kybernetickom priestore, ktoré ohrozujú bezpečnosť Sloven- skej republiky.

Rozšírenie pôsobnosti Slovenskej informačnej služby o ďalšie všeobecné objekty spravodajského záujmu bude mať pozitívny vplyv na zabezpečova- nie ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti Slo- venskej republiky a jej občanov, pretože Slovenská informačná služba bude disponovať informáciami, ktoré po ich analytickom spracovaní bude môcť postúpiť orgánom štátnej správy na účely plnia ich úloh, a to napr. formou vyjadrenia podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na účely efektívneho plnenia spravodajských úloh na úseku boja proti terorizmu a extrémizmu s cieľom naplniť preventívno-bezpečnostnú funk- ciu spravodajskej činnosti zákonodarca zaviedol inštitút tzv. eliminácie webového sídla. Podľa § 16a ods. 1 zákona Národnej rady SR č. 46/1993 Z. z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje webové sídlo alebo poskytuje doménové meno, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Slovenskej informačnej služby zamedziť prevádzku we- bového sídla alebo prístup na doménové meno, ak prevádzkou takéhoto we- bového sídla alebo doménového mena dochádza k šíreniu myšlienok pod- porujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škod- livé sektárske zoskupenia.

Aby mohla byť prevádzka webového sídla alebo doménového mena elimi- novaná, musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

1. prevádzkou doménového mena alebo webového sídla dochádza k šíre- niu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia,
2. Slovenská informačná služba písomne požiadala o vydanie príkazu,
3. príslušný sudca príkaz vydal,
4. prevádzkovateľom je viazaná právnym poriadkom Slovenskej republiky a
5. ide o webové doménové meno alebo webové sídlo, ktoré je dostupné uží- vateľom na území Slovenskej republiky.

Na základe uvedenej žiadosti sudca Krajského súdu v Bratislave, ktorý je príslušný na vydanie súhlasu na použitie informačno-technického pros- triedku podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávne- ným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskor- ších predpisov, a to na základe písomnej žiadosti Slovenskej informačnej služby.

Žiadosť Slovenskej informačnej služby o vydanie príkazu musí obsahovať:

1. označenie osoby, ktorá je povinná zamedziť prevádzku webového sídla alebo prístup na doménové meno,
2. údaje o webovom sídle alebo o doménovom mene, prevádzka ktorého alebo prístup ku ktorému má byť zamedzený,
3. údaje o rozsahu a lehote zamedzenia prevádzky webového sídla alebo prístupu na doménové meno,
4. odôvodnenie potreby zamedzenia prevádzky webového sídla alebo prí- stupu na doménové meno.

Na základe náležitostí, ktoré musí žiadosť obsahovať, možno konšta- tovať, že pred požiadaním o vydanie príkazu musí Slovenská informačná služba disponovať informáciami značnej kvalitatívnej úrovne, a teda pred- metné webové sídlo musí byť spravodajsky rozpracované a zanalyzované.

Zákonodarca pri formulovaní náležitostí žiadosti opomenul upraviť, ako má príslušný sudca postupovať, ak žiadosť nemá predpísané náležitosti. Zá- kon č. 166/2003 Z. z. vo vzťahu k žiadosti o vydanie súhlasu na použitie informačno-technického prostriedku v § 4 ods. 3 ustanovuje, že súd nesmie rozhodnúť o žiadosti, ktorá nemá zákonom ustanovené náležitosti, a takúto žiadosť vráti žiadateľovi. Vo vzťahu k žiadosti podľa § 16a zákona Národnej rady SR č. 46/1993 Z. z. neustanovil žiadny postup, a preto sa možno do- mnievať, že v praxi bude dochádzať k aplikácií ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 166/2003 Z. z. per analogiam.

Príkaz musí byť vydaný v písomnej forme a musí obsahovať:

1. označenie súdu, ktorý príkaz vydal,
2. označenie osoby, ktorá je povinná zamedziť prevádzku webového sídla alebo prístup na doménové meno,
3. údaje o webovom sídle alebo o doménovom mene, prevádzka ktorého alebo prístup ku ktorému má byť zamedzený,
4. údaje o rozsahu a lehote zamedzenia prevádzky webového sídla alebo prístupu na doménové meno,
5. odôvodnenie potreby zamedzenia prevádzky webového sídla alebo prí- stupu na doménové meno.

