Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) chráni základné ľudské práva a slobody. Jednými z takýchtopráv sú aj právo na nedotknuteľnosť obydlia upravené v čl. 21 ods. 1 Ústavy a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života upravené v čl. 19 Ústavy. Právo na nedotknuteľnosť obydlia spočíva vo všeobecnom zákaze vstúpiť do obydlia druhého bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy je jednou z výnimiek zákazuvstupu do obydlia druhého bez jeho súhlasu vykonanie domovej prehliadky len v súvislosti s trestným konaním. Dôvody a podmienky,za akých sa vykonáva domová prehliadka, upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len„Trestný poriadok“).

Podľa profesora Šimovčeka(1), je prehliadka metódou, ktorou sa prehľadáva určitý objekt s cieľom nájsť a zaistiť osoby, veci a iné skutočnosti, ktoré sú dôležité na objasňovanie kriminalisticky relevantnej udalosti. Medzi podmienky vykonania prehliadky zaraďuje existenciu určitej predstavy o hľadaných osobách, veciach a iných skutočnostiach v súvislosti s objasňovaním kriminalisticky relevantnej udalosti, vrátane existencie podozrenia, že sa nachádzajú v určitých priestoroch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že: „Domová prehliadka môže byť vykonaná ako neodkladný alebo neopakovateľný úkon. Za splnenia zákonných podmienok tak možno prehliadku vykonať aj pred začatím trestného stíhania. V zásade možno pripustiť, že za určitých okolností (dostatočne zrejmých), môže mať domová prehliadka v konkrétnej veci charakter neodkladného úkonu a ako taká je ex lege prípustná. V takom prípade sa jedná o zvlášť závažný zásah do ústavne zaručeného práva na domovú slobodu, a preto také rozhodnutie, na ktorého základe má byť úkon vykonaný, musí byť aj z hľadiska zvláštnej závažnosti, primerané a dostatočne zdôvodnené. Nevyhnutne treba zdôrazniť, že náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny, nikdy nemôže byť nadradené zásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe dosiahnuť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné vykonávať len v súlade so zákonom, preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je náležité zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v intenciách zákona(2)“.

Ustanovenie § 99 Trestného poriadku taxatívne vymedzuje podmienky vykonania domovej prehliadky. Domová prehliadka môže byť vykonaná len vtedy,ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

– v obydlí je vec dôležitá pre trestné konanie,

– v obydlí sa skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu,

– v obydlí treba vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.

Ak je daný dôvod domovej prehliadky, orgán činný v trestnom konaní je oprávnený vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne prístupné.Pre výklad predmetného ustanovenia Trestného poriadku je dôležité ozrejmiť pojmy v ňom uvedené. Na účely domovej prehliadky sa za obydlie považuje byt alebo iný priestor slúžiaci na bývanie alebo priestor k nim patriaci. Trestný poriadok neustanovuje, čo je byt alebo iný priestor určený na bývanie. Trestný zákon v § 122 ods. 5 ustanovuje iba podmienku, kedy je trestný čin spáchaný v obydlí: „ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacich, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté”.Definíciu priestorov určených na bývanie vrátane bytu obsahujú najmä § 43b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a tiež § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Aj keď ide o definície na účely týchto zákonov používajú sa na účely trestného konania, pretože v konečnom dôsledku správne orgány určujú, či povolia užívanie stavby na bývanie. Za obydlie sa teda všeobecne považuje priestor slúžiaci na trvalé bývanie (byt, rodinný dom), na prechodné bývanie (ubytovne, internáty), prípadne na individuálnu rekreáciu (chata, hotelová izba) vrátane priestorova pozemkovk nim patriacim ak sú ako súčasť obydlia uzavreté(3). Je však rovnako potrebné upozorniť, že aj nelegálna stavba, neskolaudovaná stavba, príves, hausbót a obydlie nespĺňajúce úplne alebo čiastočne technické parametre stavby určenej na bývanie, najčastejšie chatrč sú považované v zmysle príslušnej vnútroštátnej judikatúry a judikatúry ESĽP za obydlia na účel práva na nedotknuteľnosť obydlia a práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, čo má význam z hľadiska skutkovej podstaty trestného činu, ako aj z hľadiska procesných úkonov súdu a orgánov činných v trestnom konaní. Vecou dôležitou pre trestné konanie sú listy, ktoré môžu byť listinnými dôkazmi (§153 ods. 1 Trestného poriadku), predmety, ktoré môžu byť vecnýmidôkazmi (§153 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku) a veci o ktorých by sa mohlo vysloviť prepadnutie veci (§60 Trestného zákona) alebo zhabanie veci (§83 Trestného zákona).

