Zásady posudzovania Činnosti, ktorá nie je zluČiteĽná s etickými princípmi výkonu advokácie, resp. praxe advokátskeho koncipienta

Profesia avokáta má prispievať k všeobecnému dobru, k rešpektovaniu práva, k zachovávaniu ľudskej dôstojnosti, má podporovať princípy subsidiarity a solidarity. Konaním v tomto duchu by mala advokácia budovať dôveru v právne služby. Dôrazom na nezávislosť, mlčanlivosť, zodpovednosť a najlepší záujem klienta by mala advokácia predstavovať pridanú hodnotu pre prijímateľa právnych služieb.[1]

Zákon o advokácii nepovažuje advokáciu za činnosť výlučnú, teda za činnosť, ktorá by nemohla byť vykonávaná súbežne s inou činnosťou. Niektoré činnosti však nemôžu byť vykonávané súbežne s advokáciou, a sú preto prekážkou zápisu žiadateľa do zoznamov vedených komorou, resp. sú dôvodom na pozastavenie výkonu advokácie.

Usmernenie o postupe pri rozhodovaní predsedníctva komory o zlučiteľnosti výkonu advokácie s inými povolaniami sa primerane použije aj na advokátskeho koncipienta.

Za nezlučiteľné s výkonom advokácie sú pri posudzovaní považované činnosti, ktoré sú v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

Pod pojmom etické princípy výkonu advokátskeho povolania P SAK rozumie najmä:

– nezávislosťadvokáta (inštitucionálnu, osobnú či ekonomickú nezávislosť od štátu a jeho orgánov),

– slobodný výkon advokátskeho povolania,

– povinnosť mlčanlivosti,

– nadradenosť záujmov klienta nad osobné a iné záujmy advokáta,

– nemožnosť obmedzenia alebo vylúčenia zodpovednosti advokáta za ním poskytované právne služby,

– záujem na zachovaní cti a vážnosti advokátskeho stavu.

Akúkoľvek činnosť, ktorá znižuje postavenie advokáta v očiach verejnosti, vzbudzuje pochybnosti o jeho nezávislosti a poctivosti, alebo inak poškodzuje dobré meno advokáta či advokácie ako celku, je nevyhnutné považovať za nezlučiteľnú s výkonom advokácie bez ohľadu na jej právnu formu, rozsah, dĺžku trvania či okolnosti, rovnako bez ohľadu na to, či ide o činnosť vykonávanú za odmenu alebo bezodplatne.

Keďže sa v praxi opakovane vyskytujú nejasnosti ohľadom výkonu konkrétnych činností a ich zlučiteľnosti s výkonom advokácie, P SAK, vychádzajúc z vyššie uvedených zásad a princípov, prijalo nasledovné závery týkajúce sa zlučiteľnosti výkonu advokácie, ktoré sa v praxi vyskytujú najčastejšie a ktoré boli najviac diskutované:

1.
Akákoľvek činnosť, ktorej predmetom je činnosť spočívajúca v poskytovaní právnych služieb, ktorou sa obchádzajú ustanovenia zákona o advokácii, je nezlučiteľná s výkonom advokácie.

2.

Právne služby nemôžu byť poskytované inak než výkonom advokácie v súlade s ustanoveniami zákona o advokácii v celom právnom poriadku. Advokát je oprávnený poskytovať právne služby v rámci celého rozsahu právneho poriadku, t. j. môže poskytovať napr. právne poradenstvo v obchodnoprávnych veciach alebo pri obchodoch s nehnuteľnosťami. Advokát nesmie pôsobiť ako daňový poradca, audítor, maklér či ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia v oblasti ekonomického poradenstva, činnosti finančného agenta, obchodu s nehnuteľnosťami (realitná kancelária) alebo sprostredkovania v oblasti obchodu a služieb. Advokát nemôže vykonávať činnosť, v rámci ktorej nie je možné oddeliť záujem poskytovateľa služby (advokáta), ako aj samotného klienta, ktorému má byť služba poskytnutá. Advokát je povinný uprednostniť záujem klienta pred svojím vlastným záujmom. V prípade kumulatívneho výkonu činnosti by mohlo dochádzať k nežiaducim situáciám ohrozujúcim povinnosť mlčanlivosti, záujmy klientov, ako aj k ohrozeniu nezávislosti a nestrannosti advokáta, ktorá je neodmysliteľne spätá s výkonom advokácie

3.
Advokát nemôže byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej, umeleckej alebo športovej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

Pojem pracovný pomer
Zákonník práce neobsahuje legálnu definíciu pracovného pomeru, pri jeho vymedzení sa preto vychádza z obsahového vymedzenia pojmu závislá práca, ako aj z pojmu zamestnanec. Pracovný pomer predstavuje záväzkový právny vzťah, v ktorom sa zamestnanec zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa práce určitého druhu a podľa jeho pokynov, je založený na princípe podriadenosti a nadriadenosti. Pracovným pomerom je len ten pracovnoprávny vzťah, ktorý je založený pracovnou zmluvou.

V praxi sa možno stretnúť aj:

s tzv. faktickým pracovným pomerom, t. j. so vzťahom založeným na základe neplatnej pracovnej zmluvy, resp. bez pracovnej zmluvy, ktorý však svojím obsahom … …

Celé znenie článku nájdete na nižšie uvedenom zdroji.

Zdroj
https://www.sak.sk/web/sk/cms/sak/bulletin/archiv/proxy/list/form/picker/event/page/10