Slovenská informačná služba následné doručí príkaz osobe, ktorá je po- vinná zamedziť prevádzku webového sídla alebo prístup na doménové meno, do vlastných rúk a preukázateľne ju oboznámi s neutajovanou časťou obsahu tohto príkazu v rozsahu podľa písmen a) až e). Doručenie príkazu tzv. povin- nej osobe, t.j. osobe, ktorá je povinná zamedziť prevádzku webového sídla alebo prístup na doménové meno, je condito sine qua non, pretože bez reálneho doručenia príkazu, by sa dotknutá osoba nedozvedela, že jej bola príslušným sudcom uložená povinnosť konať spôsobom, aký je uvedený v petite príkazu.

Podľa ustanovenia § 16a ods. 6 zákona Národnej rady SR č. 46/1993 Z. z. proti predmetnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok. Uve- dené ustanovenie môže v praxi spôsobovať značné problémy, keďže do- tknuté osoby – napr. prevádzkovateľ webového sídla alebo doménového mena, vlastník doménového mena, vlastník obsahu webového sídla, autor obsahu webového sídla, nebudú mať právny prostriedok ochrany v rámci odvolacieho konania. Predmetný príkaz totižto môže byť sporný z viacerých hľadísk – môže mať formálne alebo obsahové nedostatky, môže byť sporné naplnenie podmienok na vydanie príkazu, nemusí ísť o extrémistický mate- riál. Z hľadiska aplikačnej praxe však nie je takéto obmedzenie prostried- kov procesnej ochrany potrebné, pretože na naplnenie preventívno-bezpeč- nostného účelu predmetného inštitútu postačovalo vylúčiť odkladný účinok žaloby. Aj keď by sa v prípade pochybenia, t.j. nezákonnosti postupu, do- tknuté osoby mohli domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nie je osobitný procesný postup, v ktorom by mohol byť príkaz preskúmaný, a teda nie je ustanovený procesný postup, v ktorom by sa mohla konštatovať nezákonnosť príkazu. V uvedenom prípade nie je prípustná ani žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správ- neho súdneho poriadku, pretože Slovenská informačná služba nemá, až na zákonom vymedzené konania, postavenie orgánu verejnej správy. Za urči- tých podmienok by jedinou možnosťou ochrany práv dotknutých osôb bolo podať sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ak sa domnievajú, že postupom Krajského súdu v Bratislave, resp. Slovenskej informačnej služby došlo k porušeniu ich práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.

Na záver považujeme za potrebné upozorniť na skutočnosť, že aplikácia § 16a zákona Národnej rady SR č. 46/1993 Z. z. je inštitútom prevencie boja proti extrémizmu, resp. inštitútom boja proti radikalizácií, a nie formou trestnoprávneho alebo administratívneho trestania. Ide výlučne o preven- tívno-bezpečnostné opatrenie.

Zoznam použitej literatúry

1. ALÁČ, M. Získavanie informácií na spravodajské účely a na účely trestného konania. Bratislava : C. H. Beck, 2015. ISBN 978-80-89603-32-9.
2. BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon, Osobitná časť, Komentár – II. diel. Bratislava : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-80-7400-324-0.
3. BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon, Všeobecná časť, Komentár – I. diel. Bratislava : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-80-7400-394-3.

4. ČENTÉŠ, J. a kol. Trestný zákon, Veľký komentár, 2. aktualizované vydanie. Bratislava : Eurokodex, 2015. ISBN 978-80-8155-053-9.
5. HEČKO, V. Protiteroristický „balíček“ a s ním súvisiace zmeny najmä v trestnoprávnej úprave, Justičná revue. roč. 68, 2016, č. 2, s. 166 – 174.
6. Kolektív autorov Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006. ISBN 80-224-0932-4.
7. SPIŠIAKOVÁ, H. Zákon o priestupkoch, Komentár. Bratislava : Wolters Kluwer, 2015. ISBN 978-80-8168-187-5.

Poznámky

• 1) Kolektív autorov: Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava : VEDA vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2006, s. 939. ISBN 80-224-0932-4. 
• 2) http://www.minv.sk/?extremizmus. 
• 3) BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol. Trestný zákon, Všeobecná časť, Komentár – I. diel. Bratislava : C. H. Beck, 2010, s. 1068. ISBN 978-80-7400-324-0. 
• 4) Pozri aj HEČKO, V. Protiteroristický „balíček“ a s ním súvisiace zmeny najmä v trestno- právnej úprave. Justičná revue, s. 68, 2016, č. 2, s. 166 – 174. 
• 5) Bližšie pozri ALÁČ, M.: Získavanie informácií na spravodajské účely a na účely trestného konania. Bratislava : C. H. Beck, 2015. ISBN 978-80-89603-32-9. 

Autor
JUDr. Michal Aláč PhD.

Zdroj
http://publikacie.iuridica.truni.sk/wp-content/uploads/2017/03/zbornikTPD_europske_vyzvy_TP.pdf