Ustanovenie § 100 Trestného poriadku upravuje príkaz na domovú prehliadku. Odsek 1 tohto paragrafu určuje kto je oprávnený takýto príkaz vydať, aké musia byť jeho formálne a obsahové náležitosti a kedy a komu má byť doručený. Odsek 2 určuje kto a kedy budedomovú prehliadku vykonávať.

Podľa § 100 ods. 1 je oprávnenýdomovú prehliadku príkazom nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.V súlade s § 24 ods. 1 Trestného poriadku príkaz pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva ten súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe. V situácií ak by bolo takýchto možných príslušných súdov viacero príkaz vydá ten súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý návrh na príkaz na domovú prehliadku podal. V neodkladných prípadoch môže tento príkaz vydať namiesto príslušného sudcu aj sudca v ktorého obvode sa má príslušná domová prehliadka vykonať. Náležitosti príkazu na domovú prehliadku upravuje § 100 ods. 1 Trestného poriadku. Príkaz musí byť vydaný písomne. Príkaz musí okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 181 ods. 1 Trestného poriadku(4) obsahovať aj odôvodnenie a opis veci alebo osoby, ktorá má byť pri prehliadke zaistená.„Príkaz na domovú prehliadku, ktorý neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti má taký istý právny význam ako keby príkaz na domovú prehliadku ani neexistoval. Pokiaľ by domová prehliadka v predmetnej veci bola akceptovaná ako súladná so zákonom, došlo by k porušeniu ústavou garantovaných práv, a to najmä práva na ochranu súkromia(5)“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s obsahovými náležitosťami príkazu na domovú prehliadku vo svojom stanovisku uviedol, že: „Z hľadiska zákonnosti príkazu však nie je rozhodujúca dĺžka odôvodnenia ale postačuje aj ak je stručné, pretože pre rozhodnutia v trestnom konaní platí všeobecná zásada, že záväznou časťou je výrok a nie odôvodnenie príslušného rozhodnutia(6)“. V odôvodnení príkazu sa spravidla uvedie kým, kedy a za aký skutok bolo začaté trestné stíhanie (začatie trestného stíhania nie je podmienkou na vykonanie prehliadok) a taktiež úvahy a poznatky orgánu činného v trestnom konaní, ktoré odôvodňujú vydanie príkazu na vykonanie prehliadky práve v týchto priestoroch.Keďže domová prehliadka sa vzťahuje na priestor a nie na osobu, môže byť vykonaná aj v obydlí, ktoré osoba, o ktorej zaistenie vecí ide, vôbec nevlastní, prípadne ani neužíva. Postačuje dôvodné podozrenie, že práve v konkrétnom priestore, ku ktorému podozrivý ani nemusí mať zjavný vzťah, sa nachádzajú napríklad veci pochádzajúce z lúpeže. Napríklad osoba podozrivá z lúpeže si lup odložila u svojho známeho, ktorý sa však skutku vôbec nedopustil, len prechováva veci pre páchateľa skutku (vedome alebo nevedome). Preto príkaz na prehliadku bude vydaný na prehliadku obydlia, ktoré užíva táto „nezainteresovaná“ osoba a ktoré podozrivý zo skutku nevlastní ani neužíva(7).Ustanovenie § 100 ods. 1 Trestného poriadku určuje tiež spôsob doručovania príkazu na domovú prehliadku. Ten sa zásadne doručuje až pri domovej prehliadke vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia. Ak nie je možné doručiť príkaz pri domovej prehliadke, bude doručený do 24 hodín od odpadnutia prekážky pre ktorý nemohol byť doručený. Takouto prekážkou môže byť napríklad ak je vlastník obydlia na dovolenke v zahraničí.

Podľa § 100 ods. 2 je domovú prehliadku oprávnený vykonať buď orgán, ktorý jej vykonanie nariadil alebo na jeho príkaz policajt(8). Domovú prehliadku je potrebné vykonať bez meškania. Vykonanie domovej prehliadky bez meškania ale nemusí znamenať, že táto musí byť vykonaná ihneď po vydaní príkazu. Doba, ktorá uplynie od vydania príkazu na domovú prehliadku až po jeho realizáciu je podľa Najvyššieho súdu primeraná okolnostiam prípadu. Vykonanie domovej prehliadky je preto vedené zásadami kriminalistickej taktiky a spôsobom vyšetrovania v konkrétnej veci a že orgány prípravného konania pracujú s určitými informáciami a preto je v ich záujme aby vyšetrovací úkon bol úspešný(9).

Domovú prehliadku možno vykonať v zásade len po predchádzajúcej výzve vykonanej podľa § 104 Trestného poriadku. Zmyslom tejto výzvy je, aby osoba, u ktorej sa má vykonať prehliadka mala možnosť dobrovoľne vydať hľadanú vec (príp. osobu) alebo odstrániť dôvod, ktorý viedol k takémuto úkonu. „Dôvod vykonania domovej prehliadky odpadá ak v prípade, že po predchádzajúcej výzve dôjde k dobrovoľnému vydaniu individuálne (nie druhovo) určenej veci, uvedenej v príslušnom príkaze. V prípade ak by hľadaná vec buď nebola v príkaze individuálne určená (napr. ak je v príkaze uvedené „veci súvisiace s trestným činom“) alebo zo strany osoby u ktorej má byť vykonaná domová prehliadka dôjde k dobrovoľnému vydaniu iných než „hľadaných“ vecí dôvod vykonania prehliadky neodpadne a teda domová prehliadka bude vykonaná(10)“.

Výnimky z povinnosti vykonať predchádzajúcu výzvu upravuje § 104 ods. 2 Trestného poriadku. Ide o prípad, ak domovej prehliadke bráni závažná prekážka. Napríklad, ak sa osoba, u ktorej sa má domová prehliadka vykonať, zdržiava v cudzine alebo na neznámom mieste. Ďalšími výnimkami sú prípady, ak vec neznesie odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná. Predchádzajúca výzva by bola zjavne neúspešná napríklad vtedy, ak vykonaniu domovej prehliadky bráni závažná choroba osoby, u ktorej sa má vykonať.(11)

Vykonanie domovej prehliadky je frekventovaným úkonom slúžiacim na zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie. Pre vykonanie zákonnej domovej prehliadky je podmienkou dodržanie správneho postupu.

Po nariadení domovej prehliadky si orgán vykonávajúci prehliadku určí miesto ktoré je potrebné prehliadnuť, spôsob transportu, príchod a čas na miesto výkonu prehliadky, vedúceho prehliadky a určí účastníkov prehliadky. Domová prehliadka má byť vykonaná úplne nezávisle, nestranne a aby skutočnosti, ktoré v rámci jej vykonania vyšli najavo boli zistené s absolútnou objektívnosťou(12). Na dosiahnutie tohto účelu pribraná nezúčastnená osoba(13), ktorá musí byť prítomná počas celého priebehua musí počas celého výkonu domovej prehliadky svojou fyzickou a zmyslovou prítomnosťou dohliadať na to, aby pri jej výkone nedošlo k možnému zneužitiu moci orgánom činným v trestnom konaní, manipulovaniu s dôkazným materiálom, vrátane možného podhodenia falošných dôkazov(14).Od účasti nezúčastnenej osoby možno upustiť iba vo výnimočných prípadoch ak by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia.

Po vykonaní prípravy na domovú prehliadku osoby, ktoré budú prehliadku vykonávať sú povinné doručiť príkaz vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia, v ktorom má byť prehliadka vykonaná.

Ďalším postupom je vykonanie predchádzajúcej výzvy(15). Ak sa výzvou nedosiahlo naplnenie účelu prehliadky, orgán vykonávajúci prehliadku bude pokračovať v postupe výkonu domovej prehliadky. Tým bude vstup do objektu. Pri vstupe do objektu je orgán vykonávajúci prehliadku povinný preukázať sa oprávnením na jej vykonanie. Osoba je povinná strpieť vykonanie domovej prehliadky. Ak by ju neumožnila, orgán môže po márnej výzve prekonať jej odpor, musia však o tom urobiť záznam do zápisnice.

Ak sa v objekte nachádzajú aj náhodilé neželané osoby, ktoré nemajú so zaistením vecí ani s osobou, u ktorej sa veci zaisťujú nič spoločné,buď sa vyzvú na opustenie objektu, pričom sa zistí ich totožnosť a overí vzťah k samotnému objektu, ako aj ich dôvod prítomnosti, alebo sa tieto osoby zhromaždia na jednom mieste a neustále sa pozorujú, pričom sa dbá na to, aby neprišlo k zmareniu účelu prehliadky.

Osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi(16) jej domácnosti sa umožní účasť na prehliadke. O tomto práve musia byť poučený.

Po vykonaní vyššie spomenutých úkonov nasleduje orientačná a detailná časť prehliadky. Pri orientačnej časti sa vedúci prehliadky zoznámi s miestom výkonu prehliadky a určí spôsob jej vykonávania (napr. koncentricky, excentricky, postupne, rájonovo, atď.). Pri detailnej časti sa systematicky prehľadá miesto prehliadky. Vyhľadávajú, dokumentujú a zaisťujú sa veci alebo osoby. Dokumentovanie je písomné formou zápisnice o domovej prehliadke ako aj fotograficky, prípadne videozáznamom. Pokiaľ sa pri domovej prehliadke nájdu veci, ktoré nepochybne súvisia s trestným činnom,ale tieto neboli uvedené v príkaze, zadokumentujú sa a zaistia sa tiež. Zaistenie náhodne odhalených vecí, ktorých prechovávanie je vzhľadom na ich povahu nedovolené (napr. omamné a psychotropné látky(17), jedy, zbrane, výbušniny, extrémistický materiál, detská pornografia, atď.), je prípustné a ich vydanie, resp. odňatie je súčasťou zápisnice o domovej prehliadke. Týmto neodkladným a neopakovateľným úkonom sa začína nové trestné konanie vo veci súvisiacej s charakterom zaistenej veci. Pri poslednej záverečnej časti je orgán, vykonávajúci prehliadku povinný, podľa možnosti, dať prehľadávaný objekt do pôvodného stavu, pričom budú zistené a zadokumentované spôsobené škody na majetku. Súčasťou domovej prehliadky je aj vytvorenie zápisnice o prehliadke. Tú podpíšu všetky zúčastnené osoby, teda tí, ktorí prehliadku vykonávali, nezúčastnená osoba a osoba u ktorej bola prehliadka vykonávaná. Zápisnica tiež obsahuje, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve (ak neboli dodržané, treba uviesť dôvod prečo). Do zápisnice sa tiež pre umožnenie určenia totožnosti uvedie aj opis veci, ktorá bola vydaná alebo odňatá. Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, sa vydá ihneď (ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky) písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.

Na základe uvedených poznatkov možno zhrnúť, že príslušné ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa zaistenia osôb a vecí majú poskytnúť zákonnú garanciu, že ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia a ústavné právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života budú vykonaním domovej prehliadky obmedzené len v nevyhnutnej miere, na nevyhnutný čas a pri existencii zákonných dôvodov a domová prehliadka nebude zneužitá na marenie trestného konania alebo na páchanie inej trestnej činnosti. To predpokladá, aby súd a orgány činné v trestnom konaní dodržali ustanovenia Trestného poriadku vo fáze vydania príkazu na domovú prehliadku, pri príprave aj realizácii domovej prehliadky a vykonali domovú prehliadku v súlade s kriminalistickými postupmi.

Poznámky

• 1) ŠIMOVČEK, I. a kol. 2011. Kriminalistika. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011.
• 2) Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2017. sp. zn. 4Tdo/67/2016. Dostupné online: https://www.nsud.sk/data/att/56894.pdf
• 3) Pozri § 122 ods. 5 zákona č. 300/2005 Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“)
• 4) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok – § 181 Obsah príkazu (1) Príkaz musí obsahovať a) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, b) dátum a miesto rozhodnutia, c) výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, d) skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
• 5) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2012. sp. zn. 2Tdo 22/2012. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/21618/
• 6) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2010. sp. zn. 6Tdo/5/2010. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/17614/
• 7) ŠÁNDOR, M., Domová prehliadka a prehliadka iných priestorov a pozemkov – od podnetu k vykonaniu. 2019. In poradcapolicajta.sk. Dostupné online: https://poradcapolicajta.sk/domova-prehliadka-a-prehliadka-inych-priestorov-a-pozemkov-od-podnetu-k-vykonaniu/
• 8) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný zákon – §10 (8) Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie a) vyšetrovateľ Policajného zboru, b)vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby, ak ide o trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a nejde o trestné činy uvedené v písmene c); to platí, aj ak ide o trestné činy colníkov a nejde o trestné činy uvedené v písmene c), c) vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní, d)poverený príslušník Policajného zboru, e) poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl, f) poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, g) poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní, h) veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
• 9) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2010. sp. zn. 6Tdo/5/2010. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/17614/
• 10) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.10.2018. sp. zn. 1TdoV/9/2017. Dostupné online: https://www.judikaty.info/document/nssr/76146/
• 11) MINÁRIK, Š. za kol. 2011. Trestné právo s vysvetlivkami a judikatúrou. 2. zväzok. vyd. IURA EDITION. 2011. s. 333
• 12) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2018. sp. zn. 2Tdo/84/2017. Dostupné online: https://www.supcourt.sk/data/att/78984_subor.pdf
• 13) Zákon č. 3012/2005 – § 30 Nezúčastnená osoba a figurant (2)Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
• 14) Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.4.2018. sp. zn. 2Tdo/84/2017. Dostupné online: https://www.supcourt.sk/data/att/78984_subor.pdf
• 15) Pozri str. 5.
• 16) Dospelým členom domácnosti sa rozumie napr. druh (družka) alebo dospelé deti osoby u ktorej sa vykonáva prehliadka.
• 17) Pri zisťovaní chemických látok alebo drog sa do písomnej dokumentácie neuvádza jej názov ale len vizuálny vzhľad, farba, tvar a množstvo.

Autor
Bc. Barbara Bartovičová

Zdroj
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a901-domova-prehliadka